{"guid": "ussr:a84498ce-c516-495f-8885-853e343eab05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.396.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 396/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 396/2020 z 10. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 396/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.396.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a84498ce-c516-495f-8885-853e343eab05", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.396.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.396.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.396.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 396/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. septembra\n2020 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla\n\na partneri, s. r. o., Námestie SNP 3, Trnava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Jozef Palla,\nvo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 24 Csr 3/2016-288 zo 16. októbra\n2019 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k. 24 Csr 3/2016-298\nz 21. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n, a\n\n, o d m i e t a ako neprípustnú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n30. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,a\n\n,\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia\n\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n24 Csr 3/2016-288 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) v spojení\ns uznesením okresného súdu č. k. 24 Csr 3/2016-298 z 21. novembra 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom\nna okresnom súde pod sp. zn. 24 Csr 3/2016 sa sťažovatelia domáhali, aby všeobecný súd\nrozhodol o ich námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ROYAL\nDEVELOPMENT – RSRD, zzpo, Suľany 243, Hruboňovo (ďalej len „rozhodcovský súd“),\nv konaní vedenom pod sp. zn. RD 75/2016. Okresný súd napadnutým uznesením žalobu\nsťažovateľov zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Uznesením okresného\nsúdu č. k. 24 Csr 3/2016-298 z 21. novembra 2019 bola opravená forma napadnutého\nuznesenia, ktoré bolo pôvodne chybne označené ako rozsudok.\n3. Sťažovatelia uvádzajú, že rozsudkom rozhodcovského súdu im bola uložená\npeňažná povinnosť napriek tomu, že rozhodcovský súd nemal právomoc vo veci konať\na rozhodnúť a okresný súd „námietku nepríslušnosti“ rozhodcovského súdu odmietol ako\nnedôvodnú arbitrárne, bez logického právneho odôvodnenia. Sťažovatelia namietajú, že\nokresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia právomoci rozhodcovského súdu\nporušil ich právo na spravodlivé súdne konanie a na prístup k súdu, keďže vo veci\nnerozhodol oprávnený subjekt, a to všeobecný súd podľa zákona č. 160/2015 Z. z.\nCivilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov, ale rozhodcovský súd.\n4. Ku skutkovému stavu veci sťažovatelia uviedli, že zastávali pozíciu štatutárov,\nčlenov predstavenstva spoločnosti\n\n, ktorá vykonávala svoju\n\npodnikateľskú činnosť primárne v oblasti stavebníctva. V rámci realizácie jedného\nzo stavebných projektov si spoločnosť\nod dodávateľa ‒\n\n, objednala dodávku betónu\n\nSTAVMONT (ďalej len „dodávateľ“), ktorý betón\n\ndodal. Prevzatím betónu na stavbe bol poverený pracovník spoločnosti\n2\n\n, cenu betónu jeho dodávateľovi neuhradila z dôvodov, ktoré\nako sťažovatelia uvádzajú, nie sú pre účel posúdenia tejto ústavnej sťažnosti relevantné.\nNásledne dodávateľ podal na rozhodcovský súd žalobu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy\nvo výške ceny dodaného betónu priamo od sťažovateľov z titulu náhrady škody obchodnej\nspoločnosti\n\n, voči sťažovateľom ako členom predstavenstva tejto\n\nobchodnej spoločnosti.\n5. Rozhodcovský súd, ktorý vo veci pohľadávky uplatňovanej dodávateľom voči\nsťažovateľom konal a rozhodol, založil svoju právomoc v danej veci na základe dodacieho\nlistu o dodávke betónu, ktorý podpísal pracovník spoločnosti\n\n, poverený\n\nvýlučne na prevzatie betónu. Podľa vyjadrenia sťažovateľov mal dodací list už v čase jeho\npodpisu pracovníkom spoločnosti\n\n, obsahovať odkaz na všeobecné\n\nobchodné podmienky dodávateľa. V článku XV Všeobecných obchodných podmienok\ndodávateľa mala byť uvedená rozhodcovská doložka v prospech rozhodcovského súdu a ad\nhoc rozhodcu\n\npodľa výberu žalobcu. Sťažovatelia uvádzajú, že nikdy\n\nnepodpísali žiadny dokument, či už vo svojom mene alebo v mene spoločnosti\n, ktorý by obsahoval rozhodcovskú doložku, podľa ktorej by mal vo veci\nakéhokoľvek právneho vzťahu s dodávateľom rozhodovať rozhodcovský súd.