{"guid": "ussr:611e8e96-16b3-4917-bd1e-c25de5935f32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.45.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 45/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 45/2020 z 30. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 30. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 45/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.45.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "nazov": "čl. 2 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-5", "nazov": "čl. 14 ods. 5 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "nazov": "Protokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyProtokol č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 5", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-2", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/611e8e96-16b3-4917-bd1e-c25de5935f32", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.45.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.45.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.45.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 45/2020-13\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu\nPetra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n\n,\n\n, t. č.\nvo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 14 bodu 5 Medzinárodného\npaktu o občianskych a politických právach uznesením Krajského súdu v Žiline\nč. k. 1 To 81/2019-4247 z 24. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\n1. Žiadosti\n\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní o jeho ústavnej\n\nsťažnosti n e v y h o v u j e .\n2. Ústavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n, t. č.\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal\nporušenie zákona v ustanoveniach § 316 ods. 1 a 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Trestný poriadok“), svojho práva podľa\nčl. 2 ods. 1 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen ,,protokol č. 7“) a práva podľa čl. 14 bodu 5 Medzinárodného paktu o občianskych\na politických právach (ďalej len ,,pakt“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len\n,,krajský súd“) č. k. 1 To 81/2019-4247 z 24. septembra 2019 (ďalej len ,,namietané\nuznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nOkresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 36 Tk 1/2018-3996 z 28. augusta\n2018 uznaný za vinného zo spáchania trestného činu vraždy v spolupáchateľstve podľa § 9\nods. 2 k § 219 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení účinnom\ndo 31. augusta 1999 (ďalej len „zákon č. 140/1961 Zb.“) a trestného činu vraždy\nv spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a písm. f) zákona\nč. 140/1961 Zb. a za to bol odsúdený podľa § 219 ods. 2, § 40 ods. 1 a § 35 ods. 1 zákona\nč. 140/1961 Zb. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov (ďalej len ,,rozsudok\nokresného súdu“). Z obsahu ústavnej sťažnosti taktiež vyplýva, že rozsudok okresného súdu\nbol v časti výroku o treste krajským súdom zrušený na základe odvolania prokurátora\npodaného v neprospech sťažovateľa. Krajský súd následne rozhodol tak, že sťažovateľovi\nuložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov.\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že sťažovateľ proti\nrozsudku okresného súdu podal odvolanie, čo sa týka výroku o treste, ktoré bolo súdu\n2\n\nprvého stupňa doručené 10. septembra 2018 (ďalej len ,,odvolanie sťažovateľa“). Podaním\ndoručeným krajskému súdu 28. novembra 2018 vzal sťažovateľ svoje odvolanie späť, čo\npredseda senátu krajského súdu uznesením vydaným pod sp. zn. 1 To 97/2018\nz 30. novembra 2018 zobral na vedomie. Proti rozsudku okresného súdu podali 5. augusta\n2019 písomne odôvodnené odvolanie\n\n– manželka sťažovateľa,\n\n– dcéra sťažovateľa,\nsťažovateľa a\n\n– brat sťažovateľa,\n\n– dcéra\n\n– sestra sťažovateľa (ďalej len ,,odvolanie príbuzných\n\nsťažovateľa“). Odvolanie príbuzných sťažovateľa bolo následne namietaným uznesením\nkrajského súdu podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté ako oneskorene podané.\nKrajský súd namietané uznesenie odôvodnil najmä tým, že „Zo súdneho spisu je nesporné,\nže v trestnej veci obžalovaného\n\ndošlo k oznámeniu rozsudku jeho vyhlásením v\n\nprítomnosti obžalovaného dňa 28. 8. 2018, a teda lehota na podanie odvolania začala\nplynúť dňom nasledujúcim odo dňa jeho oznámenia, t. j. dňa 29. 8. 2018 a uplynula mu\ndňom 12. 9. 2018, kedy bol posledný deň pätnásťdňovej lehoty na podanie odvolania. Je\nzrejmé, že osobám uvedeným v § 308 ods. 2 Tr. por. plynie lehota na podanie odvolania\nrovnako ako obžalovanému.\n- dcéra obžalovaného,\nobžalovaného a\n\n- manželka obžalovaného,\n- brat obžalovaného,\n\n- dcéra\n\n- sestra obžalovaného teda podali odvolanie po uplynutí\n\nzákonnej lehoty v zmysle § 309 ods. 1 Tr. por. Jedným z inherentných prvkov právneho štátu\nje princíp právnej istoty, prejavom ktorého je v súvislosti so súdnymi rozhodnutiami\nskutočnosť, že právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie nie je možné napadnúť\nriadnym opravným prostriedkom.