{"guid": "ussr:ff9c0619-8bdd-4827-bf8c-697eb96b4b94", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.30.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2020 z 23. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 30/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.30.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-01-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ff9c0619-8bdd-4827-bf8c-697eb96b4b94", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.30.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.30.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.30.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 30/2020-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n, zastúpenej advokátkou\n, vo veci namietaného porušenia základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 5 Co 288/2016 z 28. septembra 2016 a takto\nrozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako podanú oneskorene.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n(v elektronickej podobe bez autorizácie, pozn.) 30. novembra 2019 (dodatočne\n4. decembra 2019 v listinnej podobe, pozn.) doručená ústavná sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“)\n\nuznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Trenčíne\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„krajský\n\nsúd“)\n\nsp. zn. 5 Co 288/2016 z 28. septembra 2016 (ďalej aj „uznesenie krajského súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že žalobkyne sa návrhom na začatie\nkonania (ďalej aj „žaloba“) doručeným Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“)\n21. mája 2003 domáhali proti sťažovateľke (žalovanej v 1. rade) a ďalším žalovaným\nurčenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bližšie špecifikovaným v žalobe. V právnej\nveci žaloby sa konanie na okresnom súde viedlo pod sp. zn. 7 C 101/2003.\n3. V danej právnej veci okresný súd rozhodol rozsudkom sp. zn. 7 C 101/2003\nz 2. decembra 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobe v celom rozsahu\nvyhovel s tým, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením po nadobudnutí\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\n4. Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala riadne a včas odvolanie –\nriadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.\n5 Co 220/2014 z 30. júla 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok\nokresného súdu ako vecne správne potvrdil. Rozsudok okresného súdu v spojení\ns rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 12. augusta 2014.\n5. Následne okresný súd uznesením sp. zn. 7 C 101/2003 zo 7. mája 2015 (ďalej len\n„uznesenie okresného súdu“) rozhodol okrem iného (III. výrokom, pozn.) tak, že žalobkyne\nsú spoločne a nerozdielne povinné nahradiť sťažovateľke (žalovanej v 1. rade) na účet jej\nprávnej zástupkyne trovy konania v sume 194,74 € a trovy právneho zastúpenia v sume\n2 878,05 € v lehote do 3 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.\n\n2\n\n6. Žalobkyne a právna predchodkyňa žalovaného vo 4. rade proti uzneseniu\nokresného súdu podali riadne a včas odvolanie – riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo\nrozhodnuté uznesením krajského súdu okrem iného tak, že uznesenie okresného súdu sa\nv časti III. výroku mení tak, že žalobkyne majú proti sťažovateľke nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 %. Uznesenie okresného súdu v spojení s uznesením krajského súdu\nnadobudlo právoplatnosť 16. novembra 2016.\n7. Sťažovateľka podala proti uzneseniu krajského súdu včas dovolanie – mimoriadny\nopravný prostriedok, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením\nsp. zn. 1 Cdo 86/2018 zo 16. júla 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“) tak,\nže dovolanie sťažovateľky pre neprípustnosť odmietol. Sťažovateľke bolo uznesenie\nnajvyššieho súdu doručené 30. septembra 2019.\n8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedla:\n«... Sťažovateľka z hľadiska jej práva na spravodlivé súdne konanie napáda\nsprávnosť a zákonnosť rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne 5 Co /288/2016-510 zo dňa\n28.9.2016 ako súdu odvolacieho, ktorý založil svoje zmeňujúce rozhodnutie v porovnaní\nso súdom prvého stupňa na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu prvého\nstupňa...\n... medzi účastníkmi nebolo sporné, že došlo k reálnej deľbe pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 899/1, avšak bolo sporné komu z pôvodných pozemno-knižných\nspoluvlastníkov aká konkrétna vymedzená časť patrí a v akej výmere.\nSťažovateľka nikdy nenamietala reálnu deľbu z r. 1952 z dôvodu jej neexistentnosti\nale dovolila si v podaním odvolaní namietať neexistenciu naliehavého právneho záujmu\nnajmä, keď sa žalobkyne zmenou žaloby domáhali vydania rozsudku v takom znení ako\nsťažovateľka navrhovala uzavretie mimosúdnej dohody o vyporiadaní. S touto odvolacou\nnámietkou sťažovateľky sa KS v Trenčíne v odvolacom konaní 5 Co 220/2014 nestotožnil\na rozhodnutie OS Trenčín potvrdil...\nOkresný súd Trenčín, ktorý následne rozhodoval o trovách konania v uznesení\n7C/101/2003- 479 zo dňa 07.05.2015 zohľadnil námietky sťažovateľky, ktoré sa tykali\nnáhrady trov konania a žalobkyniam 1, 2 náhradu trov konania nepriznal.\n\n3\n\nKS v Trenčíne ako súd odvolací v napadnutom uznesení dôvody rozhodnutia\nOS Trenčín v otázke priznania trov konania nevzal do úvahy, vôbec neprihliadol na tú\nskutočnosť, že sťažovateľka svojím postojom nedala podnet na podanie žaloby, dôkazné\nspor zavinili samotné žalobkyne 1, 2, ktoré podali žalobu na určenie vlastníctva k pozemku\nvyčlenenému z EKN parcely č.\n\nk. ú.\n\npodľa neprávneho\n\ngeometrického plánu a ktorý v skutočnosti nezodpovedal reálnej deľbe z r. 1952 medzi\nprávnymi predchodcami žalobkýň a sťažovateľky...