{"guid": "ussr:c44e21bc-9fc9-41e3-beca-276c5efd30ac", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.335.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2020 z 7. 7. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 7. júla 2020, sp. zn. II. ÚS 335/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.335.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-07-07", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c44e21bc-9fc9-41e3-beca-276c5efd30ac", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.335.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.335.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.335.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 335/2020-35\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. júla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n,\n\na\n\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Petrom Belicom, M. R. Štefánika 36,\n\nMartin, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie\nrozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7 C 32/2011 z 27. júna 2016,\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 8 Co 31/2017 z 30. novembra 2017 a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 122/2018 z 11. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. apríla\n2020 doručená ústavná sťažnosť\na\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Petrom Belicom, M. R. Štefánika 36,\nMartin, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a podľa\nčl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) rozsudkom Okresného\nsúdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 7 C 32/2011 z 27. júna 2016\n(ďalej len „napadnutý rozsudok okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Co 31/2017 z 30. novembra 2017 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 122/2018 z 11. decembra 2019 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v procesnom postavení\nžalovaných boli stranou v konaní o neúčinnosť právnych úkonov vedenom pred okresným\nsúdom pod sp. zn. 7 C 32/2011. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že právne\núkony (vo výroku bližšie špecifikované kúpne zmluvy) sú proti žalobcovi neúčinné.\nProti tomto rozsudku podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Sťažovatelia podali proti\nnapadnutému rozsudku odvolacieho súdu dovolanie, ktoré odôvodnili tým, že odvolací súd\nsa nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, nedostatočne zistil skutkový stav,\nnenapravil procesné pochybenie okresného súdu, ktorý im neumožnil nahliadnuť\ndo pripojených spisov, a nesprávne vec právne posúdil. Najvyšší súd napadnutým\nuznesením dovolanie sťažovateľov odmietol ako neprípustné.\n\n2\n\n3. Podľa názoru sťažovateľov sú rozhodnutia – napadnutý rozsudok okresného súdu,\nnapadnutý rozsudok krajského súdu, ako i napadnuté uznesenie najvyššieho súdu svojvoľné,\narbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Všeobecné súdy sa dôsledne nevysporiadali\nso všetkými ich námietkami a pri odôvodnení svojich rozhodnutí sa natoľko odchýlili\nod procesnoprávnych predpisov, že podľa názoru sťažovateľov došlo z ich strany\nk odopretiu spravodlivosti a porušeniu ich v bode 1 označených základných práv\npodľa ústavy, práva podľa dohovoru, ako aj charty.\n4.\n\nV ďalšej\n\nčasti\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nsťažovatelia\n\npokračujú\n\nv\n\npolemike\n\nso všeobecnými súdmi o tom, k akým skutkovým a právnym záverom mali dospieť.\nVzhľadom na jej skutočný obsah (nesúhlas sťažovateľov so závermi všeobecných súdov) ju\nmožno považovať v podstate za ďalšie pokračovanie v ich argumentácii uplatnenej\npred všeobecnými súdmi, čím podaná ústavná sťažnosť nedosahuje potrebnú ústavnoprávnu\nintenzitu.\n5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby\nústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 11. 12. 2019 sp. zn. 6 Cdo 122/2018\nv spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30. 11. 2017 sp. zn. 8 Co/31/2017-1008\nv spojení s rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 27. 6. 2016 sp. zn. 7 C/32/2011926 porušil základné právo\n\n... a\n\n... zaručené článkom 47\n\nCharty základných práv EÚ (2012/C 326/02), článkom 46 ods. 1 a článkom 47 ods. 2 a 3\nÚstavy SR a článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd SR zrušuje rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 27. 6. 2016\nsp. zn. 7 C/32/2011-926 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 30. 11. 2017\nsp. zn. 8 Co/31/2017-1008 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR z 11. 12. 2019 sp. zn.\n6 Cdo 122/2018 a prikazuje Okresnému súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7 C/32/2011, aby vo\nveci opätovne konal a rozhodol.