{"guid": "ussr:6fbe11d3-08fb-4c7a-9a66-593ec79bcbb7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.490.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 490/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 490/2020 z 22. 10. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. októbra 2020, sp. zn. II. ÚS 490/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.490.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-10-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6fbe11d3-08fb-4c7a-9a66-593ec79bcbb7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.490.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.490.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.490.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 490/2020-12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. októbra 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jurajom Gavalcom, advokátska kancelária,\nTeodora Tekela 23, Trnava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17\nods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trenčíne\nsp. zn. 23 Tpo 52/2020 z 8. júna 2020 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n6. augusta 2020\n\ndoručená\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ), ktorou namietal porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský\n\nsúd“) sp. zn. 23 Tpo 52/2020 z 8. júna 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského\nsúdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný\nna základe\n\nuznesení\n\nvyšetrovateľa\n\nOkresného\n\nriaditeľstva\n\nPolicajného\n\nzboru,\n\nodboru kriminálnej polície Trenčín (ďalej len „vyšetrovateľ“) z 13. novembra 2019,\n18. decembra 2019 a 28. januára 2020 pre zločin a obzvlášť závažný zločin nedovolenej\nvýroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie\na obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c) a d) a ods. 2 písm. c) v spojení s § 138\npísm. j) Trestného zákona, ktoré boli spojené do spoločného konania uznesením\nvyšetrovateľa zo 6. februára 2020.\n3. Uznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n6 Tp 191/2019 z 15. novembra 2019 bol sťažovateľ vzatý do väzby z dôvodov uvedených\nv § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín podal\n5. mája 2020 návrh na predĺženie lehoty trvania jeho väzby.\n4. Ďalším uznesením okresného súdu sp. zn. 17 Tp 40/2020 z 21. mája 2020 bolo\nrozhodnuté o rozšírení dôvodov väzby aj na skutok uvedený v uzneseniach vyšetrovateľa\nz 18. decembra 2019 a 28. januára 2020 a súčasne okresný súd predĺžil lehotu jeho väzby\no jeden mesiac do 13. júla 2020. Krajský súd uznesením sp. zn. 23 Tpo 52/2020\nz 8. júna 2020\n\nzamietol\n\nsťažnosť\n\nsťažovateľa\n\nproti\n\nuzneseniu\n\nokresného\n\nsúdu\n\nz 21. mája 2020.\n5. Podľa sťažovateľa došlo k porušeniu jeho označených práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy, pretože „rozširovať väzobné stíhanie o nový dôvod väzby s poukazom na okolnosti,\nktoré boli, resp. mali byť orgánom činným v trestnom konaní známe už oveľa skôr, nie je\nmožné. Ich skoršie neuplatnenie len kvôli nedôslednosti, nečinnosti či nepozornosti\npríslušných orgánov nemôže byť totiž na ťarchu obvineného.\nNemožno pripustiť taký stav, kedy by obvinený stratil v podstate akúkoľvek právnu\nistotu a kedy by naopak na strane druhej orgány činné v trestnom konaní získali až príliš\nsilné postavenie, zaručujúce im možnosť predkladať v akomkoľvek čase skutočnosti\n\n2\n\nim už skôr známe, príp. neznáme len v dôsledku nedostatkov na ich strane, za účelom\nzdôvodnenia jednotlivých väzobných dôvodov u obvineného (Uznesenie NS SR\nč.k. 6 Tost 31/2011 zo dňa 6.10.2011, 4 Tost 38/2013 zo dňa 28.11.2013 a iné).\nRozšírenie dôvodov väzby súdom je v rozpore s postupmi uplatňovanými v aplikačnej\npraxi, v rozpore s právom sťažovateľa na osobnú slobodu, do ktorého súd týmto\nrozhodnutím priamo neoprávnene zasiahol.