\n6. Námietku nepríslušnosti rozhodcovského súdu uplatnili sťažovatelia už pri prvom\núkone v rámci rozhodcovského konania a následne po jej odmietnutí rozhodcovským súdom\npodali rovnakú námietku pred všeobecným súdom, ktorý ju taktiež napadnutým uznesením\nzamietol.\n7. Sťažovatelia argumentujú, že rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi\nrozhodcovského konania ani ich právnymi predchodcami nikdy uzavretá. Okresný súd\npodľa ich presvedčenia nesprávne právne posúdil predovšetkým to, že pokiaľ vo svojej\nprávnej úvahe vychádzal z údajného právneho nástupníctva v zmysle § 194 ods. 9\nObchodného zákonníka (nároky z náhrady škody akciovej spoločnosti voči členom\npredstavenstva), mal identifikovať rozhodcovskú zmluvu medzi obchodnou spoločnosťou\n, a sťažovateľmi vzťahujúcu sa na náhradu škody v zmysle tohto\n3\n\nustanovenia. Takáto rozhodcovská zmluva však neexistuje a napokon ani žiaden účastník\nsporu netvrdil, že by takáto zmluva existovala. Okresný súd však zobral za základ\nprávomoci rozhodcovského súdu dodací list, ktorý obsahoval v ľavom hornom rohu text:\n«\n\n„rozhodcovská doložka“ na www.stavmnont-\n\nmch.sk». Predmetný dodací list predložil na podpis dodávateľ a za spoločnosť\n, ho podpísali osoby poverené na stavbe prevzatím betónu. Z uvedeného je podľa\nsťažovateľov zrejmé, že prejav vôle v dodacom liste za spoločnosť\n\n,\n\nsmeroval k potvrdeniu prevzatia betónu, a nie k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy.\nSťažovatelia zároveň dodávajú, že dodávateľ ani v rozhodcovskom konaní a ani v konaní\npred okresným súdom nepredložil žiadny dôkaz o tom, že dokument, ktorý dodávateľ\noznačil ako jeho všeobecné obchodné podmienky, naozaj v danom čase existoval a bol\nprístupný na webstránke dodávateľa.\n8. Podľa mienky sťažovateľov okresný súd v napadnutom uznesení „zjavne\nnesprávnym spôsobom a bez právneho dôvodu zamieňa vzťahy medzi dodávateľom\na odberateľom so vzťahmi medzi obchodnou spoločnosťou a bývalými členmi jej\npredstavenstva; rozhodcovská zmluva mala byť uzavretá (ak by sme pripustili\nza akceptovateľný\n\nmechanizmus\n\nuzavretia\n\nrozhodcovskej\n\nzmluvy\n\nprostredníctvom\n\ndodacieho listu spôsobom špecifikovaným vyššie) na riešenie sporov, ktoré vzniknú z\nprávneho vzťahu, ktorého predmetom je záväzok dodávateľa betónu (a tomu zodpovedajúce\nprávo spoločnosti\nspoločnosti\n\n) dodať betón spoločnosti\n\n, a záväzok\n\n(a tomu zodpovedajúce právo dodávateľa betónu) zaplatiť\n\ncenu dodaného betónu“. Okresný súd však podľa sťažovateľov arbitrárne považoval za\nuzavretú rozhodcovskú zmluvu na riešenie sporov z právneho vzťahu z titulu nároku na\nnáhradu škody obchodnej spoločnosti\n\n, voči jej štatutárom. Sťažovatelia\n\nnamietajú, že okresný súd nevysvetlil, v čom spočíva „iná zmena v osobe veriteľa alebo\ndlžníka“ a „svojvoľne a protiprávne zamieňal pri svojej úvahe namiesto subjektov právnych\nvzťahov celé právne vzťahy, pričom mu nebolo v právnej úvahe prekážkou ani to, že ten istý\nsubjekt (akciová spoločnosť) vystupuje raz ako dlžník (dodávateľsko - odberateľský vzťah),\ndruhý raz ako veriteľ (nároky z údajnej náhrady škody) a to bez akejkoľvek právnej\nskutočnosti“.\n4\n\n9. Napadnutým uznesením (sťažovatelia mali pravdepodobne na mysli rozhodcovské\nrozhodnutie, pozn.) sa podľa sťažovateľov rozhodol spor, ktorý „nie je ani v medziach\n(neexistentnej) rozhodcovskej doložky“, čím okresný súd poprel zásadu, že nie je možné\nnikoho v rozpore so zákonom zaväzovať dohodou v neprospech tretieho. Neexistuje žiadny\nprejav vôle sťažovateľov ani ich právnych predchodcov, že by sa mali podrobiť\nrozhodcovskej právomoci predmetného rozhodcovského súdu. Uvedeným spôsobom bez\nprávneho titulu tak okresný súd „prelomil“ ústavou garantované práva a slobody. V tejto\nsúvislosti sťažovatelia poukázali na čl. 2 ods. 3 ústavy.