{"guid": "ussr:f8a1ef86-937f-4118-a738-abd07c0fcb4b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2020.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2020 z 5. 11. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 5. novembra 2020, sp. zn. II. ÚS 373/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-11-05", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f8a1ef86-937f-4118-a738-abd07c0fcb4b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.373.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 373/2020-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej Advokátskou kanceláriou\n\nJUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Milan Ficek, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 35 Er 1787/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd\n\npostupom\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nIII\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 35 Er 1787/2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 35 Er 1787/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom\n\ntisíc eur), ktoré j e jej Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4.\n\np r i z n á v a náhradu trov konania v sume 450,29 € (slovom\n\nštyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov), ktorú j e Okresný súd Bratislava III\np o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr. Milana Ficeka, Žilinská 14, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 373/2020-12 z 27. augusta 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1787/2015 (ďalej aj „exekučné konanie“).\n2. Sťažovateľka ako povinná v exekučnom konaní podala 6. mája 2016 na okresnom\nsúde návrh na odklad a zastavenie exekúcie. O jej návrhoch rozhodol okresný súd (súdny\núradník, pozn.) uznesením z 26. mája 2016 tak, že jej návrh na zastavenie exekúcie zamietol\na súčasne nepovolil ani odklad exekúcie. Uznesenie jej bolo doručené 20. júna 2016.\n2\n\n3. Sťažovateľka podala následne proti uzneseniu okresného súdu odvolanie v júli\n2016, ale dosiaľ o jej odvolaní tri a pol roka okresný súd (sudca) nerozhodol aj napriek\ntomu, že podala sťažnosť na prieťahy predsedovi okresného súdu v januári 2020. Predseda\nvšak dosiaľ v jej veci nevykonal žiadnu nápravu a ani na jej sťažnosť neodpovedal.\nŤažiskovou námietkou sťažovateľky je tak neprimeraná dĺžka exekučného konania,\nv dôsledku čoho malo dôjsť aj k porušeniu jej označených práv.\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví porušenie\njej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov a okrem toho\nsa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 2 500 € a náhrady trov konania\nv sume 450,29 €.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a ďalšie podanie sťažovateľky\n5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 386/2020 z 12. októbra 2020\ndoručeným ústavnému súdu 20. októbra 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda\nokresného súdu prostredníctvom zákonnej sudkyne JUDr. Weisovej, v ktorom okrem\niného uviedla:\n„Nahliadnutím do súdneho spisu som zistila, že dňa 09.05.2016 bol súdu doručený\nnávrh povinnej na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie\ndňa 26.05.2016 súd rozhodol o procesnom návrhu podľa predchádzajúceho bodu\nuznesením č.1.33\ndňa 07.07.2016 povinná podala voči uzneseniu čl.33 odvolanie\ndňa 26.09.2016 bol daný pokyn sudcu na doručenie odvolania oprávnenému\ndňa 28.08.2017 doručené vyjadrenie oprávneného k odvolaniu\nK námietkam sťažovateľky uvádzam, že dlhšie lehoty medzi niektorými úkonmi súdu\nboli spôsobené mojou neprimeranou zaťaženosťou - na tunajšom súde bolo vedených\nv rozhodnom období niekoľko tisíc živých exekúcií, konkrétne v roku 2016 - 90 090 vecí,\n3\n\nv roku 2017 - 94 021 vecí, v roku 2018 - 91 674 vecí, v roku 2019 86 763 vecí napriek tomu,\nže niektoré úkony a rozhodnutia vykonávajú vsú, v rozhodujúcom období prevažujúca\nväčšina úkonov, ktoré vykonal sudca, spadala do mojej kompetencie.“\n5.1 V ďalšej časti svojho vyjadrenia zákonná sudkyňa okresného súdu predložila\nústavnému súdu podrobnú štatistiku vybavených vecí za posledné 4 roky a v závere uviedla:\n„Dovolím si poukázať aj na to, že exekučné oddelenia sú na tunajšom súde zriadené pre vsú\na sudca v nich vykonáva iba zákonom predpokladané úkony o ktorých podľa zákona\n(o súdnych úradníkoch) nemôže rozhodnúť sudca. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva,\nže vo všetkých mne pridelených veciach som z objektívnych dôvodov nemohla postupovať\nbezodkladne. Záverom uvádzam, že sťažovateľkou požadované zadosťučinenie sa mi nejaví\nako primerané vzhľadom na predmet konania a odôvodnenie obsiahnuté v ústavnej\nsťažnosti.