{"guid": "ussr:79854f25-7db9-403f-a85f-54722281e390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.347.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 347/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 347/2019 z 21. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 347/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.347.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-11-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/79854f25-7db9-403f-a85f-54722281e390", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.347.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.347.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.347.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 347/2019-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného spoločnosťou ŠÁŠIK & Partners, s. r. o., Sokolská 3244/18, Bratislava, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Jaroslav Šášik, vo veci namietaného porušenia jeho\nzákladného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Tp 52/2019 a postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tpo 60/2019 a jeho uznesením z 15. augusta 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. októbra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného spoločnosťou\nŠÁŠIK & Partners, s. r. o., Sokolská 3244/18, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát JUDr. Jaroslav Šášik, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tp 52/2019 a postupom Krajského súdu\nv Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 60/2019 a jeho\nuznesením z 15. augusta 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené\nväzobné trestné stíhanie pre zločin porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach\nna označenie tovaru podľa ustanovení § 279 ods. 1 a ods. 3 písm. a) zákona č. 300/2005\nZ. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, v rámci ktorého bol sťažovateľ vzatý\ndo väzby uznesením okresného súdu z 19. mája 2019 v spojení s uznesením krajského súdu\nz 13. júna 2019, a to z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Sťažovateľ adresoval\nokresnému súdu 16. júla 2019 žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu (ďalej len „žiadosť\no prepustenie“), o ktorej rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. 1 Tp 52/2019\nzo 6. augusta 2019 (ďalej len „prvostupňové uznesenie“), ktorým podľa § 79 ods. 3\nTrestného poriadku žiadosť o prepustenie zamietol, podľa § 80 ods. 1 písm. b) Trestného\nporiadku neprijal návrh sťažovateľa na nahradenie jeho väzby písomným sľubom, ďalej\npodľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku rozhodol o nenahradení väzby sťažovateľa\ndohľadom probačného a mediačného úradníka a podľa § 82 ods. 4 Trestného poriadku\n\n2\n\nneprijal návrh sťažovateľa na nahradenie jeho väzby technickými prostriedkami v zmysle\nzákona č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. O sťažnosti\nsťažovateľa, ktorú proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu podal, rozhodol krajský\nsúd namietaným uznesením, ktorým sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku zamietol.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ argumentuje, že dôvodom pre jeho vzatie\ndo väzby bola jeho trestná minulosť, kde poznamenáva, že ide uňho o zahladené odsúdenia,\nďalej tiež skutočnosť, že v inom vedenom trestnom konaní týkajúcom sa analogickej veci\nbola zaistená jeho stopa DNA, a tiež ním priznané okolnosti týkajúce sa jeho majetkovej\nsituácie, a to dlh sťažovateľa na zdravotnom poistení, ako aj aktuálna situácia absencie\nfinančného príjmu, keď ešte len očakáva určenie dôchodkového výmeru. Sťažovateľ\noboznamuje ústavný súd s obsahom argumentácie, ktorú formuloval vo svojej žiadosti\no prepustenie, v ktorej v prvom rade namietal nezákonnosť trestného stíhania vedeného\nproti jeho osobe spočívajúcu podľa neho v neprípustnom zhromažďovaní dôkazov z iných\ntrestných konaní, ktoré nemožno pri rozhodovaní o jeho väzbe v dotknutom trestnom\nkonaní využiť. Ďalej tiež uvádza, že v žiadosti o prepustenie vytýkal orgánom činným\nv trestnom konaní ich postup odporujúci zásade v zmysle čl. 2 ods. 6 Trestného poriadku,\npodľa ktorej sú orgány činné v trestnom konaní a súdy povinné väzobné veci vybavovať\nprednostne a urýchlene.