{"guid": "ussr:0a68a426-7535-4306-a964-0d60a1304c98", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 355/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 355/2020 z 27. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. II. ÚS 355/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0a68a426-7535-4306-a964-0d60a1304c98", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.355.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 355/2020-30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká cesta 2B, Pezinok, vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I\nv konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2011, základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1 ods. 1\na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 7 Co 442/2016 z 25. októbra 2017 a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd a práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 7 Cdo 10/2019 z 11. decembra 2019 a takto\n\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. apríla\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného\nsúdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2011\n(ďalej aj „namietané konanie“), základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 36\nods. 1 a 3 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj\nčl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský\nsúd“) sp. zn. 7 Co 442/2016 z 25. októbra 2017 (ďalej len „namietaný rozsudok“)\na základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný opravný\nprostriedok podľa čl. 13 dohovoru, ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7 Cdo 10/2019\nz 11. decembra 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“).\nÚstavná sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 17. apríla 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol na strane\nnavrhovateľa účastníkom namietaného konania vedeného pred okresným súdom na základe\nnávrhu podaného 4. mája 2011, ktorým sa sťažovateľ domáhal náhrady škody vo forme\nnemajetkovej ujmy proti žalovanej Slovenskej republike, ktorá mala vzniknúť v dôsledku\n2\n\nnesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v exekučnom konaní a nesprávneho\npostupu sudkýň okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 32 Exre 16/2005.\nV súvislosti s namietaným konaním rozhodol ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 390/2017\nzo 6. októbra 2017 o porušení sťažovateľovho základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom. O sťažovateľovom\nnávrhu rozhodol okresný súd rozsudkom z 18. apríla 2016 (ďalej aj „rozsudok okresného\nsúdu“), ktorým návrh sťažovateľa zamietol a žalovanej strane nepriznal náhradu trov\nkonania. Odvolaniu sťažovateľa podanému proti rozsudku okresného súdu nebolo vyhovené\na krajský súd namietaným rozsudkom napadnuté rozhodnutie okresného súdu ako vecne\nsprávne potvrdil, pričom žalovanej strane priznal náhradu trov odvolacieho konania.\nDovolanie sťažovateľa podané proti namietanému rozsudku krajského súdu bolo odmietnuté\npodľa § 447 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“) namietaným uznesením najvyššieho súdu.\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ formuluje porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v namietanom konaní. Podľa sťažovateľa krajský súd\nnamietaným rozsudkom priznal žalovanej strane nárok na plnú náhradu trov odvolacieho\nkonania s tým, že o sume náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Namietaný rozsudok bol\nsťažovateľovi doručený 28. decembra 2017, keď nadobudol právoplatnosť. Okresný súd\nvšak ku dňu podania ústavnej sťažnosti o sume trov odvolacieho konania nerozhodol, a teda\nnamietané konanie nie je ako celok právoplatne skončené, a tým trvá aj stav právnej\nneistoty sťažovateľa. Sťažovateľ, odkazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“), zastáva názor, že v namietanom konaní opätovne aj po náleze\nústavného súdu zo 6. októbra 2017 došlo k porušeniu jeho práv na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov a prejednanie záležitosti v primeranej lehote, keďže okresný súd\n„za viac ako 2 a ½ roka o trovách odvolacieho konania“ nerozhodol.\n\n3\n\n4. V súvislosti s namietaným porušením označených práv krajským súdom\na najvyšším súdom sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje takmer identicky ako\nv podanom dovolaní, keď namieta, že mu prvoinštančný súd, ako aj odvolací súd\nnesprávnym procesným postupom znemožnili, aby v namietanom konaní plnohodnotne\nuskutočňoval a realizoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho\npráva na spravodlivý proces, keďže s ním nebolo riadne konané. Podľa sťažovateľa krajský\nsúd nesprávne posúdil jeho odvolanie, keď o ňom rozhodoval podľa Civilného sporového\nporiadku účinného od 1. júla 2016, pričom odvolanie podal žalobca 30. júna 2016.