{"guid": "ussr:2b8dcd74-9fe7-4e8a-8c3d-7dab3a56d3d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.435.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 435/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 435/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 435/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.435.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2b8dcd74-9fe7-4e8a-8c3d-7dab3a56d3d8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.435.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.435.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.435.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 435/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátskou kanceláriou KURÁŇ & MARKOVÁ,\nadvokátska kancelária, s. r. o., Kresánkova 8, Bratislava, v mene ktorej koná advokát\nJUDr. Juraj Kuráň, CSc., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Špecializovaného trestného súdu\nsp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 5 Tost 23/2020 z 28. mája 2020, ako aj vo veci namietaného porušenia\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Špecializovaného trestného súdu „o nariadení hlavného pojednávania v trestnej\nveci vedenej pod sp. zn. BB-4 T 12/2020“ a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. augusta 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\n,\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5\nods. 1 a 4 Dohovoru\n\no\n\nochrane\n\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\n(ďalej\n\nlen „dohovor“) uznesením Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný\nsúd“) sp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tost 23/2020 z 28. mája 2020, ako aj vo veci\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru uznesením špecializovaného súdu\n„o nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. BB-4 T 12/2020“.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi bolo začaté\ntrestné stíhanie a vznesené obvinenie pre zločin založenia, zosnovania a podporovania\nzločineckej skupiny podľa § 296 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný zákon“) a pre pokračujúci obzvlášť závažný zločin\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c),\nods. 4 písm. b), c) Trestného zákona.\nDňa 7. mája 2020 bola prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky špecializovanému súdu podaná na sťažovateľa obžaloba,\npričom špecializovaný súd nariadil na 21. máj 2020 neverejné zasadnutie s cieľom\nrozhodnúť o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby.\nPodaním z 19. mája 2020 sťažovateľ informoval špecializovaný súd, že podľa\njeho názoru bolo v prípravnom konaní závažným spôsobom porušené jeho právo\n2\n\nna obhajobu, a zároveň špecializovanému súdu navrhol, aby na neverejnom zasadnutí\n21. mája 2020 rozhodol o jeho prepustení z väzby na slobodu.\nŠpecializovaný súd napadnutým uznesením sp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020\npodľa § 72 ods. 1 písm. e), § 79 ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) ponechal sťažovateľa vo väzbe\nz dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, podľa § 72 ods. 1 písm. b),\n§ 79 ods. 3 Trestného poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu\nzamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu sťažovateľa dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka nenahradil.\nProti predmetnému rozhodnutiu špecializovaného súdu podal sťažovateľ sťažnosť,\no ktorej najvyšší súd rozhodol napadnutým uznesením sp. zn. 5 Tost 23/2020\nz 28. mája 2020 tak, že ju podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú\nzamietol.\nSťažovateľ podaním z 29. júla 2020 navrhol špecializovanému súdu, aby nariadil\nverejné zasadnutie s cieľom predbežného prejednania obžaloby, avšak špecializovaný súd\nna tento návrh sťažovateľa nereagoval, pričom 5. augusta 2020 bolo sťažovateľovi\npredložené predvolanie na hlavné pojednávanie s prvým termínom hlavného pojednávania\nna 10. september 2020.\n3.1 Pokiaľ ide o sťažovateľom napadnuté uznesenie špecializovaného súdu\nsp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020, ktorým špecializovaný súd ponechal sťažovateľa\nvo väzbe a jeho žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, sťažovateľ v ústavnej\nsťažnosti v podstatnom v zásade opakuje argumentáciu uvedenú vo svojej sťažnosti\nproti predmetnému uzneseniu špecializovaného súdu, pričom uvádza, že v súčasnom štádiu\ntrestného konania je jeho väzba nedôvodná a nezákonná, keďže podľa jeho názoru\nexistencia podozrenia zo spáchania trestných činov postavená iba na výpovediach\ntzv. kajúcnikov a podanie obžaloby nepredstavujú samy osebe relevantné dôvody\ndlhodobého trvania väzby. Taktiež namieta, že podľa jeho názoru v jeho prípade dôvody\nväzby nie sú dané.\n\n3\n\nSťažovateľ napokon poukazuje na to, že špecializovaný súd sa náležite nevysporiadal\ns jeho námietkou, že mu nebolo riadne umožnené záverečné preštudovanie vyšetrovacieho\nspisu sprístupnením všetkých jeho častí.\n3.2\n\nPokiaľ\n\nide\n\no sťažovateľom\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 5 Tost 23/2020 z 28. mája 2020, ktorým najvyšší súd sťažnosť sťažovateľa\nproti predmetnému uzneseniu špecializovaného súdu zamietol, sťažovateľ namieta,\nže najvyšší súd sa s napadnutým uznesením špecializovaného súdu stotožnil napriek tomu,\nže podľa názoru sťažovateľa z uznesenia špecializovaného súdu nevyplývajú konkrétne\nskutočnosti, ktoré by odôvodňovali splnenie podmienky dôvodnosti trestného stíhania\nsťažovateľa ako materiálnej podmienky väzby, ani skutočnosti, z ktorých by vyplývali\njednotlivé väzobné dôvody. Najvyšší súd pochybil aj tým, že sa stotožnil s názorom\nšpecializovaného súdu, ktorý návrh sťažovateľa na prepustenie z väzby obsiahnutý\nv jeho podaní z 19. mája 2020 posúdil ako žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby.\n3.3 Sťažovateľ taktiež namieta, že najvyšší súd nevyhovel jeho žiadosti,\naby o sťažnosti sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu špecializovaného súdu rozhodol\naž po tom, čo špecializovaný súd najvyššiemu súdu predloží utajovanú prílohu trestného\nspisu, ktorú mu v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti sťažovateľa nepredložil.\n3.4 Sťažovateľ ústavnou sťažnosťou napadol aj uznesenie špecializovaného súdu\n„o nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. BB-4 T 12/2020“,\nktoré ale sťažovateľ nemohol identifikovať uvedením dátumu, keďže uznesenie o nariadení\nhlavného pojednávania nemá písomnú podobu a sťažovateľovi sa nedoručuje. Sťažovateľ\nv súvislosti s týmto uznesením namieta, že v uznesení sp. zn. BB-4 T 12/2020\nz 21. mája 2020, ktorým špecializovaný súd ponechal sťažovateľa vo väzbe a jeho žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu zamietol, vo vzťahu k sťažovateľovej námietke, že bolo\nporušené právo sťažovateľa na obhajobu, keďže mu nebolo riadne umožnené záverečné\npreštudovanie vyšetrovacieho spisu sprístupnením všetkých jeho častí, špecializovaný súd\nuviedol, že skúmanie uvedených tvrdení „môže byť predmetom postupu podľa § 244\nTr. por.“ (t. j. môže byť predmetom predbežného prejednania obžaloby), ale napriek\n4\n\ntomu predbežné prejednanie obžaloby nenariadil. Sťažovateľ v tejto súvislosti argumentuje,\nže z nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 49/2011 vyplýva, že sťažovateľ sa ústavnou\nsťažnosťou môže domáhať aj nápravy zásahu do práv v súvislosti s predbežným\nprejednaním obžaloby.\n4. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, možno zhrnúť, že podľa názoru\nsťažovateľa:\na) k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru uznesením špecializovaného súdu\nsp. zn. BB-4 T\n\n12/2020\n\nz\n\n21.\n\nmája\n\n2020\n\na uznesením\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 5 Tost 23/2020 z 28. mája 2020 došlo tým, že špecializovaný súd arbitrárne\nnerozhodol o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu a najvyšší súd arbitrárne zamietol\nsťažnosť sťažovateľa proti predmetnému rozhodnutiu špecializovaného súdu;\nb) k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru uznesením\nšpecializovaného súdu „o nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej\npod sp. zn. BB-4 T 12/2020“ došlo tým, že špecializovaný súd nenariadil predbežné\nprejednanie obžaloby.