\n4. V ďalšom bode ústavnej sťažnosti sťažovateľ prezentuje tvrdenie, že sudca\npre prípravné konanie, ktorý prvostupňovým uznesením jeho žiadosti o prepustenie\nnevyhovel, mal svoje „zamietajúce“ rozhodnutie vopred pripravené ešte pred vykonaním\nsamotného väzobného výsluchu. Svoje presvedčenie sťažovateľ zdôvodňuje, uvádzajúc, že\n„Všetko uvedené vyplynulo z diania na súde po skončení výsluchu, kedy sudca pre\nprípravné konanie, po krátkom prerušení, odovzdal obvinenému a ďalším zúčastneným\n12 stranové zamietajúce rozhodnutie.“. Následne znovu opakuje námietku o nedostatku\nv postupe orgánov činných v trestnom konaní, ktoré podľa jeho mienky nerešpektujú v jeho\nväzobnej trestnej veci spomenutú zásadu konať vo väzobných veciach prednostne\n\n3\n\na urýchlene. Sťažovateľ namieta, že okresný súd túto ním prezentovanú okolnosť\npri rozhodovaní o jeho väzbe ignoroval.\n5. Sťažovateľ dôvodí, že krajský súd pri rozhodovaní o jeho sťažnosti, ktorú proti\nprvostupňovému uzneseniu okresného súdu uplatnil, na jeho zásadné sťažnostné námietky\nnereagoval. Na tomto mieste sťažovateľ uvádza, že krajský súd akceptoval závažné\nprocesné pochybenia, ku ktorým došlo v spojitosti s trestným obvinením sťažovateľa.\nV nadväznosti na to sťažovateľ, resp. jeho právny zástupca konkretizuje a uvádza, že\nk obvineniu sťažovateľa „nedošlo zákonným spôsobom a už vonkoncom nie v súlade\ns trestným poriadkom dňa 17. mája 2019, ako sa to nepravdivo a zavádzajúco tvrdí\nv rozhodnutí vyšetrovateľky KÚFS ČVS: 42/7082-V-2019.\n\nnemohol byť a ani\n\nnebol dňa 17. mája 2019 obvinený, pretože z vykonávaných výsluchov (\na spoluobvineného\n\n) vyplýva, že dňa 17. mája 2019 im nebolo\n\nobvinenie vznesené a obaja vystupovali v procesnom postavení podozrivých osôb...“.\n6. Napokon sťažovateľ argumentáciu ústavnej sťažnosti uzatvára a dôvodí, že\nkonajúce súdy ďalšie trvanie jeho preventívnej väzby vo svojich rozhodnutiach riadne\na zákonným spôsobom nezdôvodnili. Je toho názoru, že v danom štádiu trestného konania\nv jeho prípade väzba ako zaisťovací inštitút už svoj zákonný účel naplnila a nemôže byť\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní zneužívaná. Podľa neho je zdôvodnenie jeho\nďalšieho väzobného stíhania neobhájiteľné. V tejto súvislosti cituje judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva a uvádza, že v zmysle označenej judikatúry dôvodné podozrenie\npo určitom čase nemôže postačovať na odôvodnenie ďalšieho trvania väzby a súd musí\nzistiť, či jej ďalšie trvanie odôvodňujú aj iné okolnosti.\n7. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a jeho práva na slobodu a bezpečnosť\npodľa čl. 5 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 T 52/2019 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 60/2019\na namietaným uznesením krajského súdu, predmetné uznesenie krajského súdu zrušil\n\n4\n\na vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal tiež sťažovateľovi\nnáhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n8. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n11. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nna predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh\nna začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je\npodaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel\nžiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá\nnáležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne\nneoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n5\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n12. