{"guid": "ussr:662727f3-36a0-4024-b16e-a90e47eff2ff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.464.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 464/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 464/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 464/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.464.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/662727f3-36a0-4024-b16e-a90e47eff2ff", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.464.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.464.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.464.2020.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 464/2020-15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nJUDr. Barbory Hudekovej, Lazaretská 23, Bratislava, IČO 42 352 835, správkyne\nkonkurznej podstaty úpadcu KANAPA spol. s r. o. v konkurze, Staničná 267/21, Brezová\npod Bradlom, IČO 18 049 753, zastúpenej advokátskou kanceláriou 4JUSTICE advokátska\nkancelária, s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka\nMgr. Zuzana Maruniaková, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky\na základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Trenčíne sp. zn. 16 CoKR 24/2018 z 30. apríla 2019 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3 Obdo 1/2020 z 25. februára 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť JUDr. Barbory Hudekovej, správkyne konkurznej podstaty úpadcu\nKANAPA spol. s r. o. v konkurze, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. júna 2020 doručená ústavná sťažnosť JUDr. Barbory Hudekovej, Lazaretská 23,\nBratislava, IČO 42 352 835, správkyne konkurznej podstaty úpadcu KANAPA spol. s r. o.\nv konkurze,\n\nStaničná\n\n267/21,\n\nBrezová\n\npod\n\nBradlom,\n\nIČO\n\n18\n\n049\n\n753\n\n(ďalej aj „sťažovateľka“ alebo „správca úpadcu“), ktorou namieta porušenie základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 CoKR 24/2018 z 30. apríla 2019\n(ďalej len „napadnutý rozsudok krajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Obdo 1/2020 z 25. februára 2020\n(ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že uznesením Okresného súdu\nTrenčín (ďalej len „okresný súd“) zo 7. októbra 2013 okresný súd vyhlásil konkurz\nna majetok úpadcu KANAPA spol. s r. o. v konkurze, Staničná 267/21, Brezová\npod Bradlom, IČO 18049753 (ďalej len „úpadca“) a za správcu bola ustanovená obchodná\nspoločnosť Crossdefault Management Group, k. s., Piaristická 21, Trenčín, IČO 45 462 801,\nznačka správcu S 1453. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku\nč. 198/13 14. októbra 2013. Uznesením z 20. januára 2014 okresný súd odvolal z funkcie\nsprávcu úpadcu obchodnú spoločnosť Crossdefault Management Group, k. s., a do funkcie\nsprávcu úpadcu ustanovil JUDr. Barboru Hudekovú, Páričkova 18, Bratislava (v súčasnosti:\nLazaretská 23, 831 04 Bratislava). Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom\nvestníku č. 17/2014 27. januára 2014.\n\n2\n\n3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh ďalej vyplýva, že listom\nz 5. novembra 2013 si Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 – 10,\nBratislava, IČO 30 807 484 (ďalej len „Sociálna poisťovňa“) prihlásila do konkurzného\nkonania úpadcu sp. zn. 38 K 23/2013 pohľadávku proti podstate z titulu nezaplateného\npoistného na sociálne poistenie za obdobie september 2013 vo výške 21 057,99 €\n(ďalej len „pohľadávka Sociálnej poisťovne“).\n3.1 Správca úpadcu listom z 20. apríla 2017 poprel, čo sa týka výšky a právneho\ndôvodu, prihlásenú pohľadávku Sociálnej poisťovne proti podstate z titulu nezaplateného\npoistného na sociálne poistenie za obdobie september 2013. Správca úpadcu poprel\npredmetnú pohľadávku z dôvodu, „že predmetná pohľadávka nie je pohľadávkou\nproti podstate, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že pohľadávka vznikla pred vyhlásením\nkonkurzu a správca neprevádzkoval podnik úpadcu, keďže neboli splnené podmienky\ntaxatívne vymenované v ustanovení § 88 ZKR na to, aby mohol podnik prevádzkovať“.\n4. Sociálna poisťovňa 19. mája 2017 podala na okresnom súde proti sťažovateľke\nžalobu o určenie právneho dôvodu a výšky pohľadávky proti podstate, o ktorej rozhodol\nokresný súd rozsudkom sp. zn. 37 Cbi 3/2017 z 20. augusta 2018 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu“) tak, že výrokom určil, že pohľadávka Sociálnej poisťovne vzniknutá\nz titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za september 2013 v popretej časti\nje pohľadávkou proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z. z.\no konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\nprávnych predpisov (ďalej len „ZKR“). Sťažovateľka proti rozsudku okresného súdu podala\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že potvrdil rozsudok\nokresného súdu. Sťažovateľka proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala\ndovolanie, dôvodnosť ktorého vyvodzovala z § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku\n(ďalej len „CSP“). Najvyšší súd podané dovolanie napadnutým uznesením odmietol\npodľa § 447 písm. c) CSP.\n\n3\n\n5. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti tvrdí, že „Krajský súd v Trenčíne vo svojom\nrozhodnutí ako ani Najvyšší súd Slovenskej republiky neaplikoval relevantné ustanovenia\nZKR [§ 88 pozn.] resp. subsumoval predmetný spor (výklad pojmu podnik, pozn.)\npod ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 5, pozn.) bez akéhokoľvek zdôvodnenia.\nZároveň sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že Krajský súd v Trenčíne ako ani Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky sa nevysporiadali s argumentáciou správcu úpadcu v odôvodnení\nsvojich rozhodnutí. Tak Krajský súd v Trenčíne ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky\nobmedzili odôvodnenie svojho rozhodnutia iba na konštatáciu, že správca prevádzkoval\npodnik a odvolali sa na iný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nspis. zn.: 3 Obdo 9/2017“, právny záver ktorého sťažovateľka považuje za nesprávny\na rozporný vo vzťahu k právnej úprave obsiahnutej v ZKR [§ 87 ods. 2 písm. g), h) a § 88\nZKR], tvrdiac, že samotná skutočnosť, že úpadca zamestnával ku dňu vyhlásenia konkurzu\nzamestnancov, ktorým však neprideľoval prácu, neznamená, že bol hospodársky činným\nsubjektom, a teda že prevádzkoval podnik, keďže „správca úpadcu neuskutočnil relevantné\núkony smerujúce k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu\npodniku počas konkurzu“.\n5.1 Tým, že sa krajský súd, ako aj najvyšší súd vo svojich napadnutých\nrozhodnutiach nevysporiadali s argumentáciou sťažovateľky prednesenou v konaní\npred všeobecnými súdmi, ktorá mala zásadný význam vo vzťahu k prejednávanej veci\na podstata ktorej spočívala v tvrdení, že sťažovateľka «vykonala všetky relevantné úkony\nvyžadované ZKR a podnikateľská činnosť úpadcu bola dávno ukončená už ku dňu podania\nsamotného návrhu na vyhlásenie konkurzu. Správca ihneď po vyhlásení konkurzu ukončil\nvšetky\n\npracovné\n\npomery\n\nzamestnancov\n\n(ponechal\n\nv\n\npracovnom\n\npomere\n\niba niektorých zamestnancov, ktorých mzdy aj odvody na sociálne poistenie sú riadne\nzaevidované v zozname pohľadávok proti podstate), neprevádzkoval podnik, nakoľko neboli\nna to splnené podmienky v zmysle taxatívneho uvedenia podmienok podľa ZKR\n(§ 88, pozn.), neexistovali samotné zložky podniku (osobná - zamestnancom nebola\nprideľovaná nijaká práca v súvislosti s prevádzkovaním podniku, hmotná - stroje neslúžili\nna prevádzkovanie podniku, výroba bola zastavená a nehmotná) potrebné nato, aby vôbec\nbolo\n\nmožné\n\nnaplniť\n\ndefiníciu\n\npojmu\n\n„podnik“\n\npodľa\n\nObchodného\n\nzákonníka,\n\nna ktorú sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí odvolával», ako aj tým, že krajský súd,\n4\n\nako aj najvyšší súd na vec neaplikovali relevantnú právnu normu, teda že pri svojom\nrozhodovaní nevychádzali zo znenia § 87 ods. 2 písm. g), h) a § 88 ZKR, došlo zo strany\nkrajského súdu a najvyššieho súdu k porušeniu sťažovateľkou namietaných práv.\n6. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sťažovateľka tvrdí,\nže najvyšší súd tým, že nepovažoval jej dovolanie za prípustné podľa § 420 písm. f) CSP\ns odôvodnením, že otázka nastolená sťažovateľkou už bola judikatúrne riešená (uznesenie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 9/2017 z 27. septembra 2017), ale nevytvára ustálenú\njudikatúru, najmä za predpokladu, že je podľa názoru sťažovateľky nesprávne,\nkeďže vychádza z nesprávnych právnych záverov, na ktoré sťažovateľka poukazovala\nv podanom dovolaní, a teda najvyšší súd sa mal jej dovolaním vecne zaoberať.\n7. S odkazom na prezentovanú argumentáciu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd\ntakto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce\nz čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 Obdo/1/2020 zo dňa 25. 02. 2010, právoplatným dňa\n16. 04. 2020, porušené bolo.\n2. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce z čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce\nz čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského\nsúdu v Trenčíne sp. zn.: 16 CoKR/24/2018 zo dňa 30. 04. 2019, právoplatného dňa\n07. 06. 2019, porušené bolo.\n3. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3 Obdo/1/2020 zo dňa 25. 02. 2010\nzrušuje.\n4. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.: 16 CoKR/24/2018 zo dňa\n30. 04. 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n\n5\n\n5. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške v sume 913,82 EUR,\nktorú sú Krajský súd v Trenčíne a Najvyšší súd Slovenskej republiky povinní sťažovateľovi\nvyplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n11. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n\n6\n\n12. Ústavný súd podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n13. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,\nv jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...\n14. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a k čl. 6 ods. 1 dohovoru uvádza,\nže formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym\nrežimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného dôvodu\npreto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nK rovnakému záveru možno dospieť aj v súvislosti s namietaným porušením čl. 36\nods. 1 listiny, ktorý svojím obsahom zodpovedá zneniu čl. 46 ods. 1 ústavy.