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom\ntakto rozhodol:\n„I.\n\nNajvyšší\n\nsúd\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nUznesením\n\nzo\n\ndňa\n\n28.05.2020,\n\nsp. zn.: 5 Tost 23/2020, porušil základné právo Sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17\nods. 1, 2 a5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na slobodu podľa čl. 5\nods. 1 a ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica Uznesením\nzo dňa 21.05.2020, sp, zn.: BB-4T/12/2020 p or u š i 1 základné právo Sťažovateľa\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo\nna slobodu podľa čl. 5 ods. 1 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n\n5\n\nIII. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.05.2020,\nsp. zn.: 5 Tost 23/2020 a Uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko\nBanská Bystrica zo dňa 21.05.2020, sp. zn.: BB-4T/12/2020 sa zrušujú a vec sa vracia\nšpecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisku Banská Bystrica na ďalšie konanie\ns tým, že sa mu prikazuje, aby Sťažovateľa bezodkladne prepustil z väzby na slobodu.\nIV. Špecializovaný trestný súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica Uznesením\no nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej pod sp. zn.: BB- 4T/12/2020\nporušil základné právo Sťažovateľa zaručené v čl. 46 ods. 1, v čl. 48 ods. 2 a v čl. 50\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo Sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6\nods. 3 písm. c) Dohovoru.\nV. Uznesenie Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracovisko Banská\nBystrica, ktorým nariadil hlavné pojednávanie vo veci vedenej pod sp. zn.: BB- 4T/12/2020\nsa zrušuje a vec sa vracia Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku, pracovisku Banská\nBystrica na ďalšie konanie stým, že sa mu prikazuje, aby nariadil verejné zasadnutie\nza účelom predbežného pre jednania obžaloby.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n6\n\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n12. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n\n7\n\n13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n15. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n16. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.\nNikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane\nna základe postupu stanového zákonom:\na) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom;\nb) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia\nvydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti\nstanovenej zákonom;\nc) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný\nsúdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne\npovažované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho\nspáchaní;\nd) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom\nvýchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán;\ne) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,\nalebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;\nf) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo\njej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie\no vypovedaní alebo vydaní.\n8\n\n17. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím\nalebo iným spôsobom, má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene\nrozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie\nslobody nezákonné.\n18. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n19. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu,\nmá tieto minimálne práva:\nc) obhajovať sa osobne alebo prostredníctvom obhajcu podľa vlastného výberu,\nalebo pokiaľ nemá dostatok prostriedkov na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol\nbezplatne, ak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122\na nasl. zákona o ústavnom súde.\n21. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je\na) namietané porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj práv\npodľa čl. 5 ods. 1 a 4 dohovoru uznesením špecializovaného súdu sp. zn. BB-4 T 12/2020\nz 21. mája 2020 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 23/2020 z 28. mája 2020,\npričom podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť tým,\nže špecializovaný súd arbitrárne nerozhodol o prepustení sťažovateľa z väzby na slobodu\na najvyšší súd arbitrárne zamietol sťažnosť sťažovateľa proti predmetnému rozhodnutiu\nšpecializovaného súdu;\n9\n\nb) namietané porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru uznesením špecializovaného súdu\n„o nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. BB-4 T 12/2020“,\npričom podľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označených práv malo dôjsť\ntým, že špecializovaný súd nenariadil predbežné prejednanie obžaloby.\n22. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n23. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n24. Ústavný súd pripomína, že na ďalšie konanie môže prijať len taký návrh\nna začatie konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti ustanovené zákonom o ústavnom súde.\n25. Sťažovateľ je v konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátom,\nktorý je v súlade s § 18 ods. 1 a 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene\na doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\nneskorších predpisov povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy\nklienta a postupovať s odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne,\nsvedomito, primeraným spôsobom a dôsledne využíva všetky právne prostriedky\na uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné.\nJe teda povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať\npráva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval\núkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne\nspôsobilé\n\nvyvolať\n\nnielen\n\nzačatie\n\nkonania,\n\nale\n\naj\n\nprijatie\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nna ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí\npre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným\n10\n\nsúdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08, II. ÚS 70/2015, III. ÚS 402/2017,\nII. ÚS 154/2019). Naďalej totiž zostáva v platnosti zásada „vigilantibus iura scripta sunt“,\nt. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby práva znalé (napr. advokáta).\n26. Začatie konania podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je ovládané dispozičnou zásadou,\nktorá prenáša procesnú zodpovednosť za podobu, v akej sa mu poskytne ústavno-súdna\nochrana, na sťažovateľa. Práve sťažovateľ je povinný predložiť ústavnému súdu formálne\nvybavený návrh na začatie konania (ústavnú sťažnosť), na základe ktorého bude ústavný\nsúd pri predbežnom prerokovaní schopný utvoriť si úsudok o (ne)splnení procesných\npodmienok na ďalšie konanie o ústavnej sťažnosti. To znamená, že sťažovateľ je povinný\nk ústavnej sťažnosti pripojiť také prílohy, ktoré by slúžili aspoň ako dôkaz existencie\nzásahu, ktorý má porušovať jeho základné práva a slobody a proti ktorému ústavnou\nsťažnosťou brojí (III. ÚS 502/2016, II. ÚS 30/2018, II. ÚS 254/2019).\n27. V súvislosti s posudzovaním splnenia zákonom ustanovených náležitostí ústavnej\nsťažnosti\n\nsťažovateľa\n\nústavný\n\nsúd\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nsťažovateľ\n\nprostredníctvom\n\nkvalifikovaného zástupcu, ktorý koncipoval aj samotnú ústavnú sťažnosť podanú ústavnému\nsúdu,\n\nk\n\nsvojej\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nnedoložil\n\nkópiu\n\nnapadnutých\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecných súdov, ktoré boli písomne vyhotovené (uznesenie špecializovaného súdu\nsp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020, uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 23/2020\nz 28. mája 2020). Predloženie rozhodnutia všeobecného súdu, proti ktorému ústavná\nsťažnosť smeruje je pritom podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde zákonom danou\npodmienkou konania pred ústavným súdom. Už konštatovaná dispozičná zásada\nsi tu vyžaduje maximálnu procesnú aktivitu sťažovateľa a len výnimočne procesnú aktivitu\nústavného súdu vyvolanú návrhom sťažovateľa (III. ÚS 502/2016, I. ÚS 345/2020).