{"guid": "ussr:8212d9ef-75c7-421b-a44b-dbee0a7c2b2f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 359/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 359/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 359/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8212d9ef-75c7-421b-a44b-dbee0a7c2b2f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.359.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 359/2019-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\n(sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného JUDr. Jozefom\n\nDopirákom, Lermontovova 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných\npráv na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 3 Tos 56/2019 zo 6. augusta 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„sťažovateľ“),\n\nzastúpeného\n\nJUDr.\n\nJozefom\n\nDopirákom,\n\nLermontovova 14, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv na\nosobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nuznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 56/2019 zo\n6. augusta 2019 (ďalej len „namietané uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nOkresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 6 T 73/2013 z 11. októbra\n2013 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 5/2014 z 1. apríla 2014 uznaný\nvinným zo spáchania zločinu úverového podvodu podľa ustanovení § 221 ods. 1 a ods. 3\npísm. a) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„Trestný zákon“), za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov,\nktorého výkon bol podmienečne odložený a sťažovateľovi bol uložený probačný dohľad\nnad jeho správaním v skúšobnej dobe, ktorá bola uvedeným rozsudkom určená na štyri\nroky, pričom bola sťažovateľovi zároveň uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe\npoškodenému spôsobenú škodu vo výške 13 066,94 €. Okresný súd uznesením sp. zn.\n6 T 73/2013 z 28. marca 2019 podľa § 50 ods. 4 Trestného zákona rozhodol, že sa\nsťažovateľ v skúšobnej dobe neosvedčil a z tohto dôvodu sa vykoná jemu pôvodne uložený\ntrest odňatia slobody. O sťažnosti, ktorú sťažovateľ proti tomuto prvostupňovému\nrozhodnutiu podal, rozhodol krajský súd namietaným uznesením, ktorým podľa ustanovenia\n§ 194 ods. 1 písm. a) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu\na nahradil ho vlastným rozhodnutím, ktorým podľa § 52 ods. 1 Trestného zákona\nkonštatoval, že sa sťažovateľ v skúšobnej dobe neosvedčil a rozhodol o vykonaní uloženého\ntrestu. Krajský súd právny záver namietaného uznesenia zdôvodnil tým, že sťažovateľ\nporušil povinnosť uloženú mu odsudzujúcim rozsudkom, keďže v lehote trvania skúšobnej\ndoby neuhradil poškodenému celú spôsobenú škodu, ale len jej časť vo výške 150 €, neskôr\nv celkovej výške 250 €.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ v úvode argumentácie svojej ústavnej sťažnosti oboznamuje ústavný\nsúd s priebehom výkonu probačného dohľadu, ktorý mu bol odsudzujúcim rozsudkom\nuložený, kde uvádza, že vzhľadom na zmenu miesta jeho pobytu hneď na začiatku\nrealizácie probácie bol jej výkon postúpený z okresného súdu na Okresný súd Pezinok.\nSťažovateľ dôvodí, že bol probačným úradníkom Okresného súdu Pezinok prvýkrát\nkontaktovaný až niekoľko mesiacov po skončení určenej skúšobnej doby, a to na účel\nspísania správy z probácie. Sťažovateľ, citujúc príslušné ustanovenia § 418 Trestného\nporiadku upravujúce spôsob výkonu probácie, a tiež príslušné ustanovenia § 1, §2 a § 6\nzákona č. 550/2003 Z. z. o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, je toho názoru, že si Okresný súd\nPezinok prostredníctvom príslušného probačného úradníka nesplnil svoje povinnosti a\nneposkytol mu tak potrebnú pomoc v skúšobnej dobe, vďaka ktorej by bol spôsobilý viesť\nriadny život a vyhovieť súdom uloženým podmienkam. Sťažovateľ v konkrétnosti na tomto\nmieste argumentuje: „Vyššie popísané zlyhania súdov sú v tomto prípade o to významnejšie,\nže sťažovateľ si ako jednoduchý človek neuvedomoval svoju povinnosť zaplatiť škodu do\nkonca skúšobnej doby a už vôbec si neuvedomoval možné následky v prípade neuhradenia\nškody v skúšobnej dobe. Tieto skutočnosti mu boli ozrejmené až pri prvom kontakte s\nprobačným úradníkom dňa 4. 