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5\nods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, ktorý svojím prvostupňovým uznesením\nnevyhovel sťažovateľovej žiadosti o prepustenie, a tiež postupom krajského súdu a jeho\nnamietaným uznesením, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa uplatnená proti\nprvostupňovému uzneseniu okresného súdu.\nK namietanému postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Tp 52/2019\n13. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených ústavou a ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám\nvo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 a čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak,\nže všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj\nza dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144\nods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Všeobecné súdy sú tak ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (II. ÚS 13/01, I. ÚS 107/2019).\n14. Vychádzajúc zo svojej judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode tohto\nuznesenia, vo vzťahu k námietkam týkajúcim sa postupu okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 1 Tp 52/2019 ústavný súd konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej\nprerokovaniu tejto časti sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu. Trestný\nporiadok zakotvujúci inštitút sťažnosti poskytuje priestor aj na uplatnenie námietok\ntýkajúcich\n\nsa\n\npochybení\n\nkonajúceho\n\nsúdu\n\n6\n\npotenciálne\n\npredstavujúcich\n\nzásahy\n\ndo základných práv a slobôd väzobne stíhanej osoby. Rozhodovanie o tomto opravnom\nprostriedku patrí vždy druhostupňovému súdu. Sťažovateľ disponoval možnosťou uplatniť\nsvoje námietky o prípadnom pochybení prvostupňového súdu prostredníctvom podanej\nsťažnosti, ktorú aj využil. Ochranu jeho základnému právu zaručenému ústavou a právu\nzaručenému dohovorom bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť krajský súd. Táto\nskutočnosť vylučuje právomoc ústavného súdu preskúmať námietky sťažovateľa uplatnené\nproti označenému postupu okresného súdu. Ústavný súd preto rozhodol o odmietnutí tejto\nčasti sťažnosti podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\nK namietanému postupu krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tpo 60/2019 a jeho namietanému uzneseniu\n15. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n16. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je\ngarantované čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného\nna urýchlenú súdnu kontrolu zákonnosti trvania jeho väzby, s čím je spojená povinnosť\nnariadenia prepustenia obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť\nvo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom\nprepustenie sa môže v zákonom určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného\nustanovenia ústavy korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 dohovoru (obdobne napr.\nIII. ÚS 7/00, III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08, III. ÚS 581/2015,\nIII. ÚS 183/2018).\n17. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\n\n7\n\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n18. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského\nsúdu jeho úlohou nebolo preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo, resp. nemalo byť\nžiadosti sťažovateľa o prepustenie vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade\nobmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou\nsťažovateľa (prezentovanou v uplatnenej žiadosti o prepustenie, ako aj v sťažnosti)\nvysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či je tak odôvodnenie jeho rozhodnutia\nústavnoprávne akceptovateľné.\n19. Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky\n(okrem iného) na kvalitu preskúmania. Väzobné konanie týkajúce sa rozhodovania\no osobnej slobode obvinenej osoby musí spĺňať niektoré fundamentálne požiadavky\nspravodlivého konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nJednou z nich je aj právo na náležité odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo\núčastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným\nspôsobom jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom\n\n8\n\nzaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (pozri\nnapr. III. ÚS 135/04, III. ÚS 198/05, III. ÚS 581/2015).