{"guid": "ussr:452fa736-1955-40aa-9c61-069f6ed56447", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.47.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/2019 z 4. 2. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 47/2019, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.47.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-04", "forma": "Nález", "povaha": ["nevyhovuje", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/452fa736-1955-40aa-9c61-069f6ed56447", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.47.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.47.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.47.2019.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 47/2019-56\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou JUDr. Evou\n\nGeleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice, pre namietané porušenie jej základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\nna rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice-okolie\nsp. zn. 11 C 318/2012 zo 7. marca 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej právo na rovnosť účastníkov v konaní\n\npodľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Košice-okolie\nsp. zn. 11 C 318/2012 zo 7. marca 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Košice-okolie sp. zn. 11 C 318/2012 zo 7. marca 2018\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)\nna účet jej právnej zástupkyne JUDr. Evy Geleneky Hencovskej, Bajzova 2, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nII. ÚS 47/2019-26 zo 6. februára 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), podľa v tom čase platného a účinného § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„pôvodný zákon o ústavnom súde“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na rovnosť\núčastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\n\n2\n\nlen „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Košice-okolie (ďalej aj „okresný\nsúd“) sp. zn. 11 C 318/2012 zo 7. marca 2018.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva: «Dňa 28.12.2012 bol súdu doručený\nnávrh na vydanie rozkazu na plnenie, ktorým sa sťažovateľka ako žalobkyňa domáhala,\naby súd zaviazal žalovaného- spoločnosť\n\n, so sídlom\n\nk povinnosti vydať jej osobné motorové vozidlo\nrok výroby 2008, šedej metalízy,\n\n,\n, spolu s príslušenstvom\n\n(lekárnička, trojuholník, atď.), ktoré sťažovateľka podrobne špecifikovala v podanom\nnávrhu, a nahradil jej trovy konania.\nSúd\n\nvydal\n\nrozkaz\n\nna\n\nplnenie,\n\nvoči\n\nktorému\n\npodal\n\nžalovaný\n\nodpor.\n\nPretože sťažovateľke svojvoľným zadržiavaním vozidla vznikala škoda, vozidlo strácalo\nna hodnote, a navyše bola povinná pravidelne uhrádzať poistné, podala dňa 04.10.2013\nnávrh na vydanie predbežného opatrenia a návrh na pripustenie zmeny petitu,\nv ktorom vysvetlila, že z dôvodu vzniku škody, ktorá každým dňom narastá, považuje\nza dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia (v tom čase predbežného opatrenia),\nktorým by súd rozhodol o povinnosti žalovaného umožniť sťažovateľke užívať motorové\nvozidlo, a zároveň pripustil zmenu žaloby tak, že rozhodne aj o vyčíslenom nároku\nna náhradu škody, ktorá jej ku dňu podania preukázateľne vznikla. Súd rozhodol uznesením\nzo dňa 04.11.2013, a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (toho času predbežného\nopatrenia) zamietol. O zmene žaloby však nerozhodol. Krajský súd v Košiciach rozhodnutie\nsúdu prvej inštancie potvrdil.\n... napokon po zaplatení spornej sumy žalovaný vozidlo vydal. Z uvedeného dôvodu\nsťažovateľka dňa 30.01.2015 podala návrh na pripustenie zmeny petitu návrhu,\nv ktorom súdu oznámila, že jej bolo vrátené motorové vozidlo, a preto v tejto časti o vydanie\nosobného motorového vozidla spolu s jeho príslušenstvom vzala svoj návrh späť, a navrhla,\naby súd pripustil zmenu žaloby tak, že rozhodne už len o nároku na náhradu škody, ktorý si\nsťažovateľka ako žalobkyňa uplatnila už podaním zo dňa 04.10.2013, a o ktorom súd\nani ku dňu podania zo dňa 30.01.2015 nerozhodol. Zmena žaloby sa preto týkala len\nrozšírenia vyčísleného nároku na náhradu škody, nakoľko ku dňu vydania vozidla\nsťažovateľke vznikla aj ďalšia škoda.\n\n3\n\nUznesením zo dňa 04.04.2016 súd konanie o vydanie osobného motorového vozidla\nspolu s príslušenstvom zastavil. Z dôvodu právnej istoty, pretože výrok rozhodnutia súdu\nvyznel tak, akoby súd zastavil celé konanie, a to aj napriek tomu, že ešte nerozhodol\no nároku na náhradu škody, podala sťažovateľka voči tomuto uzneseniu odvolanie, o\nktorom rozhodol Krajsky súd v Košiciach tak, že výrok rozhodnutia súdu potvrdil a\nkonštatoval: „Pokiaľ sa týka ďalších námietok žalobkyne uvádzaných v odvolaní, ktoré sa\ntýkajú jej iných nárokov, odvolací súd uvádza, že žalobkyňa nepochybne vykonala účinný\nprocesnoprávny úkon adresovaný súdu, ktorým požiadala o pripustenie zmeny žalobného\nnávrhu.“\n... aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu, bolo povinnosťou súdu prvej\ninštancie rozhodnúť o nároku na náhradu škody, ktorý si sťažovateľka riadne uplatnila.\nSúd (okresný súd, pozn.) ju následne uznesením zo dňa 05.04.2016 vyzval,\naby ozrejmila, či si uplatňuje dva samostatné nároky, jeden podaním zo dňa 02.09.2013\na jeden podaním zo dňa 20.01.2015, alebo ide o jeden nárok.