{"guid": "ussr:f90297e8-ed51-481f-85d0-8f9ab4339fa5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.433.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 433/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 433/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 433/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.433.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f90297e8-ed51-481f-85d0-8f9ab4339fa5", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.433.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.433.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.433.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 433/2020-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. októbra 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť spoločnosti Evonik Industries AG, Rellinghauser\nStrasse 1 – 11, Essen, Spolková republika Nemecko, právne zastúpenej spoločnosťou BBH\nadvokátska kancelária, s. r. o., Suché mýto 1, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka\nMgr. Olga Beláňová, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1\na 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 100892080/2020 zo 14. mája 2020 a rozhodnutím Daňového úradu\nBratislava sp. zn. 102918022/2019 z 28. januára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť spoločnosti Evonik Industries AG o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. júla 2020\ndoručená ústavná sťažnosť spoločnosti Evonik Industries AG, Rellinghauser Strasse 1 – 11,\n\nEssen, Spolková republika Nemecko (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru rozhodnutím Finančného riaditeľstva\nSlovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) sp. zn. 100892080/2020\nzo 14. mája 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie finančného riaditeľstva“) a rozhodnutím\nDaňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad/správca dane“) sp. zn. 102918022/2019\nz 28. januára 2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie daňového úradu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľke vznikol\nza zdaňovacie obdobie september 2014 nadmerný odpočet, ktorý jej mal byť vrátený\nv zákonnej lehote, najneskôr 24. decembra 2014. Z dôvodu vykonania daňovej kontroly jej\nbol nadmerný odpočet správcom dane vrátený až po ukončení daňovej kontroly\n(30. novembra 2015). O podanom návrhu sťažovateľky na vydanie rozhodnutia o priznaní\núroku z omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu rozhodol daňový úrad\nrozhodnutím z 25. augusta 2016 tak, že sťažovateľke úrok z omeškania nepriznal.\nO podanom\n\nodvolaní\n\nsťažovateľky\n\nrozhodlo\n\nfinančné\n\nriaditeľstvo\n\nrozhodnutím\n\nz 27. októbra 2016 potvrdením rozhodnutia daňového úradu.\nSťažovateľka sa správnou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nfinančného riaditeľstva z 27. októbra 2016. Krajský súd v Bratislave jej žalobe vyhovel,\nrozhodnutie finančného riaditeľstva a daňového úradu zrušil a vec vrátil správcovi dane\nna ďalšie konanie. O kasačnej sťažnosti finančného riaditeľstva rozhodol Najvyšší súd\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 6 S 348/2016\nz 2. júla 2018 (ďalej aj „rozsudok najvyššieho súdu“) tak, že kasačnú sťažnosť zamietol.\nNásledne správca dane napadnutým rozhodnutím priznal sťažovateľke úrok\nz omeškania za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu v sume 40 034,50 €.\nProti tomuto rozhodnutiu daňového úradu podala sťažovateľka v zákonnej lehote\nodvolanie. Finančné riaditeľstvo napadnutým rozhodnutím odvolaniu sťažovateľky\nnevyhovelo a potvrdilo napadnuté rozhodnutie správcu dane.\n\n2\n\n3. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti argumentuje tým, že správca dane jej\nmal priznať úrok z omeškania v sume 574 335,30 €. Podľa sťažovateľky daňový úrad\nnerešpektoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým je viazaný, a pri stanovení úroku\nz omeškania sa svojvoľne odchýlil od určenia obdobia, za ktoré úrok z omeškania patrí, ako\naj od sumy úroku potvrdenej najvyšším súdom, pričom svoje rozhodnutie ani neodôvodnil.\nToto nesprávne rozhodnutie správcu dane následne finančné riaditeľstvo svojím\nnapadnutým rozhodnutím potvrdilo, čo odôvodnilo závermi zjednocujúceho stanoviska\nnajvyššieho súdu k aplikácii ustanovenia § 85ke zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej\nhodnoty v znení neskorších predpisov týkajúceho sa náhrady za zadržanie nadmerného\nodpočtu počas daňovej kontroly (sp. zn. Snj 36/2019 z 30. októbra 2019, pozn.).\nPodľa názoru sťažovateľky správca dane a finančné riaditeľstvo pri vydaní svojich\nnapadnutých rozhodnutí postupovali v rozpore s právnym názorom najvyššieho súdu\nvyjadreným v jeho rozsudku z 2. júla 2018 a nesprávne aplikovali ustanovenia\nzjednocujúceho stanoviska, ktoré však bolo vydané až po právoplatnosti rozsudku\nnajvyššieho súdu. Podľa sťažovateľky „ak je v konkrétnej veci vydané právoplatné súdne\nrozhodnutie, nemá správny orgán priestor pre iné konanie, ako bezvýhradné riadenie sa\nnázorom súdu vo veci, ktorá sa týka konkrétne jeho rozhodnutia, nie iným judikátom alebo\nnázorom Najvyššieho súdu SR, ktorý bol vydaný v inom prípade, resp. v iných prípadoch, aj\nkeď by išlo o zjednocujúce stanovisko kolégia Najvyššieho súdu SR, navyše vydané\npo právoplatnosti súdneho rozsudku v danej veci“.