{"guid": "ussr:75d14395-b3bb-4f76-acd3-d09303d22466", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.487.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 487/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 487/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 487/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.487.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/75d14395-b3bb-4f76-acd3-d09303d22466", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.487.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.487.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.487.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 487/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou Brázdil & Brázdilová advokátska kancelária, s. r. o., Trhová 1, Zvolen, v mene\nktorej koná advokát JUDr. Jozef Brázdil, ktorou namieta porušenie základných práv podľa\nčl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Nové\nMesto nad Váhom č. k. 7 C 183/2011-799 z 13. decembra 2019 a uznesením Okresného\nsúdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 7 C 183/2011-764 z 31. júla 2019, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej\nlen „okresný súd“) č. k. 7 C 183/2011-799 z 13. decembra 2019 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie z 13. decembra 2019“) a uznesením okresného súdu č. k. 7 C 183/2011-764 z 31.\njúla 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie z 31. júla 2019“).\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 7 C 183/2011, ktoré bolo zastavené uznesením okresného súdu\nz 12. decembra 2017, potvrdeným Krajským súdom v Trenčíne rozsudkom sp. zn.\n5 Co 148/2018 z 28. marca 2019. Sťažovateľ podal proti tomuto rozsudku dovolanie 6. júna\n2019. Okresný súd vyzval žalobcu na úhradu súdneho poplatku za dovolanie v sume 10 €\npodľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „sadzobník“), ktorý tvorí\nprílohu k zákonu Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku\nza výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych\npoplatkoch“). Výzva bola doručená právnemu zástupcovi sťažovateľa 13. júna 2019.\nSťažovateľ súdny poplatok v stanovenej lehote neuhradil a okresný súd napadnutým\nuznesením z 31. júla 2019 dovolacie konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho poplatku.\n3. Sťažovateľ podal proti uzneseniu z 31. júla 2019 vydanému vyšším súdnym\núradníkom sťažnosť, v ktorej namietal vyrubenie poplatku v nesprávnej výške s poukazom\nna znenie položky 1a) sadzobníka, podľa ktorej je poplatok v sume 16,50 €. Ďalej namietal\nže sa táto položka nevzťahuje na dovolacie konanie, ktorého predmetom je posúdenie\nprávomoci, a podanie bolo urobené elektronicky, takže podľa § 6 ods. 3 zákona o súdnych\npoplatkoch mal byť poplatok znížený o 50 %.\n4. Okresný súd napadnutým uznesením z 13. decembra 2019 vydaným sudcom\nsťažnosť sťažovateľa zamietol ako nedôvodnú. K námietke nesprávne uvedenej výšky\nuviedol, že „... v uznesení bola nesprávne uvedená položka podľa ktorej bol súdny poplatok\nza dovolanie vyrubený, nakoľko v prípade takéhoto dovolania sa súdny poplatok vyrubuje\npodľa § 6 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. a nie podľa položky 1 Sadzobníka súdnych\npoplatkov. Ide však o zrejmú nesprávnosť, pričom výška súdneho poplatku je určená\nsprávne sumou 10,- Eur.“. Vo vzťahu k námietke krátenia poplatku za elektronické podanie\n2\n\nokresný súd uviedol, že „... poukazuje súd na § 6 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb., z ktorého\nvyplýva, že ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými\nprostriedkami a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje inak,\nsadzba poplatku by bola 50% zo sadzby ustanovenej v sadzobníku. V danom prípade však\nsúdny poplatok nie je vyrubovaný podľa Sadzobníka súdnych poplatkov, ale podľa § 6\nods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. Ku jeho kráteniu preto v danom prípade nedochádza\na poplatok bol určený správne. Žalobca zaplatil súdny poplatok za dovolanie až dňa\n06.08.2019, teda po stanovenej lehote na zaplatenie.“.