\nNa výzvu súdu sťažovateľka uviedla, že ide o jeden nárok na náhradu škody, ktorý si\nuplatnila podaním zo dňa 04.10.2013, a doplnila ho podaním zo dňa 20.01.2015\n(doručeným súdu 30.10.2015), v ktorom uplatnený nárok na náhradu škody rozšírila\no ďalšiu škodu, ktorá sťažovateľke vznikla do okamihu vydania vozidla.\nSúd (okresný súd, pozn.) potom uznesením zo dňa 07.03.2018, rozhodol tak,\nže zmenu žaloby navrhovanú podaním zo dňa 20.01.2015 nepripustil...\nNárok na náhradu škody sťažovateľka riadne vyčíslila a preukázala dôkazmi\ndoloženými do súdneho spisu... Tento nárok pritom bezprostredne súvisí a je v príčinnej\nsúvislosti s konaním žalovaného, ktorý sťažovateľke odmietal vydať jej motorové vozidlo.\nZ uvedeného dôvodu podľa názoru sťažovateľky nebol daný zákonný dôvod na\nnepripustenie zmeny žaloby.\nPorušenie\n\noznačených\n\npráv\n\nsťažovateľka\n\nodôvodňuje\n\npredovšetkým\n\ntým,\n\nže v rozhodnutí Okresného súdu Košice - okolie, bol obsiahnutý prvok svojvôle. V prvom\nrade Okresný súd Košice-okolie od roku 2013 až do roku 2018 nerozhodol o zmene žaloby,\naj napriek tomu vo veci ďalej konal, a následne konanie zastavil. Po postúpení veci\nodvolaciemu súdu tento vyslovil, že konanie súdu aj napriek právnej nepresnosti zastavil len\nv časti a bude jeho povinnosťou rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby vo zvyšnej časti...\n\n4\n\nAd 1) sťažovateľka nikdy nevzala späť celú žalobu, ale len v časti nároku na vydanie\nosobného motorového vozidla spolu s príslušenstvom, a Ad2) späťvzatie žaloby\nv predmetnej časti a zmena žaloby bola súdu doručená jedným podaním zo dňa 20.01.2015\n(doručeným dňa 30.01.2015). Nemožno teda vysloviť, že späťvzatie bolo realizované\npred zmenou žaloby...\nSúd prvej inštancie pritom v napadnutom uznesení nedal odpoveď prečo sa od roku\n2013 až do roku 2018 absolútne nevysporiadal so zmenou žaloby, a tiež z akých zákonných\ndôvodov podľa ust. § 143 CSP nepripustil zmenu žaloby, keď jej zmena by nebola v rozpore\nso zásadou hospodárnosti a navyše rozšírený nárok vyplynul priamo zo skutkovej situácie,\ntak ako bola súdu prezentovaná už v prvotnej žalobe. Nárok na náhradu škody, ktorý si\nsťažovateľka uplatnila bol viazaný priamo na vydanie, resp. nevydanie vozidla\na preukázateľne vyplynul z predložených listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho\nspisu. Sťažovateľka považuje za v rozpore so zásadou spravodlivého procesu a legitímnych\nočakávaní, aby súd bez náležitého odôvodnenia po takmer piatich rokoch, rozhodol\no nepripustení zmeny žaloby a pritom uviedol, že medzitým žalobu vzala späť...\nSťažovateľka zároveň zdôrazňuje, že nesprávnou kvalifikáciou môže súd zásadne\novplyvniť procesné postavenie strany, napr. z hľadiska rizika premlčania nároku\npri nutnosti podať modifikovanú žalobu opätovne, čo sa stalo aj v danom prípade. Pokiaľ\nby súd rozhodol o zmene žaloby ešte v roku 2013, mohla sťažovateľka podať žalobu\nopätovne. Avšak tým, že súd bez splnenia zákonných podmienok nerozhodol o zmene žaloby\ntakmer päť rokov, porušil podľa názoru sťažovateľky jej ústavou garantované práva, najmä\nzákladné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle ktorého každý má právo, aby sa\njeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol\nvyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom...\nZmena návrhu na začatie konania je základným dispozičným úkonom, ktorý patrí\nžalobcovi a ktorý umožňuje, aby žalobca obsah návrhu na začatie konania prispôsoboval\npodľa toho, ako prebieha súdne konanie. V tomto postupe sťažovateľka vidí odňatie\nmožnosti konať pred súdom a porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. I Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n\n5\n\nNásledkom tohto konania súd zároveň sťažovateľku pozbavil možnosti riadne si\nuplatňovať svoj nárok ako aj práva, aby o jej nároku bolo súdom legitímne rozhodnuté. Tým\nv konečnom dôsledku porušil právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.»\n3. Sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľky vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladné právo na rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo\nna ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, uznesením Okresného súdu Košice-okolie zo dňa\n07.03.2018, porušené boli.\nUznesenie Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 07.03.2018, sp. zn. 11C/318/2012\nzrušuje a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 €, ktoré je\nOkresný súd Košice-okolie povinný zaplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto\nrozhodnutia.\nOkresný súd Košice I (sťažovateľka zrejme mala na mysli Okresný súd Košiceokolie, pozn.) je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľovi v sume 390,50 €\nna účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“\n4. Vec napadla ústavnému súdu 21. mája 2018 a bola pôvodne pridelená sudcovi\nspravodajcovi Sergejovi Kohutovi, ktorému 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie\nsudcu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola táto vec prerozdelená\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená\nsudcovi Ladislavovi Duditšovi. Sudca Ladislav Duditš je v zmysle čl. II bodov 3 a 5\n\n6\n\nrozvrhu práce členom štvrtého senátu ústavného súdu, ktorého ďalším členom je sudca\nLibor Duľa a predsedom senátu je Miroslav Duriš.