{"guid": "ussr:de3b0b33-f3a0-44e6-8893-063abbcae7ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.438.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 438/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 438/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 438/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.438.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/de3b0b33-f3a0-44e6-8893-063abbcae7ef", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.438.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.438.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.438.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 438/2020-7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín, odboru kriminálnej\npolície ČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020 a uznesením Okresnej prokuratúry\nTrenčín č. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020 a takto\nrozhodol:\n1. Žiadosti\n\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným\n\nsúdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .\n2. Ústavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1.\n\nÚstavnému\n\nbola 11. septembra 2020\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\ndoručená\n\nústavná\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nsťažnosť\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru Trenčín, odboru kriminálnej polície (ďalej len „okresné riaditeľstvo“)\nČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020 a uznesením Okresnej prokuratúry\nTrenčín (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že napadnutým uznesením\nČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020 vyšetrovateľ okresného riaditeľstva\npodľa § 197 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) odmietol trestné oznámenie (podnet) sťažovateľa\nvo veci podozrenia zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 zákona\nč. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“)\na prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona proti odsúdenému\n, ktorý sa týchto skutkov proti sťažovateľovi mal dopustiť\ntým spôsobom, že ho 26. apríla 2020 v čase o 9.20 h v Ústave na výkon trestu odňatia\nslobody\n\npred ďalšími piatimi odsúdenými fyzicky napadol a po slovnom útoku\n\nho následne začal udierať päsťami oboch rúk do tváre, v dôsledku čoho mu spôsobil tržnú\nranu pod ľavým okom, ktorá si vyžiadala lekárske ošetrenie.\nProti\n\ntomuto\n\nuzneseniu\n\nvyšetrovateľa\n\nokresného\n\nriaditeľstva\n\npodal\n\nsťažovateľ sťažnosť, o ktorej okresná prokuratúra rozhodla napadnutým uznesením\nč. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020 tak, že sťažnosť sťažovateľa podľa § 193\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietla ako nedôvodnú.\n\n2\n\n3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva\na následne aj okresná prokuratúra nedostatočne zistili skutkový stav, nesprávne vyhodnotili\nvykonané dôkazy a svojvoľne si vyložili príslušné právne predpisy.\nMožno zhrnúť, že podľa názoru sťažovateľa k namietanému porušeniu základného\npráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného riaditeľstva\nČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020 a uznesením okresnej prokuratúry\nč. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020 došlo tým, že najprv vyšetrovateľ okresného\nriaditeľstva napadnutým uznesením arbitrárne odmietol trestné oznámenie sťažovateľa\na následne okresná prokuratúra napadnutým uznesením arbitrárne zamietla sťažnosť\nsťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného riaditeľstva.\n4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol,\nže základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy bolo uznesením okresného\nriaditeľstva ČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020 a uznesením okresnej\nprokuratúry č. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020 porušené, napadnuté uznesenia zrušil\na vec vrátil okresnému riaditeľstvu na ďalšie konanie.\n5. Sťažovateľ zároveň ústavný súd požiadal o ustanovenie právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n3\n\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z.\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľom označené referenčné právne normy\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n4\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n13. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovo podanie je možné kvalifikovať\nako ústavnú sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 42 ods. 2 písm. f), § 122\na nasl. zákona o ústavnom súde.\n14. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného\npráva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného riaditeľstva\nČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020 a uznesením okresnej prokuratúry\nč. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020.\nPodľa názoru sťažovateľa k porušeniu ním označeného práva malo dôjsť\ntým, že najprv vyšetrovateľ okresného riaditeľstva napadnutým uznesením arbitrárne\nodmietol trestné oznámenie sťažovateľa a následne okresná prokuratúra napadnutým\nuznesením arbitrárne zamietla sťažnosť sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu\nokresného riaditeľstva.\n15. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí senátu ústavného súdu podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde.\n16. Ústavný súd na predbežnom prerokovaní preskúmal, či ústavná sťažnosť\nsťažovateľa obsahuje všeobecné náležitosti podania (§ 39 zákona o ústavnom súde),\nvšeobecné náležitosti návrhu na začatie konania (§ 43 zákona o ústavnom súde) a osobitné\nnáležitosti ústavnej sťažnosti (§ 123, § 124 a § 132 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde)\na či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n17. Napriek absencii právneho zastúpenia sťažovateľa a z toho vyplývajúcich\nviacerých nedostatkov niektorých zákonom ustanovených náležitostí ústavnej sťažnosti\nústavný súd nepovažoval za potrebné vyzývať sťažovateľa na doplnenie jeho podania,\nvyhodnotiac ho za obsahovo natoľko zrozumiteľné, že umožňuje realizovať ústavný\nprieskum (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015).\n5\n\n18. V rámci predbežného prerokovania s prihliadnutím na sťažovateľom formulované\nargumenty ústavný súd dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť sťažovateľa je potrebné\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to v časti z dôvodu nedostatku\nprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie [§ 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde] a v časti z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde].\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46\nods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresného riaditeľstva\n19. Napadnutým uznesením ČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020\nvyšetrovateľ okresného riaditeľstva podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku\nodmietol trestné oznámenie sťažovateľa.\n20. Sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, o ktorej rozhodla okresná\nprokuratúra napadnutým uznesením č. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020. Sťažovateľ\nteda využil možnosť podania riadneho opravného prostriedku proti napadnutému uzneseniu\nokresného riaditeľstva, o ktorom bolo aj rozhodnuté.\n21. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal k dispozícii právny prostriedok\nna ochranu svojich základných práv (ktorý aj využil), o ktorom bola oprávnená rozhodnúť\n(a aj rozhodla) okresná prokuratúra, čo vylučuje právomoc ústavného súdu.\n22. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného\nriaditeľstva ČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020 odmietol podľa § 56\nods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu\nna jej prerokovanie.\n\n6\n\nIII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením okresnej prokuratúry\n23. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou\nústavného súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto\nnie je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti možno\nhovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(napr. II. ÚS 59/2019).\n24. Ústavný súd v rámci svojej judikatúry konštantne uvádza, že právo fyzickej\nosoby na začatie trestného konania proti osobe na základe podaného trestného oznámenia\nnepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno\nodvodiť z niektorého zo základných práv alebo slobôd (porov. napr. II. ÚS 42/00,\nII. ÚS 398/09, III. ÚS 233/2010, IV. ÚS 423/09). Ústavný súd tiež vyslovil, že súčasťou\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani právo jednotlivca,\naby na základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu\nproti označeným osobám. Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave,\nani v Trestnom poriadku (porov. napr. I. ÚS 126/06, II. ÚS 526/2013, III. ÚS 16/06,\nIV. ÚS 17/09). Inak povedané, právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je možné vykladať\nspôsobom, že by garantovalo úspech v konaní či zaručovalo právo na rozhodnutie,\nktoré zodpovedá\n\npredstavám\n\nsťažovateľa.\n\nOznamovateľ\n\nvo\n\nvšeobecnosti,\n\nale ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá preto ústavou\nzaručené\n\nprávo,\n\naby na podklade\n\njeho trestného\n\noznámenia\n\nbolo\n\nurčité\n\nkonanie\n\nkvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie,\n7\n\nči je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom\nkonaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní (napr. IV. ÚS 180/09,\nIII. ÚS 46/2011).\n25. V tejto súvislosti ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti taktiež\nopakovane konštatoval, že ak orgány činné v trestnom konaní po zvážení všetkých okolností\nprípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom trestného oznámenia\nsťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani ústavou chránené práva. Nikto totiž nemá\nprávny nárok a už vôbec nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho podaniu bolo vyhovené.