{"guid": "ussr:6cb4e7ef-e17c-4a6c-9cec-b42fbed78b10", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.58.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/2020 z 6. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 58/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.58.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6cb4e7ef-e17c-4a6c-9cec-b42fbed78b10", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.58.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.58.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.58.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 58/2020-39\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany\nLaššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou kanceláriou VARINSKÝ & Partners, s. r. o., Námestie\nSNP 13, Banská Bystrica, v mene ktorej koná advokát JUDr. Vladimír Varinský, vo veci\nnamietaného porušenia čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.\nIV/4 GPt 80/11, resp. v konaní vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt 91/18/1000 a postupom\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, Okresným dopravným\ninšpektorátom v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-29/DI-ZH-2008 a jeho uznesením\nz 9. januára 2009, ale tiež vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v konaní vedenom Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici pod sp. zn.\n3 KPt 448/14/6600 a takto\n\nrozhodol:\n\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n12. decembra 2019 elektronicky doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Generálnej prokuratúry\nSlovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.\nIV/4 GPt 80/11, resp. v konaní vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt 91/18/1000 a postupom\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, Okresným dopravným\ninšpektorátom (ďalej len „vyšetrovateľ“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-29/DIZH-2008 a jeho uznesením z 9. januára 2009, ale tiež vo veci namietaného porušenia čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom Krajskou\nprokuratúrou v Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“) pod sp. zn.\n3 KPt 448/14/6600.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP29/DI-ZH-2008 z 18. mája 2008 bolo začaté trestné stíhanie vo veci pre prečin ublíženia na\nzdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že 18. mája 2008\no 17.15 h došlo v obci\nEČV:\n\nk dopravnej nehode osobného motorového vozidla AUDI A4\n\n, ktoré viedol vodič\n\n(ďalej len „vodič“), a to tak, že v smere\n\nod futbalového ihriska na družstvo pri predajni Konzum mal sťažovateľ z neznámych príčin\nnáhle vojsť pred vozidlo, následkom čoho došlo ku kontaktu a sťažovateľ utrpel ťažké\nzranenia\n\n(poruchu\n\nvedomia\n\ns kómou,\n\nvnútrolebečné\n\nporanenia\n\ns poškodením\n\nvnútrolebečných tkanív a početnými zlomeninami lebečnej kosti, vnútrolebečné krvácanie\na opuch mozgu so stavom bezprostredného ohrozenia života s dobou liečenia nad 42 dní).\n3. Následne uznesením vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-29/DI-ZH-2008 z 9. januára\n2009 bolo trestné stíhanie zastavené podľa ustanovenia § 215 ods. 1 písm. b) Trestného\n\n2\n\nporiadku, teda preto, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci.\nStalo sa tak bez toho, aby bol sťažovateľ ako priamy účastník dopravnej nehody a zároveň\nako jediný poškodený k predmetnej veci akokoľvek vypočutý. Nevypočutie sťažovateľa\nodôvodnil vyšetrovateľ vzhľadom na jeho zdravotný stav tým, že nie je schopný (a podľa\nstanoviska lekárov ani v budúcnosti nebude schopný) sa k priebehu a okolnostiam\ndopravnej nehody vyjadriť. Ďalej z výpovedí svedkov a zo znaleckého posudku Ing. Z\npovažoval vyšetrovateľ za zrejmé, že dopravnú nehodu zavinil svojím konaním sťažovateľ\ntak, že sa mal nesprávne pohybovať po vozovke a tým vytvoriť prekážku vodičovi, teda že\nvodič nenesie žiadnu zodpovednosť na vzniku dopravnej nehody. Napokon podľa\nvyšetrovateľa bolo preukázané, že v čase skutku mal byť sťažovateľ ako chodec pod\nvplyvom alkoholu (2,4 promile). Sťažovateľ sa proti tomuto skutkovému záveru dôrazne\nohradzuje od chvíle, keď sa prebral z komatického stavu a označuje ho za rozporný\nso skutočným stavom ustáleným na základe nezákonne zmanipulovaných dôkazných\nprostriedkov tak, ako to bude uvedené v ďalšom.\n4. V dôsledku uvedenej dopravnej nehody bola sťažovateľovi spôsobená ťažká ujma\nna zdraví, dôsledky ktorej bude znášať do konca života. Tento stav mu skutočne v priebehu\nvyšetrovania znemožňoval nielen vyjadriť sa vecne k priebehu skutkového deja, ale aj\nriadne uplatňovať svoje procesné práva poškodeného v predmetnom trestnom konaní.\nK záveru o tom, že sťažovateľ nie je a ani v budúcnosti nebude schopný vyjadriť sa\nk priebehu a okolnostiam dopravnej nehody, dospel vyšetrovateľ na základe telefonickej\nkonzultácie s ošetrujúcou lekárkou sťažovateľa MUDr.\n\nz Národného\n\nrehabilitačného centra v Kováčovej, ako to vyplýva z úradného záznamu zo 14. októbra\n2008.\n5. Sťažovateľ zdôrazňuje, že vyšetrovateľ nebol oprávnený uvedeným spôsobom\nzisťovať jeho zdravotný stav a MUDr.\n\nnebola oprávnená takéto informácie\n\nposkytovať. Aj zvolená forma komunikácie je neštandardná. Vyšetrovateľ mal MUDr.\nbuď vypočuť alebo si vyžiadať písomnú správu. Navyše, MUDr.\nnebola kompetentná zaujímať stanovisko k perspektíve vývoja zdravotného stavu\nsťažovateľa a už vôbec nie k perspektíve vývoja jeho mentálneho zdravotného stavu,\npretože získala vzdelanie v študijnom odbore pediatrie s atestáciou z fyziatrie, balneológie\n3\n\na liečebnej rehabilitácie. Podstatné však je, že závery o údajnej neschopnosti sťažovateľa\nvypovedať aj v budúcnosti prijaté vyšetrovateľom z úradného záznamu nevyplývajú, lebo\nz tohto je zrejmé iba toľko, že u sťažovateľa nie je perspektíva zlepšenia zdravotného stavu\nv blízkej budúcnosti. V skutočnosti sa zdravotný stav sťažovateľa po zastavení trestného\nstíhania zlepšil natoľko, že bol (a aj v súčasnosti je) schopný a pripravený vecne sa vyjadriť\nk priebehu a okolnostiam dopravnej nehody, pričom jeho vnímanie priebehu skutkového\ndeja sa diametrálne odlišuje od priebehu skutkového deja popísaného vodičom a prijatého\nvyšetrovateľom.\n6. Sťažovateľ je presvedčený, že obsah jeho výpovede ako priameho účastníka\ndopravnej nehody musí byť považovaný za kľúčový dôkaz pre náležité objasnenie skutku,\nktorý nie je možné odignorovať. Vyšetrovateľ bol preto povinný po zlepšení zdravotného\nstavu sťažovateľa pokračovať v trestnom stíhaní, sťažovateľa k veci vypočuť a vzhľadom na\nobsah jeho výpovede prípadne vykonať ďalšie vyšetrovacie úkony nevyhnutné pre náležité\nzistenie skutkového stavu a na následné meritórne rozhodnutie. Pokiaľ vyšetrovateľ tak\nnepostupoval a trestné stíhanie napriek tomu zastavil, konal v rozpore so zákonom\na predčasne, čím závažným spôsobom zasiahol do práv sťažovateľa ako poškodeného na\nspravodlivý súdny proces.\n7. Vyšetrovateľ zasiahol do procesných práv sťažovateľa závažným spôsobom aj\nďalším nezákonným postupom. Hoci vedel, že sťažovateľov zdravotný stav znemožňuje\nnielen vyjadriť sa vecne k priebehu skutkového deja, ale aj riadne uplatňovať procesné\npráva poškodeného, napriek tomu trestné stíhanie viedol a následne ho zastavil bez toho,\naby sťažovateľovi ako poškodenému v zmysle ustanovenia § 48 ods. 3 Trestného poriadku\nzabezpečil ustanovenie opatrovníka na výkon jeho práv. Tento postup vyšetrovateľa\nsťažovateľovi v konečnom dôsledku znemožnil uplatňovanie jeho práv ako poškodeného\nv trestnom konaní, predovšetkým právo uplatniť nárok na náhradu škody, ale aj právo\nnavrhovať, predkladať a dopĺňať dôkazy, právo vyjadriť sa k zabezpečeným dôkazom\na v neposlednom rade právo podať proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania opravný\nprostriedok.