\nV tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľ je obmedzený na osobnej\nslobode od 13.11.2019, a teda bol k dispozícii orgánom činným v prípravnom trestnom\nkonaní aj v čase vznesenia ďalších obvinení dňa 18.12.2019 a 28.1.2020, preto nemožno\nakceptovať predlžovanie väzby z tohto dôvodu tesne pred uplynutím základnej lehoty trvania\nväzby a tváriť sa, že je to v poriadku, bez vysvetlenia, čo bránilo včasnému uplatneniu\ntakéhoto rozšírenia väzobných dôvodov.\nSťažovateľ tvrdí, že k rozšíreniu dôvodov väzby došlo neskoro z dôvodu\nnedôslednosti, nečinnosti či nepozornosti príslušných orgánov, čo nemôže byť na ťarchu\nsťažovateľa. S názorom Krajského súdu v Trenčíne, že odmietnuť rozšírenie dôvodu väzby\nlen pre omeškanie by bolo aj v neprospech sťažovateľa. Teda súd tvrdí, že takýto postup bol\nzvolený v prospech sťažovateľa, s čím nemožno súhlasiť, pravda je taká, že ak by súd takto\nnepostupoval, nebol by dôvod na predĺženie lehoty väzby a sťažovateľ by sa po uplynutí\nzákladnej lehoty trvania väzby dostal na slobodu...\nPodľa rozhodnutí ústavného súdu (a ESĽP) je potrebné prihliadnuť aj na to,\nči orgány činné v trestnom konaní postupujú vo väzobnej veci so zvýšenou starostlivosťou.\nUž z predchádzajúcej časti venovanej rozšíreniu dôvodov väzby je jasné,\nže o zvýšenej starostlivosti v danom prípade nemožno hovoriť.\nOkresný súd Trenčín v odôvodnení uznesenia na jednej strane tvrdí, že došlo\nk oneskorenému znaleckému skúmaniu osobnosti obvineného, že tento argument obhajoby\nje správny, na strane druhej však súd tvrdí, že nie je správny argument obhajoby,\nže v dôsledku oneskoreného znaleckého skúmania osobnosti obvineného nie je možné\n(nebolo možné) ukončiť vyšetrovanie v základnej lehote trvania väzby.\nZároveň súd poukazuje v tejto súvislosti na fakt, že v rámci vyšetrovania sa\nvykonávali aj iné úkony, ktoré si vyžiadali čas.\n\n3\n\nKrajský súd v Trenčíne zase vo svojom rozhodnutí uvádza, že orgány činné\nv trestnom konaní konali s osobitnou starostlivosťou a urýchlene aj keď uniklo ich\npozornosti možné použitie ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák., v čom sťažovateľ vidí logický\nrozpor.\nDôvodom podania návrhu na predĺženie lehoty trvania väzby bola len a len chyba\norgánov činných v trestnom konaní, ktoré si pri vznášaní obvinenia nevšimli okolnosti, ktoré\nodôvodňujú aplikáciu ustanovenia § 47 ods. 2 Tr. zák. v prípade sťažovateľa, ktorú nemôže\npomáhať napraviť súd predĺžením väzby, naopak, súd musí sťažovateľovi poskytnúť\nv takomto prípade ochranu.\nZa obzvlášť závažný zločin bolo vznesené obvinenie sťažovateľovi uznesením zo dňa\n18.12.2019, teda už v tomto okamihu mali orgány činné v trestnom konaní vedieť o potrebe\naplikácie vyššie uvedeného ustanovenia a pribrať do konania znalca, ktorý mal potrebné\notázky zodpovedať, čo urobili až uznesením zo dňa 22.4.2020.\nZa najdôležitejšie považuje sťažovateľ uviesť, že potreba aplikácie ustanovenia § 47\nods. 2 Tr. zák. a teda ani potreba znaleckého skúmania, nevznikla z dokazovania\nvykonávaného počas vyšetrovania, táto potreba tu bola od vznesenia obvinenia a vznikla\nuž samotným vznesením obvinenia, len si ju prokurátor všimol až po skončení vyšetrovania,\nkeď mu bol predložený spis na vypracovanie obžaloby.\nSťažovateľ si dovolí poukázať na to, že ak by bol znalec do konania pribratý včas\na nestihol by znalecký posudok vypracovať počas základnej lehoty trvania väzby, nebol by\nto dôvod na predlžovanie lehoty väzby.\nAko môže byť potom takýmto dôvodom stav, keď znalec nie je včas ani pribratý.\nNevyhnutnosť doby trvania väzby, ktorá sa musí posudzovať v každej veci podľa jej\nosobitných okolností, nemožno stotožňovať so zákonnými lehotami ustanovenými v § 71\nTrestného poriadku, na ktoré možno väzbu v prípravnom konaní a v konaní pred súdom\npredĺžiť. Základný princíp, že väzba má trvať len nevyhnutnú dobu, vyjadruje kvalitatívne\niný limit, než je zákonný limit, do ktorého môže byť väzba maximálne predĺžená.\nPožiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby neprekročilo\nnevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov väzby, ale aj\ndoterajší postup orgánov činných v trestnom konaní. Právo na osobnú slobodu zaručené\nv čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky môže byť totiž porušené aj tým, že orgány\n4\n\nčinné v trestnom konaní nepostupujú v trestnom konaní v čase, keďže obvinený vo väzbe,\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. októbra 2001)...\nO obtiažnosť v danej veci nejde, vec nie je zložitá, komplikovaná a ani časovo\nnáročná, aj znalecký posudok, na ktorý sa zabudlo, bol vypracovaný za 3 týždne\n(poukazujem na R 24/1999 pod I.).\nVo veci nie sú ani iné závažné dôvody, za ktoré nemožno považovať ani prípadné\nnevypracovanie znaleckých posudkov (poukazujem na R 24/1999 pod II.).\nSťažovateľ zdôrazňuje, že trestné stíhanie nie je možné skončiť nie pre zákonný\ndôvod, teda pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov, ale nebolo ho možné\nskončiť len s poukazom na nedôslednosť nečinnosť alebo nepozornosť príslušných orgánov.\nArgumentácia súdu, vyššie uvedená, je zjavne svojvoľná a použitá s cieľom\nodôvodniť zvolený postup súdu, teda predĺženie lehoty trvania väzby, predĺženie\nväzby sťažovateľa nespadá pod zákonný predpoklad na jej predĺženie podľa § 76 ods. 3\nTr. por...“.\n6. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal toto\nrozhodnutie:\n„Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 23Tpo/52/2020-46 zo dňa 8.6.2020 porušil\nústavné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa článkov 17 ods. 2 a 5 Ústavy\nSlovenskej republiky.\nUznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tpo/52/2020-46 zo dňa 8.6.2020\nsa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.“\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n7. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\n5\n\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje\ninak.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť osobnej\nslobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n12. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.\n13. Podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku obvinený môže byť vzatý\ndo väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý\nbolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody\nna podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších\nkonkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti,\n6\n\ndokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo\nktorým hrozil.\n14. Podľa § 76 ods. 3 Trestného poriadku predĺžiť väzbu je možné len vtedy,\nak nebolo možné pre obtiažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov trestné stíhanie\nskončiť a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené alebo podstatne\nsťažené dosiahnutie účelu trestného konania.\n15. Podľa § 76 ods. 6 Trestného poriadku celková lehota väzby v prípravnom konaní\nspolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť a) dvanásť mesiacov, ak je vedené\ntrestné stíhanie pre prečin, b) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin,\nc) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin.\n16. Podľa § 76 ods. 8 Trestného poriadku ak je obvinený v tom istom konaní stíhaný\nza viac trestných činov, na určenie lehoty uvedenej v odseku 6 je rozhodujúci čin\nnajprísnejšie trestný; rozhodnutie o väzbe sa však na tento čin musí pri vymedzení dôvodov\nväzby skutkovo vzťahovať. Ak je to potrebné na dosiahnutie tohto účelu, môže súd\na v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie na návrh prokurátora rozhodnúť\no zmene dôvodov väzby.