\nAk vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov činných v trestnom konaní nedávajú podklad\nna začatie alebo pokračovanie v trestnom stíhaní, nemôže príslušný orgán činný v trestnom\nkonaní začať konať alebo pokračovať v konaní, prípadne nariadiť, aby sa trestné konanie\nzačalo alebo sa v ňom pokračovalo. Sťažovateľ ako oznamovateľ trestného činu\nmá zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa jeho oznámením či sťažnosťou kompetentný\norgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal\njeho predstave (napr. II. ÚS 88/99, IV. ÚS 423/09). Trestné právo je prostriedkom ultima\nratio, čo znamená, že má byť použité len ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo\nnajzávažnejších porušeniach spoločenských vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam,\nkde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných právnych odvetví, nie sú dostatočné,\nboli už vyčerpané, sú neúčinné, prípadne sú zjavne nevhodné (napr. I. ÚS 229/2020).\n26. Vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu\nmedzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje\npodľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal.\nÚčelom takého procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom\na ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych\nsubjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu (IV. ÚS 55/09, IV. ÚS 180/09,\nIII. ÚS 45/2010). Skutok (alebo určitý dej, ktorý sa odohral) sa nestáva trestným činom\nlen preto, lebo ho za trestný čin označí poškodený. Poškodený má právo podávať opravné\nprostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom a orgány činné v trestnom konaní\nmajú následne povinnosť sa nimi zaoberať a rozhodnúť o nich, avšak posúdenie, či skutok\n8\n\nnapĺňa alebo nenapĺňa definičné znaky trestného činu (§ 8 Trestného zákona),\nresp. či sú prítomné okolnosti vylučujúce jeho protiprávnosť ako jedného z definičných\nznakov trestného činu, je plne v ich kompetencii. Každý má síce zákonný nárok\nna to, aby sa jeho podaniami, návrhmi a sťažnosťami kompetentné orgány zaoberali\na aby ich vybavili, ale nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia zodpovedal\njeho predstave (III. ÚS 173/2018).\n27. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ ako oznamovateľ trestnej činnosti má právo,\naby sa orgány činné v trestnom konaní náležite jeho oznámením o trestnom čine zaoberali,\nnemá však právo na konkrétny výsledok ich postupu, nemá právo na to, aby sa výsledok\npreskúmania jeho oznámenia zhodoval s jeho predstavami, a taktiež nemá právo\nna to, aby bolo proti konkrétnej osobe iniciované trestné stíhanie.\n28.\n\nVychádzajúc\n\nústavnú sťažnosť\n\nz\n\ntýchto\n\nsťažovateľa\n\nvo\n\nzákladných\nvzťahu\n\nprincípov,\n\nk namietanému\n\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením\n\nústavný\n\nsúd\n\nposúdil\n\nporušeniu\n\nzákladného\n\nokresnej\n\nprokuratúry\n\nč. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020.\n29. Napadnutým uznesením č. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020\nokresná prokuratúra\n\npodľa\n\n§\n\n193\n\nods.\n\n1\n\npísm.\n\nc)\n\nTrestného\n\nporiadku\n\nzamietla ako nedôvodnú sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného riaditeľstva\nČVS:ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020 o odmietnutí trestného oznámenia\nsťažovateľa.\nZ obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry vyplýva,\nže prokurátor okresnej prokuratúry preskúmal postup vyšetrovateľa okresného riaditeľstva\na sťažnosťou napadnuté uznesenie a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu\na zadovážených dôkazov (správa z Ústavu na výkon trestu Ilava, odborné vyjadrenie\nna zranenia sťažovateľa).\nV odôvodnení\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\nprokurátor\n\nokresnej\n\nprokuratúry\n\nv podstatnom uviedol, že z dosiaľ vykonaného dokazovania sa nepodarilo preukázať,\nže by podozrivý naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty predmetných trestných\n9\n\nčinov, pričom sťažovateľ vo svojej sťažnosti neuviedol žiadne také skutočnosti,\nktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Prokurátor okresnej prokuratúry zdôraznil,\nže v danom prípade išlo o konflikt medzi sťažovateľom a podozrivým, pričom je zrejmé,\nže konanie podozrivého bolo ovplyvnené sporom o používanie uteráku a prerástlo prípustnú\nmieru v rámci spolunažívania odsúdených v cele v ústave na výkon trestu odňatia slobody,\navšak nemožno opomenúť, že konanie podozrivého môže byť posúdené ako disciplinárne\nprevinenie, a preto podľa názoru prokurátora okresnej prokuratúry vyšetrovateľ okresného\nriaditeľstva postupoval správne, keď vec odmietol z dôvodu, že za uvedený skutok bol\npodozrivému udelený disciplinárny trest. Prokurátor okresnej prokuratúry zároveň\nzdôraznil, že hoci predmetné konanie podozrivého je neprípustné a v žiadnom prípade\nho nemožno označiť za neodporujúce zásadám riadneho spolunažívania vo výkone trestu\nodňatia slobody, vzhľadom na okolnosti spáchania činu ho však nie je možné označiť\nani ako najzávažnejšiu formu protispoločenského konania, akou je trestný čin.\nTaktiež poukázal i na následky činu vyplývajúce zo záveru odborného vyjadrenia, v zmysle\nktorého nedošlo k závažným zásahom do sféry sťažovateľa.