\nNamietal, že krajský súd sa dôsledne nevysporiadal s diskriminačným konaním okresného\nsúdu majúcim za následok porušenie práva rovnosti a porušenie jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie v dôsledku zanedbania všeobecnej poučovacej povinnosti podľa § 160 ods. 1\na 2 CSP. Sťažovateľ zároveň namieta, že odvolací súd sa dôsledne nevysporiadal s tým,\nže v spise nie je riadne a spoľahlivo osvedčené odňatie veci pôvodnej zákonnej sudkyni\na pridelenie veci novej zákonnej sudkyni, pričom poukazuje na dodatok k rozvrhu práce\nz 30. októbra 2013, ktorý nie je podpísaný predsedníčkou súdu prvej inštancie, a preto sa\npodľa neho naň hľadí ako na ničotný, právne neúčinný.\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti predostiera aj námietku, že mu postupom krajského\nsúdu v odvolacom konaní bola odňatá možnosť konať v dôsledku nerešpektovania\nzákonného ustanovenia § 219 ods. 3 CSP, keďže podľa jeho vyjadrenia napriek tomu,\nže v konaní pred okresným súdom používal na účely komunikácie s konajúcim súdom svoju\nemailovú adresu a súčasne okresný súd požiadal, aby mu písomnosti doručoval na jeho\nelektronickú adresu, ktorú uviedol aj na podanom odvolaní, krajský súd ho o mieste a čase\nverejného vyhlásenia rozsudku v jeho právnej veci elektronickými prostriedkami\nneupovedomil.\nSťažovateľ taktiež dodáva, že odôvodnenie namietaného rozsudku krajského súdu\npovažuje za zmätočné, keďže odvolací súd podľa neho neprípustne obhajuje pochybenia\nsúdu prvej inštancie v súvislosti s pojednávaním uskutočneným 18. apríla 2016, keďže súd\nprvej inštancie sťažovateľovi súčasne s predvolaním na toto pojednávanie nedoručil\nna vyplnenie formulár tlačiva pre ošetrujúceho lekára, hoci bol povinný tak urobiť.\nK porušeniu označených práv najvyšším súdom sťažovateľ argumentuje, že všetky\nuvedené procesné pochybenia namietal aj v rámci podaného dovolania, kde ich subsumoval\n4\n\npod dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP, najvyšší súd ako súd dovolací sa však s nimi\nriadne a ústavne konformne nevysporiadal.\n5. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v namietanom konaní, porušenie základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\na porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy namietaným rozsudkom krajského súdu,\nporušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a porušenie čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy\nnamietaným uznesením najvyššieho súdu, označené rozhodnutia krajského súdu\na najvyššieho súdu zrušil a vrátil vec sťažovateľa krajskému súdu a najvyššiemu súdu\nna ďalšie konanie a rozhodnutie a priznal tiež sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia, ako aj primerané finančné zadosťučinenie v celkovej sume 20 000 €.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\n5\n\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde je návrh na začatie konania\nneprípustný, ak sa týka veci, o ktorej už ústavný súd rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa\nrozhodovalo o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli\nsplnené.\n12. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\n6\n\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 110/02, II. ÚS 101/03, III. ÚS 155/09,\nII. ÚS 66/2011, IV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. 59/2019).\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne,\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\n15. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n16. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo\nnezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávny úradný postup.\n17. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj\nkeď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n7\n\n18. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n19. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2\nlistiny a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v namietanom konaní, ktoré bolo podľa jeho názoru poznačené\nzbytočnými prieťahmi. Taktiež namieta porušenie svojich označených základných práv\nzaručených ústavou a listinou a práv zaručených dohovorom namietaným rozsudkom\nkrajského súdu a namietaným uznesením najvyššieho súdu, ako aj postupom okresného\nsúdu v namietanom konaní. V rámci predostretej argumentácie prezentuje výhrady\nproti procesnému postupu okresného súdu pri prejednávaní jeho právnej veci a tiež\nproti procesnému postupu krajského súdu v odvolacom konaní, keď podľa mienky\nsťažovateľa je procesný postup konajúcich súdov poznačený vadami majúcimi intenzitu\nporušenia v ústavnej sťažnosti označených práv, ktoré neboli najvyšším súdom ako súdom\ndovolacím korigované. Sťažovateľ tiež formuluje námietku arbitrárnosti skutkových\na právnych záverov meritórneho rozhodnutia vydaného v jeho právnej veci, kde prijaté\nzávery považuje za nedostatočne odôvodnené.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným\nkonaním okresného súdu\n20. Vychádzajúc z petitu ústavnej sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný,\nsťažovateľ namieta postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 66/2011\n8\n\nv podstate od začatia konania, pričom v odôvodnení ústavnej sťažnosti predostiera\npredovšetkým problém spojený s prieťahmi v súvislosti s rozhodovaním okresného súdu\no sume trov odvolacieho konania.