\n17. Podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dokonaný\ntrestný čin úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, ublíženia na zdraví podľa\n§ 155, nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 2, 3 alebo 4, obchodovania s ľuďmi\npodľa § 179, zverenia dieťaťa do moci iného podľa § 180 ods. 2 alebo 3 alebo podľa § 181,\nbrania rukojemníka podľa § 185, zavlečenia do cudziny podľa § 187, lúpeže podľa § 188,\nvydierania podľa § 189 ods. 2, 3 alebo 4, hrubého nátlaku podľa § 190 alebo § 191 ods. 2, 3\nalebo 4, znásilnenia podľa § 199, sexuálneho násilia podľa § 200, sexuálneho zneužívania\npodľa § 201 ods. 2, 3 alebo 4, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208,\nvšeobecného ohrozenia podľa § 284, ohrozenia bezpečnosti vzdušného dopravného\nprostriedku a lode podľa § 291, zavlečenia vzdušného dopravného prostriedku do cudziny\npodľa § 293, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296,\n\n7\n\nzaloženia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny podľa § 297, teroru podľa § 313\nalebo § 314, násilného prekročenia štátnej hranice podľa § 354 ods. 2, 3 alebo 4,\nprevádzačstva podľa § 355 ods. 3, 4 alebo 5, výroby detskej pornografie podľa § 368,\ngenocídia podľa § 418, teroristického útoku podľa § 419, niektorých foriem účasti\nna terorizme podľa § 419b, financovania terorizmu podľa § 419c, cestovania na účel\nterorizmu podľa § 419d alebo neľudskosti podľa § 425, ktorý už bol za takéto trestné činy,\nhoci aj v štádiu pokusu, dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom odňatia slobody, uloží\nmu trest odňatia slobody na doživotie, ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1\npísm. a) a b); inak mu uloží trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov, ak tomu nebránia\nokolnosti hodné osobitného zreteľa. Súd však nemôže takému páchateľovi uložiť trest\nodňatia slobody pod dvadsať rokov.\n18. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu a právne posúdenie veci ústavným súdom\n19. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka sťažovateľa, že napadnutým\nuznesením krajského súdu došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5\nústavy z dôvodov uvedených v bode 5. Tieto námietky sťažovateľa sú však iba opakovaním\njeho argumentácie použitej v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu z 1. júna 2020, ktorú\npriložil k ústavnej sťažnosti, ktorým okresný súd vo výroku I zmenil u sťažovateľa dôvody\njeho väzby uvedené v § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku tak, že sa rozširujú na skutok\nvymedzený v uzneseniach vyšetrovateľa z 18. decembra 2019 a 28. januára 2020,\na tiež proti výroku II okresného súdu, ktorým predĺžil sťažovateľovi lehotu jeho väzby\ndo 13. júla 2020.\n\n8\n\n19.1 Ústavný súd je toho názoru, že ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne\nneopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n19.2\n\nPodľa\n\nkonštantnej\n\njudikatúry\n\nústavného\n\nsúdu\n\nmožno\n\no\n\nzjavnej\n\nneopodstatnenosti návrhu na začatie konania hovoriť vtedy, ak namietaným postupom\norgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré\noznačil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\nnamietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu a základným\nprávom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (I. ÚS 66/98,\nIII. ÚS 168/05, IV. ÚS 136/05, I. ÚS 453/2011). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať\nzáver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer,\nresp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08, I. ÚS 165/2015).\n19.3 Ústavný súd v úvode konštatuje, že pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného\nsúdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, neprislúcha mu hodnotiť správnosť\nskutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, tak ako to požaduje\nsťažovateľ, pretože nie je prieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom\nzákonnosti.