{"guid": "ussr:48411eb5-6278-4df4-b14e-c993adce4054", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.404.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 404/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 404/2020 z 24. 9. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. septembra 2020, sp. zn. II. ÚS 404/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.404.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-09-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/48411eb5-6278-4df4-b14e-c993adce4054", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.404.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.404.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.404.2020.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 404/2020-19\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ivanou Orosovou, Masarykova 10, Prešov, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 15/2017\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6\n\nCdo 152/2019\n\nz 30. októbra 2019, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n28. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Ivanou Orosovou, Masarykova 10, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 15/2017 (ďalej len „napadnuté konanie“) a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 152/2019\nz 30. októbra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“), ako aj postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v procesnom postavení\njedného zo žalobcov bol stranou v konaní o zaplatenie sumy 3 319,30 € s príslušenstvom\nvedenom Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 29 C 50/2007. V odvolacom konaní vedenom\nkrajským súdom pod sp. zn. 16 Co 15/2017 vzal ako žalobca v 1. rade žalobu späť. Krajský\nsúd uznesením sp. zn. 16 Co 15/2017 z 25. januára 2018 pripustil späťvzatie žaloby\nžalobcom v 1. rade (sťažovateľom), zrušil prvoinštančný rozsudok vo veci samej vo vzťahu\nk žalobcovi v 1. rade a konanie proti nemu zastavil a zároveň rozhodol, že žalované\nv 1. a 2. rade majú proti žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného,\nako aj odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal a žalovaným v 3. a 4. rade nepriznal náhradu trov konania.\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že mu „nie je zrejmé, z akého dôvodu...\nmal uhradiť trovy protistrany v celom rozsahu výlučne... sám, keď už zo samotného\nrozhodnutia prvoinštančného súdu vyplýva, že trovy žalovaným... boli (pozn., žalobcovia)\n2\n\nzaviazaní uhradiť spoločne a nerozdielne, čím išlo o nerozlučné spoločenstvo žalobcov\nv zmysle § 77 CSP. Odvolací súd pri spätvzatí žaloby na rovnakom skutkovom základe\nsvojvoľným postupom zmenil výrok súdu prvého stupňa bez toho, aby mal na to patričný\ndôvod, a aby vo vydanom uznesení zmenu výroku prvostupňového súdu dostatočne\nodôvodnil.“.\n4. Proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 16 Co 15/2017 z 25. januára 2018 podal\nsťažovateľ dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzoval z § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku (ďalej aj „CSP“). Najvyšší súd napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľa\nodmietol ako neprípustné.\n5. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentuje: „Nesúhlasím s tvrdením Najvyššieho\nsúdu, že v danom prípade uznesenie odvolacieho súdu o náhrade trov konania\nnie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (o veci\nvymedzenej žalobou)... Mám za to, že súd v rámci svojho rozhodovania rozhoduje meritórne\naj o náhrade trov konania, pretože žalobca uvedené žiada priznať rovnako, ako žiada\npriznať samotný nárok v konaní. V podstate, ak by žalobca neuviedol v petite žaloby návrh\nna priznanie trov konania, o trovách by súd nerozhodoval. Aj vzhľadom na uvedené obe\nnároky, ktoré vo svojom petite žiada žalobca priznať, majú rovnakú váhu a obe výroky\npredstavujú v podstate rozhodnutia, o ktoré sa žalobca domáha podaním svojej žaloby.“\n6. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že postupom dovolacieho súdu\na odmietnutím dovolania bez toho, aby došlo k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia, bolo\nzasiahnuté do jeho práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.\n7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu -\n\nupravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\n\n3\n\nv Prešove v konaní vedenom pod spisovou značkou 16 Co/15/2017 a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vedené pod spisovou značkou 6 Cdo/152/2019 bolo porušené.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 6 Cdo/152/2019 zo dňa\n30. 10. 2019 sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\n3. Sťažovateľovi\na právneho\n\nzastúpenia\n\nsa priznáva náhrada trov konania\nv\n\nkonaní\n\npred\n\nÚstavným\n\nsúdom\n\nSlovenskej\n\nrepubliky,\n\nktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n\n4\n\n12. Podľa § 45 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi návrhu\nna začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody\nuvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu sp. zn. 16 Co 15/2017\n15. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomocí je viazané na splnenie\nviacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127\nods. 1 ústavy, § 39 ods. 3 a 4, § 43 a § 123 zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti\n5\n\nuž ústavný súd opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý\nnávrh, a to tak náležitosti týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd\nje potom viazaný návrhom na začatie konania (§ 45 zákona o ústavnom súde). Osobitne\nto platí v prípadoch, v ktorých osoby, požadujúce ochranu svojich základných práv\na slobôd, sú zastúpené advokátom (m. m. III. ÚS 334/09).\n16. Sťažovateľ sa v petite ústavnej sťažnosti domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 15/2017, avšak bez toho, aby ústavne\nrelevantným spôsobom odôvodnil porušenie týchto práv. Pozornosti ústavného súdu neušla\npomerne stručná argumentácia sťažovateľa vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu\nsp. zn. 16 Co 15/2017 z 25. januára 2018, ústavný súd na ňu však neprihliadal,\nkeďže predmetné uznesenie sťažovateľ nepoňal do petitu ústavnej sťažnosti. V texte\nústavnej sťažnosti teda chýba ústavnoprávne relevantná právna argumentácia vo vzťahu\nk namietanému porušeniu uvedených práv napadnutým postupom krajského súdu. Ústavný\nsúd konštatuje, že obligatórnou náležitosťou ústavnej sťažnosti podľa § 123 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde je povinnosť sťažovateľa uviesť konkrétne skutkové a právne\ndôvody, pre ktoré malo podľa neho dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd. Keďže\nústavná sťažnosť neobsahuje v tomto smere relevantné odôvodnenie, nespĺňa ani podstatnú\nzákonom predpísanú náležitosť ustanovenú v § 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde.\n17. Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia ústavnej sťažnosti významné\nprocesné dôsledky. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu o individuálnej\nsťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je teda vznesenie\nrelevantných námietok zo strany sťažovateľa, spočívajúcich v uvedení skutočností,\nsvedčiacich o porušení jeho základných práv alebo slobôd rozhodnutím, opatrením,\nprocesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho orgánu\nverejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu atď.).\n\n6\n\n18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikované\nprávne zastúpenie sťažovateľa ústavnú sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým postupom\nkrajského súdu odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 56\nods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva\n\npodľa\n\nčl.\n\n6\n\nods.\n\n1\n\ndohovoru\n\nuznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 6 Cdo 152/2019 z 30. októbra 2019 a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu\n19. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n20. Právo na súdnu ochranu sa v civilnom sporovom konaní účinne zaručuje\nlen vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže\nkonať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred súdom, vrátane\ndovolacích konaní, v ktorých sa (popri všeobecných procesných podmienkach) uplatňujú\naj ďalšie, osobitné procesné podmienky dovolacieho konania.\n\n7\n\n21. V nadväznosti na uvedené východiská ústavný súd, poukazujúc na svoju\ndoterajšiu judikatúru, považuje za potrebné zdôrazniť, že otázka posúdenia, či sú splnené\npodmienky na uskutočnenie dovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia\nsúdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1 ústavy)\nvyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, sústavu ktorých završuje najvyšší\nsúd (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n22. V rámci uvedených právnych názorov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\npreskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, ktorým odmietol dovolanie sťažovateľa.\n23. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyššieho súdu vyplýva, že sťažovateľ\npodal dovolanie proti výrokom odvolacieho súdu, ktorými priznal žalovaným v 1. a 2. rade\nproti žalobcovi v 1. rade (sťažovateľ) nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho\nkonania v celom rozsahu, pričom vyvodzoval prípustnosť svojho dovolania z § 420 písm. f)\nCSP, pretože podľa jeho názoru mala byť uložená povinnosť nahradiť trovy konania\naj žalobcovi v 2. rade, teda obom žalobcom spoločne a nerozdielne. Sťažovateľ\nargumentoval, že trovy konania, na náhradu ktorých bol zaviazaný, nezavinil, právne úkony,\nktoré v konaní vykonával, boli nutné na ochranu jeho práv.\n24. Dovolací súd v relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia uvádza:\n„V zmysle § 420 C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorý m sa konanie končí, ak v konaní došlo\nk niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v § 420 písm. a) až f) C. s. p. Základným\n(a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie\nprípustné podľa § 420 C. s. p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej,\nalebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie konči. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje\nprípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C. s. p., dovolací súd skúma primárne,\nči ide o rozhodnutie v ňom uvedené: k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie\ndovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a) až f) C. s. p.