\n5. Sťažovateľ v sťažnosti namieta, že súdny poplatok mu bol vyrubený v rozpore\nso zákonom ustanovenou výškou, pretože okresný súd neaplikoval § 6 ods. 3 zákona\no súdnych poplatkoch. Namieta porušenie práva na spravodlivý proces, súdnu ochranu\na porušenie princípu rovnosti účastníkov. Sťažovateľ vyjadruje presvedčenie, že by\no súdnych poplatkoch mal už v prvom stupni rozhodovať sudca. Vo vzťahu k namietanému\nporušeniu\n\nprincípu\n\nrovnosti\n\nv konaní\n\nargumentuje\n\nrozporom\n\nmedzi\n\nvýrokom\n\na odôvodnením napadnutého uznesenia z 13. decembra 2019 a nedostatkom jeho dôvodov,\nktoré vidí vo výklade v neprospech poplatníka. Porušenie práva na súdnu ochranu\na spravodlivý proces odvodzuje od odňatia možnosti konať pred dovolacím súdom\nv dôsledku nesprávneho právneho posúdenia poplatkovej povinnosti.\n6. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný\nsúd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie o nej nálezom takto rozhodol:\n„Uznesením Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom pod čís. 7 C/183/2011-799\nzo dňa 13.12.2019 a uznesením Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom pod čís.\n7 C/183/2011-764 zo dňa 31.7.2019 bolo porušené ústavné právo garantované v čl. 46\nods. 1 ústavy na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nÚstavný súd SR Uznesenie Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom pod čís.\n7 C/183/2011-799 zo dňa 13.12.2019 a uznesenie Okresného súdu v Novom Meste nad\nVáhom pod čís. 7 C/183/2011-764 zo dňa 31.7.2019 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\nOkresný súd v Novom meste nad Váhom je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy\nprávneho zastúpenia...“\n3\n\n7. Pri posúdení sťažnosti podľa jej obsahu, a to vo vzájomnej súvislosti\nsťažovateľom uvádzaných dôvodov a znenia petitu, z nej možno vyvodiť, že sťažovateľ\nnamieta aj porušenie čl. 47 ods. 3 ústavy, preto sa ústavný súd zaoberal aj namietaným\nporušením rovnosti strán v konaní.\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúra\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\n4\n\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní rovní.\n14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nIII.\nPredbežné prerokovanie\nIII.A. K napadnutému uzneseniu z 31. júla 2019\n15. Proti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 31. júla 2019, ktoré vydal vyšší\nsúdny úradník, bol sťažovateľ oprávnený podať sťažnosť (čo aj využil), o ktorej bol\noprávnený a povinný rozhodnúť okresný súd obsadený sudcom. Právomoc okresného súdu\nrozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.\nÚstavný preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom\nsúde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.\nIII.B. K namietanému porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením z 13. decembra 2019\n16. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, ako aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem\nsvojvôle možno interpretovať ako prípady, keď všeobecný súd urobí záver v inom, než\nzákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez\n5\n\nbližších nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade\na aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,\nak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich\núčel a význam (III. ÚS 264/05, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky, č. 100/2005).\n17. Predmetom sporu je výklad ustanovenia § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch.\nKým okresný súd zaujal stanovisko o neaplikovateľnosti tohto ustanovenia na vec\nsťažovateľa, sťažovateľ je opačného právneho názoru, dovoláva sa rozširujúceho výkladu\nvo svoj prospech s poukazom na účel predmetného ustanovenia. V tejto súvislosti je\npotrebné zdôrazniť, že úlohou ústavného súdu nie je nahrádzať výklad jednoduchého práva\nrealizovaný okresným súdom svojím vlastným, ale len kontrola zlučiteľnosti uplatneného\nvýkladu so základnými právami sťažovateľa.\n18. Ak okresný súd vzhliadol neaplikovateľnosť § 6 ods. 3 zákona o súdnych\npoplatkoch na poplatkovú povinnosť sťažovateľa spočívajúcu v tom, že jeho poplatková\npovinnosť sa neriadila sadzobníkom, ale explicitným textom zákonného ustanovenia § 6\nods. 1 zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom v rozhodnom čase, nejde o názor\nz ústavného hľadiska neakceptovateľný. Sporný § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch\ntotiž určuje pre tam uvedené prípady, že „sadzba poplatku je 50 % zo sadzby poplatku\nustanovenej v sadzobníku“. Uvedené ustanovenie pri určovaní zníženej výšky poplatku teda\npredpokladá, že ide o poplatok určený sadzobníkom, nie zákonným textom. Výklad zvolený\nokresným súdom je jedným z možných, prísne textualistickým, ale nevykazuje znaky\nlogického excesu. Sťažovateľova argumentácia smerujúca k zásade, že ukladanie daní\na poplatkov musí mať zákonný podklad a v prípade nejasností sa normatívny text musí\nvykladať v prospech poplatníka, je relevantná. Avšak platí za predpokladu nejasnosti alebo\nneurčitosti textu zákona, čo (s poukazom na citovanú formuláciu) nie je tento prípad.