\n19.4 Vychádzajúc zo sťažnostnej argumentácie sťažovateľa, po preskúmaní\nnapadnutého uznesenia krajského súdu ústavný súd konštatuje, že podstatné námietky\nsťažovateľa opomínajú konkrétnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a tiež\nrelevantnú judikatúru ústavného súdu k označeným článkom ústavy a ústavnú sťažnosť\nmožno podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na jej skutočný obsah (nesúhlas sťažovateľa\nso závermi krajského súdu) vyhodnotiť v podstate ako ďalšie pokračovanie v jeho\nargumentácii, čím podaná ústavná sťažnosť nedosahuje potrebnú ústavnú intenzitu.\nPodľa názoru ústavného súdu sťažovateľ neuvádza žiadnu ústavne významnú argumentáciu\n9\n\na jeho argumentačná pozícia spočíva výlučne v rovine podústavného práva a tvrdenému\nzásahu do označených práv bez bližšej argumentácie k jednotlivým označeným právam\npodľa ústavy. Sťažovateľ, ako bolo už uvedené v podanej ústavnej sťažnosti, uvádza\ntotožné námietky, ako uviedol v konaní na súde prvej a odvolacej inštancie a svojou\nústavnou sťažnosťou vlastne pokračuje v polemike so všeobecnými súdmi o tom, k akým\nzáverom mali všeobecné súdy dospieť. Sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy má však iný\núčel a význam (sleduje ochranu základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a slobôd),\na preto ústavný súd nevzhliadol príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením\noznačených práv (bod 1 tohto uznesenia) a napadnutým uznesením krajského súdu.\n19.5 Krajský súd rozhodol, že sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu\n(pozri bod 19) bola zamietnutá ako nedôvodná. K vytýkaným chybám a nezákonnosti\npostupu okresného súdu v relevantnej časti svojho uznesenia uviedol: „Sudca pre prípravné\nkonanie správne procesne postupoval, keď v prípravnom konaní o návrhu prokurátora na\npredĺženie lehoty väzby a zmenu dôvodov väzby, rozhodoval na osobitnom procesnom úkone\n- výsluchu obvineného. Obvinený tu mal možnosť pred súdom sa vyjadriť k návrhu\nprokurátora, pričom k tomuto návrhu sa vyjadril písomne aj obhajca (výsluchu sa\nnezúčastnil z dôvodu kolízie termínov). Návrh prokurátora na predĺženie lehoty väzby\nv prípravnom konaní bol podaný na súd prvého stupňa už dňa 5.5.2020, teda v lehote\nstanovenej v § 76 ods. 2 Tr. por.\nZ podrobného písomného odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva,\nže sudca pre prípravné konanie sa pred rozhodnutím o návrhoch prokurátora dôsledne\nzaoberal trvaním podmienok väzby, ako z pohľadu dôvodnosti trestného stíhania\nobvineného - § 71 ods. 1 Tr. por., tak aj existenciou dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c)\nTr. por. - pokračovanie v trestnej činnosti. V tejto súvislosti bolo poukázané na výsledky\ndoterajšieho dokazovania.“\n19.6 Ďalej k vytýkaným chybám prvostupňového rozhodnutia o väzbe krajský súd\nuviedol:\nK výroku I o zmene dôvodov väzby\n„V zásade je možné prisvedčiť názoru obhajcu v tom, že už odo dňa 6.2.2020, kedy\ndošlo k spojeniu vyššie uvedených trestných vecí, vznikol dôvod pre zmenu dôvodov väzby\n10\n\npodľa § 76 ods. 8 Tr. por. Ide o zmenu tzv. vecných dôvodov väzby, o ktorej ale súd môže\nv prípravnom konaní rozhodnúť na návrh prokurátora alebo aj sám, ale len v prípade,\nak zároveň rozhoduje o väzbe z iného dôvodu. Z ustanovenia § 76 ods. 8 Tr. por. pritom\nnevyplýva, že by k takejto zmene vecných dôvodov väzby muselo dôjsť neodkladne po vzniku\ntakéhoto dôvodu, ktorým v tomto prípade bolo spojenie trestných vecí. Faktom však je,\nže aj v súlade s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu..., obvinený, ktorý je vo väzbe,\nmusí vždy vedieť, pre aké skutkové dôvody (trestné činy) sa nachádza vo väzbe.