\n\n4\n\n8. Po zastavení trestného stíhania a potom, ako sa zdravotný stav sťažovateľa zlepšil,\nsťažovateľ už popísaný nezákonný postup vyšetrovateľa opakovane namietal. Podaním\nz 23. septembra 2011 adresovaným generálnej prokuratúre označeným ako „Podnet\nna opätovné prešetrenie dopravnej nehody“ sa (okrem iného) domáhal pokračovania\nv trestnom konaní, vykonania jeho výsluchu, ako aj vykonania mnohých iných dôkazov,\nk čomu však nedošlo. Generálna prokuratúra jeho podanie listom č. k. IV/4 GPt 80/11-4\nz 3. októbra 2011 vyhodnotila ako podnet v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 zákona\nč. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no prokuratúre“) a odstúpila ho na vybavenie krajskej prokuratúre. Táto následne listom č. k.\n3 KPt 599/11-7 z 26. októbra 2011 ho odstúpila na vybavenie Okresnej prokuratúre Žiar nad\nHronom (ďalej len „okresná prokuratúra“). Napokon okresná prokuratúra prípisom č. k.\n2 Pv 311/08-19 z 8. novembra 2011 podanie ako nedôvodné odložila.\n9. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ podaním z 23. novembra 2011 adresovaným\nkrajskej prokuratúre označeným ako „Žiadosť o preskúmanie postupu prokurátora – vec:\nokresná prokuratúra Žiar nad Hronom č. k. 2 Pv 311/08“ požadoval preskúmanie postupu\nokresnej prokuratúry. Následne listom krajskej prokuratúry č. k. 3 KPt 599/11-12\nz 11. januára 2012 bolo podanie sťažovateľa vyhodnotené ako opakovaný podnet a ako\nnedôvodné bolo odložené.\n10. Pokiaľ ide o závery vyšetrovateľa týkajúce sa skutkových okolností dopravnej\nnehody, sťažovateľ uvádza, že nepovažuje za spornú skutočnosť, podľa ktorej bol v čase\nnehody (spolu s priateľmi – svedkami V\n\naG\n\nna vozovke, keďže chodník\n\npre chodcov sa na inkriminovanom mieste nenachádza) a gestikuláciou sa snažil vodičovi\nnaznačiť, aby vozidlo pri ňom zastavil. V čom sa však už jeho vnímanie priebehu\nskutkového deja s výpoveďou vodiča nezhoduje, je to, že svojím konaním vodičovi mal\nvytvoriť nejakú prekážku, a to dokonca náhleho charakteru. Keď totiž vo vzdialenosti asi 90\nmetrov zaregistroval vozidlo vodiča, oddelil sa od svedkov V\n\naG\n\na plynule\n\nprešiel do protismerného jazdného pruhu z pohľadu jazdy vodiča, tam sa zastavil a zostal\nstáť. Vodičovi teda žiadnu prekážku nevytváral (tento mohol popri ňom plynule prejsť\nvo svojom jazdnom pruhu). Podstatné však je, že vodič prítomnosť sťažovateľa\nna komunikácii evidoval, keďže vozidlo pred sťažovateľom spočiatku pribrzďoval a až\n5\n\nnásledne začal zvyšovať rýchlosť vozidla, a zároveň ho nasmeroval do protismerného\njazdného pruhu, kde sa nachádzal sťažovateľ, teda priamo na sťažovateľa. Sťažovateľ preto\nvylučuje, že by svojím konaním vytvoril prekážku vodičovi, ktorá by tomuto bránila\nv prejazde. Vzhľadom na uvedené je otázna správnosť techniky jazdy vodiča, pokiaľ sa\ntento údajne snažil zabrániť nehode vyhýbacím manévrom do protismerného jazdného\npruhu, v ktorom sa sťažovateľ nachádzal.\n11. Vyšetrovateľ skutkový stav náležite nezistil nielen tým, že sťažovateľa vôbec\nnevypočul, ale zároveň aj tým, že nepovažoval za potrebné zabezpečiť stopy (v rámci\nobhliadky miesta dopravnej nehody), resp. zabezpečiť iné dôkazné prostriedky (napr.\nvyťažením svedkov V\n\naG\n\n). Tieto dôkazy mohli preukázať, kde sa\n\nnachádzali chodci v rozhodnom čase, keď sa sťažovateľ od nich oddelil, kde sa nachádzali\nv čase nárazu, akú vzdialenosť prešli za tento čas, akým spôsobom sa sťažovateľ pohyboval\npo komunikácii a či svedkovia vôbec priamo videli dopravnú nehodu. Tieto skutočnosti sú\npritom relevantné pre závery znaleckého posudku Ing. Z\n\n. Napriek tomu bolo trestné\n\nstíhanie zastavené bez takýchto vyšetrovacích úkonov.\n12. Potom, keď sa zdravotný stav sťažovateľa po ukončení trestného stíhania zlepšil,\noslovil viacerých nezávislých znalcov z odboru cestnej dopravy, a to Ing. H\nM\n\na Ing.\n\n. Títo znalci sa v zásade zhodli v tom, že vodič reagoval na sťažovateľa\n\nneprimerane a práve techniku jeho jazdy označili za technickú príčinu dopravnej nehody\n(nehovoriac o tom, že tvrdenia prezentované vodičom boli v rozpore s ostatnými\nzabezpečenými a vykonanými dôkazmi).\n13. Po zlepšení zdravotného stavu podal sťažovateľ Okresnému súdu Žiar nad\nHronom (ďalej len „okresný súd“) aj občianskoprávnu žalobu o náhradu škody proti\nobchodnej spoločnosti\n\n, ako žalovanej. Konanie sa viedlo pod sp. zn.\n\n4 C 221/2009. V postavení svedkov vystúpili vodič, V\n\naG\n\npozorovatelia dopravnej nehody. Svedkovia V\n\nokrem iného uviedli, že\n\naG\n\nako priami\n\nvodič mohol dopravnej nehode zabrániť, mal čas aj priestor, aby motorové vozidlo zastavil,\na tak mohol predísť zrážke so sťažovateľom. Okresný súd nariadil aj ďalšie znalecké\ndokazovanie znalcom z odboru cestnej dopravy Ing. K\n\n6\n\n, ktorý takisto ustálil, že\n\nvodič mohol vidieť vstup sťažovateľa na vozovku, že z konečnej polohy vozidla nie je\nrozpoznateľný vyhýbací manéver s tým, že pohyb sťažovateľa na vozovke sa mal\nvyhodnotiť ako nebezpečný a že intenzívnym brzdením sa zrážke so sťažovateľom mohlo\npredísť. Tieto závery sú v hrubom rozpore so závermi znalca Ing. Z\n\n, a teda aj\n\nso skutkovými závermi vyšetrovateľa. Skutočnosti zistené v občianskoprávnom konaní\npritom vyšetrovateľovi v čase vydania zastavujúceho uznesenia neboli známe, hoci boli\nevidentne spôsobilé viesť k odlišným skutkovým záverom.\n14. Už spomínaným podaním z 23. septembra 2011 adresovaným generálnej\nprokuratúre sťažovateľ predložil zápisnice o výsluchu svedkov V\naj znalecký posudok Ing. K\n\naG\n\n, ako\n\n, avšak toto podanie vrátane opakovaného podnetu\n\nz 23. novembra 2011 bolo okresnou prokuratúrou, resp. krajskou prokuratúrou ako\nnedôvodné odložené.\n15. Následne podaním zo 7. mája 2012 adresovaným generálnej prokuratúre\noznačeným ako „Podnet na opätovné prešetrenie dopravnej nehody“ sa sťažovateľ znova\ndomáhal pokračovania v trestnom konaní, pričom zároveň predložil znalecký posudok Ing.\nH\n\n. Prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/4 GPt 80/11-5 z 23. mája 2012 bolo\n\nsťažovateľovi oznámené, že o spôsobe vybavenia podania ho budú informovať. Vzhľadom\nna to, že sa tak nestalo, sťažovateľ prípismi z 10. decembra 2012, 17. januára 2013 a 6. mája\n2013 urgoval oznámenie výsledku vybavenia veci, avšak bezúspešne. Preto listom\nz 21. mája 2013 označeným ako „Vec: Sťažnosť na prieťahy v konaní Generálnej\nprokuratúry“ požadoval bezodkladné oznámenie výsledku vybavenia podnetu. Listom\ngenerálnej prokuratúry č. k. IV/4 GPt 80/11-13 zo 4. júla 2013 mu bolo oznámené, že jeho\npodanie sa vyhodnotilo ako ďalší opakovaný podnet neobsahujúci nové skutočnosti,\nv dôsledku čoho sa o ňom nekonalo a bol odložený bez prijatia ďalšieho opatrenia.\n16. Napokon sťažovateľ prípisom z 3. septembra 2018 adresovaným okresnej\nprokuratúre označeným ako „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol\nspáchaný trestný čin“ predložil znalecký posudok Ing. M\n\nč. 9/2018. Toto trestné\n\noznámenie sťažovateľa odstúpila okresná prokuratúra krajskej prokuratúre a táto následne\ngenerálnej prokuratúre, ktorá opätovne upovedomením č. k. IV/4 GPt 91/18/1000-6\n\n7\n\nz 20. júna 2019 posúdila oznámenie sťažovateľa ako ďalší opakovaný podnet a ako\nnedôvodný ho odložila.