“ Krajský súd ďalej namietané uznesenie odôvodnil\nzákladnými právnymi zásadami ako vigilantibus iura (každý nech si stráži svoje práva),\nresp. iura vigilantibus, non dormientibus prosunt (práva sú dané v prospech bdelých, a nie\nspiacich, t. j. v prospech tých, ktorí sa o svoje práva starajú). Na podklade uvedených\nskutočností namietaným uznesením krajský súd odvolanie príbuzných sťažovateľa zamietol\nbez meritórneho prieskumu rozsudku súdu prvého stupňa.\n4. Sťažovateľ svoju ústavnú sťažnosť proti namietanému uzneseniu odôvodnil najmä\ntým, že k vyhláseniu podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku bol podľa jeho tvrdení\n,,donútený“ na v poradí druhom hlavnom pojednávaní zo strany konajúceho súdu, pričom\n3\n\nsvoje odvolanie podané, čo sa týka výroku o treste, zobral späť iba za seba, a nie za ostatné\noprávnené osoby. V ďalšom sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že krajský súd sa\nv namietanom uznesení nevysporiadal s námietkou jeho príbuzných prezentovanou\nv písomnom odôvodnení ich odvolania, a to, že odvolanie proti rozsudku prvého stupňa\nnebolo podľa namietaných ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a paktu neprípustné, a preto bolo potrebné sa ním v merite\nveci riadne zaoberať. V uvedených súvislostiach vo svojej ústavnej sťažnosti poukazuje\nna prednosť kvalifikovaných medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných\nslobodách pred zákonmi podľa čl. 7 ods. 5, resp. čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len ,,ústava“), a taktiež potrebu uprednostnenia ústavne konformného\nvýkladu podľa čl. 152 ods. 4 ústavy. V načrtnutom smere sťažovateľ namieta aj\nnedostatočné odôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu, pričom sa však\nporušenia ním citovaných ustanovení ústavy, resp. dohovoru nedovoláva v petite svojej\nústavnej sťažnosti. Podľa iného názoru sťažovateľa prezentovaného v ústavnej sťažnosti\nskutočnosť, že právoplatné rozhodnutie súdu nemožno napadnúť prostredníctvom riadnych\nopravných prostriedkov, nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Vo svojej ústavnej\nsťažnosti sťažovateľ vyjadruje svoj nesúhlas s argumentáciou ústavného súdu, ktorá je\nobsahom jeho iných rozhodnutí vydaných pod sp. zn. I. ÚS 411/2019 a sp. zn.\nI. ÚS 383/2019, a taktiež poukazuje na skutočnosť, že aplikácia jednotlivých ustanovení\nTrestného poriadku automaticky neznamená ich súladnosť s ústavou. V uvedenom smere\npoukazuje na nález ústavného súdu vydaný pod sp. zn. PL. ÚS 106/2011. Jadro sťažnostnej\nargumentácie sťažovateľa však spočíva na nasledujúcich dôvodoch. Podľa jeho názoru čl. 2\nods. 1 protokolu č. 7 nekorešponduje s čl. 14 bodom 5 paktu, keďže dohovor\nprostredníctvom predmetného ustanovenia neposkytuje takú účinnú ochranu práv\njednotlivcov, ako to v naposledy zmienenom ustanovení garantuje pakt. Podľa názoru\nsťažovateľa v prípade, ak by krajský súd v namietanom uznesení zohľadnil skutočnosť, že\nsťažovateľ nebol po vyhlásení rozsudku okresného súdu poučený o možnosti podať opravný\nprostriedok aj proti výroku o vine, keďže takýto postup by bol podľa názoru sťažovateľa\nodôvodnený najmä prostredníctvom aplikácie čl. 14 bodu 5 paktu na jeho trestnú vec\n(napriek vyhláseniu sťažovateľa podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku na druhom\nhlavnom pojednávaní, pozn.), krajský súd by nemohol odvolanie príbuzných sťažovateľa\n4\n\nzamietnuť ako oneskorene podané, pretože by bol povinný aplikovať § 316 ods. 2 Trestného\nporiadku, podľa ktorého ,,Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré\noprávnená osoba podala oneskorene len preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.“.\n5. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom rozhodol tak, že Trestný poriadok vo svojich\nustanoveniach § 316 ods. 1 a 2, ako aj jeho právo podľa čl. 2 ods. 1 protokolu č. 7 a právo\npodľa čl. 14 bodu 5 paktu uznesením krajského súdu č. k. 1 To 81/2019-4247\nz 24. septembra 2019 porušené boli, uznesenie krajského súdu č. k. 1 To 81/2019-4247\nz 24. septembra 2019 sa ruší a krajskému súdu sa prikazuje znovu vec meritórne prejednať\na rozhodnúť. V závere svojej ústavnej sťažnosti sťažovateľ koncipuje žiadosť o ustanovenie\nprávneho zástupcu, ktorú odôvodňuje nepriaznivou finančnou situáciou týkajúcou sa jeho\nosoby, ako aj ostatných rodinných príslušníkov.\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy\n6. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n5\n\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na\npredbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie\nkonania: a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný\nnavrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti\nnavrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti\nustanovené zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou\nosobou, f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže\nustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde\no zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\nK namietanému uzneseniu krajského súdu č. k. 1 To 81/2019-4247\nz 24. septembra 2019\n11. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojich ľudských práv\na základných slobôd vyplývajúcich z kvalifikovanej medzinárodnej zmluvy o ľudských\nprávach a základných slobodách bližšie vymedzených v bode 5 odôvodnenia tohto\nrozhodnutia, ku ktorému malo podľa jeho tvrdení dôjsť uznesením krajského súdu\nč. k. 1 To 81/2019-4247 z 24. septembra 2019, ktorým bolo odvolanie príbuzných\nsťažovateľa podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté ako oneskorene podané.\n\n6\n\n12. V petite ústavnej sťažnosti sa sťažovateľ okrem namietaného porušenia svojich\npráv garantovaných prostredníctvom dohovoru a paktu dožaduje taktiež vyslovenia\nporušenia Trestného poriadku v jeho ustanoveniach § 316 ods. 1 a 2. K uvedenému ústavný\nsúd uvádza, že podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je právomoc ústavného súdu vymedzená\nna konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie\nsvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd\nvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola\nvyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje\niný súd. Z uvedených dôvodov sa ústavný súd nebude v odôvodnení svojho rozhodnutia\nbližšie zaoberať namietaným porušením zákonných ustanovení Trestného poriadku\nuznesením krajského súdu, keďže taká prieskumná právomoc ústavnému súdu nevyplýva\nzo žiadneho všeobecne záväzného právneho predpisu. Z uvedených dôvodov ústavný súd\nústavnú sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia Trestného poriadku v jeho\nustanoveniach § 316 ods. 1 a 2 podľa § 56 ods. 2 písm. a) odmieta pre nedostatok svojej\nprávomoci na jej prerokovanie.\n13. Ako vyplýva z bodov 1 až 5 odôvodnenia tohto rozhodnutia, sťažovateľ\nv podanej ústavnej sťažnosti namieta, že krajský súd namietaným uznesením porušil jeho\noznačené práva garantované dohovorom a paktom, keďže odvolanie príbuzných sťažovateľa\nzamietol ako oneskorene podané bez meritórneho prieskumu rozsudku súdu prvého stupňa.\nPodľa názoru sťažovateľa mal byť tento aj napriek uskutočneniu vyhlásenia podľa § 257\nods. 1 písm. b) Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní poučený o možnosti podať\nodvolanie aj v časti výroku o vine (napriek skutočnosti, že Trestný poriadok to vo svojom\nplatnom a účinnom znení nepripúšťa, pozn.), čo odôvodňuje najmä potrebou aplikácie čl. 14\nbod 5 paktu na prejednávanú trestnú vec. Svoju argumentáciu sťažovateľ rozširuje tým, že\nodvolanie jeho príbuzných nemohlo byť podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté\nako oneskorene podané, keďže podľa § 316 ods. 2 Trestného poriadku ako oneskorené\nnemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len preto, že\nsa riadila nesprávnym poučením súdu. Z uvedených dôvodov došlo podľa názoru\nsťažovateľa namietaným uznesením krajského súdu k porušeniu jeho práva podľa čl. 2\nods. 1 protokolu č. 7 a práva podľa čl. 14 bodu 5 paktu.\n7\n\n14. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho práva podľa čl. 2 ods. 1\nprotokolu č. 7 a práva podľa čl. 14 bodu 5 paktu, k uvedenému je potrebné poukázať\nna skoršiu judikatúru ústavného súdu (I. ÚS 383/2019), podľa ktorej právo podľa čl. 14\nbodu 5 paktu korešponduje s právom podľa čl. 2 ods. 1 protokolu č. 7. Článok 2 ods. 1\nprotokolu zaručuje právo na podanie odvolania, respektíve riadneho opravného prostriedku\nproti rozhodnutiu, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu\na (alebo) bol mu uložený trest, pričom výkon tohto práva, včítane dôvodov, pre ktoré sa\nmôže vykonať, ustanovuje vnútroštátne právo. Článok 14 bod 5 paktu pritom zakotvuje\nuvedenému korešpondujúce právo, podľa ktorého každý, komu sa dokázalo, že sa dopustil\ntrestného činu, má právo, aby dôkazy a rozsudok preskúmal vyšší súd.\n15. Z odôvodnenia namietaného uznesenia krajského súdu vyplývajú skutkové\nokolnosti, ktoré krajský súd viedli k rozhodnutiu o zamietnutí odvolania príbuzných\nsťažovateľa ako podaného oneskorene, keďže k jeho podaniu došlo až 5. augusta 2019\n(t. j. viac ako 11 mesiacov po tom, čo bol 28. augusta 2018 vyhlásený rozsudok súdu prvého\nstupňa). Práve vyhlásením rozsudku súdu prvého stupňa začala sťažovateľovi a iným\nosobám oprávneným v jeho prospech plynúť lehota na podanie odvolania, a to však iba čo\nsa týka výroku o treste, keďže súdom prvého stupňa došlo k prijatiu vyhlásenia sťažovateľa\npodľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Z obsahu ústavnej sťažnosti pritom\nnevyplýva, že by sťažovateľ nebol podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku poučený\no neodvolateľnosti tohto vyhlásenia, ako aj o nemožnosti podania riadneho opravného\nprostriedku proti rozsudku súdu prvého stupňa v rozsahu sťažovateľom uskutočneného\nvyhlásenia o vine.