{"guid": "ussr:b2281999-7e07-450c-b965-435195d4e689", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.313.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 313/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 313/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 313/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.313.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "nevyhovuje návrhu na vydanie dočasného opatrenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "nazov": "čl. 36 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b2281999-7e07-450c-b965-435195d4e689", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.313.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.313.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.313.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 313/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti\nBSBT, s. r. o., Stará Košická 57, Nižný Klátov, IČO 43 951 783, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Sýkora – advokátska kancelária, s. r. o., Murgašova 3, Košice, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Matej Sýkora, vo veci namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\npodľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7 S 41/2015 z 23. novembra 2017 v spojení\ns jeho opravným uznesením sp. zn. 7 S 41/2015 z 22. marca 2018 a rozsudkom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžfk 58/2018 z 25. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\n1 . Ústavnú sťažnosť spoločnosti BSBT, s. r. o., o d m i e t a .\n2. Návrhu na odklad vykonateľnosti rozsudku Krajského súdu v Košiciach\nsp. zn. 7 S 41/2015 z 23. novembra 2017 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10 Sžfk 58/2018 z 25. septembra 2019 n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n21. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti BSBT, s. r. o., Stará Košická 57,\nNižný Klátov, IČO 43 951 783 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor) a práva na pokojné užívanie svojho majetku\npodľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej\nlen „krajský súd“) sp. zn. 7 S 41/2015 z 23. novembra 2017 v spojení s jeho opravným\nuznesením sp. zn. 7 S 41/2015 z 22. marca 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 10 Sžfk 58/2018 z 25. septembra 2019 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka (žalobkyňa) sa návrhom\nna začatie konania (ďalej len „žaloba“) doručeným krajskému súdu 8. apríla 2015 domáhala\nproti Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“ alebo spolu\naj „účastníci“) preskúmania zákonnosti právoplatného rozhodnutia žalovaného (odvolacieho\nfinančného\n\norgánu)\n\nč.\n\n1100303/1/16359/2015/4897\n\nz 15.\n\njanuára\n\n2015\n\n(ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo rozhodnutie Daňového úradu Košice V\n(ďalej\n\nlen\n\n„správca\n\ndane“)\n\nč.\n\n709/230/30433/10/MOL\n\nz\n\n2.\n\naugusta\n\n2010\n\n[ďalej len „rozhodnutie správcu dane“) v časti výroku o vyrubení rozdielu dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 58 559,78 € zmenené tak, že sťažovateľke za zdaňovacie\nobdobie IV. štvrťrok roku 2008 sa vyrubuje rozdiel DPH v sume 77 885,01 €. V právnej\nveci žaloby sa konanie na krajskom súde viedlo pod sp. zn. 7 S 41/2015.\n2\n\n3. Žaloba bola rozsudkom krajského súdu zamietnutá ako nedôvodná s tým,\nže účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.\n4. Sťažovateľka následne podala proti rozsudku krajského súdu riadne a včas kasačnú\nsťažnosť – opravný prostriedok, ktorá bola rozsudkom najvyššieho súdu rovnako\nzamietnutá. Zároveň najvyšší súd rozhodol tak, že účastníci nemajú nárok na náhradu trov\nkasačného konania. Rozsudok najvyššieho súdu podľa zistenia ústavného súdu nadobudol\nprávoplatnosť 11. decembra 2019.\n5. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti zároveň uviedla:\n„... Sťažovateľ má za to, že tak rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nako aj rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, došlo k porušeniu jeho procesných práv,\na to v takej miere, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces...\nSúd prvej inštancie a rovnako aj kasačný súd dospeli na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdili, ak uzavreli,\nže žalovaný postupoval zákonne, keď v zmysle zákona o správe daní ako odvolací orgán\nzmenil výrok správcu dane a výrok o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacieho obdobie IV.\nštvrťrok 2008 zo sumy 58.559,78 EUR na 77.885,01 EUR...\n... čo má za následok nezrozumiteľnosť, neurčitosť a nejasnosť uvedeného\nrozhodnutia a nemožno sa stotožniť so závermi správneho súdu, ani Najvyššieho súdu SR,\nže dotknutý výrok rozhodnutia spĺňa podmienky určitosti, nezameniteľnosti a vykonateľnosti\nrozhodnutia žalovaného - Finančného riaditeľstva SR.