{"guid": "ussr:ce9d6068-25f5-457e-9855-634f130fbcfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.41.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 41/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 41/2020 z 30. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 41/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.41.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ce9d6068-25f5-457e-9855-634f130fbcfe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.41.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.41.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.41.2020.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 41/2020-19\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu\nPetra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia\n\njeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava IV v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 15 Er 2829/2009 a takto\nrozhodol:\n1. Žiadosti\n\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho\n\nústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n2. Ústavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2019\ndoručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „ústava“) postupom\nOkresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v exekučnej veci vedenej\npod sp. zn. 15 Er 2829/2009 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vystupuje v napadnutom\nexekučnom konaní v procesnom postavení povinného. Predmetom napadnutého konania je\nvymoženie sumy 782,35 € s príslušenstvom a trov právneho zastúpenia a exekúcie.\nSťažovateľ v ústavnej sťažnosti rozsiahlo a nesúrodo argumentuje a tvrdí, že okresný súd\npochybil, ak vydal poverenie súdnemu exekútorovi, pretože podkladom na vykonanie\nexekúcie bol podľa neho neplatný rozhodcovský rozsudok, na neplatnosť ktorého mal\nokresný súd prihliadnuť ex offo. Z obsahu sťažnosti je tiež možné identifikovať aj námietku\ntýkajúcu sa zbytočných prieťahov zo strany okresného súdu a tvrdené porušenie jeho práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom\nokresného súdu, ktorý nekonal tak, aby čo najskôr odstránil stav jeho právnej neistoty.\nV tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje na to, že proti exekúcii, ako aj predbežným trovám\nexekúcie podal návrh na zastavenie exekúcie (doručený okresnému súdu 15. februára 2018),\nako aj námietky proti exekúcii (po tom, čo prevzal 30. mája 2018 upovedomenie o začatí\nexekúcie, pozn.). Z obsahu sťažnosti tiež vyplýva, že svoje návrhy (na zastavenie exekúcie,\nnámietky proti exekúcii a trovám exekúcie, pozn.) viackrát písomne dopĺňal. Sťažovateľ\nokresnému súdu vyčíta, že o jeho návrhoch do podania sťažnosti nerozhodol.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ písomným podaním doručeným 2. júla 2019 doplnil svoju ústavnú\nsťažnosť, v rámci ktorej žiadal o ustanovenie právneho zástupcu v tomto konaní z dôvodu\nním tvrdenej nemajetnosti.\n4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho\nústavnej sťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:\n„... sťažovateľ žiada Ústavný súd SR o priznanie primeraného zadosťučinenia vo\nvýške € 25 000,-, podľa čl.46 ods. 3 Ústavy SR, pre protizákonné vydanie poverenia na\nvykonanie exekúcie exekučným súdom Bratislava IV. pri sp. zn. 15 Er/2829/2009, pre\nnečinnosť exekučného súdu Bratislava IV. pri konaní sp. zn. 15 Er/2829/2009 nedodržiavanie zákonných povinností a postupov, pre súdne prieťahy a porušenie\nzákladného práva podľa čl.48 ods.2 Ústavy SR, pre korupciu a pre porušenie práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa článku 6 Dohovoru medzinárodného súdu pre ľudské\npráva v Štrasburgu.“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n3\n\n8. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania uvedený\nv § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd\nvyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania\nv určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne.\nNa nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2 písm. a) až e), h), m), o),\np) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n\n4\n\n10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nIII.\nSamotné posúdenie veci ústavným súdom\nK žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o tejto\nsťažnosti\n11. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže\nustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\n12. Ústavný súd ešte predtým, ako posúdil dôvodnosť ústavnej sťažnosti konštatuje,\nže sťažnosť sťažovateľa trpela nedostatkami po obsahovej ako aj formálnej stránke.\nVzhľadom na sťažovateľovu žiadosť na ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o tejto\nsťažnosti ústavný súd, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a postupujúc podľa § 39 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ustálil predmet tohto konania tak, ako je uvedené v záhlaví tohto\nrozhodnutia, pričom zároveň zistil, že ani prípadné odstránenie nedostatkov sťažnosti\n(absentoval kvalifikovaný petit sťažnosti a právne zastúpenie sťažovateľa, pozn.) by\nneviedlo k inému rozhodnutiu o sťažnosti sťažovateľa, preto v záujme hospodárnosti\nkonania upustil od výzvy na odstránenie nedostatkov sťažnosti sťažovateľa.\n\n5\n\n13. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol o žiadosti sťažovateľa\nna ustanovenie právneho zástupcu pre toto konanie tak, že jej nevyhovel z dôvodu zjavnej\nbezúspešnosti uplatňovania nároku na ochranu ústavnosti (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\nK porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru)\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní\n14. Sťažovateľ namietal a tvrdil, že okresný súd nesprávne a protizákonne\npostupoval, ak vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie, pretože\nexekučným titulom v okolnostiach veci bol rozhodcovský rozsudok v spotrebiteľskom\nspore, ktorý považoval sťažovateľ za nespôsobilý exekučný titul.