{"guid": "ussr:6e14a806-dc67-4e1d-90e2-e227106bce95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.372.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 372/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 372/2019 z 28. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. novembra 2019, sp. zn. II. ÚS 372/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.372.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2019-11-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "nazov": "čl. 12 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6e14a806-dc67-4e1d-90e2-e227106bce95", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.372.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.372.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.372.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 372/2019-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Petra Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti ARKA – Slovakia, s. r. o., Hanojská 1, Košice, IČO 36197459,\nzastúpenej advokátom JUDr. Jozefom Mižákom, advokátska kancelária, Letná 40, Košice,\nvo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 a základných práv podľa čl. 35 ods. 1 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní\nvedenom pod sp. zn. 23 S 185/2016, ako aj jeho rozsudkom sp. zn. 23 S 185/2016\nz 24. mája 2017 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 Asan 18/2017 a jeho rozsudkom sp. zn. 5 Asan 18/2017 z 28. marca 2019\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti ARKA – Slovakia, s. r. o., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n5. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ARKA – Slovakia, s. r. o.,\nHanojská 1, Košice, IČO 36197459 (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom\nJUDr. Jozefom Mižákom, advokátska kancelária, Letná 40, Košice, ktorou namieta\nporušenie zákazu diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), základného práva na podnikanie podľa čl. 35 ods. 1 ústavy a základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 23 S 185/2016, ako aj jeho rozsudkom sp. zn. 23 S 185/2016\nz 24. mája 2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Asan 18/2017 a jeho rozsudkom sp. zn. 5 Asan 18/2017 z 28. marca 2019 (ďalej len\n„rozsudok najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozhodnutím Úradu práce, sociálnych\nvecí a rodiny Lučenec (ďalej len „ÚPSVaR“) č. LC1/RK/KON/2016/15, 2016/282414\nz 30. augusta 2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola sťažovateľke za porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z.\no nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o nelegálnej práci“) uložená\npokuta vo výške 2 000 €.\n3. Sťažovateľka proti prvostupňovému rozhodnutiu ÚPSVaR podala riadne a včas\nodvolanie – riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodlo Ústredie práce, sociálnych vecí\na rodiny, Špitálska 8, Bratislava (ďalej len „ústredie“), rozhodnutím č. 2016/149778\n\n2\n\nUPS/US1/OK2/BEZ/2016/17300 z 13. októbra\n\n2016 (ďalej len „druhostupňové\n\nrozhodnutie“) tak, že odvolanie sťažovateľky zamietlo a prvostupňové rozhodnutie\nako vecne správne potvrdilo.\n4. Sťažovateľka sa následne medzi iným domáhala proti ústrediu preskúmania\nzákonnosti právoplatného druhostupňového rozhodnutia správnou žalobou doručenou\nkrajskému súdu 21. decembra 2016, ktorá bola v tejto časti ako nedôvodná zamietnutá.\n5. Sťažovateľka proti rozsudku krajského súdu podala riadne a včas aj kasačnú\nsťažnosť, ktorá však bola rozsudkom najvyššieho súdu zamietnutá. Rozsudok najvyššieho\nsúdu podľa zistenia ústavného súdu nadobudol právoplatnosť 6. júna 2019.\n6. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti medzi inými uviedla:\n«... Sťažovateľ má počnúc od 09.10.2013 až doposiaľ s jedným svojim zamestnancom\nnepretržite pracovnoprávny vzťah. Tento pracovnoprávny vzťah bol založený dohodami\no pracovnej činnosti a od 01.01.2016 až po súčasnosť je založený pracovnou zmluvou.\nSťažovateľ najsamprv na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 08.10.2013,\nv ktorej bol ako deň nástupu zamestnanca na výkon práce dohodnutý deň 09.10.2013,\nsvojho zamestnanca prihlásil do verejného poistného systému odo dňa 09.10.2013.\nNásledne sťažovateľ uzavrel s tým istým zamestnancom Dohodu o pracovnej činnosti\nzo dňa 31.12.2013, v ktorej bol ako deň nástupu zamestnanca na výkon práce dohodnutý\ndeň 01.01.2014, sťažovateľ však po ukončení výkonu práce na základe (predchádzajúcej)\nDohody o pracovnej činnosti zo dňa 08.10.2013 nevykonal odhlásenie a prihlásenie svojho\nzamestnanca, ale tento zostal naďalej nepretržite prihlásený vo verejnom poistnom systéme\nodo dňa 09.10.2013.