\n20. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 16 až 19 odôvodnenia tohto\nuznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n21. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia\nkrajského súdu v spojení s odôvodnením prvostupňového uznesenia okresného súdu\n(právny názor zakotvený v ustálenej judikatúre ústavného súdu totiž zahŕňa požiadavku\nkomplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania, pozri napr. sp. zn. IV. ÚS 350/09) a zistil, že okresný súd svoj\nzáver o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti o prepustenie oprel o nasledujúce skutočnosti\na z nich plynúce skutkové závery. Pre okresný súd dôvod preventívnej väzby sťažovateľa\nvyplynul z charakteru a rozsahu trestnej činnosti kladenej sťažovateľovi za vinu, kde\nokresný súd poukázal na konkrétne okolnosti vyšetrovanej trestnej činnosti, konštatujúc, že\n„obaja obvinení do dodávkového vozidla nakladali cigarety z priestorov garáži, v ktorých\nsa nachádzalo spolu 10 932 760 ks cigariet rôznych obchodných značiek bez označenia\nkontrolnou známkou v súlade so zákonom, kedy možno s určitosťou hraničiacou s istotou\ndôvodne predpokladať, že by ich následne uvádzali do obehu pričom z charakteru daného\nskutku a množstva zaistených cigariet je absolútne vylúčené, že išlo o tovar pre osobnú\nspotrebu. V danom prípade je tiež možné naďalej dôvodne predpokladať, že obvinení konali\nv súčinnosti s neustáleným počtom ďalších osôb.“. V nadväznosti na to prezentoval okresný\nsúd ďalšie skutočnosti, ktoré podľa stanoviska okresného súdu vytvárajú článok celkového\nrámca konkrétnych skutkových okolností zakladajúcich v prípade osoby sťažovateľa\ndôvodnú obavu, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Okresný súd v tomto smere\npoukázal na zistenia, podľa ktorých bol sťažovateľ identifikovaný v ďalšom vedenom\ntrestnom konaní týkajúcom sa obdobnej trestnej činnosti, keď bola na mieste páchania\nvyšetrovanej trestnej činnosti zaistená stopa DNA sťažovateľa. V uvedenom kontexte\nv neposlednom rade poukázal aj na trestnú minulosť sťažovateľa zahŕňajúcu šesť záznamov\nv registri trestov vrátane posledného odsúdenia sťažovateľa pre zločin nedovoleného\nozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Výpočet konkrétnych skutkových okolností\n\n9\n\nokresný súd uzavrel aj konštatovaním o nepriaznivých aktuálnych finančných pomeroch\nsťažovateľa v podobe dlžoby na zdravotnom poistení a aktuálnej absencie pravidelného\npríjmu.\n22. Z obsahu odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu vyplýva, že\nsťažovateľ v sťažnosti, ktorú uplatnil proti prvostupňovému uzneseniu, prezentoval\nargumentáciu totožnú s tou, ktorú predostrel aj v podanej ústavnej sťažnosti. Krajský súd\nvo svojom rozhodnutí v reakcii na námietky sťažovateľa konštatoval splnenie materiálnych\npodmienok väzby, kde pretrvávanie dôvodnosti podozrenia zo spáchania vyšetrovaného\nskutku\n\n(sťažovateľom)\n\noprel\n\no\n\nvýsledky\n\nvykonaného\n\ndokazovania\n\npodrobne\n\nprezentovaného v prvostupňovom uznesení okresného súdu (zadržanie sťažovateľa\na spoluobvineného pri manipulácii s obrovským množstvom cigariet bez označenia\nkontrolnou známkou; SMS komunikácia zo zaisteného mobilného telefónu; zaistené\nmotorové vozidlá a charakter ich vybavenia, listinné dôkazy a pod.). Za skutočnosti\nsignalizujúce dôvodnú obavu pre tzv. preventívnu väzbu považoval krajský súd rovnako ako\nprvostupňový súd charakter a rozsah vyšetrovanej trestnej činnosti, zištný dôvod jej\npáchania, nepriaznivú aktuálnu finančnú situáciu sťažovateľa, jeho trestnú minulosť\na skutočnosť, že predchádzajúce odsúdenie nesplnilo u sťažovateľa svoj výchovný účel.