\nSúčasne je potrebné uviesť, že zmena vecných dôvodov väzby podľa § 76 ods. 8\nTr. por. je robená aj v prospech obvineného, ktorý okrem vedomosti o skutkových dôvodoch\nväzby z hľadiska možností jeho obhajoby, súčasne má zabezpečené započítanie celej doby\nstrávenej vo väzbe do trestu (trestov) uloženého za ktorýkoľvek trestný čin, na ktorý sa\nuznesenie o väzbe (vrátane rozhodnutia o zmene dôvodov väzby) vzťahuje. Dôležité je, že sa\ntakto započítava celá doba trvania väzby, nielen doba od rozhodnutia o zmene dôvodov\nväzby.\nAj z pohľadu vyššie uvedených dôsledkov rozhodnutia o zmene dôvodov väzby,\nje potom potrebné hodnotiť určité „omeškanie“ pri podávaní návrhu prokurátora na vyššie\nuvedenú zmenu vecných dôvodov väzby. Odmietnuť takúto zmenu dôvodov väzby len\npre takéto omeškanie, by bolo preto aj v neprospech obvineného.\nNapokon je potrebné uviesť, že v prejednávanej veci pritom ani nejde o tzv. reťazenie\nväzieb (bratie do väzby po skončení väzby v jednej trestnej veci v ďalšej trestnej veci, a to aj\nviackrát opakovane). Zároveň nejde ani o prípad postupného rozširovania jednotlivých\ndôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) až c) Tr. por., hoci tieto boli dané od počiatku,\nresp. dôvody boli známe podstatne skôr, než bol podaný návrh na takúto zmenu.\nSenát nadriadeného súdu sa preto nestotožnil s názorom obhajcu v tom, že výrok\nv bode I. uznesenia súdu prvého stupňa nekorešponduje s rozhodovaním Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky.“\nK výroku II o predĺžení lehoty väzby krajský súd uviedol:\n«K vytýkanej chybe v sťažnosti obvineného, týkajúcej sa výroku o predĺžení väzby\nmožno uviesť, že v zásade došlo k pochybeniu v postupe orgánov činných v trestnom konaní,\npokiaľ po vznesení obvinenia\n\npre obzvlášť závažný zločin podľa § 172\n\nods. 1 písm. c), d), ods. 2 písm. c) Tr. por. dňa 18.12.2019 neodkladne nezamerali svoju\n11\n\npozornosť aj na to, či nebude prichádzať do úvahy pri eventuálnom ukladaní trestu použitie\n§ 47 ods. 2 Tr. zák.\nJe potrebné prisvedčiť obhajcovi, že túto „možnosť“ pri ukladaní eventuálneho trestu\npodľa § 47 ods. 2 Tr. zák. zistil až prokurátor pri vykonávaní svojho dozoru, keď\ndňa 22.4.2020 vrátil vec vyšetrovateľovi podľa § 230 ods. 2 písm. d) Tr. por. s pokynom\nna vykonanie znaleckého dokazovania a zároveň s pokynom z hľadiska potreby predĺženia\nlehoty väzby.\nVzhľadom k tomu, že väzba obvineného započala dňa 13.11.2019 a základná lehota\nväzby v prípravnom konaní by končila dňa 13.6.2020 (7 mesiacov), bolo zrejmé, že vyššie\nuvedené doplnenie dokazovania by sa nemuselo stihnúť uskutočniť vo vyššie uvedenej\nzákladnej lehote väzby.\nZ obsahu vyšetrovacieho spisu však zároveň vyplýva, že inak vyšetrovanie\npredmetnej veci prebiehalo plynulo, pričom napriek tomu, že obvinený je stíhaný pre tri\ntrestné činy drogového charakteru, z toho jeden obzvlášť závažný zločin, bola by vo veci\npodaná obžaloby na súd ešte v základnej lehote väzby v prípravnom konaní. Rovnako\npri plnení pokynu prokurátora vyšetrovateľ postupoval bez meškania a už dňa 22.4.2020\nuznesením pribral do konania znalca z odboru psychológie.\nSúčasne je potrebné uviesť, že aj samotný obvinený dňa 27.4.2020 v Ústave na výkon\nväzby Ilava podal žiadosť o doplnenie dôkazov do vyšetrovacieho spisu, okrem iného žiadal\naj konfrontáciu so svedkami,\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa potom senát nadriadeného súdu\nnestotožnil s názorom obhajcu v tom, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali\nv tejto trestnej veci s osobitnou starostlivosťou a urýchlene. Taktiež nemožno hovoriť\no nedôslednosti, resp. nečinnosti. Obhajcovi možno prisvedčiť len v tom, že vyšetrovateľovi\nuniklo pozornosti možné použitie § 47 ods. 2 Tr. zák. pri eventuálnom ukladaní trestu.