\nSťažovateľ na základe výzvy správcu dane predložil relevantné dôkazy preukazujúce\noslobodenie od dane z pridanej hodnoty v súlade s § 15 ods. 5 písm. c) zákona č. 511/1992\nZb. a to zmluvu o dielo, z ktorej nepochybne vyplývalo, že súčasťou tovaru dodávaného\nmimo územia SR, za ktorý boli vystavené faktúry č. FA-07.061g, RE-07.074h, FA-07.070d\na FA-07-073j, bola aj inštalácia, montáž dodávaného tovaru. Predmetná zmluva bola\nsťažovateľom predložená správcovi dane spolu so zaslaním listu: Odpoveď na výzvu\nna predloženie dôkazov zo dňa 24.05.2010, kde sa zmluva o dielo nachádzala v origináli.\nOkrem predloženia listinných dôkazov - zmluvy o dielo sťažovateľ súčasne navrhol,\naby správca dane vykonal dokazovanie v súlade s § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.\n3\n\naj výsluchom konateľa sťažovateľa. Sťažovateľ má zato, že správca dane postupoval\nv rozpore s § 29 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a jeden z navrhovaných dôkazov - zmluvu\no dielo spochybnil tým, že poprel jej doručenie a druhý z navrhovaných dôkazov - vypočutie\nkonateľa sťažovateľa vôbec nevykonal...\nĎalšou procesnou vadou, ktorú obsahuje rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR\nzo dňa 15.01.2015 je, že nespĺňa všetky náležitosti rozhodnutia v zmysle zákona § 63\nods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. V § 63 ods. 3 zákona písm. d) rozhodnutie\nmusí obsahovať výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c). Podľa písmena c)\npredmetného zákona rozhodnutie musí obsahovať o. i. obchodné meno a sídlo právnickej\nosoby, o ktorej právach a povinnostiach rozhodoval...\nFinančné riaditeľstvo SR, ako aj Daňový úrad Košice V, neuskutočnili úkony,\nktoré boli nevyhnutné na zistenie a doplnenie skutkového stavu a zistenia skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti sťažovateľa, hoci im táto povinnosť\nvyplýva z právnej úpravy...\nKrajský súd v Košiciach, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\nsi bez akéhokoľvek dokazovania a výsluchu sporových strán bezvýhradne a jednostranne\nosvojili tvrdenia a závery žalovaného - Finančného riaditeľstva SR a na sťažovateľom\nuvádzané dôkazy a námietky v daňovom ako aj súdnom konaní vôbec neprihliadli.\nUvedené\n\nrozhodnutia\n\nkonajúcich\n\nsúdov\n\nmožno\n\npovažovať\n\nza\n\narbitrárne,\n\nnedostatočne odôvodnené, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné,\ndôsledkom čoho je porušenie základného práva alebo slobody...“\n6. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa BSBT, s.r.o. na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy a podľa čl. 36 ods. 1, ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd, právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu vlastníctva zaručené čl. 20\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 10Sžfk/58/2018 zo dňa 25.09.2019 a rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n4\n\nsp. zn. 7S/41/2015 zo dňa 23.11.2017 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 75/41/2015120 zo dňa 22.03.2018 a sp. zn. 7S/41/2015-132 zo dňa 12.07.2018 porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžfk/58/2018 zo dňa\n25.09.2019 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/41/2015 zo dňa 23.11.2017\nv spojení\n\ns\n\nopravným\n\nuznesením\n\nsp.\n\nzn.\n\n7S/41/2015-120\n\nzo\n\ndňa\n\n22.03.2018\n\na sp. zn. 7S/41/2015- 132 zo dňa 12.07.2018 zrušuje a vec v r a c i a Krajskému súdu\nv Košiciach na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Košiciach sú povinní spoločne\na nerozdielne nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 450,28 EUR do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu k rukám právneho zástupcu sťažovateľa.“\n7. Zároveň sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o odložení\nvykonateľnosti rozsudku krajského súdu a rozsudku najvyššieho súdu na čas\ndo právoplatného skončenia konania o tejto ústavnej sťažnosti.\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení zákona č. 413/2019 Z. z (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\n5\n\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania, ak\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\ntakéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť\nvylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\n14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n15. Podľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach\nrozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť\n6\n\ntakého rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť\npreskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa listiny.\n16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n17. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie vecí\nústavným súdom\n18. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva vlastniť\nmajetok, základného práva na súdnu ochranu podľa ústavy a listiny, a tiež aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva na pokojné užívanie majetku\npodľa dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu a rozsudkom najvyššieho súdu.\n19. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namietané porušenie označených základných\npráv podľa ústavy a listiny a označených práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu\nodôvodňuje tým, že krajský súd a najvyšší súd na základe vykonaných dôkazov dospeli\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdili, keď zmenu\nrozhodnutia správcu dane v časti výroku o vyrubení rozdielu DPH v sume 58 559,78 €\nrozhodnutím žalovaného spočívajúcu oproti tomu vo vyrubení rozdielu DPH za zdaňovacie\nobdobie IV. štvrťrok roku 2008 sťažovateľke v sume 77 885,01 € považovali za zákonnú\na tým za správnu.\n20. Sťažovateľka ústavnú sťažnosť odôvodnila tiež porušením svojich procesných\npráv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.\n7\n\n21. Sťažovateľka namieta, že napriek tomu, že rozhodnutie žalovaného nevykazuje\nvšetky zákonné náležitosti rozhodnutia a v spojení s rozhodnutím správcu dane nespĺňa\npodmienku určitosti, zrozumiteľnosti a vykonateľnosti, jej žaloba a následne aj kasačná\nsťažnosť boli zamietnuté.\n22. V ústavnej sťažnosti sťažovateľka vytýka to, že krajský súd rovnako ako najvyšší\nsúd neprihliadol na podľa jej názoru pre rozhodnutie podstatný listinný dôkaz,\na to na zmluvu o dielo preukazujúcu splnenie podmienky pre oslobodenie od DPH,\nako ani na to, že jej návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom konateľa sťažovateľky\nnebolo vyhovené.\n23. Z už uvedených dôvodov považuje sťažovateľka rozsudok krajského súdu,\nako aj rozsudok najvyššieho súdu za nedostatočne odôvodnené, a tak z ústavného hľadiska\nza neudržateľné a arbitrárne.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1, 46\nods. 1 a 2 ústavy čl. 36 ods. 1 a 2 listiny, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom krajského súdu\n24. Vzhľadom na princíp subsidiarity [„ak (...) nerozhoduje iný súd“], ktorý vyplýva\nz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu\nprávu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi\norgánmi Slovenskej republiky.\n25. Podľa § 438 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „SSP“) kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné\nrozhodnutie krajského súdu.\n26. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP kasačnú sťažnosť možno okrem iných\nodôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon\n8\n\ntým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil\njemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n27. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať\nsa preskúmania rozsudku krajského súdu využitím kasačnej sťažnosti – opravného\nprostriedku, ktorú napokon pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu aj účinne\nvyužila, pričom o jej kasačnej sťažnosti bolo rozhodnuté rozsudkom najvyššieho súdu.\n28. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou\nopravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu k rozsudku krajského\nsúdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok právomoci\nna jej prerokovanie podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36\nods. 1 a 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\n29. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru sú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým\na nestranným súdom postupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto\nprávach nemožno vidieť podstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n30. Ustanovenie čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 2 listiny v podstate upravuje právo\nna prístup k súdu, a to ako lex specialis pre prístup k súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán\nverejnej správy. V podstate ide skôr o kompetenčné ustanovenie určujúce, kedy súdna moc\npreskúmava rozhodnutia orgánov verejnej správy, než o ustanovenie zakladajúce základné\nprávo. To je v skutočnosti priznané už v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny.\n9\n\n31. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali\n\ndo\n\nvšetkých\n\ndetailov\n\nsporu\n\nuvádzaných\n\núčastníkmi\n\nkonania.\n\nPreto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované\nso zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997,\nRecueil III/1997).\n32. Ústavný súd preto považoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť\nodôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu:\n„... Pokiaľ ide o dokazovanie v daňovom konaní, dôkaznú povinnosť má prioritne\ndaňový subjekt...\n... daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane\nvykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie\ndoplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce\nz realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím\nna skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu\nkonania k dispozícii.