\nNapriek uvedenému odvolací súd v napadnutom rozhodnutí bez preskúmania merita\nveci neprípustné stroho použil ust. § 255 ods. (1) C. s. p a zmenil rozhodnutie súdu I, stupňa\na zaviazal iba sťažovateľku zaplatiť žalobkyniam 1, 2 v podstate za nesprávne podanú\nžalobu trovy konania vo výške 100 %. Napadnuté rozhodnutie predstavuje pre sťažovateľku\nneprimeranú tvrdosť a porušenie práva na spravodlivé súdne konanie...\nS účinnosťou od 01.07.2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový\nporiadok, došlo v súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok (ďalej len „OSP“). Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej\naplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že nová procesná úprava sa\npoužije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP. Zároveň\nvšak uvedený právny predpis v ustanovení § 470 ods. 2 stanovuje výnimky z tohto\nzákladného pravidla. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované...\nOdvolací súd v napadnutom rozhodnutí sa v súvislosti s rozhodovaním o trovách\nkonania s poukazom na rozhodnutie súdu I stupňa sa vôbec nezaoberal použitím\nustanovenia § 257 CSP , ktorého účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych\nnoriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva...\nUstanovenie § 257 ods. 1 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady\ntrov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti\nza výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna\naplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť\nk nežiaducim tvrdostiam...\n\n4\n\nPri uplatnení aplikácie § 257 CSP je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana,\nktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,\nktorý jej patril.\nOdvolací súd tieto prejavy neskúmal, inak by musel dospieť k záveru, že výsledok\nsúdneho sporu korešponduje v konaní uplatnením tvrdeniam a dôkazom zo strany\nsťažovateľky a zaviazanie sťažovateľky (žalovaná 1) na plnú náhradu trov konania\npredstavuje neprimeranú tvrdosť...»\n9. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 5 Co /288/2016-510 zo dňa 28.9.2016 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č. k. 5 Co /288/2016-510 zo dňa 28.9.2016\nzrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho zastúpenia\nv sume 431,18 € ( slovom štyristotridsaťjeden eur a osemnásť centov) na účet jej právnej\nzástupkyne\n\ndo 2 mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu..“\nII.\nRelevantná právna úprava\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\n\n5\n\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n14. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\n\n6\n\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie vecí\nústavným súdom\n17. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 288/2016\nz 28. septembra 2016.\n18. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že uznesenie krajského súdu\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď na rozdiel od právneho posúdenia\nveci okresným súdom, ktorý aplikoval na rozhodnutie o náhrade trov konania § 143 zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období,\nv zmysle ktorého odporca, ktorý nemal úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania\nproti navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie\nkonania, krajský súd s poukazom na § 470 ods. 1 a 2 prvú vetu zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) účinného\nod 1. júla 2016, ktorým bol Občiansky súdny poriadok zrušený, aplikujúc § 255 ods. 1 CSP,\nv zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,\nžalobkyniam podľa jeho názoru majúcim plný úspech vo veci priznal proti sťažovateľke\n(žalovanej) nárok na plnú náhradu trov konania.\n\n7\n\n19. Sťažovateľka ďalej namieta, že svojím správaním nedala nijakú príčinu\nna podanie žaloby, a preto priznanie nároku žalobkyniam na plnú náhradu trov konania\nproti nej je neprimeranou tvrdosťou.\n20. Sťažovateľka tiež vytýka krajskému súdu, že sa nezaoberal možnou aplikáciou\n§ 257 CSP, v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú\ndôvody hodné osobitného zreteľa, a navyše je uznesenie krajského súdu pre nedostatok\ndôvodov nepreskúmateľné.\n21. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne\ninterpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n22. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov,\nktoré toto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n23. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu. V nadväznosti\n\n8\n\nna túto skutočnosť, riadiac sa zásadou materiálnej ochrany ústavnosti, rešpektujúc\nrozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva (m. m. rozsudok z 12. 11. 2002\nvo veci Zvolská a Zvolský v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54)\na vychádzajúc zo svojej (už) ustálenej judikatúry, ústavný súd uvádza, že v prípade\nprocesného rozhodnutia dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania považuje lehotu\nna podanie ústavnej sťažnosti ustanovenú v § 124 zákona o ústavnom súde (predtým § 53\nods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov, pozn.) v zásade za zachovanú (s výnimkou prípadov, kde to konkrétne okolnosti\nposudzovanej veci zjavne vylučujú) aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému\nrozhodnutiu všeobecného súdu, ak bola táto lehota dodržaná vo vzťahu k napadnutému\nrozhodnutiu\n\ndovolacieho\n\nsúdu\n\n(m. m. IV. ÚS\n\n195/2010,\n\nIII.\n\nÚS\n\n227/2010,\n\nIV. ÚS 394/2013).\n24. Ústavný súd vo svojej judikatúre konštatoval, že podanie neprípustného\ndovolania – mimoriadneho opravného prostriedku nemožno z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy\npovažovať za vyčerpanie účinného prostriedku nápravy v zmysle § 132 ods. 2 zákona\no ústavnom súde. V prípade, že dovolanie nie je prípustné, nemožno ho považovať\nza účinný procesný prostriedok, ktorý zákon poskytuje sťažovateľovi na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd (II. ÚS 64/06, II. ÚS 103/09).