{"guid": "ussr:3cecab4c-c131-4924-82b2-8c42d0c25bdd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 375/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 375/2019 z 15. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 15. apríla 2020, sp. zn. II. ÚS 375/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-15", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3cecab4c-c131-4924-82b2-8c42d0c25bdd", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.375.2019.1/text", "citacie_n": 29, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 375/2019-36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n,\n\n, a\n\n,\n,\n\n, zastúpených advokátom JUDr. Jozefom\n\nPolákom, Aleja slobody 50, Dolný Kubín, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2 Cb 36/2010-1751 z 19. februára 2019\na takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Dolný Kubín č. k.\n2 Cb 36/2010-1751 z 19. februára 2019 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2 Cb 36/2010-1751 z 19. februára\n2019 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov konania v sume 640,66 € (slovom\n\nšesťstoštyridsať eur a šesťdesiatšesť centov), ktorú j e Okresný súd Dolný Kubín\np o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. Jozefa Poláka, Aleja slobody 50, Dolný\nKubín, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), a\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“, spolu len\n\n„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n2 Cb 36/2010-1751 z 19. februára 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 375/2019-11 z 5. decembra 2019 prijal\nústavnú sťažnosť na ďalšie konanie.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom na okresnom súde\npod sp. zn. 2 Cb 36/2010 o zaplatenie sumy 117 904,12 € s príslušenstvom vystupoval\nsťažovateľ v 1. rade v procesnom postavení žalovaného v 2. rade a sťažovateľ v 2. rade\nv procesnom postavení žalovaného v 3. rade. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 2 Cb 36/2010\nzo 4. februára 2016 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uložil žalovaným v 1. až 3. rade\npovinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 38 368,90 € s príslušenstvom\n2\n\na zmluvnou pokutou, žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne\na nerozdielne sumu 34 569,50 € s príslušenstvom a zmluvnou pokutou. Záväzky\nsťažovateľov vznikli na základe ručiteľských vyhlásení, v zmysle ktorých sa sťažovatelia\nzaviazali uspokojiť pohľadávky žalobcu vyplývajúce z lízingových zmlúv za žalovaného\nv 1. rade ako dlžníka. Proti tomuto rozsudku podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom\nrozhodol Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) ako odvolací súd rozsudkom sp. zn.\n14 Cob 68/20l17 z 12. júla 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) tak, že rozsudok\nokresného súdu potvrdil v tej časti, ktorým bola žalovaným sťažovateľom uložená\npovinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 38 368,90 € s príslušenstvom,\na v tej časti, ktorým bola sťažovateľovi v 1. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n34 569,50 € s príslušenstvom. Krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil\nvo vzťahu k žalovanému v 1. rade, ako aj v tej časti, ktorým bola sťažovateľom uložená\npovinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu.\n4. Proti rozsudku krajského súdu v časti výrokov, ktorými bol rozsudok okresného\nsúdu potvrdený, t. j. v časti uloženia povinnosti sťažovateľom zaplatiť spoločne\na nerozdielne žalobcovi sumu 38 368,90 € s príslušenstvom, a v časti uloženia povinnosti\nsťažovateľovi v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 34 569,50 € s príslušenstvom, podali\nsťažovatelia dovolanie.\n5. Uznesením okresného súdu sp. zn. 2 Cb 36/2010 z 15. októbra 2018 bolo\nsťažovateľovi v 2. rade na základe jeho žiadosti priznané oslobodenie od súdneho poplatku\nza dovolanie proti rozsudku krajského súdu v rozsahu 90 %.\n6. Okresný súd následne výzvou z 19. novembra 2018 vyzval sťažovateľov, aby\ndo 15 dní od doručenia výzvy zaplatili spoločne a nerozdielne súdny poplatok za dovolanie\nv sume 460 € (vypočítaný ako 6 % zo sumy 38 368,90 €, t. j. 2 302 € x 2 = 4 604 €, z toho\n10 % = 460 €). Sťažovateľ v 2. rade súdny poplatok v takto určenej výške na výzvu súdu aj\n26. novembra 2018 zaplatil.\n\n3\n\n7. Zároveň výzvou z 19. novembra 2018 okresný súd vyzval aj sťažovateľa v 1. rade,\naby do 15 dní od doručenia výzvy zaplatil súdny poplatok za dovolanie v sume 8 222 €\n(vypočítaný ako 6 % zo sumy 38 368,90 €, t. j. 2 302 € x 2 = 4 604 €, z toho 90 % = 4 144 €\na 6 % zo sumy 34 569,50 €, t. j. 2 074 € x 2 = 4 148 €, spolu celkom 8 292 € - 70 € =\n8 222 €). Okresný súd zároveň sťažovateľov poučil, že ak nebude poplatok v určenej dobe\nzaplatený, súd konanie o dovolaní zastaví v zmysle § 10 ods. 1 zákona Slovenskej národnej\nrady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“).\n8. Okresný súd uznesením sp. zn. 2 Cb 36/2010 z 8. januára 2019 (ďalej len\n„uznesenie o zastavení dovolacieho konania“), ktoré bolo vydané vyšším súdnym\núradníkom, vo výroku I rozhodol, že dovolacie konanie zastavuje, a vo výroku II rozhodol,\nže žalobca má voči sťažovateľom nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n9. Proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania podali sťažovatelia sťažnosť,\no ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že sťažnosť sťažovateľov\nzamietol a zároveň rozhodol o vrátení kráteného súdneho poplatku. Okresný súd napadnuté\nuznesenie odôvodnil tým, že keďže medzi sťažovateľmi bolo založené nerozlučné\nspoločenstvo, ktoré sa prejavilo tým, že boli zaviazaní na úhradu žalovanej sumy spoločne\na nerozdielne, neuhradením súdneho poplatku sťažovateľom v 1. rade za spoločne podané\ndovolanie vznikla prekážka, ktorá bráni pokračovaniu v konaní o dovolaní, bez ohľadu\nna skutočnosť, že si sťažovateľ v 2. rade svoju poplatkovú povinnosť splnil. Okresný súd\nuviedol, že práve z dôvodu existencie nerozlučného spoločenstva sťažovateľov nemožno\nkonať o ich dovolaní pred zaplatením celej sumy súdneho poplatku zaň, t. j. pred zaplatením\nsumy 460 € a zároveň sumy 8 222 €.\n10. Sťažovatelia v podanej ústavnej sťažnosti namietajú svojvoľnosť, arbitrárnosť\na zjavnú neodôvodnenosť napadnutého uznesenia okresného súdu, ktorý rozhodol\no zamietnutí sťažnosti sťažovateľov proti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania\n4\n\nnapriek tomu, že sťažovateľ v 2. rade zaplatil súdny poplatok za podané dovolanie v celom\nrozsahu. Podľa sťažovateľov na zastavenie dovolacieho konania neboli splnené zákonom\nustanovené podmienky, a preto došlo napadnutým uznesením okresného súdu k odmietnutiu\nspravodlivosti, ako aj k porušeniu práva sťažovateľov na prístup k súdu.\n11. Sťažovatelia argumentujú, že pokiaľ medzi nimi existuje nerozlučné\nspoločenstvo, tak ako to vyplýva zo záveru okresného súdu, neexistoval zákonný dôvod\nna zastavenie dovolacieho konania za situácie, ak sťažovateľ v 2. rade, ktorému bolo\npriznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v dovolacom konaní v rozsahu 90 %,\nsúdny poplatok za podané dovolanie vo vyrubenej výške riadne a včas zaplatil.