\n... a\n\n... sa priznáva náhradu trov právneho\n\nzastúpenia v sume 375,24 € (2 úkony právnej služby po 177 € - prevzatie a príprava\n\n3\n\nzastúpenia 7. 4. 2020, sťažnosť 17. 4. 2020; 2x režijný paušál po 10,62 €), ktoré je súd\npovinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. Petra Belicu..., a to do jedného mesiaca od\nprávoplatnosti tohto rozhodnutia.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n9. Podľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to\nza podmienok ustanovených zákonom.\n10. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n\n4\n\n12. Podľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú\nporušené, má za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok\nnápravy pred súdom.\nKaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Každý musí mať\nmožnosť poradiť sa, obhajovať sa a nechať sa zastupovať.\nPrávna pomoc sa poskytuje osobám, ktoré nemajú dostatočné prostriedky v prípade,\nak je táto pomoc potrebná na zabezpečenie efektívneho prístupu k spravodlivosti.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56\nods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 2 a 3 ústavy, podľa čl. 47 charty, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 7 C 32/2011 z 26. júna 2016\n15. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n16. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n17. V danom prípade mali sťažovatelia k dispozícii opravný prostriedok, ktorý im\nzákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje. Proti rozsudku okresného súdu\nz 27. júna 2016 mohli podať sťažovatelia odvolanie, o ktorom bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že proti napadnutému\nrozsudku okresného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nrozsudkom sp. zn. 8 Co 31/2017 z 30. novembra 2017. Právomoc krajského súdu rozhodnúť\no odvolaní sťažovateľov v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd\n\n6\n\npreto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému rozsudku okresného súdu\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie.\nÚstavný súd v súvislosti namietaným porušením základného práva sťažovateľov\npodľa charty napadnutým rozsudkom okresného súdu uvádza, že nepristúpil ku skúmaniu\npodmienok aplikovateľnosti charty, keďže dôvod odmietnutia tejto časti ústavnej sťažnosti\n(nedostatok právomoci) bráni jej vecnému preskúmaniu ústavným súdom.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 2 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 8 Co 31/2017 z 30. novembra 2017\n18. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n19. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\n\n7\n\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n20. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu\nzodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01, III. ÚS 362/04),\nako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní. K porušeniu tohto\nzákladného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola komukoľvek odmietnutá\nmožnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd\nodmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby\n(II. ÚS 216/06).\n21. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvoinštančného, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n\n8\n\n22. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\ntreba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n23. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nZásada rovnosti strán v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy sa prejavuje vytváraním\nrovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o ktorých\nprávach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 35/02,\nII. ÚS 121/02). To znamená, že všetci účastníci súdneho konania majú rovnaké procesné\npráva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých podmienok bez zvýhodnenia alebo\ndiskriminácie niektorej z procesných strán (III. ÚS 108/2013).\n24. Podľa názoru sťažovateľov k porušeniu ich označených základných práv podľa\nústavy, ako aj práva podľa dohovoru malo dôjsť tým, že krajský súd sa náležite\nnevysporiadal s ich uplatnenými odvolacími námietkami a napadnutý rozsudok nie je riadne\nodôvodnený.\n25. V súvislosti s námietkami sťažovateľov uplatnenými v ústavnej sťažnosti\npoukazuje ústavný súd na relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského\nsúdu, v ktorej uvádza:\n„Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu\npredchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie na podklade vykonaných dôkazov\nzistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností\na prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Odôvodnenie písomného vyhotovenia\nrozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. (v súčasnosti obdobne\n§ 220 ods. 2 C. s. p.). Odvolaciu námietku žalovaných, spočívajúcu v nedostatočnom\n\n9\n\nodôvodnení napadnutého rozsudku a jeho nepresvedčivosti vyhodnotil odvolací súd ako\nnedôvodnú. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení preskúmavaného rozsudku riadne zaoberal\nso všetkými otázkami, ktoré boli pre jeho rozhodnutie z hľadiska právneho posúdenia veci\npodstatné, z jeho odôvodnenia sú zrejmé i úvahy, ktoré súd viedli k vyhoveniu žalobe.\nOdvolací súd podľa § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov\na v podstatných bodoch na ne odkazuje.“\n26. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd zdôrazňuje:\n«Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri\nposudzovaní danej veci sa zaoberal len podstatnými námietkami žalovaných uvedenými\nv odvolaní a procesným postupom prvoinštančného súdu predchádzajúcim vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nJednou z odvolacích námietok žalovaných bolo odňatie možnosti konať pred súdom,\nspočívajúce v neexistencii reálnej možnosti nahliadnuť do pripojených spisov, ktoré súd na\npojednávaní oboznámil len rámcovo. Odvolací súd uvedenú námietku žalovaných\nnepovažuje za dôvodnú. Súd prvej inštancie dôkaz pripojenými súdnymi spismi ako\nlistinným dôkazom na pojednávaní dňa 27. 06. 2016 vykonal v súlade s ust. § 129 ods. 1\nO. s. p. oboznámením ich podstatného obsahu. Zo zvukového záznamu z pojednávania\njednoznačne vyplýva, že jednotlivé pripojené spisy neboli oboznámené len „Rámcovo“, ale\nna pojednávaní bol oboznámený ich podstatný obsah (či už prečítaním alebo oboznámením\npodstatného obsahu jednotlivých strán spisu), pričom konkrétne listiny súd oboznámil aj\npodľa žiadosti splnomocneného zástupcu žalovaných, ktorý mal možnosť sa k takto\nvykonaným jednotlivým dôkazom aj vyjadriť. Vzhľadom na uvedené nepovažuje odvolací\nsúd odvolaciu námietku žalovaných spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom za\ndôvodnú.»\n27. V súvislosti s ďalšími odvolacími námietkami sťažovateľov krajský súd uvádza:\n„Ako nedôvodnú súd vyhodnotil i námietku žalovaných vo vzťahu k záverom súdu\nprvej inštancie o neprimeranosti kúpnej ceny za nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom\nodporovaných právnych úkonov. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní boli predložené\n\n10\n\nviaceré vyjadrenia realitných kancelárii, či už žalobcom alebo žalovanými. Žalovaní\nv rámci svojej obrany predložili vyjadrenie realitnej kancelárie\nzo dňa 23. 03. 2011, podľa ktorého hodnota nehnuteľností mala byť\n26.000,- eur (č. 1. 92 spisu). Následne žalovaní, potom čo žalobca predložil potvrdenie\nrealitnej kancelárie\n\no cene obdobných nehnuteľností v danom období a danej\n\nlokalite v cenovom rozpätí 40.000,- eur až 50.000,- eur (č. 1. 825) a realitnej kancelárie\n(č. 1. 827) o rozpätí cien od 50.000,- eur do 80.000,- eur, predložili\npotvrdenie realitnej kancelárie\n\n(č. 1. 871 spisu), ktorá cenu nehnuteľností určila\n\nna 33.000,- eur a z ktorej ceny súd pri svojom rozhodovaní vychádzal. Pokiaľ teda žalovaní\nnamietali správnosť a úplnosť skutkových zistení s poukazom na to, že sa nebránili\nznaleckému dokazovaniu ohľadne určenia trhovej hodnoty nehnuteľností, odvolací súd\npoukazuje na to, že súd prvej inštancie vychádzal práve z dôkazu predloženého žalovanými.\nI keď nie je pravdivé konštatovanie súdu poslednej vete bodu 32. odôvodnenia napadnutého\nrozsudku o tom, že uvedená cena je cenou najnižšou, a to vzhľadom na cenu podľa\npotvrdenia realitnej kancelárie\n\n. Z potvrdenia tejto spoločnosti však vyplýva, že\n\nv prípade domu by malo ísť o nehnuteľnosť v pôvodnom stave, bez prípojky vody, čo\nnesúhlasí s reklamnými inzerátmi z daného obdobia, kde bola predmetná nehnuteľnosť\nponúkaná na prenájom ako novozrekonštruovaná chata s plne vybavenou kuchyňou,\nkúpeľňou a WC, čo nesporne predpokladá napojenie nehnuteľnosti na prívod vody.\nVzhľadom na uvedené je ocenenie predložené pôvodne žalovanými na sumu 26.000,- eur,\nktorá suma predstavovala aj kúpnu cenu, zjavne neprimerané. Súd preto logicky vychádzal\nz druhého potvrdenia predloženého žalovanými a teda druhej najnižšej ceny nehnuteľností,\nktorá však bola vyššia ako kúpna cena. Súd prvej inštancie sa zároveň vysporiadal\ns návrhom na znalecké dokazovanie za účelom ohodnotenia predmetných nehnuteľností\n(bod 32. napadnutého rozsudku).