“\n6. K vyjadreniu okresného súdu (a uvedenej chronológie jeho úkonov, s ktorou\nsa ústavný súd oboznámil zo spisu, pozn.) zaujal na základe výzvy ústavného súdu\nstanovisko aj právny zástupca sťažovateľky, ktorý vo svojom podaní doručenom ústavnému\nsúdu 28. októbra 2020 v podstatnom uviedol, že trvá na podanej sťažnosti, ako aj dôvodoch\nv nej uvedených v celom rozsahu. Z vyjadrenia okresného súdu je evidentné,\nže od 28. augusta 2017 sa daná vec vôbec „neposunula“. Vec nie je tri roky právoplatne\nrozhodnutá a sťažovateľka je v neistote, kedy a hlavne ako okresný súd rozhodne\na ako sa bude ďalej v exekučnom konaní pokračovať. Náhrada nemajetkovej ujmy\nmá kompenzovať tento stav právnej neistoty, do ktorého bola osoba z dôvodu neprimerane\ndlho vedeného konania (rozhodovania súdu) uvrhnutá a udržiavaná. Intenzitu ujmy,\na teda ani výšku nároku nie je možné preukázať, pretože je to psychologická a do istej miery\naj subjektívna kategória. Zároveň si uplatňuje nárok na náhradu trov konania voči\nokresnému súdu za ďalší (tretí) úkon právnej služby – vyjadrenie vo veci, a to v sume\n225,14 €.\n7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení\n4\n\nsa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať\nďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\na\n\nv\n\nku všetkým vykonávaným\n\ndôkazom.\n\nustanovených\n\nPodľa\n\nzákonom..\n\njeho\n\nprítomnosti\n\nVerejnosť\nčl.\n\n6\n\nods.\n\na\n\nmožno\n1\n\naby\n\nsa\n\nvylúčiť\n\ndohovoru\n\nmohol\nlen\n\nkaždý\n\nv\n\nvyjadriť\nprípadoch\n\nmá\n\nprávo\n\nna to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch.\n11. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v exekučnom konaní.\n12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ\nide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\n5\n\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)\nje odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n14. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil,\nže právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie\no výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03\nalebo III. ÚS 229/04, I. ÚS 130/2020), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí\nvrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava\nv čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov\nnevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym,\nkeby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo\n„neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba\npovažovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03,\nIII. ÚS 229/04).\n15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala\npredtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),\n6\n\na to § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1 OSP, ktorý platil do 30. júna 2016,\na v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n16. V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie\nprejednaná\n\na\n\nrozhodnutá,\n\npredchádza\n\nzbytočným\n\nprieťahom,\n\nkoná\n\nhospodárne\n\na bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ .\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky.\n18. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, resp. na odklad exekúcie\ntvorí bežnú a štandardnú agendu rozhodovania exekučných súdov. Zároveň ústavný súd\nvzal na zreteľ, že preskúmanie tejto otázky je z právneho i skutkového hľadiska nenáročná\nagenda.\n19. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom\nkonaní, ústavný súd nezistil podstatnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom. Čiastočne na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov\n7\n\nmožno pripísať len skutočnosť, že nehájila dostatočne svoje práva v napadnutom konaní\nv zmysle zásady ,,vigilantibus iuris“, hoci už 7. júla 2016 podala proti uzneseniu vyššieho\nsúdneho úradníka odvolanie. Sťažnosť na nečinnosť bola doručená predsedovi okresného\nsúdu až v januári 2020 a ústavnú sťažnosť podala až 3. júna 2020.\n20. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní, pričom z prehľadu procesných úkonov zistil\nv postupe okresného súdu nečinnosť v trvaní viac ako tri roky. Z predloženého súvisiaceho\nspisu okresného súdu vyplýva, že vo veci sudkyňa okresného súdu ešte o odvolaní\nnerozhodla. Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez existencie zákonnej prekážky ústavný\nsúd hodnotí ako zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho\nhľadiska netolerovateľné.\n21. Obranu okresného súdu, podľa ktorého zdĺhavé rozhodovanie okresného súdu\nv napadnutom konaní bolo spôsobené enormným nápadom v exekučných veciach a ďalšími\nokolnosťami uvedenými vo vyjadrení zákonnej sudkyne okresného súdu v bode 5, nebolo\nmožné akceptovať. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí,\nže nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje\nzodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka\nneprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody,\nktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy,\nktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich\npráv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní\ndošlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci, ale nečinnosťou okresného\nsúdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\n8\n\nokresného súdu v exekučnom konaní, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nrozhodnutia.