\n15. Ústavný súd pripomína, že ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy\nuplatnením riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa Občianskeho súdneho\nporiadku (v súčasnosti Civilného sporového poriadku), nemožno sa domáhať ochrany\nsvojich práv v konaní pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 211/2016), pretože základné\nprávo na súdnu ochranu ako aj spravodlivý proces „sú výsledkové“, to znamená, musia im\nzodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude\nspravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m.\nIII. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry\nústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva [(ďalej len „ESĽP“); napr. Komanický c. Slovenská republika,\nrozsudok zo 4. 6. 2002], vyplýva, že ústavný súd a ESĽP overujú, či konanie posudzované\nako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n16. Ústavný súd je toho názoru, že uvedený právny názor je aplikovateľný aj\nna exekučné konanie, ktoré sa riadi zákonom Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)\na o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný\nporiadok“). Aj tu platí, že prípadné nesprávne postupy alebo rozhodnutia, ktoré je možné\nzhojiť ďalším postupom alebo využitím inštitútov procesnej obrany (napr. námietky, návrh\n6\n\nna zastavenie exekúcie) alebo opravných prostriedkov (odvolanie) tam, kde to Exekučný\nporiadok ustanovuje, spravidla nie sú spôsobilé zasiahnuť do podstaty práva na spravodlivý\nproces, keďže nie sú výsledkové. Z hľadiska poskytovania ochrany ústavnosti ústavným\nsúdom sa aj exekučné konanie posudzuje proces ako celok.\n17. Skutočnosť, že okresný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie (hoci aj\nnesprávne, pozn.) ešte nemožno považovať za ústavne relevantný zásah do podstaty\nzákladného práva na spravodlivý proces. Ide o začiatočné štádium exekučného konania, keď\nokresný súd predbežne zisťuje, či existuje spôsobilý exekučný titul. V prípade, že nezistí\nzávažný nedostatok exekučného titulu alebo inú prekážku konania, pre ktorú by bola\nexekúcia neprípustná, vydá súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.\nDôkazom toho, že nejde o ireverzibilnosť prípadného nesprávneho postupu všeobecného\nsúdu, je aj skutočnosť, že povinný sa má možnosť brániť proti rozsahu exekúcie alebo\nnamietať exekučný titul bezprostredne po tom, čo mu je doručené upovedomenie o začatí\nexekúcie, čo v danej veci sťažovateľ aj využil.\n18. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že okresný súd o podaných\nnámietkach a návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol v napadnutom konaní uznesením\nzo 16. júla 2019, ktorým námietkam sťažovateľa proti exekúcii a trovám exekúcie plne\nvyhovel\n\n(výrok\n\n1\n\na\n\n2\n\nuznesenia,\n\npozn.),\n\nexekúciu\n\nvyhlásil\n\nza\n\nneprípustnú\n\n(výrok 3 uznesenia, pozn.) a konanie zastavil (výrok 4 uznesenia, pozn.). Označené\nuznesenie okresného súdu vo vzťahu k výrokom 1, 3, a 4 nadobudlo právoplatnosť\n15. augusta 2019 a vo vzťahu k výroku 2 nadobudlo právoplatnosť 30. júla 2019.\n19. Vychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľom\nnamietaný nesprávny a nezákonný postup bol v napadnutom konaní napravený uznesením\nokresného súdu zo 16. júla 2019, preto ústavný súd dospel k záveru, že ústavná sťažnosť\nv časti namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je nedôvodná, a preto ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\n\n7\n\nK porušeniu základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov (čl. 48\nods. 2 ústavy) postupom okresného súdu v napadnutom konaní\n20. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namietal aj porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom okresného súdu v napadnutom\nkonaní.\n21. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca\nsa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).\n22. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon\nrozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),\nkeďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa exekučného\nporiadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04, III. ÚS 229/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania\nz povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by\nprávo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval,\naby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon\nrozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle\nčl. 6 dohovoru (obdobne III. ÚS 15/03 a III. ÚS 125/07).\n23. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n8\n\n24. Ústavný súd v súvislosti s povahou exekučného konania dáva do pozornosti, že\nprávomoc je v exekučnom konaní rozdelená medzi dva exekučné orgány – všeobecný súd\na súdneho exekútora. Všeobecný súd zodpovedá za riadny výkon exekúcie, a to\npredovšetkým vo fázach, kde sa rozhoduje o právach a povinnostiach povinného. Tak je\ntomu napríklad pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pri rozhodovaní o návrhoch\npovinného a pod. Naproti tomu, súdny exekútor pri vedení exekúcie je samostatný,\nnapríklad pri voľbe spôsobu exekúcie a pod. Vychádzajúc z uvedeného, k zbytočným\nprieťahov v rámci exekučného konania zo strany všeobecného súdu môže dochádzať vtedy,\nak všeobecnému súdu je zákonom zverená právomoc a povinnosť rozhodovať. Všeobecný\nsúd v rámci svojej právomoci zabezpečuje plynulý priebeh exekučného konania tak, aby\nnedošlo k zbytočných prieťahov a aby bol čo najskôr odstránený stav právnej neistoty\noprávneného a povinného v exekučnom konaní.