\nProkurátor okresnej prokuratúry dospel k záveru, že predmetné konanie podozrivého\nnenaplnilo hranicu materiálneho korektívu v takom rozsahu, aby bolo možné a vhodné\njeho riešenie\n\nprostriedkami\n\ntrestného\n\npráva,\n\npričom\n\nsťažovateľ\n\nv\n\nsťažnosti\n\nproti predmetnému uzneseniu vyšetrovateľa okresného riaditeľstva neuviedol argumenty\na skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť záveru vyšetrovateľa o odmietnutí veci,\nale iba vyjadril presvedčenie, že k spáchaniu trestného činu došlo. K námietkam sťažovateľa\ntýkajúcim sa nedostatočného prešetrenia veci vyšetrovateľom okresného riaditeľstva\nprokurátor okresnej prokuratúry s poukazom na § 2 ods. 10 a 12 Trestného poriadku\nuviedol, že na účely rozhodnutia o trestnom oznámení sťažovateľa považuje podklady\nzadovážené vyšetrovateľom okresného riaditeľstva za dostačujúce, keďže už z nich vyplýva,\nže nejde o trestný čin. Z § 196 ods. 2 Trestného poriadku pritom nevyplýva povinnosť\norgánov činných v trestnom konaní prešetrovať a preverovať kompletne všetky skutočnosti,\nktoré im oznamovateľ/poškodený „dá za úlohu“ preveriť.\nProkurátor okresnej prokuratúry považoval postup vyšetrovateľa okresného\nriaditeľstva za správny a v súlade s trestnoprávnymi normami slovenského právneho\nporiadku, pričom rozsah odôvodnenia považoval za dostatočný a skutkové zistenia a právne\n10\n\nzávery vyšetrovateľa okresného riaditeľstva považoval za správne a vychádzajúce\nzo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.\n30. Pretože okresná prokuratúra sa stotožnila s odôvodnením uznesenia okresného\nriaditeľstva ČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020, ústavný súd sa aj s týmto\nuznesením\n\nnáležite\n\noboznámil,\n\npričom\n\nvšak\n\nústavný\n\nsúd\n\nna\n\ntomto\n\nmieste\n\nuž nepovažoval za potrebné opakovať celú argumentáciu uznesenia okresného riaditeľstva\nČVS: ORP-368/1-VYS-TN-2020 z 11. júna 2020, keďže táto je sťažovateľovi dobre známa.\n31. Ako z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľ sa trestným oznámením\njednoznačne domáhal trestného stíhania zodpovednej osoby a svoj neúspech v tomto smere\npovažoval za porušenie svojich práv. Ako však už ústavný súd uviedol, právo na vznesenie\nobvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie obžaloby proti nej na všeobecnom\nsúde prokurátorom nemožno považovať za súčasť základného práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, a preto k jeho porušeniu napadnutým uznesením okresnej\nprokuratúry nemohlo dôjsť. Účelom trestného konania nie je bezprostredná ochrana\nindividuálnych subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu a oznamovateľ\ntrestného činu nemá právo na konkrétny výsledok prešetrenia a posúdenia svojho trestného\noznámenia, má však právo, aby sa orgány činné v trestnom konaní jeho oznámením riadne\nzaoberali.\n32. V tomto ohľade ústavný súd konštatuje, že pri predbežnom prerokovaní ústavnej\nsťažnosti sťažovateľa zistil, že vyšetrovateľ okresného riaditeľstva sa trestným oznámením\nsťažovateľa riadne zaoberal, zadovážil si potrebné dôkazy a na základe zisteného\nskutkového stavu dospel k záveru, že neboli naplnené skutkové znaky trestného činu\nvydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona alebo trestného činu výtržníctva\npodľa § 364 ods. 1 písm. b) Trestného zákona zo strany\n\n,\n\nktorého v predmetnom trestnom oznámení označil sťažovateľ. Z uvedeného vyplýva,\nže vyšetrovateľ okresného riaditeľstva na podané trestné oznámenie sťažovateľa reagoval\nv rámci postupu pred začatím trestného stíhania upraveného Trestným poriadkom\n(§ 196 až § 198 Trestného poriadku) zákonným spôsobom, a teda riadne splnil\n11\n\nsvoje povinnosti vyplývajúce z uvedených zákonných noriem, pričom vydal rozhodnutie,\nktoré na základe sťažnosti sťažovateľa v rámci „sťažnostného“ konania preskúmala okresná\nprokuratúra ako nadriadený orgán, ktorá sa so závermi vyšetrovateľa stotožnila\na vyhodnotila uznesenie vyšetrovateľa inšpekcie ako zákonné a vecne správne,\npričom uviedla aj dôvody, pre ktoré nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty oznámených\ntrestných činov.\n33. Sťažovateľom napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry nesignalizuje možnosť\nporušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné\npreskúmať po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, resp. ústavný súd dospel\nk záveru, že medzi sťažovateľom napadnutým uznesením okresnej prokuratúry a obsahom\ntohto práva neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom\nprijatí ústavnej\n\nsťažnosti\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie\n\nreálne\n\nmohol\n\ndospieť\n\nk\n\nzáveru\n\no jeho porušení. Ústavnú sťažnosť preto v časti namietajúcej porušenie základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením okresnej prokuratúry\nč. k. 1 Pn 477/20/3309-5 zo 6. júla 2020 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n34. Keďže ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa ako celok odmietol,\nbolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými\nv jeho ústavnej sťažnosti.\nIV.\nK žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom\n35. V zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže ustanoviť\nnavrhovateľovi právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, ak to odôvodňujú\njeho pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\nTieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom\nmusia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený,\n\n12\n\nnemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť (m. m. III. ÚS 265/2014,\nIII. ÚS 588/2015).\n36. Ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené\npodmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z obsahu\nústavnej sťažnosti a výsledku jej posúdenia ústavným súdom (ako to vyplýva z časti\nIII tohto uznesenia) je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie\nnároku na ochranu ústavnosti (m. m. III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015, II. ÚS 193/2020).\nKeďže nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu\nústavný súd nevyhovel (bod 1 výroku tohto uznesenia).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "prokurátor, prokuratúra-dozor prokurátora", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f50a0f6d-561b-4fc3-9e7d-2abacb0c2408", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.229.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 229/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 229/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.229.2020.1"}, {"guid": "ussr:7b6b8387-7770-4a5e-913a-44baf08921b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.193.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2020 z 12. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-12", "citacie_n": 144, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.193.2020.1"}, {"guid": "ussr:d5e4e559-009a-4885-9928-dede4734d805", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.59.2019.1"}, {"guid": "ussr:9b68fbe0-574f-4618-ae42-614bd1fc8653", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.173.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 173/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 173/2018 z 2. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-02", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.173.2018.1"}, {"guid": "ussr:c04e0a88-34c2-4fd5-aa56-462caca2f347", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.588.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 588/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 588/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.588.2015.1"}, {"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 526/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 526/2013 z 15. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-15", "citacie_n": 85, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e758471-32a2-4c08-9c5c-8894aa446f98"}, {"guid": "ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 46/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 46/2011 z 26. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-26", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cfbde4f0-46e9-49a6-9649-f743c203d222"}, {"guid": "ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 233/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 233/2010 z 1. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-01", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9893f935-089d-4d45-89eb-404c342bc25c"}, {"guid": "ussr:6f5788cb-8330-4b09-a440-51e482b5fd53", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2010 z 2. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-02", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6f5788cb-8330-4b09-a440-51e482b5fd53"}, {"guid": "ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 423/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 423/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 107, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1fd48097-b102-4d17-ba2d-e9e36d5ecc29"}, {"guid": "ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 398/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 398/09 z 26. 11. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-11-26", "citacie_n": 70, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f85d3ac1-8f67-4cd0-87a8-7e4912162d6d"}, {"guid": "ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 180/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 180/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 153, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3ade858b-18d1-4d81-b501-3805688702f6"}, {"guid": "ussr:31bbf7c4-0c41-43ca-81c0-45d413cf2d05", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/09 z 19. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-19", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31bbf7c4-0c41-43ca-81c0-45d413cf2d05"}, {"guid": "ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 17/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 17/09 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f8416f1e-3618-45ba-af40-d203cce394cd"}, {"guid": "ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 126/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 126/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8cdc65e8-64f5-45ed-b467-bbe5565d1f04"}, {"guid": "ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 16/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 16/06 z 11. 1. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-01-11", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d3914a-9d6b-4ea3-8a19-28592143eef3"}, {"guid": "ussr:13ea1c83-9d83-4840-aca0-7ffc8f8a4673", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 88/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/99 z 10. 11. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-11-10", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.88.1999.1"}], "citovane_v": []}