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie finančného zadosťučinenia\n23. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n24. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n25. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd stále ani po prijatí ústavnej sťažnosti\nsvojím uznesením ešte nerozhodol o odvolaní sťažovateľky, ústavný súd podľa čl. 127\nods. 2 ústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu\nkonať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\n26. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n27. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,\nak o to požiadal.\n28. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n29. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\n9\n\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n30. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 2 500 €, čo odôvodnila jej dlhotrvajúcou právnou neistotou\na ďalšími dôvodmi (prežitý stres súvisiaci s nespravodlivým, nezákonným a dosiaľ\nnaďalej právoplatne neskončeným súdnym konaním, pozn.).\n31. Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad\nspravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41\ndohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil\nzásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia nemajetkovej\nujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných podmienok mohla\nuplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02).\n32. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, najmä význam napadnutého\nkonania pre sťažovateľku (jeho predmetom je exekúcia sumy viac ako 2 500 €\ns príslušenstvom),\n\na tiež\n\nokolnosť,\n\nže v napadnutom\n\nkonaní\n\nsťažovateľka\n\nvčas\n\naj adekvátnym spôsobom nehájila svoje práva (bod 19), ústavný súd považoval priznanie\npožadovanej sumy 1 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie\npodľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.\nVI.\nTrovy konania\n33. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n34. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,\nktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom a ktoré sťažovateľka\n10\n\nuplatnila najprv v sume 450,29 € a potom ešte v sume 225,14 € za vyjadrenie k stanovisku\nokresného súdu z 28. októbra 2020.\n35. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie\na prípravu zastúpenia, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11\nods. 3 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov. Hodnota jedného úkonu právnej služby je 177 € + režijný\npaušál pre rok 2020 v sume 10,62 € + 20 % DPH, tak ako si ich sťažovateľka uplatnila\nv konaní pred ústavným súdom (bod 4 výroku nálezu). Pokiaľ ide o vyjadrenie právneho\nzástupcu sťažovateľky k stanovisku okresného súdu doručeného ústavnému súdu\n28. októbra 2020, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov sťažovateľke\nnepriznal,\n\nkeďže\n\nstanovisko\n\nneobsahovalo\n\nnové\n\nskutočnosti\n\nani\n\nargumentáciu,\n\nktoré by ústavnému súdu neboli známe zo súdneho spisu alebo samotnej ústavnej sťažnosti.\nV tejto časti preto jej nároku nevyhovel (bod 5 výroku nálezu ).\n36. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky, ktorý preukázal, že je platcom DPH (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\n37. Toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia poslednému\nz účastníkov konania (§ 70 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. novembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "exekúcia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia-exekučné konanie", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "odvolanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "35Er/1787/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6bf40e2a-6634-46be-a3b8-039c5ca06e49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.130.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 130/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 130/2020 z 2. 4. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.130.2020.1"}, {"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 229/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 84/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 84/02 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:725b3c24-569e-4b71-81bc-3f0f8d023bbf"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/02 z 30. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-30", "citacie_n": 608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dd61345-a35b-4bd5-bbe2-b0b70dd71811"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}