\nAko daňový úrad, tak aj finančné riaditeľstvo na základe uvedeného porušili ňou\noznačené práva, vydaním napadnutých rozhodnutí porušili zákon a tieto rozhodnutia sú\n„protiústavné a sú v rozpore s právom EÚ“.\n4. Sťažovateľka zároveň uviedla, že napriek tomu, že „sťažovateľ [ka] prešiel celým\nodvolacím procesom a taktiež celým súdnym konaním až po právoplatný rozsudok, ktorý mu\ndal za pravdu, nachádza sa sťažovateľ v takmer rovnakej situácii ako pri zadržaní\nnadmerného odpočtu.\nNapriek existencii zákonného imperatívu, že správny orgán je povinný riadiť sa\nprávnym názorom súdu, tento tak neurobil a opätovne rozhodol podľa svojho vlastného\n\n3\n\nuváženia, podľa vlastnej svojvôle a tentoraz v priamom rozpore s právoplatným\nrozhodnutím súdu a v ňom vyjadrenom názore.\nZ uvedeného postupu správcu dane a FR je teda zrejmé, že dosiahnutie\nprávoplatného súdneho rozhodnutia nie je vo vzťahu k ďalšiemu rozhodovaniu správnych\norgánov účinným prostriedkom nápravy, keďže sa sťažovateľ nemôže domôcť svojho,\nsúdnym rozhodnutím mu priznaného, práva.\nSťažovateľ sa dostáva do absurdnej situácie, kedy môže opätovne podať správnu\nžalobu, avšak výsledok konania o tejto opätovnej žalobe, s rovnakým predmetom konania,\nbude veľmi pravdepodobne viesť k rovnakému výsledku - správny orgán napriek\nprávoplatnému rozsudku rozhodne opätovne podľa vlastného uváženia.“.\nAk by sťažovateľka podľa svojho názoru opätovne podala správnu žalobu, dostala by\nsa pre prípad opätovného rozsudku v tejto veci do rovnakej situácie, čo by sa v princípe\nmohlo opakovať donekonečna. Z tohto dôvodu zastáva názor, že pokiaľ správne orgány\nv danom prípade nerešpektujú právoplatný rozsudok najvyššieho súdu, vyčerpala všetky\nprávne prostriedky nápravy a jedinou možnosťou v jej prípade je ústavná sťažnosť.\n5. Sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej\nsťažnosti rozhodol nálezom o porušení jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru napadnutým rozhodnutím daňového úradu\na napadnutým rozhodnutím finančného riaditeľstva, zrušil tieto napadnuté rozhodnutia a vec\nvrátil daňovému úradu na ďalšie konanie „v zmysle právoplatného rozhodnutia Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 6S/348/2016-71 a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/60/2018“,\npriznal jej finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov konania.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n\n4\n\n7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomocí na jej\nprerokovanie.\n5\n\n12. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n13. Ústavný súd konštatuje, že podanie sťažovateľky je možné kvalifikovať ako\nsťažnosť podľa čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f) a § 122 a nasl. zákona\no ústavnom súde, pričom sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym\nzástupcom v zmysle § 43 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n14. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť\npredbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané\nzákonom o ústavnom súde (§ 39, § 43 a § 123) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie\npodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n15. Predmetom ústavnej sťažnosti sťažovateľky je namietané porušenie základného\npráva na súdnu a inú právu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1\na čl. 13 dohovoru napadnutým rozhodnutím daňového úradu a napadnutým rozhodnutím\nfinančného riaditeľstva.\nIII.1 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím\ndaňového úradu\n16. Pri posudzovaní tejto časti sťažnosti ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že\njeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená\nna princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní\nochrany základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\n\n6\n\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07, II. ÚS 523/2014, III. ÚS 514/2017).\nAk ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ\nsa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných\na účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť\nodmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (I. ÚS 269/06,\nIV. ÚS 115/07, II. ÚS 585/2018).\n17. Sťažovateľka mohla proti napadnutému rozhodnutiu daňového úradu\nz 28. januára 2020 podať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bolo oprávnené a aj povinné\nrozhodnúť finančné riaditeľstvo. Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach posudzovanej\nveci boli naplnené ústavné podmienky pre aktiváciu princípu subsidiarity, z ktorého\nvychádza svojou právnou konštrukciou čl. 127 ods. 1 ústavy, keďže finančné riaditeľstvo\ndisponovalo právomocou poskytnúť na základe odvolania ochranu sťažovateľkou\noznačených práv v rámci odvolacieho konania.\n18. Právomoc finančného riaditeľstva v danom prípade vylučuje právomoc ústavného\nsúdu rozhodnúť o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti napadnutému rozhodnutiu\ndaňového úradu. Ústavný súd preto túto časť ústavnej sťažnosti pri predbežnom\nprerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnedostatku právomoci na jej prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozhodnutím\nfinančného riaditeľstva\n19. Ústavný súd nie je súčasťou všeobecných súdov a pojmovým znakom ústavnej\nsťažnosti je jej subsidiarita, lebo nepredstavuje klasický riadny ani mimoriadny opravný\nprostriedok proti rozhodnutiam označených všeobecných súdov. Ide o prostriedok výhradne\n\n7\n\nurčený pre prípad, keď sa sťažovateľ domnieva, že v predchádzajúcom konaní boli porušené\nnie (iba) jeho práva zaručené bežnými zákonmi, ale len ústavne zaručené základné práva.