12. 2018, čo sťažovateľ uviedol aj vo svojej sťažnosti voči\nrozhodnutiu súdu prvého stupňa o neosvedčení sa.“ Je toho názoru, že sa s touto jeho\nargumentáciou krajský súd v namietanom uznesení nevysporiadal, keďže ním uvádzané\nokolnosti vyhodnotil ako nevierohodnú obranu.\n4. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd\nv jeho veci rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základných práv\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 ústavy a na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným\nuznesením krajského súdu, predmetné uznesenie zrušil a vrátil vec krajskému súdu\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti vo formulovanom petite zároveň ústavný súd\nžiada, aby odložil vykonateľnosť namietaného uznesenia krajského súdu.\n\n3\n\nII.\nKonanie pred ústavným súdom – právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením\nodmietnuť návrh na začatie konania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd\nprávomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35\na ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa\n§ 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je\npodaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n\n4\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich označených práv\nzaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom namietaným uznesením krajského súdu,\nktorým bol sťažovateľovi pôvodne uložený podmienečný trest odňatia slobody premenený\nna nepodmienečný výkon trestu z dôvodu neosvedčenia sa sťažovateľa v určenej skúšobnej\ndobe. Podstatou argumentácie sťažovateľa je obrana ním prezentovaná už v sťažnosti\npodanej proti prvostupňovému uzneseniu okresného súdu, v ktorej sa snaží pričítať\nnesplnenie súdom uloženej povinnosti uhradiť spôsobenú škodu poškodenému v určenej\nskúšobnej dobe, na vrub zanedbanému probačnému dohľadu.\n11. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno\npovažovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mal preskúmať\npo jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03).\n12. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého sú všeobecné súdy primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako\naj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný\nsúd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného\nsúdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu tak môžu byť\n\n5\n\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n13. Ústavný súd teda zdôrazňuje, že pri posúdení namietaného uznesenia krajského\nsúdu nebolo jeho úlohou preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré\nkrajský súd oprel svoje rozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či malo alebo nemalo byť\nkonštatované, že sa sťažovateľ v skúšobnej dobe osvedčil. Úloha ústavného súdu sa\nv danom prípade obmedzila na posúdenie otázky, či sa krajský súd s právne relevantnou\nargumentáciou sťažovateľa (prezentovanou v uplatnenej sťažnosti) vysporiadal adekvátne\na preskúmateľne a či má súdom zvolená interpretácia aplikovaných právnych noriem\nústavnoprávne akceptovateľný charakter.\n14. Opierajúc sa o východiská prezentované v bodoch 12 a 13 odôvodnenia tohto\nuznesenia, ústavný súd posudzoval aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n15. Ústavný súd sa oboznámil s obsahom odôvodnenia namietaného uznesenia\nkrajského súdu, ktoré bolo podkladom pre právny záver o neosvedčení sa sťažovateľa\nv skúšobnej dobe a na to nadväzujúci záver o vykonaní pôvodne uloženého trestu. Krajský\nsúd v odôvodnení svojho rozhodnutia v prvom rade interpretoval vo veci sťažovateľa\naplikované ustanovenia § 52 Trestného poriadku, kde v rámci svojho výkladu uviedol, že\npredpokladom pre kladné rozhodnutie o osvedčení sa podmienečne odsúdeného je\nkumulatívne splnenie všetkých dotknutou právnou úpravou vymedzených podmienok\n(splnenie všetkých podmienok súčasne), ktorými sú: vedenie riadneho života v skúšobnej\ndobe, dodržiavanie podmienok probačného dohľadu a splnenie uložených obmedzení\na povinností. Krajský súd v nadväznosti na to sťažovateľovi objasnil, že za vedenie\nriadneho života treba vo všeobecnosti považovať plnenie základných