\n12. Sťažovatelia zastavajú názor, že okresný súd nesprávne aplikoval zákon\no súdnych poplatkoch, ako aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). V tejto súvislosti uvádzajú, že porovnaním\njednotlivých znení § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch je zrejmé, že novelou\nvykonanou zákonom č. 531/2003 Z. z. s účinnosťou od 1. januára 2004 bolo zo znenia § 10\nods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v súvislosti s nezaplatením súdneho poplatku\nvypustené slovo „celkom“, s čím právna úprava následkov nezaplatenia súdneho poplatku\nplatná do 31. decembra 2003 spájala zastavenie konania, okrem prípadov uvedených pod\npísmenami a) a b) citovaného ustanovenia. Vzhľadom na uvedené sú sťažovatelia toho\nnázoru, že nezaplatenie súdneho poplatku z ich strany vo výške určenej vo výzve okresného\nsúdu nemá za následok zastavenie konania o celom uplatnenom nároku.\n13. Sťažovatelia uvádzajú, že interpretácia a aplikácia ustanovení zákona o súdnych\npoplatkoch a Civilného sporového poriadku zo strany okresného súdu popiera účel\na význam základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany\nzákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov\núčastníkov konania, a dôvody, na ktorých je napadnuté uznesenie založené, popierajú\npravidlá formálnej a právnej logiky a sú v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti.\n\n5\n\n14. Sťažovatelia namietajú, že z napadnutého uznesenia nie je zrejmé, na základe\nakej právnej úpravy došlo k zastaveniu dovolacieho konania. Sťažovatelia tiež namietajú, že\ntým, že okresný súd neuviedol v napadnutom uznesení dostatočné dôvody rozhodnutia\no zastavení dovolacieho konania, odňal sťažovateľom možnosť konať pred súdom. Zároveň\ndodávajú, že okresný súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s nimi v sťažnosti\nprezentovanými dôvodmi proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka o zastavení\ndovolacieho konania.\n15. Na základe uvedených dôvodov sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva sťažovateľov na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením okresného súdu, napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil\na priznal sťažovateľom náhradu trov právneho zastúpenia na účet ich právneho zástupcu.\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľov\n16. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril okresný súd\n(stanovisko zo 7. januára 2020), ktorý uviedol, že ústavnú sťažnosť považuje za nedôvodnú\nz týchto dôvodov:\n,,Žalovaní v 2/ a 3/ rade podali ústavnú sťažnosť proti uzneseniu tunajšieho súdu,\nktorým bola zamietnutá ich sťažnosť proti uzneseniu, ktorým vyšší súdny úradník zastavil\ndovolacie konanie, iniciované žalovanými v 2/ a 3/ rade, a to pre nezaplatenie súdneho\npoplatku v celom rozsahu, resp. nezaplatenie súdneho poplatku, ktorý bol žalovanému v 2/\nrade vyrubený vo výške 8.222,- eur ani sčasti. Pri vyrubovaní súdneho poplatku bolo\nprihliadnuté na rozsah podaného dovolania pre správne stanovenie základu súdneho\npoplatku, resp. ceny predmetu poplatkového úkonu (§ 7 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb.).\nDovolanie žalovaných v 2/ a 3/ rade pritom smerovalo proti výrokom, ktorými bol rozsudok\nokresného súdu potvrdený, teda tej časti, v ktorej bola žalovaným v 2/ a 3/ rade uložená\npovinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi 38.368,90 eur s príslušenstvom a v tej\n6\n\nčasti, v ktorej bola žalovanému v 2/ rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 34.569,50\neur s príslušenstvom. S poukazom na uvedené bol vyrubený súdny poplatok samostatne\nžalovanému v 2/ rade a samostatne žalovaným v 2/ a 3/ rade, ktorá povinnosť im bola\nuložená spoločne a nerozdielne.\nŽalovaným v 2/ a 3/ rade bol tak vyrubený súdny poplatok za podané dovolanie\nvo výške 460,- eur, ktorý mali zaplatiť spoločne a nerozdielne, keďže predmetom\npoplatkového úkonu bola suma 38.368,90 eur, t.j. suma na ktorej zaplatenie boli zaviazaní\nžalovaní v 2/ a 3/ rade spoločne a nerozdielne, a v časti ktorej podali spoločne dovolanie.\nŽalovanému v 2/ rade bol samostatne vyrubený súdny poplatok v celkovej výške 8.222,- eur,\nkeďže predmetom poplatkového úkonu bola suma 34.569,50 eur, t.j. suma na ktorej\nzaplatenie bol zaviazaný len žalovaný v 2/ rade, v časti ktorej podal žalovaný v 2/ rade\ndovolanie a zároveň suma 38.368,90 eur, na ktorej zaplatenie bol žalovaný v 2/ rade\nzaviazaný spoločne a nerozdielne so žalovaným v 3/ rade. Treba podotknúť, že samotné\nvyrubenie, ani výšku vyrubeného súdneho poplatku, nenamietali žalovaní v 2/ a 3/ rade ani\nv sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu, ani v podanej ústavnej sťažnosti.\nUvedená poplatková povinnosť vznikla žalovaným v 2/ a 3/ rade už dňom podania\ndovolania proti rozsudku odvolacieho súdu. Keďže títo si sami poplatkovú povinnosť\nnesplnili, súd ich vyzval na zaplatenie súdneho poplatku výzvou zo dňa 19.11.2018, a to\nv lehote 15 dní od doručenia výzvy.\nPri rozhodovaní o podanej sťažnosti proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka\nsom sa, ako zákonná sudkyňa v predmetnom spore, podrobne zaoberala a preskúmala\nvšetky okolnosti nezaplatenia súdneho poplatku. Prihliadla som aj na skutočnosť, že\nžalovanému v 3/ rade bolo priznané čiastočné oslobodenie od súdneho poplatku\nza dovolanie, a to v rozsahu 90%. Zároveň bolo prihliadnuté aj ku skutočnosti, že žalovaný\nv 3/ rade si svoju poplatkovú povinnosť splnil v celom rozsahu. Nebolo však možné\nopomenúť, že v danom prípade bolo medzi žalovanými v 2/ a 3/ rade založené nerozlučné\nspoločenstvo, keďže títo boli zaviazaní na úhradu žalovanej sumy spoločne a nerozdielne.\nTeda neuhradením súdneho poplatku žalovaným v 2/ rade, za spoločne podané dovolanie,\nvznikla prekážka, ktorá bráni pokračovaniu v konaní o dovolaní. Nebolo preto inej možnosti\n7\n\nako konanie o dovolaní zastaviť, a to bez ohľadu na to, že časť súdneho poplatku bola,\nzo strany žalovaného v 3/ rade, splnená. Z dôvodu existencie nerozlučného spoločenstva\nžalovaných v 2/ a 3/ rade nemožno konať o nimi podanom dovolaní pred zaplatením celej\nsumy súdneho poplatku zaň.\nČo sa týka procesného spoločenstva žalovaných v 2/ a 3/ rade tu treba uviesť, že\nv predmetnom spore vystupuje na žalovanej strane viacero subjektov. Charakter ich\nprocesného spoločenstva je určený charakterom predmetu konania, teda hmotnoprávnou\núpravou. Ide tu o solidárny záväzok žalovaných, ktorým vznikla povinnosť plniť dlh tomu\nistému veriteľovi - žalobcovi spoločne a nerozdielne, tento mohol požadovať celé plnenie\nod ktoréhokoľvek z nich, pričom po plnení jedného zo žalovaných zaniká povinnosť\nostatných vo vzťahu k žalobcovi. V danom prípade ide teda o ich nerozlučné procesné\nspoločenstvo. Žalovaní majú spoločné práva a povinnosti a rozhodnutie vo veci samej sa\nmusí vzťahovať na všetkých z nich.