\n10. Sťažovatelia ďalej poukázali na skutočnosť, že rozhodcovské rozhodnutie bolo\nvydané rozhodcovským súdom, ktorý je odlišný od rozhodcovského súdu, ktorý mal byť\npríslušný podľa deklarovanej rozhodcovskej doložky. Podľa dokladov predložených\ndodávateľom, ktorý sa domáhal uplatňovania rozhodcovskej doložky, mal vo veci konať\n, spol. s r. o, ktorý podľa výpisu z obchodného registra zanikol\nv dôsledku zlúčenia a právnym nástupcom tejto spoločnosti je\n\ns. r. o. Okresný\n\nsúd sa však nezaoberal skutočnosťou, že ako rozhodcovský súd konal a rozhodoval\nrozhodcovský súd, pri ktorom nebolo preukázané právne nástupníctvo ani k tvrdenej\nrozhodcovskej doložke.\n11. Napádané uznesenie tak podľa sťažovateľov protiprávne konvaliduje závažné\nporušenia ich základných práv na spravodlivé súdne konanie a prístup k súdu, pretože\nakceptovalo:\n„a) odňatie zákonného sudcu vo veci, v ktorej namiesto všeobecného súdu konal\nrozhodcovský súd;\nb) nútené podrobenie sťažovateľov právomoci rozhodcovského súdu bez akéhokoľvek\nprávneho dôvodu;\nc) odňatie práva na spravodlivý proces - napádané rozhodnutie protiprávne\nkonvalidovalo veľmi závažné právne vady rozhodcovského konania, kde boli sťažovatelia\nžalovanými na nesprávnom súde a bola im uložená povinnosť z právneho titulu, ktorý nebol\npreukázaný.“\n5\n\n12. Na základe uvedených dôvodov sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom\nvyslovil porušenie ich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým uznesením, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie a priznal sťažovateľom trovy právneho zastúpenia na účet ich právneho zástupcu.\nII.\nRelevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n16. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n17. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\n\n6\n\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n18. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n19. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na samotné posúdenie veci ústavným súdom\n20. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľmi namietané porušenie\nich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nk porušeniu ktorých malo dôjsť napadnutým uznesením okresného súdu, ktorý zamietol\nžalobu sťažovateľov, ktorou sa domáhali vyslovenia nedostatku právomoci rozhodcovského\nsúdu v konaní vedenom na rozhodcovskom súde pod sp. zn. RD 75/2016. Odôvodnenie\nsvojej ústavnej sťažnosti sťažovatelia založili na argumente absencie právomoci\nrozhodcovského súdu konať vo veci z dôvodu neexistencie rozhodcovskej doložky medzi\nsťažovateľmi a dodávateľom a z dôvodu, že rozhodcovským rozhodnutím bol rozhodnutý\nspor, ktorý ani nebol v medziach sťažovateľmi namietanej neexistujúcej rozhodcovskej\ndoložky.\n7\n\n21. Vzhľadom na sťažovateľmi uplatnené námietky ústavný súd poukazuje na svoje\nrozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie\nzákladných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým\nosobám zaručuje, preto je možnosť intervencie zo strany ústavného súdu subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak ochranu neposkytujú všeobecné súdy (porov. mutatis mutandis\nI. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013, III. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri\npredbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť pre neprípustnosť (porov. § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde; ďalej porov. aj mutatis mutandis I. ÚS 22/03,\nII. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05).\n22. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zisťoval, či sa\nsťažovatelia mohli domôcť ochrany tých práv, porušenie ktorých v súvislosti s napadnutým\nuznesením okresného súdu namietajú v konaní pred ústavným súdom, využitím iných\nprávnych prostriedkov, ktoré im zákon na ochranu ich práv priznáva.\n23. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“) rozhodcovský súd je\noprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo\nplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať\nvo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.