\n16. Ústavná ochrana základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z príslušnej medzinárodnej zmluvy je rozdelená medzi všeobecné\nsúdy a ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity, vyplývajúcim z čl. 127 ods. 1 ústavy,\npodľa ktorého práve všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu\nzákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4\nústavy). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne\n8\n\nnázory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu\nvo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, respektíve aké skutkové a právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery všeobecného súdu\ntak môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by vyvodené\nzávery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01, II. ÚS 67/04,\nIII. ÚS 581/2015). O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu\nvšeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil\nod znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n17. Podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní\nvyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených\nv obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje\nprimerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveň obžalovaného poučí, že\nsúdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie\nskutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné\nodvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).\n18. Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje\ninak, rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho\npriamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je\nvinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.\n19. Podľa § 308 ods. 2 Trestného poriadku môžu v prospech obžalovaného rozsudok\nodvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného\nv priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak\n9\n\nurobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony\nalebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného\nza neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.\n20. Podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku sa odvolanie podáva na súde, proti\nktorého rozsudku smeruje, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je\njeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil\nv neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.\n21. Podľa § 309 ods. 4 Trestného poriadku iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2\nokrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako obžalovanému.\n22. V kontexte jednotlivých ustanovení Trestného poriadku, uvedených v bodoch 17\naž 21 odôvodnenia tohto rozhodnutia, dáva ústavný súd do pozornosti, že čl. 2 ods. 1\nprotokolu č. 7 a čl. 14 bodu 5 paktu síce garantuje obžalovanému právo na podanie riadneho\nopravného prostriedku proti rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj právo na preskúmanie\nrozhodnutia nadriadeným súdom vrátane meritórneho prieskumu dôkazov, o ktoré súd\nopiera závery o jeho vine zo spáchania stíhaného trestného činu, avšak zároveň je potrebné\ndodať, že uvedené práva obžalovaného nemajú absolútny charakter. Práve z citovaných\nustanovení Trestného poriadku vyplýva zákonná výnimka, podľa ktorej v prípade, ak\nobžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlási svoju vinu podľa § 257 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku a súd jeho vyhlásenie následne uznesením prijme, týmto procesným\núkonom sa obžalovaný dobrovoľne vzdáva práva na meritórne preskúmanie rozhodnutia\nsúdu prvého stupňa nadriadeným súdom, a to v rozsahu prijatého vyhlásenia o vine, o čom\nje pred uskutočnením takého vyhlásenia konajúcim súdom vždy osobitne poučený (mutatis\nmutandis I. ÚS 411/2019). Tak tomu bolo aj v prípade sťažovateľa, keďže obsahu ústavnej\nsťažnosti nevyplýva opak. Sťažovateľ sa teda sám dobrovoľne vzdal práva na riadny\nopravný prostriedok v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie o vine, pričom\nuvedeným procesným úkonom z oprávnenia na podanie riadneho opravného prostriedku\nv jeho prospech diskvalifikoval aj ďalších príbuzných uvedených v § 308 ods. 2 Trestného\nporiadku, a to minimálne v časti výroku o vine rozsudku súdu prvého stupňa.\n10\n\n23. Zároveň ústavný súd považuje za potrebné dodať, že lehota na podanie odvolania\nv prospech obžalovaného prostredníctvom jeho príbuzných uplynie vždy najneskôr\nuplynutím lehoty na podanie odvolania samotným obžalovaným, čo nepochybne vyplýva\nz § 309 ods. 4 Trestného poriadku v spojení s § 309 ods. 1 Trestného poriadku.\nV konkrétnom prípade sťažovateľa by tak lehota na podanie odvolania, čo sa týka výroku\no vine jeho príbuzným uplynula najneskôr 12. septembra 2018, teda 15 kalendárnych dní\npo vyhlásení odsudzujúceho rozsudku súdom prvého stupňa, a to aj v prípade, ak by sa\nsťažovateľ nevzdal už uvedeným procesným úkonom svojho práva na preskúmanie jeho\nodsúdenia v časti výroku o vine nadriadeným súdom.