\nĎalej je potrebné uviesť, že sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaných v 2/ a 3/\nrade, že nesplnenie poplatkovej povinnosti môže mať za následok zastavenie konania iba\nv prípade, ak poplatník nesplnil svoju poplatkovú povinnosť vôbec. Takýto výklad\nžalovaných by mal za následok, že súd by musel konať vo veci v každom prípade, keď\npoplatník zaplatí aspoň minimálnu čiastku z akéhokoľvek vyrubeného súdneho poplatku.\nPo začatí konania pred súdom musí byť vždy najskôr vyriešený vzťah medzi navrhovateľom\npoplatkového úkonu a štátom. A až potom ako poplatník voči štátu svoju povinnosť splní\na zaplatí súdny poplatok v plnej výške, robí súd ďalšie úkony smerujúce k prejednaniu\na rozhodnutiu vo veci. V zásade teda platí, že poplatková povinnosť musí byť splnená\nv plnom rozsahu, tak ako je predpísaná (vyrubená). Ustanovenie § 10 ods. 2 zákona\nč. 71/1992 Zb. je kogentným ustanovením, a teda za splnenia zákonom predpokladaných\npodmienok má súd povinnosť (nie len možnosť) konanie zastaviť.\nV prípade, že predmetom konania je viacero nárokov, každý sa spoplatňuje\nsamostatne. V danom prípade však predmetom dovolacieho konania nie je viacero nárokov,\nale nárok žalobcu uplatnený vo vzťahu k viacerým žalovaným, resp. solidárne zaviazaným\nžalovaným. Súd nemôže deliť vyrubený súdny poplatok medzi viacerých poplatníkov\n8\n\n(zaviazaných spoločne a nerozdielne). To isté platí aj v prípade, že poplatníci si nesplnia\ncelú poplatkovú povinnosť. V takom prípade nastávajú, za splnenia podmienok stanovených\nv § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb., následky, t.j. zastavenie konania. Tvrdenie niektorého\nz poplatníkov, že zaplatil svoju pomernú časť poplatku je v takom prípade bezpredmetné.\nS poukazom na poznámku č. 3. k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho\nprílohu k zákonu č. 71/1992 Zb., platí obdobne ako pri odvolaní, že pokiaľ je dovolateľov\nna strane žalovaných viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného\nspoločenstva, t.j. v prípade nerozlučného procesného spoločenstva platia poplatok spoločne\na nerozdielne. Aj z názoru Ústavného súdu ČR (ÚS 1198/10) vyplýva, že pokiaľ je\npredmetom konania solidárny záväzok, je treba považovať povinnosť na zaplatenie súdneho\npoplatku za spoločnú.\nPre zastavenie dovolacieho konania boli teda v danom prípade splnené všetky\npodmienky, súdny poplatok nebol zaplatený v celom rozsahu, žalovaní boli na jeho\nzaplatenie súdom vyzvaní, boli o následkoch nezaplatenia poplatku riadne poučení a výzva\nsúdu im bola riadne doručená.\nNedá sa stotožniť s tvrdením žalovaných v 2/ a 3/ rade o porušení ich práv\nnesprávnym procesným postupom súdu a vydaní nezákonných uznesení, keď malo byť\ndovolacie konanie zastavené pre údajné nezaplatenie súdneho poplatku. Treba v tomto\nsmere konštatovať, že nezaplatenie súdom vyrubeného poplatku je v danom prípade\nskutočnosť, tento nebol zo strany žalovaného v 2/ rade zaplatený dodnes ani len sčasti.\nNejde teda o údajné, ale o faktické nezaplatenie súdneho poplatku.\nS ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti, mám za to, že v danom prípade nedošlo\npostupom súdu prvého stupňa k porušeniu práv sťažovateľov (žalovaných v 2/ a 3/ rade)\nna súdnu ochranu na nezávislom a nestrannom súde, na spravodlivé súdne konanie, či\nk porušeniu iných ich práv.“\n17. K vyjadreniu okresného súdu zaujali stanovisko (list z 28. januára 2020)\nsťažovatelia, ktorí uviedli, že skutočnosti uvádzané okresným súdom v jeho vyjadrení nie sú\n\n9\n\nspôsobilé ani vo svojom súhrne zvrátiť dôvodnosť podanej ústavnej sťažnosti. Sťažovatelia\nzotrvali na podanej ústavnej sťažnosti a jej dôvodoch a doplnili ju o toto vyjadrenie:\n«5. V zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR je ústavný súd oprávnený\nzasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o poplatkovej povinnosti, za predpokladu, že by\nrozhodnutím všeobecného súdu o neoslobodení od povinnosti zaplatiť súdny poplatok došlo\nvzhľadom na (i) výšku súdneho poplatku posudzovanú v rámci konkrétnych okolností\nprípadu a v rámci ekonomických (finančných) možností sťažovateľa zaplatiť tento súdny\npoplatok a vzhľadom na (ii) fázu konania pred všeobecným súdom k obmedzeniu samotnej\npodstaty práva sťažovateľa na súdnu ochranu (porov. Jedamski and Jedamska v. Poľsko,\nč. 73547/01, rozsudok ESĽP z 26. 7. 2005, body 60 a 66) Sťažovatelia zastávajú názor, že\no takýto prípad ide aj v súdenej veci, kedy porušovateľ vydaním napadnutého uznesenia\núplne rezignoval na vyvažovanie verejného a súkromného záujmu.\n6. Všeobecné súdy sú pri rozhodovaní o zastavení konania pre „nezaplatenie“\nsúdneho poplatku povinné s ohľadom na všetky podstatné skutočnosti vyskytujúce sa\nv konkrétnom prípade a význam práva na súdnu ochranu v demokratickej spoločnosti\nprimerane vyvažovať záujem štátu na vyberaní súdnych poplatkov za rozhodovanie sporov\na záujem účastníka konania uplatňujúceho si svoj nárok (resp. práva) súdnou cestou\n[porov. Kreuz v. Poľsko (No. 1), č. 28249/95. rozsudok ESĽP z 19. 6. 2001, bod 66],\nPorušovateľ sa však závermi ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry ESĽP vôbec neriadil.\n7. Sťažovatelia vidia porušenie svojich práv v nesprávnom výklade a aplikácii ust.\n§ 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ako aj ust. § 254 ods. 1 CSP. Sťažovatelia\nzastávajú názor, že okresný súd žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej príslušným\nustanoveniam zákona o súdnych poplatkoch, Civilného sporového poriadku aj judikatúre\nESĽP. Sťažovatelia poukazujú na to, že vo viacerých prípadoch v zmysle judikatúry ESĽP\nuloženie súdnych poplatkov sťažovateľom môže predstavovať neprimerané obmedzenie ich\npráva na prístup k súdu.\n8. Napadnuté uznesenie okresného súdu podľa sťažovateľov vychádza z argumentov\nsúdu, ktoré sú v rozpore s platným právnym poriadkom. V dôsledku napadnutého uznesenia\nstratilo uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/36/2010 zo dňa 15.10.2018,\n10\n\nktorým bolo sťažovateľovi 2/, na základe jeho žiadosti, priznané oslobodenie od súdneho\npoplatku za dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/68/2017 zo dňa\n12.07.2018 v rozsahu 90% (č.l. 1693) akýkoľvek zmysel a význam (rozpor napadnutého\nuznesenia s ust. § 254 ods. 1 C.s.p.).\n9. Okresný súd sa pri rozhodovaní v otázke súdneho poplatku dôsledne nevyrovnal\ns konkrétnymi okolnosťami prípadu sťažovateľov a vychádzal iba z formálnej citácie\npríslušných ustanovení právnych predpisov o úprave súdnych poplatkov.\n10. Sťažovatelia dopĺňajú, že okresný súd pri rozhodovaní o zastavení dovolacieho\nkonania vo svojom právnom názore nezohľadnil miesto základného práva na súdnu\nochranu v demokratickej spoločnosti a nezaistil primeranú vyváženosť medzi záujmom štátu\nna vyberaní súdnych poplatkov a záujmom sťažovateľky na obhájení svojho práva\nprostredníctvom všeobecného súdu.