\nPokiaľ žalovaní namietali splnenie podmienky pre určenie neúčinnosti právneho\núkonu spočívajúcej v nedostatku iného majetku postačujúceho na uspokojenie veriteľa\ns poukazom na to, že spoločnosť\n\n,\n\n, mala v aktívach majetok\n\n(finančné prostriedky, zásoby na sklade, pohľadávky) vo výške prevyšujúcej pohľadávku\nžalobcu, odvolací súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaní v konaní preukázali, že spoločnosť bola\nvlastníkom viacerých motorových vozidiel a táto vlastnila i pohľadávky, žalovaní\n\n11\n\nnepreukázali, že by odporovanými právnymi úkonmi nedošlo k ukráteniu žalobcu ako\nveriteľa. Pri posudzovaní schopnosti dlžníka hradiť svoje pohľadávky je totiž potrebné\nzohľadniť aj jeho záväzky. Žalovaní v konaní (i odvolaní) poukazovali na to, že majetok\nspoločnosti, vrátane pohľadávok, prevyšoval záväzky spoločnosti, uvedené však v konaní\nnepreukázali. Žalovaní predložili zoznam pohľadávok a záväzkov spoločnosti ku dňu 30. 06.\n2010, hodnovernosť tohto zoznamu však bola v konaní žalobcom spochybnená. V priebehu\nkonania bolo následne vykonaným dokazovaním preukázané, že pokiaľ ide o záväzky\nspoločnosti, tento zoznam nebol kompletný. Chýbajú tu jednak záväzky spoločnosti voči\nSociálnej poisťovni, zdravotným poisťovniam, ale i záväzky voči súkromným osobám, o čom\nsvedčia pripojené súdne spisy. Obrana žalovaných, že záväzky boli vylustrované podľa\nfiltra obchodných partnerov preto v tomto smere neobstojí, uvedené napokon z tohto\nzoznamu nevyplýva. Odvolací súd zároveň poukazuje na vyjadrenie splnomocneného\nzástupcu žalovaných na pojednávaní dňa 27. 06. 2016, kedy uviedol, že napriek označeniu\ntohto zoznamu ako stavu pohľadávok a záväzkov ide len o pohľadávky a len voči\nobchodným partnerom, nezohľadňuje záväzky. Za daného stavu nemožno konštatovať, že by\nžalovaní uniesli dôkazné bremeno ohľadne tvrdenej schopnosti spoločnosti ustať všetkým\nsvojim záväzkom, a teda i záväzku voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaní vo vzťahu k posúdeniu\nschopnosti spoločnosti uhradiť svoje záväzky navrhli vykonať audit spoločnosti\nk rozhodnému obdobiu, vzhľadom na to, že v konaní sa nepodarilo zabezpečiť účtovné\ndoklady spoločnosti, nakoľko táto si nepreberala zásielky (tieto boli vrátené súdu\ns poznámkou, že adresát je neznámy), rovnako sa nepodarilo výzvu súdu doručiť ani\nkonateľovi predmetnej spoločnosti (zásielka sa rovnako vrátila s poznámkou adresát\nneznámy). Za daného stavu je zrejmé, že návrh žalovaných nebolo možné vykonať.“\n28. Krajský súd v ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku poukazuje na to,\nže „... ako nedôvodnú odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu námietku žalovaných\no nemožnosti nadobudnutia vedomosti o úmysle spoločnosti ukrátiť svojho veriteľa\ns poukazom na to, že sú diametrálne odlišnými osobami. I keď právnická osoba je osobou\nodlišnou od fyzickej osoby, nemožno opomenúť, že žalovaní v čase uskutočnenia\nodporovaných právnych úkonov boli tak spoločníkmi ako aj konateľmi spoločnosti. Ako už\nbolo ustálené súdnou praxou, k tomu, aby bolo možné dôvodiť, že úmysel dlžníka ukrátiť\n\n12\n\nveriteľa musel byť známy druhej strane postačí už úsudok, že za kupujúceho uzatvárala\nkúpnu zmluvu fyzická osoba, ktorá bola v tej dobe súčasne konateľom predávajúceho.\nObrana žalovaných, že aj pri náležitej starostlivosti nemohli poznať úmysel spoločnosti\nukrátiť svojho veriteľa sa tak javí ako účelová. V ďalšom odvolací súd odkazuje na bod 34.\nodôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.\nPokiaľ žalovaní namietali, že súd prvej inštancie neprihliadal na skutočnosť, že\nv čase vydania napadnutého rozhodnutia bola pohľadávka žalobcu v časti uspokojená,\nodvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa s uvedenou skutočnosťou vysporiadal v bode\n35. odôvodnenia napadnutého rozsudku, na ktorý odkazuje.“.\n29. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy,\nak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne.\n30. Ústavný súd podrobil napadnutý rozsudok krajského súdu svojmu skúmaniu\nv súvislosti s námietkou sťažovateľov, že je arbitrárny, svojvoľný a že sa v ňom krajský súd\nnáležite nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami sťažovateľov a dospel k záveru,\nže odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu nie je možné hodnotiť ako arbitrárne\na je nutné ho považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého nemá\ndôvod v tomto prípade zasahovať.\n31. Ústavný súd už judikoval, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom\nkonaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba\nna tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava\nv odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).\n32. Podľa názoru ústavného súdu sa krajský súd náležite vysporiadal so všetkými\nrelevantnými námietkami sťažovateľov uvedenými v odvolaní; odôvodnenie napadnutého\nrozsudku nemožno považovať za nedostatočné či arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nza neospravedlniteľné a neudržateľné, majúce za následok porušenie niektorého základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.)