\n21. Keďže ústavný súd už rozhodol o predchádzajúcej ústavnej sťažnosti sťažovateľa\nvo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov v namietanom konaní okresného súdu, je táto ústavná sťažnosť v časti, ktorá sa\ntýka obdobia posudzovaného v náleze, teda od začatia konania do právoplatnosti nálezu\nústavného súdu č. k. II. ÚS 390/2017-30 zo 6. októbra 2017, neprípustná. Ústavný súd ju\npreto v uvedenej časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 55 písm. a) zákona\no ústavnom súde ako neprípustnú.\n22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je predmetom tejto časti ústavnej sťažnosti,\nod ktorej\n\nsťažovateľ\n\nodvíja\n\nporušenie\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva\nna prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, posúdenie obdobia\npo právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 390/2017-30 zo 6. októbra 2017, ktorý\nnadobudol právoplatnosť 10. novembra 2017. Ako už bolo uvedené, hlavnou námietkou\nsťažovateľa je, že okresný súd v namietanom konaní nerozhodol o sume trov odvolacieho\nkonania, čím spôsobil zbytočné prieťahy v namietanom konaní a pretrvávanie stavu právnej\nneistoty sťažovateľa.\n23. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote,\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť a ich namietané\nporušenie možno preskúmavať spoločne (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010, I. ÚS 190/2019, II. ÚS 27/2020).\n24. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,\nže účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\n9\n\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu\n(I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017). Ochrana základnému právu na konanie\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i právu na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa v konaní pred ústavným súdom\nposkytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany k porušeniu označených práv ešte\nmohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (napr. IV. ÚS 102/05,\nIV. ÚS 637/2013, II. ÚS 518/2014, II. ÚS 176/2019). Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola\nústavnému súdu doručená, už nedochádzalo k porušovaniu označeného základného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej\nsťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd\nposkytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(napr. II. ÚS 55/02, IV. ÚS 223/2010, IV. ÚS 149/2018, II. ÚS 464/2018). Tento právny\nnázor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (Obluk proti Slovenskej\nrepublike, rozsudok z ESĽP z 20. 6. 2006, č. 69484/01, body 62 a 63).\n25. Ústavný súd pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmieta sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú, ak celková doba\nkonania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizujú reálnu možnosť\nzbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\n(II. ÚS 109/03, I. ÚS 103/2016), resp. ak argumenty v sťažnosti nepreukázali v čase podania\nsťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá\nna ďalšie konanie (II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,\nresp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti\nalebo rozhodovaní\n\npríslušného\n\norgánu\n\nverejnej\n\nmoci,\n\nposudzovaná\n\nv\n\nkontexte\n\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu (m. m. IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 362/09, I. ÚS 188/2019,\nII. ÚS 238/2020).\n26. V danej veci považuje ústavný súd za preukázané, že v namietanom konaní\nrozhodol okresný súd rozsudkom z 18. apríla 2016, ktorý v spojení s namietaným\nrozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 28. decembra 2017. Dovolanie podané\n10\n\nsťažovateľom proti namietanému rozsudku krajského súdu bolo najvyšším súdom\nodmietnuté napadnutým uznesením z 11. decembra 2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť\n18. februára 2020, teda ešte pred podaním ústavnej sťažnosti. Ústavný súd pri posudzovaní\npostupu okresného súdu zohľadnil skutočnosť, že namietané konanie na súde prvej inštancie\nvo veci sťažovateľa bolo v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému súdu (21. apríla\n2020, pozn.) právoplatne skončené. Čo sa týka sumy trov odvolacieho konania, ktorej nárok\nbol priznaný žalovanej strane, ktorou bola Slovenská republika, teda štát, okresný súd o nej\nrozhodol uznesením z 21. mája 2020, pričom celková suma trov bola určená vo výške 0 €.\n27. Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v namietanom konaní\npo nadobudnutí právoplatnosti nálezu ústavného súdu v posudzovanom konaní ani\ns ohľadom na celkovú dĺžku namietaného konania v spojení aj s rozhodnutím o sume trov\nkonania (ktorých celková suma vzhľadom na sťažovateľovu vedomosť o tom, že žalovaný\nnie je v konaní zastúpený advokátom, ale povereným zamestnancom a je oslobodený\nod súdnych poplatkov, bola vopred potenciálne známa) sa nevyznačuje prieťahmi takej\nintenzity, ktoré by zakladali možnosť porušenia označených práv sťažovateľa.\n28. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní v období po nadobudnutí\nprávoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. II. ÚS 390/2017-30 zo 6. októbra 2017 odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a porušeniu čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy namietaným rozsudkom krajského súdu\n29. Riadiac sa zásadou materiálnej ochrany ústavnosti, judikatúra ústavného súdu\nreflektujúca na rozhodovaciu činnosť ESĽP (rozsudok vo veci Zvolský a Zvolská verzus\nČeská republika z 12. 11. 2002, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54) v prípade\nprocesného rozhodnutia dovolacieho súdu o odmietnutí dovolania pre jeho neprípustnosť\n11\n\nzároveň garantuje zachovanie lehoty na podanie sťažnosti ústavnému súdu aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu\n\nprávoplatnému\n\nrozhodnutiu\n\ndruhostupňového\n\nsúdu\n\n(podobne\n\nIII. ÚS 114/2010, II. ÚS 152/2020). Táto zásada našla uplatnenie aj v § 124 in fine zákona\no ústavnom súde. V zmysle uvedeného bolo preto predmetom prieskumu ústavného súdu\nnielen dovolacie rozhodnutie najvyššieho súdu, ale aj odvolacie rozhodnutie krajského súdu\nnapadnuté dovolaním sťažovateľa, ktoré bolo dovolacím súdom posúdené ako neprípustné.\n30. Z ústavnej sťažnosti a priloženej dokumentácie vyplýva, že najvyšší súd sa\nv napadnutom dovolacom konaní nezaoberal vecnou správnosťou namietaného rozsudku\nkrajského súdu. Ústavný súd na základe uvedeného postup krajského súdu v napadnutom\nkonaní,\n\nktorý\n\npredchádzal\n\nvydaniu\n\nnamietaného\n\nrozsudku\n\nkrajského\n\nsúdu\n\nz 25. októbra 2017, preskúmal z hľadiska možného porušenia sťažovateľom označených\npráv, sústreďujúc sa pritom na posúdenie, či ho možno považovať z ústavného hľadiska\nza akceptovateľný.\n31. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy;\nnapr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, z novších napr. II. ÚS 206/2015, I. ÚS 41/2019).\n\n12\n\n32. Ústavný súd môže preskúmavať také rozhodnutie všeobecných súdov,\nak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu\nzákladného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť\nteda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04,\nIII. ÚS 581/2015).\n33. Pri posúdení namietaného rozsudku krajského súdu (v spojení s odôvodnením\nrozsudku okresného súdu) nebolo úlohou ústavného súdu preskúmať správnosť skutkových\na právnych záverov, o ktoré krajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku,\nči malo byť odvolaniu sťažovateľa vyhovené. Úloha ústavného súdu sa v danom prípade\nobmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou argumentáciou\nsťažovateľa vysporiadal adekvátne a preskúmateľne a či má konajúcim súdom zvolená\ninterpretácia aplikovaných právnych noriem ústavnoprávne akceptovateľný charakter.\n34. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 31 až 33 odôvodnenia tohto\nuznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa, pričom sa oboznámil\ns obsahom odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu, ktoré bolo podkladom\npre právny záver o nevyhovení odvolaniu sťažovateľa, tiež s odôvodnením prvoinštančného\nrozsudku okresného súdu, s obsahom namietaného uznesenia najvyššieho súdu, ako aj\ns relevantnou právnou úpravou, ktorá bola v právnej veci sťažovateľa aplikovaná.\n35. Z obsahu odôvodnení rozsudku okresného súdu a namietaného rozsudku\nkrajského súdu, ktoré je potrebné vnímať ako jeden organický celok, vyplýva, že sa\nso sťažovateľom uplatneným nárokom na náhradu škody vysporiadali tým, že konštatovali\nnesplnenie všetkých podmienok vyžadovaných zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov pre vznik objektívnej zodpovednosti žalovanej strany, teda štátu. Bola\nsíce čiastočne splnená prvá podmienka – nesprávny úradný postup súdneho exekútora\n\n13\n\na vznik škody vo forme nemajetkovej ujmy, avšak nebola preukázaná príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a nemajetkovou ujmou.\n36. Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu\n(v spojení s odôvodnením prvoinštančného rozsudku) bez toho, aby bolo potrebné dôvody\nrozhodnutia všeobecných súdov ďalej analyzovať, keďže sú podľa názoru ústavného súdu\ndostatočne výpovedné, čo sa týka zodpovedania otázky, či sťažovateľ preukázal splnenie\nvšetkých predpokladov na založenie zodpovednosti za škodu, ústavný súd konštatuje\nústavnú konformnosť odôvodnenia namietaného rozsudku krajského súdu. Krajský súd\n(v spojení\n\ns\n\nodôvodnením\n\nrozsudku\n\nokresného\n\nsúdu)\n\nsa\n\nnáležite\n\nvysporiadal\n\ns argumentáciou sťažovateľa (prezentovanou v uplatnenom návrhu a podanom odvolaní)\na riadne vysvetlil dôvody na potvrdenie vecnej správnosti rozsudku prvej inštancie.\nOdpoveď krajského súdu v spojení s odôvodnením rozsudku okresného súdu hodnotí\nústavný súd ako vyčerpávajúcu, bez zjavných logických protirečení, plne zodpovedajúcu\nkritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov judikatúrou\nústavného súdu. Z obsahu namietaného rozsudku krajského súdu možno vyvodiť, že krajský\nsúd sa námietkami sťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie,\nže sťažovateľ v tomto konaní dostal odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery\ncitovaného rozhodnutia krajského súdu, ktoré sú v nevyhnutnej miere v potrebnom rozsahu\nodôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\n37. Závery obsiahnuté v namietanom rozsudku krajského súdu nemožno kvalifikovať\nako arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné vo vzťahu\nk sťažovateľom označeným právam podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 3 listiny\na čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú pre nedostatok príčinnej\nsúvislosti medzi namietaným porušením označených práv a rozhodnutím krajského súdu.