{"guid": "ussr:4a04d16d-2484-4f67-a977-2006428bc32e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 360/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 360/2020 z 27. 8. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. augusta 2020, sp. zn. II. ÚS 360/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "nazov": "čl. 36 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4a04d16d-2484-4f67-a977-2006428bc32e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.360.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 360/2020-38\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, a\n,\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou\n, vo veci namietaného porušenia\n\n1. základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9 Co 120/2016 z 22. júna 2017;\n2. základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa\nčl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 1\nods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8 Cdo 40/2019 z 26. februára 2020;\n3. základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\nrozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 10 C 56/2012 z 27. novembra 2015;\n\n4. základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 56/2012 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľka“), a\n\n,\n,\n\n,\n\n(spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie:\ni) základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“), ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy rozsudkom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 9 Co 120/2016 z 22. júna 2017 (ďalej len „napadnutý\nrozsudok“);\nii) základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 3\na čl. 38 ods. 1 listiny, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru, ako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2\nods. 2 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 8 Cdo 40/2019 z 26. februára 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“);\niii) základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1\na 3 a čl. 38 ods. 1 listiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\n2\n\nako aj čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 10 C 56/2012 z 27. novembra 2015 (ďalej aj „prvoinštančný\nrozsudok“);\niv) základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 56/2012\n(ďalej aj „namietané konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli na strane\nnavrhovateľov účastníkmi namietaného konania vedeného pred okresným súdom na základe\nnávrhu podaného 13. februára 2012, ktorým sa domáhali zaplatenia špecifikovanej sumy\núrokov z omeškania a náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy proti žalovanej\nSlovenskej republike, ktorá mala vzniknúť v dôsledku nesprávneho úradného postupu\nokresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 31 Er 2366/2008. Návrh bol\npodaný na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len „postupový súd“), ktorý následne\n14. februára 2012 vec postúpil miestne príslušnému okresnému súdu, o čom sťažovateľov\npísomne upovedomil. Vo veci sťažovateľov vydal okresný súd uznesenie z 13. júna 2012\no zastavení konania z dôvodu neuplynutia lehoty šiestich mesiacov od podania žiadosti\no predbežné prerokovanie nároku vyžadovanej zákonom č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Uznesenie o zastavení konania\nbolo zrušené krajským súdom a vec bola vrátená na ďalšie konanie.\nNásledne o návrhu sťažovateľov rozhodol okresný súd rozsudkom z 27. novembra\n2015, ktorým v časti uloženia povinnosti zaplatiť úroky z omeškania konanie zastavil\na návrh na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol. Odvolaniu sťažovateľov podanému proti\nprvoinštančnému rozsudku okresného súdu nebolo vyhovené a krajský súd napadnutým\nrozsudkom rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, pričom žalovanej\nstrane priznal náhradu trov odvolacieho konania. Dovolanie sťažovateľov podané proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu bolo odmietnuté podľa § 447 písm. c) zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“)\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu.\n3\n\n3. V ústavnej sťažnosti sťažovatelia namietajú porušenie svojich označených práv\npostupovým súdom a okresným súdom, ktoré pri postúpení veci z dôvodu miestnej\npríslušnosti nesplnili svoju poučovaciu povinnosť podľa § 105 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) a sťažovateľov\nnepoučili o práve namietať postúpenie veci „do pätnástich dní od doručenia upovedomenia\no postúpení“, v dôsledku čoho vo veci konal a rozhodol nezákonný súd. Okresný súd\nnevykonal nimi navrhnuté dôkazy, nedostatočne zistil skutkový stav veci, čo malo\nza následok nesprávne rozhodnutie. Krajský súd sa následne dôsledne nevysporiadal\ns námietkou týkajúcou sa porušenia práva na nestranný súd a nezákonným a arbitrárnym\nnapadnutým\n\nrozsudkom\n\npotvrdil\n\nprvoinštančný\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu.\n\nPodľa sťažovateľov krajský súd taktiež nesprávne posúdil ich odvolanie, keď o ňom\nrozhodoval podľa Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016, pričom\nodvolanie bolo podané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Sťažovatelia v ústavnej\nsťažnosti predostreli aj námietku, že im postupom krajského súdu v odvolacom konaní bola\nodňatá možnosť riadne konať pred súdom v dôsledku nesplnenia zákonných podmienok\nna verejné vyhlásenie rozsudku krajským súdom, pretože ich neupovedomil elektronickými\nprostriedkami o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, „hoci z obsahu spisu vedel\na musel vedieť (v prípade riadneho a nie povrchného prieskumu), že medzi okresným súdom\na dovolateľmi prebiehala elektronická korešpondencia“.