\n11. Okresný súd Dolný Kubín týmto postupom a napadnutým uznesením podľa\npresvedčenia sťažovateľov porušil ich základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n12. Za nesprávny považujeme aj právny názor porušovateľa o tom, že súd nemôže\ndeliť vyrubený súdny poplatok medzi viacerých poplatníkov (zaviazaných spoločne\na nerozdielne), že tvrdenie niektorého z poplatníkov, že zaplatil svoju pomernú časť\npoplatku je v takom prípade bezpredmetné a že v súdenom prípade existuje medzi\nžalovanými nerozlučné procesné spoločenstvo. Ustanovenie § 76 CSP vo svojom\nparagrafovom znení zakotvuje tzv. samostatné spoločenstvo účastníkov, niekedy označené aj\nako obyčajné alebo formálne spoločenstvo. Tento pojem má zdôrazniť výlučne procesný\ncharakter tohto spoločenstva účastníkov konania. Samostatné spoločenstvo účastníkov\nkonania vzniká tam, kde ide v konaní o samostatné práva a povinnosti. V súdenom prípade\nide o toľko právnych pomerov, koľko je účastníkov. V samostatnom spoločenstve teda robí\nkaždý zo žalovaných procesné úkony výlučne sám za seba, ich účinky sa môžu vzťahovať len\nk jeho osobe. Uvedenú skutočnosť o to viac determinuje tá skutočnosť, že v predmetnom\nspore je len jeden žalobca, ktorý žaluje tak hlavného dlžníka (žalovaného v rade 1/\nspoločnosť MOBI a.s.) ako aj ručiteľov - žalovaných 2/ a 3/ (sťažovatelia 1/ a 2/) titulom\n11\n\nručenia. Ich postavenie ako žalovaných je v procese celkom nezávislé, čo nakoniec\npreukazuje aj postup súdu prvej inštancie, ktorý skúmal u každého z nich podmienky pre\noslobodenie od súdnych poplatkov osobitne a neskúmal podmienky pre oslobodenie\nod platenia súdnych poplatkov u žalovaných spoločne. U samostatných žalovaných môže\nsúd rozhodnúť spoločným rozsudkom o každom zo žalovaných. Podstatou samostatného\nspoločenstva je, že povaha predmetu konania z hmotného práva umožňuje súdu rozhodnúť\no účastníkovi samostatne.»\n18. Okresný súd (vo svojom vyjadrení zo 7. januára 2020, pozn.) a sťažovatelia\n(vo svojom vyjadrení z 28. januára 2020, pozn.) súhlasili s upustením od ústneho\npojednávania. Ústavný súd tak so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti ústavnej sťažnosti dospel\nk názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n19. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n20. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy\nak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa\nodseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\n12\n\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má\nprávo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych\nprávach alebo záväzkoch.\nIV.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n22. Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či napadnutým\nuznesením okresného súdu, ktorý zamietol sťažnosť sťažovateľov proti uzneseniu\no zastavení dovolacieho konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku za spoločne\npodané dovolanie zo strany sťažovateľa v 1. rade, došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n23. Ústavný súd si pri výklade základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“)\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na spravodlivé súdne konanie, preto v obsahu\ntýchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n24. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení\ns čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\n13\n\nmať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa\nv jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá\npoužitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n25. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu pri\nposkytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\nmateriálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu\npodstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).\n26. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci má pozitívny záväzok aktívnym\nspôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom neboli\noprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto práva\na slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné. Z konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\npatrí aj ochrana, ktorá sa účastníkovi poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch.\nAk účastník konania splní predpoklady vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany\nv opravnom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí poskytnúť (napr. II. ÚS 78/05,\nII. ÚS 249/05).\n27. Prvoradou podmienkou dostupnosti práva na súdnu ochranu je také správanie\nsúdu, pri ktorom sa zdrží akejkoľvek svojej činnosti, ktorou by oprávnenej osobe bez\n14\n\nprávneho dôvodu sťažoval, či dokonca maril možnosť konať pred súdom, v medziach\nplatného právneho poriadku uplatňovať svoje hmotné aj procesné práva (Drgonec, J.,\nÚstava Slovenskej republiky. Bratislava : C. H. Beck, 2015, s. 855).\n28. Existencia práva na prístup k súdu akceptuje aj právna doktrína, ktorá uvádza,\nže ak hlavným zmyslom a účelom čl. 6 ods. 1 dohovoru je dosiahnutie spravodlivého\nprocesu, potom by bolo priamo v rozpore s tým zabránenie vôbec vzniku súdneho procesu.\nZamedzením prístupu k súdu by sa vlastne nemohol naplniť ani hlavný zmysel (účel) práva\nna spravodlivý súdny proces, ktorým je súdna ochrana práva. V tomto zmysle potom právo\nna spravodlivý proces obsahuje dve integrálne súčasti, ktoré sú vzájomne späté\na podmienené, a to právo na prístup k súdu a právo na spravodlivé súdne konanie (Svák, J.\nOchrana ľudských práv v troch zväzkoch. II. zväzok. Bratislava : EUROKÓDEX, s. r. o.,\nPaneurópska vysoká škola, 2011. s. 10).\n29. Právo na prístup k súdu môže podliehať rôznym procesnoprávnym obmedzeniam\na formalitám, avšak iba pri zachovaní jeho podstaty a pri rešpektovaní primeranosti\nobmedzenia, aby nedošlo k odopretiu práva na prístup k súdu do takej miery, že by bol\nnarušený jeho účel. Okrem uvedených kritérií je nevyhnutné, aby konkrétne obmedzenie\nsledovalo legitímny cieľ, t. j. aby nebolo svojvoľné (rozsudok ESĽP vo veci Ashigdane\nproti Spojenému kráľovstvu z 28. 5. 1985, sťažnosť č. 8225/78, bod 58).\nK namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa v 2. rade\n30. Námietka sťažovateľov týkajúca sa nimi tvrdeného porušenia označených práv\n(bod 1) napadnutým uznesením okresného súdu je založená na argumente, že pokiaľ medzi\nnimi existuje nerozlučné spoločenstvo tak, ako to vyplýva zo záveru okresného súdu\nvyjadreného\n\nv odôvodnení\n\nnapadnutého\n\nuznesenia,\n\nneexistoval\n\nzákonný\n\ndôvod\n\nna zastavenie dovolacieho konania za situácie, ak sťažovateľ v 2. rade, ktorému bolo\npriznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v dovolacom konaní v rozsahu 90 %,\nsúdny poplatok za podané dovolanie vo vyrubenej výške riadne a včas zaplatil.\n15\n\n31. Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že jeho úlohou nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Ústavný\nsúd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124 ústavy súdnym\norgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa čl. 127 ods. 1\nústavy mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných súdov, avšak\niba z hľadiska, či tieto rozhodnutia, resp. v nich vyslovené závery sú alebo nie sú v súlade\ns ústavno-procesnými zásadami upravenými v ústave.\n32. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také\nrozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré im predchádzali, alebo samotným\nrozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery\nboli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n33. Z tohto hľadiska pristúpil ústavný súd k preskúmaniu napadnutého uznesenia\nokresného súdu.\nOkresný súd odôvodnil napadnuté uznesenie, ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľov\nproti uzneseniu o zastavení dovolacieho konania tým, že keďže medzi sťažovateľmi bolo\nzaložené nerozlučné spoločenstvo, neuhradením súdneho poplatku za dovolanie\nsťažovateľom v 1. rade vznikla prekážka, ktorá bráni pokračovaniu v konaní o dovolaní, bez\nohľadu na skutočnosť, že si sťažovateľ v 2. rade svoju poplatkovú povinnosť splnil.\nK záveru, že medzi sťažovateľmi bolo založené nerozlučné spoločenstvo, dospel okresný\nsúd na základe toho, že rozsudkom vo veci samej im bola uložená povinnosť na zaplatenie\nžalovanej sumy spoločne a nerozdielne.\n\n16\n\n34. V zmysle § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom\nide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom\nnároku a povinnosti samostatne.\nV zmysle § 77 ods. 1 CSP nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo,\nv ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať\nna každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí\ni pre ostatných.\n35. Podstatným pre posúdenie tejto veci je to, či sťažovatelia môžu v dotknutom\nkonaní konať každý sám za seba podľa § 76 CSP, t. j. majú samostatné procesné\nspoločenstvo, alebo ide o tzv. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP, a teda či bol\nokresný súd oprávnený zastaviť dovolacie konanie len v časti týkajúcej sa sťažovateľa\nv 1. rade, ktorý si nesplnil svoju poplatkovú povinnosť alebo vo vzťahu k obom\nsťažovateľom.\n36. Charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu\nkonania, teda hmotnoprávnou úpravou. Ustanovenie § 76 CSP vo svojom paragrafovom\nznení zakotvuje tzv. samostatné spoločenstvo účastníkov, niekedy označené aj ako obyčajné\nalebo formálne spoločenstvo. Tento pojem má zdôrazniť výlučne procesný charakter tohto\nspoločenstva účastníkov konania. Samostatné spoločenstvo je také spoločenstvo, kde každý\nzo spoločníkov má samostatný procesný nárok (povinnosť) voči svojmu procesnému\nnáprotivku. V zásade teda platí, že v konaní existuje toľko nárokov, koľko je spoločníkov.\nV samostatnom spoločenstve teda robí každý zo spoločníkov procesné úkony výlučne sám\nza seba, ich účinky sa môžu vzťahovať len k jeho osobe. Nezaväzuje teda svojím úkonom\nnikoho iného okrem seba, na rozdiel od spoločenstva nerozlučného.\n37. Nerozlučné spoločenstvo v konaní je také procesné spoločenstvo, kde úkony\njedného subjektu spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt, ktorý je členom\nprocesného spoločenstva. Možno konštatovať, že o nerozlučné spoločenstvo ide len vtedy,\nak povaha predmetu sporu neumožňuje, aby ten bol prejednaný a rozhodnutý samostatne\n17\n\nvoči každému zo spoločníkov. Ak dochádza k zmene žaloby, k jej späťvzatiu či k uznaniu\nalebo vzdaniu sa nároku, je na procesnú perfektnosť takéhoto úkonu potrebný súhlas\nvšetkých procesných spoločníkov vystupujúcich na jednej strane. Vyplýva to z povahy veci,\nkeďže ide o úkony s takzvanou hmotnoprávnou relevanciou, vyžaduje sa súhlas všetkých\ndotknutých spoločníkov.\n38. Z obsahu rozsudku okresného súdu a rozsudku krajského súdu ústavný súd zistil,\nže sťažovateľom bola uložená povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu\n38 368,90 € s príslušenstvom a sťažovateľovi v 1. rade bola uložená povinnosť (samostatne,\npozn.) zaplatiť žalobcovi sumu 34 569,50 € s príslušenstvom. Záväzok sťažovateľov\nvyplýval z ručiteľských prehlásení, v ktorých sa zaviazali zaplatiť žalobcovi za záväzky\nžalovaného v 1. rade ako dlžníka, ktoré vzniknú zo zmlúv o finančnom prenájme\ns následnou kúpou prenajatej hnuteľnej veci uzavretých podľa § 269 ods. 2 Obchodného\nzákonníka.\n39. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho\nuspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.\nPodľa § 307 ods. 1 Obchodného zákonníka ak sa za ten istý záväzok zaručí viac\nručiteľov, ručí každý z nich za celý záväzok. Ručiteľ má voči ostatným ručiteľom rovnaké\npráva ako spoludlžník.\n40. Z citovaných ustanovení, ako aj z predmetu konania jasne vyplýva, že\nsťažovatelia mali v konaní postavenie samostatných spoločníkov podľa § 76 CSP. Vyplýva\nto z tej skutočnosti, že sťažovatelia samostatnými ručiteľskými vyhláseniami prevzali\nna seba záväzok uspokojiť žalobcu, ak svoj záväzok nesplní dlžník (žalovaný v 1. rade,\npozn.), a žalobca bol oprávnený vybrať si, či si svoj nárok na plnenie uplatní len od jedného\nzo sťažovateľov alebo od oboch sťažovateľov. Záväzky sťažovateľov z ručiteľských\nvyhlásení nie sú ich spoločným záväzkom a každý zo sťažovateľov je síce voči žalobcovi\nsolidárnym dlžníkom, ale len sám za seba a aj v súdnom konaní vystupuje samostatne.\nSamostatnosť procesného spoločenstva sťažovateľov potvrdil v konečnom dôsledku aj\n18\n\nkrajský súd, keď zaviazal sťažovateľa v 1. rade na (samostatné) zaplatenie sumy\n34 569,50 € s príslušenstvom žalobcovi. Každý zo sťažovateľov bol oprávnený proti\nžalobcovi vzniesť samostatné námietky [napr. použiť na započítanie nielen pohľadávky\ndlžníka, ale aj svoje vlastné pohľadávky (§ 306 ods. 2 Obchodného zákonníka)], z čoho\nvyplýva možnosť rozdielnej procesnej obrany u sťažovateľov. Každý zo sťažovateľov bol\noprávnený v konaní robiť samostatné procesné úkony, ako aj samostatne uplatniť opravné\nprostriedky bez toho, aby sa ich účinky vzťahovali aj na druhého sťažovateľa. Okresný súd\nmohol nárok žalobcu prerokovať a rozhodnúť samostatne proti obom sťažovateľom.