\n19. Pokiaľ ide o formálne pochybenie uvedenia položky sadzobníka na úrovni\nrozhodovania vyššieho súdneho úradníka, toto bolo napravené v priebehu konania\nnapadnutým uznesením z 13. decembra 2019, pričom nemalo vplyv na vecnú správnosť\nrozhodnutia a nespôsobilo určenie poplatku v nesprávnej výške. Preto v tejto súvislosti\n6\n\nnemožno uvažovať o zásahu do práv sťažovateľa ústavne relevantnej intenzity.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že medzi napadnutým uznesením\nokresného súdu a namietaným porušením označených práv sťažovateľa neexistuje taká\npríčinná súvislosť, ktorá by signalizovala možnosť po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie\nkonanie vysloviť ich porušenie. S prihliadnutím na ústavne akceptovateľné dôvody\nnapadnutého uznesenia ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2\npísm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nIII.C. K namietanému porušeniu čl. 47 ods. 3 ústavy napadnutým uznesením\nz 13. decembra 2019\n20. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým\nvtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa\nnamietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia\nalebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,\npretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,\nII. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za iné dôvody zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu,\npredovšetkým intenzitu pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní\ndotknutého orgánu verejnej moci a ich ústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou\nsťažovateľ priamo alebo nepriamo k pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany\ndotknutému orgánu verejnej moci svojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska\npožiadaviek na ochranu práva, ktorého porušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\n21. Ústavný súd nezistil ústavnú nekonformnosť výkladu zvoleného okresným\nsúdom, od ktorej sťažovateľ odvodzoval porušenie princípu rovnosti strán. Nesúhlas\nsťažovateľa s právnou úpravou právomoci vyššieho súdneho úradníka vo veciach\npoplatkových povinností nevykazuje žiaden vecný súvis s rovnosťou strán v konaní a ani\nnemôže byť predmetom konania o individuálnej ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ spájal\nporušenie rovnosti aj so všeobecným tvrdením, že súd sa musí zaoberať relevantnými\n7\n\ndôkazmi predloženými obomi stranami sporu, avšak bez bližšieho zdôvodnenia nie je\nzrejmé, akými ním predloženými dôkazmi sa okresný súd nezaoberal, najmä ak z podstaty\nsporu vyplýva, že sporná bola otázka výkladu zákonného ustanovenia, čiže právne\nposúdenie veci. Pre nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi namietaným porušením\nčl. 47 ods. 3 ústavy a napadnutým uznesením okresného súdu ústavnú sťažnosť aj v tejto\nčasti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde.\n22. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku stratilo opodstatnenie zaoberať sa\nďalšími návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie\nporušenia práva alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-dovolacie konanie", "poplatok-súdny", "podmienky konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 55/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 55/05 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 1279, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:933c0239-7912-4bbe-9f03-fcff51781745"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "03d4a577-0d35-4adb-a7c8-531ad0825bfe:f5384e26-7f12-472e-b3f2-8f769c3cb370", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8316200782.1", "spisova_znacka": "5Co/148/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co/148/2018 z 12. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2019-06-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8316200782.1"}], "citovane_v": []}