\n4. V ďalšom sťažovatelia namietajú postup najvyššieho súdu, ktorý sa s ich\ndovolacími námietkami „riadne a ústavne konformne nevysporiadal“ a jeho napadnuté\nuznesenie „je svojvoľne, nekonzistentné, neracionálne a nepresvedčivo arbitrárne\nodôvodnené... a je výsledkom zjavného a svojvoľného odmietnutia spravodlivosti...“.\nPodľa sťažovateľov sa najvyšší súd dôsledne nevysporiadal ani s ich námietkou v dovolaní\nspočívajúcou v tom, že postupom okresného súdu im „bola odňatá možnosť riadne konať\na to tým , že žalovaná doručila Okresnému súd Pezinok dňa 15.11.2013 listinné dôkazy (č. l.\n110 spisu - príloha č. 4 k dovolaniu ).\nMiestne nepríslušný Okresný súd Pezinok vydávajúci sa za zákonný súd však s týmito\nlistinnými dôkazmi neoboznámil sťažovateľku v 1. rade , neumožnil sa k ním vyjadriť,\n4\n\nčo malo v konečnom dôsledku za následok odňatie možnosti sťažovateľke v 1. rade riadne\nkonať pred súdom“, čím došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti a princípu rovnosti\nzbraní. Následne sťažovatelia v ústavnej sťažnosti odcitovali takmer celý obsah ich\ndovolania z 11. januára 2018 podaného proti napadnutému rozsudku krajského súdu.\n5. V súvislosti s namietaným porušením základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v namietanom konaní sťažovatelia uviedli, že toto namietané kompenzačné\nkonanie vrátane konania o žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vyžadovaného\nzákonom č. 514/2003 Z. z. trvá „fakticky viac ako 8 rokov a 4 mesiace, vinou ad hoc\núkonov súdu s výraznými časovými odstupmi a jeho pasivitou a neefektívnym konaním...“\na stav právnej neistoty sťažovateľov trvá „nepretržito od 13.06.2008 (okamih, kedy bolo\ndoručené upovedomenie o začatí exekúcie) doposiaľ, teda viac ako 12 ROKOV, čo je\nz ústavnoprávneho hľadiska neprijateľné a neakceptovateľné, najmä ak vo veci konal\na rozhodoval miestne nepríslušný Okresný súd Pezinok a jeho konanie bolo nenáležito\nzlegalizované Krajským súdom v Bratislave a následne aj Najvyšším súdom SR.“.\nSťažovatelia, odkazujúc na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len\n„ESĽP“), zastávajú názor, že v namietanom konaní vzhľadom na jeho dĺžku boli postupom\nokresného súdu porušené ich označené práva, a preto požadujú aj primerané finančné\nzadosťučinenie (každému v sume po 12 000 €).\n6. Na základe všetkých uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd\nv ich veci nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n,\n\nna súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky právo podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky právo podľa čl. 48 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\npodľa čl. 36 ods. 1 , ods. 3 , čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd , právo podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\n5\n\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 9 Co/120/2016-242 zo dňa 22.06.2017\nporušené boli.\n2. Základné právo\n\n,\n\nna súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky , právo podľa čl. 48 ods. 1 a ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 , ods. 3 , čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, právo podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky , právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd , právo na účinný opravný prostriedkom pred vnútroštátnym orgánom\npodľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd odmietajúcim\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Cdo/40/2019 z 26.02.2020\nporušené boli.\n3. Základné právo\n\n,\n\nna súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky , právo podľa čl. 48 ods. 1 a ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 , ods. 3 , čl. 38 ods. 1 Listiny základných\npráv a slobôd, právo podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/56/2012-214\nz 27.11.2015 porušené boli.\n4. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/120/2016-242 z 22.06.2017\nzrušuje a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n5. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 8 Cdo/40/2019 z 26.02.2020\nzrušuje a vec v r a c i a Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.\n6. Rozsudok Okresného súdu Pezinok č. k. 10C/56/2012-214 z 27.11.2015 zrušuje\na vec vracia Okresnému súdu Pezinok na ďalšie konanie\n7. Krajský súd v Bratislave, Najvyšší súd Slovenskej republiky, Okresný súd Pezinok\nsú povinní solidárne uhradiť\n\na\n\nprimerané finančné\n\nzadosťučinenie 10 000,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 729,24,- Euro na účet ich\nadvokátky...\n8. Základné právo\n\na\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov zaručené podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\n6\n\na základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní č.k. 10C/56/2012\nporušené boli.\n9.\n\na\n\npriznáva finančné zadosťučinenie,\n\nkaždému v sume 12 000,- Eur, ktoré je Okresný súd Pezinok povinný vyplatiť im\ndo 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.\n10 .\n\na\n\npriznáva úhradu trov konania\n\nkaždému v sume 364,62,- Eur ( spolu : 729,24,- Eur ), ktoré je Okresný súd Pezinok povinný\nzaplatiť na účet ich právnej zástupkyne... do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n\n7\n\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávnym úradným postupom.\n13. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 36 ods. 3 listiny každý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo\nnezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo\nnesprávny úradný postup.\n\n8\n\n15. Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n16. Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom,\nktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch.\n18. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n19. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľov, že namietaným konaním\nokresného súdu, prvoinštančným rozsudkom okresného súdu, napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu a napadnutým uznesením najvyššieho súdu boli porušené nimi označené\npráva. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti identifikoval podstatné argumenty\nsťažovateľov:\n- okresný súd sťažovateľov v rozpore s § 105 ods. 3 OSP nepoučil o ich procesnom\npráve namietať postúpenie veci, čím bolo porušené ich právo na nestranný súd, s čím sa\nkrajský súd nevysporiadal,\n- sťažovateľke nebolo v konaní pred okresným súdom doručované vyjadrenie\nžalovanej strany z 15. novembra 2013, s čím sa najvyšší súd nevysporiadal,\n9\n\n- krajský súd posúdil ich odvolanie podľa Civilného sporového poriadku,\n- sťažovatelia mali byť elektronicky upovedomení na nimi uvedenú mailovú adresu\no mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku krajského súdu, čo sa však nestalo.\nSťažovatelia namietajú aj porušenie základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v namietanom konaní a zdôrazňujú celkovú dĺžku konania.\nIII.1 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prvoinštančným rozsudkom okresného súdu\n20. Časť ústavnej sťažnosti smerujúcu proti prvoinštančnému rozsudku okresného\nsúdu je potrebné odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 56\nods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n21. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť,\na preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, III. ÚS 514/2017, II. ÚS 523/2014).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa\nochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 269/06,\nIV. ÚS 115/07, II. ÚS 585/2018).\n22. Ústavný súd nemá právomoc preskúmať prvoinštančný rozsudok okresného súdu,\nkeďže tento už meritórne preskúmal krajský súd. Právomoc poskytnúť ochranu právam\nsťažovateľov podľa ústavy, listiny a dohovoru mal krajský súd v rámci odvolacieho\n\n10\n\nkonania. Sťažovatelia proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a tým je zároveň v uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.\nIII.2 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38\nods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\n23. Vzhľadom na § 124 poslednú vetu zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ak bol\nvo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti\nvo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté,\nzačína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku, ústavný súd\npreskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.\n24. Ústavná sťažnosť sťažovateľov napriek právnemu zastúpeniu v konaní\npred ústavným súdom má laický, nezrozumiteľný a z odborného hľadiska neprínosný\ncharakter. Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia opakovane vznášajú námietky, pre ktoré\npovažujú rozhodnutia všeobecných súdov za nesprávne. Aj vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku krajského súdu v ústavnej sťažnosti predniesli iba časť argumentov, ktorými sa\nbránili v odvolacom konaní. Ide o námietky spočívajúce v nedostatočnom vysporiadaní sa\nkrajského súdu s argumentmi sťažovateľov.\n25. Krajský súd v namietanom rozsudku v podstatnej časti uviedol:\n„Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387\nods. 2 C.s.p.), pričom námietky žalobcov nepovažoval za dôvodné.\nŽalobcovia v úvode svojho odvolania poukázali na podanie zo dňa 25.11.2015, ktoré\npodľa ich názoru obsahuje nimi vznesenú námietku zaujatosti, s ktorou sa súd prvej\ninštancie nevysporiadal. V predmetnom podaní je uvedené, že žalobcovia majú za to, že\nOkresný súd Pezinok... nie je nestranným súdom v tejto veci, keď Okresný súd Pezinok nesie\nspoluzodpovednosť za zjavne nezákonné exekučné konanie a tým aj zodpovednosť\nza majetkovú ujmu spôsobenú žalobcom. Odvolací súd má za to, že podanie s takýmto\n11\n\nobsahom nemožno vyhodnotiť ako námietku zaujatosti. Námietka zaujatosti môže v zmysle\nustanovení § 14 ods. 1 a 2 v spojení s § 17 O.s.p. (účinných v čase, kedy bolo urobené\npredmetné podanie) smerovať len voči určitým osobám, nie voči súdu ako inštitúcií.\nPreto súd prvej inštancie nepochybil, keď na takéto podanie neprihliadal. Okrem toho\nodvolací súd uvádza, že aj keby malo byť predmetné podanie posudzované ako námietka\nzaujatosti, nespĺňalo by náležitosti vyžadované § 15a ods. 3 O.s.p. a súd prvej inštancie by\nnaň už len z tohto dôvodu nemohol prihliadať.\nOdvolacie námietky žalobcov sú najmä zopakovaním argumentov prezentovaných už\nv konaní pred súdom prvej inštancie, ktorými nijako nespochybnili skutkové a právne závery\nprvoinštančného súdu. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie má za preukázané,\nže v exekučnom konaní... nebolo súdom rozhodnuté o námietkach povinných proti exekúcií\nv zákonom stanovenej 60-dňovej lehote. Žalobca 2/ v tejto súvislosti podal sťažnosť\nna prieťahy v konaní, na základe ktorej sa mu predsedníčka súdu ospravedlnila. V ďalšom\npriebehu exekučné konanie postupovalo plynule...\nOdvolací súd sa však stotožnil so súdom prvej inštancie tiež v tom, že vzhľadom\nna dĺžku prieťahu v exekučnom konaní, ktorá vo vzťahu k žalobkyni 1/ predstavuje 151 dní\na vo vzťahu k žalobcovi 2/ 169 dní, žalobcom nemohla vzniknúť taká ujma v ich osobnostnej\nsfére, ktorá by zakladala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch... Náhrada\nnemajetkovej ujmy v peniazoch je v zásade prípustná až vtedy, ak by samotné\nzadosťučinenie (ospravedlnenie) nebolo postačujúce najmä vtedy ak bola v značnej miere\nznížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti (§ 13 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka). Vyššie uvedený prieťah najmä vzhľadom na jeho trvanie nemohol spôsobiť\nžalobcom tak závažnú ujmu na ich práve na ochranu osobnosti, ktorú by nebolo možné\nodčiniť, primeraným zadosťučinením vo forme ospravedlnenia, a ktorá by v dôsledku toho\nzakladala právo žalobcov na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.