{"guid": "ussr:e250eacd-b887-4d00-8310-c733e8a89701", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.378.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 378/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 378/2019 z 5. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. decembra 2019, sp. zn. II. ÚS 378/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.378.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10", "nazov": "čl. 10 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 10", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-10", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e250eacd-b887-4d00-8310-c733e8a89701", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.378.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.378.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.378.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 378/2019-14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára\na Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará\nĽubovňa, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nPrešov v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 9/2009 a jeho rozsudkom z 24. januára 2017,\npostupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Co 3/2018 a jeho\nrozsudkom z 29. októbra 2018 a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 Cdo 111/2019 a jeho uznesením z 30. júla 2019 a takto\n\nrozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. októbra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), čl. 36 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 9/2009 a jeho rozsudkom z 24. januára 2017, postupom\nKrajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n18 Co 3/2018 a jeho rozsudkom z 29. októbra 2018 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 Cdo 111/2019 a jeho uznesením z 30. júla 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 13 C 9/2009-440\nz 24. januára 2017 bola zamietnutá žaloba sťažovateľa proti žalovanej Východoslovenskej\nvodárenskej spoločnosti, a. s. (ďalej len „žalovaná“), ktorou sa sťažovateľ domáhal\nusporiadania pomerov k neoprávnenej stavbe na pozemku v jeho spoluvlastníctve, a to\nprikázaním jeho podielu do vlastníctva žalovanej za náhradu vo výške 143 905,79 €.\n3. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 18 Co 3/2018 z 29. októbra 2018 bol rozsudok\nokresného súdu potvrdený.\n4. Uznesením najvyššieho súdu č. k. 4 Cdo 111/2019-587 z 30. júla 2019 bolo\ndovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu odmietnuté. Uznesenie najvyššieho\nsúdu bolo sťažovateľovi doručené 23. augusta 2019.\n5. Podľa názoru sťažovateľa treba odmietnutie jeho dovolania považovať za účelové\na nezákonné. Najvyšší súd sa chcel úmyselne vyhnúť rozhodovaniu o podanom dovolaní\nz dôvodu jeho rozsiahlosti.\n2\n\n6. Odmietnutie dovolania odôvodnil najvyšší súd tým, že sťažovateľ v zmysle\nustanovenia § 429 Civilného sporového poriadku mal byť zastúpený v dovolacom konaní\nadvokátom a hoci bol o potrebe splnenia tejto povinnosti riadne poučený, plnú moc\nadvokátovi neudelil, v dôsledku čoho nebola splnená podmienka dovolacieho konania\nvyplývajúca z ustanovenia § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku, čo viedlo\nk odmietnutiu dovolania pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania bez toho, aby sa\nnajvyšší súd zaoberal vecnou správnosťou rozsudku krajského súdu.\n7. Sťažovateľ je presvedčený o nesprávnosti uznesenia najvyššieho súdu. Uvádza, že\nje zdravotne ťažko postihnutý, ale tiež poškodený nezákonnou výstavbou kanalizácie\nna pozemkoch v jeho spoluvlastníctve. Dovolanie podal prostredníctvom zvolenej\nzástupkyne, ktorá nie je advokátkou, má však vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa\nv odbore práva, pričom jej udelil generálne plnomocenstvo na zastupovanie. Ako\nzástupkyňa sťažovateľa mohla preto robiť všetky úkony, ktoré prináležali samotnému\nsťažovateľovi, okrem iného aj v konaní pred súdom. Napriek tomu však najvyšší súd\nudelené generálne plnomocenstvo nerešpektoval. Pritom generálne plnomocenstvo nemožno\nobmedziť. V slovenskom právnom poriadku