\n28. Ústavný súd zdôrazňuje, že takéto nedostatky nie je povinný odstraňovať\nz úradnej povinnosti (§ 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde). Na takýto postup slúži v prvom\nrade inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a z doterajšej\nrozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje\nnedostatok\n\nzákonom\n\nustanovených\n\nnáležitostí\n11\n\npodaní\n\núčastníkov\n\nkonania\n\n(m. m. napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, IV. ÚS 77/08, I. ÚS 162/2010,\nIII. ÚS 206/2010, II. ÚS 309/2010, I. ÚS 594/2012 a iné), keď pred nadobudnutím účinnosti\nzákona o ústavnom súde zásadne odmietal takéto sťažnosti pre nesplnenie zákonom\nustanovených náležitostí.\n29. Napriek uvedenému ústavný súd vzhľadom na závažnosť tvrdeného zásahu\ndo základných práv sťažovateľa a na ich podstatu pristúpil k preskúmaniu ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa s tým, že s obsahom napadnutých písomne vyhotovených rozhodnutí\nvšeobecných súdov sa oboznámil z ich kópií priložených k inej ústavnej sťažnosti (podanej\nspoluobvineným sťažovateľa) vedenej ústavným súdom pod sp. zn. Rvp 1769/2020.\n30. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku\nprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\nIII.1 K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa uznesením\nšpecializovaného súdu sp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020\n31. Vo vzťahu k namietanému uzneseniu špecializovaného súdu sp. zn. BB 4\nT 12/2020 z 21. mája 2020 ústavný súd konštatuje, že z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických\nosôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, je založená na základe\nprincípu subsidiarity. Zo subsidiarity právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany\nsvojho základného práva alebo slobody využitím jemu dostupných a aj účinných právnych\nprostriedkov pred iným orgánom verejnej moci, odmietne takúto ústavnú sťažnosť z dôvodu\nnedostatku svojej právomoci na prerokovanie. Z uvedeného vyplýva, že v konaní o ústavnej\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy prislúcha ústavnému súdu právomoc zaoberať\n12\n\nsa namietaným porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna\núprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu. Podstatou účinnej ochrany základných\npráv a slobôd sťažovateľa je okrem iného aj opravný prostriedok, ktorý má fyzická osoba\nalebo právnická osoba k dispozícii vo vzťahu k základnému právu alebo slobode, porušenie\nktorých sa namieta, a ktorý jej umožňuje odstrániť ten stav, v ktorom vidí porušenie\nsvojho základného práva alebo slobody.\nPodľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu po zistení nedostatku právomoci\nv konaní pred ústavným súdom už nie je potrebné skúmať, či sú alebo nie sú splnené\nďalšie procesné podmienky. Tomuto postupu totiž bráni zistený nedostatok neodstrániteľnej\nprocesnej prekážky spočívajúci v nedostatku právomoci ústavného súdu.\n32. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu špecializovaného súdu\nsp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020 sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 5 Tost 23/2020 z 28. mája 2020. Sťažovateľ teda využil možnosť podania riadneho\nopravného\n\nprostriedku\n\nproti\n\nnapadnutému\n\nuzneseniu\n\nšpecializovaného\n\nsúdu,\n\no ktorom bolo aj rozhodnuté.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii právny prostriedok na ochranu\nsvojich základných práv (ktorý aj využil), o ktorom bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd,\nčo vylučuje právomoc ústavného súdu.\n33. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa\npreto v časti smerujúcej proti uzneseniu špecializovaného súdu sp. zn. BB-4 T 12/2020\nz 21. mája 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu\nnedostatku právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nIII.2 K namietanému porušeniu práva sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu\n34. Článok 5 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby pozbavenie osobnej slobody bolo\nzákonné a v súlade s konaním ustanoveným zákonom, pričom dohovor tu priamo odkazuje\nna vnútroštátne právo a upravuje povinnosť dodržiavať hmotné aj procesné právne normy\n13\n\na taktiež povinnosť, aby každé pozbavenie osobnej slobody zároveň bolo v súlade s účelom\nčl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana jednotlivca pred svojvôľou [k tomu pozri judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“): napr. Bozano v. Francúzsko,\nč. 9990/82, rozsudok ESĽP z 18. 12. 1986, bod 54; Benham v. Veľká Británia, č. 19380/92,\nrozsudok Veľkej komory ESĽP z 10. 6. 1996, bod 40; z novšej judikatúry Stanev\nv. Bulharsko, č. 36760/06, rozsudok Veľkej komory ESĽP zo 17. 1. 2012, bod 143; L. M.\nv. Slovinsko, č. 32863/05, rozsudok ESĽP z 12. 6. 2014, bod 121].\n35. Sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti namieta porušenie práva podľa čl. 5\nods. 1 dohovoru bez toho, aby špecifikoval, porušenie konkrétne ktorého práva. Z obsahu\nodôvodnenia ústavnej sťažnosti však vyplýva, že namieta porušenie práva podľa čl. 5\nods. 1 písm. c) dohovoru.\n36. Ústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa o porušení jeho práva\nzaručeného čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru konštatuje, že ide o ústavnou sťažnosťou\nnapadnuté uznesenie najvyššieho súdu a ďalšieho trvania väzby sťažovateľa (rozhodovalo\nsa o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu). Dôvodnosť ďalšieho trvania\nväzby je však ratione materiae súčasťou čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.\nČlánok 5 ods. 1 písm. c) dohovoru sa, naopak, ratione materiae vzťahuje\nna rozhodovanie o vzatí do väzby (o uvalení väzby). Sťažovateľova námietka o porušení\npráva zaručeného v čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru je preto zjavne neopodstatnená (obdobne\nnapr. II. ÚS 105/2019, II. ÚS 314/2020, I. ÚS 345/2020).\n37. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v rámci\npredbežného prerokovania v časti namietajúcej porušenie práva podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 23/2020 z 28. mája 2020 odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n14\n\nIII.3 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa čl. 17\nods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\n38. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto\nnie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. 59/2019).\n39. V súvislosti so sťažovateľom namietaným porušením práva na osobnú slobodu\na bezpečnosť\n\narbitrárnym\n\nrozhodnutím\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\no sťažnosti\n\nsťažovateľa\n\nproti uzneseniu špecializovaného súdu o jeho žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu\nústavný súd v úvode poznamenáva, že nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať\nprávne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli\nk rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva,\nže môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní,\nktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva\nalebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom\nkontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené\n15\n\nalebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň\nby mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00,\nm. m. I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04).\n40. Pri posúdení namietaného uznesenia najvyššieho súdu nebolo úlohou ústavného\nsúdu preskúmať správnosť skutkových a právnych záverov, o ktoré najvyšší súd oprel svoje\nrozhodnutie, resp. odpovedať na otázku, či sťažovateľ mal byť alebo nemal byť prepustený\nz väzby na slobodu. Úloha ústavného súdu sa tak v danom prípade obmedzila na posúdenie\notázky, či je odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu ústavnoprávne akceptovateľné.\n41. Ústavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ústavy uvádza, že vo vzťahu k väzbe\nobsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd\nneodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu\nalebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou\n(III. ÚS 7/00, I. ÚS 100/04). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva neodmysliteľná súvislosť\nmedzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a to nielen\npri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť väzby\nje zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali dať\nratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy,\nz ktorého vyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich\nza väzbu a proti nej, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych\nskutočností, a nie na základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07).\n42. Vo vzťahu k dôvodnému podozreniu ako materiálnej podmienke uvalenia väzby\nústavný súd považuje za potrebné pripomenúť, že (v kontexte čl. 5 ods. 3 dohovoru)\nv súlade s rozhodovacou činnosťou ESĽP sa uznáva, že „dôvodné podozrenie“ (reasonable\nsuspicion) treba považovať za dôležitú súčasť záruk každého proti jeho svojvoľnému\nzatknutiu či väzbe (napr. IV. ÚS 83/03). Dôvodné podozrenie predpokladá existenciu faktov\n16\n\nalebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok o tom,\nže konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho „dôvodnosť“ závisí vždy\nod všetkých okolností konkrétneho prípadu (rozsudok ESĽP vo veci Fox, Cambell a Hartley\nv. Veľká Británia z 30. 8. 1990). Dôvodné podozrenie však nie je potrebné dokladať\naj dôkazmi, pretože by „bolo nelogické, aby na účely čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru bol\ntrestný čin jednoznačne definovaný a aj preukázaný. Toto je cieľom vyšetrovania a súdneho\nkonania, ktorého zákonný a zákonnému účelu zodpovedajúci priebeh zabezpečuje\nvyšetrovacia väzba obvineného“ (rozhodnutie Európskej komisie pre ľudské práva vo veci\nsťažnosti č. 8087/77 z 3. 5. 1978).\n43.\n\nVychádzajúc\n\nz\n\ntýchto\n\nzákladných\n\nprincípov,\n\nústavný\n\nsúd\n\nposúdil\n\nústavnú sťažnosť sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nsp. zn. 5 Tost 23/2020 z 28. mája 2020.\n44. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia sp. zn. 5 Tost 23/2020\nz 28. mája 2020 uviedol, že v priebehu prípravného konania najvyšší súd opakovane\nrozhodoval o väzbe obvinených (vrátane sťažovateľa), pričom u všetkých obvinených\n(vrátane sťažovateľa) skonštatoval dôvody väzby, ako ich napokon ustálil špecializovaný\nsúd v sťažnosťou napadnutom uznesení. Najvyšší súd konštatoval, že v predmetnej veci\nšpecializovaný\n\nsúd\n\na pre ďalšie trvanie\n\npostupoval\nväzby\n\nv\n\nsúlade\n\nobvinených\n\nboli\n\ns\n\nustanoveniami\n\nsplnené\n\nvšetky\n\nTrestného\nzákonné\n\nporiadku\n\npodmienky.\n\nRozhodnutie špecializovaného súdu je riadne odôvodnené, a to zvlášť u každého\nz obvinených, preto nemožno hovoriť o žiadnej arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj podľa názoru najvyššieho súdu sa na dôvodoch väzby obvinených od ostatného\nrozhodovania nič nezmenilo. Vážnosť podozrenia, že obvinení sa dopustili trestnej činnosti,\npre ktorú im bolo vznesené obvinenie, sa ešte umocnila podaním obžaloby. Námietky\nobvinených, že oni sa trestnej činnosti nedopustili, resp. námietky proti právnej kvalifikácii\nnie sú z pohľadu skúmania dôvodov väzby rozhodujúce, pretože o tejto otázke možno\ndefinitívne rozhodnúť až po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní. Podľa názoru\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nv súčasnom\n\nštádiu\n\ntrestného\n\nkonania\n\nmožno\n\nkonštatovať,\n\nže podľa obžaloby pôjde o rozsiahlu trestnú činnosť zločineckej skupiny, do ktorej mali byť\n17\n\nzapojení aj sťažovateľ,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\nkaždý z nich spôsobom popísaným v obžalobe, a preto možno uzavrieť, že špecializovaný\nsúd správne ustálil dôvody väzby u všetkých obvinených. S jeho dôvodmi sa plne stotožnil\naj najvyšší súd a nepovažoval za potrebné uznesenie špecializovaného súdu nahrádzať\nalebo obsahovo duplikovať.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že špecializovaný súd návrh sťažovateľa\nna prepustenie z väzby obsiahnutý v podaní sťažovateľa z 19. mája 2020 nesprávne posúdil\nako žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby, najvyšší súd uviedol, že táto námietka\nje neodôvodnená, keďže z v zmysle § 82 ods. 1 Trestného poriadku sa každé podanie\nposudzuje podľa jeho obsahu. Podľa názoru najvyššieho súdu vzhľadom na obsah\nsťažovateľovho tzv. „vyjadrenia k dôvodom väzby po podaní obžaloby“ špecializovaný súd\nsprávne považoval toto podanie aj ako žiadosť obvineného o prepustenie z väzby,\no ktorej bolo potrebné rozhodnúť.\nPokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, aby najvyšší súd o sťažnosti sťažovateľa\nproti predmetnému uzneseniu špecializovaného súdu rozhodol až po tom, čo špecializovaný\nsúd najvyššiemu súdu predloží utajovanú prílohu predmetného trestného spisu,\nktorú mu v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti sťažovateľa nepredložil, najvyšší súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že táto požiadavka sťažovateľa došla\nnajvyššiemu súdu 28. mája 2020 o 11.21 h až po rozhodnutí najvyššieho súdu. Najvyšší súd\nv tejto súvislosti pre úplnosť zároveň uviedol, že v predmetnej veci rozhodoval\niba o tom, či v prípade obvinených existujú obavy z takého konania, ako predpokladá § 71\nods. 1 písm. a), b), c) Trestného poriadku, pričom k takému rozhodnutiu najvyšší súd\nutajovanú prílohu ani nepotreboval. Zároveň pripomenul, že obsahom spisu sú i prepisy\nzískané na základe použitia informačno-technických prostriedkov a týmito námietkami\nsa bude musieť zaoberať špecializovaný súd pri ďalšom štádiu trestného konania v zmysle\n§ 243 ods. 1 Trestného poriadku a nasl.\n45. Vzhľadom na zidentifikovanie sa najvyššieho súdu v súvislosti s existenciou\nväzobných dôvodov u sťažovateľa s argumentáciou špecializovaného súdu uvedenou v jeho\nrozhodnutí\n\nústavný\n\nsúd\n\npovažuje\n\nza\n\npotrebné\n\npripomenúť\n\nsvoju\n\njudikatúru,\n\npodľa ktorej rozhodnutie prvostupňového súdu a súdu druhého stupňa nemožno posudzovať\n18\n\nizolovane, pretože obe konania z hľadiska ich predmetu tvoria jeden celok (obdobne\nII. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 320/2012). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré boli vydané v priebehu\npríslušného súdneho konania (pozri IV. ÚS 350/09). Ústavný súd vo svojej judikatúre,\na to aj vo vzťahu k väzobným veciam (napr. IV. ÚS 41/08, IV. ÚS 149/08,\nIII. ÚS 461/2015) uvádza, že odôvodnenie uznesenia druhostupňového súdu odkazujúce\nna predchádzajúce rozhodnutia v tej istej veci možno považovať síce za krajnú, no ešte stále\nústavnoprávne akceptovateľnú alternatívu odôvodnenia, a preto pokiaľ prvostupňový súd\nzodpovie na všetky relevantné argumenty nastolené stranami v konaní a nadriadený súd\nsa s týmto posúdením stotožní, potom ani stručnosť odôvodnenia rozhodnutia súdu druhého\nstupňa nie je v zásade dôvodom na vyslovenie protiústavnosti takéhoto rozhodnutia.\nPodstatné totiž je, že strane boli v priebehu konania sprostredkované nosné dôvody\nrozhodnutia (obdobne napr. II. ÚS 102/2018, I. ÚS 379/2018).\n46. Špecializovaný súd v úvode uznesenia sp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020\npopísal skutky, pre ktoré bola na sťažovateľa a ďalších obvinených podaná obžaloba.\nKu skutku v bode 1 obžaloby kvalifikovanému ako zločin založenia, zosnovania\na podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona uviedol, kto mal byť\nčlenom zločineckej skupiny; v akom minimálnom časovom období táto pôsobila\na na akom teritóriu; akú trestnú činnosť mala vykonávať; kto ju riadil a koordinoval\njej členov postavených na nižších úrovniach hierarchie, prípadne aj finančne zabezpečoval\na poskytoval ochranu vplyvom získaným v kriminálnom prostredí a prostredníctvom\nkontaktov v polícii a justícii; ktoré osoby sa nachádzali na strednej úrovni hierarchie v tejto\nskupine, ktoré plnili zadané pokyny a formou podielu z predaja drog a prekurzorov\nodvádzali časť zisku, pritom každý člen na nižšom stupni mal zabezpečovať, či už osobne,\nalebo prostredníctvom ďalších páchateľov výrobu drog, ktoré následne distribuovali.\nŠpecializovaný trestný súd v zmysle obžaloby popísal fungovanie zločineckej skupiny;\nmenoval osoby, ktoré vykonávali činnosť pre vyššie postavených konkretizovaných členov\nskupiny a v čom presne táto činnosť spočívala; kto zabezpečoval látky na výrobu drog,\nkto ich vyrábal a kto predával (distribuoval) a pod.; kto zabezpečoval potrebné informácie\n\n19\n\nz policajného prostredia, ako to robil, aké informácie získaval, ako ich odovzdával\na za aké finančné sumy tak robil.