\n... Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane dôkazného subjektu žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených\npodmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane\nz pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil: preto je jeho povinnosťou preukázať,\nže nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie\n10\n\nzo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov\npredkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno,\nsvoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty uznaný ako oprávnený... Najvyšší súd SR zdôrazňuje, že dôkazné bremeno\no reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Preukázanie\ndodávok tovaru a služieb len faktúrami nie je podľa súdu postačujúce. Faktúra\nje relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce\nskutočne reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu\na je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový\nsubjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu... Vzhľadom na uvedené\nkasačný súd konštatuje, že sťažovateľka v konaní nepreukázala, teda nepredložila žiadne\ndoklady preukazujúce splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona\nč. 222/2004 Z. z. (napr. zmluvu o dodaní tovaru, doklady o preprave, protokoly o prevzatí),\nže tovar bol dodaný osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Sťažovateľka tiež\nnepreukázala, že tovar bol dodaný aj s montážou. Z administratívneho spisu je zrejmé,\nže správca dane vyzval sťažovateľka na doloženie relevantných dokladov (napr. zmluva\no dielo), ale sťažovateľka si svoju povinnosť uniesť dôkazné bremeno nesplnila. Na výsluch\npred správcom dane sa konateľ sťažovateľky tiež nedostavil. K veci kasačný súd dodáva,\nže v prípade, že v rámci dodávky tovaru mala byť vykonaná aj montáž dodávaného tovaru,\ntak aj táto skutočnosť musí byť z faktúry zrejmá. Na predložených faktúrach sú uvedené\ndruhy tovarov a ich množstvá, ale nevyplýva z nich, že išlo o dodanie tovaru aj s montážou.\nSamotné tvrdenie sťažovateľky o uskutočnení montáže bez ďalších súvisiacich dôkazov,\nktoré by tvrdenie sťažovateľky potvrdili, nemožno považovať za dostatočné. Predložené\nfaktúry tiež nespĺňajú náležitosti pri dodaní tovaru do iného členského štátu podľa § 72\nods. 2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. Správca dane tak správne vyvodil záver,\nže sťažovateľke vznikla z fakturovanej zmluvy 12.349.280 Sk povinnosť odviesť daň\nz pridanej hodnoty v sadzbe 19 % vo výške 2.346.364 Sk (77.885.01 €) v tuzemsku...\n... Zmenený výrok napadnutého rozhodnutia žalovaného považuje kasačný súd\nrovnako ako krajský súd za dostatočne zrozumiteľný a preskúmateľný. Odôvodnenie\nkrajského súdu uvedené v odsekoch 18 až 21 považuje kasačný súd za dostatočne\nvyčerpávajúce a zrozumiteľné. Daňová povinnosť sťažovateľky k dani z pridanej hodnoty\n11\n\nza zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 sa rovná vyrubenému rozdielu dane z pridanej\nhodnoty vo výške 77.885,01 €. Uvedené vyplýva z toho, že sťažovateľka v daňovom priznaní\nk dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2008 uviedla nadmerný\nodpočet vo výške 582.192 Sk (19.325,23 €) a správca dane na základe vykonanej kontroly\nurčil výsledný vzťah k štátnemu rozpočtu vo výške 1.764.172,- Sk (58.559,78 €),\nz čoho vyplýva rozdiel vo výške 2.346.364 Sk, t. j. 77.885,01 €. Suma 58.559,78 € je suma,\nktorú je sťažovateľka povinná zaplatiť, keďže nadmerný odpočet jej nebol vrátený...“\n33. Po preskúmaní napadnutého rozsudku najvyššieho súdu ústavný súd\nargumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej sa najvyšší súd v napadnutom rozhodnutí\nnevysporiadal s jej podstatnými námietkami kasačnej sťažnosti, nevyhodnotil ako spôsobilú\nspochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu. Odôvodnenie rozsudku\nnajvyššieho súdu je plne v súlade s § 463 v spojení s § 139 ods. 2 SSP a podľa názoru\nústavného súdu je presvedčivé, zrozumiteľné, konanie nevykazuje znaky podstatných\npochybení procesného charakteru, preto ústavný súd nevidí žiadny relevantný dôvod\nna prehodnocovanie záverov najvyššieho súdu. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom\nnajvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane\nich dôvodov a námietok.\n34. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\núčinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z. z.