neexistuje právny predpis, na základe ktorého\nby bolo všeobecným súdom (vrátane najvyššieho súdu) expressis verbis udelené oprávnenie\nv prípade osoby, ktorá nie je advokátom, no má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa v odbore práva, toto generálne plnomocenstvo nerešpektovať alebo akýmkoľvek\nspôsobom obmedziť. Všeobecné súdy by preto udelené generálne plnomocenstvo mali\nrešpektovať v plnom rozsahu bez výhrad a jeho obmedzovania, pričom zároveň by všetky\npísomnosti týkajúce sa konania mali doručovať len tomuto zástupcovi. V tomto prípade\nvšak všeobecné súdy udelené plnomocenstvo nerešpektovali, a preto podľa názoru\nsťažovateľa konali protiprávne, čo je neprípustné.\n8. Ustanovenie § 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku pripúšťa zastúpenie\ndovolateľa osobou, ktorá nie je advokátom, a to pod podmienkou, že má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa. V takomto prípade povinnosť dovolateľa byť\nzastúpený advokátom uvedená v ustanovení § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku\nneplatí. Keďže zvolená zástupkyňa sťažovateľa, ktorá disponuje generálnou plnou mocou,\n\n3\n\naj napriek tomu, že nie je advokátkou, riadne preukázala, že má dosiahnuté vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa vyžadované pre uplatnenie výnimky z povinného\nzastúpenia advokátom v dovolacom konaní, a to predložením fotokópie udeleného diplomu\nv odbore práva, neexistuje žiadny relevantný dôvod na to, aby najvyšší súd nerešpektoval\nudelené generálne plnomocenstvo. Existencia vysokoškolského právnického vzdelania\ndruhého stupňa (t. j. vzdelania získaného absolvovaním magisterského štúdia preukázaná\ndiplomom) pre uplatnenie výnimky z povinného zastúpenia advokátom bola riadne splnená.\nSťažovateľ preto nemusel byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, keďže bol\nzastúpený fyzickou osobou, ktorá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa má.\n9. Sťažovateľ je presvedčený, že zákonné podmienky pre zastavenie dovolacieho\nkonania neboli splnené a najvyšší súd postupoval protiprávne, keď sa nezaoberal vecnou\nsprávnosťou rozsudku krajského súdu. Najvyšší súd pri svojom rozhodovaní nerešpektoval\nani právny názor ústavného súdu, podľa ktorého orgánom verejnej moci a predovšetkým\nsúdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický\npostup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti s tým, že všeobecný súd nie je absolútne\nviazaný doslovným znením zákona a môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel\nzákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych\nprincípov.\n10. V ďalšom sťažovateľ poukazuje na rozhodujúce vecné otázky, ktorých sa jeho\nžaloba týkala, a odkazuje pritom v podrobnostiach na obsah ním podaného veľmi\npodrobného dovolania.\n11. Uznesením krajského súdu č. k. 18 Co 28/2014-411 zo 16. februára 2015 bol\nzrušený rozsudok okresného súdu č. k. 13 C 9/2009-370 zo 4. novembra 2013 a vec bola\nvrátená na ďalšie konanie. Po vrátení veci sudca okresného súdu úmyselne nekonal a čakal\nna nadobudnutie účinnosti Civilného sporového poriadku (1. júla 2016), ktorý v ustanovení\n§ 78 ods. 1 a 2 definoval nútené spoločenstvo s tým, že súd žalobu zamietne, ak nie je\nsplnená podmienka účasti všetkých subjektov podľa odseku 1. Okresný súd mal totiž už\nvedomosť o tom, že stranou konania nie je druhý spoluvlastník dotknutých pozemkov.\nÚmyselným nekonaním vo veci nielenže spôsobil zbytočné prieťahy, ale predovšetkým\n\n4\n\nporušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces. Okresný súd nekonal až do 15. novembra\n2016, na kedy bolo nariadené pojednávanie. Na pojednávaní konanom 24. januára 2017 bol\nvynesený rozsudok, ktorým okresný súd de facto poskytol súdnu ochranu protiprávne\nkonajúcej žalovanej na úkor sťažovateľa, čo je nezákonné, rozporné s právnym názorom\nkrajského súdu a s dobrými mravmi a znamená zjavné zneužitie práva nepožívajúce právnu\nochranu. Vyhlásený rozsudok úmyselne nebol doručený sťažovateľovi, pričom sudcovi bolo\nudelené napomenutie zo strany predsedu okresného súdu.