\nV popise skutku v bode 3 obžaloby, pre ktorý bol sťažovateľ stíhaný pre pokračujúci\nobzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d),\nods. 2 písm. c), ods. 4 písm. b), c) Trestného zákona špecializovaný súd taktiež konkrétne\nuviedol, akým spôsobom sa mal sťažovateľ podieľať na jeho spáchaní.\nNásledne špecializovaný súd vyhodnotil, že v danej trestnej veci aj naďalej existuje\ndôvodné podozrenie zo spáchania stíhaných skutkov, dôvodnosť tohto podozrenia stále trvá\na je podložená výsledkami dokazovania tak, ako je konštatované v predloženom trestnom\nspise.\n\nJe\n\ndôvodné\n\npodozrenie,\n\nže\n\nvyšetrovanej\n\nčinnosti\n\nsa\n\nvšetci\n\nobvinení\n\n(teda aj sťažovateľ) dopustili a skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, vykazujú znaky\ntrestného činu. Vo veci sú zabezpečené dôkazy, ktoré aj naďalej vedú k podozreniu v rovine\nrozumnej dôvodnosti, že obvinení mohli spáchať skutky tak, ako je uvedené v obžalobe.\nPokiaľ išlo o materiálnu podmienku dôvodov väzby vo vzťahu k obvineným\n(aj sťažovateľovi), tá bola veľmi podrobne uvedená v uzneseniach o vznesení obvinení.\nPáchanie trestnej činnosti podľa špecializovaného trestného súdu veľmi podrobne popísal\nsvedok\n\n, pritom k uvedenej trestnej činnosti sa v podstate priznávajú\n\naj ďalší, ako napríklad\n\n,\n\na\n\n. Taktiež v tomto smere\n\nšpecializovaný súd považoval za potrebné poukázať na priznania osôb\n,\n\n,\n\nobvineného\n\na\n\n,\n\na na čiastočné priznanie\n\n, ako aj svedecké výpovede\n,\n\na ďalších. Rovnako obvinený\n\n,\na\n\nsú usvedčovaní spoluobvinenými, ako aj ďalšími svedkami ako\n,\n\na ďalšími.\n\nŠpecializovaný súd poznamenal, že k všetkým obvineným boli zabezpečené listinné\ndôkazy, odborné skúmanie zaistených drog, súd mal k dispozícii výsledky domových\nprehliadok a znalecké posudky. Všetky tieto zabezpečené dôkazné prostriedky,\nktoré sa nachádzajú v trestnom spise, podľa názoru špecializovaného súdu preukazujú\na odôvodňujú vznesenie obvinenia všetkým obvineným.\n\n20\n\nZ už uvedeného bolo podľa konajúceho súdu zrejmé, že aj v tomto štádiu trestného\nkonania dovtedy vyprodukované dôkazy dôvodnosť trestného stíhania potvrdzovali.\nŠpecializovaný súd preto dospel k záveru, že skutky, za ktoré sú uvedené osoby stíhané,\nsa stať mohli, majú znaky trestných činov a existuje dôvodné podozrenie, že tieto skutky\nspáchali menovaní obvinení, teda aj sťažovateľ.\nPodľa názoru špecializovaného súdu v prípade sťažovateľa naďalej existovali dôvody\nväzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku.\nPokiaľ ide o dôvody kolúznej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\nšpecializovaný súd uviedol, že v prípade zrušenia tohto dôvodu väzby by mohlo dôjsť\nk mareniu vyšetrovania skutočností, ktoré sú dôležité pre trestné konanie, resp. pôsobeniu\nna svedkov. Sťažovateľ pred podaním obžaloby mal vplývať na osoby z prostredia polície\na justície, disponoval z tohto prostredia aj hodnovernými informáciami. Taktiež je zrejmé,\nže podľa trestného spisu v jeho neprospech vypovedajú jeho bývalí spoluobvinení,\nresp. svedkovia, ktorí majú postavenie tzv. kajúcnikov, niektorí sa nachádzajú vo výkone\ntrestu, niektorí na slobode a podľa názoru špecializovaného súdu vzhľadom na aktivity\nsťažovateľa pred podaním obžaloby by mohlo dôjsť k ich ovplyvňovaniu, a to aj po podaní\nobžaloby,\n\na tým\n\nde\n\nfacto\n\nk\n\nvyvolaniu\n\ndojmu\n\nich\n\nprípadnej\n\nnevierohodnosti.\n\nTaktiež je potrebné poukázať na charakter trestnej činnosti, keď je v súčasnom štádiu\ntrestného konania odôvodnený záver, že skupina mala mať hierarchickú štruktúru,\njej členovia mali mať rozdelené úlohy a každý sa mal na svojom stupni venovať\nkonkrétnym povinnostiam. Podľa názoru špecializovaného súdu v tomto štádiu konania\nnie je možné akceptovať názor, že podaním obžaloby dôvod kolúznej väzby pominul,\npretože práve súdne konanie je najdôležitejším úsekom trestného konania, ktoré prebieha\nkontradiktórnym spôsobom a na ktorom budú vykonané všetky relevantné dôkazy vrátane\nvypočutia svedkov tak, aby súd mohol v merite veci spoľahlivo rozhodnúť. Zároveň\nje v tomto\n\nštádiu\n\ntrestného\n\nkonania\n\npredčasné\n\nhodnotiť\n\nvýpovede\n\nsvedkov,\n\nktorých sťažovateľ vo svojom vyjadrení k ďalšiemu trvaniu väzby uvádzal, pretože títo\nsvedkovia ešte neboli kontradiktórnym spôsobom vypočutí, nie je známe, ako budú presne\npred súdom vypovedať, a je dôvodné podozrenie, že v tejto veci vystupujú ďalší členovia\nskupiny, ktorých totožnosť dosiaľ nebola zistená, a teda nemohli byť ani procesne vypočutí.\nV prípade sťažovateľa preto existuje dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) Trestného\n21\n\nporiadku, keďže existuje dôvodná obava, že by mohol pôsobiť na svedkov alebo inak mariť\nobjasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Čo sa týka dôvodov preventívnej\nväzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku u sťažovateľa, špecializovaný súd\nuviedol, že z dosiaľ zaobstaraných dôkazov vyplýva dôvodné podozrenie, že sťažovateľ\nsa mal dlhodobo venovať obchodu s omamnými a psychotropnými látkami spolu\ns ostatnými členmi skupiny, pričom mal zadovažovať tieto omamné a psychotropné látky\naj od osôb dosiaľ nezistenej totožnosti, a preto neobstojí tvrdenie sťažovateľa,\nže už by nemal s kým pokračovať v trestnej činnosti. Taktiež je dôvodné podozrenie,\nže tieto\n\nlátky\n\nzaobstarával\n\nvo veľkých\n\nmnožstvách\n\na\n\nmiliónových\n\nhodnotách,\n\nz čoho vyplýva, že nešlo v jeho prípade o jednorazové konanie. Zároveň od marca 2017\nžiadny zamestnávateľ neodvádzal za neho poistné, takže s najväčšou pravdepodobnosťou\njeho príjmy pochádzali z trestnej činnosti. Z týchto dôvodov existuje dôvodná obava,\nže bude pokračovať v trestnej činnosti.\nPokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že v prípravnom konaní bolo porušené jeho právo\nna obhajobu, špecializovaný súd konštatoval, že úlohou neverejného zasadnutia nebolo\nskúmať prípadné závažné procesné chyby, najmä či bolo porušené ustanovenie\nzabezpečujúce právo obhajoby, ale úlohou špecializovaného súdu bol len postup v zmysle\n§ 238 ods. 4 Trestného poriadku, pričom skúmanie uvedenej námietky sťažovateľa\no porušení práva na obhajobu môže byť predmetom postupu súdu v zmysle § 244 Trestného\nporiadku (t. j. predmetom predbežného prejednania obžaloby).\nŠpecializovaný súd zároveň dodal, že od právoplatnosti ostatného rozhodnutia\no väzbe obvinených uplynuli menej ako tri mesiace, pritom toto a ani predošlé rozhodnutia\ndôkaznú situáciu v prospech obvinených nijako neposunuli.\nVo vzťahu k možnosti nahradenia väzby miernejšími prostriedkami podľa Trestného\nporiadku špecializovaný súd uzavrel, že dohľad probačného a mediačného úradníka\nnemohol najmä vzhľadom na závažnosť a početnosť skutkov, pre ktoré sú obvinení trestne\nstíhaní, ako aj na osoby obvinených splniť účel trestného stíhania vedeného v spojení\ns obmedzením osobnej slobody. V prípade obvinených podľa špecializovaného súdu\nneexistovali žiadne výnimočné okolnosti prípadu, ktoré by takýto postup odôvodňovali.\nZ týchto dôvodov nepovažoval za splnené podmienky pre použitie tohto zákonného\n\n22\n\nustanovenia, a to práve vzhľadom na rozsah a charakter trestnej činnosti, ktorá mala byť\nobvinenými podľa obžaloby spáchaná.\n47. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 5 Tost 23/2020 z 28. mája 2020 (a príslušnej časti odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia špecializovaného súdu sp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020,\nna ktorého dôvody poukazuje a stotožňuje sa s nimi najvyšší súd, pozn.) konštatuje,\nže na všetky pre rozhodnutie o osobnej slobode sťažovateľa relevantné otázky skutkového,\nako aj právneho charakteru konajúce všeobecné súdy dali dostatočne presvedčivé odpovede.\nZ jeho odôvodnenia vo vzťahu k zákonom predpokladaným dôvodom väzby podľa § 71\nods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku, pre ktoré aj bol sťažovateľ obmedzený na osobnej\nslobode, nevyplýva nič, čo by signalizovalo arbitrárny alebo zjavne neopodstatnený výklad\nrelevantnej zákonnej úpravy vo veci konajúcimi súdmi s dôsledkom porušenia základného\npráva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ústavy.