\n17. Pre úplnosť sťažovateľ upozorňuje na to, že pokiaľ vodič prítomnosť sťažovateľa\nna komunikácii evidoval a vozidlo pred ním spočiatku pribrzďoval a až následne začal\nzvyšovať rýchlosť a nasmeroval vozidlo do protismerného jazdného pruhu priamo\nna sťažovateľa (uvedená skutočnosť vyplýva nielen z tvrdení sťažovateľa, ale aj z výpovede\nsvedkyne V\n\n, ktorá uviedla, že bezprostredne pred kontaktom s vozidlom vodiča\n\npočula „zahučanie“ motora, ale tiež zo znaleckého posudku Ing. H\n\n, ktorý ustálil, že\n\nzo simulačného a technického vyhodnotenia fázy nehodového deja pred zrážkou vyplýva, že\nriešenie situácie pohybom vozidla do protismerného jazdného pruhu bolo sprevádzané\nakceleráciou a až následne brzdením), je namieste otázka, či bol predmetný skutok\nvyšetrovateľom\n\nsprávne\n\nprávny\n\nkvalifikovaný\n\nako\n\nprečin\n\nublíženia\n\nna\n\nzdraví\n\nz nedbanlivosti podľa ustanovenia § 157 ods. 1 Trestného zákona, a teda či tento nemal byť\nprávne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 155 Trestného zákona,\nkeďže popísané okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že vodič konal prinajmenšom v tzv.\nnepriamom úmysle (a to aj z hľadiska prípadného premlčania predmetného trestného\nstíhania).\n18. Uvedené skutočnosti vylučujú možnosť trestnú vec prejednávať v režime\nskráteného vyšetrovania, pričom v takomto prípade by potom vecne príslušným nebol\nkonajúci vyšetrovateľ.\n19. Keďže v danom prípade išlo o zrazenie kamaráta kamarátom, vyšetrovateľ bol\npovinný zamerať sa aj na to, či sťažovateľ a vodič v čase pred zrážkou nemali vzájomný\nkonflikt. Uvedená skutočnosť však vyšetrovateľa nezaujímala a odmietol ju protokolovať,\nhoci mu to svedkyňa V\n\nuviedla. Vyšetrovateľa teda nezaujímalo, že približne 15 ‒\n\n20 minút pred zrazením sťažovateľa sa sťažovateľ stretol s vodičom, ktorý na neho\nneadekvátne reagoval a podráždene a hrubo naňho zaútočil slovami, že „ak ho ešte raz\nbudem zastavovať, tak ma zrazí“. Sťažovateľ mal o vodičovi mienku, že je nervák, ale že by\nbol skutočne schopný popísaného konania, mu nenapadlo. V zásade ho považoval za\npriateľa, ktorému dôveroval. Naproti tomu však vyšetrovateľa zaujímala skutočnosť, kde sa\n\n8\n\nsťažovateľ nachádzal v nočných hodinách pred kolíziou a či v danom čase požíval omamné\nlátky (čo sťažovateľ, samozrejme, vylučuje). Tieto skutočnosti považoval za potrebné\nzaprotokolovať, keďže vyznievali v neprospech sťažovateľa.\n20. Pokiaľ dospel vyšetrovateľ k záveru, že sťažovateľ bol v čase skutku ako chodec\npod vplyvom alkoholu (2,4 promile), treba uviesť, že tento skutkový záver vlastne\nznamenal, že sťažovateľ mal byť v stave ťažkého stupňa opitosti (1,50 ‒ 3,00 promile),\nktorý sa prejavuje celkovým ťažkým útlmom senzorickej percepcie (vnímania, chápania,\nporuchou miestnej a časovej orientácie a pamäti, pričom mentálne prejavy sú zreteľne\nnarušené). Často je prítomná nezrozumiteľná reč, motorika a bipedálna lokomócia subjektu\nje významne narušená [až na tackavú chôdzu na širokej báze s intermitentným\n(prerušovaným, resp. striedavým) neudržaním vzpriamenej polohy], pričom časté pády\nmôžu vyústiť až do neschopnosti samostatnej chôdze. Subjekt v ťažkom stupni opitosti sa\nčasto pohybuje „po štyroch“ s mechanickou oporou kolien a lakťov. Z tohto dôvodu sa\nu neho môžu objavovať na kolenách kožné odreniny a krvné výrony. Nie je zriedkavé ani\nspontánne vracanie obsahu žalúdka a únik moču, resp. stolice.\n21. V nadväznosti na uvedené závery sťažovateľ kategoricky vylučuje, že by bol\nv rozhodnom čase pod takým silným vplyvom alkoholu, ako to vyšetrovateľ ustálil.\nZ výpovedí svedkov V\n\naG\n\npritom vyplýva, že s nimi pred nehodou\n\nnormálne pokojne kráčal a komunikoval. Skutočnosť, že sťažovateľ v danom čase nejavil\nznámky požitia alkoholu, potvrdil aj sám vodič ako svedok v občianskom súdnom konaní,\nkeď uviedol, že pri prvom stretnutí so sťažovateľom asi 20 minút pred dopravnou nehodou\nna sťažovateľovi vplyv alkoholických nápojov nevidel. Podstatné a kľúčové však v tejto\nsúvislosti je, že vyšetrovateľ prijal skutkové závery týkajúce sa množstva alkoholu v krvi\nna základe protokolu o lekárskom vyšetrení ku skúške na alkohol v krvi vypracovaného\n21. mája 2008 Súdnolekárskym a patologickoanatomickým pracoviskom Úradu pre dohľad\nnad zdravotnou starostlivosťou v Banskej Bystrici s tým, že vzorka krvi bola pracoviskom\nprevzatá 20. mája 2008 (t. j. 2 dni po skutku).\n22. Na základe žiadosti sťažovateľa z 24. júla 2018 adresovanej Registratúrnemu\nstredisku Fakultnej nemocnice s poliklinikou\n\n[kde bol\n\n9\n\nsťažovateľ hospitalizovaný po prevoze z anesteziologicko-resuscitačného oddelenia\nNemocnice s poliklinikou v\n\n(ďalej len „nemocnica“)] mu bola poskytnutá\n\nprepúšťacia správa nemocnice z 18. mája 2008 vypracovaná anesteziológom MUDr.\n, podľa ktorej laboratórnym vyšetrením bol síce u sťažovateľa alkohol v krvi\nzistený, avšak len v množstve 0,38 promile, teda v rozsahu výrazne nižšom, než to ustálil\nvyšetrovateľ na základe lekárskej správy, ktorú mal k dispozícii.\n23. S prihliadnutím na popísané skutočnosti má sťažovateľ vážne pochybnosti\no zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní a má podozrenie, že neznáma\nosoba pravdepodobne neoprávnene manipulovala (falšovala, resp. pozmeňovala a tým\nmarila) dôkazy rozhodujúce pre výsledok trestného konania. V čase dopravnej nehody teda\nsťažovateľ v žiadnom prípade nebol v stave ťažkého stupňa opitosti, ako to vyšetrovateľ\nnesprávne ustálil na základe protiprávne zmanipulovaných dôkazných prostriedkov.\n24. Tieto nesprávne skutkové závery vyšetrovateľa sťažovateľ nemal možnosť\nakokoľvek namietať, rozporovať či vyjadrovať sa a brániť sa voči nim v čase\nprebiehajúceho\n\ntrestného\n\nkonania.\n\na nepravdivými\n\nskutkovými\n\nZároveň\n\nzávermi\n\nbolo\n\ntýmito\n\nnesprávnymi,\n\nzásadným\n\nzavádzajúcimi\n\nspôsobom\n\nzasiahnuté\n\ndo sťažovateľových osobnostných práv vyplývajúcich z čl. 19 ods. 1 ústavy, resp. § 11\nObčianskeho zákonníka. Podľa týchto skutkových záverov to bol sťažovateľ, kto mal\nv ťažkom stupni opitosti spôsobiť dopravnú nehodu (hoci to nie je pravda). V značnej miere\nsa tým zasiahlo do jeho práva na ľudskú dôstojnosť, osobnú česť a dobrú povesť\na výrazným spôsobom ho to poškodilo predovšetkým vo vzťahu k členom vlastnej rodiny,\nosobám blízkym, priateľom, známym a ostatným spoluobčanom, ale aj spoločnosti ako\ntakej. Uvedené skutočnosti sú pritom podstatné pre prijatie správnych skutkových záverov\nv danej trestnej veci. Ak by bol totiž sťažovateľ v rozhodnom čase v stave opitosti 2. stupňa\ntak, ako to nesprávne ustálil vyšetrovateľ, mohlo by to podporne vysvetľovať jeho závery,\npodľa ktorých mal vodičovi (nevysvetliteľne) vojsť do jeho jazdnej dráhy a tým mu\nvytvoriť prekážku. Ak však bol sťažovateľ v čase nehody prakticky triezvy, je vysoko\nnepravdepodobné, aby sa správal tak nezodpovedne a rizikovo (akýmkoľvek spôsobom\nvchádzal do jazdnej dráhy vozidla vodiča a tým mu znemožňoval ho obísť a zabrániť\nnehode).\n10\n\n25. Vzhľadom na to, že o uvedených skutočnostiach a predložených dôkazoch\nvyšetrovateľ predpokladateľne nemal v čase vydania uznesenia o zastavení trestného\nstíhania vedomosť, obrátil sa sťažovateľ na generálnu prokuratúru opakovaným podnetom\nz 11. septembra 2019 a domáhal sa ním zrušenia uznesenia vyšetrovateľa o zastavení\ntrestného stíhania a pokračovania v trestnom konaní.\n26. Upovedomením generálnej prokuratúry č. k. IV/4 GPt 91/18/1000-9 z 8. októbra\n2019 bol sťažovateľ informovaný, že ním uvádzané skutočnosti nie sú dôvodom na zmenu\npôvodného rozhodnutia s tým, že jeho podanie sa tým považuje za vybavené a na ďalšie\npodnety sa už viac reagovať nebude. Generálna prokuratúra dospela k tomuto stanovisku\nbez\n\ntoho,\n\naby\n\nsa\n\nakokoľvek\n\nzaoberala\n\npopísanými\n\nzávažnými\n\nskutočnosťami\n\na podozreniami.\n27. Zároveň trestným oznámením z 11. septembra 2019 adresovaným generálnej\nprokuratúre sťažovateľ požadoval začatie trestného stíhania pre trestný čin marenia\nspravodlivosti podľa § 344 Trestného zákona. Toto trestné oznámenie generálna prokuratúra\nodstúpila krajskej prokuratúre, ktorá prípisom č. k. 3 KPt 448/14/6600-17 z 25. októbra\n2019 podanie vyhodnotila ako ďalší opakovaný podnet a trestné oznámenie bez\nakéhokoľvek vecného prieskumu odmietla vybaviť.