{"guid": "ussr:03d287be-b021-44cb-8114-7ded553987e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.357.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 357/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.357.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/03d287be-b021-44cb-8114-7ded553987e2", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.357.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.357.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.357.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 357/2019-9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko spol. s r. o., Šoltésovej 346/1, Považská\nBystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Dušan Divko, vo veci namietaného\nporušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.\n27 Co 69/2018 z 26. júna 2018 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1 Cdo 6/2019 zo 16. júla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. septembra 2019 doručená ústavná\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\nsvojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky“ (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 27 Co 69/2018 z 26. júna 2018\n(ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 6/2019 zo 16. júla 2019 (ďalej len\n„napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z predloženej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou\nna Okresnom súde Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) proti žalovaným domáhala\nodstránenia vodovodného potrubia ako stavby, o ktorej rozhodol súd prvej inštancie tak, že\nju ako nedôvodnú zamietol. Proti označenému rozsudku súdu prvej inštancie podala\nsťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd svojím napadnutým rozsudkom tak,\nže potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie. Sťažovateľka nespokojná s výsledkom konania\npodala proti napadnutému rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší\nsúd napadnutým uznesením tak, že ho ako procesne neprípustné odmietol.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti rekapituluje priebeh konaní pred všeobecnými súdmi\na namieta, že napadnutým rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu jej označených práv. Vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu argumentuje tým, že je ho možné považovať za arbitrárne\na svojvoľné, keďže údajne nerešpektuje ustálenú rozhodovaciu prax. Inými slovami,\nsťažovateľka tvrdí, že krajský súd nesprávne právne posúdil jej vec a neposkytol ochranu jej\nvlastníckym právam. Aplikáciu a interpretáciu na vec vzťahujúcich sa noriem sťažovateľka\npovažuje za nesprávnu. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu namieta\na tvrdí, že „dovolanie spĺňalo zákonné kritéria, keď som na str. 2 svojho dovolania\nvymedzila dovolací dôvod a to tak, že na základe správneho posúdenia veci, ako\nspoluvlastníčky, mala mi byť poskytnutá právna ochrana, pokiaľ ide o môj spoluvlastnícky\n\n2\n\npodiel a môžem sa domáhať odstránenie neoprávnených a nepovolených zásahov do\nnehnuteľností, ktorých som spoluvlastníčka a odstránenia trvajúcich následkov zásahu a to\nvoči žalovanej 1 ako spoluvlastníčke v zmysle § 139 OZ a voči žalovanému 2., v zmysle\n§ 126 alebo 489 OZ...“. Z uvedeného dôvodu je toho názoru, že najvyšší súd tým, že\nodmietol jej dovolanie ako procesne neprípustné, neposkytol ochranu jej právam, a preto ho\nsťažovateľka považuje za arbitrárne a porušujúce jej označené práva.\n4. Vychádzajúc z uvedeného, sťažovateľka v závere svojej sťažnosti navrhla, aby\nústavný súd rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR Rozsudkom\nKrajského súdu Trenčín 27 Co 69/2018 zo dňa 26. 06. 2018 a Uznesením NS SR\n1 Cdo 6/2019-111 zo dňa 16. 07. 2019 porušené bolo.\n2. Uznesenie NS SR 1 Cdo 6/2019-111 zo dňa 16. 07. 2019 a Rozsudok Krajského\nsúdu Trenčín 27 Co 69/2018 zo dňa 26. 06. 2018 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu\nTrenčín na nové konanie a rozhodnutie.\n3. Krajský súd Trenčín je povinný nahradiť žalobkyni náhradu trov právneho\nzastúpenia v rozsahu 100 % na účet právneho zástupcu žalobkyne.“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych prepisov a judikatúrne východiská\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n3\n\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne...\n9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\n10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (mutatis mutandis II. ÚS 71/97).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\n\n4\n\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa poslednej vety § 124 zákona o ústavnom súde ak bol vo veci podaný\nmimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu\nk rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť\nod doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n14. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či\nzávery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym\n\n5\n\ndopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04,\nI. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n15. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské\npráva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins\nc. Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť\nsúdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán\ns výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,\nII. ÚS 410/06).\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nK napadnutému rozsudku krajského súdu\n\n6\n\n16. Ústavný súd v súvislosti s charakterom a obsahom argumentácie sťažovateľky\nkonštatuje, že sťažovateľka svoje výhrady voči napadnutému rozsudku krajského súdu\nformulovala tak, akoby išlo o ďalšie odvolanie vo veci. Inými slovami, v argumentácii\nsťažovateľky absentuje ústavnoprávny rozmer. Jej argumentácia spočíva v nesúhlase\ns aplikovaným právnym posúdením veci, ktorá v okolnostiach veci by bola spôsobilá\nzaložiť niektorý z dovolacích dôvodov podľa § 421 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“).\n17. Napriek uvedenému, vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného\nsúdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, sa ústavný súd oboznámil\ns odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj s odôvodnením rozsudku\nsúdu prvej inštancie vo veci sťažovateľky, keďže z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu vyplýva, že krajský súd sa podľa § 387 ods. 2 CSP v plnom rozsahu\nstotožnil s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a obmedzil sa len na konštatovanie\nsprávnosti dôvodov, na ktorých je založený rozsudok súdu prvej inštancie.\n18. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa\nktorej odôvodnenia rozhodnutí súdov, ktorých konanie predchádzalo konaniu na súde,\nktorého rozhodnutie sťažovateľka napáda, nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\n19. Keďže krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd sa\noboznámil s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorá bola\npre posúdenie dôvodnosti sťažnosti podstatná. Okresný súd na odôvodnenie svojho\nrozhodnutia uviedol, že sťažovateľka sa domáhala ochrany svojich vlastníckych práv ako\nspoluvlastníčka predmetných nehnuteľností proti druhej spoluvlastníčke nehnuteľností a jej\n\n7\n\nmanželovi ako žalovaným a žiadala, aby stavba (vodovodné potrubie uložené v zemi\nna spoločne vlastnených parcelách) bola odstránená. Okresný súd v pomerne rozsiahlom\nodôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu nejde\no neoprávnenú stavbu na cudzom pozemku, keďže z vykonaného dokazovania považoval\nza preukázané, že stavba – potrubie sa nachádza výlučne na pozemkoch v ich\nspoluvlastníctve (sťažovateľky a žalovanej v prvom rade, pozn.), pričom samotné potrubie\nje v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných manželov, preto nie je možný ani\nanalogicky postup v zmysle § 135c ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. Občiansky zákonník\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Za použitia § 853 ods. 1\nObčianskeho zákonníka dospel k záveru, že vec je potrebné posúdiť podľa 139 ods. 2\nObčianskeho zákonníka ako hospodárenie so spoločnou vecou, pričom z vykonaného\ndokazovania považoval zároveň za preukázané, že potrubie uložené v zemi nemôže\nžalobkyňu v doterajšom spôsobe využívania dotknutých pozemkov žiadnym spôsobom\nobmedzovať (pozri bod 47 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie), a teda nedošlo\nk neprimeraným zásahom do spoluvlastníckych práv sťažovateľky ako žalobkyne.\n20. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu v spojení s odôvodnením\nrozsudkom súdu prvej inštancie obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových\na právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné\nalebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení\nvšeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu.\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom okresného súdu a v nadväznosti na to aj\nkrajského súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia\nčinnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa\nktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje\nústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne\nodchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové\na právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n\n8\n\n21. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení\ns rozsudkom prvej inštancie je vyčerpávajúco odôvodnený, okresný súd precízne,\nzrozumiteľne a vyvážene odôvodnil úvahy, ktoré zvolil pri rozhodovaní o nárokoch\nsťažovateľky, pričom právne závery, na ktorých je rozhodnutie založené, nemožno\nv žiadnom prípade hodnotiť ako arbitrárne. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu\nústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na všetky relevantné námietky sťažovateľky\nvznesené v rámci odvolania, ktoré len vyslovilo nesúhlas s právnymi závermi okresného\nsúdu na základe vykonaného dokazovania. Napadnutý rozsudok krajského súdu je\nprimerane odôvodnený, pričom ho nemožno považovať za svojvoľný či arbitrárny.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 382/06). Takéto pochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd\nv napadnutom rozsudku krajského súdu nezistil. Nesúhlas sťažovateľky s obsahom\nrozsudku krajského súdu nie je dôkazom o jeho neústavnosti a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor všeobecného súdu svojím vlastným.\n22. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené nedomnieva, že by napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bolo možné kvalifikovať ako nezlučiteľný s označeným článkom ústavy\na označeným článkom dohovoru, teda že by zo strany orgánov súdnej moci nebola\nsťažovateľke ústavne konformným spôsobom poskytnutá súdna ochrana podľa čl. 46 ods. 1\nústavy, resp. že by napadnutým rozsudku krajského súdu bolo porušené jej právo podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru tak, ako to vo svojej sťažnosti namietala, preto sťažnosť v tejto časti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nK napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\n23. Vychádzajúc z námietok sťažovateľky, ústavný súd sa oboznámil s odôvodnením\nnapadnutého uznesenia najvyššieho súdu, ktorý v podstatnom pre posúdenie dovolania\nsťažovateľky uviedol:\n\n9\n\n„7. Žalobkyňa vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 421 ods. 1 CSP, pričom\nformálne cituje všetky dovolacie dôvody podľa písm. a/, b/ a c/ CSP a dovolací dôvod\nvymedzila tak, že na základe správneho posúdenia veci, ako spoluvlastníčky jej mala byť\nposkytnutá právna ochrana, pokiaľ ide o jej dotknutý spoluvlastnícky podiel, teda má nárok\nna ochranu svojich práv vyplývajúcich z jej spoluvlastníckeho podielu a môže sa domáhať\nodstránenia neoprávnených a nepovolených zásahov do nehnuteľnosti, ktorých je\nspoluvlastníčka a odstránenia trvajúcich následkov zásahu a to voči žalovanej 1/ ako\nspoluvlastníčke v zmysle § 139 OZ a v pomere k žalovanému 2/ ide o ochranu v zmysle\n§ 126 OZ alebo § 489 OZ. Má za to, že pokiaľ si odvolací súd osvojil dôvody súdu prvej\ninštancie, tak rozhodnutie bolo vydané v rozpore s článkom 2 ods. 2 CSP, ktorý stanovuje\nprávnu istotu...\n11. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal\ndovolateľ a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil\nodvolací súd, b/ vysvetliť a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť, v čom sa\nriešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená.\n12. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, by mal\ndovolateľ vymedziť a jasne formulovať právnu otázku, ktorá v rozhodovacej praxi\ndovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.\n13. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vymedzuje z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP by mal\ndovolateľ aj uviesť, ako je dovolacím súdom právna otázka rozhodovaná rozdielne a doložiť\nkonkrétne označené rozhodnutia dovolacieho súdu.\n14. Pokiaľ dovolateľ vo svojom dovolaní nevymedzí právnu otázku a neoznačí\nustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd\nodklonil, resp. neoznačí rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré právnu otázku posudzujú\na rozhodujú rozdielne, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach\na predpokladoch o tom, ktorú otázku a ktoré judikáty, stanoviská alebo rozhodnutia mal\ndovolateľ na mysli. V prípade absencie uvedeného dovolací súd nemôže pristúpiť ani\nk posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil\nprvoinštančný a odvolací súd a v súvislosti s tým ani vyhľadávať všetky do úvahy\nprichádzajúce rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky.\n\n10\n\nV opačnom prípade by uskutočnil dovolací súd prieskum priečiaci sa nielen všeobecne\nnovej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj\nkonkrétne cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP.\n15. Pokiaľ ide o dovolacie dôvody podľa § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ CSP, tieto\nposudzoval dovolací súd podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Dospel pritom k záveru, že\ndovolateľka nevymedzila právnu otázku spôsobom, ktorý sa vyžaduje a tiež neuviedla\nrozhodnutia, ktoré by týmto dovolacím dôvodom nasvedčovali (pozri body 11. až 13. tohto\nrozhodnutia).\n16. Za týchto okolností dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobkyne\nneobsahuje vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným § 431 až § 435 CSP.\nAbsenciu takej náležitosti považuje CSP za dôvod pre odmietnutie dovolania podľa § 447\npísm. f/ CSP.“\n24. Ústavný súd po preskúmaní napadnutého uznesenia najvyššieho súdu konštatuje,\nže z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že najvyšší súd sa v ňom\nargumentáciou sťažovateľky riadne zaoberal a svoje rozhodnutie dôsledne odôvodnil, keď\nv podstatných citovaných častiach odôvodnenia konštatoval, že sťažovateľka síce namietala\nnesprávne právne posúdenie veci, avšak ho nedostatočne vymedzila, tak ako to vyžaduje\nCivilný sporový poriadok, teda ani podľa jedného z uplatnených dôvodov podľa 421 ods. 1\npísm. a), b) a c) CSP.\n25. Ústavný súd preto konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania\n\nje\n\nv\n\nnapadnutom\n\nrozhodnutí\n\nzdôvodnený\n\nvyčerpávajúcim\n\nspôsobom\n\na presvedčivo. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako neprípustné, teda jeho\nrozhodnutie nie je možné považovať za arbitrárne ani svojvoľné. Z týchto dôvodov ústavný\nsúd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\n26. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa jej ďalšími návrhmi uvedenými\nv petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "nehnuteľnosť", "arbitrárnosť", "spoluvlastníctvo", "stavba-odstránenie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "spor", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}