\n25. Z okolností posudzovanej veci je zrejmé, že návrh na vydanie poverenia\nna vykonanie exekúcie bol okresnému súdu doručený 24. novembra 2009. Okresný súd\nvzhľadom na nedostatky žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vyzval\nsúdneho exekútora na doplnenie žiadosti písomnými výzvami z 22. decembra 2009\na 31. mája 2010. Až po doručení doplnenia žiadosti 21. júla 2010 okresný súd vydal\npoverenie na vykonanie exekúcie poverenému exekútorovi 7. septembra 2010. Ústavný súd,\nhodnotiac fázu napadnutého konania, za ktorú zodpovedá okresný súd (rozhodovanie\no žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie) konštatuje, že\nnedospel k záveru, že v tejto fáze konania došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj\nk porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npostupom okresného súdu.\n26. Po vydaní poverenia až do doručenia návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie\n15. februára 2018 zo strany exekučného súdu už nemohlo dochádzať k zbytočným\nprieťahom, pretože v tom čase za priebeh exekúcie zodpovedal poverený súdny exekútor.\nKeďže sťažovateľ nenamietal porušenie svojho označeného základného práva postupom\n\n9\n\nsúdneho exekútora v jeho exekučnej veci, ústavný súd sa touto fázou exekučného konania\nnezaoberal.\n27. Ako už bolo uvedené, sťažovateľ podal návrh na zastavenie exekúcie (doručený\nokresnému súdu 15. februára 2018), ako aj námietky proti exekúcii (datované 3. júna 2018,\nteda po tom, čo prevzal 30. mája 2018 upovedomenie o začatí exekúcie, pozn.). Z obsahu\noznámenia o prešetrení sťažnosti (príloha sťažnosti, pozn.) tiež vyplýva, že sťažovateľ svoj\nnávrh na zastavenie exekúcie doplnil podaniami doručenými okresnému súdu 5. júna 2018,\n18. novembra 2018 a 21. novembra 2018. Sťažovateľ tiež uplatnil námietky proti trovám\nexekúcie podaniami doručenými okresnému súdu 18. júna 2018 a 6. júla 2018, teda svoje\nnávrhy viackrát písomne dopĺňal. Všetky tieto podania boli zaslané oprávnenému\na súdnemu exekútorovi na vyjadrenie a okresný súd si následne musel vyžiadať spis\nsúdneho exekútora na účel rozhodovania o námietkach a návrhu sťažovateľa na zastavenie\nexekúcie. Ako ústavný súd zistil dopytom na okresnom súde (pozri bod 18 odôvodnenia\ntohto rozhodnutia), okresný súd o všetkých námietkach a návrhoch sťažovateľa rozhodol\nuznesením sp. zn. 15 Er 2829/2009 zo 16. júla 2019, ktorého posledný výrok nadobudol\nprávoplatnosť 15. augusta 2019. Možno konštatovať, že približne tri mesiace po podaní\nústavnej sťažnosti sťažovateľa bola jeho právna neistota odstránená.\n28. Ústavný súd, vychádzajúc z opísaných okolností, ako aj z celkovej dĺžky\nrozhodovania o návrhoch sťažovateľa (od podania návrhu na zastavenie exekúcie\ndo právoplatného rozhodnutia o všetkých podaných návrhoch a námietkach uplynulo\n18 mesiacov) a v kontexte toho, že podania sťažovateľa boli viackrát písomne dopĺňané,\nkonštatuje, že postup okresného súdu nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo\nmožné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv\nsťažovateľa. Preto jeho sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011,\nIII. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).\n\n10\n\n29. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-vo vykonávacom konaní", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "exekúcia-poverenie", "exekúcia-exekučný titul", "exekúcia-námietky", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bb919dd2-04f3-49a7-940a-bbe3f65735bf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2016 z 2. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-02", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.211.2016.1"}, {"guid": "ussr:1d1fbec8-f5b4-4bfd-a9e4-6dfad60d79e1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 541/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 541/2011 z 13. 12. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-12-13", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d1fbec8-f5b4-4bfd-a9e4-6dfad60d79e1"}, {"guid": "ussr:7c476e55-2dda-41d9-b742-7bb829e3e181", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 96/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 96/2011 z 16. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-16", "citacie_n": 453, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7c476e55-2dda-41d9-b742-7bb829e3e181"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 125/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 125/07 z 16. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-16", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55d326f0-e58c-43c7-ae26-692e90ac02ad"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 220/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 220/04 z 25. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-25", "citacie_n": 298, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46d443a8-ddb5-444d-98aa-eb223fd8fde9"}, {"guid": "ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 229/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f240def2-803c-4bf7-b926-f60f7121c5cc"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:320c209b-97a8-4d7b-9b6d-4bdad2137f53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.717.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 717/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 717/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.717.2024.1"}, {"guid": "ussr:8c498818-1bb4-45c4-9336-8536b14363e5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.426.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 426/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/2021 z 9. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.426.2021.1"}]}