\n24. Podľa § 21 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského\nkonania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre\nneexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom\nkonaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre\nnámietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno\nrozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa\nosobitného zákona;1a) túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho\n8\n\npojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že\nsporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského\nkonania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke\ndozvie.\n25. Podľa § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd\nrozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2\nrozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom\nrozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc\nrozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní\npo doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti\nrozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok.\nRozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom\nkonaní a vydať rozhodcovský rozsudok.\n26. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 1 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský\nrozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby\núčastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského\nkonania, ak účastník rozhodcovského konania preukáže, že nemal spôsobilosť uzavrieť\nrozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym\nporiadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská\nzmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku\nSlovenskej republiky.\n27. Podľa § 40 ods. 1 písm. a) bodu 3 zákona o rozhodcovskom konaní tuzemský\nrozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby\núčastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského\nkonania, ak rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená\nrozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že\nrozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky.\n\n9\n\n28. Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku\núčastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského\nrozsudku.\n29. Podľa § 43 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní ak súd zruší rozhodcovský\nrozsudok z dôvodov neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo nemožnosti riešiť predmet\nsporu v rozhodcovskom konaní, pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe\nalebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.\n30. Z napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva, že rozsudok rozhodcovského\nsúdu bol vydaný 18. augusta 2016 a stal sa právoplatným a vykonateľným 26. augusta 2016.\n31. Z citovaného § 40 zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že žalobu\nna zrušenie rozhodcovského rozsudku môže podať účastník rozhodcovského konania, ktorý\npopiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. uvádza, že rozhodcovským rozsudkom sa\nrozhodol spor, ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky.\n32. V prerokovávanej veci sú námietky sťažovateľov založené na tvrdení, že\nrozhodcovská zmluva je neplatná z dôvodu, že nebola podpísaná oprávnenou osobou a že aj\nv prípade platnosti rozhodcovskej doložky, predmetný spor nie je v jej medziach, a z tohto\ndôvodu nebola založená právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť.\n33. S ohľadom na citované ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj\nobsah sťažnostnej argumentácie sťažovateľov je zrejmé, že sťažovatelia mohli námietky\nuvedené v ústavnej sťažnosti uplatniť okrem inštitútu námietky nedostatku právomoci\nrozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy podľa § 21\nods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, resp. podaním návrhu na rozhodnutie o tejto\nnámietke na súd v zmysle § 21 ods. 4 zákona o rozhodcovskom konaní, čo aj urobili, aj\npodaním žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zákona o rozhodcovskom\nkonaní. Z ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovatelia využili možnosť uplatniť\n10\n\nuvedený právny prostriedok, ktorý im zákon na ochranu ich základných práv a slobôd\npriznáva.