\n12. Vzhľadom na neodôvodnené prieťahy v konaní požaduje sťažovateľ priznanie\nfinančného zadosťučinenia v primeranej výške podľa uváženia ústavného súdu, a to ako\nnáhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.\n13. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 Listiny základných práv a slobôd a právo\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu SR 4Cdo 111/2019-587 zo dňa 30. júla\n2019, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove 18Co/3/2018-496 zo dňa 29. októbra 2019\n(správne má byť zrejme 29. októbra 2018, pozn.) a Rozsudkom Okresného súdu Prešov č .k.\n13 C 9/2009-440 zo dňa 24. januára 2017 porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa\n\nvlastniť majetok podľa\n\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na ochranu majetku podľa čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nUznesením najvyššieho súdu SR 4Cdo 111/2019-587 zo dňa 30. júla 2019, Rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove 18Co/3/2018-496 zo dňa 29. októbra 2019 a Rozsudkom\nOkresného súdu Prešov č. k. 13 C 9/2009-440 zo dňa 24. januára 2017 porušené bolo.\n3. Základné právo sťažovateľa\n\nna rovnosť účastníkov\n\nv konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej Uznesením Najvyššieho súdu SR\n4Cdo 111/2019-587 zo dňa 30.júla 2019, Rozsudkom Krajského súdu v Prešove\n18Co/3/2018-496 zo dňa 29. októbra 2019 a Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.\n13 C 9/2009-440 zo dňa 24. januára 2017 porušené bolo.\n\n5\n\n4. Základné právo sťažovateľa\n\nna prerokovanie veci bez\n\nzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru porušené bolo.\n5. Uznesenie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 111/2019-587 zo dňa 30. júla 2019,\nRozsudok Krajského súdu v Prešove 18Co/3/2018-496 zo dňa 29. októbra 2019 a Rozsudok\nOkresného súdu Prešov č.k. 13 C 9/2009-440 zo dňa 24. januára 2017 sa zrušujú v celom\nrozsahu a vec sa vráti na ďalšie konanie.\n6. Sťažovateľovi\n\nsa priznáva primerané finančné\n\nzadosťučinenie vo výške stanovej Ústavným súdom SR, ktoré je Najvyšší súd SR povinný\nvyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n7. Sťažovateľovi\n\npriznáva náhradu trov konania\n\na právneho zastúpenia vo výške 355,73 EUR vrátane DPH na bankový účet právneho\nzástupcu... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“\n14. Napokon sťažovateľ žiada, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť rozsudkov\nokresného súdu a krajského súdu, ako aj uznesenia najvyššieho súdu vo výrokoch, ktorými\nbol zaviazaný na náhradu trov konania v prospech žalovanej. Opiera sa pritom\no ustanovenie § 52 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „starý zákon o ústavnom súde“).\nII.\nSkutkový stav veci\n15. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 18 Co 3/2018 z 29. októbra 2018 na odvolanie\nžalobcu a žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 ods. 1 a 2\nCivilného sporového poriadku potvrdil ako vecne správny a rozhodol o trovách odvolacieho\nkonania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie dôsledným\nspôsobom zistil skutkový stav, vec aj správne právne posúdil a na týchto skutkových\na právnych záveroch sa nič nezmení v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd\nkonštatoval správnosť postupu súdu prvej inštancie týkajúcu sa zaoberania sa úplnosťou\nokruhu účastníkov (sporových strán) a možnosťou prípadného riešenia vzťahov medzi\nvlastníkmi pozemkov a vlastníkom stavby, ako aj správnosť zistenia, že jeden podielový\n\n6\n\nspoluvlastník nie je účastníkom konania, a preto podľa názoru odvolacieho súdu správne\nsúd prvej inštancie uviedol, že druhý podielový spoluvlastník, ak nebol aktívny a nemal\nzáujem vystupovať v tomto spore na strane žalobcu, tak mal byť označený na strane\nžalovanej. Odvolací súd uviedol, že § 135c Občianskeho zákonníka ustanovuje spôsob\nvyporiadania vzťahu medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby alternatívnymi\nspôsobmi, podľa zistených rozhodujúcich skutočností, aby úprava vzájomných vzťahov\nbola čo najvhodnejšia a vyriešila definitívne nároky vlastníka pozemku, ale aj vlastníka\nstavby. Hoci žalovaná mala záujem riešiť vec, táto však definitívne doriešená nebola\na napriek tomu, že žaloba bola zamietnutá, neznamená to, že žalovaná nie je povinná\nso žalobcom si tieto vzťahy upraviť na základe vzájomných jednaní, ale je potrebné\nprihliadať aj na názor druhej podielovej spoluvlastníčky.