\nPreto je celkom legitímne a logické, že ústavná sťažnosť môže byť podaná až po vyčerpaní\nvšetkých ostatných právnych prostriedkov určených na ochranu sťažovateľových práv,\nt. j. musí nastať situácia, keď sa ochrany práv už nemožno domáhať iným zákonným\nspôsobom.\n20. Ústavná sťažnosť teda nie je právnym prostriedkom slúžiacim na zjednodušenie\nalebo obídenie osobitne stanoveného postupu, tak ako to posudzuje sťažovateľka v tejto\nsťažnosti.\n21. Pokiaľ právny predpis – v danom prípade zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení neskorších predpisov – stanoví, že v určitej procesnej situácii je príslušný\nna rozhodovanie o právach jednotlivca konkrétny orgán verejnej moci – tu správny súd\na kasačný súd – bolo by zásahom do jeho právomoci a porušením princípu subsidiarity,\npokiaľ by iný orgán – tu ústavný súd – o týchto právach rozhodoval bez toho, že by bola\ndaná možnosť príslušnému orgánu – krajskému súdu a najvyššiemu súdu – na realizáciu\njeho právomoci. Všetky tieto hľadiská je preto potrebné reflektovať pri aplikácii\na interpretácii príslušných inštitútov zákona o ústavnom súde, v danom prípade\npre posúdenie prípustnosti ústavnej sťažnosti a právomoci ústavného súdu na jej prijatie\na meritórne posúdenie.\n22. Z § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ústavná sťažnosť môže\nzásadne smerovať len proti rozhodnutiam „konečným“, t. j. rozhodnutiam o poslednom\nprocesnom prostriedku, ktorý zákon poskytuje na ochranu práva; tu ide o rozhodnutie,\nktorým sa konanie pred správnym súdom končí, a tým je rozhodnutie najvyššieho súdu\no kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku krajského súdu.\n\n8\n\n23. Nevyužitie zákonnej možnosti sťažovateľky podať správnu žalobu na krajskom\nsúde (aj opakovane, keďže správca dane opätovne rozhodoval v ďalšom konaní, pozn.)\na následne v prípade potreby podať kasačnú sťažnosť, nemožno preto nahradzovať\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej\naž vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej\nochrany svojich práv. Túto možnosť sťažovateľka v tomto prípade mala, sama v ústavnej\nsťažnosti pripustila, že nevyužila možnosť domáhať sa ochrany svojich práv\nprostredníctvom opätovnej správnej žaloby a kasačnej sťažnosti.\n24. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby účastník konania\ndomáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať\nv konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z čl. 127 ods. 1 ústavy\na zo zákona o ústavnom súde zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu\nmusí účastník konania vyčerpať všetky riadne (i mimoriadne) opravné prostriedky,\nresp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.\n25. V slobodnej spoločnosti je predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva\nhájili a starali sa o ne (vigilantibus iura). Ten, kto sa stavia k ochrane svojich práv\ns neospravedlniteľnou ľahostajnosťou alebo nevedomosťou, nemôže s úspechom požadovať\nochranu týchto svojich práv ihneď na ústavnom súde, tak ako to urobila v tomto konaní\nsťažovateľka prostredníctvom osoby práva znalej – advokáta, u ktorého platí notorieta, že\npozná platné právo.\n26. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd podanou ústavnou sťažnosťou\nmeritórne nezaoberal, ale podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ju v tejto časti odmietol ako neprípustnú.\n\n9\n\n27. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľky bola ako celok odmietnutá, bolo\nbez právneho významu zaoberať sa ďalšími jej požiadavkami uvedenými v sťažnostnom\npetite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "daň-odpočet dane", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "právomoc-právomoc ústavného súdu", "daň-z pridanej hodnoty", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "Správny súdny poriadok"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a6f9bf61-0dbe-4fa2-901d-d18326f7eef6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 585/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 585/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.585.2018.1"}, {"guid": "ussr:e2966c5a-eed9-44df-9e85-63e124af77e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 514/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 514/2017 z 1. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-01", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.514.2017.1"}, {"guid": "ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 523/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 523/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ad078e2d-f6b1-461c-8a9e-055f848e7f43"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 269/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 269/06 z 7. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-07", "citacie_n": 267, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:90befcb9-7b27-47bf-8cdc-ab3b208769c3"}], "citovane_v": []}