\n41. K otázke charakteru spoločenstva medzi solidárne zaviazanými dlžníkmi sa\nopakovane vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa\nktorého žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými, a nie nerozlučnými\nspoločníkmi v konaní. Právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti\nnemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle. Samotná povaha solidarity sa\nvyznačuje mnohosťou právnych vzťahov spätých iba totožnosťou plnenia či predmetu\nplnenia. Solidárny záväzok sa ale nemusí vyznačovať totožným obsahom, rôznosť práv\na povinností k tomu istému plneniu je tu prípustná. Ak teda ide o samostatné záväzky, ktoré\nnemusia byť ani obsahovo totožné, potom už táto skutočnosť vylučuje, že by mohlo ísť\nmedzi solidárnymi dlžníkmi o také spoločné práva, aby sa rozhodnutie muselo vzťahovať\nna všetkých. Rozhodnutie sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych\ndlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude\no celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov. Z hmotného práva,\npodľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len\nod niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov, totiž vyplýva, že pasívne vecne\nlegitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám osebe. Už z toho, že o založení\nprocesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde\no tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov. Okrem toho,\naj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozhodnutie vzťahovať na všetkých,\nlebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú\n19\n\nposudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre\nsolidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho\nspoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozhodnutia môže byť dôsledkom aj napr.\nodpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných\nalebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov\njednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí\nzvlášť (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 203/2005, sp. zn.\n6 Cdo 544/2015).\n42. Ústavný súd preto uvádza, že okresný súd nesprávne posúdil postavenie\nsťažovateľov ako procesných nerozlučných spoločníkov, keď nezaplatenie súdneho\npoplatku za dovolanie sťažovateľom v 1. rade malo podľa okresného súdu za následok\nzastavenie dovolacieho konania aj vo vzťahu k sťažovateľovi v 2. rade, ktorý si poplatkovú\npovinnosť splnil.\n43. V predmetnom konaní okresný súd pochybil už tým, že poplatkovú povinnosť\nvo vzťahu k sťažovateľovi v 2. rade formuloval vo výzve na zaplatenie súdneho poplatku\nako spoločnú a nerozdielnu (bod 6 nálezu). Keďže sťažovatelia nie sú nerozlučnými\nspoločníkmi, nie je v ich prípade možné postupovať podľa § 2 ods. 3 zákona o súdnych\npoplatkoch a každý zo sťažovateľov je povinný zaplatiť súdny poplatok v prípade podania\ndovolania samostatne. Analogicky je možné poukázať na poznámku položky 1 odseku 3\nsadzobníka zákona o súdnych poplatkoch štvrtú vetu, podľa ktorej ak je odvolateľov\nna strane žalobcu, navrhovateľa, žalovaného alebo odporcu viac, platia súdny poplatok\nv závislosti od povahy ich procesného spoločenstva tak, že v prípade samostatného\nprocesného spoločenstva (§ 72 CSP) platia súdny poplatok samostatne podľa predmetu\nsvojho odvolania a v prípade nerozlučného procesného spoločenstva (§ 72 CSP) spoločne\na nerozdielne.\n44. Z uvedeného vyplýva, že napadnuté uznesenie okresného súdu je arbitrárne,\npretože okresný súd nesprávne posúdil postavenie sťažovateľov ako procesných\n20\n\nnerozlučných spoločníkov, v dôsledku čoho z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku\nza dovolanie sťažovateľom v 1. rade zastavil dovolacie konanie aj vo vzťahu\nk sťažovateľovi v 2. rade, ktorý si poplatkovú povinnosť splnil.\n45. Ústavný súd na podklade identifikovaných nedostatkov prijal záver, podľa\nktorého okresný súd napadnutým uznesením nenaplnil požiadavky plynúce zo základného\npráva sťažovateľa v 2. rade na súdnu ochranu ani z jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie, keď zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu o zastavení\ndovolacieho konania, napriek tomu, že neboli splnené zákonné podmienky na jej\nzamietnutie, čím odňal sťažovateľovi v 2. rade právo na prístup k súdu a porušil zásadu\nzákazu denegatio iustitiae.\n46. Na základe uvedených záverov ústavný súd vyslovil porušenie základného práva\nsťažovateľa v 2. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jeho práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nokresného súdu (bod 1 výroku tohto nálezu).\nK namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa v 1. rade\n47. Pokiaľ ide o tú časť ústavnej sťažnosti, ktorá sa týka porušenia označených práv\nsťažovateľa v 1. rade, ústavný súd k tejto časti ústavnej sťažnosti uvádza, že sťažovateľ\nv 1. rade bol okresným súdom po tom, ako súd zistil nezaplatenie súdneho poplatku\nza podané dovolanie, vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku (dvoma výzvami\nz 19. novembra 2018), pričom bol upozornený aj na možnosť zastavenia konania. Okrem\nvýzvy adresovanej obom sťažovateľom na zaplatenie súdneho poplatku za podané\ndovolanie vo výške 460 €, ktorý mali zaplatiť spoločne a nerozdielne, bola sťažovateľovi\nv 1. rade adresovaná aj výzva, na základe ktorej mal samostatne zaplatiť súdny poplatok\nv celkovej výške 8 222 €, keďže predmetom poplatkového úkonu bola suma 34 569,50 €, t. j.\nsuma, na ktorej zaplatenie bol zaviazaný len sťažovateľ v 1. rade, v časti ktorej podal\nsťažovateľ v 1. rade dovolanie, a zároveň suma 38 368,90 €, na ktorej zaplatenie bol\n21\n\nsťažovateľ v 1. rade zaviazaný spoločne a nerozdielne so sťažovateľom v 2. rade.\nSťažovateľ v 1. rade na výzvy okresného súdu nereagoval, čo malo za následok zastavenie\nkonania. Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľovi v 1. rade bol poskytnutý dostatočný\npriestor pre zaplatenie súdneho poplatku, bol upozornený na následky jeho nezaplatenia,\na preto nevyhnutne nevníma zastavenie konania proti jeho osobe ako nespravodlivé.\nNezaplatením súdneho poplatku za dovolanie ani len z časti, a to nielen za dovolanie proti\nvýroku rozsudku krajského súdu, ktorý zaväzoval na solidárne plnenie sťažovateľov, ale ani\nproti výroku, ktorým bol sťažovateľ v 1. rade zaviazaný na plnenie povinnosti samostatne\n(bod 7 tohto nálezu), sťažovateľ v 1. rade dobrovoľne rezignoval na poskytnutie súdnej\nochrany v podobe práva na prístup k súdu. Napokon samotný sťažovateľ v 1. rade v podanej\nústavnej sťažnosti ani žiadne dôvody, pre ktoré súdny poplatok nezaplatil, neuviedol.\n48. Základné právo na súdnu ochranu nie je absolútne. V záujme zaistenia právnej\nistoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha obmedzeniam, resp. podmienkam (čl. 46\nods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), akým je aj zaplatenie súdneho poplatku podľa\nustanovení príslušného zákona (napr. II. ÚS 309/06).\n49. Keďže ústavný súd nezistil existenciu priamej príčinnej súvislosti medzi\noznačenými právami sťažovateľa v 1. rade a napadnutým uznesením okresného súdu,\nústavný súd ústavnej sťažnosti sťažovateľa v 1. rade nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n50. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s ustanovením § 133 ods. 2 a 3 písm. b)\nzákona o ústavnom súde ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli\nporušené základné práva a slobody sťažovateľa. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť\nna ďalšie konanie.\n51. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa\nv 2. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jeho práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, bolo\npre dovŕšenie ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa čl. 127 ods. 2\n22\n\nústavy, resp. podľa § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde, a preto ústavný súd\nzrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\n52. V ďalšom postupe je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\nvysloveným v tomto rozhodnutí (§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Okresný súd je tiež\nviazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením\n(§ 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\nV.\nNáhrada trov konania\n53. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n54. Sťažovateľ v 2. rade si v ústavnej sťažnosti uplatnil nárok na náhradu trov\nkonania pred ústavným súdom.\n55. Ústavný súd v zmysle § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde rozhodol o náhrade\ntrov konania sťažovateľa v 2. rade, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym\nzastupovaním. Náhradu priznal za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npodanie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) vykonané v súlade\ns § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).\nÚstavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby\nza rok 2019 v sume 163,33 € a za rok 2020 v sume 177 € (1/6 výpočtového základu podľa\n§ 11 ods. 3 vyhlášky) a tiež zo sadzby za náhradu hotových výdavkov (režijný paušál)\nza každý úkon právnej služby za rok 2019 v sume 9,80 € a za rok 2020 v sume 10,62 €\n(1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky). Výsledná suma, ktorú ústavný\n23\n\nsúd priznal sťažovateľovi v 2. rade ako náhradu trov právneho zastúpenia, preto\npredstavovala sumu 640,66 € vrátane 20 % DPH.\n56. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa v 2. rade do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 62\nzákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP (bod 3 výroku tohto nálezu).\n57. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. apríla 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "konanie-zastavenie", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "poplatok-súdny", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "záväzkové právo-solidárny záväzok", "interpretácia právnych noriem", "procesné spoločenstvo-samostatné", "ručenie, ručiteľ", "občianske súdne konanie-Civilný sporový poriadok", "konanie-zastavenie", "aplikácia právnych noriem"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Cb/36/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:27b81b35-ba62-40c3-a797-9d5d9ad17f5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:27b81b35-ba62-40c3-a797-9d5d9ad17f5c"}, {"guid": "ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/05 z 18. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-18", "citacie_n": 199, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1cb4ad8e-94e8-4f71-954f-45e2f402a4cc"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "87cad5a7-85fd-41ca-ad80-7fb2ae6a335a:a24b21ac-68cd-4132-94e8-c5af2ddd021e", "ecli": null, "spisova_znacka": "14Cob/68/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/68/2017 z 30. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/87cad5a7-85fd-41ca-ad80-7fb2ae6a335a:a24b21ac-68cd-4132-94e8-c5af2ddd021e"}, {"guid": "e01108d3-f9c4-4072-930f-c86f0c897595:71baa9aa-4ad2-4db0-b8ef-6d957c291265", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Cb/36/2010", "nazov": "Dopĺňací rozsudok Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 2Cb/36/2010 z 13. 10. 2011", "sud": "Okresný súd Kežmarok", "datum_vydania": "2011-10-13", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/e01108d3-f9c4-4072-930f-c86f0c897595:71baa9aa-4ad2-4db0-b8ef-6d957c291265"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:20d82246-79f5-443c-9383-942cd7ac6ca6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 83/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/2026 z 7. 5. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-05-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.83.2026.2"}, {"guid": "ussr:2b5eace7-5a75-4495-94e1-1dcac93f6cef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 34/2026", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 34/2026 z 24. 3. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.34.2026.2"}, {"guid": "ussr:1b1338e5-7646-4473-ab8b-233b0a43c154", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.435.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 435/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 435/2023 z 20. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-20", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.435.2023.1"}, {"guid": "ussr:c0c84fd6-8a60-42f4-9b79-d1d6b6bcad8a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.371.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 371/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 371/2022 z 26. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-26", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.371.2022.1"}, {"guid": "ussr:31ee6cb0-8fc6-4b05-a346-48838b428f2a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.384.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 384/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 384/2021 z 26. 8. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.384.2021.2"}, {"guid": "a4be4eac-701a-4d2c-ab68-44e05ad21265:cf8e635c-15f4-49c4-8aa4-1afcc9c751b8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2026:6122411815.2", "spisova_znacka": "3Cdo/58/2025", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/58/2025 z 24. 6. 2026", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2026-06-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2026:6122411815.2"}, {"guid": "65046a5e-a638-49db-9357-e3038d8efc0c:d22c9f42-47b3-4bc0-ac7e-80fb571a9056", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:5114226110.1", "spisova_znacka": "9Cdo/147/2024", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/147/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:5114226110.1"}, {"guid": "021720b7-5d9d-444c-9aa7-809ceab202b4:fecda63b-7653-4c54-96ed-46c1eb3f2265", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:1709200737.1", "spisova_znacka": "8Cdo/1/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/1/2023 z 25. 2. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-02-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:1709200737.1"}, {"guid": "d1f1d871-bd89-4a46-a151-70a614b60992:af363e31-5982-4a23-a5ea-9a2034043db3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2025:4111236510.1", "spisova_znacka": "7Cdo/23/2023", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/23/2023 z 29. 1. 2025", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2025-01-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2025:4111236510.1"}, {"guid": "0615347c-504f-463c-8a34-e7abc3f7743e:2e0e3226-9a13-4e23-862f-591a3f845e5e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2024:6114225700.1", "spisova_znacka": "5Cdo/90/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/90/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2024:6114225700.1"}, {"guid": "0d83beb6-3b88-4ccf-8028-d16b8bc53136:cdc330af-a8d4-4d5c-b904-5f1425d9b58a", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100563.1", "spisova_znacka": "7Svk/27/2026", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Svk/27/2026 z 29. 