\n24. V kontexte uvedených skutočností je potrebné uzavrieť, že postup krajského súdu\nnemožno v žiadnom prípade považovať za svojvoľný, arbitrárny, resp. taký, ktorý by nemal\noporu v zákone, keďže krajský súd síce zamietol odvolanie príbuzných sťažovateľa ako\npodané oneskorene, avšak namietaným uznesením postupoval v súlade s už citovanými\nustanoveniami Trestného poriadku.\n25. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti sťažovateľa\ndospel k záveru, že medzi namietaným uznesením krajského súdu a obsahom práv, ktorých\nvyslovenia porušenia sa sťažovateľ domáha, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe\nktorej by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť\nk záveru o ich porušení. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nv rámci predbežného prerokovania v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nK žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu\n26. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu\nžiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom\nústavný súd poukazuje na svoju ustálenú prax, v zmysle ktorej je jednou z podmienok\nvyhovenia žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným\n11\n\nsúdom skutočnosť, že v jeho prípade nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku\nna ochranu ústavnosti. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto\nuznesenia už ústavný súd skonštatoval dôvody pre odmietnutie ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť, teda jej zjavnú bezúspešnosť, rozhodol o jeho\nžiadosti na ustanovenie právneho zástupcu tak, že jej nevyhovel (bod 1 výroku tohto\nuznesenia).\n27. S ohľadom na všetky uvedené závery ústavného súdu bolo o ústavnej sťažnosti\nsťažovateľa potrebné rozhodnúť tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 30. januára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "opravný prostriedok-mimoriadny", "konanie-dvojinštančnosť", "lehota-počítanie času", "odvolanie-odvolací súd", "Ústavný súd Slovenskej republiky-vzťah k všeobecným súdom", "rozhodnutie-účinky", "odvolanie-oneskorené", "opravný prostriedok-riadny", "podanie-späťvzatie", "Ústavný súd Slovenskej republiky-právomoc ústavného súdu", "odvolanie-prípustnosť", "lehota-zmeškanie lehoty", "odvolanie-odvolacie konanie", "opravný prostriedok-v trestnom práve", "lehota-plynutie", "lehota-zákonná", "odvolanie-rozhodnutie o odvolaní", "základné ľudské práva a slobody-podstata a zmysel"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abb7c74e-5391-44aa-99c0-420f2f25bbfd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.411.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 411/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 411/2019 z 15. 10. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-10-15", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.411.2019.1"}, {"guid": "ussr:520e0794-4f0c-4588-bad8-ef176202a3a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.383.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 383/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 383/2019 z 17. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-17", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.383.2019.1"}, {"guid": "ussr:54dbf19e-0872-4dc0-b044-b89fba46e9bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 581/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 581/2015 z 18. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-18", "citacie_n": 260, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.581.2015.1"}, {"guid": "ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 106/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 5. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-05", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03bf04ea-c6ef-4852-9772-348924db926f"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 67/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 67/04 z 9. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-09", "citacie_n": 242, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:019c2971-1391-4c84-860c-1f6e3e3bf789"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "e96fbd49-ffbf-4eaa-bb72-9a485b940a73:4573800a-4029-4fbc-8b17-d9a8a951d8f1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4218010218.2", "spisova_znacka": "1To/81/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/81/2019 z 18. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-11-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4218010218.2"}, {"guid": "a6ea264f-c2c6-4ea7-b965-18b5860ef91e:83c75472-a946-43ae-be42-d0c37d550dc4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:2116011893.3", "spisova_znacka": "1To/97/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 1To/97/2018 z 4. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-02-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:2116011893.3"}], "citovane_v": []}