\n16. Z uznesenia najvyššieho súdu č. k. 4 Cdo 111/2019-587 z 30. júla 2019 vyplýva,\nže ním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu sp. zn.\n18 Co 3/2018 z 29. októbra 2018.\n17. Podľa konštatovania najvyššieho súdu okresný súd zamietol žalobu sťažovateľa\ns poukazom na ustanovenie § 78 ods. 1 a 2 a § 137 písm. b) Civilného sporového poriadku,\nako aj ustanovenie § 135 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v danom prípade\nide o tzv. nútené procesné spoločenstvo, pretože nehnuteľnosti, na ktorých sa predmetná\nstavba nachádza, v priebehu celého rozhodovania sú stále v podielovom spoluvlastníctve\nsťažovateľa a tretej osoby (čo sťažovateľ ani nepopieral). Táto tretia osoba nie je stranou\nv konaní, pričom ak nevystupovala na strane sťažovateľa ako žalobcu, potom mohla\nvystupovať na strane žalovanej. V dôsledku uvedeného bola žaloba v súlade s ustanovením\n§ 78 ods. 2 Civilného sporového poriadku zamietnutá.\n18. Podľa ďalšieho konštatovania najvyššieho súdu krajský súd vo svojom\npotvrdzujúcom rozsudku dospel k záveru, že okresný súd dôsledným spôsobom zistil\nskutkový stav a vec správne právne posúdil. Druhý podielový spoluvlastník pozemku,\nak nebol aktívny a nemal záujem vystupovať v tomto spore na strane sťažovateľa ako\nžalobcu, mal byť označený na strane žalovanej.\n\n7\n\n19. Podľa názoru najvyššieho súdu rozhodujúca je skutočnosť, že podľa ustanovenia\n§ 429 ods. 1 prvej vety Civilného sporového poriadku dovolateľ musí byť v dovolacom\nkonaní zastúpený advokátom. Podľa ustanovenia § 429 ods. 2 Civilného sporového\nporiadku povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej\nzamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti\nCivilného sporového poriadku zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu\nspotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom\nzaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich\nzamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa. V danom prípade bol sťažovateľ riadne poučený podľa ustanovenia § 428 Civilného\nsporového poriadku o náležitostiach dovolania a aj o povinnom zastúpení advokátom, resp.\no nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní sťažovateľa týmto kvalifikovaným\nzástupcom. Sťažovateľ podal dovolanie prostredníctvom\n\n, ktorej\n\nudelil plnú moc na zastupovanie, okrem iného aj v konaní pred súdom. Táto však nie je\nadvokátkou. I napriek náležitému poučeniu zo strany krajského súdu je z obsahu spisu\nzrejmé, že sťažovateľ nepreukázal zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani\nnepreukázal, že by on sám mal zodpovedajúce právnické vzdelanie [§ 429 ods. 2 písm. a)\nv spojení s § 468 Civilného sporového poriadku].\n20. So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka\ndovolacieho konania vyplývajúca z ustanovenia § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku\n(pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v ustanovení § 429 ods. 2 Civilného\nsporového poriadku), bolo potrebné dovolanie sťažovateľa odmietnuť podľa ustanovenia\n§ 447 písm. e) Civilného sporového poriadku pre nesplnenie podmienok dovolacieho\nkonania, a to bez toho, aby sa najvyšší súd zaoberal vecnou správnosťou rozsudku\nkrajského súdu.\nIII.\n\n8\n\nRelevantná právna úprava\n21. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n22. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n23. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n24. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\nIV.\nPrávne aspekty posúdenia veci\n\n9\n\nA. K namietanému porušeniu práv postupom a rozsudkom okresného súdu\n25. Na rozhodnutie o tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 36 listiny a čl. 6 ods. 1 (právo na spravodlivé\na verejné prejednanie veci) dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu smeruje proti\npostupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 9/2009 a jeho rozsudku\nz 24. januára 2017, nie je daná právomoc ústavného súdu.