\n28. V závere sťažovateľ poznamenáva, že porušovanie jeho základných práv\nnavodzuje u neho stav právnej neistoty. Pociťuje výraznú frustráciu a bezmocnosť\nz popísanej nečinnosti, nezákonnosti a nespravodlivosti orgánov činných v trestnom konaní.\nSituácia, v ktorej sa ocitol, mu výrazne sťažuje, resp. znemožňuje vysporiadať si svoje\nmajetkové a nemajetkové pomery. Na jednej strane mu totiž protiprávnym konaním vodiča\nbola spôsobená ťažká ujma na zdraví s výrazným sťažením ďalšieho spoločenského\nuplatnenia a na druhej strane je mu nezákonným a nespravodlivým konaním nielenže\nznemožnené riadne uplatňovanie práva na náhradu škody, ale zároveň nesprávne skutkové\nzávery týkajúce sa jeho údajného zavinenia predmetnej dopravnej nehody z dôvodu jeho\núdajnej ťažkej opitosti vážnym spôsobom zasiahli a zasahujú do jeho osobnostných práv,\nnajmä do práva na ochranu občianskej cti, ľudskej dôstojnosti a dobrej povesti, pričom bol\n\n11\n\nvážnym spôsobom poškodený aj v občianskoprávnom konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 4 C 221/2009, keďže v tomto konaní bol neúspešný práve z dôvodu údajnej\nťažkej opitosti v čase dopravnej nehody. Tieto skutočnosti považuje za dostatočný dôvod\npre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20 000 €.\n29. Sťažovateľ netrvá na nariadení ústneho pojednávania a súhlasí s upustením\nod neho. Zároveň požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„I. V konaní, vedeným pred Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod\nsp. zn.: IV/4 GPt 80/11 a v konaní, vedeným pred Generálnou prokuratúrou Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn.: IV/4 GPt 91/18/1000, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej\nrepubliky, právo Sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, garantované mu ust. čl. 46\nods. 1 Ústavy SR, ust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie,\npriznané mu ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nvyhláseného pod č. 209//1992 Zb. a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti\na dobrej povesti, priznané mu ust. čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, porušené bolo.\nII. V trestnom konaní, vedeným pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru\nv Žiari nad Hronom, Okresným dopravným inšpektorátom, pod ČVS: ORP-29/DI-ZH-2008,\npre prečin ublíženie na zdraví podľa ust. § 157 ods. 1 Tr. zák., postupom Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, Okresného dopravného inšpektorátu\na uznesením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom, Okresného\ndopravného inšpektorátu zo dňa 09. 01. 2009, ČVS: ORP-29/DI-ZH-2008, právo\nSťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu, garantované mu ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,\nust. čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo na spravodlivé súdne konanie, priznané mu ust. čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného pod\nč. 209/1992 Zb. a právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti a dobrej povesti,\npriznané mu ust. čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, porušené bolo.\nIII. V konaní, vedeným pred Krajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici pod sp. zn.:\n3Kpt 448/14/6600, postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici právo Sťažovateľa na\nsúdnu a inú právnu ochranu, garantované mu ust. čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ust. čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie, priznané mu ust. čl. 6 ods. 1 Dohovoru\n\n12\n\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, vyhláseného pod č. 209/1992 Zb., porušené\nbolo.\nIV. Prikazuje sa Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, aby vec vedenú pred\nGenerálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn.: IV/4 GPt 80/11 a vec vedenú\npred Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky pod sp. zn. IV/4 GPt 91/18/1000\nopätovne prerokovala a rozhodla.\nV. Uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Žiari nad Hronom,\nOkresného dopravného inšpektorátu zo dňa 09. 01. 2009, ČVS: ORP-29/DI-ZH-2008, sa\nzrušuje a vec sa vracia Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru v Žiari nad Hronom,\nOkresnému dopravnému inšpektorátu na opätovné prerokovanie a rozhodnutie.\nVI. Prikazuje sa Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici, aby vec vedenú pred\nKrajskou prokuratúrou v Banskej Bystrici pod sp. zn.: 3KPt 448/14/6600, opätovne\nprerokovala a rozhodla.\nVII. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť Sťažovateľovi\nfinančné zadosťučinenie vo výške 20.000,00 €, v lehote do dvoch mesiacov odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\nVIII. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť Sťažovateľovi\ntrovy právneho zastúpenia vo výške 346,26 €, (pozostávajúce z 2 úkonov právnej služby:\n1) Prevzatie a príprava zastupovania 163,33 € tarifná odmena + 9,80 € režijný paušál;\n2) spísanie a podanie sťažnosti 163,33 € tarifná odmena + 9,80 € režijný paušál),\npoukázaním uvedenej sumy v prospech bankového účtu právneho zástupcu Sťažovateľa...,\nv lehote do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.“\n30. Z doplňujúceho podania právneho zástupcu sťažovateľa bez označenia dátumu\ndoručeného ústavnému súdu elektronicky 9. januára 2020 vyplýva, že na výzvu ústavného\nsúdu predkladá rozhodnutia okresného súdu a Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n„krajský súd“) týkajúce sa občianskoprávneho konania o náhradu škody vedeného\nokresným súdom pod sp. zn. 4 C 221/2009.\n31. V tejto súvislosti sťažovateľ upriamuje pozornosť ústavného súdu na niektoré\naspekty predmetného občianskoprávneho konania.\n\n13\n\n32. Sudca okresného súdu mu na pojednávaní (mimo protokol) uviedol, že je mu síce\nľúto, v akom stave sa sťažovateľ nachádza, ale keďže v čase incidentu mal 2,4 promile\nalkoholu v krvi, zranenia si v konečnom dôsledku spôsobil sám, a preto mu uplatnené právo\nna náhradu škody nemôže byť priznané.\n33. Sťažovateľ opäť kategoricky vylučuje, že by v rozhodnom čase bol pod takým\nsilným vplyvom alkoholu. V danom čase tieto tvrdenia nebol schopný preukázať a nikto\nnepripúšťal, že by v procese zisťovania množstva alkoholu v krvi v rámci trestného konania\nmohlo dôjsť k chybe či vedomej manipulácii. O nezrovnalostiach v lekárskych správach sa\nsťažovateľ dozvedel až 24. júla 2018, keď dostal prepúšťaciu správu nemocnice z 18. mája\n2008, z ktorej je zrejmé, že bol u neho zistený alkohol v krvi len v množstve 0,38 promile.\n34. V rámci občianskoprávneho konania sťažovateľ prostredníctvom právneho\nzástupcu podával množstvo návrhov na doplnenie dokazovania, tieto však boli zamietnuté\ns odôvodnením, že vzhľadom na trvalé následky, ktoré sťažovateľ utrpel, nebolo možné\nv konaní použiť jeho výsluch, keďže s ním nebolo možné reálne komunikovať s tým, že\ntento stav je trvalý a že preto akékoľvek úkony, ktorých by sa mal sťažovateľ zúčastniť, by\nnepriniesli do konania žiaden dôkaz, a to či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.\n35. Sťažovateľ vylučuje, že by s ním v priebehu civilného konania nebolo možné\nkomunikovať. Pripúšťa, že po úraze trpel afáziou stredného stupňa (Brocovou afáziou –\nmotorickou). V uvedenom stave pacient počuje reč a rozumie jej, vie, čo chce povedať, ale\nnedokáže vytvoriť slová a vety, ktoré sú potrebné na vyjadrenie jeho myšlienok. Aj keď mal\nsťažovateľ\n\nv tom\n\nčase\n\nproblém\n\ns komunikáciou,\n\npravidelne\n\nsa\n\nzúčastňoval\n\nna pojednávaniach, rozumel ich obsahu a komunikoval so svojím advokátom buď priamo\nalebo prostredníctvom otca. Keďže však nevedel rozprávať plynule, urobil výpoveď\nv písomnej forme, ktorú jeho právny zástupca krátkou cestou predložil okresnému súdu\nv priebehu pojednávania. Okresný súd však túto výpoveď odmietol zaprotokolovať a pri\nsvojom rozhodovaní na ňu neprihliadal. Inými slovami, sťažovateľ nielenže nebol vypočutý\nvyšetrovateľom v rámci trestného konania, ale jeho právo vyjadriť sa k veci mu bolo upreté\naj v občianskom súdnom konaní.