{"guid": "ussr:6893dd36-a732-4f6b-9313-974633e8e13b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 301/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 301/2019 z 30. 10. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. októbra 2019, sp. zn. II. ÚS 301/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-10-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6893dd36-a732-4f6b-9313-974633e8e13b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 301/2019-20\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. októbra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval spoločnú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nSpolkovej republiky Nemecko, a\n\n, občana\n\n,\n\n,\n\nČeská republika, zastúpených advokátom\nJUDr. Karolom Spišákom, Bajkalská 5/C, Bratislava, vo veci namietaného porušenia ich\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 11 C 221/2008\nz 3. februára 2016, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 Co 122/2016\nz 30. marca\n\n2017\n\na uznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp.\n\nzn.\n\n6 Cdo 158/2017 z 28. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Dr. Dipl.\n\na\n\nOdôvodnenie:\n\nodmieta.\n\nI.\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. júna\n2019 doručená spoločná ústavná sťažnosť\n,\n,\n\n,\n\n, občana Spolkovej republiky Nemecko, a\n,\n\nrepublika (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom\n\nČeská\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia ich základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 11 C 221/2008 z 3. februára 2016 (ďalej len „rozsudok súdu prvej\ninštancie“), rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n10 Co 122/2016 z 30. marca 2017 (ďalej len „rozsudok odvolacieho súdu“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 158/2017\nz 28. februára 2019 (ďalej len „uznesenie najvyššieho súdu“)\n2. Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že ako žalobcovia sa svojou žalobou podanou\nna okresnom súde domáhali určenia, že nehnuteľnosti definované v žalobe patria\ndo dedičstva ich právnych predchodcov. Okresný súd v uvedenej veci rozhodol rozsudkom\nsúdu prvej inštancie tak, že žalobu sťažovateľov zamietol. Proti rozsudku súdu prvej\ninštancie sťažovatelia podali odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým\nrozsudkom tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Sťažovatelia nespokojní\ns rozsudkom odvolacieho súdu podali dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd\nnapadnutým uznesením tak, že ho odmietol.\n3. Sťažovatelia v sťažnosti argumentujú a poskytujú svoj právny pohľad na vec,\npričom tvrdia, že rozsudok súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok odvolacieho súdu\na napadnuté uznesenie najvyššieho súdu sú arbitrárne, porušujúce ich označené práva.\nPodstata argumentácie sťažovateľov v ústavnej sťažnosti je založená na nesúhlase\ns právnymi závermi krajského súdu, ktoré sú podľa ich názoru v rozpore s ustálenou\n\n2\n\nrozhodovacou praxou najvyššieho súdu, podľa ktorej je výmer o prídele do vlastníctva\ntitulom nadobudnutia vlastníckeho práva za predpokladu, že prídelcom neboli pridelené\nnehnuteľnosti odňaté, resp. prídelcovia vlastnícke právo nikdy nestratili.\n4. Sťažovatelia v závere svojej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd vo veci rozhodol\nnálezom v tomto znení:\n„I. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C/221/2008, Krajský\nsúd Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Co/122/2016 a Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\n,\n\n6\n\nCdo/158/2017\n\nporušili\n\nprávo\n\n, trvalé bytom\n\n, občan Spolkovej republiky Nemecko a\n\n,\n\n,\n\ntrvalé bytom\nČeská republika zaručené v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II spis. zn. 11 C/221/2008 zo dňa 03. 02.\n2016, rozsudok Krajského súdu Bratislava spis. zn. 10 Co/122/2016 zo dňa 30. 03. 2017\na Uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6 Cdo/158/2017 zo dňa 28. 02. 2019 zrušuje\na vec vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Bratislava II.\nIII. Okresný súd Bratislava II, Krajský súd Bratislava a Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť sťažovateľom trovy konania a trovy\nprávneho zastúpenia na účet právneho zástupcu sťažovateľov...“\nII.\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n7. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov podľa § 56 ods. 1\nzákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde.\n9. Podstatou sťažnosti je namietané porušenie základného práva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť rozsudkom súdu prvej\ninštancie, napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu a napadnutým uznesením najvyššieho\nsúdu.\n10. Porušenie označených práv sťažovatelia vidia v namietanej nesprávnosti\nprávnych záverov v napadnutom rozsudku krajského súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok\n\n4\n\nsúdu prvej inštancie, ktorý konštatoval nepreukázanie nadobudnutia vlastníckeho práva\nk označeným nehnuteľnostiam ich právnych predchodcov na základe nimi predloženej\nlistiny prídelu, a v jeho nedostatočnom odôvodnení.\nK napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie\n11. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd poukazuje na princíp\nsubsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je\ndaná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd\npreto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok súdu prvej inštancie ani\njeho predchádzajúci postup, keďže ho už meritórne preskúmal na základe odvolania krajský\nsúd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľom ochranu ich právam.\n12. Z uvedeného dôvodu ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti smerujúcej\nproti rozsudku súdu prvej inštancie odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05,\nIV. ÚS 155/2010, III. ÚS 311/2014).\nK napadnutému rozsudku odvolacieho súdu\n13. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\n14. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných\n\n5\n\nrozhodnutiach došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/00) a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého\nprocesu, ktoré neboli napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\n15. Ústavný súd po preskúmaní odôvodenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu\nkonštatuje, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo zistenie (záver), že právni predchodcovia\nsťažovateľov nenadobudli vlastnícke právo k označeným nehnuteľnostiam. Tento právny\nzáver vyplynul z pomerne rozsiahleho dokazovania, na základe ktorého boli ustálené\nrozhodné právne skutočnosti, pričom bolo potrebné v súvislostiach aplikovať aj dobové\nprávne predpisy. Krajský súd v rámci odôvodnenia svojho právneho záveru poukázal\nna viaceré skutočnosti a okolnosti, ktoré bránili nadobudnutiu vlastníckeho práva na základe\ntzv. prídelu, ktorý sťažovatelia predložili v súdnom konaní. V bode 14 odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu krajský súd konštatoval, že právnym predchodcom žalobcov\nboli na základe predloženého výmeru odovzdané predmetné nehnuteľnosti len do dočasného\nužívania, preto tvrdená paaktnosť prehlásenia právneho predchodcu sťažovateľov\no zrieknutí sa rolí vo\n\nbola z hľadiska výsledku konania právne irelevantná.\n\nTakisto z dokazovania pred súdom prvej inštancie, teda vecných a časových súvislostí\nvyplynulo, že výmer predložený sťažovateľmi bol z technických príčin zrušený a zároveň\nich právnym predchodcom bol vydaný nový výmer, na základe ktorého právni\npredchodcovia nadobudli iné nehnuteľnosti namiesto pôvodného výmeru (bod 15\nodôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). Krajský súd ďalej konštatoval, že výmer\npredložený sťažovateľmi sa obsahovo nezhodoval s originálom výmeru zachovaným\nv archíve krajského súdu (bod 16 odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu) a zároveň sa\ntento výmer nezhodoval, čo sa týka počtu a rozsahu podielov jednotlivých vlastníkov\ndotknutých\n\nnehnuteľností\n\nzapísaných\n\nv rozhodnom\n\nčase\n\nv pozemkovej\n\nknihe.\n\nV neposlednom rade krajský súd konštatoval, že zápis vlastníckeho práva v prospech\nprávnych predchodcov žalobcov (sťažovateľov, pozn.) bol povolený uznesením Ľudového\n\n6\n\nsúdu v Bratislave z 26. februára 1954, teda v čase, keď už bola pozemnoknižná vložka\nzrušená a dotknuté parcely vložené do inej pozemnoknižnej vložky (bod 17 odôvodnenia\nrozsudku odvolacieho súdu). Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zároveň\nreagoval aj na argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa pravosti výmeru, keď uviedol, že\npravosť výmeru predloženého žalobcom na znalecké preskúmanie by mohla byť\nkonštatovaná vtedy, ak by zadal znaleckej organizácii aj úlohu predložiť a porovnať ho aj\ns výmerom z archívu Ľudového súdu v Bratislave, k čomu nedošlo.\n16. Ústavný súd tak konštatuje, že právny názor krajského súdu je v napadnutom\nrozhodnutí zdôvodnený dostatočným spôsobom a presvedčivo. Krajský súd vo svojom\nrozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré bolo potrebné žalobu\nzamietnuť, teda jeho rozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné.\nKrajský súd reagoval aj na argumentáciu sťažovateľov týkajúcu sa pravosti predloženého\nvýmeru a zaujal aj stanovisko k relevantnosti ostatných predostretých tvrdení sťažovateľov\no nemožnosti nadobudnutia sporných nehnuteľností žalovaným, tvrdenej paaktnosti listiny\nzrieknutia sa vlastníctva ich právnym predchodcom tak, že v kontexte nespochybnených\nrozhodných skutočností pre meritum sporu boli tieto nepodstatné. Tieto závery krajského\nsúdu sú podľa názoru ústavného súdu logické, argumentačne konzistentné, nepopierajú\nzmysel a účel aplikovaných noriem dobového a platného práva, a preto ich možno\nza daných skutkových okolností považovať aj za ústavne konformné.\n17. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na to, že obsahom označeného\nzákladného práva podľa práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je právo na rozhodnutie\nv súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní\n(II. ÚS 218/02, resp. I. ÚS 3/97), ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým\nrozsudkom krajského súdu a namietaným porušením práva sťažovateľov podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť\nvyslovenia jeho porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Ústavný súd\npreto pri predbežnom prerokovaní túto časť ústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2\nzákona písm. g) o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n7\n\n18. Obdobný záver platí aj o namietanom porušení základného práva vlastniť\nmajetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu. Keďže\nv konaní bolo viacerými dôkazmi a právnymi relevantnými súvislosťami preukázané, že\nprávni predchodcovia sťažovateľov nemohli nadobudnúť a nenadobudli vlastnícke právo\nk sporným nehnuteľnostiam na základe predloženého výmeru, ústavný súd konštatuje, že\nv okolnostiach posudzovanej veci ani nemohlo dôjsť k zásahu do ich základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní\naj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 zákona písm. g) o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n19. Pokiaľ ide o napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým najvyšší súd\ndovolanie sťažovateľov odmietol, ústavný súd po oboznámení sa s jeho obsahom\nkonštatuje, že z jeho odôvodnenia vyplýva, že najvyšší súd skúmal, či sú v danej veci\nsplnené zákonom ustanovené podmienky na podanie dovolania z hľadiska kritérií\nustanovených v § 419 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Následne sa\nzaoberal aj skúmaním eventuálnej existencie tvrdenej vady podľa § 421 ods. 1 písm. a)\nCSP, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa\nodvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Sťažovatelia\nv kontexte namietanej vady vyčítali krajskému súdu aj nedostatočné a arbitrárne\nodôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu nevysporiadania sa s ich námietkami\nuvedenými v odvolaní.\n20. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje,\nže z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa v ňom\nargumentáciou sťažovateľov riadne zaoberal a svoje rozhodnutie dôsledne odôvodnil, keď\nv podstatných častiach odôvodnenia konštatoval, že sťažovatelia síce namietali nesprávne\nprávne posúdenie veci, avšak nekonkretizovali v čom má spočívať nesprávnosť právneho\nposúdenia odvolacieho súdu v rovine právnych argumentov. Napriek uvedenému najvyšší\nsúd k nejednoznačným výhradám sťažovateľov o údajnom rozpore odôvodnenia rozsudku\n\n8\n\nodvolacieho súdu v bodoch 14 a 15 uviedol, že tieto závery súdu len podporne ozrejmovali\nsled udalostí a neboli pre rozhodnutie v merite veci vôbec určujúce. Pokiaľ išlo o námietku,\nže vo veci konajúce súdy vychádzali z nesprávneho dátumu výmeru, najvyšší súd\nkonštatoval, že podľa obsahu ide o námietku spochybňujúcu správnosť skutkového zistenia,\nteda nie nesprávneho právneho posúdenia veci. K spochybneniu platnosti kúpnopredajnej\nzmluvy sťažovateľmi najvyšší súd uviedol, že sťažovatelia neuviedli, v čom má údajná\nneplatnosť spočívať, a tiež konštatoval, že otázka platnosti kúpnopredajnej zmluvy nebola\nrelevantná z hľadiska nosného dôvodu, pre ktorý bola žaloba zamietnutá. V tejto súvislosti\nnajvyšší súd poukázal na sťažovateľmi nespochybnený kľúčový záver krajského súdu\nopretý o nespochybnené dôkazy, že sťažovatelia nemohli nadobudnúť vlastnícke právo\nkaždý v podiele 1/2, a teda vlastníctvo k celku, keďže osoby uvedené vo výmere neboli\nv skutočnosti spoluvlastníkmi takých podielov, ako sa v ňom uvádza, a po sčítaní veľkosti\nich podielov nikdy nevlastnili sporné nehnuteľností v celosti (bod 19 odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu). Najvyšší súd v nadväznosti na namietaný odklon\nod ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu v otázke, že výmer o prídele\ndo vlastníctva je titulom nadobudnutia vlastníckeho práva, uviedol, že súd prvej inštancie,\nako aj odvolací súd nespochybňovali tento vo všeobecnej rovine prijatý právny názor,\nnaopak, vychádzajúc z okolností prípadu, ktoré vyšli v konaní najavo, zhodne dospeli\nk záveru, že na základe predloženého výmeru právni predchodcovia sťažovateľov vlastnícke\nprávo k sporným pozemkom nadobudnúť nemohli, čo aj riadne a podrobne vo svojich\nrozhodnutiach vysvetlili. Inými slovami, najvyšší súd konštatoval, že odvolací súd sa\nnemohol v sťažovateľmi nastolenej právnej otázke odkloniť od ustálenej rozhodovacej\npraxe dovolacieho súdu, keďže dôvody zamietnutia žaloby nespočívali v popretí tohto\nvo všeobecnosti prijatého právneho názoru.\n21. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd nemôže porušiť\nzákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi\npostupy v občianskoprávnom konaní (napr. I. ÚS 4/2011).\n\n9\n\n22. Právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie sa\nv občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci\nsamej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom vrátane\ndovolacieho konania.\n23. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania\n\nje\n\nv\n\nnapadnutom\n\nrozhodnutí\n\nzdôvodnený\n\nvyčerpávajúcim\n\nspôsobom\n\na presvedčivo. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľov odmietnuť ako neprípustné, teda jeho\nrozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné. Z týchto dôvodov ústavný\nsúd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nK porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\n24. Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy rozsudkom súdu prvej inštancie, rozsudkom odvolacieho súdu a uznesením\nnajvyššieho súdu, ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia v sťažnosti nevysvetlili, ako a čím\nmalo dôjsť k porušeniu toho označeného základného práva hmotnej povahy v konaní\npred všeobecnými súdmi a ich rozhodnutiami. Inými slovami, sťažnosti v tejto časti chýba\nrelevantné ústavnoprávne odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti, resp. náležitosť\nsťažnosti.\n25. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania\nuvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže\nústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak\núčastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie\nkonania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2\npísm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n\n10\n\n26. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí\nokrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať konkrétne\nskutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n27. Ústavný súd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti\npodľa § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde je povinnosť sťažovateľa uviesť\nkonkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu\njeho základných práv a slobôd. Keďže sťažnosť v tejto časti neobsahuje kvalifikované\nodôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú zákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123\nods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde. Podľa názoru ústavného súdu za danej situácie\nneprichádzala do úvahy výzva na odstránenie tohto nedostatku návrhu podľa § 56 ods. 3\nústavného súdu vzhľadom na jeho kľúčovú povahu. Označené ustanovenie zákona slúži\nna odstraňovanie najmä formálnych nedostatkov návrhu, avšak nie samotnej podstaty\nnávrhu.\n28. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom\npredpísaných náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup\nslúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.\n29. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky\nprávne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti\nadvokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný\nvykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie\nkonania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené\npredpoklady.\n30. Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe v tejto časti neobsahuje\nnáležitosti, ktoré na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon\n\n11\n\no ústavnom súde, a to kvalifikované odôvodnenie, ústavný súd aj so zreteľom\nna kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľov ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol\npre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona\no ústavnom súde.\n31. Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších\nnárokoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. októbra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-dôkazné prostriedky", "rozhodnutie-meritórne", "arbitrárnosť", "kataster nehnuteľností-vklad", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "pôda, pôdny fond-prídel", "listina (ako dôkazný prostriedok, nie verejná)", "vlastníctvo-konfiškácia majetku"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2014 z 6. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-06", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2ac5e863-ed54-4c7e-a55e-d54a4939d395"}, {"guid": "ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2011 z 27. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-27", "citacie_n": 728, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4803749-1cc9-44ce-a009-c48aca612e31"}, {"guid": "ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 155/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 155/2010 z 1. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-01", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07269280-1c0b-4f8b-b79b-c6d77c9c9131"}, {"guid": "ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 133/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/05 z 5. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-05", "citacie_n": 541, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:505d2c5f-0fdc-4db3-9597-132450bee9c7"}, {"guid": "ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 405/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 405/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc4dd614-4aef-4bc1-b5bb-f07d9db62da2"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:072e386c-5acf-465d-8931-d4a47ae7b9e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/97 z 16. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-16", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "5175b063-d371-417d-aebf-719b186208a6:3916de3c-0173-4eff-a360-80b8743fa06a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1208218867.1", "spisova_znacka": "6Cdo/158/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/158/2017 z 27. 2. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1208218867.1"}, {"guid": "e4b950e7-a8e8-42c2-b0f6-b8877d3524dc:c8067513-33a2-4a47-965b-f043afabb233", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8613201962.2", "spisova_znacka": "10Co/122/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/122/2016 z 14. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-12-14", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8613201962.2"}], "citovane_v": []}