\nTak isto ani ukončení výkonu práce na základe Dohody o pracovnej činnosti zo dňa\n31.12.2013 a po uzavretí Dohody o pracovnej činnosti zo dňa 01.01.2015, v ktorej bol ako\ndeň nástupu do práce dohodnutý deň jej uzavretia, sťažovateľ nevykonal odhlásenie\na prihlásenie svojho zamestnanca, ale tento zostal naďalej nepretržite prihlásený\nvo verejnom poistnom systéme odo dňa 09.10.2013.\n\n3\n\nSťažovateľ však bezprostredne potom, čo sa dozvedel o „nesprávnosti“ svojho\npostupu ohľadom splnenia so svojej povinnosti ohľadom odhlasovania a prihlasovania\nsvojho zamestnanca do verejného poistného systému, dňa 16.03.2015 vykonal nápravu tým,\nže svojho zamestnanca do verejného poistného systému odhlásil a súčasne prihlásil,\nna čo sťažovateľ poukázal vo svojej žalobe ako aj replike...\nZ už uvedených je zjavné, že neexistuje výluka, hoci čo i len v jednom dni v prihlásení\ndo evidencie verejného systému Sociálnej poisťovne, ktorá by mala negatívny dopad\nna či už zamestnanca, zamestnávateľa, štátny rozpočet, či na rozpočet verejnej správy.\nA teda zamestnanec sťažovateľa bol počas celej doby trvania pracovnoprávneho\nvzťahu so sťažovateľom, t. j. od 09.10.2013 do verejného poistného systému nepretržite\nprihlásený a sťažovateľ si za celé toto obdobie svoju odvodovú povinnosť ohľadom tohto\nzamestnanca aj riadne plnil.\nZ uvedených dôvodov sťažovateľ považuje napadnuté rozhodnutia ohľadom\n(ne)splnenia si svojej odhlasovacej/prihlasovacej povinnosti ako zamestnávateľa do\nsystému verejného poistenia za šikanózne a v rozpore s princípom všeobecnej\nspravodlivosti...»\n7. Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti ARKA - Slovakia, s. r. o. na podnikanie podľa čl. 35\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ustanovenie čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky\no zákaze diskriminácie ako aj jej právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, postupom Krajského súdu\nv Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. 23 S 185/2016 ako aj jeho Rozsudkom\nsp. zn. 23 S 185/2016 zo dňa 24.05.2017 a tiež aj postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Asan 18/2017 a jeho Rozsudkom sp. zn. 5 Asan\n18/2017 z 28.03.2019 porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S 185/2016 zo dňa\n24.05.2017 a Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Asan 18/2017\nz 28.03.2019 sa zrušujú a vec sa im vracia na ďalšie konanie.\n\n4\n\n3. Spoločnosti ARKA - Slovakia, s. r. o. sa priznáva primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 5.000 € (slovom: päťtisíc eur), ktoré sú Krajský súd v Banskej\nBystrici a Najvyšší súd Slovenskej republiky spoločne a nerozdielne povinní zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Sťažovateľovi ARKA - Slovakia, s. r. o. priznáva náhradu trov právneho\nzastúpenia vo výške 346,26 € + 69,25 € = 415,51 € (dva úkony právnej služby - príprava\na prevzatie a spísanie sťažnosti pri hodnote jedného úkonu vo výške 163,33 € + 9,80 €\nrežijný paušál + 20 % DPH), ktoré sú Krajský súd v Banskej Bystrici a Najvyšší súd\nSlovenskej republiky spoločne a nerozdielne povinní uhradiť na účet advokáta JUDr. Jozefa\nMižáka, číslo účtu: IBAN... vedený v\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti\n\ntohto nález.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n10. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\n\n5\n\nprijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území\nSlovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru, rod\nalebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo\nznevýhodňovať.\n12. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý na právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n15. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky podľa § 56 ods. 1 zákona o\nústavnom súde predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a zistil, že jej predmetom je\nnamietané porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, označených základných práv podľa ústavy, ako aj\noznačeného práva podľa dohovoru rozsudkom krajského súdu a tomuto predchádzajúcim\npostupom, ako aj rozsudkom najvyššieho súdu a tomuto predchádzajúcim postupom.