\n34. Skutočnosť, že sťažovatelia nevyužili účinný zákonný právny prostriedok, ktorý\nmali k dispozícii na ochranu svojich základných práv alebo slobôd, tak zakladá\nneprípustnosť ich ústavnej sťažnosti.\n35. V spojitosti s tým je potrebné uviesť, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy\nnepredstavuje právny prostriedok nápravy, ktorý možno využiť súčasne popri iných\nprostriedkoch nápravy, ktoré majú sťažovatelia k dispozícii; takúto sťažnosť možno uplatniť\niba v tom prípade, ak napriek vyčerpaniu všetkých prípustných prostriedkov nápravy došlo\npodľa tvrdenia sťažovateľov k porušeniu ich základných práv alebo slobôd (m. m.\nIV. ÚS 21/02).\n36. Sťažovatelia si preto nemôžu vyberať orgán verejnej moci, ktorý im má\nposkytnúť ochranu pred namietaným porušením ich práv. Povinnosťou sťažovateľov je\nvyčerpať všetky právne prostriedky ochrany nimi označených práv, porušenie ktorých\nnamietajú, tak ako to umožňuje právny poriadok Slovenskej republiky. Až po ich vyčerpaní\na za predpokladu, že by boli splnené ostatné ústavné aj zákonné podmienky, by mohla byť\ndaná právomoc ústavného súdu (IV. ÚS 171/04).\n37. Meritórne preskúmanie ústavnej sťažnosti sťažovateľov ústavným súdom\nv situácii, ak sťažovatelia nevyužili všetky opravné prostriedky, ktoré im zákon na ochranu\nich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých sú oprávnení\npodľa osobitných predpisov, hoci ich využiť mohli a mali, by bolo porušením princípu\nsubsidiarity ako sťažnostného atribútu vzťahu medzi ústavným súdom a sústavou\nvšeobecných súdov, na ktorom je založené rozhodovanie o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1\nústavy (obdobne I. ÚS 728/2016). Týmto sťažovatelia nenaplnili podmienku ustanovenú\nv § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže sťažovatelia ani len netvrdili (tým menej\npreukazovali), že citovaný právny prostriedok nevyčerpali z dôvodov hodných osobitného\n\n11\n\nzreteľa, v okolnostiach ich prípadu ani neprichádzal do úvahy prípadný možný postup\nústavného súdu podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n38. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom\nsúde ústavnú sťažnosť ako neprípustnú odmietol, pričom sa argumentáciou sťažovateľov\nvo vzťahu k porušeniu nimi označených práv bližšie nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. septembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský súd", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "právomoc"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d85f46de-89de-4c57-88e0-6be0c51e3652", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.728.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 728/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 728/2016 z 30. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-30", "citacie_n": 86, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.728.2016.1"}, {"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:9c04c685-c84d-40e6-95ef-88fb8ea27133", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 171/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 171/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c04c685-c84d-40e6-95ef-88fb8ea27133"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/02 z 19. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-19", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:581601b0-d2b7-40a8-a74a-321007edceba"}, {"guid": "f56c1f7a-a5af-499d-ab3d-553960f628eb:ebaabeb3-7620-490f-b14d-b3d2f94b5933", "ecli": null, "spisova_znacka": "24Csr/3/2016", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 24Csr/3/2016 z 14. 2. 2017", "sud": "Okresný súd Žiar nad Hronom", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f56c1f7a-a5af-499d-ab3d-553960f628eb:ebaabeb3-7620-490f-b14d-b3d2f94b5933"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:15bfa232-6617-405e-96c3-e66d2e4f8498", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.281.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 281/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 281/2021 z 13. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.281.2021.1"}]}