\n\n7\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu\n15. Ústavný súd považuje za žiaduce v rámci formulovania všeobecných východísk,\nktoré tvoria ústavnoprávny základ jeho rozhodovania o ústavnej sťažnosti sťažovateľky\nzdôrazniť, že nie je súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy\nje nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto ústavného postavenia vyplýva,\nže úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Ústavný súd preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležíte\nzistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd\nvyvodil. Aj keby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecnými súdmi,\nktorých prioritnou úlohou je chrániť zákonnosť, mohol by nahradiť napadnuté právne\nnázory všeobecného súdu iba v prípade, ak by bolo napadnuté rozhodnutie všeobecného\nsúdu svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné. Skutkové a právne\nzávery všeobecného súdu teda môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu\nlen vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,\na tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n\n8\n\n16. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02,\nIV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo\nkaždého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže\nmať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách,\n\nktoré\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala\n\na\n\nboli\n\nvyhlásené\n\nspôsobom,\n\nktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu\nsúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne konformným\nspôsobom interpretovaná platná a účinná právna norma (m. m. IV. ÚS 77/02).\n17. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením\nnárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď\nna všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný\nvýznam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (m. m. III. ÚS 209/04).\n18. Ústavný súd napriek prednostnej právomoci dovolacieho súdu pristúpil\nk skúmaniu, či odôvodnenie právneho názoru vysloveného v napadnutom rozsudku\nkrajského súdu je z ústavného hľadiska udržateľné a akceptovateľné. Taký prieskum\nvykonal na lepšie objasnenie dôvodov rozhodnutia o dovolaní, podanom s námietkou\nnedostatočného odôvodnenia rozsudku krajského súdu, čo má priamu vecnú spojitosť\ns právnym posúdením otázky podstatnej pre rozhodnutie (časť III.2 tohto odôvodnenia tohto\nrozhodnutia).\n\n9\n\n19. K namietanému porušeniu označených práv napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu malo podľa sťažovateľky dôjsť tým, že krajský súd sa v odôvodnení svojho\nrozhodnutia nevysporiadal s jej námietkami vznesenými v odvolaní proti rozsudku\nokresného súdu, ako aj tým, že krajský súd na vec neaplikoval relevantnú právnu normu,\nteda že pri svojom rozhodovaní nevychádzal zo znenia § 87 ods. 2 písm. g), h) a § 88 ZKR.\n20. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v podstatnom uviedol:\n„Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu aj odvolací súd tak ako súd prvej inštancie\nje názoru, že splatnosť poistného v tomto prípade týkajúce sa zamestnávateľa je definovaná\nzákonom lex specialis, t. j. zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov, a to v ustanovení § 143 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v platnom znení.\nZ vyššie uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že aj keď žalovaný predložil mesačný\nvýkaz za mesiac 09/2013 dňa 07. 10. 2013, teda pred vyhlásením konkurzu — konkurz\nvyhlásený dňa 14. 10. 2013, tento mesačný výkaz pre vznik pohľadávky nestačí, nakoľko\nsplatnosť pohľadávky vznikla dňa 31. 10. 2013, a to na základe registračného listu\nzamestnávateľa, v ktorom nie je uvedený dátum výplaty zamestnanca, z čoho vyplýva,\nže ak nie je takýto deň určený, tak poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca.\nNa doplnenie odvolací súd uvádza, že povinnosťou zamestnávateľa je platiť poistné\na stanoviť jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca, ktorá sa viaže nielen na existenciu\nvzniku a zániku samotného pracovno-právneho pomeru, ale aj na okolností podmieňujúce\nvznik nároku na mzdu, jej výšku a osobný status zamestnanca ako platiteľa poistného.\nZ obsahu spisu vyplýva, že žalovaný predkladal mesačné výkazy až do 30. 06. 2015 prevádzkoval podnik, bol aktívnym zamestnávateľom aj po vyhlásení konkurzu\na preto prihlásená\n\npohľadávka\n\nsúvisí\n\ns\n\nprevádzkou\n\npodniku\n\npočas\n\nkonkurzu\n\na je pohľadávkou proti podstate. Pokiaľ to bolo inak, tak povinnosťou správkyne konkurznej\npodstaty bolo s odbornou starostlivosťou zhodnotiť možnosť pokračovania v prevádzkoví\npodniku po vyhlásení konkurzu alebo prevádzkovanie ukončiť a odhlásiť zamestnancov\núpadcu z registra zamestnávateľov. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu preukázateľne\ntakto nepostupovala.\nPodstatnú odvolaciu námietku žalovaného, že pohľadávka žalobcu nespĺňa časové\na vecné kritérium, pretože neboli splnené podmienky ust. § 87 ods. 2 písm. i), prípadne\n10\n\npísm. k) ZoKR, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, na ktorú nemohol prihliadnuť,\na to na základe vyššie uvedeného. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne\na podrobne v odôvodnení rozhodnutia uviedol prečo žalobe vyhovel, pričom dáva\ndo pozornosti, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so skutočnosťami a tvrdeniami strán\nsporu. Odvolacie dôvody nie sú také, aby mohli privodiť zmenu konajúcim súdom prvej\ninštancie zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho posúdenia.“\n21. Podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate\nsú... pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom\nna sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch\nna doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia\ns prevádzkovaním podniku počas konkurzu.\nPodľa § 87 ods. 2 písm. g) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate sú... mzda\nzamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci\nvykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len „pracovnoprávne nároky“), ktoré vznikli\npo vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume\nurčenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom,\nktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty.\nPodľa § 87 ods. 2 písm. h) ZKR pohľadávky proti všeobecnej podstate\nsú... pracovnoprávne\n\nnároky\n\nzamestnanca,\n\nktoré\n\nvznikli\n\npo\n\nvyhlásení\n\nkonkurzu\n\na za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom\nalebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje\nprácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu.\nPodľa § 88 ods. 1 ZKR správca s odbornou starostlivosťou zhodnotí možnosť\npokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončí\nprevádzkovanie podniku alebo pokračuje v prevádzkovaní podniku v súlade s týmto\nzákonom a inými osobitnými predpismi. V prevádzkovaní podniku môže správca\npokračovať, len ak\na) je schopný v lehote splatnosti uhrádzať pohľadávky proti podstate podľa § 87\nods. 2 písm. i); súd na návrh veriteľa takejto pohľadávky proti podstate uloží správcovi\n\n11\n\npovinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že správca je viac ako dva mesiace\npo lehote splatnosti s úhradou týchto pohľadávok proti podstate,\nb) v dôsledku prevádzkovania podniku sa podstatným spôsobom nezmenší hodnota\noddelenej podstaty; súd na návrh dotknutého zabezpečeného veriteľa uloží správcovi\npovinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku, ak zistí, že v dôsledku prevádzkovania podniku\nsa zmenšuje hodnota jeho oddelenej podstaty a\nc) v dôsledku prevádzkovania podniku dosiahne pre veriteľov vyššiu mieru\nuspokojenia ich pohľadávok, ako keby prevádzkovanie podniku ukončil; prevádzkovanie\npodniku sa musí obmedziť na nevyhnutný rozsah potrebný na dosiahnutie tohto účelu.\n22. Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto zákona rozumie\nsúbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci,\npráva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie\npodniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť.\n23. Ústavný súd z hľadiska argumentov sťažovateľky preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu a nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup\nkrajského súdu, nemajúci oporu v zákone.\n24. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že krajský súd\npovažoval v prípade pohľadávky Sociálnej poisťovne prihlásenej do konkurzu na majetok\núpadcu za preukázané, že predmetná pohľadávka spĺňala časové, ako aj vecné kritérium\nk tomu, aby ju bolo možné zaradiť medzi pohľadávku proti všeobecnej podstate v zmysle\n§ 87 ods. 2 písm. i) ZKR. V danom prípade spornosť splnenia požiadavky časového kritéria\npohľadávky, teda že pohľadávka Sociálnej poisťovne uplatnená žalobou vznikla\npo vyhlásení konkurzu, krajský súd odôvodnil tým, že moment vzniku pohľadávky sa odvíja\nod dátumu určeného zamestnávateľom na výplatu miezd, ktorý v registračnom liste nebol\nurčený, preto sa uplatnila zákonná fikcia, v zmysle ktorej je výplatným dňom posledný deň\nmesiaca, t. j. 31. október 2013. Pokiaľ ide o splnenie vecného kritéria pohľadávky,\nteda že prihlásená pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,\nza podstatné v danom prípade krajský súd považoval tvrdenie žalobcu, že úpadca\n12\n\nzamestnával zamestnancov aj po 15. októbri 2013, teda po vyhlásení konkurzu, z čoho\nje podľa názoru krajského súdu možné vyvodiť záver o prevádzkovaní podniku úpadcu\npo vyhlásení konkurzu, pričom zdôraznil, že skutočnosť, či týmto zamestnancom zo strany\núpadcu, resp. správcu konkurznej podstaty bola alebo nebola prideľovaná práca, považoval\nza irelevantnú, keď sa stotožnil so záverom okresného súdu v danej veci s poukazom\nna rozhodnutie najvyššieho súdu [uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 9/2017\nz 27. septembra 2017; (bližšie pozri bod 7, 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu)].\n25. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, týkajúcu sa absencie dostatočného\nodôvodenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu vo vzťahu k jej argumentácií,\nže ako správkyňa vykonala všetky relevantné úkony smerujúce k ukončeniu prevádzky\npodniku, ktoré spočívali v tom, že „ihneď po vyhlásení konkurzu ukončila všetky pracovné\npomery zamestnancov vo vzťahu k úpadcovi“ a týmto zamestnancom následne\nneprideľovala žiadnu prácu, pričom si ponechala v pracovnom pomere iba niektorých\nzamestnancov, ktorým prideľovala prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty\na ktorých mzdy aj odvody na sociálne poistenie sú riadne zaevidované v zozname\npohľadávok proti podstate, v dôsledku čoho úpadca nebol hospodársky činným subjektom,\nk tomu ústavný súd uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu\nvyplýva, že sťažovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu skutočne namietala,\nže ako správca konkurznej podstaty úpadcu po tom, ako bola ustanovená do tejto funkcie,\nvykonala úkony, ktoré mali viesť k ukončeniu prevádzky podniku po vyhlásení konkurzu.\nZ predmetného odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu je zrejmé, že úkon,\nktorý sťažovateľka považovala za úkon, ktorým malo dôjsť k ukončeniu prevádzky podniku\núpadcu, spočíval v tom, „že splnomocnila povereného zamestnanca na uzatváranie dohôd\no skončení pracovného pomeru, výpovedi s jednotlivými zamestnancami úpadcu a uzatvoril\ndohody o vykonaní práce s niektorými bývalými zamestnancami úpadcu za účelom správy\na inventarizácie majetku úpadcu po vyhlásení konkurzu“. Ústavný súd dodáva,\nže z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu, ako ani z vyjadrení sťažovateľky\nnevyplýva, že by u zamestnancov úpadcu, vo vzťahu ku ktorým si Sociálna poisťovňa\nprihlásila pohľadávku proti podstate z dôvodu nezaplateného poistného na sociálne\n13\n\npoistenie za mesiac september 2013, došlo v mesiaci september 2013 k ukončeniu\npracovného pomeru. Práve naopak, z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva\nlen tá skutočnosť, že sťažovateľka zamestnancom úpadcu, vo vzťahu ku ktorým si Sociálna\npoisťovňa prihlásila pohľadávku proti podstate z dôvodu nezaplateného poistného\nna sociálne poistenie za obdobie september 2013 po vyhlásení konkurzu, neprideľovala\nžiadnu\n\nprácu.\n\nUvedená\n\nskutočnosť\n\nbola\n\nv\n\nkonečnom\n\ndôsledku\n\naj\n\ndôvodom,\n\npre ktorý sťažovateľka pohľadávku Sociálnej poisťovne poprela (bližšie pozri bod 3\nodôvodnenia tohto rozhodnutia).\n26. V danom prípade krajský súd pri svojom rozhodovaní dospel k záveru, a tento\nsvoj názor ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil, že úpadca tým, že zamestnával\nzamestnancov aj po vyhlásení konkurzu, teda disponoval osobnostnou zložkou podnikania,\nhoc týmto zamestnancom neprideľoval prácu, prevádzkoval podnik úpadcu po vyhlásení\nkonkurzu. Skutočnosť, že krajský súd sa vo svojom napadnutom uznesení výslovne\nnevyjadril k predmetnej námietke sťažovateľky, teda že neuviedol, že už citovaným\núkonom zo strany sťažovateľky nedošlo k ukončeniu prevádzky podniku po vyhlásení\nkonkurzu, tak ako sa mylne domnieva sťažovateľka, neznamená, že jeho postoj\nk tejto námietke sťažovateľky z obsahu napadnutého rozsudku jednoznačne nevyplýva.\n27. K námietke sťažovateľky, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli\nporušené sťažovateľkou namietané práva z dôvodu, že krajský súd na vec neaplikoval\nrelevantné právne normy [§ 87 ods. 2 písm. g), h) a § 88 ZKR], ale v rozpore s ich znením\ndospel k záveru, že sťažovateľka prevádzkuje podnik úpadcu po vyhlásení konkurzu,\nústavný súd konštatuje, že ZKR v § 88 ods. 1 upravuje podmienky, za splnenia\nktorých je správca oprávnený pokračovať v prevádzkovaní podniku po vyhlásení konkurzu.\nSťažovateľka tvrdí, že v danom prípade s poukazom na § 88 ZKR s odbornou\nstarostlivosťou zhodnotila možnosť pokračovať v prevádzkovaní podniku a dospela\nk záveru, že zákonom stanovené podmienky na prevádzkovanie podniku po vyhlásení\nkonkurzu splnené nie sú a prevádzkovanie podniku je potrebné ukončiť. Ústavný súd\nkonštatuje, že samotná skutočnosť, že v prípade sťažovateľky neboli splnené podmienky\nna prevádzkovanie podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu, automaticky neznamená,\n14\n\nže prevádzkovanie podniku sa zo zákona zastavuje. Práve správca konkurznej podstaty\nje tým subjektom, ktorý je oprávnený a zároveň povinný vykonať všetky nevyhnutné úkony\npotrebné k ukončeniu prevádzky podniku v prípade, ak dôjde k záveru, že na prevádzku\npodniku po vyhlásení konkurzu nie sú splnené zákonom stanovené podmienky. Uvedené\npotvrdzuje aj samotné znenie § 88 ZKR, z ktorého vyplýva, že v prípade, ak nie sú splnené\npodmienky na prevádzkovanie podniku po vyhlásení konkurzu, je súd na návrh oprávnenej\nosoby oprávnený uložiť správcovi povinnosť ukončiť prevádzkovanie podniku. S poukazom\nna uvedené tak záver krajského súdu o tom, že sťažovateľka prevádzkuje podnik\npo vyhlásení konkurzu aj napriek tomu, že k jeho prevádzke nie sú splnené zákonom\nstanovené podmienky, neznamená, že právny záver súdu je v rozpore so znením § 88 ZKR.\n28. K podobnému záveru dospel ústavný súd aj v prípade § 87 ods. 2 písm. g) a h)\nZKR. Predmetné ustanovenia ZKR upravujú podmienky, za splnenia ktorých je možné\nmzdy zamestnancov a pracovnoprávnych nárokov zamestnancov, ktoré vznikli po vyhlásení\nkonkurzu, považovať za pohľadávky proti všeobecnej podstate. Jednou z podmienok,\nsplnenie ktorej je nevyhnuté k tomu, aby bolo možné mzdy zamestnancov a ďalšie nároky\nzamestnancov považovať za pohľadávku proti všeobecnej podstate podľa § 87\nods. 2 písm. g), ZKR je skutočnosť, že ide o zamestnancov, ktorým správca prideľuje prácu\nv súvislosti\n\nso\n\nsprávou\n\nkonkurznej\n\npodstaty.