\n5. Ústavný súd uznesením č. k. I. ÚS 460/2019-5 z 19. novembra 2019 rozhodol, že\nsudca IV. senátu ústavného súdu Ladislav Duditš je vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie\nvo veci vedenej ústavným súdom pod sp. zn. II. ÚS 47/2019.\n6. Podľa § 47 ods. 2 tretej vety zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\na čl. III bodu 1 písm. c) a bodu 3 rozvrhu práce sa stal novým sudcom spravodajcom v tejto\nveci Martin Vernarský, člen tretieho senátu ústavného súdu. Vec bola z uvedených dôvodov\nrozhodovaná IV. senátom ústavného súdu v zložení sudcov, ako je uvedené v záhlaví tohto\nnálezu.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu, vyjadrenie zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\n7. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 8. februára 2019 vyjadril\nk ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. Spr V/20/2019 z 20. februára 2019, ktorý bol doručený\nústavnému súdu 22. februára 2019. V predmetnom vyjadrení predsedníčka okresného súdu\nkonkretizovala úkony, ktoré boli v spise vedenom pod sp. zn. 11 C 318/2012 vykonané\npo 13. januári 2019. Uviedla tiež: «... na základe sťažnosti sťažovateľky, ktorá bola podaná\ntunajšiemu súdu dňa 7.5.2014, vedená pod Spr/42/14, táto bola zhodnotená ako dôvodná,\nnakoľko bolo zistené obdobie nečinnosť 5 mesiacov (od 27.11.2013 až do 7.5.2014)\na zároveň boli predsedníčkou súdu prijaté opatrenia na odstránenie prieťahov v konaní.\nPo podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľkou vedenej pod 1SprV/147/16, Ústavný súd\nSR Košice, Nálezom zo dňa 1.6.2016 zn.: II.ÚS 18/2016 na základe toho, že bolo\nkonštatované porušenie práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,\npriznal sťažovateľke finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur a právnemu zástupcovi\nsťažovateľky sumu vo výške 537,62 eur, ktoré boli tunajším súdom vyplatené dňa 16.9.2016.\nNapriek zisteným predchádzajúcim obdobiam nečinnosti, mám za to, že vzhľadom\nna celkovú dĺžku konania, ďalší procesný postup a úkony tunajšieho súdu v konaní, tieto\n\n7\n\nnecharakterizujú toho času konanie ako celok prieťahmi takej intenzity, ktoré by zakladali\nreálnu možnosť porušenia práv sťažovateľky.\nNad plynulosťou konania je vykonávaný aj naďalej dohľad predsedníčkou súdu...\n... o nesprávnosti a nezákonnosti uznesení tunajšieho súdu sp. zn. 11C/318/2012\nzo dňa 7.3.20189 a 4.4.2018 rozhodne Najvyšší súd SR...\n... ústavná sťažnosť sťažovateľky nesmeruje proti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu\nnečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom na to, aby sa predišlo zásahu do základných\npráv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo.\nZároveň vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sťažovateľkou žiadané finančné\nzadosťučinenie je neprimerane vysoké a navrhujem ústavnému súdu, aby mu priznal nižšie\nako žiadané finančné zadosťučinenie.»\nPredsedníčka okresného súdu zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho\npojednávania vo veci.\n8.\n\n, vystupujúca v konaní na okresnom súde\n\npod sp. zn. 11 C 318/2012 v postavení žalovaného (ďalej len „zúčastnená osoba“) sa\nna základe výzvy ústavného súdu zo 16. decembra 2019 vyjadrila k sťažnosti sťažovateľky\npodaním doručeným ústavnému súdu 23. decembra 2019. Vo svojom vyjadrení poukázala\nna odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 11 Co 243/2018\nz 12. septembra 2018, ktorým bolo odvolanie sťažovateľky proti rozhodnutiu okresného\nsúdu č. k. 11 C 318/2012 zo 7. marca 2018 odmietnuté.\nZároveň uviedla, že «... odôvodnenie napadnutého uznesenia Okresného súdu Košice\n- okolie, sp. zn. 11C/318/2012- 277 zo dňa 7. marca 2018 nezakladá vecnú nesprávnosť\nrozhodnutia, ktorou by došlo k neprípustnému zásahu do základného práva sťažovateľky\nna súdnu ochranu, resp. jej práva na spravodlivý proces vo vzťahu k ňou namietanému\npostupu...\n... neexistuje ústavne relevantný dôvod k tomu, aby odôvodnenie ústavnou sťažnosťou\nnapadnuté signalizovalo takú príčinnú súvislosť s namietaným porušením základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ani práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, i čl. 47\nods. Ústavy SR, ktorá by reálne mohla viesť k záveru o vyslovení ich porušenia.\n\n8\n\nKeďže napadnutým uznesením prvoinštančného súdu nemohlo dôjsť k porušeniu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 47 Ústavy SR, ani práva podľa čl.6\nods. l Dohovoru, tak nemožno reálne uvažovať ani o porušení základného práva\npodľa čl. 20 ods. 1 Ústavy, resp. práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu.».\nZ dôvodu absencie akejkoľvek súvislosti medzi namietaným rozhodnutím okresného\nsúdu a označeným právom sťažovateľky zúčastnená osoba navrhla, aby ústavný súd\nrozhodol, že označené právo sťažovateľky porušené nebolo.\n9. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej zástupkyni sťažovateľky\ns možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 10 dní od doručenia prípisu. Právna zástupkyňa\nsťažovateľky sa k vyjadreniu okresného súdu vyjadrila podaním doručeným ústavnému\nsúdu 20. decembra 2019, v ktorom sťažovateľka uviedla, že «... pokiaľ by súd prvej\ninštancie ešte v roku 2013 rozhodol o zmene žaloby v zmysle návrhu sťažovateľky, mohla\nsťažovateľka podať žalobu opätovne. Avšak tým, že súd bez splnenia zákonných podmienok\nnerozhodol o zmene žaloby takmer päť rokov, porušil podľa názoru sťažovateľky jej ústavou\ngarantované práva...\n... súd od roku 2013 až do roku 2018 nerozhodol o návrhu na zmenu žaloby,\nčím (vzhľadom k tomu, že v roku 2018 návrh na zmenu žaloby zamietol) odňal sťažovateľke\nmožnosť v rámci premlčacej lehoty uplatniť svoj nárok zákonným spôsobom novou žalobou.\nZároveň aj v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 24. mája 2016, sp. zn. 4 Cdo\n373/2015:,,Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene žaloby, nemôže pokračovať v konaní\no pôvodnej žalobe.“\nSťažovateľka uviedla aj v podanej ústavnej sťažnosti, že sa obrátila na Ústavný súd\nSR, nakoľko súd prvej inštancie uznesením zo dňa 04.04.2016, sp.zn. 11C/318/2012 konanie\no vydanie osobného motorového vozidla spolu s príslušenstvom zastavil a uznesením zo dňa\n07.03.2018,\n\nsp.zn\n\n11C/318/2012\n\nnepripustil\n\nzmenu\n\nžaloby.\n\nSťažovateľka\n\npreto\n\nvoči predmetnému uzneseniu podala odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím odvolacieho súdu\nzo dňa 12.09.2018, sp.zn. 11Co/243/2018 odmietnuté. Preto by bolo absolútne neúčelným,\naby sa sťažovateľka obracala na predsedu súdu so sťažnosťou na prieťahy, keď v tom čase\njej súd prvej inštancie ako aj odvolací súd zhodne uviedli, že došlo k zastaveniu konania,\nktoré konzumovalo aj sťažovateľkou podaný návrh na zmenu žaloby. Navyše samotný\n\n9\n\nOkresný súd Košice- okolie si je vedomý, že v zmysle súdnej praxe toho času nie je\npre úspešnosť ústavnej sťažnosti povinnosťou sťažovateľa využitie prostriedkov nápravy\nv zmysle§ 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.».\nSťažovateľka zároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa\ns ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel\nk názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n14. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie.\n\n10\n\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\n18. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n19. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n21. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n22. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon o ústavnom súde v čl. I § 1 až § 13\na § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona\no ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,\npričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú\nzachované.\n\n11\n\n23. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“).\n24. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n25. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n26. Podľa § 133 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n27. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n28. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n29. Podľa § 95 ods. 1 zákona č. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) navrhovateľ môže za konania\nso súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným\núčastníkom doručiť do vlastných rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom\ndošlo k zmene.\n30. Podľa § 95 ods. 2 OSP súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho\nkonania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu\nnávrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd.\nV takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.\n\n12\n\n31. Podľa § 95 ods. 3 OSP o zmene návrhu súd rozhodne spravidla na pojednávaní,\nna ktorom bola zmena navrhnutá. Ak to nie je možné, súd rozhodne do 15 dní od odročenia\npojednávania. O zmene návrhu mimo pojednávania súd rozhodne do 60 dní od podania\nnávrhu na zmenu návrhu.\n32. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania\nzačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n33. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.\n34. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n35. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu\na tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická)\nsplní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú (m. m. II. ÚS 14/01, II. ÚS 132/02, III. ÚS 171/06).\n36. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n37. V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd rozhodnutia všeobecných\nsúdov za protiústavné aj arbitrárne, ak ich odôvodnenie je úplne odchylné od veci\nsamej aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti\n(IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\n\n13\n\n38. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n39. Článok 47 ods. 3 ústavy upravuje rovnosť účastníkov v súdnom konaní\nz hľadiska možnosti uplatňovania ich procesných práv. K jeho porušeniu môže dôjsť napr.\nv prípade, ak všeobecný súd v ním vedenom konaní poruší princíp rovnosti zbraní,\nv rozpore\n\ns\n\nustanoveniami\n\nprocesného\n\npredpisu\n\nzvýhodní\n\nsvojím\n\npostupom\n\npredchádzajúcim vydaniu rozhodnutia niektorého z účastníkov konania na úkor iného\núčastníka konania.