\n\n6\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n16. Kľúčová námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že aj keď svoju, počnúc\nod 9. októbra 2013, na základe viacerých (celkom troch, pozn.) samostatných dohôd\no pracovnej činnosti zamestnanú zamestnankyňu prihlásila do registra poistencov\npodľa § 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom\nv rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) iba v rámci vzniku prvej\ndohody o pracovnej činnosti z 8. októbra 2013 [táto zamestnankyňa tak bola nepretržite\nprihlásená do registra poistencov až do 16. marca 2015, keď ju sťažovateľka (formálne)\nodhlásila a súčasne aj prihlásila (pri nesplnení odhlasovacej povinnosti týkajúcej sa zániku\nprvej dohody o pracovnej činnosti a pri nesplnení prihlasovacej povinnosti týkajúcej sa\nvzniku a odhlasovacej povinnosti týkajúcej sa zániku druhej dohody o pracovnej činnosti,\npozn.)], nesplnenie prihlasovacej povinnosti pred vznikom poslednej (tretej) dohody\no pracovnej činnosti 1. januára 2015, resp. pred začatím výkonu činnosti na jej základe,\nnemôže byť považované za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2\npísm. b) zákona o nelegálnej práci.\n17. Podľa názoru sťažovateľky uloženie pokuty vo výške 2 000 € za porušenie\nzákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci\ndôsledkom príliš formalistického prístupu pri interpretácii relevantných právnych noriem\nodporuje účelu tohto zákona a je v rozpore aj s princípom všeobecnej spravodlivosti.\n18. Z uvedených dôvodov považuje sťažovateľka rozsudok krajského súdu,\nako aj rozsudok najvyššieho súdu za arbitrárny.\n\n7\n\nIII.1 K rozsudku krajského súdu a tomuto predchádzajúcemu postupu\n19. Vzhľadom na princíp subsidiarity („ak... nerozhoduje iný súd“), ktorý vyplýva\nz citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu\nprávu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická\nosoba alebo právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred súdnymi\norgánmi Slovenskej republiky.\n20. Podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) kasačnú sťažnosť možno\nodôvodniť okrem iných len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva\nna spravodlivý proces, rozhodol na základe neprávneho právneho posúdenia veci a odklonil\nsa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu.\n21. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mala možnosť domáhať sa\npreskúmania ústavnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu a tomuto\npredchádzajúceho postupu využitím ďalšieho opravného prostriedku, a to kasačnej\nsťažnosti, ktorú sťažovateľka s odvolaním sa na naplnenie dôvodov podľa § 440 ods. 1\npísm. f), g) a h) SSP napokon pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu aj účinne\nvyužila. O tejto jej kasačnej sťažnosti bolo rozhodnuté rozsudkom najvyššieho súdu.\n22. Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\ninštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96), ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v tejto časti (vo vzťahu\nk rozsudku krajského súdu a tomuto predchádzajúcemu postupu) už po jej predbežnom\n\n8\n\nprerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2\npísm. a) zákona o ústavnom súde].\nIII.2 K rozsudku najvyššieho súdu a tomu predchádzajúcemu postupu\nA) K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\n23. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n24. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,\naby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Splnenie povinnosti\nodôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad\n(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n\n9\n\n25. Ústavný súd preto v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať aj na relevantnú časť odôvodnenia rozsudku najvyššieho\nsúdu:\n„... Za nesporné považoval správny súd (správny súd rozumej v texte ako krajský\nsúd, pozn.)... že zamestnávateľ/žalobca uzatvoril so zamestnankyňou\ndohodu u pracovnej činnosti 1. januára 2015, s dobou trvania dohody od 1. januára 2015\ndo 31. decembra 2015. Aj samotná zamestnankyňa... pri výkone kontroly uviedla, že pracuje\nna základe dohody o pracovnej činnosti z 1. januára 2015. K prihláseniu zamestnankyne\ndo registra poistencov a sporiteľov na dôchodkové zabezpečenie nepochybne došlo\n16. marca 2015, spätne k 1. januáru 2015. Žalobca... uviedol, že so zamestnankyňou... mal\nuzavretú dohodu o pracovnej činnosti od roku 2013, konkrétne od 09. októbra 2013...