\n\n14\n\n36. Po vrátení veci krajským súdom okresnému súdu bol do konania pribratý znalec\nIng. K\n\n, ktorý v záveroch znaleckého posudku konštatuje, že vodič mohol zrazeniu\n\nzabrániť. Všeobecné súdy však závery tohto posudku nebrali do úvahy s odôvodnením, že\nznalcovi trvalo vypracovanie znaleckého posudku niekoľko mesiacov a vodič mal iba\nniekoľko sekúnd na to, aby zrazeniu zabránil.\n37. Keďže okresný súd odmietol vykonať rekonštrukciu prípadu a naďalej existovali\npochybnosti o správnosti skutkových zistení, otec sťažovateľa požiadal svedka G\n\n,\n\naby mu priebeh nehody čo najpodrobnejšie popísal na tvári miesta a z jeho vyjadrenia otec\nsťažovateľa vyhotovil so súhlasom svedka G\nže svedok G\n\nzvukový záznam, z ktorého je zrejmé,\n\nsi podrobne pamätal priebeh skutkového deja plne v súlade s tým, ako\n\nho vnímal sťažovateľ. Otcovi sťažovateľa presne ukázal miesto, kde vodič spomalil,\npribrzďoval vozidlo bezprostredne pred sťažovateľom a následne ho opätovne akceleroval.\nSvedok G\n\nkonkrétne uviedol: „Tu pribrzdil a potom zas pridal, ale kto vedel, že\n\nMiloš nezastane, ja som nepredvídal takú vec. Ja som si myslel, že zastane, veď už zastával\nv podstate, ja som bol v tom, že zastáva a potom zrazu išiel ďalej. Pozerám, že čo?\nJa nechápem!“ Zvukový záznam výpovede svedka G\n\nmal sťažovateľ, samozrejme,\n\nv úmysle predložiť ako dôkaz v súdnom konaní, čo mu však opätovne nebolo umožnené.\nOkresný súd síce svedka G\n\nvyťažil v tom smere, či dal súhlas na vyhotovenie\n\nzvukového záznamu jeho tvrdení, no hoci to svedok G\n\nexplicitne potvrdil, okresný\n\nsúd takýto dôkaz nepripustil a samotné výpovede svedkov označil za nedôveryhodné s tým,\nže nebolo dokázané, či svedkovia vedia správne vnímať čas a vzdialenosť.\nII.\nSkutkový stav veci\n38. Z úradného záznamu vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-29/DI-ZH-2008\nzo 14. októbra 2008 vyplýva, že uvedeného dňa telefonicky kontaktoval\n, lekárku Národného rehabilitačného centra v Kováčovej, ktorá mu uviedla, že je\nošetrujúcou lekárkou sťažovateľa a vôbec neodporúča vykonať s ním procesné úkony,\nkeďže to nedovoľuje jeho fyzický stav (nie je schopný komunikovať, rozprávať). Čo sa týka\npsychickej stránky sťažovateľa, jeho stav je ešte horší, lebo nevníma bežné veci\n\n15\n\na v súvislosti s nehodou si vôbec nič nepamätá. Z lekárskeho hľadiska nie je perspektíva\nzlepšenia jeho zdravotného stavu, najmä po psychickej stránke do blízkej budúcnosti.\n39. Z uznesenia vyšetrovateľa sp. zn. ČVS: ORP-29/DI-ZH-2008 z 9. januára 2009\nvyplýva, že trestné stíhanie začaté za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1\nTrestného zákona sa zastavuje, lebo predmetný skutok, za ktorý bolo trestné stíhanie začaté,\nnie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci.\nPodľa konštatovania vyšetrovateľa v procese vyšetrovania bolo zabezpečené\nvyšetrenie krvi sťažovateľa pre účely zistenia prítomnosti alkoholu a je preukázané, že\nsťažovateľ ako chodec bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu v rozsahu 2,4\npromile v krvi. Zisťoval sa tiež jeho zdravotný stav s tým, že nie je schopný vzhľadom\nna súčasnú zdravotnú diagnózu sa k priebehu a okolnostiam dopravnej nehody vyjadriť\na podľa stanoviska lekárov ani v budúcnosti nebude schopný sa k vzniku a priebehu\ndopravnej nehody vyjadriť. Boli vypočutí ako svedkovia vodič, G\n\naV\n\n,\n\npričom z ich výpovedí vyplýva, že sťažovateľ po spozorovaní vozidla vodiča prešiel\ndo stredu cesty, mal roztiahnuté ruky a aj v čase, keď sa mu vozidlo snažilo vyhnúť\nprejdením do protismeru, pokračoval stále v chôdzi oproti vozidlu, pričom k zrážke došlo\nv protismernom pruhu vozovky v smere jazdy vozidla. Znalec Ing. Z\n\nvyhodnotil\n\nkonanie vodiča z technického hľadiska ako správne, keďže zrážke so sťažovateľom\nnemohol zabrániť, lebo po spozorovaní sťažovateľa vo svojom jazdnom pruhu v snahe obísť\nho prešiel s vozidlom do protismeru a na to, že sťažovateľ pokračoval v chôdzi v strede\nvozovky, reagoval vodič intenzívnym brzdením, pričom k zrážke došlo pri rýchlosti 5 km/h.\nRýchlosť jazdy vodiča v čase reakcie bola približne 37 km/hod. V závere posudku určil\nznalec ako príčinu dopravnej nehody nesprávny spôsob chôdze sťažovateľa po vozovke.\nPodľa názoru vyšetrovateľa z vykonaného vyšetrovania je zrejmé, že dopravnú\nnehodu zavinil svojím konaním sťažovateľ, a to tým, že sa nesprávne pohyboval po\nvozovke a vytvoril vodičovi prekážku, čím je zároveň preukázané, že vodič nenesie žiadnu\nzodpovednosť na vzniku dopravnej nehody a nezistilo sa ani žiadne porušenie zákona.\n40. Z podania sťažovateľa z 23. septembra 2011 označeného ako „Podnet\nna opätovné prešetrenie dopravnej nehody“ adresovaného generálnej prokuratúre vyplýva,\nže sťažovateľ sa ako poškodený v rámci trestného konania nemohol brániť a vyjadrovať sa\n16\n\nk skutku, a to vzhľadom na závažné poranenia, v dôsledku ktorých bol v stave\nbezprostredného ohrozenia života. S odstupom času v konaní vedenom okresným súdom\npod sp. zn. 4 C 221/2009 týkajúcom sa náhrady škody boli zistené nové skutočnosti.\nZ výpovedí svedkov V\n\naG\n\nvyplynulo, že vodič mohol dopravnej nehode\n\nzabrániť, mal čas aj priestor, aby motorové vozidlo zastavil, dokonca jedna zo svedkýň\nuviedla, že počula zahučať motor následne potom, keď vodič motorové vozidlo spomalil.\nZ nového znaleckého posudku Ing. K\n\nvyplynulo, že vodič mohol vidieť vstup\n\nsťažovateľa do vozovky, z konečnej polohy vozidla nie je rozpoznateľný ďalší vyhýbací\nmanéver vozidla, pričom pohyb sťažovateľa na vozovke vyhodnotil vodič ako nebezpečný\na intenzívnym brzdením mohol zrážke predísť. V pôvodnom konaní nebola vykonaná\nrekonštrukcia ani obhliadka na mieste samom, a preto aj podklady pre znalca v trestnom\nkonaní neboli postačujúce.\n41. Z prípisu okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 311/08-19 z 8. novembra 2011\nadresovaného právnemu zástupcovi sťažovateľa vyplýva, že jeho podnet z 23. septembra\n2011 adresovaný generálnej prokuratúre bol odložený ako nedôvodný. Podľa názoru\nprokurátora okresnej prokuratúry svedkovia uvádzaní v podnete boli vyšetrovateľom\nvypočutí a zhodne uviedli, že všetci traja (G\n\n,V\n\na sťažovateľ) išli po miestnej\n\nkomunikácii a keď sťažovateľ zbadal oproti idúce vozidlo, prešiel do stredu vozovky,\nroztiahol obidve ruky a vykríkol „Miloš stoj“. Svedok G\n\ndokonca potvrdil, že\n\nsťažovateľ toto neurobil prvýkrát, lebo už viackrát vybehol do cesty a snažil sa zastaviť\noproti idúce vozidlo. Vodič sa chcel sťažovateľovi vyhnúť, preto išiel s vozidlom vľavo do\nprotismeru, na čo sťažovateľ reagoval tak, že pokračoval v chôdzi oproti vozidlu a následne\ndošlo k ich vzájomnému kontaktu v protismernej časti cesty. Keďže svedecké výpovede boli\nuskutočnené v krátkom časovom odstupe po dopravnej nehode, nie je potrebné svedkov\nopätovne vypočúvať s odstupom tri a pol roka. Požiadavku na vypracovanie nového\nznaleckého posudku, resp. na vypočutie znalca Ing. K\n\n(ktorý vypracoval znalecký\n\nposudok pre potreby okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 221/2009),\npovažuje prokurátor za nadbytočnú a nepotrebnú, lebo zo záverov znalca Ing. Z\njednoznačne vyplýva, ako došlo k dopravnej nehode. Tento znalec vypracoval časovú\nanalýzu nehodového deja a z jeho posudku vyplýva, že vodič z technického hľadiska zrážke\n\n17\n\nso sťažovateľom z miesta reakcie pri rýchlosti asi 37 km/h zabrániť nemohol, pričom\ntechnika a spôsob jeho jazdy boli správne. Vodič reagoval včas a správne intenzívnym\nbrzdením, keď v snahe zabrániť vzájomnej zrážke prešiel do protismerného jazdného pruhu,\nvychádzajúc z informácie, že sťažovateľ pokračuje v presune a nachádza sa pri strede\nvozovky. Sťažovateľ ešte asi 1 sekundu pred zrážkou, keď už musel počuť, že vozidlo\nbrzdí, mohol zastaviť na vozovke a k zrážke by nedošlo.