\nKrajský súd sa vyjadril aj k tvrdeniam sťažovateľa, ktorý okresnému súdu vytkol, že sa\npre jeho ponechanie vo väzbe fakticky rozhodol ešte pred vykonaním väzobného výsluchu,\nčo podľa mienky sťažovateľa preukazuje tá skutočnosť, že okresný súd vypracované\nprvostupňové uznesenie sťažovateľovi predložil iba s krátkym časovým odstupom\nod ukončenia väzobného výsluchu. Krajský súd vyhodnotil tieto tvrdenia sťažovateľa ako\nirelevantné a dôvodil, že objektivitu rozhodovania o väzbe nemohla narušiť skutočnosť, keď\nokresný súd potenciálne do pripraveného konceptu rozhodnutia vopred zahrnul skutkové\nokolnosti, ktoré existovali a boli známe už pred vykonaním väzobného výsluchu\nsťažovateľa. Krajský súd v nadväznosti na to konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia\nokresného súdu jasne vyplýva, že sa doň premietli aj skutočnosti, ktoré boli prezentované\npočas väzobného výsluchu, či už zo strany prokurátora alebo samotného sťažovateľa.\nKrajský súd rovnako reagoval aj na námietky sťažovateľa, ktorými sa tento snažil\nspochybniť splnenie formálnych podmienok väzby, prezentujúc tvrdenia o procesných\n\n10\n\npochybeniach vedeného vyšetrovania. Krajský súd konštatoval regulárnosť procesného\npostupu orgánov činných v trestnom konaní, keď bolo sťažovateľovi vznesené obvinenie\nuznesením spĺňajúcim všetky predpísané zákonné náležitosti, a prezentoval tiež\nchronologický prehľad úkonov (uvedených v prvostupňovom uznesení okresného súdu)\npotvrdzujúci postup v súlade s už spomenutou zásadou zakotvenou v § 2 ods. 6 Trestného\nporiadku. Krajský súd tiež poznamenal, že v spisovom materiáli sa nachádzajúce listinné\ndôkazy z iných trestných konaní sú relevantné z hľadiska hodnotenia osoby obvineného,\nkeďže vypovedajú o podozrení, že sa sťažovateľ dopustil aj ďalšej trestnej činnosti\nrovnakého druhu ako vo väzobnej veci.\n23. Vychádzajúc z bodov 21 a 22 odôvodnenia tohto uznesenia, ústavný súd\nvo všeobecnosti konštatuje, že právne závery krajského súdu korešpondujú so skutkovými\nzisteniami, a tieto zistenia nie sú výsledkom svojvôle (majú totiž logickú podobu, kde\nargumenty sú jasne vysvetlené a sú súčasne dostatočne zrozumiteľné), ale komplexného\nzhodnotenia všetkých skutkových okolností významných pre rozhodovanie o väzobnej\notázke. Ústavný súd je toho názoru, že krajský súd v odôvodnení svojho väzobného\nrozhodnutia na relevantné otázky formulované sťažovateľom v konaní o väzbe sťažovateľa\nposkytol náležitú a presvedčivú odpoveď. Ústavný súd súčasne zastáva názor, že krajským\nsúdom prezentovaná interpretácia jednotlivých ustanovení aplikovaných právnych noriem\n(príslušných ustanovení Trestného poriadku týkajúcich sa väzobného rozhodovania) nijako\nnepopiera ich účel a zmysel a má teda z hľadiska ich ústavnej konformnosti akceptovateľnú\npodobu.\n24. Ústavný súd sa tak v žiadnom prípade nemôže stotožniť so stanoviskom\nsťažovateľa, ktoré v ústavnej sťažnosti predostrel, a síce s jeho tvrdením, že sa krajský súd\nposúdením jeho väzobnej veci nezaoberal dostatočne náležite a nezodpovedal jeho\nrelevantné sťažnostné námietky. Odôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu, tak\nako je to uvedené v bode 22 odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu, svedčí o pravom\nopaku, a síce, že sa označenými námietkami krajský súd zaoberal a svoje závery k nim aj\nnáležite podporil logickými argumentmi.\n\n11\n\n25. Ústavný súd sa predovšetkým nestotožňuje s názorom sťažovateľa, že bol\nrozhodnutím konajúcich súdov ponechaný vo väzbe svojvoľne, neprimerane dlho (do času\nrozhodovania konajúcich súdov trvala väzba sťažovateľa približne tri mesiace)\na bez náležitého preskúmania dôvodov väzby. Ako vyplýva z odôvodnení rozhodnutí oboch\nsúdov, základná materiálna podmienka väzby sťažovateľa, a to dôvodnosť podozrenia\nzo spáchania vyšetrovaného skutku je primerane zdôvodnená konkretizáciou doterajších\nvýsledkov dokazovania majúcich podľa mienky ústavného súdu dostatočnú relevanciu.