\n\n13\n\n33. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorých porušenie sťažovatelia namietajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ďalších\nsťažovateľmi označených základných práv podľa ústavy ústavný súd nezistil skutočnosti,\nktoré by indikovali ich porušenie napadnutým rozsudkom krajského súdu. Je tiež\nrelevantné, že v tomto smere v ústavnej sťažnosti absentuje adekvátna argumentácia, ktorou\nby sťažovatelia odôvodňovali ich porušenie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní\nodmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47\nods. 2 a 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Cdo 122/1018 z 11. decembra 2019\n34. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje len\nvtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú aj\nďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n35. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n\n14\n\n36. Na základe uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie\nsťažovateľov.\n37. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovatelia\nvyvodzovali prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku\n(ďalej aj „CSP“), pretože podľa ich názoru odvolací súd svoje rozhodnutie nedostatočne\nodôvodnil, keďže sa nezoberal podstatnými odvolacími námietkami, a teda rozhodol\nsvojvoľne a arbitrárne. Za porušenie práva na spravodlivý proces považovali sťažovatelia\ni nedostatočne zistený skutkový stav veci, ako i to, že odvolací súd nerealizoval nápravu\nnesprávneho procesného postupu okresného súdu, ktorý im neumožnil oboznámiť sa\ns obsahom pripojených spisov. K uplatnenému dôvodu prípustnosti dovolania podľa § 421\nods. 1 písm. b) CSP sťažovatelia argumentovali nedostatočne zisteným skutkovým stavom,\npričom nekoncipovali právne relevantnú otázku, len vo všeobecnosti spochybnili prijaté\nprávne závery odvolacieho súdu.\n38. Dovolací súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza:\n„Pokiaľ žalovaní namietali, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je\nnedostatočne odôvodnené, najvyšší súd predovšetkým pripomína, že právo na určitú kvalitu\nsúdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na\nspravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam\npre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí\ndostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť\na relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky\nrozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní\nnemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na\ntie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú\nnevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní\n\n15\n\n(II. ÚS 78/05). Treba zdôrazniť, že len výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia\nneobsahuje žiadne dôvody alebo neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre\nrozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť a súčasne aj dôvodnosť\ndovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p.\nNajvyšší súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny\nprípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 C. s. p., ktorým by došlo k porušeniu\npráva žalovaných na spravodlivý proces.\nDovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza ako vo veci rozhodol súd prvej inštancie,\nobsah odvolania žalovaných a vyjadrení sporových strán, zdôraznenie správnosti rozsudku\nsúdu prvej inštancie a za týmto účelom aj doplnenie ďalších dôvodov. Treba mať na pamäti,\nže konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca\nspätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú\n(kompletizujúcu) jednotu. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením\nnapadnutého rozhodnutia v takomto prípade postačí, ak odvolací súd v rozsudku iba\npoukáže na relevantné skutkové zistenia a právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho\nsúdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie\na musí byť preto posudzované v kontexte s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku\nsúdu prvej inštancie, s ktorým, ako už bolo uvedené, vytvára organickú jednotu. Z\nodôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj rozsudku súdu prvej inštancie,\nnevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Konajúce súdy\ndali dostatočnú odpoveď, prečo sú kúpne zmluvy voči žalobcovi právne neúčinné, ako aj\nodpovede na podstatné námietky žalovaných. Žalovaní preto nedôvodné argumentovali, že\nrozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie je nedostatočne\nodôvodnený, svojvoľný, arbitrárny; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p.\nv žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie\npodľa predstáv žalovaných.“\n39.