\n48. Ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd konal v medziach svojej právomoci,\nkeď príslušné ustanovenia Trestného poriadku podstatné pre posúdenie veci interpretoval\na aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov podporených vykonaným\ndokazovaním, sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Zo záverov,\nku ktorým dospel najvyšší súd (v spojení s napadnutým rozhodnutím špecializovaného\nsúdu) pri posudzovaní podmienok väzby sťažovateľa v jeho trestnej veci, pritom nevyplýva\njednostrannosť alebo\n\ntaká aplikácia príslušných ustanovení Trestného\n\nporiadku,\n\nktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Najvyšší súd (v spojení s napadnutým\nrozhodnutím špecializovaného súdu) vymedzil dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c)\nTrestného poriadku ich zákonným pomenovaním a na podporu svojich záverov poukázal\nna konkrétne skutočnosti vyplývajúce z trestného spisu. Svoje skutkové zistenia všeobecné\nsúdy rozhodujúce o osobnej slobode sťažovateľa pritom opreli o konkrétne označené\ndôkazné prostriedky a z nich vyplývajúce dôkazy a právne závery podporili nimi citovanou\nplatnou a účinnou právnou úpravou.\n\n23\n\n49. Ako z odôvodnení väzobných rozhodnutí oboch konajúcich súdov vyplýva,\nzákladná materiálna podmienka väzby sťažovateľa, a to dôvodnosť podozrenia zo spáchania\nvyšetrovaných skutkov, je primerane zdôvodnená konkretizáciou doterajších výsledkov\ndokazovania majúcich podľa mienky ústavného súdu dostatočnú relevanciu. Pokiaľ\nsťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenie uplatnenej právnej kvalifikácie stíhaných\nskutkov, je zrejmé, že pri skúmaní naplnenia všetkých obligatórnych znakov stíhaných\ntrestných činov konajúce všeobecné súdy vychádzali z popisu uvedeného v tzv. skutkovej\nvete predošlých rozhodnutí vydaných v danom trestnom konaní a hlavne v obžalobe,\na je zjavné, že najvyšší súd spolu so špecializovaným súdom racionálnou úvahou dospeli\nk presvedčeniu, že dovtedy realizované trestné konanie nasvedčuje spáchaniu týchto\nskutkov tak, ako boli v skutkovej vete opísané, a teda odôvodňovali použitú právnu\nkvalifikáciu. Popis skutkov je pritom jednoznačne súčasťou odôvodnenia (prvostupňového)\nrozhodnutia o väzbe sťažovateľa a tvorí dostatočne presvedčivý základ pre ich subsumpciu\npod skutkové podstaty stíhaných trestných činov.\nZ hľadiska uplatnenej ústavnoprávnej ochrany základných práv je však rozhodujúcou\nskutočnosť, že v danom prípade evidentne nemožno hovoriť o zjavnom excese\npri aplikovaní právnej kvalifikácie na popísané skutky, ktorý jediný by opodstatňoval zásah\nústavného súdu do rozhodnutia všeobecných súdov o osobnej slobode sťažovateľa.\nLen v prípade, ak by právna kvalifikácia zjavne nezodpovedala skutku tak, ako je opísaný\nv skutkovej vete, bolo by namieste uplatniť právomoc ústavného súdu. Keďže v tomto\nprípade takéto zjavné vybočenie z právneho posúdenia skutku ústavný súd nezistil,\nje potrebné závery oboch konajúcich súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach považovať\nza výraz ich autonómneho rozhodovania v konaní o väzbe sťažovateľa.\n50. Pokiaľ ide o námietku formulovanú v ústavnej sťažnosti, spochybňujúcu\ndoterajšie výsledky dôkazného procesu, predovšetkým výpovede tzv. kajúcnikov\nich konfrontáciou s vlastnými subjektívnymi hodnoteniami dôkazov predostretými\nsťažovateľom, poukazuje ústavný súd na svoju ustálenú judikatúru. V nej ústavný súd\nopakovane judikuje, že pri rozhodovaní o väzbe obvineného sa nerozhoduje o jeho vine,\nresp. nevine, ale sa posudzuje len to, či sú v danom štádiu trestného konania vo vzťahu\nk osobe obvineného zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujúce podozrenie zo spáchania\n24\n\nskutku vyšetrovaného trestného činu, keď hĺbkové hodnotenie dôkazov je vyhradené\nrozhodovaniu\n\nvo\n\nveci\n\nsamej\n\na\n\nnasleduje\n\nzásadne\n\npo\n\nukončení\n\ndokazovania\n\n(pozri napr. II. ÚS 259/2019, II. ÚS 112/2020).\nAni skutočnosti, ktoré konajúce súdy prezentovali ako dôvody podporujúce kolúznu\na preventívnu väzbu, ktorá bola u sťažovateľa ustálená, a ktoré zároveň podľa súdov\nvylučujú možnosť nahradenia väzby sťažovateľa miernejším opatrením, sa nejavia\nústavnému súdu ako vágne a nepresvedčivé.\n51. Úvahy sťažovateľa o porušení jeho základných práv v dôsledku údajnej\nneodôvodnenosti napadnutých rozhodnutí konajúcich súdov v súvislosti s hodnotením\ndôkaznej situácie týmito súdmi vníma ústavný súd ako tendenčné. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti predovšetkým zdôrazňuje, že vo vzťahu k odôvodnenosti podozrenia pri vznesení\nobvinenia vo svojej judikatúre opakovane uviedol, že pri rozhodovaní o väzbe postačuje\ndostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorým naplnil znaky\nskutkovej podstaty príslušného trestného činu. Dôvodné podozrenie teda predpokladá\nexistenciu faktov alebo informácií, ktoré by objektívnemu pozorovateľovi umožnili úsudok\no tom, že konkrétna osoba mohla spáchať trestný čin, pričom jeho dôvodnosť závisí vždy\nod všetkých okolností každého konkrétneho prípadu (Fox, Cambell a Hartley c. Veľká\nBritánia z 30. 8. 1990). V tejto súvislosti je, naopak, potrebné zdôrazniť, že až po vznesení\nobvinenia sa v rozhodujúcej miere otvára priestor na dokazovanie v prípravnom konaní,\nv dôsledku čoho sa dôvodnosť vzneseného obvinenia postupne „odkrýva“ (t. j. potvrdzuje,\nalebo vyvracia) práve dokazovaním. Samotné dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 Trestného\nporiadku rátajú s existenciou takéhoto dokazovania počas prípravného konania\n(m. m. IV. ÚS 383/04, IV. ÚS 217/2013).\nAko pritom z ústavnej sťažnosti sťažovateľa a jej príloh vyplýva, v predmetnej veci\nsa v priebehu prípravného konania pôvodné dôvodné podozrenie zo spáchania stíhaných\ntrestných činov sťažovateľom nerozptýlilo, ale práve naopak, posilnilo, keďže 7. mája 2020\nbola na sťažovateľa podaná obžaloba.\n\n25\n\n52. Napokon, pokiaľ ide o námietku sťažovateľa, že najvyšší súd v napadnutom\nrozhodnutí iba odkázal na napadnuté rozhodnutie špecializovaného súdu, ústavný súd\npoukazuje na judikatúru ESĽP, ktorú si osvojil a v zmysle ktorej pri zamietnutí odvolania\n(v tomto prípade sťažnosti) sa odvolací (tu nadriadený) súd môže obmedziť i na prevzatie\nodôvodnenia nižšieho súdu (rozsudok ESĽP vo veci Helle v. Fínsko z 19. 12. 1997,\nsťažnosť č. 20772/92, body 59 – 60). Predpokladom tohto postupu je splnenie podmienky\nzaloženej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu možno pokladať\nza dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania. Rozsudok z 15. 2. 2007 k sťažnosti\nč. 19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland. Rozsudok z 27. 9. 2001 k sťažnosti č. 49684/99,\nbod 31 – 33). Uvedené závery zahŕňajú aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých\nrozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového, ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané\nv priebehu príslušného súdneho konania (IV. ÚS 350/09). Rovnako aj ústavný súd vo svojej\njudikatúre (napr. II. ÚS 131/08, IV. ÚS 41/08, IV. ÚS 149/08, IV. ÚS 314/08,\nIII. ÚS 241/07, III. ÚS 271/07, I. ÚS 92/08) považuje odôvodnenie rozhodnutia odkazom\nna predošlé rozhodnutie za akceptovateľný spôsob formulácie odôvodnenia z hľadiska\njeho preskúmateľnosti, pretože obsah predchádzajúcich rozhodnutí je stranám trestného\nkonania známy ich oznámením.\nAko už bolo uvedené, ústavný súd odôvodnenie rozhodnutia špecializovaného\ntrestného súdu sp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020 považuje za dostatočné, reagujúce\nna všetky podstatné skutočnosti a okolnosti prípadu, na ktorých záležalo zákonné\nrozhodnutie o osobnej slobode sťažovateľa. Najvyšší súd preto poukazom na odôvodnenie\n(dostatočne odôvodneného) predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia o osobnej\nslobode sťažovateľa, ako aj zodpovedaním „iba“ otázok, od ktorých takého rozhodnutie\nzáviselo, nezasiahol neprípustne do základného práva sťažovateľa na osobnú slobodu.