\n25. V súvislosti s týmto právnym názorom ústavný súd poukazuje na svoju\njudikatúru, podľa ktorej opravným prostriedkom, ktorým je podľa § 132 ods. 2\nzákona o ústavnom súde podmienená prípustnosť ústavnej sťažnosti, nemôže byť každý\nv zákone predvídaný opravný prostriedok, ale iba taký, po podaní ktorého sa rozvinú\nprocesné vzťahy v príslušnom konaní, ktoré vedú k prerokovaniu a rozhodnutiu vo veci\nsamej (m. m. II. ÚS 77/06, IV. ÚS 547/2012).\n26. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho (krajského) súdu, proti\nktorému tento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno prihliadať\nna rozhodnutie dovolacieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím lehoty\n\n9\n\nna podanie sťažnosti podľa § 124 zákona o ústavnom súde (I. ÚS 88/2019, I. ÚS 312/2019,\nII. ÚS 103/09, II. ÚS 295/2019). Neprípustné dovolanie nemožno totiž z hľadiska čl. 127\nods. 1 ústavy považovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je\npredpokladom (podmienkou) podania ústavnej sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto\nčlánku ústavy, a na jeho podanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie\nústavnej sťažnosti na ústavnom súde možné prihliadať.\n27. V zmysle § 447 písm. c) CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak smeruje proti\nrozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné.\n28. Podľa zistenia ústavného súdu dovolanie sťažovateľky ako mimoriadny opravný\nprostriedok\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nbolo\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nako dovolacieho súdu s poukazom na § 447 písm. c) CSP odmietnuté pre jeho\nneprípustnosť.\n29. V danej veci lehota na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu\nproti uzneseniu krajského súdu začala plynúť právoplatnosťou tohto rozhodnutia,\nt. j. 16. novembra 2016. Sťažovateľka podala ústavnú sťažnosť 30. novembra 2019, teda\nv čase, keď nepochybne uplynula dvojmesačná lehota podľa § 124 zákona o ústavnom súde.\n30. Pretože zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty,\no čo inak sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti ani nežiadala, ústavný súd ústavnú\nsťažnosť, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu, odmietol\nako oneskorene podanú [v zmysle § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde].\n31. Vzhľadom na to, že ústavný súd nemohol vykonať meritórny prieskum\nrozhodnutia krajského súdu z dôvodu jeho oneskorenosti a sťažovateľka nenamietala\nporušenie svojich práv uznesením najvyššieho súdu, nemohol preto ústavný súd preskúmať\npostup a rozhodnutie dovolacieho súdu.\n\n10\n\n32. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. januára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "lehota-zmeškanie lehoty", "trovy konania", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "sťažnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:82ab3a79-a838-4605-8f29-7ce7e0f072b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 295/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 295/2019 z 23. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-23", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.295.2019.1"}, {"guid": "ussr:31ea9b7e-3032-4f48-97f2-fffa8b659650", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.312.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 312/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 312/2019 z 20. 8. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-08-20", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.312.2019.1"}, {"guid": "ussr:c67100a4-4e68-403e-8468-05e54f63fcf3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.88.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 88/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/2019 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.88.2019.1"}, {"guid": "ussr:b9b8b3c6-2688-424f-8766-484bb94c7273", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 394/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 394/2013 z 26. 6. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-06-26", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9b8b3c6-2688-424f-8766-484bb94c7273"}, {"guid": "ussr:00637d4f-ca6c-4086-9738-c56d5f8c5c6c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 547/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 547/2012 z 26. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-26", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00637d4f-ca6c-4086-9738-c56d5f8c5c6c"}, {"guid": "ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/09 z 3. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07"}, {"guid": "ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 77/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:609a7913-e60e-43ff-85dc-6fffb0c0e06a"}, {"guid": "ussr:1f52aae2-d474-4f9d-9319-a4e1581cb807", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/06 z 15. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-15", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1f52aae2-d474-4f9d-9319-a4e1581cb807"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "0f8ec936-94d2-4991-9c73-e83bbaeb55b2:669b97d6-bba4-4140-8e88-d7502bf27f77", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2017:4113221047.1", "spisova_znacka": "5Co/288/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/288/2016 z 27. 4. 2017", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2017-04-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4113221047.1"}, {"guid": "8e2aaca1-e16a-4906-b3d0-351d333e415f:487b89f7-ab23-4982-a56d-c6c5f0749e9f", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3103899944.4", "spisova_znacka": "5Co/220/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/220/2014 z 29. 7. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-07-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3103899944.4"}], "citovane_v": []}