\n\nV súvislosti\n\ns dovolaním\n\nnamietanou\n\nvadou\n\nzmätočnosti\n\nspočívajúcou\n\nv nedostatočnom zistení skutkového stavu a nemožnosti oboznámiť sa s obsahom\npripojených spisov dovolací súd argumentuje:\n\n16\n\n„Vychádzajúc z obsahu podaného dovolania videli žalovaní zmätočnostnú vadu aj\nv nesprávnom zistení skutkového stavu. Podľa názoru dovolacieho súdu len tvrdenia\no nesprávne zistenom skutkovom stave nezakladajú bez ďalšieho vadu vyplývajúcu z § 420\npísm. f) C. s. p. Dovolací súd je totiž v zmysle § 442 C. s. p. viazaný skutkovým stavom tak,\nako ho zistil odvolací súd. Námietku žalovaných o porušení ich práva na spravodlivý proces\npreto naďalej nemožno považovať za dôvodnú. Zároveň je nutné dodať, že prípadné\nnesprávne zistenie skutkového stavu, nie je podľa Civilného sporového poriadku ani\nsamostatným do volacím dôvodom.\nNenáležitou je aj námietka žalovaných o nemožnosti oboznámiť sa s obsahom\npripojených spisov. Podstatný obsah týchto spisov bol totiž súdom prvej inštancie\noboznámený na pojednávaní konanom 27. júna 2016, čo potvrdzuje aj zápisnica\nz pojednávania. Skutočnosti zistené z týchto spisov boli použité len na dotvorenie predstavy\no majetkovej situácii spoločnosti\n\nNie je preto na ujmu žalovaným, že\n\nnemali možnosť oboznámiť sa s celým obsahom pripojených spisov, keďže tento pre\nrozhodnutie v spore nehral podstatnú úlohu. Postačovalo preto oboznámenie v rozsahu,\nv akom tak učinil súd prvej inštancie.\nSo zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že zo strany žalovaných nebol preukázaný\nnesprávny procesný postup súdu, ktorým by boli vylúčení z uskutočňovania im patriacich\nprocesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle\n§ 420 písm. f) C. s. p.“\n40. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení uvádza:\n„Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací\nsúd mohol zaoberať prípustnosťou a následne dôvodnosťou dovolania, v ktorom sa namieta\nnesprávne právne posúdenie veci, musí byť splnená podmienka vymedzenia tohto\ndovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 C. s. p. v spojení s § 421 C. s. p...\nV preskúmavanej veci žalovaní v dovolaní síce uviedli, že uplatňujú dovolací dôvod\nnesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 432 ods. 1 C. s. p., no v dovolaní\nabsentuje uvedenie právneho posúdenia veci, ktoré pokladajú za nesprávne a v čom\nkonkrétne spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Vymedzeniu dovolacieho dôvodu\n\n17\n\npodľa § 432 C. s. p. nezodpovedá opis nesprávne zisteného skutkového stavu. Dovolanie je\ntak koncipované ako prosté spochybňovanie záverov odvolacieho súdu. V dovolaní sa vôbec\nneuvádza ani právna otázka, ktorá bola odvolacím súdom nesprávne vyriešená. Dovolací\nsúd tak nemal možnosť ani posúdiť splnenie osobitných podmienok vyplývajúcich\nz ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b) C. s. p., a to, či ide o právnu otázku, od vyriešenia\nktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či táto právna otázka (ne)bola v\nrozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyriešená. Dovolací súd v tomto smere pripomína, že\núlohou najvyššieho súdu nie je domýšľanie právnych otázok a dotváranie dovolania\nžalovaných. Dovolanie podané žalovanými pre nesprávne právne posúdenie veci preto\nnezodpovedá požiadavkám z hľadiska vymedzenia dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods.\n1 a ods. 2 C. s. p. v spojení s ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené dôvody, dovolanie\nžalovaných odmietol podľa § 447 písm. c) C. s. p. a podľa § 447 písm. f) C. s. p.“\n41. V nadväznosti na citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ani\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť,\nči zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec boli\nnaplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok\nvýslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať\nodoprenie prístupu sťažovateľov k súdnej ochrane v konaní o dovolaní.\n42. Z citovaných častí napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd\nodmietnutie dovolania sťažovateľov odôvodnil primeraným spôsobom, pričom tento jeho\nzáver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého\nuznesenia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho\nsúdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. postup, ktorý by nemal\noporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd sa\n\n18\n\nústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal so všetkými namietanými\ndovolacími dôvodmi sťažovateľov, vysvetlil, prečo sa nestotožnil s ich názorom, že\nodvolacie rozhodnutie nie je náležite odôvodnené, pričom zdôraznil, že prvoinštančné\na odvolacie konanie tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom súdu prvej inštancie vytvára ich organickú (kompletizujúcu)\njednotu a takto je potrebné napadnutý rozsudok i posudzovať. Dovolanie sťažovateľov preto\nvo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP odmietol ako neprípustné podľa\n§ 447 písm. c) CSP a vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP\npodľa § 447 písm. f) CSP bez toho, aby skúmal vecnú správnosť napadnutého rozsudku,\nkeďže sťažovatelia v dovolaní nevymedzili dovolací dôvod spôsobom, ktorý vyžaduje\nprocesný predpis (absentuje uvedenie právneho posúdenia veci, ktoré považujú\nza nesprávne a v čom tvrdená nesprávnosť spočíva a formulácia relevantnej právnej otázky).