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n40. Sťažovateľka vidí porušenie označených práv okresným súdom v arbitrárnosti\nním vydaného rozhodnutia o nepripustení zmeny žaloby, okresnému súdu vytýka,\nže od roku 2013 do roku 2018 nerozhodol o zmene žaloby, pričom v napadnutom\nrozhodnutí nedal odpoveď, z akých zákonných dôvodov zmenu žaloby nepripustil,\nodôvodnenie rozhodnutia nedáva logické argumenty, ale smeruje k snahe „zbaviť sa veci“.\n41. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým návrh na zmenu\nžaloby nepripustil, uviedol: «Žalobkyňa podaním zo dňa 2.9.2013 navrhla zmenu žalobného\nnávrhu, ktorou žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 1582,65 eur. Ďalším\npodaním zo dňa 20.1.2015 žiadala zmenu návrhu, ale neuviedla, ktorého návrhu sa táto\nzmena týka a z akého dôvodu. Nakoľko tieto podania boli nezrozumiteľné, najmä z podania\nzo dňa 20.1.2015 nie je jasné, či ide o zmenu návrhu, ktorá obsahuje aj zmenu zo dňa\n2.9.2013 a či súd má rozhodnúť o pripustení oboch návrhov na zmenu zo dňa 2.9.2013\na 20.1.2015. Nakoľko tieto skutočnosti nebolo možné zistiť ani z odôvodnenia návrhov,\n\n14\n\nktoré boli nepostačujúce a neúplné, a preto súd uložil žalobkyni uznesením č.k.\n11 C/318/2012-201 zo dňa 5.4.2016, aby odstránila tieto nezrovnalosti. Žalobkyňa ani\nnapriek tejto výzve nespresnila svoje podanie, len súdu oznámila, že návrh na zmenu\nžalobného petitu zo dňa 20.1.2015 zahŕňa aj nárok vymedzený v podaní zo dňa 2.9.2013.\nSúd vzhľadom na toto spresnenie dospel k záveru, že ide o návrh na zmenu žalobného\nnávrhu.\nŽalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 30.1.2015 vzala návrh na začatie konania\no vydanie osobného motorového vozidla\n\n, rok výroby\n\n2008, farba šedá metalíza,\n\n(ďalej predmetné motorové\n\nvozidlo), spolu s príslušenstvom späť a žiadala konanie zastaviť.\nSúd uznesením č.k. 11 C/318/2012-198 zo dňa 4.4.2016 konanie zastavil.\nProti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd v Košiciach\nuznesením č.k. 3Co/76/2017-274 zo dňa 30.11.2017 potvrdil vyššie uvedené uznesenie\no zastavení konania. V danom prípade k späťvzatiu žaloby došlo predtým, ako bol daný\nnávrh na zmenu žaloby. Späťvzatie žaloby je jednostranný úkon, ktorým žalobkyňa prejavila\nsvoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní. Účinky späťvzatia žaloby nastávajú jeho\ndoručením súdu.\nV danom prípade späťvzatie žaloby bolo doručené súdu dňa 30.1.2015 a v tom istom\npodaní bol po tomto späťvzatí návrhu podaný návrh na zmenu petitu (zrejme žalobného\nnávrhu). Nakoľko bola žaloba účinne vzatá späť, súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1\nC.s.p.\nŽalobkyňa žalobu zmenila potom, čo žalobu vzala späť, teda v čase, keď žalobu\nzmenila už žaloba bola účinne vzatá späť a už nemala právo nakladať s touto žalobou. Toto\nspäťvzatie nemožno odvolať, preto súd konanie zastavil a návrh na zmenu žaloby zamietol.»\n42. Ústavný súd uvádza, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C\n318/2012 sa sťažovateľka žalobou z 27. novembra 2012 domáhala vydania motorového\nvozidla s príslušenstvom.\n43. Z príloh sťažnosti i z vyžiadaného spisu okresného súdu je zrejmé, že okresnému\nsúdu bolo 4. októbra 2013 doručené podanie sťažovateľky datované 2. septembra 2013,\noznačené ako „Návrh na vydanie predbežného opatrenia v konaní a návrh na pripustenie\n15\n\nzmeny petitu“. Z tohto podania sťažovateľky okrem iného vyplýva, že sťažovateľka\nrozšírila petit žaloby o ďalší nárok tak, že požaduje od zúčastnenej osoby (okrem vydania\nmotorového vozidla) aj zaplatenie sumy 1 582,65 €. Z podania je zrejmé, že sťažovateľka si\nnárok na peňažné plnenie uplatnila z titulu náhrady škody, ktorá podľa tvrdení sťažovateľky\npozostáva zo sumy zodpovedajúcej strate hodnoty na vozidle v sume 1 225 € za obdobie,\nkeď vozidlo nemohla užívať, nákladov na vyhotovenie znaleckého posudku v sume 98 €,\npoistného v sume 259,65 €.\n44. Následne 30. januára 2015 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľky\nz 20. januára 2015 označené ako „Návrh na pripustenie zmeny petitu návrhu“. V podaní\nokrem iného sťažovateľka uviedla, že motorové vozidlo si napokon vyzdvihla, podmienkou\nprevzatia vozidla však bola úhrada sporného nároku v sume 391,57 €, ktorú zúčastnená\nosoba požadovala ako úhradu za výfuk. Od októbra 2013 do 31. júla 2014, keď došlo\nk odovzdaniu vozidla, nastalo ďalšie zníženie jeho hodnoty, v dôsledku čoho si\nsťažovateľka objednala ďalší znalecký posudok, v súvislosti s ktorým jej vznikli náklady\nv sume 49 €. Navrhla pripustiť zmenu žaloby tak, že zúčastnená osoba je povinná uhradiť\njej sumu 2 417,22 €, trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 99,50 €, trov\nprávneho zastúpenia a odmeny za vypracovanie znaleckého posudku v sume 147 €.\nZ podania sťažovateľky z 20. januára 2015 vyplýva, že sťažovateľka si uplatňuje právo\nna náhradu škody pozostávajúcej zo sumy 1 766 € zodpovedajúcej zníženiu hodnoty vozidla\nza obdobie od 9. júna 2012 do 31. júla 2014 a zo sumy 259,65 € zodpovedajúcej nákladom\nza poistenie vozidla. Tiež si uplatňuje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume\n391,57 € za úhradu faktúry za sporný výfuk. Požaduje aj náhradu nákladov za vypracované\nznalecké posudky – v sume 98 € a 49 €, spolu 147 €. Zároveň sťažovateľka vzala späť\nžalobu v časti o vydanie motorového vozidla, keďže toto jej bolo medzičasom zúčastnenou\nosobou vydané.