povinností občana\nv súkromnom živote, ako aj voči spoločnosti, čo samozrejme predpokladá beztrestnosť\na dodržiavanie právneho poriadku. K dodržiavaniu podmienok probačného dohľadu\nuviedol, že ide o participáciu odsúdeného na aktivitách tohto dohľadu, pričom súčasne\n\n6\n\nkonštatoval, že sa sťažovateľ síce výkonu probačného dohľadu nepodrobil, avšak nie\nz vlastnej viny, keďže išlo o zlyhanie na strane súdu povereného probáciou, a teda krajský\nsúd túto okolnosť nepričítal na vrub sťažovateľovi. Napokon vo vzťahu k otázke splnenia\ntretej z uvedených podmienok krajský súd sťažovateľovi jasne vysvetlil, že nesplnil jemu\nuloženú povinnosť, ku ktorej bol zaviazaný odsudzujúcim rozsudkom, a síce neuhradil\nv plnom rozsahu v priebehu plynutia skúšobnej doby poškodenému spôsobenú škodu, keď\nz určenej sumy 13 066,94 € uhradil v skúšobnej dobe len sumu 150 € a neskôr celkovú\nsumu 250 €. Krajský súd tak uzavrel, že sťažovateľ nesplnil uloženú povinnosť v zmysle\nustanovení § 51 ods. 2 a ods. 4 písm. c) Trestného zákona, keď si tejto povinnosti musel byť\nvedomý, pretože mu bola uložená odsudzujúcim rozsudkom, pričom zároveň odmietol\nobranu sťažovateľa, ktorý sa snažil v sťažnostných námietkach zdôvodniť neuhradenie\nspôsobenej škody nepriaznivým zdravotným stavom a tiež subjektívnou neznalosťou tejto\npovinnosti, na ktorú bol probačným úradníkom upozornený až po uplynutí skúšobnej doby.\n16. Ústavný súd sa oboznámil aj s relevantnou právnou úpravou, ktorá bola\nkonajúcimi súdmi v právnej veci sťažovateľa aplikovaná:\nPodľa ustanovení § 52 ods. 1 Trestného zákona ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe\nriadny život, dodržiaval podmienky probačného dohľadu a splnil uložené obmedzenia\na povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak nariadi nepodmienečný trest odňatia slobody,\na to prípadne už v priebehu skúšobnej doby. Výnimočne môže súd, vzhľadom na okolnosti\nprípadu, ponechať probačný dohľad v platnosti, hoci odsúdený svojím konaním spáchaným\nv skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže\na) primerane predĺžiť probačný dohľad, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie\nprekročiť hornú hranicu probačného dohľadu ustanoveného v § 51 ods. 2,\nb) uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo povinnosti, alebo\nc) nariadiť kontrolu uložených primeraných obmedzení alebo povinností technickými\nprostriedkami, ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu a ak takáto kontrola\nnebola doposiaľ nariadená.\nPodľa ustanovení § 51 ods. 1 Trestného zákona súd môže za podmienok uvedených\nv § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky,\n\n7\n\nak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.\nUstanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.\nPodľa ustanovení § 51 ods. 2 Trestného zákona pri určení probačného dohľadu\nustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom\nnasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží obmedzenia\nalebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu. Skúšobná doba neplynie počas\nvýkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.\nPodľa ustanovenia § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona povinnosti spočívajú najmä\nv príkaze nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.\nPodľa ustanovenia § 51 ods. 5 Trestného zákona páchateľ, ktorému bol uložený\nprobačný dohľad, je povinný strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným\na mediačným úradníkom a podrobiť sa kontrole technickými prostriedkami, ak je takáto\nkontrola nariadená; nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno, ak sú splnené\npodmienky podľa osobitného predpisu.\n17. Z prezentovanej právnej úpravy aplikovanej v právnej veci sťažovateľa vyplýva,\nže predpokladom pre konštatovanie osvedčenia sa podmienečne odsúdeného v skúšobnej\ndobe je kumulatívne splnenie troch skupín podmienok, medzi ktoré patrí vedenie riadneho\nživota, rešpektovanie probačného dohľadu a splnenie uložených obmedzení a povinností.