\n43. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorých porušenie sťažovatelia namietajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne\nmohol dospieť k záveru o ich porušení. Vo vzťahu k namietanému porušeniu ďalších\nsťažovateľmi označených základných práv podľa ústavy ústavný súd nezistil skutočnosti,\nktoré by indikovali ich porušenie napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Je tiež\nrelevantné, že v tomto smere v ústavnej sťažnosti absentuje adekvátna argumentácia, ktorou\nby sťažovatelia odôvodňovali ich porušenie.\n44. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu\nz ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n19\n\nIII.4 K namietanému porušeniu základného práva zaručeného čl. 47 charty\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n45. Podľa čl. 51 ods. 1 charty sú ustanovenia charty určené členským štátom výlučne\nvtedy, ak vykonávajú právo Európskej únie. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora\nEurópskej únie sa základné práva zaručené v právnom poriadku Európskej únie uplatnia\nvo všetkých situáciách, ktoré upravuje právo Európskej únie, avšak nie mimo týchto\nsituácií. Pokiaľ teda určitá právna situácia nepatrí do pôsobnosti práva Európskej únie,\nnemôžu sa na akty členských štátov vzťahovať ani ustanovenia charty (porov. napr.\nrozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 30. 6. 2016 vo veci C-205/2015, Direcția\nGenerală Regională a Finanțelor Publice Brașov proti Vasilemu Tomovi, Biroul\nExecutorului Judecătoresc Horațiu-Vasile Cruduleci, body 23 a 24, ECLI:EU:C:2016:499).\n46. Z obsahu ústavnej sťažnosti ani príloh k nej priložených podľa názoru ústavného\nsúdu nevyplývajú žiadne dôvody na záver, že by všeobecné súdy aplikovali v právnej veci\nsťažovateľov právo Európskej únie.\n47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd časť ústavnej sťažnosti vo veci\nnamietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 47 charty napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n48. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 7. júla 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "arbitrárnosť", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:526ae364-708c-46a5-ae6c-a33efa932f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 108/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 108/2013 z 12. 3. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-03-12", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526ae364-708c-46a5-ae6c-a33efa932f2b"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 35/02 z 11. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-11", "citacie_n": 383, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e3c32321-c51b-477f-bde4-7853abddf5b7"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "fb01c4d9-a0b0-4bf2-ad79-3777b3a6272c:644fb75f-fa89-4bbc-9439-de0acfbf3c8d", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2017:2510217025.6", "spisova_znacka": "8Co/31/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/31/2017 z 29. 11. 2017", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2017-11-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2017:2510217025.6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:8df76af7-3d8d-4a50-97fe-49c7a4d45e95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.147.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 147/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 147/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.147.2023.1"}, {"guid": "ussr:6727365d-45c1-41c2-ae80-c382ee02b2f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.130.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 130/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 130/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.130.2023.1"}, {"guid": "ussr:d1f5e0c6-51ef-475f-9503-9736c29f0846", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.129.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 129/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 129/2023 z 15. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.129.2023.1"}]}