\nTakisto odôvodnenie preventívnej väzby je podložené súhrnom aktuálnych okolností\nvyplývajúcich priamo z charakteru vyšetrovanej trestnej činnosti v spojení s okolnosťami\ntýkajúcimi sa osoby sťažovateľa, kde ústavný súd osobitne poznamenáva, že bez ohľadu\nna to, či ide v prípade sťažovateľa o minulé odsúdenia zahladené či nezahladené,\npri posudzovaní osobnostného profilu sťažovateľa nemožno tieto odsúdenia prehliadať.\nPokiaľ ide o listinné materiály ako dôkazy produkované v iných trestných konaniach,\nústavný súd poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť, v rámci ktorej takéto dôkazy\n(transparentným spôsobom prevzaté do príslušného trestného konania) hodnotil ako plne\nakceptovateľné pri väzobnom rozhodovaní (pozri napr. sp. zn. II. ÚS 221/2019). Ústavný\nsúd takisto nemôže súhlasiť s tvrdeniami sťažovateľa o nedostatkoch v postupe prípravného\nkonania v podobe prieťahov v konaní, keďže prehľad úkonov, tak ako sú prezentované\nna s. 8 a 9 prvostupňového uznesenia, tomuto tvrdeniu nenasvedčuje. Pokiaľ ide o námietku\nsťažovateľa o nedostatku jednej z formálnych podmienok väzby, a to vznesenie obvinenia\nzákonným spôsobom, ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že je námietka sťažovateľa\nznačne neurčitá, absentuje presné uvedenie faktov, rovnako jej podloženie relevantnými\nlistinnými dôkazmi. Preto vo vzťahu k nej uvádza len rámcovo, že prekážkou zákonnosti\nvedeného trestného stíhania nie je situácia, keď je po začatí trestného stíhania vo veci\nvykonaný výsluch podozrivého a až následne dôjde k vzneseniu obvinenia. Napokon\nvo vzťahu k presvedčeniu sťažovateľa o vopred pripravenom rozhodnutí okresného súdu\nzamietnuť jeho žiadosť o prepustenie ústavný súd uvádza, že irelevantnosť týchto\ndomnienok sťažovateľa plnou silou vyvracia jasné a presvedčivé odôvodnenie\nprvostupňového uznesenia, ktoré zahŕňa aj všetky relevantné okolnosti uvedené v priebehu\nväzobného výsluchu sťažovateľa a rovnako k nim smerovaný argumentačný postoj\nokresného súdu.\n\n12\n\n26. Vychádzajúc zo záverov uvedených v bodoch 23 až 25 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a jeho práva podľa čl. 5 ods. 1\ndohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 60/2019\na namietaným uznesením krajského súdu ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.\n27. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-preventívna", "väzba-dôvody väzby", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "trestné stíhanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:3d277daa-537d-4784-a1fa-bebd7a7371a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.221.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 221/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 221/2019 z 5. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.221.2019.1"}, {"guid": "ussr:e22375e5-eeb0-434f-bc0c-d38143c87b4d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 107/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 107/2019 z 27. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.107.2019.1"}, {"guid": "ussr:a2f04d09-32ca-4ba9-a39f-0a14748400e9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.183.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 183/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 183/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.183.2018.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 424/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 424/08 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5292418c-ac84-4638-828a-82c24530db6e"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/05 z 24. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-24", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3800ce2f-a861-4f45-b84a-984cf49cd1fd"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 255/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 255/03 z 14. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-14", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e79180da-94b1-4bcf-b31c-5d7cd095c73a"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}], "citovane_v": []}