\n... Pokiaľ išlo o žalobcami namietané nedostatočné odôvodnenie nevykonania\ndôkazov navrhnutých žalobcami... odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva\nnázor, že vykonanie týchto dôkazov nebolo potrebné, pričom účelnosť ich vykonania\nz podaní či prednesov žalobcov nevyplýva. Takáto argumentácia súdu prvej inštancie\nzodpovedá požiadavkám na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Pre úplnosť odvolací\nsúd dodáva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že k zásahu do osobnostnej sféry\n12\n\nžalobcov v dôsledku prieťahu v súdnom konaní došlo, tento však vzhľadom na svoje trvanie\na konkrétne okolnosti daného prípadu (išlo prieťah v súvislosti s rozhodovaní o námietkach\nžalobcov ako povinných proti exekúcií) nemohol dosiahnuť takú intenzitu, ktorá by\nodôvodňovala priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Tieto závery vyplývajú\nz výsledkov dokazovania v konaní a akékoľvek ďalšie vykonané dôkazy by boli nadbytočné\na neboli by spôsobilé tento záver zmeniť. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd\nnemusí vykonať všetky navrhnuté dôkazy a nie je úlohou súdu v civilnom sporovom konaní\nzistiť do najmenších podrobností všetky skutkové okolnosti majúce súvis s uplatňovaným\nnárokom. Dokazovanie je limitované najmä zásadami rýchlosti a hospodárnosti konania.\nSúd musí v rámci dokazovania postupovať tak, aby objasnil skutočnosti podstatné\npre rozhodnutie vo veci. Nie je potrebné vykonávať dôkazy na preukázanie každého tvrdenia\nstrán sporu, najmä pokiaľ tieto tvrdenia nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci.“\n26. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno hovoriť vtedy,\nak namietaným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo\nvôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením\nalebo iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú ústavnú\nsťažnosť preto možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej\nby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011,\nIV. ÚS 473/2012, III. ÚS 288/2016, II. ÚS 59/2019).\n27. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\n13\n\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy;\nnapr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, z novších napr. II. ÚS 206/2015, I. ÚS 41/2019).\n28. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00,\nI. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04, III. ÚS 581/2015).\n29. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení\nrozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je\npre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument\n(Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n30. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutých rozhodnutí okresného\nsúdu a krajského súdu (krajský súd konštatoval, že sa s odôvodnením okresného súdu\nstotožňuje, § 387 CSP, pozn.) konštatuje, že krajský súd sa riadne vysporiadal\ns námietkami, na základe ktorých sťažovatelia podali odvolanie, a že krajský súd ako súd\nodvolací, ako aj okresný súd konali v medziach svojej právomoci, keď príslušné\n14\n\nustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretovali a aplikovali, ich úvahy a z nich\nvyvodené závery vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom legitímne,\nprávne akceptovateľné a ústavne konformné.\nZávery krajského súdu sú v napadnutom rozsudku zdôvodnené riadne a presvedčivo,\nnapadnutý rozsudok nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný\nsúd vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci, s poukazom na rozsudok okresného\nsúdu a opakovanie námietok sťažovateľov nepovažuje postup ani rozsudok krajského súdu\nza taký zásah do práv sťažovateľov, ktorý by bol z ústavného hľadiska neospravedlniteľný\na neudržateľný.\n31. Ústavný súd preto dospel pri predbežnom prerokovaní k záveru, že medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a obsahom základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3\na čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.\n32. Na základe uvedeného ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov v tejto časti\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n33. V súvislosti s námietkou porušenia čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu sťažovatelia v ústavnej sťažnosti argumentovali tým, že sťažovateľke nebolo\nv konaní pred okresným súdom doručené vyjadrenie žalovanej strany z 15. novembra 2013,\ns čím sa najvyšší súd nevysporiadal. Predmetné „vyjadrenie žalovanej“ sťažovatelia\npredložili ako prílohu ústavnej sťažnosti. Podanie je označené ako „Doručenie jedného\nvyhotovenia fotokópií listín“, z ktorého je zrejmé, že v danom prípade žalovaná strana\nnedoručila okresnému súdu vyjadrenie, ale iba ďalšie vyhotovenia kópií listín, ktoré\nv nedostatočnom počte (teda v 3 vyhotoveniach, pozn.) predložila okresnému súdu priamo\nna pojednávaní 8. novembra 2013. Na základe uvedeného sa argumentácia sťažovateľov\no porušení základného práva podľa čl. 47 ods. 3 ústavy javí ako celkom zjavne\nneopodstatnená, a preto ústavný súd aj v tejto časti ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n15\n\n34. K námietke sťažovateľov o porušení čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy napadnutým\nrozsudkom krajského súdu ústavný súd pre úplnosť uvádza, že v týchto článkoch sú\nupravené základné garancie, resp. princípy fungovania štátu, majú teda charakter\nvšeobecného ústavného princípu a primárne neformulujú základné práva ani slobody\nfyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré sú upravené v druhej hlave ústavy. Vzhľadom\nna to, že sťažovatelia dávajú ich porušenie do priamej súvislosti s čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy,\nčl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 a 3 listiny, pričom ústavný súd nezistil porušenie\noznačených práv, je ústavná sťažnosť aj v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nIII.3 K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a 3, čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, podľa čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 listiny\na práva podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n35. V súvislosti s argumentáciou sťažovateľov, ktorou spochybňujú správnosť záveru\nnajvyššieho súdu o (ne)prípustnosti dovolania, ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru,\nv súlade s ktorou otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa\nmôže uskutočniť dovolacie konanie, patrí (v zásade) do výlučnej právomoci najvyššieho\nsúdu, nie do právomoci ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je\nv zásade otázkou zákonnosti a jej riešenie samo osebe nemôže viesť k záveru o porušení\noznačených práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 324/2010, II. ÚS 471/2017).\n36. Pravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená\nprávoplatným rozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú\naplikované. Jednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť,\naby využili existujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles\nc. Španielsko, rozsudok ESĽP z 28. 10. 1998). Otázku posúdenia prípustnosti dovolania\nrieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných predpokladov (podmienok) prípustnosti\ndovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť k záveru o porušení označených\npráv sťažovateľa v prípade, ak bolo toto posúdenie vykonané v súlade so zákonom\n(m. m. IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže byť dôvodom\n16\n\nna vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa (m. m. III. ÚS 804/2016,\nII. ÚS 465/2017, I. ÚS 156/2018, II. ÚS 153/2019).\n37. Najvyšší súd napadnutým uznesením z 26. februára 2020, i keď v konečnom\ndôsledku dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol ako neprípustné,\nzaujal stanovisko k podstate námietok sťažovateľov, ktoré uvádzajú v ústavnej sťažnosti.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu preto (na rozdiel od názoru sťažovateľov) nemožno\npovažovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo\nzmysel práva na spravodlivý súdny proces. Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd\nv napadnutom uznesení zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil právne závery, ku ktorým\ndospel, a tie sú z ústavnoprávneho hľadiska udržateľné.\n38. Najvyšší súd v napadnutom uznesení v podstatnej časti uviedol:\n«Najvyšší súd po preskúmaní veci nezistil, že by v danej veci išlo o takýto extrémny\nprípad vybočenia z medzí ustanovenia § 393 ods. 2 CSP, ktorým by došlo k porušeniu práva\nžalobcov na spravodlivý proces. Rozsudok súdu prvej inštancie podrobne uvádza, prečo súd\nžalobe nevyhovel. Rozsudok odvolacieho súdu uvádza, ako vo veci rozhodol súd prvej\ninštancie, obsah odvolania žalobcov, zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie\na za týmto účelom aj doplnenie ďalších dôvodov, najmä vysporiadanie sa s podstatnými\nodvolacími námietkami. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu\ns potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak sa odvolací\nsúd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v takomto prípade\npostačí, ak odvolací súd v rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a právne\nposúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj\nodôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie a musí byť preto posudzované v kontexte\ns dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým, ako už\nbolo uvedené, vytvára organickú jednotu. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu,\nako aj rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia\npríslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím\nich účelu, podstaty a zmyslu. Žalobcovia preto nedôvodné argumentovali, že rozsudok\n17\n\nodvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnený\na nepresvedčivý; pričom za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade\nnemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv\nžalobcov. Odvolací súd náležíte vysvetlil aj to, prečo námietku „nestranného súdu“ nebolo\nmožné vyhodnotiť ako námietku zaujatosti, resp. prečo námietka zaujatosti nespĺňala\nnáležitosti podľa § 15a ods. 3 O.s.p.\n... Pokiaľ žalobcovia namietajú, že Okresný súd Bratislava I, na ktorom podali\nžalobu, si riadne a včas nesplnil svoju poučovaciu povinnosť voči nim, hoci neboli zastúpení\nadvokátom, «najmä tým. že ich „in concreto“ porušením ust. § 5 O.s.p. nepoučil o ich\nprávach podlá ust. § 105 ods. 3 O.s.p.», čo podľa žalobcov napokon viedlo k tomu, že\nvo veci konal a rozhodoval «nezákonný súd - miestne nepríslušný Okresný súd Pezinok»,\ndovolací súd len poznamenáva, že žalobcovia boli o postúpení veci riadne upovedomení.