\n38. K námietke sťažovateľa o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy namietaným\nrozsudkom krajského súdu ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v týchto článkoch sú\n14\n\nupravené základné garancie, resp. princípy fungovania štátu, majú teda charakter\nvšeobecného ústavného princípu a primárne neformulujú základné práva ani slobody\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré sú upravené v druhej hlave ústavy. Vzhľadom\nna to, že sťažovateľ dáva ich porušenie do priamej súvislosti s čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy, čl. 6\nods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, pričom ústavný súd nezistil porušenie označených\npráv, je ústavná sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nIII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\na podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru\na porušeniu čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy namietaným uznesením najvyššieho súdu\n39. Najvyšší súd namietaným uznesením z 11. decembra 2019 dovolanie proti\nnamietanému rozsudku krajského súdu odmietol ako neprípustné v súlade s § 447 písm. c)\nCSP po zistení, že v sťažovateľovej veci nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces\nani k nesprávnemu procesnému postupu znemožňujúcemu sťažovateľovi, aby mohol\nuskutočňovať jemu patriace procesné oprávnenia.\n40. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľa, ktorou spochybňuje správnosť záveru\nnajvyššieho súdu o (ne)prípustnosti dovolania, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\nv súlade s ktorou otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa\nmôže uskutočniť dovolacie konanie, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je\nv zásade otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\noznačených práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 471/2017).\n41. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok ESĽP z 28. 10. 1998). Otázku posúdenia prípustnosti dovolania\n15\n\nrieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti\ndovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených\npráv sťažovateľa v prípade, ak bolo toto posúdenie vykonané v súlade so zákonom\n(m. m. IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom\nna vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa (m. m. III. ÚS 804/2016,\nII. ÚS 465/2017, I. ÚS 156/2018, II. ÚS 153/2019).\n42. Z napadnutého uznesenia najvyššieho súdu v prvom rade vyplýva, že najvyšší\nsúd sa neodmietol zaoberať mimoriadnym opravným prostriedkom sťažovateľa, ale ako\ndovolací súd jeho dovolanie riadne preskúmal so zreteľom na uplatnený dovolací dôvod\npodľa § 420 písm. f) CSP, pričom dospel k záveru, že dovolanie z týchto dôvodov nie je\nprocesne prípustné. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu preto (na rozdiel od názoru\nsťažovateľa) nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také,\nktoré by popieralo zmysel práva na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru ústavného súdu\nnajvyšší súd v napadnutom uznesení zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil právne závery,\nku ktorým dospel, a tie sú z ústavnoprávneho hľadiska udržateľné.\n43. K námietke sťažovateľa, že krajský súd posudzoval jeho odvolanie krajne\nformalisticky, keď o ňom rozhodoval podľa Civilného sporového poriadku účinného\nod 1. júla 2016, pričom odvolanie podal sťažovateľ 30. júna 2016, poukazuje ústavný súd\nna časť odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu, kde dovolací súd uviedol,\nže odvolací súd rozhodoval „podľa CSP správne v zmysle prechodných ustanovení § 470\nods. 2 CSP, čo odvolací súd aj uviedol do odôvodnenia. Odvolací súd poukázal\nna skutočnosť, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a pri\nrozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom\ndo 30. júna 2016. O odvolaní žalobcu však odvolací súd rozhodoval po nadobudnutí\núčinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Týmto postupom\nodvolacieho súdu nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.“.\n44. K námietke sťažovateľa o nesplnení všeobecnej poučovacej povinnosti krajského\nsúdu podľa § 160 ods. 1 a 2 CSP ústavný súd poukazuje na bod 19 odôvodnenia\nnapadnutého uznesenia, kde najvyšší súd uviedol, že v „danom prípade konanie pred súdom\n16\n\nprvej inštancie prebiehalo podľa právnej úpravy O. s. p. účinnej do 30. júna 2016 (žaloba\npodaná na súd 4. mája 2011, rozsudok súdu prvej inštancie z 18. apríla 2016...) a odvolací\nsúd rozhodol (rozsudkom z 25. októbra 2017 sp. zn. 7 Co 442/2016) za účinnosti novej\nprávnej úpravy CSP účinnej od 1. júla 2016. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd\nkonštatuje, že uvádzaná námietka žalobcu o nesplnení poučovacej povinnosti odvolacieho\nsúdu nekorešponduje obsahu spisu, keď zo spisu (viď č. l. 33, 56, 57, 98 spisu) naopak\nvyplýva náležité poučenie pre účastníka (stranu sporu) v zmysle § 30 O. s. p. účinného\ndo 30. júna 2016.“.\nPodľa § 160 ods. 3 CSP všeobecný súd manudukčnú povinnosť nemá, ak je strana\nfyzickou osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. V takomto\nprípade z dôvodu splnenia kvalifikačného predpokladu o vedomosti znalosti procesných\npráv a povinností je právo na princíp rovnosti zbraní zachované. Z predchádzajúcich konaní\npred ústavným súdom vo veciach ústavných sťažností sťažovateľa je ústavnému súdu\nznáme, že sťažovateľ je osobou, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa.\n45. K námietke sťažovateľa, že krajský súd sa dôsledne nevysporiadal s tým,\nže v spise nie je riadne a spoľahlivo osvedčené odňatie veci pôvodnej zákonnej sudkyni\na pridelenie veci novej zákonnej sudkyni, najvyšší súd uviedol, že „poukazuje\nna skutočnosť, že žalobca v odvolaní namietal len zaujatosť sudkyne, nie rozvrh práce\na jeho formálne náležitosti a tak ide o novú namietanú skutočnosť. Odvolací súd sa naopak\ns odvolacími námietkami žalobcu týkajúcimi sa vznesenej námietky zaujatosti dostatočne\nvysporiadal. Najvyšší súd dodáva, že rozvrh práce (spolu s jeho dodatkami) zverejňovaný\nna internetovej stránke súdu (vo forme, v ktorej bol aj založený do spisu), sa nezverejňuje\npodpísaný.“.\n46. K námietke zmätočného odôvodnenia namietaného rozsudku odvolacieho súdu\nv súvislosti s pojednávaním 18. apríla 2016, keďže súd prvej inštancie žalobcovi súčasne\ns predvolaním na toto pojednávanie nedoručil formulár tlačiva pre ošetrujúceho lekára\nna vyplnenie, hoci bol povinný tak urobiť, najvyšší súd uviedol: „odvolací súd sa vyjadril\nk povinnosti účastníka preukázať svoju nemožnosť účasti na pojednávaní zo zdravotných\ndôvodov v zmysle § 119 ods. 3 O. s. p. a uviedol, že súd prvej inštancie postupoval správne.\n17\n\nNavyše súd prvej inštancie poučil žalobcu o náležitostiach žiadosti o odročenie\npojednávania v zmysle ustanovenia § 119 O. s. p., pričom uviedol, že za vyjadrenie\nošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť\nna pojednávaní, sa považuje vyjadrenie, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný\nbez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa\npojednávania (viď č. l. 108 spisu). Najvyšší súd dodáva, že súd nemá povinnosť doručovať\nformulár tlačiva pre ošetrujúceho lekára.“\nVzhľadom na uvedené sa ústavnému súdu javí argumentácia sťažovateľa\no procesnom pochybení všeobecných súdov, ktoré malo mať intenzitu porušenia jeho\noznačených práv podľa ústavy, listiny a dohovoru, ako celkom zjavne neopodstatnená.\n47. Vo vzťahu k formulovanej námietke sťažovateľa o odňatí možnosti konať, ktorú\nsťažovateľ opiera o tvrdenie nerešpektovania zákonných ustanovení § 219 ods. 3 CSP,\npretože krajský súd ho neupovedomil o verejnom vyhlásení rozsudku zaslaním\nupovedomenia elektronicky na jeho mailovú adresu, hoci o to požiadal, ústavný súd\npoukazuje na body 19 a 20 odôvodnenia napadnutého uznesenia, kde najvyšší súd\nv podstatnom uviedol: „Obsah spisu však nedáva žiaden podklad o pochybení odvolacieho\nsúdu. Z obsahu spisuje zrejmé, že odvolací súd postupoval v súlade s § 219 ods. 3 CSP\n(§ 156 ods. 3 O. s. p.) a oznámil na svojej úradnej tabuli a webovej stránke\n19. októbra 2017 (č. 1. 179 spisu) miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku\n(25. októbra 2017 o 9,25 hod. v budove Krajského súdu v Bratislave v pojednávacej\nmiestnosti č. dv. 41). Najvyšší súd tiež poukazuje na skutočnosť, že odvolanie žalobcu\n(na č. 1. 151 a nasl. spisu) z 30. júna 2016 smerujúce proti rozsudku súdu prvej inštancie\nč. k. 7 C 66/2011-135 síce v záhlaví obsahuje uvedenie emailovej adresy žalobcu, ale bez\njeho požiadavky o doručovanie písomností aj elektronickými prostriedkami a upovedomenie\no mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 O. s. p. (§219 ods. 3\nCSP). Žalobca ale nežiadal o doručovanie písomností ani upovedomenie o verejnom\nvyhlásení rozsudku, a to ani v odvolaní ani v iných podaniach, čo je nevyhnutnou\npodmienkou takéhoto doručovania. V spise sa na č. l. 115 nachádza v ospravedlnení\nžalobcu z účasti na pojednávaní dňa 18. apríla 2016 o 9,00 hod. spolu so žiadosťou\no odročenie uvedeného pojednávania, len žiadosť, že v prípade, ak by súd pojednával,\n18\n\ndoručiť elektronicky zápisnicu o pojednávaní a to elektronicky na mail:\n\n.\n\nZápisnica z uvedeného pojednávania mu bola doručená 22. apríla 2016 (č. l. 134 spisu).\nNa základe uvedeného najvyšší súd môže len konštatovať, že rozsudok odvolacieho súdu bol\nvyhlásený verejne dňa 25. októbra 2017 bez účasti dovolateľa (§219 ods. 1 CSP vo väzbe\nna § 378 ods. 1 CSP, č. 1. 180 spisu), pričom obsah spisu (viď č. 1. 