\n45. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka určito a zrozumiteľne formulovala\nnavrhovanú zmenu žaloby vrátane petitu v podaní z 2. septembra 2013, ako aj v podaní\nz 20. januára 2015. Je zrejmé, že v poradí v druhom návrhu z 20. januára 2015 je zahrnutý\naj nárok uplatnený návrhom na zmenu žaloby z 2. septembra 2013 a podaním z 20. januára\n2015 došlo k návrhu ďalšieho rozšírenia petitu žaloby (de facto návrh na zmenu žaloby\n16\n\nz 2. septembra 2013 bol nahradený, konzumovaný širším návrhom z 20. januára 2015,\nkeďže medzičasom došlo podľa tvrdení sťažovateľky k ďalšiemu zníženiu hodnoty\nmotorového vozidla, vzniku dodatočných nákladov sťažovateľky na vypracovanie\nznaleckého posudku v sume 49 € a vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia\nv sume zodpovedajúcej hodnote výfuku – 391,57 €). Nie je preto opodstatnené tvrdenie\nokresného súdu o nezrozumiteľnosti podaní sťažovateľky.\n46. Ústavný súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu o oneskorenosti návrhu\nna zmenu žaloby z 20. januára 2015. Návrh na zmenu žaloby z 20. januára 2015\nsťažovateľka učinila jedným podaním spolu s čiastočným späťvzatím žaloby. Nie je preto\nmožné konštatovať, že úkonu návrhu na zmenu žaloby predchádzalo späťvzatie žaloby.\nZ podania sťažovateľky je navyše zrejmé, že jej úmyslom nebolo späťvzatím žaloby\nprivodiť zastavenie konania ako celku, ale iba v časti uplatneného nároku na vydanie\nmotorového\n\nvozidla.\n\nSťažovateľka\n\nmala\n\nbez\n\nakýchkoľvek\n\npochybností\n\nzáujem\n\nna pokračovaní v konaní a na meritórnom prejednaní ňou uplatneného nároku na náhradu\nškody i nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Sťažovateľka v poradí druhý návrh\nna zmenu žaloby uskutočnila v čase, keď konanie nebolo právoplatne skončené, a navyše\ntomuto podaniu predchádzal už skorší návrh na zmenu žaloby, o ktorom okresný súd\nv období do doručenia podania z 20. januára 2015 nerozhodol napriek tomu, že táto\npovinnosť mu vyplývala z § 95 ods. 3 OSP a prekážky brániace mu rozhodnúť o návrhu\ndané neboli. Pokiaľ bol okresný súd toho názoru, že k návrhu na zmenu žaloby z 20. januára\n2015 došlo oneskorene, v odôvodnení svojho rozhodnutia nijako nevysvetlil, prečo sa\nnezaoberal skúmaním prípustnosti zmeny žaloby v znení podania sťažovateľky\nz 2. septembra 2013.\n47. Ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka sa zákonom ustanoveným\npostupom domáhala ochrany svojich práv, jej podania zodpovedajú právnemu úkonu –\nnávrhu na zmenu žaloby v zmysle Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania\nnávrhov na zmenu žaloby. Okresný súd však zmenu žaloby nepripustil s poukazom\nna oneskorenosť, neúčinnosť návrhu na zmenu žaloby a nezaoberal sa skúmaním\npodmienok prípustnosti zmeny žaloby v intenciách § 95 ods. 2 OSP účinného v čase\npodania návrhu na zmenu žaloby. Rozhodnutie okresného súdu je arbitrárne, dôvody\n17\n\nnepripustenia návrhu na zmenu žaloby sú v zjavnom rozpore so skutočnosťami\nvyplývajúcimi z obsahu spisu. Ako už bolo uvedené, návrh na zmenu žaloby z 20. januára\n2015 nemožno považovať za oneskorený a neúčinný, okresný súd tiež opomenul fakt,\nže návrhu na zmenu žaloby z 20. januára 2015 predchádzal skorší návrh na zmenu žaloby\nz 2. septembra 2013.\n48. Ústavný súd ďalej uvádza, že majetkové práva (až na určité výnimky),\nmedzi ktoré sa radí aj právo na náhradu škody, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia\npodliehajú premlčaniu, ktoré je späté s plynutím času. Nemožno pochybovať o tom,\nže nositeľ premlčaného práva má v súdnom konaní oslabené postavenie, keďže následkom\neventuálneho vznesenia námietky premlčania protistranou je neúspech žalobcu v konaní.\nUvedené by mohlo hroziť aj v predmetnom prípade, keďže pri ponechaní rozhodnutia\nokresného súdu v platnosti by sťažovateľka na účel požadovanej súdnej ochrany bola nútená\niniciovať nové súdne konanie, a to napriek tomu, že ochrany svojich majetkových práv sa\ndomáhala zákonom predpokladaným spôsobom už v minulosti v rámci konania vedeného\nna okresnom súde pod sp. zn. 11 C 318/2012.\n49. Napadnuté uznesenie okresného súdu porušuje základné právo sťažovateľky\nna súdnu ochranu i jej právo na spravodlivé súdne konanie, pretože sa arbitrárne\nvysporadúva s návrhmi sťažovateľky podanými v súlade so zákonmi, v medziach ktorých sa\nzákladného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy možno domáhať (čl. 51 ods. 1 ústavy).