\n26. Proti rozsudku okresného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa\nústavy, listiny, dohovoru a dodatkového protokolu mal krajský súd v rámci odvolacieho\nkonania. Tým je zároveň v danom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Obdobne\nproti rozsudku krajského súdu bolo prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok, v dôsledku čoho právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa\nmal v dovolacom konaní najvyšší súd, čo takisto vylučuje v uvedenej časti právomoc\nústavného súdu. Pritom treba dodať, že sťažovateľ tak právo podať odvolanie ako riadny\nopravný prostriedok, ale aj právo podať dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok\nvyužil (pozri citovaný § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\nB. K namietanému porušeniu práv postupom a rozsudkom krajského súdu\n27. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ\nnamieta porušenie čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 36 listiny a čl. 6\nods. 1 (právo na spravodlivé a verejné prejednanie veci) dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového\nprotokolu postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 Co 3/2018 a jeho\nrozsudkom z 29. októbra 2018. Túto časť ústavnej sťažnosti treba považovať primárne za\nzjavne neopodstatnenú, preto ústavný súd túto časť sťažnosti odmietol v zmysle § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde.\n28. Odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu obsahuje podľa názoru\nústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by\njeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká\n\n10\n\naplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola\npopretím ich podstaty a zmyslu. Okresný súd, ako aj krajský súd pri posúdení veci\nvychádzali z relevantnej právnej úpravy, ako aj z rozhodných skutkových okolností prípadu,\nlogicky vysvetlili, aké sú dôsledky tzv. „núteného procesného spoločenstva“.\n29. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom krajského súdu nestotožňuje, nepostačuje\nsama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97,\nI. ÚS 204/2010) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu\nstotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať\nv súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov\na námietok. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne\ntie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchýlne od veci samej alebo aj extrémne\nnelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,\nI. ÚS 301/06).\n30. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je\nvyčerpávajúco odôvodnený, krajský súd sa námietkami sťažovateľa vznesenými\nv odvolacom konaní riadne zaoberal a zrozumiteľne uviedol dôvody, ktoré viedli\nk potvrdeniu rozsudku súdu prvej inštancie. Krajský súd podľa názoru ústavného súdu\nústavne akceptovateľným spôsobom reagoval na všetky relevantné námietky sťažovateľa\nvznesené v rámci odvolania. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Takéto\npochybenie v ústavnoprávnom zmysle však ústavný súd v napadnutom rozsudku krajského\nsúdu nezistil.\n31. Ústavný súd sa vzhľadom na uvedené nedomnieva, že by napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bolo možné kvalifikovať ako nezlučiteľný s označenými článkami ústavy,\nteda že by zo strany orgánov súdnej moci nebola sťažovateľovi ústavne konformným\nspôsobom poskytnutá ochrana v jeho základných právach, resp. že by napadnutý rozsudok\nkrajského súdu bol nedostatočne odôvodnený alebo arbitrárny.\n\n11\n\nC. K namietanému porušeniu práv postupom a uznesením najvyššieho súdu\n32. Ústavnú sťažnosť v časti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie čl. 20 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy, čl. 36 listiny a čl. 6 ods. 1 (právo na spravodlivé\na verejné prejednanie veci) dohovoru, ako aj čl. 1 dodatkového protokolu postupom\nnajvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 111/2019 a jeho uznesením z 30. júla\n2019, treba tiež považovať za zjavne neopodstatnenú, preto ústavný súd túto časť sťažnosti\nodmietol v zmysle § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n33. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n34. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\n\n12\n\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n35. Podľa názoru ústavného súdu treba argumentáciu najvyššieho súdu považovať za\ndostatočne jasnú a presvedčivú. Interpretácia ustanovenia § 429 Civilného sporového\nporiadku, ktorú najvyšší súd použil, nejaví žiadne známky arbitrárnosti či zjavnej\nneodôvodnenosti. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ má na výklad tohto ustanovenia\nodlišný právny názor, nemôže znamenať bez ďalšieho porušenie jeho označených práv.\n36. Podľa § 429 ods. 1 Civilného sporového poriadku dovolateľ musí byť\nv dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť\nspísané advokátom.\n37. Podľa § 429 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinnosť podľa odseku 1\nneplatí, ak je\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého\nstupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má\nvysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto\nzákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou\noprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred\ndiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne\nkoná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.\n38. Javí sa ako nesporné, že sťažovateľ ako fyzická osoba nemá vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, v dôsledku čoho výnimka z povinnosti byť ako\ndovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom, nie je daná [§ 429 ods. 2 písm. a)\nCivilného sporového poriadku]. Keďže sťažovateľ nie je právnickou osobou [§ 429 ods. 2\npísm. b) Civilného sporového poriadku] a keďže v danom prípade nešlo o také typy\nsúdnych sporov, ktoré sú uvedené v ustanovení § 429 ods. 2 písm. c) Civilného sporového\n\n13\n\nporiadku, nebola v prípade sťažovateľa ani z týchto ďalších zákonných dôvodov daná\nvýnimka z povinnosti byť ako dovolateľ v dovolacom konaní zastúpený advokátom.\n39. Ústavný súd poznamenáva, že znenie ustanovenia § 429 Civilného sporového\nporiadku sa javí ako celkom jasné a jednoznačné, pričom výklad tohto ustanovenia\nz pohľadu námietok uplatnených sťažovateľom žiadne pochybnosti nevyvoláva.\n40.\n\nHlavným\n\nprotiargumentom\n\nsťažovateľa\n\nje,\n\nže\n\nosobe\n\ndisponujúcej\n\nvysokoškolským právnickým vzdelaním druhého stupňa udelil generálne plnomocenstvo,\nktoré túto osobu oprávňovalo zastupovať ho aj v súdnych konaniach (teda aj v dovolacom\nkonaní). To je podľa názoru sťažovateľa nadradené ustanoveniu § 429 Civilného sporového\nporiadku, resp. má byť primárne vzaté na zreteľ v rámci správneho výkladu tohto\nustanovenia.\n41. Z pohľadu ústavného súdu možno konštatovať, že uvedená argumentácia\nsťažovateľa by mohla mať prípadne váhu, keby udelil generálne plnomocenstvo niektorému\nadvokátovi. Vtedy by prichádzalo do úvahy zvažovať, či je takéto plnomocenstvo\ndostačujúce na jeho zastupovanie aj v dovolacom konaní. Takéto plnomocenstvo však\nsťažovateľ nesporne neudelil.\n42. Je síce pravdou, že sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie\n(a tým formálne vzaté vyčerpal právny prostriedok ochrany jeho označených práv, ktorý mu\npriznáva zákon), ale v skutočnosti z materiálneho hľadiska možnosť podania dovolania\nvlastne nevyužil, keďže ním podané dovolanie pre nedostatok povinného zastúpenia\nadvokátom nebolo spôsobilé na meritórne prejednanie a rozhodnutie. Platí teda, ako keby\ndovolanie vôbec nepodal. V konečnom dôsledku preto možno dôjsť aj k záveru, že\nzákonom priznaný právny prostriedok na ochranu jeho označených práv (dovolanie)\nnevyužil, čo zakladá v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nneprípustnosť už definovanej časti ústavnej sťažnosti. K tomu treba dodať, že sťažovateľ\ndostatočne relevantným spôsobom netvrdil, ale ani nepreukázal, že dovolanie v zastúpení\nadvokátom nepodal