\nZ uvedenej právnej úpravy súčasne vyplýva, že probačný dohľad má charakter kontroly\npodmienečne odsúdenej osoby. Oba konajúce súdy, okresný súd, ako aj krajský súd,\nsťažovateľovi vytkli nesplnenie poslednej z troch kategórií uvedených podmienok, teda\nnesplnenie povinnosti uloženej sťažovateľovi v odsudzujúcom rozsudku – uhradiť\nv skúšobnej dobe poškodenému v plnom rozsahu špecifikovanú výšku škody.\n18. Vychádzajúc z informácii uvedených v bode 15 až 17 odôvodnenia tohto\nuznesenia, bez toho, aby bolo potrebné tieto informácie ďalej analyzovať, keďže sú podľa\nnázoru ústavného súdu dostatočne výpovedné, čo sa týka zodpovedania otázky, či\nsťažovateľ\n\nsplnil\n\nkumulatívne\n\nvšetky\n\nprávnou\n\núpravou\n\nstanovené\n\npodmienky\n\npre osvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, konštatuje ústavný súd\nústavnú konformnosť odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu. Ústavný súd je\n\n8\n\ntoho názoru, že v ňom krajský súd poskytol sťažovateľovi veľmi podrobnú a zrozumiteľnú\ninterpretáciu aplikovanej právnej úpravy, v kontexte ktorej sa náležite vysporiadal\ns argumentáciou sťažnosti sťažovateľa a riadne vysvetlil dôvody pre právny záver\no neosvedčení sa sťažovateľa v skúšobnej dobe. Odpoveď krajského súdu na sťažnostné\nnámietky sťažovateľa hodnotí ústavný súd ako vyčerpávajúcu, bez zjavných logických\nprotirečení, plne zodpovedajúcu kritériám stanoveným pre kvalitné odôvodnenie rozhodnutí\nvšeobecných súdov judikatúrou ústavného súdu a zároveň súladnú s podstatou a zmyslom\naplikovaných právnych noriem (bod 16 odôvodnenia tohto uznesenia).\n19. Ústavný súd sa tak v žiadnom prípade nemôže stotožniť so stanoviskom\nsťažovateľa, ktoré v ústavnej sťažnosti predostrel, keď záver krajského súdu, ktorý hodnotil\nsťažnostnú obranu sťažovateľa ako nehodnovernú, považuje sťažovateľ za odporujúci jeho\noznačeným základným právam zaručeným ústavou a právu zaručenému dohovorom.\nOdôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu svedčí podľa názoru ústavného súdu\no pravom opaku. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani pokus sťažovateľa\no relativizáciu celkom jasných faktov, a to prostredníctvom subjektívnej interpretácie\nrelevantnej právnej úpravy, ktorá podľa názoru ústavného súdu na prvý pohľad odporuje\nzmyslu a obsahu právnej úpravy aplikovanej vo veci sťažovateľa. Sťažovateľ celkom mylne\nvníma podstatu probačného dohľadu, ktorý má, tak ako to už bolo povedané (pozri bod 17\nodôvodnenia tohto uznesenia), zásadne kontrolnú povahu a nepredstavuje, tak ako by si to\nsťažovateľ predstavoval, nejakú formu asistencie spočívajúcu v permanentnom poučovaní\npodmienečne odsúdeného a vysvetľovaní celkom zrejmých skutočností. Inými slovami,\nsťažovateľovi bola povinnosť uhradiť spôsobenú škodu v lehote skúšobnej doby výslovne\na jasne uložená odsudzujúcim rozsudkom, z ktorého vyplývala pre sťažovateľa osobná\nzodpovednosť túto povinnosť splniť, bez toho, aby bolo potrebné ho o tom nad rámec\npoučovať prostredníctvom probačného dohľadu.\n20. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd posúdil ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako\nzjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol.\n\n9\n\n21. S ohľadom na všetky uvedené závery bolo o ústavnej sťažnosti sťažovateľa\npotrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trest-nepodmienečný", "trest-podmienečný", "sťažnosť-odmietnutie", "rozsudok", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na osobnú slobodu", "trestné konanie-rozhodnutie o treste"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 550, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:949d51e0-ca37-4c97-8ac1-25fdb46c7d19"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "b34d455f-64ae-4940-9b39-082f4152dc48:891b52e7-a6a9-419d-bd8e-72a107e20273", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6219010120.1", "spisova_znacka": "3Tos/56/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3Tos/56/2019 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6219010120.1"}, {"guid": "e06ce792-78c8-4bd6-a2b6-9a99f47a7236:3da77189-418b-400c-a7f3-7d9d6bb84639", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3812010327.1", "spisova_znacka": "3To/5/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3To/5/2014 z 28. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3812010327.1"}], "citovane_v": []}