7. 2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2026-07-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2026:0824100563.1"}, {"guid": "db2b80ba-620c-4ec7-a2e1-51b2fb2d35db:a63e2acd-0706-45ca-86bd-9ed614ad578a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6120420565.4", "spisova_znacka": "3CoCsp/9/2026", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3CoCsp/9/2026 z 23. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-07-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6120420565.4"}, {"guid": "1105c56d-0058-4585-aa78-b089f951c818:df1481a0-2215-48df-aeb1-0ec961671006", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2026:4123240596.2", "spisova_znacka": "12Co/66/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 12Co/66/2025 z 24. 3. 2026", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2026-03-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2026:4123240596.2"}, {"guid": "28bf7eed-b7ca-4c03-9f4a-0b87e11b3b27:f4c9e70e-8136-45f3-8a3e-3b564c1be3e7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6619200975.2", "spisova_znacka": "11Co/14/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/14/2025 z 29. 1. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-01-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6619200975.2"}, {"guid": "5db0e1f2-452b-4936-bdd4-3fbea99b75fe:5fdc3c04-77b9-4ab4-a5e3-33f628ba4cf5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:5315210245.1", "spisova_znacka": "9Co/161/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/161/2024 z 30. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-04-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:5315210245.1"}, {"guid": "51a553bc-05bb-4036-b464-d8c6ff97b1f2:b374d96d-15bf-4699-b0e8-cc013d0f6182", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:1322202924.1", "spisova_znacka": "9Co/21/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/21/2025 z 31. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:1322202924.1"}, {"guid": "5c9791b3-9349-488a-898e-b7929f520d50:71ad91d1-06f3-4d26-bf59-0b70ff243c2d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6119467436.1", "spisova_znacka": "15Co/95/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/95/2024 z 12. 3. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6119467436.1"}, {"guid": "0adc8f4a-bd61-4c5d-b34f-07b78c47db09:1a3f98d6-1e7f-471f-9934-37a5a54e9637", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6121301131.1", "spisova_znacka": "8Co/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 8Co/1/2024 z 30. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6121301131.1"}, {"guid": "a6390053-9d25-4ed9-b238-1a466eeba7a3:055298df-4479-400e-8571-d9cce16fd83f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2025:6121299915.1", "spisova_znacka": "10Co/1/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 10Co/1/2024 z 28. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2025-01-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2025:6121299915.1"}, {"guid": "a77d4afa-ccdc-4c47-b9fd-0a7293f2c5a9:00c089e9-f6a9-4fe9-bf1b-ad447172f3f5", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2024:5119200018.2", "spisova_znacka": "7Co/57/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/57/2024 z 4. 12. 2024", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2024-12-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2024:5119200018.2"}, {"guid": "3794ea70-3532-489d-bd07-0c9f38994894:cb53f82d-32b2-477f-87a4-37f438538d00", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8621201602.1", "spisova_znacka": "22Co/40/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 22Co/40/2023 z 19. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8621201602.1"}, {"guid": "2b55494a-f42b-42ea-8a2b-8a205dd8e062:585862f3-3e4f-4fd3-9272-0b388a602266", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:6121299913.1", "spisova_znacka": "18Co/39/2023", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/39/2023 z 19. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:6121299913.1"}, {"guid": "36abbe9c-fd1b-498d-b5db-81debb7de82a:132af509-8bef-4bd3-8416-6c334370211e", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2024:8122201678.2", "spisova_znacka": "13Co/4/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/4/2024 z 14. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2024-08-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2024:8122201678.2"}, {"guid": "38bd3fc2-2684-4a60-8edb-700d5e892ed3:457bde6a-a626-4e17-b3df-4fa409b9370e", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2024:7212227306.4", "spisova_znacka": "5CoCsp/3/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5CoCsp/3/2024 z 6. 8. 2024", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2024-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2024:7212227306.4"}, {"guid": "89f26176-31a1-4ac3-84c4-7fa7b41e18c4:67a9f105-984c-41ac-9227-13e8e0246bd9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2021:6120332529.1", "spisova_znacka": "5Cob/43/2021", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Cob/43/2021 z 27. 10. 2021", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2021-10-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2021:6120332529.1"}, {"guid": "eb712d5a-ca8e-4ad5-8c28-7b1f61d42ffd:66112ab2-a357-41e5-976a-71af987fa649", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2020:6719202093.1", "spisova_znacka": "13Co/168/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/168/2019 z 30. 8. 2020", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2020-08-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2020:6719202093.1"}, {"guid": "e57d0411-661f-4d56-a0d7-f1c8a372a3f7:505aa3cc-e609-46fc-8368-70e585592fb3", "ecli": "ECLI:SK:OSBJ:2026:8224203229.5", "spisova_znacka": "8C/85/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 8C/85/2024 z 5. 2. 2026", "sud": "Okresný súd Bardejov", "datum_vydania": "2026-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBJ:2026:8224203229.5"}, {"guid": "5318fb7f-669b-412b-9434-f603aa7ce7fc:38a3eeca-cbad-4c58-82ca-c653b1fa1f40", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6125237336.2", "spisova_znacka": "33Ek/508/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Ek/508/2025 z 21. 5. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-05-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6125237336.2"}, {"guid": "be9956a4-29af-40f8-aeb3-9785e44c1166:083346b0-cc79-4b9d-9a7c-de754e55e9bc", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2024:6124238371.2", "spisova_znacka": "67Ek/347/2024", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 67Ek/347/2024 z 20. 8. 2024", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2024-08-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2024:6124238371.2"}]}