“) oslobodené od dane\nje dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu\npredávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou\nidentifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\n35. Podľa názoru ústavného súdu už krajský súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\n12\n\ns predmetom súdnej ochrany, keď s poukazom na to, že sťažovateľka, napriek upozorneniu\nzo strany správcu dane, že zmluva o dielo nie je súčasťou na danú vec vzťahujúceho\nsa správneho spisu, resp. prílohou jej písomného podania z 24. mája 2010 a predvolania\nsťažovateľky, resp. jej konateľa na výsluch na 10. júna 2010 o 13.00 h, zmluvu o dielo\nnepredložila a na výsluch sa bez ospravedlnenia nedostavila, pričom nepredložila ani žiadne\niné relevantné doklady preukazujúce splnenie podmienok pre oslobodenie od DPH\npodľa § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z., t. j. rezignovala na svoju povinnosť uniesť\ndôkazné bremeno, t. j. preukázať, že tovar bol dodaný s montážou s miestom mimo územia\nSlovenskej republiky, na základe čoho krajský súd rovnako ako žalovaný a správca dane\nuzavrel, že sťažovateľke vznikla povinnosť zo zdaniteľného plnenia v sume 12 349 280 Sk\nodviesť DPH v sadzbe 19 % v sume 2 346 364 Sk (77 885,01 €).\n36. V nadväznosti na závery krajského súdu najvyšší súd s akcentom na to, že daňové\nkonanie nie je vyhľadávacím konaním a dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní\nsplnenia podmienok na oslobodenie od DPH ťaží a priori daňový subjekt (sťažovateľku),\ndodal, že správca dane a následne aj žalovaný vyhodnotili všetky dôkazy a zistené\nskutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane v ich vzájomnej súvislosti a prihliadli\nna všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, dôsledkom čoho, na základe vykonaného\ndokazovania, správca dane zistil skutkový stav správne a v súlade s daňovým poriadkom\n[zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, pozn.]. Najvyšší súd rovnako ako krajský súd\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane považoval za dostatočne\nurčité, zrozumiteľné, a tak za vykonateľné. Keďže podľa názoru najvyššieho súdu\nsa krajský súd s opakovanými námietkami sťažovateľky vo svojom rozhodnutí riadne\nvysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo\nna najvyššom (kasačnom) súde, námietky sťažovateľky uvedené v kasačnej sťažnosti\nnajvyšší súd vyhodnotil ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť rozsudku krajského súdu, a kasačnú sťažnosť zamietol.\n37. Ako už bolo uvedené, právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd\nv rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí,\n13\n\naby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho\nrozhodnutia považovaný za rozhodujúci (rozsudok vo veci Ruiz Torijo c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, Annuaire č. 303 – B).\n38. V súvislosti so sťažovateľkou deklarovaným prejavom nespokojnosti\ns napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že obsahom základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 nie je záruka, že rozhodnutie (kasačného)\nsúdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania. Podstatou je, aby postup súdu\nbol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný, aby jeho rozhodnutie bolo možné\nkvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne. V opačnom prípade nemá ústavný\nsúd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí súdov, a tak vyslovovať porušenie\nzákladných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\n39. S odvolaním sa na tieto skutočnosti a právne závery ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom najvyššieho súdu\n40. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu rozsudkom najvyššieho súdu\nústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti\nuviedla, nevyplýva žiadna možnosť ich porušenia, reálnosť ktorej by mohol ústavný súd\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n41. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie svojho základného práva podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu odvíja od porušenia práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru, vzhľadom\nna to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto celkom prirodzené,\n14\n\nže nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n42. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\naj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n43. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, nebolo namieste\nani vyhovieť požadovanému odkladu vykonateľnosti rozsudku krajského súdu a najvyššieho\nsúdu (bod 2 výroku). Bezpredmetným sa stalo aj rozhodovanie o ďalších procesných\nnávrhoch sťažovateľky v uvedenej veci.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "sťažnosť-kasačná", "daň-odpočet dane", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "daň-z pridanej hodnoty", "dokazovanie-zásada voľného hodnotenia dôkazov", "daň-daňové konanie", "žaloba-zamietnutie", "daň-daňová kontrola", "dokazovanie-dokazovanie v daňovom konaní", "dokazovanie-dôkazné bremeno"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}