\n42. Zo žiadosti sťažovateľa o preskúmanie postupu prokurátora z 23. novembra 2011\nadresovanej krajskej prokuratúre vyplýva, že sa nestotožňuje so stanoviskom a závermi\nokresnej prokuratúry. Pre objektívne posúdenie dopravnej nehody bolo nevyhnutné vykonať\nrekonštrukciu a následne podať znalecký posudok, ale aj stanoviť vstupné údaje potrebné\npre objektívne vyhotovenie znaleckého posudku, prípadne odstrániť rozpory v jednotlivých\nsvedeckých výpovediach. Vyšetrovateľ nezaznamenal všetky potrebné informácie\no dopravnej nehode, keďže nebolo zakreslené miesto, kde sa nachádzali chodci, keď uvideli\nvozidlo, miesto a vzdialenosť, kde sa nachádzalo vozidlo, keď vodič chodcov uvidel,\nmiesto, kde sa nachádzali a akú vzdialenosť prešli dvaja svedkovia kráčajúci pri\nspozorovaní vozidla vedľa sťažovateľa, neboli tiež zaznamenané smer a vzdialenosť, ktorú\nprešiel chodec od spozorovania vozidla po zrážku, ale ani miesto, kde ku zrazeniu\nsťažovateľa došlo. Keďže znalec Ing. Z\n\ntieto potrebné informácie nemal, nedá sa ani\n\nvedieť, ako si zabezpečil údaje o mieste, kde sa nachádzali traja chodci, keď vozidlo uvideli,\nako určil údaj, 5,6 metrov pred zrážkou, hoci chodci sa v skutočnosti nachádzali 3 metre\nza konečným postavením vozidla (rozdiel viac ako 8 metrov), vzdialenosť, kde sa\nnachádzalo vozidlo, keď vodič chodcov uvidel, stanovil na 40 metrov, hoci v skutočnosti to\nbolo 90 metrov (rozdiel 50 metrov), miestom, kde sa nachádzali dvaja svedkovia,\nsa nezaoberal (v skutočnosti sa nachádzali 10 metrov pred zrážkou a túto vzdialenosť prešli\nza približne 10 sekúnd), z čoho by sa dalo určiť, že od spozorovania vozidla po zrážku\nprešlo viac ako 10 sekúnd. Sťažovateľ podrobne konštatuje aj ďalšie skutkové\nnezrovnalosti. Osobitne zdôrazňuje, že svedkovia na pojednávaní okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4 C 221/2009 uviedli, že vodič najskôr pribrzdil a potom približne 10\nmetrov pred zrážkou znovu pridal a nasmeroval vozidlo na sťažovateľa, čomu nasvedčuje aj\nbrzdná dráha a konečné postavenie vozidla. Tieto skutočnosti by mohol potvrdiť aj\n\n18\n\nsťažovateľ, keďže vzhľadom na postupné zlepšenie zdravotného stavu sa rozpamätáva na\nniektoré detaily tesne pred úrazom.\n43. Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. 3 KPt 599/11-12 z 11. januára 2012\nadresovaného právnemu zástupcovi sťažovateľa vyplýva, že je reakciou na „Opakovaný\npodnet“ sťažovateľa z 23. novembra 2011. Podľa názoru krajskej prokuratúry k rozporom\nv znaleckých posudkoch Ing. Z\n\na Ing. K\n\ntreba uviesť, že Ing. K\n\nna pojednávaní okresného súdu 2. februára 2011 uviedol, že vodič sa nechoval laxne už\ntým, že vybočoval zo svojho smeru jazdy, teda bežným spôsobom sa snažil vyhnúť\nprekážke. Zo smeru jazdy vybočil dostatočne zavčasu, reagoval vyhýbacím manévrom,\nktorý znalec Ing. K\n\npovažuje za správny. Na základe uvedeného možno ustáliť, že\n\nsťažovateľom namietané rozpory v znaleckých posudkoch nemali za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci. Pokiaľ sťažovateľ poukazoval na rozpory vo svedeckých výpovediach,\nbolo potrebné dospieť k záveru, že jediným rozporom bola skutočnosť, že svedkyňa\nV\n\nna pojednávaní konanom okresným súdom 11. januára 2010 uviedla, že\n\nv motorovom vozidle zahučal motor a potom došlo k zrážke. Túto skutočnosť svedkyňa\nv prípravnom konaní vo svojej výpovedi 23. júna 2008 neuviedla. K tejto skutočnosti sa\nvyjadril na pojednávaní konanom 2. februára 2011 aj znalec Ing. K\n\na uviedol, že\n\npodľa jeho názoru zahučanie motorového vozidla je bežná technická záležitosť a stáva sa\nz rôznych dôvodov. Aj skúseným vodičom sa stáva, že pri manipulácii s brzdou, spojkou\na plynovým pedálom dôjde k zahučaniu motora a táto skutočnosť nemá zastrašovací účinok.\nNormálna reakcia vodiča je, že pri rizikovej situácii stláča pedál spojky a brzdový pedál.\nPredmetná situácia bola vysoko kritická a vodič tzv. „skočil na brzdu“. Ľahko sa môže stať,\nže keď skočíme na brzdu, stlačí sa aj spojkový pedál, takže motor ide bez problémov\ndo otáčok a môže spôsobiť zahučanie motora. To sú normálne reakcie, každý vodič\nv kritickej situácii stlačí spojku – brzdu. Príčin zahučania motora môže byť niekoľko, ale\nvysvetlenia môžu byť aj iné ako zastrašovacie. Zahučanie motora nemalo vplyv na\nzrýchlenie vozidla, pretože podľa názoru znalca v tom čase už bol stlačený spojkový pedál\na vozidlo brzdilo, lebo zanechalo stopy. Svedok G\n\nvo svojej výpovedi\n\nna pojednávaní okresného súdu 23. februára 2011 na otázku o zvyšovaní obrátok motora\nuviedol, že počul, že sa niečo také hovorilo, ale on sám nemôže potvrdiť, že by vnímal\n\n19\n\nzvýšenie obrátok motora, bol vo vzdialenosti asi 6 metrov od motorového vozidla a žiadne\nzvýšenie obrátok motora nepočul.\n44. Z podania právneho zástupcu sťažovateľa zo 7. mája 2012 označeného ako\n„Podnet na opätovné prešetrenie dopravnej nehody“ adresovaného generálnej prokuratúre\nvyplýva, že podáva nový podnet z dôvodu, že získal znalecký posudok Ing. H\nz odboru cestnej dopravy. Vyplýva z neho, že vodič reagoval na sťažovateľa neprimerane\na jeho nesprávnu reakciu treba považovať za technickú príčinu dopravnej nehody s tým, že\nišlo aj o nesprávnu techniku jazdy vodiča a znalecký posudok definuje aj okolnosti,\nza ktorých by vodič mohol dopravnej nehode zabrániť.\n45. Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/4 GPt 80/11-13 zo 4. júla 2013\nadresovaného právnemu zástupcovi sťažovateľa vyplýva, že sa ním reaguje na urgenciu\nprávneho zástupcu sťažovateľa zo 6. mája 2013, ktorou sa dožadoval oznámenia výsledku\nprešetrenia podania sťažovateľa zo 7. mája 2012. Podanie bolo vyhodnotené ako ďalší\nopakovaný podnet podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre. V podaní bol za novú\nskutočnosť označený znalecký posudok Ing. H\n\n. Podľa názoru generálnej prokuratúry\n\nvšak tento znalecký posudok nebolo možné vyhodnotiť ako novú skutočnosť. Vo veci boli\nvyhotovené aj ďalšie dva znalecké posudky, a to Ing. K\n\na Ing. Z\n\n.\n\nIch porovnaním a tiež s dôrazom na ďalšie dôkazy treba dospieť k záveru, že vykonaným\nvyšetrovaním boli zabezpečené všetky dostupné a reálne možné dôkazy, ktorých\nvyhodnotenie neumožňovalo urobiť vo veci iný záver, ako ten, ktorý deklaroval a podrobne\nzdôvodnil vyšetrovateľ v uznesení o zastavení trestného stíhania. Znalecký posudok\nIng. H\n\nje listinným dôkazom vyhotoveným na objednávku sťažovateľa, ktorý bol\n\nurobený až po právoplatnom skončení veci. Môže byť hodnotený ako skutočnosť spôsobilá\nprispieť ako prípadný argument v diskusii o právnej polemike k možným spôsobom\nprocesného hodnotenia danej trestnej veci, ale nie ako jednoznačný dôkaz o nezákonnom\npostupe orgánov činných v trestnom konaní a nesprávnom rozhodnutí vo veci.\n46. Z podania sťažovateľa z 3. septembra 2018 označeného ako „Oznámenie\no podozrení zo spáchania trestného činu“ adresovaného okresnej prokuratúre vyplýva, že\npredkladá znalecký posudok Ing. M\n\na vzhľadom na jeho obsah vyslovuje\n\n20\n\npresvedčenie, že by mal viesť k vydaniu rozdielneho rozhodnutia v trestnej veci.\nZo znaleckého posudku je možné vyvodiť, že tvrdenia vodiča o rozhodujúcich\nskutočnostiach nie sú v súlade so zabezpečenými dôkazmi z miesta dopravnej nehody.