\nZáver okresného súdu, podľa ktorého „k späťvzatiu žaloby došlo predtým, ako bol daný\nnávrh na zmenu žaloby“, je s ohľadom na skutočnosti zistené ústavným súdom svojvoľný,\nkeďže nezodpovedá faktom dokumentovaným v príslušnom súdnom spise. Svojvôľa\nokresného súdu pri rozhodovaní o návrhoch sťažovateľky na zmenu žaloby dosahuje\nintenzitu odôvodňujúcu vysloviť porušenie sťažovateľkinho základného práva na súdnu\nochranu, pretože v dôsledku napadnutého uznesenia okresného súdu nebolo rozhodnuté\no sťažovateľkou uplatnených hmotnoprávnych nárokoch, čím konštatované pochybenie\nokresného súdu nadobúda rozmer odopretia spravodlivosti. Ústavný súd preto rozhodol, že\nuznesením okresného súdu zo 7. marca 2018 v konaní sp. zn. 11 C 318/2012 bolo porušené\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy i jej právo\nna spravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\n18\n\nZároveň napadnutým uznesením okresného súdu došlo aj k porušeniu základného práva\nsťažovateľky na rovnosť účastníkov civilného sporového konania, keďže odopretím\nmeritórneho posúdenia uplatnených hmotnoprávnych nárokov okresný súd sťažovateľku\nznevýhodnil oproti sporovej protistrane. Aj v časti namietaného porušenia základného práva\nzaručeného čl. 47 ods. 3 ústavy tak ústavný súd sťažnosti sťažovateľky vyhovel (bod 1\nvýroku tohto nálezu).\n50. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy, vzhľadom na vyhovenie sťažnosti v časti\nkonkretizovanej v predchádzajúcom odseku ústavný súd uznesenie okresného súdu\nzo 7. marca 2018 v konaní sp. zn. 11 C 318/2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\na rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).\n51. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu vyhodnotiť časové okolnosti\nrelevantných procesných návrhov sťažovateľky, ako aj ich obsah, v intenciách právnych\nzáverov ústavného súdu formulovaných v odôvodnení tohto nálezu, a následne na tieto\nprocesné úkony reagovať v súlade so základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu,\njej právom na spravodlivé súdne konanie i jej základným právom na rovnosť účastníkov\nkonania. V ďalšom konaní je totiž okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu\n(§ 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde).\n52. V nadväznosti na vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľky\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 47 ods. 3\nústavy, zrušenie rozhodnutia okresného súdu a príkaz okresnému súdu, aby o podanom\nnávrhu sťažovateľky na zmenu žaloby znovu konal a rozhodol, v tomto štádiu nemožno\nkonštatovať porušenie práva sťažovateľky zaručeného čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu. Ústavný súd preto v časti o vyslovenie porušenia čl. 20 ods. 1\nústavy a čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu sťažnosti nevyhovel (bod 4 výroku tohto\nnálezu).\n53. Sťažovateľka v petite sťažnosti namietala porušenie základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom však nekonkretizovala, do ktorého z čiastkových práv\ntvoriacich obsah predmetného článku malo byť napadnutým rozhodnutím okresného súdu\n\n19\n\nzasiahnuté. V sťažnosti sťažovateľka vo vzťahu k čl. 48 ods. 2 ústavy uvádza, že pokiaľ by\nsúd rozhodol o zmene žaloby ešte v roku 2013, mohla sťažovateľka podať žalobu opätovne,\navšak tým, že súd bez splnenia zákonných podmienok nerozhodol o zmene žaloby takmer\npäť rokov, porušil najmä jej právo garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy. Z uvedeného ústavný\nsúd vyvodil, že sťažovateľka namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov.\n54. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo\nna prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\n55. V petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 45 zákona o ústavnom súde),\nsťažovateľka namietala porušenie práva garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy len samotným\nrozhodnutím všeobecného súdu.\n56. Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu k porušeniu sťažovateľkinho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, obdobne aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru by mohlo dôjsť v dôsledku nečinnosti alebo nesprávnej činnosti všeobecných\nsúdov zúčastnených na predmetnom konaní, avšak iba samotnými rozhodnutiami\ntýchto súdov uvedené práva sťažovateľky porušené byť nemohli (m. m. III. ÚS 143/05,\nIV. ÚS 11/08, II. ÚS 257/2012).\n57. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosti v časti o vyslovenie porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n58. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,\nktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,\nprimerané finančné zadosťučinenie. Rovnako tak podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona\no ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa\nporušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\n20\n\n59. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, keď sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nposkytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie\nkonanie bez porušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Priznanie primeraného\nfinančného zadosťučinenia prichádza do úvahy predovšetkým v tých prípadoch,\nkeď porušenie základného práva alebo slobody už nie je možné napraviť, a to napríklad\nzrušením protiústavného rozhodnutia či opatrenia, prípadne uvedením do pôvodného stavu\n(napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 139/02).\n60. V posudzovanom prípade možno konštatované porušenie práv sťažovateľky\npodľa názoru ústavného súdu v plnej miere kompenzovať zrušením uznesenia okresného\nsúdu a vrátením veci na ďalšie konanie. Ústavný súd preto sťažnosti v časti o zaplatenie\nprimeraného finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\nV.\nTrovy konania\n61. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n62. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n63. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal\nsťažovateľke náhradu trov konania v sume 390,50 € (bod 3 výroku tohto nálezu), a to za dva\núkony právnej služby vykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné\nvyhotovenie sťažnosti) v hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote\npo 9,21 €, zvýšené o 20 % dane z pridanej hodnoty (65,08 €). Náhradu za tretí úkon právnej\nslužby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému súdu 20. decembra\n\n21\n\n2019, ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska\nnepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci\na v prevažnej časti v ňom sťažovateľka iba zopakovala už skôr v sťažnosti prezentované\nargumenty.\n64. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n65. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. februára 2020\n\nMiroslav Duriš\npredseda senátu\n\n22", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "arbitrárnosť", "žaloba-späťvzatie", "žaloba-zmena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/318/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:038be648-5dd5-4c52-8291-d67d4f14a3c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.460.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.460.2019.1"}, {"guid": "ussr:1d29ef8a-087e-4f9e-a59b-1dfe2b03030d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2016 z 9. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-09", "citacie_n": 58, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.18.2016.1"}, {"guid": "ussr:b306a395-fea6-448b-8de9-acdc87891de4", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 257/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 257/2012 z 11. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-11", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b306a395-fea6-448b-8de9-acdc87891de4"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:05db96a3-00e5-4c40-87f5-b54026a2734a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/08 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db96a3-00e5-4c40-87f5-b54026a2734a"}, {"guid": "ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 171/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/06 z 5. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-05", "citacie_n": 656, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b6ed84-6077-4e0d-b3c0-788821a16354"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:cc96da86-3481-47ca-9fca-a8b5949304ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 143/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 143/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc96da86-3481-47ca-9fca-a8b5949304ad"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 132/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 132/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 455, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ff5e126-bd9c-4275-bb8c-ed1433a7b866"}, {"guid": "ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 15/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 15/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 425, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a4b0e85e-72ca-4fe9-9f15-3a1f36dc4394"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 14/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 14/01 z 23. 8. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-08-23", "citacie_n": 91, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:20585a01-312b-4403-b365-dc5d922bdd64"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9908c8c5-eb58-449a-8526-eade66257b8c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 47/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 47/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.47.2025.2"}, {"guid": "ussr:d8672cf3-7b38-423e-99b4-25937ef28b7c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.599.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2023 z 11. 1. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-01-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.599.2023.1"}, {"guid": "ussr:66e4c76f-7fdf-4a7a-8d4c-129bbf645cb0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.324.2023.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 324/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 324/2023 z 20. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.324.2023.1"}, {"guid": "ussr:38a94f38-09ef-4db7-93eb-93c6f35c2381", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.28.2022.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 28/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/2022 z 19. 5. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-05-19", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.28.2022.2"}, {"guid": "ussr:038be648-5dd5-4c52-8291-d67d4f14a3c9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:1.US.460.2019.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 460/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 460/2019 z 19. 11. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-11-19", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:1.US.460.2019.1"}]}