z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Len uviedol, že je osobou ťažko\nzdravotne postihnutou (ako keby naznačujúc, že na advokátske zastupovanie nemal dostatok\n\n14\n\nprostriedkov), avšak zároveň nevyužil niektorú z možností bezplatného advokátskeho\nzastúpenia. Preto ani neprichádzal do úvahy prípadný postup ústavného súdu podľa\nustanovenia § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\nD. K namietanému porušeniu práv postupom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru\n43. Podľa názoru ústavného súdu je potrebné venovať osobitnú pozornosť tej časti\nústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdne konanie\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru.\n44. V tejto súvislosti ústavný súd predovšetkým poznamenáva, že z navrhovaného\nznenia nálezu (bod 4 namietaného znenia nálezu citovaného v bode 13 tohto uznesenia) sa\nnedá zistiť, v ktorých fázach súdneho konania prebiehajúceho na troch inštanciách by malo\nbyť vyslovené porušenie týchto práv. Z odôvodnenia ústavnej sťažnosti (bod 11) sa zdá, že\nk zbytočným prieťahom malo podľa názoru sťažovateľa dochádzať najmä v konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 13 C 9/2009.\n45. Tú časť ústavnej sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie základného práva na\nsúdne konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie\nveci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti postupu najvyššieho\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Cdo 111/2019, treba považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\n46. Zmyslom ochrany základného práva na súdne konanie bez zbytočných prieťahov\na práva na prejednanie veci v primeranej lehote je poskytnúť ochranu strane konania tak,\naby stav neistoty týkajúci sa jej tvrdených práv netrval po dobu neprimerane dlhú. Inými\nslovami, poskytovanie tejto ochrany zo strany ústavného súdu neprichádza do úvahy\nv prípade, keď je ústavná sťažnosť podaná vo fáze, keď už prieťahy v konaní netrvajú. Tak\nje to aj v danom prípade. Doručením dovolacieho uznesenia najvyššieho súdu\na nadobudnutím právoplatnosti napadnutých rozsudkov boli akékoľvek prípadné neistoty\ntýkajúce sa výsledku konania s konečnou platnosťou vyriešené. Možno preto uzavrieť, že\n15\n\nk porušovaniu označených práv sťažovateľa v rozhodnom období už nedochádza, preto\nústavný súd túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde.\nE. K žiadosti o odloženie vykonateľnosti\n47. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť odmietol, nebolo už potrebné osobitne sa\nzaoberať požadovaným odložením vykonateľnosti tých častí rozsudkov okresného súdu\na krajského súdu, ako aj uznesenia najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú náhrady trov konania.\nÚstavný súd len pre poriadok poznamenáva, že sťažovateľ zrejme len omylom sa domáhal\nvydania dočasného opatrenia podľa § 52 ods. 3 starého zákona o ústavnom súde, hoci\nv skutočnosti by malo ísť o postup podľa ustanovenia § 129 zákona o ústavnom súde.\n48. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. decembra 2019\n\nJana Laššáková\npredsedníčka senátu\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy", "dovolanie-dovolacie konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "zastúpenie, zastupovanie-povinné právne zastúpenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "870e5425-22a0-433e-ad55-16aa15b6084c:6544a23d-abb3-484b-9048-a50145bd5f34", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8109200663.4", "spisova_znacka": "18Co/3/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/3/2018 z 28. 10. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-10-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8109200663.4"}, {"guid": "7f0319c8-8c58-43aa-b729-a684dada31ae:38788e9f-0b39-4ec5-881b-17824316c289", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2015:8109200663.1", "spisova_znacka": "18Co/28/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/28/2014 z 15. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-02-15", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8109200663.1"}], "citovane_v": []}