\n47. Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/4 GPt 91/18/1000-6 z 20. júna 2019\nadresovaného sťažovateľovi vyplýva, že ani ďalší (v poradí štvrtý) znalecký posudok nie je\nskutočnosťou, ktorá by mala význam pre zmenu dosiaľ zistených skutkových okolností.\nVerzie vyhodnocované Ing. M\n\nsú spracované podľa výpovedí svedkov jednak\n\nz trestného konania a jednak z čiastočne pozmenených výpovedí v občianskom súdnom\nkonaní v rozmedzí jedného až troch rokov od nehody (čo je nutné pri vyhodnotení ich\nhodnovernosti zohľadniť). Z tohto dôvodu znalec popísal možnosti priebehu nehody\na správania jednotlivých účastníkov vo viacerých verziách, pričom za technicky prijateľnú\npovažoval nielen verziu podľa vyjadrenia sťažovateľa, ale tiež verziu vodiča, ktorá viedla\nk zistenému záveru aj pôvodného znalca Ing. Z\n\n. Nie je to teda posudok, ktorý by\n\njednoznačne spochybnil pôvodné znalecké skúmanie, pričom navyše ide len o jeden\nz dôkazov.\n48. Zo žiadosti o vyhotovenie odpisu, výpisu, kópie zo spisu uloženého\nv Registratúrnom stredisku Fakultnej nemocnice s poliklinikou\nz 24. júla 2018 vyplýva, že sťažovateľ požiadal o vyhľadanie záznamu\nz prepúšťacej správy z anesteziologicko-resuscitačného oddelenia z nemocnice.\n49. Z prepúšťacej správy nemocnice pravdepodobne z 18. mája 2008 (dátum nie je\ncelkom čitateľný) vyplýva, inter alia, že u sťažovateľa bol zistený „etylalkohol 0,38 ‰“.\nTento údaj je dopísaný v rubrike „LAB. VYŠ“ rukou ako posledný údaj.\n50. Z podania právneho zástupcu sťažovateľa z 11. septembra 2019 označeného ako\n„Ďalší opakovaný podnet na preskúmanie zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom\nkonaní“ adresovaného generálnej prokuratúre vyplýva, že požaduje zrušenie uznesenia\nvyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania a poukazuje na prepúšťaciu správu z nemocnice\nz 18. mája 2008, podľa ktorej bol u neho v deň dopravnej nehody zistený alkohol v krvi\nv množstve iba 0,38 promile, čo vzbudzuje vážne pochybnosti o zákonnosti postupu\n\n21\n\norgánov činných v trestnom konaní a vytvára presvedčenie, resp. podozrenie, že neznáma\nosoba pravdepodobne neoprávnene manipulovala, resp. falšovala, či pozmeňovala a marila\ndôkazy rozhodujúce pre trestné konanie, čo viedlo k nesprávnemu skutkovému záveru\no tom, že sťažovateľ bol v čase dopravnej nehody v ťažkom stupni opitosti.\n51. Z prípisu generálnej prokuratúry č. k. IV/4 GPt 91/18/1000-9 z 8. októbra 2019\nadresovaného právnemu zástupcovi sťažovateľa vyplýva, že podanie sťažovateľa\nz 11. septembra 2019 je opakovaným podaním, pričom naposledy bol sťažovateľ o výsledku\npreskúmania veci upovedomený prípisom z 20. júna 2019. Skutočnosti uvedené v podaní\nako nové nie sú dôvodom na zmenu doterajších rozhodnutí a stanovísk. Generálna\nprokuratúra bola pri predchádzajúcich podaniach oboznámená so všetkými znaleckými\nposudkami z odboru cestnej dopravy vrátane štvrtého posudku Ing. M\n\n, ako aj\n\ns výpoveďami svedkov v civilnom konaní.\n52. Z podania sťažovateľa z 11. septembra 2019 označeného ako „Oznámenie\no skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“ adresovaného\ngenerálnej prokuratúre vyplýva, že vzhľadom na sťažovateľom novozískanú prepúšťaciu\nsprávu z nemocnice z 18. mája 2008 žiada preveriť, či nedošlo k naplneniu skutkovej\npodstaty trestného činu marenia spravodlivosti podľa ustanovenia § 344 Trestného zákona,\nprípadne iných trestných činov s tým, aby v kladnom prípade boli vyvodené zákonné\ntrestnoprávne dôsledky.\n53. Z prípisu krajskej prokuratúry č. k. 3 KPt 448/14/6600-17 z 25. októbra 2019\nadresovaného sťažovateľovi vyplýva, že podanie z 11. septembra 2019 je ďalším\nopakovaným podnetom vo veci, ktorá už bola niekoľkokrát preskúmaná zo strany krajskej\nprokuratúry, ako aj generálnej prokuratúry, pričom neboli zistené žiadne procesnoprávne či\nhmotnoprávne pochybenia zo strany orgánov činných v trestnom konaní. Je potrebné tiež\nuviesť, že trestné stíhanie vodiča neprichádza do úvahy, lebo trestnosť činu zanikla\nuplynutím premlčacej doby.\n54. Pre posúdenie premlčateľnosti trestnosti činu uplynutím premlčacej doby ústavný\nsúd celkom výnimočne pristúpil k preskúmaniu rozhodnutí okresného súdu č. k.\n\n22\n\n4 C 221/2009-135 z 15. júna 2011 a krajského súdu č. k. 15 Co 228/2011-160 z 18. januára\n2012 v občianskoprávnych konaniach o náhradu škody.\n55. Z rozsudku okresného súdu č. k. 4 C 221/2009-135 z 15. júna 2011 vyplýva, že\nním bola zamietnutá žaloba sťažovateľa proti poisťovni o náhradu škody z ublíženia na\nzdraví.\nPodľa konštatovania okresného súdu nie je sporné, že 18. mája 2008 o 17.15 h došlo\nv obci\n\npri miestnej predajni Konzum k dopravnej nehode osobného motorového\n\nvozidla vedeného vodičom a sťažovateľa, a to tak, že vodičovi pred vozidlo pri prechádzaní\núseku pri miestnej predajni Konzum z neznámych príčin náhle vošiel sťažovateľ, pri tom\ndošlo k ich kontaktu a sťažovateľ utrpel ťažké poranenia s trvalými následkami. Kým\nu vodiča použitie alkoholu zistené nebolo, zatiaľ u sťažovateľa bolo zistené v krvi 2,4\npromile alkoholu. Nie je sporné ani to, že pre tento skutok vedené trestné stíhanie pre prečin\nublíženia na zdraví bolo uznesením vyšetrovateľa z 9. januára 2009 zastavené s tým, že\npredmetný skutok nie je trestným činom a nie je ani dôvod na postúpenie veci. Pri zastavení\ntrestného stíhania sa vychádzalo z toho, že konanie vodiča bolo posúdené ako správne\ns tým, že zrážke so sťažovateľom ako chodcom nemohol zabrániť, lebo po spozorovaní\nsťažovateľa vo svojom jazdnom pruhu v snahe obísť ho prešiel s vozidlom do protismeru\na na situáciu, keď vodič pokračoval v chôdzi v strede vozovky, reagoval intenzívnym\nbrzdením a príčinou nehody bol nesprávny spôsob chôdze sťažovateľa po vozovke.\nPodľa ďalšieho konštatovania okresného súdu miesto dopravnej nehody je dobre\nzistiteľné na satelitnej mape zobrazenej v znaleckom posudku. Okrem sťažovateľa sa po\nmiestnej komunikácii v tom čase spolu s ním pohybovali i svedkovia V\n\naG\n\n.\n\nPohybovali sa ako skupina vedľa seba pri ľavom okraji cesty. Pred miestnou predajňou\nKonzum zbadali prichádzajúce vozidlo AUDI. Sťažovateľ, ktorý bol v tom čase v značnom\nstupni opitosti, chcel vozidlo zastaviť. Svedkovia V\n\naG\n\npotvrdili skutočnosť,\n\nže sťažovateľ sa z krajnice od nich oddelil a vstupoval do jazdy prichádzajúceho\nmotorového vozidla. Chôdzou ku stredu cesty a gestikuláciou sa snažil vodičovi naznačiť,\naby motorové vozidlo zastavil. Svedkovia V\n\naG\n\ndetaily stretu motorového\n\nvozidla so sťažovateľom nevideli, pretože v tom čase boli k tejto situácii otočení chrbtom.\nNie je sporné, že vodič sa snažil stretu predísť vyhýbaním sa sťažovateľovi, a to vybočením\n\n23\n\nvozidla vľavo. Pri výjazde z ľavotočivej zákruty už vozidlo jazdilo v strednej až ľavej časti\ncesty, teda v protismere. Pokračovaním v chôdzi sa však sťažovateľ dostal do koridoru\npohybu vozidla. Pri krátkej vzdialenosti medzi vozidlom a sťažovateľom nebolo pre\nzabránenie nehody postačujúce ani intenzívne brzdenie vozidla. Ďalšie vyhýbanie sa stretu\nmohlo byť pre vodiča tiež rizikové, pretože by sa pohyboval tesne pri okraji cesty\nv protismere. K stretu vozidla a sťažovateľa došlo v protismernom jazdnom pruhu. Keďže\nsťažovateľ pokračoval v chôdzi, vodič na kritickú situáciu reagoval vo vzdialenosti\npribližne 3,6 metrov pred miestom stretu prudkým brzdením. Tesne pred brzdením sa\nvozidlo pohybovalo rýchlosťou približne 31 km/hod. Za predpokladu reakčného času\nvozidla v trvaní 1 sekundy reagoval vodič podľa názoru znalca na vzniknutú situáciu\npribližne 12,5 metra pred miestom stretu. V čase intenzívneho brzdenia došlo k stretu\nvodiča a sťažovateľa. Vyhýbací manéver vodiča a intenzívne brzdenie vyvracajú tvrdenie\nprávneho zástupcu sťažovateľa o tom, že vodič sťažovateľa zrazil úmyselne. Znalec\nIng. K\n\nv znaleckom posudku konštatoval, že vodič vyhýbacím manévrom vľavo\n\nreagoval dostatočne zavčasu na pohyb chodcov vrátane sťažovateľa. Ďalší pohyb\nsťažovateľa oproti vozidlu trvajúci približne 2,3 sekundy nebol vodičom vyhodnotený ako\nnebezpečný a ohrozujúci. V tom čase sa reakciou dalo stretu sťažovateľa a vozidla predísť.