\n8\n\npristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému\nv tomto ustanovení.\nAk je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím\nvo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti\ndovolania v zmysle § 420 písm. a) až f) C. s. p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej\nprocesnej vade došlo alebo nedošlo.\nV danom prípade žalobca 1/ dovolaním napadol uznesenie odvolacieho súdu\no náhrade trov konania, ktoré však nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím,\nktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí (porov. R 73/2018). Prípustnosť\ndovolania z ustanovenia § 420 C. s. p. preto nemožno vyvodiť.\nVzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalobcu 1/ z ustanovenia § 420 C. s. p.\nnevyplýva, dovolací súd jeho dovolanie ako procesné neprípustné odmietol podľa § 447\npísm. c) C. s. p.“\n25. V nadväznosti na citované časti napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný\nsúd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnie je povinnosťou súdu akceptovať dôvody prípustnosti opravného prostriedku uvádzané\nsťažovateľom, v dôsledku čoho ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho\npovažovať za porušenie ním označeného základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nani práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť\nposúdiť, či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného dovolania vôbec\nboli naplnené. Takýto postup a rozhodnutie dovolacieho súdu Civilný sporový poriadok\nvýslovne umožňuje, preto použitý spôsob v konkrétnom prípade nemohol znamenať\nodoprenie prístupu sťažovateľa k súdnej ochrane v konaní o dovolaní.\n26. Z citovaných častí napadnutého uznesenia možno vyvodiť, že najvyšší súd\nodmietnutie dovolania sťažovateľa primeraným spôsobom odôvodnil, pričom tento jeho\nzáver nemožno považovať za arbitrárny. Ústavný súd pri preskúmavaní napadnutého\nuznesenia nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup dovolacieho\nsúdu (v medziach posudzovanej prípustnosti dovolania, pozn.), t. j. postup, ktorý by nemal\noporu v zákone. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že najvyšší súd\n9\n\nsa ústavne akceptovateľným spôsobom zaoberal a aj vysporiadal s dovolaním sťažovateľa,\npričom ho odmietol ako neprípustné podľa § 447 písm. c) CSP bez toho, aby skúmal,\nči došlo k procesnej vade namietanej sťažovateľom.\n27. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením najvyššieho súdu\na obsahom základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť\nvyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu je podľa názoru ústavného súdu z ústavného\nhľadiska akceptovateľné a udržateľné, a preto ústavnú sťažnosť pri predbežnom\nprerokovaní odmietol v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nz dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n28. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi\nústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. septembra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie dôvody", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b5b9c2df-eb92-44e6-a339-609b0e300bde", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 334/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 334/09 z 13. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-13", "citacie_n": 137, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5b9c2df-eb92-44e6-a339-609b0e300bde"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3d1efb76-fdb6-4cd6-ba89-05b7725bfc58:3f3e6119-43df-4337-b1a1-1e8ea25a6387", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8107204631.3", "spisova_znacka": "6Cdo/152/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/152/2019 z 29. 10. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8107204631.3"}, {"guid": "6579fcd8-969b-444c-b6dc-52e9ab2256e5:acf4277b-cde2-41c1-bd11-319d2f3960cd", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6114215999.2", "spisova_znacka": "16Co/15/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/15/2017 z 13. 12. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-12-13", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6114215999.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6a8f57a6-a728-4620-9de1-51a8f71756c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.472.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 472/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 472/2023 z 28. 9. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-09-28", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.472.2023.1"}, {"guid": "ussr:3f6c1a42-d5f9-42b1-8daf-99f1b1aa5bab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.345.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 345/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 345/2021 z 29. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.345.2021.1"}, {"guid": "ussr:13a8bd46-24fc-404b-8892-3dc9fb4a0c45", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.304.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 304/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 304/2021 z 16. 6. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-06-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.304.2021.1"}]}