\n\nJednou\n\nz\n\npodmienok,\n\nsplnenie\n\nktorej je nevyhnuté k tomu, aby bolo možné pracovnoprávne nároky zamestnancov\npovažovať za pohľadávku proti všeobecnej podstate podľa § 87 ods. 2 písm. h) ZKR\nje skutočnosť, že ide o zamestnancov ktorým správca prideľuje prácu v súvislosti\ns prevádzkovaním podniku počas konkurzu. V danom prípade bolo napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu určené, že pohľadávka Sociálnej poisťovne je pohľadávkou proti všeobecnej\npodstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR, ktoré splnenie podmienky spočívajúce\nv prideľovaní práce zamestnancom v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu\nexplicitne nevyžaduje. Pokiaľ teda krajský súd v napadnutom rozsudku dospel k záveru,\nže pohľadávka\n\nSociálnej\n\npoisťovne\n\nje\n\npohľadávkou\n\nproti\n\nvšeobecnej\n\npodstate\n\npodľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. i) ZKR a na prípad sťažovateľky na účel posúdenia\nsplnenia podmienok pre vyslovenie záveru o tom, či pohľadávka Sociálnej poisťovne\nje alebo nie je pohľadávkou proti všeobecnej podstate, neaplikoval § 87 ods. 2 písm. g), h)\n15\n\nZKR, ktorý upravuje podmienky, za splnenia ktorých je možné mzdy zamestnancov\na pracovnoprávne nároky zamestnancov, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, považovať\nza pohľadávky proti všeobecnej podstate, teda ustanovenia, predmetom ktorých je úprava\npodmienok pre iný druh nároku ako toho, ktorý si v danom prípade uplatnila Sociálna\npoisťovňa, ústavný súd považuje tento záver krajského súdu za ústavne akceptovateľný.\n29. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd považuje túto námietku sťažovateľky\nza neopodstatnenú.\n30. S poukazom na uvedené ústavný súd dodáva, že skutočnosť, že sťažovateľka\nsa s názorom krajského súdu v napadnutom rozsudku nestotožňuje, nepostačuje sama osebe\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94,II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným\núspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým\na právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej\njudikatúry považuje ústavný súd za protiústavné a arbitrárne tie rozhodnutia,\nktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej, alebo aj extrémne nelogické\nso zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n31. Z citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť ide vtedy, keď napadnutým postupom alebo napadnutým rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody,\nktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným\npostupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnenú\n\npreto\n\nmožno\n\npovažovať\n\nsťažnosť,\n\npri\n\npredbežnom prerokovaní\n\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva\n\n16\n\nalebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n32. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti namietanému\nporušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nv spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu\nz dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, keďže nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou\noznačených práv napadnutým rozsudkom krajského súdu z dôvodov ňou uvádzaných.\nIII.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu\n33. K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených práv napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu malo podľa sťažovateľky dôjsť tým, že najvyšší súd odmietol\nsťažovateľke poskytnúť ochranu v rámci dovolacieho konania, keď dovolanie smerujúce\nproti napadnutému rozsudku krajského súdu odmietol, v dôsledku čoho považuje\nsťažovateľka napadnuté uznesenie najvyššieho súdu za nesprávne a svojvoľné, a teda také,\nktorým došlo k porušeniu ňou označených práv.\n34. Ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že právo na súdnu ochranu\nsa v civilnom súdnom konaní účinne zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné\npodmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí\nto pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane dovolacích konaní,\nv ktorých sa okrem všeobecných procesných podmienok uplatňujú aj osobitné procesné\npodmienky.\n35. Ústavný súd zdôrazňuje, že otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené\npodmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci\ndovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu, samozrejme\n17\n\nmimo kritérií ústavnej neudržateľnosti posúdenia prípustnosti dovolania najvyšším súdom.\nZ rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142\nods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší\nsúd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\n36. Ústavný súd preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu, pričom nezistil\nžiadnu skutočnosť, ktorá by v danom prípade signalizovala svojvoľný postup najvyššieho\nsúdu nemajúci oporu v zákone.