\nZamestnankyňa bola prihlásená do registra Sociálnej poisťovne na základe prvej dohody\nz roku 2013, aj v období od 1. januára 2015 do 15. marca 2015 a boli za ňu hradené\nodvodové povinnosti. Dňa 16. marca 2015 došlo podľa žalobcu k prehláseniu\nzamestnankyne - odhláseniu z dohody o pracovnej činnosti z 9. októbra 2013 a k\nprihláseniu na základe dohody o pracovnej činnosti z 1. januára 2015.\n... Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v § 3 ods. 2 zakazuje\nnelegálne zamestnávanie. Skutková podstata nelegálneho zamestnávania je vymedzená v § 2\nods. 2 tohto zákona. Jedným zo spôsobov, ako sa možno tohto správneho deliktu dopustiť,\nje aj využívanie závislej práce fyzickej osoby právnickou osobou, ak s ňou bol založený\npracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitého predpisu\na právnická osoba ako zamestnávateľ si nesplnila povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia\n§ 231 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení, teda prihlásiť zamestnanca\ndo príslušného registra Sociálnej poisťovne predtým, ako začne prácu vykonávať, najneskôr\npred začatím výkonu činnosti zamestnanca.\n... Obrana žalobcu voči právnemu posúdeniu vykonanému orgánom verejnej správy\no tom, že s príslušnou zamestnankyňou mal kontinuálne uzavretý jeden pracovnoprávny\nvzťah, čo má za dôsledok, že sa správneho deliktu nelegálneho zamestnávania nemohol\ndopustiť, neobstojí... Tieto skutočnosti boli taktiež vyvrátené predložením troch dohôd\no pracovnej činnosti, ktoré žalobca predložil na pojednávaní. Z týchto dohôd vyplýva,\nže prvá dohoda o vykonaní práce bola so zamestnankyňou uzavretá 8. októbra 2013\n\n10\n\nna dobu od 9. októbra 2013 do 31. decembra 2013 a obsahom tejto dohody bolo\nsprostredkovanie predaja metrového textilu zákazníkovi podľa pokynov konateľa\nfirmy (žalobcu), pričom práce mali byť vykonávané len v pracovných dňoch v dobe od 8.30\n- 17.00 hod, prípadne podľa potreby. Druhou dohodou o pracovnej činnosti z 31. decembra\n2013 bolo dohodnuté, že táto sa uzatvára na dobu od 1. januára 2014 do 31. decembra\n2014 s rovnakým obsahom ako dohoda o pracovnej činnosti z 8. októbra 2013.\nDňa 1. januára 2015 bola uzatvorená ďalšia dohoda o pracovnej činnosti na obdobie\nod 1. januára 2015 do 31. decembra 2015, ktorej obsahom bol výkon administratívnych\nprác podľa pokynov konateľa firmy.\n... Pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej činnosti z 9. októbra 2013\nbol ukončený k 31. decembra 2013 a pracovnoprávny vzťah založený dohodou o pracovnej\nčinnosti z 31. decembra 2013 bol ukončený 31. decembra 2014, čomu zodpovedalo\naj následné odhlásenie z registra Sociálnej poisťovne predložené žalobcom.\n... Zamestnankyňa... začala vykonávať prácu na základe dohody o pracovnej činnosti\nz 1. januára 2015 dňa 1. januára 2015 (túto skutočnosť žalobca ani nerozporoval) a výkonu\npráce na základe tejto dohody nepredchádzalo prihlásenie podľa Zákona o sociálnom\npoistení, pretože je nepochybné, že zamestnankyňa bola prihlásená do príslušného registra\nSociálnej poisťovne až dňa 16.03.2015, spätne k 01.01.2015. Ako už bolo uvedené, nie je\nmožné prihliadnuť na argumentáciu žalobcu, že mal so zamestnankyňou uzatvorený\nkontinuálne jeden pracovnoprávny vzťah od 9. októbra 2013, nakoľko boli uzatvorené tri\ndohody o pracovnej činnosti, ktoré založili tri rozdielne pracovnoprávne vzťahy, s odlišným\nobdobím ich trvania a navyše posledná dohoda o pracovnej činnosti z 1. januára 2015\n(ktorej sa splnenie prihlasovacej povinnosti týka) mala odlišne popísanú pracovnú činnosť,\nktorá mala byť na jej základe vykonávaná oproti predmetu činnosti v uvedených predošlých\ndohodách o pracovnej činnosti...\n... Správny súd dospel k záveru, že žalovaný aj orgán verejnej správy 1. stupňa\npostupovali a rozhodli v súlade so zákonom, dostatočne vymedzili skutok v rozhodnutiach,\nvec správne právne posúdili, dostatočne odôvodnili aj výšku uloženej sankcie - na dolnej\nhranici sadzby a svoje rozhodnutia dostatočným a preskúmateľným spôsobom odôvodnili...\n... Pokiaľ sťažovateľ nesúhlasí s názorom správneho súdu, že viacero dohôd\no pracovnej činnosti znamená aj viacero pracovnoprávnych vzťahov, kasačný súd uvádza,\n\n11\n\nže sa plne stotožňuje s názorom prezentovaným správnym súdom v odôvodnení jeho\nrozhodnutia...\n... Nemožno súhlasiť s názorom prezentovaným sťažovateľom, že sa správny súd\nnevysporiadal s ním predloženým dôkazom, a to s registračným listom fyzickej osoby,\ntzv. odhlášky zamestnankyne, pretože s touto sa súd vysporiadal ako v bode 65 tak aj v bode\n76 a v konečnom dôsledku aj nadväzujúcom bode...