\nZa tejto situácie potom senát nadriadeného súdu skúmal, či predĺženie lehoty väzby\nv prípravnom konaní len o 1 mesiac v dôsledku vyššie uvedeného pochybenia orgánov\nčinných v trestnom konaní by nemalo byť v súlade so zásadami viažucimi sa\nna rozhodovanie o väzbe. Nemožno pritom prisvedčiť obhajcovi, že by došlo k porušeniu\nzásady, že väzba má trvať po nevyhnutnú dobu. Vyššie popísaná okolnosť, ktorá viedla\nk prieťahu v prípravnom konaní nie je takého zásadného charakteru, že by svedčila o takom\n12\n\npostupe vo vyšetrovaní väzobnej veci. ktorý by mal mať za následok potrebu prepustenia\nobvineného z väzby po uplynutí jej základnej lehoty. V tejto súvislosti je pritom potrebné aj\nuviesť, že vyššie uvedené znalecké dokazovanie, ktoré viedlo k predĺženiu väzby,\nje vykonávané aj v záujme obvineného, ak sa neskôr bude rozhodovať o možnom uložení\ntrestu odňatia slobody na doživotie.\nSenát nadriadeného súdu zároveň poukazuje aj na zásadu proporcionality väzby,\nkeď obmedzenie osobnej slobody väzbou má byť úmerné očakávanému trestu, ktorý môže\nbyť obvinenému uložený, Podmienka uvedená v § 76 ods. 3 Tr. por. odôvodňujúca\npredĺženie lehoty väzby spočíva aj vtom, že prepustením obvineného na slobodu hrozí, že\nbude zmarené alebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania. Účelom\ntrestného konania, vrátane účelu väzby je aj ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných\nčinov. V prejednávanej trestnej veci sa mal pritom obvinený dopustiť obzvlášť závažného\nzločinu v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody...»\n19.7 Podľa názoru ústavného súdu uvedené závery krajského súdu sú dostatočné\na zrozumiteľné a hoci dávajú v niečom za pravdu aj sťažovateľovi (v konečnom dôsledku\nsú dokonca aj v prospech neho, čo sa týka nariadeného znaleckého dokazovania), nemožno\nich klasifikovať v žiadnom prípade ako svojvoľné či nezákonné. Samotná skutočnosť,\nže sťažovateľ má na vec odlišný názor, ešte bez ďalšieho porušenie jeho označených práv\nna osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy nezakladá. V danom prípade sa totiž väzba\npredlžovala a vyplývala priamo z návrhu prokurátora na predĺženie lehoty väzby a návrhu\nna zmenu dôvodov väzby z 5. mája 2020. Prokurátor mal právo podať tieto návrhy\naj vzhľadom na rozsah a závažnosť trestnej činnosti, lebo inak by nemohol úspešne podať\nnávrh na predĺženie lehoty trvania väzby s poukazom na potrebu vykonania dokazovania\nznalcom psychológom, pokiaľ ide o tzv. „resocializáciu“ sťažovateľa.\n19.8 Hoci je pravdou, že krajský súd sa otázkou súdnych rozhodnutí najvyššieho\nsúdu uvádzaných v sťažnosti bližšie nezaoberal, len všeobecne konštatoval, že sa s jeho\nargumentmi nestotožnil, neznamená to, že by to malo zásadný význam pre iné rozhodnutie\nv prospech sťažovateľa a prípadné vyslovenie porušenia jeho označených práv.\n\n13\n\n20. Obvinený môže byť do väzby vzatý a v nej držaný len z tých zákonných\ndôvodov, ktoré sú uvedené vo výrokoch súdnych rozhodnutí (III. ÚS 7/00). Každé\npozbavenie slobody musí byť „zákonné“, t. j. musí byť vykonané „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“, a okrem toho každé opatrenie, ktorým je jednotlivec pozbavený\nslobody, musí byť zlučiteľné s účelom čl. 17 ústavy, ktorým je ochrana jednotlivca proti\nsvojvôli. Väzba ako opatrenie pozbavujúce osobnej slobody musí byť vykonaná spôsobom\nposkytujúcim obvinenému základné procesné záruky proti svojvoľnému postupu dotknutých\norgánov. Podľa názoru ústavného súdu na splnenie tejto podmienky je nevyhnutné,\naby rozšírenie väzby aj o ďalší trestný čin (skutok) výslovne (expressis verbis) vyplývalo\nz výroku súdneho rozhodnutia. Uvedenú podmienku postup zvolený krajským súdom\n(predtým aj okresným súdom) spĺňa a nie je s nimi v zásadnom rozpore.\n21. V prípade vzatia do väzby musia byť splnené štyri podmienky. Po formálnej\nstránke musí existovať uznesenie o vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke sa vyžaduje\nexistencia dôvodného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie.\nĎalej tento skutok musí vykazovať znaky niektorého trestného činu. Napokon musí\nexistovať niektorý z väzobných dôvodov podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku.\nV prípade ďalšieho (dlhšieho) trvania väzby musí byť splnených päť podmienok.\nPo formálnej stránke musí existovať uznesenie o vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke\nsa vyžaduje existencia dôvodného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené\nobvinenie. Ďalej tento skutok musí vykazovať znaky niektorého trestného činu. Tiež musí\nexistovať niektorý z väzobných dôvodov podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku.\nNapokon (navyše), vo veci samej sa musí postupovať s osobitnou starostlivosťou\na urýchlením. Primeranosť lehoty sa tu posudzuje podľa rovnakých kritérií ako primeranosť\nlehoty konania podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. čl. 48 ods. 2 ústavy, t. j. podľa povahy\nveci, správania strán a správania orgánov štátu.\n21.1 Primeranosť lehoty sa pritom posudzuje prísnejšie ako v prípade čl. 6 dohovoru\n(čl. 48 ods. 2 ústavy) a vyžaduje sa, aby orgány činné v trestnom konaní, ako aj všeobecné\nsúdy postupovali vo väzobných veciach vo veci samej s osobitnou starostlivosťou\na urýchlením (II. ÚS 301/2020, Tomasi proti Francúzsku, Abdoella proti Holandsku).\n\n14\n\n21.2 V danej veci je teda nepochybné, že skutok sa stal. Sťažovateľ neoprávnene\nzadovažoval, prechovával a následne aj predával drogy, a to pervitín (metamfetamín),\npričom tak urobil v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia\nslobody pre zločin lúpeže, za ktorý mu bol uložený trest v trvaní 4 rokov nepodmienečne\nso skúšobnou dobou 2 roky v júni 2019. Skutky potvrdili aj viacerí svedkovia, ktorým drogu\npredával. Dokonca prokurátor medzitým podal 10. júna 2020 na sťažovateľa aj obžalobu,\nkeďže konanie sa vedie na okresnom súde v súčasnosti pod sp. zn. 6 T 11/2020.\n21.3 Nosné odôvodnenie krajského súdu nie je neústavné a aj keby ústavný súd\nmohol s názorom krajského súdu v prospech názoru sťažovateľa polemizovať, nie je jeho\núlohou nad ústavný význam pretvárať vyslovené právne názory všeobecných súdov\nvychádzajúce z vykonaného dokazovania (teda skutkových údajov). Pokiaľ všeobecné súdy\nrešpektujú základné ústavne garancie, ústavný súd nie je oprávnený znovu „hodnotiť“\nzávery krajského súdu, a to dokonca ani vtedy, ak by sa s ich hodnotením sám celkom\nnestotožňoval.\n21.4 Vzhľadom na dosiaľ uvedené ústavný súd uzavrel, že vo vzťahu k namietanému\nporušeniu čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a citovaným záverom krajského súdu, ako aj jeho postupu\nv konaní pri rozhodovaní o zmene dôvodov väzby a predĺžení väzby nezistil namietané\nporušenie označených článkov ústavy a ani zásad o povinnosti orgánov činných v trestnom\nkonaní postupovať s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.\n21.5 Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. októbra 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "ústavnosť", "väzba-dôvody väzby", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "väzba-predĺženie lehoty trvania väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:441c7848-c283-4c05-9d14-ee39416538e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 301/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 301/2020 z 23. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-23", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.301.2020.1"}, {"guid": "ussr:1b35a288-969d-45d0-8a9c-8fa463ccef69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2015 z 1. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.165.2015.1"}, {"guid": "ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 453/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 453/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 217, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a24a1dd-0597-4e08-9fed-153433e73d41"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}