\n37. V rámci skúmania podmienky prípustnosti dovolania podľa § 420 písm. f) CSP\nnajvyšší súd skúmal námietky sťažovateľky, založené na tvrdení, že napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu je nedostatočne odôvodnené, nesprávne a arbitrárne. K dovolaniu\nsťažovateľky v tejto časti najvyšší súd v odôvodnení svojho napadnutého uznesenia uviedol:\n«5.2. Dovolací súd uvádza, že žalovaná v odvolaní proti rozsudku okresného súdu\nvýslovne nenamietala (t. j. nepovažovala za nesprávnosť napadnutého rozhodnutia súdu\nprvej inštancie), že predmetná pohľadávka žalobcu mala vzniknúť pred vyhlásením\nkonkurzu, ale vytýkala len nesprávnosť záveru, že predmetná pohľadávka mala súvisieť\ns prevádzkovaním podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu. Dovolací súd sa tak nemôže\nvecne zaoberať predmetnou námietkou, ktorou sa odvolací súd meritórne nezaoberal.\n5.3. Zároveň dovolací súd poukazuje na to, že žalovaná uplatnila skutkové tvrdenie podľa ktorého mala pohľadávka žalobcu vzniknúť dňa 7. októbra 2013 (t. j. pred vyhlásením\nkonkurzu) - prvýkrát až v dovolaní. Predmetnú skutočnosť neuviedla ani v konaní\npred súdom prvej inštancie, a ani v odvolacom konaní. V tejto súvislosti dovolací súd\npoukazuje na ustanovenie § 435 C. s. p. v zmysle ktorého nemožno v dovolacom konaní\nuplatňovať nové prostriedky procesnej obrany. Zároveň dovolací súd poukazuje\nna to, že v dovolacom konaní je viazaný skutkovým stavom lak, ako ho zistil odvolací súd\n(k tomu viď § 442 C. s. p.). Súdy nižšej inštancie pritom skutkovo ustálili, že pohľadávka\nžalobcu vznikla dňa 31. októbra 2013 (t. j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu).\nZ predmetného záveru musí dovolací súd pri svojom rozhodovaní vychádzať.\n\n18\n\n6. Z hľadiska posúdenia prípustnosti podaného dovolania je tak relevantná\nlen právna otázka,\n\nči pohľadávka úpadcu na poistnom na sociálne poistenie\n\nza zamestnancov úpadcu súvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu, a teda, či predstavuje\npohľadávku proti podstate.\n6.1. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. však nie je daná,\nnakoľko vo veci rozhodujúci senát dovolacieho súdu predmetnú právnu otázku už vyriešil\nvo svojom\n\nskoršom\n\nrozhodnutí,\n\nkonkrétne\n\nv\n\nuznesení\n\nz\n\n27.\n\nseptembra\n\n2017,\n\nsp. zn. 3 Obdo/9/2017, ktoré bolo publikované ako judikát R 94/2018 v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 9/2018 s právnou vetou\nv znení:\n„Pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie za zamestnancov úpadcu v zmysle\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré vznikli\npo vyhlásení\n\nkonkurzu,\n\nsúvisia\n\ns\n\nprevádzkovaním\n\npodniku\n\npočas\n\nkonkurzu,\n\na preto predstavujú pohľadávky proti všeobecnej podstate v zmysle ustanovenia § 87\nods. 2 písm. i/ zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien\na doplnkov. Platí to aj v prípade, ak zamestnancom úpadcu správca konkurznej podstaty\npo vyhlásení\n\nkonkurzu\n\nneprideľoval\n\nžiadnu\n\nprácu\n\na\n\ntiež,\n\nak\n\nsprávca\n\nukončí\n\nso zamestnancami úpadcu pracovný pomer a plynie im výpovedná doba.“\n6.2. Súdy nižšej inštancie pritom pri svojom rozhodovaní vychádzali z citovaného\nrozhodnutia a závery v ňom vyslovené v plnej miere rešpektovali, a preto neprichádza\ndo úvahy ani prípustnosť dovolania žalovanej podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.\n6.3. Predmetnú skutočnosť pritom skonštatoval dovolací súd v uznesení\nz 26. apríla 2019, sp. zn. 5 Obdo/65/2018, ktorým bolo odmietnuté dovolanie žalovanej\nv obdobnej veci. Napriek tejto skutočnosti v predmetnej veci však žalovaná opätovne\nspochybňovala správnosť záverov vyslovených v uznesení sp. zn. 3 Obdo/9/2017.\nK uvedenému len ako poznámku dovolací súd uvádza, že samotná nespokojnosť žalovanej\nako advokátky s judikatúrou dovolacieho súdu, prípadne jej ničím neodôvodnené\nnerešpektovanie ustálenej judikatúry, nemôže v žiadnom prípade založiť prípustnosť\njej dovolania.\n7. Vzhľadom na závery vyslovené v judikáte R 94/2018, ktoré okresný súd\na aj krajský súd rešpektovali, dovolací súd uvádza, že nemôže byť založená prípustnosť\n19\n\ndovolania žalovanej ani podľa ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p., nakoľko jej subjektívny\nvýklad pojmu prevádzkovanie podniku - ktorý prezentovala počas celého sporu - nemal\nžiadny vplyv na rozhodnutie súdov nižšej inštancie v predmetnom spore. Súdy sú pritom\npovinne vo svojich rozhodnutiach vysporiadať sa len s tými argumentmi strán sporu,\nktoré majú význam pre rozhodnutie vo veci samej. Skutočnosti uvádzané žalovanou však\nnereflektovali na aktuálnu judikatúru najvyššieho súdu, či už ako súdu dovolacieho (judikát\nR 94/2018). alebo ako súdu odvolacieho (1 Sžso/37/2014 a 1 Obo/22/20l6), a preto neboli\nspôsobilé privodiť jej úspech v spore.\n7.1. Preto dovolací súd konštatuje, že konanie pred odvolacím súdom nebolo\npoznačené namietanou vadou zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ C. s. p., ak sa nevysporiadal\ns jej argumentmi, ktoré sa týkajú predovšetkým vymedzenia pojmu „prevádzkovanie\npodniku“, a ktoré sa týkajú špeciálnej úpravy obsiahnutej v ZKR vzťahujúcej sa na splnenie\ntaxatívnych predpokladov pre účely možného pokračovania prevádzkovania podniku\núpadcu počas konkurzu.»