\nZároveň nemožno opomenúť tú skutočnosť, že zákon vymedzuje zodpovednosť\nza správny delikt nelegálneho zamestnávania na báze objektívnej zodpovednosti,\nbez možnosti liberácie a pre príslušné orgány verejnej správy zakotvuje povinnosť každé\nzistené protiprávne konanie sankcionovať, bez možnosti zohľadnenia materiálneho\nkorektívu správneho deliktu, preto nemožno brať ohľad na sťažovateľom tvrdenú\nadministratívnu chybu na strane jeho ekonómky. Zamestnankyňa... nebola zamestnávateľom\nriadne prihlásená do príslušného registra Sociálnej poisťovne predtým, ako začala prácu\nvykonávať, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca...\n... Kasačný súd v ďalšom zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným\nspôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy,\na s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu vydané na základe riadne\na dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel k záveru, že\nskutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia\norgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom,\na dostatočne odôvodnili aj výšku uloženej sankcie na spodnej hranici sadzby, bolo potrebné\nrozhodnutie správneho súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n... Pokiaľ teda, krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu\nžalovaného za nedôvodné a rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom\na žalobu sťažovateľa podľa § 190 SSP zamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil\ns odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\nPo preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi\nnámietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal\notvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie\n\n12\n\nnámietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré\nneboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú\nsťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol...“\n26.\n\nPo\n\npreskúmaní\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nústavný\n\nsúd argumentáciu sťažovateľky, podľa ktorej najvyšší súd rozhodujúci o jej opravnom\nprostriedku – kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu vec tiež nesprávne právne\nposúdil, keď neprihlásenie jej zamestnankyne do registra poistencov a sporiteľov\nstarobného dôchodkového sporenia zamestnanca najneskôr pred vznikom posledného\n(tretieho) pracovnoprávneho vzťahu (založeného dohodou o pracovnej činnosti z 1. januára\n2015), resp. pred začatím výkonu činnosti na jeho základe, považoval za porušenie zákazu\nnelegálneho zamestnávania, dôsledkom čoho bola sťažovateľke uložená pokuta 2 000 €,\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.\nTotiž najvyšší súd, reagujúc na podstatné námietky sťažovateľky, uviedol na zdôraznenie\nsprávnosti rozsudku krajského súdu aj ďalšie dôvody, ktoré ho viedli k potvrdeniu rozsudku\nkrajského súdu. Ústavný súd preto nevidí žiadny relevantný dôvod na prehodnocovanie\nzáverov rozhodnutí všeobecných súdov. Skutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom\nkrajského súdu nestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti\nalebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného\nsúdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu\nochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí\nrozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich\ndôvodov a námietok.\n27. V zmysle § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej práci nelegálne zamestnávanie\nje zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,\nak využíva závislú prácu fyzickej osoby, má s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo\nštátnozamestnanecký\n\npomer\n\npodľa\n\nosobitného\n\npodľa osobitného predpisu.\n\n13\n\npredpisu\n\na\n\nnesplnila\n\npovinnosť\n\n28. V zmysle § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie,\npovinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca\nuvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo\nna príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho\nvzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. V zmysle § 231 ods. 1 písm. b) bodu 1 zákona o sociálnom poistení\nzamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného\ndôchodkového sporenia zamestnanca podľa § 4 ods. 1 na nemocenské poistenie,\nna dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca podľa § 4 ods. 2\npred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca,\nodhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení.\n30. Podľa názoru ústavného súdu totiž už krajský súd dal jasnú, zrozumiteľnú\na vyčerpávajúcu odpoveď na všetky skutkovo, ako aj právne relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, keď s poukazom na § 2 ods. 2 písm. b) zákona o nelegálnej\npráci v spojení s § 231 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení dospel k záveru,\nže pokiaľ sťažovateľka svoju zamestnankyňu v rámci vzniku dohody o pracovnej činnosti\nz 1. januára 2015 prihlásila do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia zamestnanca až 16. marca 2015, t. j. po tom, čo zamestnankyňa na jej základe\npracovnú činnosť už začala vykonávať, porušila zákaz nelegálneho zamestnávania.\nPodľa krajského súdu na uvedenom nič nemení ani okolnosť, že zamestnankyňa bola\nsťažovateľkou prihlásená do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového\nsporenia 9. októbra 2013 v rámci dohody o pracovnej činnosti z 8. októbra 2013, pretože\nzákon o sociálnom poistení ukladá povinnosť prihlásenia pred vznikom a povinnosť\nodhlásenia najneskôr v nasledujúci deň po zániku každého tohto poistenia, resp. každého\npracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnávateľom (sťažovateľkou) a zamestnancom\nzakladajúceho toto poistenie.\n31. Navyše, najvyšší súd, v plnej miere sa stotožniac so skutkovými a právnymi\nzávermi krajského súdu a osobitne zdôrazniac objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa\n\n14\n\n(sťažovateľky) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bez možnosti zbavenia sa\ntejto zodpovednosti (liberácie), na zvýraznenie správnosti týchto záverov vo svojom\nrozhodnutí v rámci jeho odôvodnenia dodal aj ďalšie vlastné dôvody. Najvyšší súd dospel\nzhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií (ÚPSVaR\na ústredie) postupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje\nrozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým\nspôsobom zistili skutkový stav, a aplikáciou relevantných zákonných ustanovení\nzo skutkových okolností vyvodili správny právny záver. Podľa názoru ústavného súdu tak\nnijako nemožno dospieť k záveru, že by odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu v spojení\ns odôvodnením rozsudku krajského súdu nezodpovedalo požiadavkám ústavnosti z hľadiska\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé\nsúdne konanie.\n32. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru proti rozsudku najvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nB) K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a základného práva podľa\nčl. 35 ods. 1 ústavy\n33. K namietanému porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy, základného práva podľa čl. 35\nods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré\nsťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti uviedla, nevyplýva žiadna možnosť ich porušenia,\nreálnosť ktorej by mohol ústavný súd posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.\n34. Pokiaľ totiž sťažovateľka porušenie čl. 12 ods. 2 ústavy, základného práva podľa\nčl. 35 ods. 1 ústavy odvíja od porušenia práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1\ndohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených práv, je preto\ncelkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu čl. 12 ods. 2 ústavy a základného\npráva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy.\n\n15\n\n35. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky\naj v tejto časti namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a základného práva podľa čl. 35\nods. 1 ústavy rozsudkom najvyššieho súdu podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n36. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. novembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť", "diskriminácia-zákaz", "zamestnanec", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "arbitrárnosť", "právna kvalifikácia-právna kvalifikácia správneho deliktu", "zamestnávateľ"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "57f953e8-c031-4c21-84cf-cb74f9227831:7bd97f1c-f77b-46e2-90ba-fcd5fd98b6cf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6016201092.1", "spisova_znacka": "5Asan/18/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Asan/18/2017 z 27. 3. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-03-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6016201092.1"}], "citovane_v": []}