179 až 181 spisu)\nnesvedčí o porušení zákonného postupu súdu voči strane sporu vrátane procesného postupu\nsúdu podľa § 219 ods. 3 CSP. resp. § 156 ods. 3 O.s.p. vo väzbe na § 470 ods. 1 a 2 CSP\nodvolacím súdom. Stranám sporu vrátane žalobcu tak bola odvolacím súdom vytvorená\nmožnosť zúčastniť sa aktu vyhlásenia rozhodnutia a ak toto svoje právo žalobca z vlastnej\nvôle nevyužil, nemôže sa dovolávať porušenia jeho procesných práv.“\nV tomto smere ústavný súd poukazuje aj na svoju rozhodovaciu činnosť\n(II. ÚS 169/2019, II. ÚS 152/2020, II. ÚS 162/2020), v rámci ktorej sa už v minulosti\nobdobnou argumentáciou zaoberal. Ústavný súd v tomto smere konštatoval, že pokiaľ strana\nsporu bola o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku oboznámená zverejnením\noznámenia na oznamovacej/úradnej tabuli konajúceho súdu či jeho internetovej stránke\n(prípadne písomne), avšak nie aj prostredníctvom elektronických prostriedkov, a to napriek\ntomu, že strana sporu o to požiadala, ide o zjavne nezákonný postup súdu a dochádza\n(slovami svojho času platného Občianskeho súdneho poriadku) k odňatiu možnosti\núčastníka konať pred súdom a naplneniu prípustnosti dovolania z tohto dôvodu. Takýto\nnezákonný postup súdu (síce zakladajúci prípustnosť dovolania) však nemusí dosahovať\nintenzitu porušenia ústavných práv tejto strany sporu. Rozhodujúcou skutočnosťou\npre posúdenie ústavnosti takéhoto (zjavne nezákonného) postupu súdu pri oboznamovaní sa\ns miestom a časom verejného vyhlásenia rozsudku teda je, či sa do dispozičnej sféry\na vedomia strany sporu dostalo v dostatočnom časovom predstihu (v lehote najmenej\npiatich dní) riadne upovedomenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku. Inak\npovedané, rozhodujúce je, či strane sporu vôbec bolo oznámené miesto a čas verejného\nvyhlásenia rozsudku, aj keď nie elektronickými prostriedkami. Vychádzajúc z uvedeného,\nústavný súd konštatuje, že aj v prípade potvrdenia pravdivosti námietky sťažovateľa (že mu\nkrajský súd informácie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku nedoručil\nelektronicky napriek jeho výslovnej žiadosti o túto formu komunikácie) by takáto situácia\nešte nemusela znamenať porušenie ústavných práv sťažovateľa, a to vzhľadom na intenzitu\n19\n\nzásahu do ústavných práv sťažovateľa oslabenú tým, že krajský súd oznámil miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku sťažovateľovi a verejnosti zverejnením predmetných\ninformácií na úradnej tabuli súdu (túto skutočnosť sťažovateľ nijakým spôsobom\nnespochybnil). Ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že sťažovateľ napokon ani\nnepreukázal, že by v zmysle dikcie relevantného zákonného ustanovenia § 219 ods. 3 CSP\nvýslovne krajský súd o doručovanie písomností, resp. o oznámenie miesta a času verejného\nvyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami požiadal.\n48. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania je v napadnutom uznesení zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť ako procesne neprípustné, pričom\nsa ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami\nsťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto\nnázoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť ich právny názor svojím\nvlastným. Postup najvyššieho súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého uznesenia,\nnemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za taký, ktorým by došlo k popretiu\npodstaty, zmyslu alebo účelu vo veci sťažovateľa použitých procesno-právnych noriem\n(upravujúcich prípustnosť dovolania v civilných sporoch).\n49. Ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným uznesením najvyššieho súdu\na obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 listiny,\npráva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie\nmohol reálne dospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n50. Rovnako ako v prípade namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd nezistil ani porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru. Uplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy vyplývajúceho\nz čl. 13 dohovoru musí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim)\n20\n\no porušení iného práva chráneného dohovorom (Silver a ostatní proti Spojenému\nkráľovstvu, rozhodnutie ESĽP z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba\nna prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa\nstal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn. IV. ÚS 325/2011 a sp. zn. I. ÚS 538/2013).\n51. Citovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje. Keďže ústavný súd zistil,\nže k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť ani\nk záveru, že by najvyšší súd porušil sťažovateľovo právo zaručené čl. 13 dohovoru, a preto\naj v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný\nsúd uvádza, že čl. 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý zaručuje všeobecné právo\nna účinný právny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom každému, kto sa\ndovoláva základných práv a slobôd uvedených v dohovore. Tento účinný prostriedok\nnápravy je nezávislý od istoty priaznivého výsledku pre sťažovateľa (podobne\nIII. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013, III. ÚS 167/2017).\n52. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "dovolanie-prípustnosť", "rozsudok-verejné vyhlásenie rozsudku", "prieťahy v konaní-opakované", "súd-procesný postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "súd-poučovacia povinnosť súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9babe268-c396-4368-8dd2-f0433011ad40", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.238.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 76, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.238.2020.1"}, {"guid": "ussr:f046e723-0c4d-48a0-ae2b-c344ae1f6a10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.162.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 162/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 162/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.162.2020.1"}, {"guid": "ussr:1a8030e8-6e03-4e51-9d4d-27f6eaf81c5a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.152.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 152/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 152/2020 z 15. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-15", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.152.2020.1"}, {"guid": "ussr:190f44b4-7973-4da9-9f4a-7e796890cd46", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 27/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/2020 z 23. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-23", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.27.2020.1"}, {"guid": "ussr:42160166-fe84-460c-8f6e-f8dc552578c8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.169.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.169.2019.1"}, {"guid": "ussr:906f0830-017d-4db5-81d5-4fec7da0e2a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.176.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.176.2019.1"}, {"guid": "ussr:357ba827-f0d5-4752-9ce3-4791975107e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1"}, {"guid": "ussr:8fc38e66-d15e-4bcf-8cb4-bd8e5113a5c6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.190.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 190/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 190/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 196, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.190.2019.1"}, {"guid": "ussr:4f39e305-5851-491a-8253-d14a5ee526a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.188.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.188.2019.1"}, {"guid": "ussr:a12ff063-05e2-4a6a-bf51-2bf2997b443a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1"}, {"guid": "ussr:46c3c4b5-c993-4248-a0b8-fb719fb24664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.464.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.464.2018.1"}, {"guid": "ussr:427f16aa-6377-4236-827a-218f90ab2470", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1"}, {"guid": "ussr:174a949e-c19e-4010-85be-5116e92aa8fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.149.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.149.2018.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:64b10b38-2e1d-42e6-bf55-c1b4baa4d465", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.390.2017.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 390/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 390/2017 z 6. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.390.2017.2"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f4563dd-3f12-4483-a386-5a054b163a81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1"}, {"guid": "ussr:e2c5143e-ff8f-42b3-ba7b-c686606d2eb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1"}, {"guid": "ussr:164a97d4-2dc9-4ac8-a8b9-f1a298ed2d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.804.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 804/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 804/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.804.2016.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:e7591a12-09c3-4083-b2a0-33ed71003e14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.103.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 103/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/2016 z 17. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-17", "citacie_n": 77, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.103.2016.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f"}, {"guid": "ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 637/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 637/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:88f6ed1d-b85c-41eb-a67d-daa616219400", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.77.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 77/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/2021 z 25. 2. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.77.2021.1"}, {"guid": "ussr:8e3359fb-8e6e-43c3-94cb-de2a539b5484", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.485.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 485/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 485/2020 z 22. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.485.2020.1"}]}