\n38. S prihliadnutím na citovanú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nnajvyššieho súdu je potrebné konštatovať, že najvyšší súd považoval odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku krajského súdu (z ktorého sú zrejmé podstatné skutkové a právne\nargumenty účastníkov konania, právny záver krajského súdu vo veci samej, ako aj dôvody,\nktoré ho k uvedenému záveru viedli) za dostatočne odôvodnené. Ústavný súd konštatuje,\nže odôvodnenie najvyššieho súdu, obsiahnuté v napadnutom uznesení, predstavuje vecný\nprieskum [ktorý bolo z hľadiska ústavne konformného použitia ustanovenia § 420 písm. f)\nCSP potrebné vykonať]. Vzhľadom na skutočnosť, že aj ústavný súd dospel k záveru,\nže námietky vznesené sťažovateľkou v dovolaní, týkajúce sa nedostatočného odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ako aj pochybenia krajského súdu spočívajúce\nv tom, že krajský súd na vec neaplikoval relevantnú právnu normu, sú neopodstatnené,\nuzatvára, že odôvodnenie najvyššieho súdu obsiahnuté v jeho napadnutom uznesení napĺňa\natribúty ústavne udržateľného odôvodnenia súdneho rozhodnutia.\n\n20\n\n39. Po preskúmaní uznesenia najvyššieho súdu ústavný súd argumentáciu\nsťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov\nnajvyššieho súdu. Ústavný súd nezistil, že by najvyšším súdom aplikovaný postup a jeho\nzávery mohli zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia\nnajvyššieho súdu v súlade s jeho právomocami, ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\n40. Keďže ústavný súd nezistil možnosť porušenia sťažovateľkou označených práv\nnapadnutým uznesením najvyššieho súdu, ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti\nnamietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu\njej zjavnej neopodstatnenosti.\n41. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti ako celku, ústavný súd\nsa už nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný\nsúd ústavnej sťažnosti vyhovie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-prihlásenie pohľadávky", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "6cd334dc-ddc4-4882-842a-d17425eeea6b:6adbeed1-48c6-422f-9c2e-fe1d5609b053", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:6114221573.1", "spisova_znacka": "3Obdo/9/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/9/2017 z 26. 9. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-09-26", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:6114221573.1"}, {"guid": "474027af-261f-4c93-9a65-7d95a585c15b:99d1ecc6-cfd2-4c44-a619-0a54f7818d1e", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2019:3117210459.1", "spisova_znacka": "16CoKR/24/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 16CoKR/24/2018 z 29. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2019-04-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2019:3117210459.1"}, {"guid": "f3869cab-a526-494d-8e4b-cee2849c01bd:19ab3f28-1ba0-48f9-afa2-06186ed227b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "37Cbi/3/2017", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 37Cbi/3/2017 z 2. 8. 2017", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2017-08-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f3869cab-a526-494d-8e4b-cee2849c01bd:19ab3f28-1ba0-48f9-afa2-06186ed227b1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b2a026b3-b383-405f-a527-d5009d97bb6e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.19.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/2026 z 9. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.19.2026.1"}, {"guid": "ussr:9515472d-b70f-4d11-965f-5d46311dd267", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.259.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2025 z 13. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.259.2025.1"}, {"guid": "ussr:6773ac52-780a-4a70-9159-abc1166a7292", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.42.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 42/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 42/2025 z 5. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.42.2025.1"}, {"guid": "075862cc-e9e5-463c-aa94-eb1e85ac1ae2:5fb8c466-cace-4f2d-b086-06b72a9285f1", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:1325202737.4", "spisova_znacka": "64Cbi/4/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 64Cbi/4/2025 z 9. 2. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-02-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:1325202737.4"}, {"guid": "c5778865-ec59-4d8c-8e58-9690d8b52d2c:61838ccb-ea38-4612-8c6e-b51e9abd8845", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1324205436.4", "spisova_znacka": "63Cbi/6/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 63Cbi/6/2024 z 18. 11. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-11-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1324205436.4"}, {"guid": "4cce1f2a-bab2-4ed5-b927-3e714696ffb8:f83300c2-296c-4caf-b7db-4db906525c0d", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2026:4125213530.4", "spisova_znacka": "57Cbi/13/2025", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 57Cbi/13/2025 z 4. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2026-05-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2026:4125213530.4"}]}