\nPrávo strany sporu namietať do 15 dní od doručenia upovedomenia správnosť postúpenia\nveci vyplýva priamo zo zákona. Ustanovenie § 5 O.s.p. bolo všeobecným základom\npre poučovanie v občianskom súdnom konaní. Toto ustanovenie sa nepoužilo vtedy,\nak zákon (Občiansky súdny poriadok, ale aj iné zákony upravujúce druhy civilného procesu)\nupravovali poučovaciu povinnosť buď výslovne, alebo aspoň v kontexte ustanovenia.\nNaostatok (čo je najvýznamnejšie z hľadiska, či nesplnením všeobecnej poučovacej\npovinnosti podľa § 5 O.s.p. reálne bolo zasiahnuté do práva strany na uskutočňovanie jej\nprocesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle\n§ 420 písm. f/ CSP) treba poukázať na to, že postúpenie veci bolo správne, v súlade s vtedy\núčinným ustanovením § 85 ods. 3 O.s.p., čo naostatok žalobcovia ani nenamietajú, a teda\nspor bol vedený a rozhodnutý na miestne, vecne, funkčne a kauzálne príslušnom súde.»\n39. Vo vzťahu k formulovanej námietke sťažovateľov o odňatí ich možnosti riadne\nkonať, pretože krajský súd ich neupovedomil o verejnom vyhlásení rozsudku zaslaním\nupovedomenia elektronicky na ich mailovú adresu, ústavný súd poukazuje na body 15 až 17\nodôvodnenia napadnutého uznesenia, kde najvyšší súd uviedol:\n„Dovolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalobcov, že «podmienky\nna verejné vyhlásenie rozsudku krajským súdom dňa 22.6.2017 neboli splnené», pretože ich\nneupovedomil elektronickými prostriedkami o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku,\n18\n\n«hoci z obsahu spisu vedel a musel vedieť (v prípade riadneho a nie povrchného\nprieskumu),\n\nže\n\nmedzi\n\nokresným\n\nsúdom\n\na\n\ndovolateľmi\n\nprebiehala\n\nelektronická\n\nkorešpondencia».\nPodľa § 210 ods. 3 CSP (správne má byť § 219 ods. 3 CSP, pozn.) vo veciach,\nv ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas\nverejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného\nsúdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi\nmiesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že súd oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia\nrozsudku aj elektronickými prostriedkami na požiadavku strany sporu. Z obsahu spisu\nnevyplýva, že by žalobcovia výslovne požiadali odvolací súd o oznámenie miesta a času\nverejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami. Argumentácia žalobcov, že\nodvolací súd pri «riadnom a nie povrchnom prieskume» mal vedieť, že «medzi okresným\nsúdom a dovolateľmi prebiehala elektronická korešpondencia» nespochybňuje vyššie\nuvedený záver dovolacieho súdu, naostatok súladný so závermi obsiahnutými medziiným\nv rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/714/2015 (neskôr publikovanom ako judikát R 9/2016).“\nV tomto smere ústavný súd nad rámec uvedeného poznamenáva, že sťažovatelia\nnapokon ani nepreukázali, že by v zmysle dikcie relevantného zákonného ustanovenia § 219\nods. 3 CSP výslovne krajský súd o doručovanie písomností, resp. o oznámenie miesta\na času verejného vyhlásenia rozsudku elektronickými prostriedkami požiadali, a navyše\nani v ústavnej sťažnosti netvrdia, že by takúto žiadosť niekedy podali.\n40. Sťažovatelia v tejto súvislosti poukazujú na uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 4 Obdo 26/2017 z 31. mája 2017, ktorým najvyšší súd podľa ich názoru v skutkovo\na právne podobnej veci konštatoval, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a vec\nvrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Ústavný súd k tomuto argumentu predovšetkým\nuvádza, že nie je viazaný judikatúrou všeobecných súdov k otázkam aplikácie jednoduchého\npráva a pokiaľ sa sťažovatelia domnievajú, že judikatúra všeobecných súdov sa\npri obdobných právnych otázkach rozchádza, je potrebné uviesť, že ústavnému súdu\nneprináleží judikatúru všeobecných súdov zjednocovať.\n\n19\n\n41. Napokon ani argument sťažovateľov, že odvolanie podali ešte v čase platnosti\na účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pričom krajský súd nesprávne ich odvolanie\nposúdil podľa Civilného sporového poriadku neobstojí vzhľadom na prechodné ustanovenie\n§ 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n42. Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti\ndovolania je v napadnutom uznesení zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom a presvedčivo.\nV odôvodnení napadnutého uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol dôvody,\npre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľov odmietnuť ako procesne neprípustné,\npričom sa ústavne konformným spôsobom vysporiadal so všetkými dovolacími námietkami.\nSkutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňujú, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani\noprávnenie ústavného súdu nahradiť tento právny názor svojím vlastným. Postup\nnajvyššieho súdu, ktorý vyústil do vydania napadnutého uznesenia, nemožno podľa názoru\nústavného súdu považovať za taký, ktorým by došlo k popretiu podstaty, zmyslu alebo účelu\nvo veci sťažovateľov použitých procesno-právnych noriem (upravujúcich prípustnosť\ndovolania v civilných sporoch).\n43. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že niet žiadnej\nspojitosti medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu a namietaným porušením čl. 1\nods. 1, čl. 2 ods. 2 ústavy a základných práv sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy\na čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 a 3 a čl. 38 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť odmietol aj v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm.\ng) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n44. Rovnako ako v prípade namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1\ndohovoru ústavný súd nezistil ani porušenie práva na účinný právny prostriedok nápravy\npodľa čl. 13 dohovoru. Uplatňovanie práva na účinný prostriedok nápravy vyplývajúceho\nz čl. 13 dohovoru musí totiž nadväzovať na aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim)\no porušení iného práva chráneného dohovorom (Silver a ostatní proti Spojenému\n20\n\nkráľovstvu, rozhodnutie ESĽP z 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba\nna prípady, v ktorých sa jednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa\nstal obeťou porušenia práv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému\nkráľovstvu, rozsudok z 27. 4. 1988, séria A, č. 131, rovnako nálezy ústavného súdu\nsp. zn. III. ÚS 24/2010, sp. zn. IV. ÚS 325/2011 a sp. zn. I. ÚS 538/2013).\n45. Citovaná judikatúra ESĽP potvrdzuje zrejmú súvislosť práva zaručeného čl. 13\ndohovoru s ostatnými právami, ktoré dohovor garantuje, a keďže ústavný súd zistil,\nže k porušeniu práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nedošlo, nemohol dospieť\nani k záveru, že by najvyšší súd porušil právo sťažovateľov zaručené čl. 13 dohovoru,\na preto aj v tejto časti ústavnú sťažnosť sťažovateľov odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti. Ústavný súd uvádza, že čl. 13 dohovoru má procesný charakter, ktorý\nzaručuje všeobecné právo na účinný právny prostriedok nápravy pred vnútroštátnym\norgánom každému, kto sa dovoláva základných práv a slobôd uvedených v dohovore.\nTento účinný prostriedok nápravy je nezávislý od\n\nistoty priaznivého výsledku\n\npre sťažovateľa (podobne III. ÚS 86/05, I. ÚS 538/2013, III. ÚS 167/2017).\nIII.4 K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným konaním okresného súdu\n46. Sťažovatelia sa v petite ústavnej sťažnosti domáhali vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 10 C 56/2012.\n47. Ústavný súd konštatuje, že doterajšiu dĺžku konania vedeného pred okresným\nsúdom ako prvostupňovým súdom, krajským súdom ako odvolacím súdom a najvyšším\nsúdom ako súdom dovolacím je potrebné, zohľadňujúc judikatúru ESĽP (rozsudok vo veci\nKiš v. Slovenská republika z 13. 10. 2009 o sťažnosti vedenej pod č. 3673/05; rozsudok\nvo veci Gajdoš v. Slovenská republika z 26. 6. 2009 o sťažnosti vedenej pod č. 19304/04),\n21\n\nako aj vlastnú rozhodovaciu činnosť, hodnotiť v súvislosti s posudzovaním prieťahov\nv konaní ako jeden celok. Vzhľadom na viazanosť ústavného súdu petitom ústavnej\nsťažnosti v zmysle § 45 zákona o ústavnom súde ústavný súd nemohol pristúpiť\nk hodnoteniu postupu krajského súdu ani najvyššieho súdu, keďže neboli sťažovateľmi\nv petite\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\noznačené\n\nako\n\nporušovatelia\n\nich\n\nzákladného\n\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\n48.\n\nKonanie\n\nna\n\nokresnom\n\nsúde\n\nbolo\n\niniciované\n\nžalobou\n\nsťažovateľov\n\nz 13. februára 2012. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. 10 C 56/2012\nz 27. novembra 2015. Konanie na súde prvej inštancie teda v čase do vynesenia rozsudku\ntrvalo 3 roky a 10 mesiacov.\nSťažovatelia podali proti prvoinštančnému rozsudku odvolanie. O podanom odvolaní\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 22. júna 2017, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 5. októbra 2017.\nVec sťažovateľov sa následne na základe dovolania podaného 11. januára 2018\nnachádzala na najvyššom súde až do vydania napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nz 26. februára 2020, ktorým dovolanie odmietol.\n49. Ústavný súd uzatvára, že v uvedenom postupe okresného súdu vzhľadom\nna dĺžku špecifikovaných období, v ktorých konal vo veci okresný súd, neidentifikoval\nžiadne signály nečinnosti alebo neefektívnej činnosti okresného súdu, ktorých intenzita\nby nasvedčovala, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n50. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru,\nže účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu\n(I. ÚS 76/03, III. ÚS 154/06, II. ÚS 438/2017). Ochrana základnému právu na konanie\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako i právu na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sa v konaní pred ústavným súdom\n22\n\nposkytuje len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany k porušeniu označených práv ešte\nmohlo dochádzať alebo porušenie v tom čase ešte mohlo trvať (napr. IV. ÚS 102/05,\nIV. ÚS 637/2013, II. ÚS 518/2014, II. ÚS 176/2019). Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola\nústavnému súdu doručená, už nedochádzalo k porušovaniu označeného základného práva,\nústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú, pretože konanie o takej ústavnej\nsťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd\nposkytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(napr. II. ÚS 55/02, IV. ÚS 223/2010, IV. ÚS 149/2018, II. ÚS 464/2018). Tento právny\nnázor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou ESĽP (Obluk proti Slovenskej\nrepublike, rozsudok z ESĽP z 20. 6. 2006, č. 69484/01, body 62 a 63).\n51. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľov v tejto časti\nodmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde pre zjavnú neopodstatnenosť.\n52. Pretože ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. augusta 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n23", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-extrémne", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "súd-poučovacia povinnosť súdu", "rozsudok-verejné vyhlásenie rozsudku", "právomoc-právomoc ústavného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:906f0830-017d-4db5-81d5-4fec7da0e2a1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.176.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 176/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 176/2019 z 27. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-27", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.176.2019.1"}, {"guid": "ussr:357ba827-f0d5-4752-9ce3-4791975107e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.153.2019.1"}, {"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:a12ff063-05e2-4a6a-bf51-2bf2997b443a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2019 z 23. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-23", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.41.2019.1"}, {"guid": "ussr:a6f9bf61-0dbe-4fa2-901d-d18326f7eef6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1"}, {"guid": "ussr:46c3c4b5-c993-4248-a0b8-fb719fb24664", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.464.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2018 z 26. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.464.2018.1"}, {"guid": "ussr:427f16aa-6377-4236-827a-218f90ab2470", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2018 z 16. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-16", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.156.2018.1"}, {"guid": "ussr:174a949e-c19e-4010-85be-5116e92aa8fe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.149.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.149.2018.1"}, {"guid": "ussr:99efac34-280d-48e4-94aa-d0070e1876a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2017 z 18. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-18", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.438.2017.1"}, {"guid": "ussr:e2966c5a-eed9-44df-9e85-63e124af77e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:38e2b64c-a760-4cf4-88f6-2b7695d0a3cf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 626, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.465.2017.1"}, {"guid": "ussr:9f4563dd-3f12-4483-a386-5a054b163a81", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2017 z 25. 7. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-07-25", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.471.2017.1"}, {"guid": "ussr:e2c5143e-ff8f-42b3-ba7b-c686606d2eb1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 167/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 167/2017 z 21. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-21", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.167.2017.1"}, {"guid": "ussr:164a97d4-2dc9-4ac8-a8b9-f1a298ed2d87", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.804.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 804/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 804/2016 z 29. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-29", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.804.2016.1"}, {"guid": "ussr:32ddb02f-2a01-4797-b5e4-19313f71d71f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 288/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2016 z 11. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-11", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.288.2016.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:45cb58d9-a82c-4778-9639-21acf4a86d6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 206/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 206/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.206.2015.1"}, {"guid": "ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 518/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 518/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b5ed12-e759-4477-8e36-c9af46e3b56f"}, {"guid": "ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43"}, {"guid": "ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 637/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 637/2013 z 10. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-10", "citacie_n": 151, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:636550fb-f698-42b6-8d46-9e8efe9832f7"}, {"guid": "ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 538/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 538/2013 z 11. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-11", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32cbc87e-e016-4f0b-a7df-89a63d912367"}, {"guid": "ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 473/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 473/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c638135d-1b02-4aa8-9f42-e31997660078"}, {"guid": "ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bd64fbfc-9315-441b-8091-7f2df269aeb4"}, {"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 324/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 324/2010 z 8. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-08", "citacie_n": 741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2432065-546d-402f-a96a-435d811ab52c"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}, {"guid": "ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 223/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 223/2010 z 3. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-03", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b09466b-12a4-42e5-b19c-b7d9398971fa"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 154/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 154/06 z 19. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-19", "citacie_n": 519, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35bd7612-5df6-4d31-aac6-530f3729331c"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:688575f0-d861-4e11-924d-13647a926695", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.308.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 308/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 308/2024 z 24. 7. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-07-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.308.2024.2"}]}