\n53. Ústavný súd tak vo všeobecnosti konštatuje, že právne závery odôvodnenia\nnapadnutého\n\nväzobného rozhodnutia najvyššieho súdu (v spojení s predmetným\n\nrozhodnutím špecializovaného súdu) korešpondujú so skutkovými zisteniami a tieto zistenia\nnie sú výsledkom svojvôle (majú totiž logickú podobu, kde argumenty sú jasne vysvetlené\na sú súčasne dostatočne zrozumiteľné), ale komplexného zhodnotenia všetkých skutkových\nokolností významných pre rozhodovanie o väzobnej otázke. Ústavný súd súčasne zastáva\n26\n\nnázor,\n\nže\n\nkonajúcimi\n\nsúdmi\n\nprezentovaná\n\ninterpretácia\n\njednotlivých\n\nustanovení\n\naplikovaných právnych noriem (príslušných ustanovení Trestného poriadku týkajúcich\nsa väzobného rozhodovania) nijako nepopiera ich účel a zmysel a má teda z hľadiska\nich ústavnej konformnosti akceptovateľnú podobu. Ústavný súd tak uzatvára, že konajúce\nsúdy sa posúdením väzobnej veci sťažovateľa zaoberali dostatočne, náležite a primerane.\n54. Ústavný súd na základe uvedených skutočností a dôvodov, ako aj s prihliadnutím\nna svoju judikatúru, podľa ktorej možno za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie, pri predbežnom prerokovaní ústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti\nnamietajúcej porušenie základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 23/2020\nz 28. mája 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.4 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru uznesením\nšpecializovaného trestného súdu „o nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci\nvedenej pod sp. zn. BB-4 T 12/2020“\n55. Ústavný súd sa osobitne vysporiadal aj so sťažovateľom formulovanou\nnámietkou porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv\npodľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru uznesením špecializovaného súdu\n„o nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej pod sp. zn. BB-4 T 12/2020“,\nv súvislosti s ktorým namieta, že v uznesení sp. zn. BB-4 T 12/2020 z 21. mája 2020,\nktorým špecializovaný súd ponechal sťažovateľa vo väzbe a jeho žiadosť o prepustenie\nz väzby na slobodu zamietol, vo vzťahu k sťažovateľovej námietke, že bolo porušené jeho\nprávo na obhajobu, keďže mu nebolo riadne umožnené záverečné preštudovanie\nvyšetrovacieho spisu sprístupnením všetkých jeho častí, špecializovaný súd uviedol,\nže skúmanie uvedených tvrdení „môže byť predmetom postupu podľa § 244 Tr. por.“\n27\n\n(t. j. môžu byť predmetom predbežného prejednania obžaloby). Napriek tomu predbežné\nprejednanie obžaloby nenariadil. Sťažovateľ v tejto súvislosti argumentuje, že z nálezu\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 49/2011 vyplýva, že sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou\nmôže domáhať aj nápravy zásahu do práv v súvislosti s predbežným prejednaním obžaloby.\n56. Podľa § 243 ods. 1 Trestného poriadku obžalobu podanú na súde pre zločin\ns dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej dvanásť rokov preskúma predseda senátu\na podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba predbežne prejednať na zasadnutí\nsenátu alebo či o nej môže nariadiť hlavné pojednávanie.\nPodľa § 243 ods. 2 Trestného poriadku predseda senátu nariadi predbežné\nprejednanie obžaloby vtedy, ak má za to, že vec treba vybaviť rozhodnutím podľa § 244\nods. 1 písm. a) až i) Trestného poriadku, alebo ak skutok, ktorý je predmetom obžaloby,\npri správnom použití zákona treba posudzovať podľa iného ustanovenia zákona,\nako ho posudzuje obžaloba.\nPodľa § 244 ods. 1 Trestného poriadku pri predbežnom prejednaní obžaloby súd\na) postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný, b) postúpi vec\ninému orgánu, ak sú tu okolnosti uvedené v § 214 ods. 1 Trestného poriadku, c) trestné\nstíhanie zastaví, ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 1 Trestného poriadku, d) trestné\nstíhanie môže zastaviť, aj ak sú tu okolnosti uvedené v § 215 ods. 2 alebo 3 Trestného\nporiadku, e) trestné stíhanie preruší, ak sú tu okolnosti uvedené v § 228\nods. 2 alebo 3 Trestného\n\nporiadku\n\nalebo\n\n§\n\n283\n\nods.\n\n5\n\nTrestného\n\nporiadku,\n\nf) môže podmienečne zastaviť trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218\nods. 1 Trestného poriadku, g) vráti vec prokurátorovi na konanie podľa § 232 a § 233,\nak sú splnené podmienky uvedené v § 243 ods. 5 druhej vete Trestného poriadku,\nh) obžalobu odmietne a vráti vec prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby,\nnajmä že boli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby, i) postúpi vec\nsamosudcovi, j) rozhodne o účasti zástupcu záujmového združenia občanov, k) nariadi\nhlavné pojednávanie, určí jeho termín, rozsah a spôsob dokazovania, ktoré oznámi osobám,\nktorým sa doručuje rovnopis obžaloby.\n\n28\n\n57. Predbežné prejednanie obžaloby je samostatným procesným štádiom súdneho\ntrestného konania, ktoré nasleduje po prípravnom konaní a má vo všeobecnosti fakultatívny\ncharakter, ktorý jednoznačne vyplýva zo zákonnej úpravy, teda „obžalobu podanú\nna súde... preskúma predseda senátu a podľa jej obsahu a obsahu spisu posúdi, či ju treba\npredbežne prejednať... predseda senátu nariadi predbežné prejednanie obžaloby vtedy,\nak má za to, že...“. Inak povedané, je len na voľnej úvahe predsedu senátu, či na základe\npreskúmania spisu dospeje k záveru, že obžalobu je potrebné predbežne prejednať, a teda\npredseda senátu nie je povinný vyhovieť návrhu strany trestného konania, aby predbežné\nprejednanie obžaloby nariadil, ak sa sám nedomnieva, že na takéto predbežné prejednanie\nje daný dôvod.\n58. Pokiaľ pritom sťažovateľ argumentuje, že z nálezu ústavného súdu\nsp. zn. IV. ÚS 49/2011 z 25. mája 2011 vyplýva, že sa ústavnou sťažnosťou môže domáhať\naj nápravy zásahu do práv v súvislosti s predbežným prejednaním obžaloby, ústavný súd\nkonštatuje, že predmetné rozhodnutie ústavného súdu nie je aplikovateľné na skutkovú\nsituáciu sťažovateľa.\nPredmetom konania o ústavnej sťažnosti v konaní vedenom na ústavnom súde\npod sp. zn. IV. ÚS 49/2011 totiž nebola (ako v prípade sťažovateľa) otázka, či nenariadením\npredbežného prejednania obžaloby predsedom senátu došlo k porušeniu práv sťažovateľa,\nale predmetom tohto konania bola otázka, či v prípade, ak predseda senátu dospel k záveru,\nže obžalobu je potrebné predbežne prejednať, a preto aj nariadil verejné zasadnutie,\npredmetom ktorého bolo predbežné prejednanie obžaloby, došlo v priebehu tohto verejného\nzasadnutia k porušeniu práv sťažovateľa, keď sťažovateľovi ani jeho obhajcom nebolo\nudelené slovo na konečné návrhy a sťažovateľovi nebolo umožnené mať posledné slovo.\nInak povedané, z nálezu ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 49/2011 nevyplýva,\nže predseda senátu je povinný vyhovieť návrhu strany trestného konania na nariadenie\npredbežného prejednania obžaloby, ale vyplýva z neho, že ak predseda senátu dospeje\nk záveru, že obžalobu je potrebné predbežne prejednať a následne sa aj reálne uskutoční\nverejné zasadnutie, ktorého predmetom je predbežné prejednanie obžaloby, tak sťažovateľ\nsa ústavnou sťažnosťou môže domáhať ochrany práv, k porušeniu ktorých podľa jeho\n\n29\n\nnázoru došlo v priebehu verejného zasadnutia, predmetom ktorého bolo predbežné\nprejednanie obžaloby.\n59. Nadväzujúc na uvedené, ústavný súd v súlade so svojou stabilnou judikatúrou\npripomína, že platná právna úprava trestného konania umožňuje aj v nasledujúcich štádiách\ntrestného konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu (obžalovaným) domáhať sa právne\núčinným spôsobom ochrany práv, a to na hlavnom pojednávaní, prípadne prostredníctvom\nriadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. V rámci práva na obhajobu možno\nuplatniť aj argumentáciu týkajúcu sa zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní\nv rámci prípravného konania na hlavnom pojednávaní pred prvostupňovým súdom,\nprípadne využitím opravných prostriedkov (odvolania a dovolania) v trestnom konaní.\n60. Vychádzajúc zo všetkých uvedených čiastkových záverov, ústavný súd posúdil\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základných práv podľa čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. c) dohovoru uznesením\nšpecializovaného súdu „o nariadení hlavného pojednávania v trestnej veci vedenej\npod sp. zn. BB-4 T 12/2020“ ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol.\n61. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho\nvýznamu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n30", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-dôvody väzby", "väzba-podmienky väzby", "väzba-kolúzna", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-preventívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6cb3b8cb-07ab-4d84-8409-663a747da16a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.345.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 345/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 345/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.345.2020.1"}, {"guid": "ussr:34da39c6-893d-408b-918a-191403ab23a3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 314/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 314/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.314.2020.1"}, {"guid": "ussr:bd4574a2-7a21-4545-a7b9-b33b9131a8c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 112/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 112/2020 z 11. 3. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-03-11", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.112.2020.1"}, {"guid": "ussr:4ec58dc8-bbc1-4808-904f-3fa01e1b00ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 259/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 259/2019 z 2. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-02", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.259.2019.1"}, {"guid": "ussr:81f2de75-9272-4421-b109-300ebd106bbd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.254.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 254/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 254/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.254.2019.1"}, {"guid": "ussr:14d69781-5596-4d41-8afb-c7a7c0a9092a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.154.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 154/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 154/2019 z 18. 6. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-06-18", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.154.2019.1"}, {"guid": "ussr:41c4a84e-ece9-4651-a2ac-99410a368acf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 105/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 105/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.105.2019.1"}, {"guid": "ussr:3aa64dc1-3420-4e05-b9af-ca36e0fe3d49", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.379.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 379/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 379/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.379.2018.1"}, {"guid": "ussr:794f2ade-3dfe-491e-a06e-8b1e1d0d0cc0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.102.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2018 z 8. 2. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-02-08", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.102.2018.1"}, {"guid": "ussr:af98c962-b633-4e86-9e23-8e3cfd68cec5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.30.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 30/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 30/2018 z 18. 1. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-01-18", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.30.2018.1"}, {"guid": "ussr:0d7c98b9-e577-4a0c-a2af-e6781d416bd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.402.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 402/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 402/2017 z 12. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-12", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.402.2017.1"}, {"guid": "ussr:2531164e-5b51-4202-80c2-2aebdf1899de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.502.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 502/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2016 z 17. 8. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-08-17", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.502.2016.1"}, {"guid": "ussr:fa85f595-7ce5-46be-ba40-2b27768ba4e4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 461/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 461/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.461.2015.1"}, {"guid": "ussr:46460715-ccdd-4ce1-b05f-d154159a5a08", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.70.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 70/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 70/2015 z 4. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.70.2015.1"}, {"guid": "ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 217/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 217/2013 z 18. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-18", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e71dc8a5-2685-4309-b315-1af352ffc938"}, {"guid": "ussr:57e92c5a-18f5-4445-b1e9-594d56e6bd8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 594/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 594/2012 z 12. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-12", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:57e92c5a-18f5-4445-b1e9-594d56e6bd8f"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:9b0b12c4-9a11-42db-a83c-9002c152ef0f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/2011 z 25. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-25", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b0b12c4-9a11-42db-a83c-9002c152ef0f"}, {"guid": "ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 309/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 309/2010 z 1. 7. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-07-01", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9288483-2d82-4715-bddc-5c3f92a7d149"}, {"guid": "ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 206/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 206/2010 z 18. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-18", "citacie_n": 1015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe684aaa-bdf7-49c0-90db-9d96fb5600f5"}, {"guid": "ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 162/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 162/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 623, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18c57efc-66c4-4e6b-b56a-ad2d6ca52213"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/08 z 10. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-10", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8e972de7-ba01-481f-bb5e-9412b63802c9"}, {"guid": "ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 149/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 149/08 z 6. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-06", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5208407a-f07f-488b-8393-8d7a1324e813"}, {"guid": "ussr:25f7e9f3-117c-4ee4-8726-1f245e79ef2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 131/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 131/08 z 18. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-18", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25f7e9f3-117c-4ee4-8726-1f245e79ef2f"}, {"guid": "ussr:afedd6ea-af3a-4956-9d53-f09afc40c79d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 92/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 92/08 z 13. 3. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-03-13", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:afedd6ea-af3a-4956-9d53-f09afc40c79d"}, {"guid": "ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/08 z 28. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-28", "citacie_n": 668, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52ba8c3e-6ec0-4388-be42-9d68d2ecc0c3"}, {"guid": "ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/08 z 7. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-07", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a3f3a510-1695-4aca-9262-a3b62622aaff"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e86bceb4-1b79-48b9-817f-eb79239017e1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.465.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 465/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 465/2022 z 26. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.465.2022.1"}]}