\nTreba však pripomenúť, že sťažovateľovi ako chodcovi nešlo o to, aby opustil koridor\nvozidla a vyhol sa stretu, lebo skôr išlo o neopodstatnené zastavovanie vozidla. Podľa\nvyjadrenia znalca následný pohyb sťažovateľa do stredu cesty mohol a mal byť\nvyhodnotený vodičom ako nebezpečný, pričom intenzívnym brzdením sa dalo predísť stretu\nvozidla a sťažovateľa. Vozidlo by bolo zastavilo pred miestom stretu.\nPodľa názoru okresného súdu hranice okolností, ktoré vodič môže, resp. nemôže\npredvídať, nemožno vymedzovať len v hypotetickej rovine (pretože potom by musel\npredvídať v podstate čokoľvek), ale je potrebné vždy vychádzať z existujúcich objektívnych\nokolností vyplývajúcich z určitej dopravnej situácie, ktorá môže byť charakterizovaná\ncelým radom faktorov (napr. určitým miestom, povahou komunikácie, správaním ďalších\núčastníkov cestnej premávky a pod.). Takéto okolnosti vníma vodič svojimi zmyslami\na môže ich potom hodnotiť podľa svojich vodičských znalostí i ďalších subjektívnych\ndispozícií. Okrem miery povinnej opatrnosti vyplývajúcej z pravidiel cestnej premávky\nexistuje i subjektívne vymedzenie spočívajúce v miere opatrnosti, ktorú je vodič schopný\n\n24\n\nvynaložiť v konkrétnom prípade. Zo znaleckého posudku i z výpovede znalca vyplýva, že\nvodič mal len 3 sekundy na to, aby reagoval. Znalcovi trvalo vypracovanie znaleckého\nposudku niekoľko mesiacov, mal odborné technické vedomosti, neustále sa zaoberá\ndopravnými nehodami, používa odbornú literatúru a simulačný program na zistenie\npriebehu a zdokumentovanie dopravnej nehody. Takéto odborné znalosti nemôže nikto\nod bežného vodiča vyžadovať.\nSťažovateľ sa v priebehu dokazovania prostredníctvom svojho právneho zástupcu\nbránil tým, že tesne pred stretom s motorovým vozidlom došlo k zahučaniu motora, čo\nvyhodnotil ako úmysel vodiča spôsobiť dopravnú nehodu. Vodič takéto tvrdenie\nsťažovateľa popieral. Zahučanie motorového vozidla nepočul ani bezprostredný svedok\nG\n\n. O zahučaní vypovedala len svedkyňa V\n\n, ktorá však charakter zahučania\n\nnevedela popísať. Znalec sa vyjadril aj k tejto okolnosti a potvrdil, že pri intenzívnom\nbrzdení sa môže stať, že sa stlačí spojkový pedál, takže motor ide do otáčok a môže\nspôsobiť zahučanie. Keďže vozidlo zanechalo stopy, bol stlačený spojkový pedál a brzdilo.\nZahučanie nemalo vplyv na zrýchlenie motorového vozidla, ale ani iný vplyv na vznik\ndopravnej nehody. Ani v hypotetickej rovine sa nepreukázalo tvrdenie sťažovateľa\no úmyselne spôsobenej dopravnej nehode. Svedkyňa V\n\na vodič potvrdili tú\n\nskutočnosť, že sťažovateľ asi 15 až 20 minút pred touto dopravnou nehodou na inom, a to\nrovnom úseku cesty v inej časti obce, vstúpil do jazdy motorového vozidla vodiča a v tomto\nprípade došlo k zastaveniu motorového vozidla a nešlo o nebezpečnú situáciu. Vodič\nsťažovateľovi dohováral, aby takéto situácie nevytváral.\nÚčastníkom cestnej premávky bol popri vodičovi aj sťažovateľ ako chodec. Účastník\ncestnej premávky je povinný okrem všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415\nObčianskeho zákonníka dodržiavať aj pravidlá cestnej premávky, správať sa disciplinovane,\nohľaduplne, aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Chodec sa\npred vstupom na vozovku musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Len čo\nvstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať.\nZ vykonaného dokazovania považuje okresný súd za preukázané, že sťažovateľ ako\nchodec pod značným vplyvom alkoholických nápojov úmyselne vstúpil na vozovku\nslúžiacu predovšetkým na premávku motorových vozidiel, a to v čase, keď videl prichádzať\nmotorové vozidlo. Je dokázané, že sťažovateľ nevytvoril pasívnu prekážku cestnej\n\n25\n\npremávky, ale naopak, aktívne vstupoval do jazdnej dráhy motorového vozidla aj v čase,\nkeď sa mu vodič snažil vyhnúť do protismeru a aj keď zastavoval motorové vozidlo.\nSťažovateľ dokonca zrýchlil chôdzu v smere vyhýbajúceho sa manévru vodiča. Za tohto\nstavu (aj keď vodič okamžite a bezprostredne reagoval zmenou smeru a brzdením) stret\nmotorového vozidla so sťažovateľom bol už neodvrátiteľný. Okresný súd považuje\nza dokázané, že vodič nevedel a nemohol predpokladať, že sťažovateľ bude úmyselne\nzrýchľovať svoju chôdzu aj napriek tomu, že menil smer jazdy a znižoval rýchlosť\nmotorového vozidla. Nebyť tejto aktívnej a úmyselnej činnosti sťažovateľa ako podnapitej\nosoby nebolo by došlo k stretu s motorovým vozidlom. V aktívnej činnosti sťažovateľa\ntreba vidieť jeho výlučné zavinenie na spôsobenej škode, ktorú si preto znáša sám. Preto\nbolo potrebné žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.\nNapokon okresný súd vyslovuje názor, že dôkaz rekonštrukciou sa vykoná, ak má\nbyť napodobená situácia a okolnosti, za ktorých bol spáchaný trestný čin, resp. ak ide o takú\nsituáciu a okolnosti, ktoré majú podstatný význam pri preverovaní výpovedí, ak iné dôkazy\nnepostačujú na objasnenie veci. Výpoveď sťažovateľa v tomto prípade nie je možné\npreveriť, pretože vzhľadom na trvalé zdravotné následky tento nie je schopný komunikovať.\nVýpovede svedkov neboli ničím spochybnené a detailný priebeh nehody bol vypracovaný\nznalcom Ing. K\n\ns pomocou simulačného programu V CRASH. Z týchto dôvodov\n\nnebolo návrhu sťažovateľa na doplnenie dokazovania vykonaním rekonštrukcie vyhovené.\n56. Z rozsudku krajského súdu č. k. 15 Co 228/2011-160 z 18. januára 2012 vyplýva,\nže ním bol potvrdený rozsudok okresného súdu.\nPodľa konštatovania krajského súdu proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie\nsťažovateľ, ktorý požadoval zmenu rozsudku s tým, aby bolo jeho žalobe vyhovené.\nPoukázal na výsledok znaleckého dokazovania, podľa ktorého jeho následný pohyb\ndo stredu cesty mohol a mal byť vyhodnotený vodičom ako nebezpečný, pričom\nintenzívnym brzdením sa dalo predísť stretu motorového vozidla s ním. Okresný súd tieto\nskutočnosti síce uvádza, ale nesprávne ich vyhodnotil tak, že vodič nemohol predvídať\nčokoľvek. Sťažovateľ poukazuje na to, že rozhodujúce je len objektívne posúdenie otázky,\nči bolo za daných podmienok možné zo strany vodiča stretu so sťažovateľom zabrániť,\nnajmä či vodič mal za daných okolností objektívnu možnosť zvoliť na predídenie dopravnej\n\n26\n\nnehody ešte účinnejšie prostriedky. Sťažovateľ je toho názoru, že vodičovi nevytvoril náhlu\nprekážku. Stretu so sťažovateľom vodič mohol zabrániť hlavne intenzívnym brzdením aj\nzo vzdialenosti 12,5 metra, keď začal na kolíznu situáciu reagovať. 15 ‒ 20 minút pred\nnehodou došlo k tomu, že vodič zastavil a sťažovateľovi dohováral, pričom podľa názoru\nsťažovateľa vodič situáciu psychicky opätovne nezvládol a reagoval skratovo, čo možno\npovažovať za nepriamy úmysel. Neopodstatnené zastavovanie vozidla sťažovateľom totiž\nv žiadnom prípade nebolo dôvodom na jeho zrazenie, a to bez ohľadu na to, či bol alebo\nnebol opitý. Vodič mohol reagovať už vo vzdialenosti 25 metrov od miesta stretu, a preto\nliberácia vodiča neprichádzala do úvahy. Intenzívnym brzdením sa dalo stretu sťažovateľa\ns vozidlom predísť. V súlade s názorom znalca pohyb sťažovateľa do stredu cesty mal\na mohol vodič vyhodnotiť ako nebezpečný.\nPodľa názoru krajského súdu hodnotenie dôkazov zo strany okresného súdu sa javí\nako konštruktívne a logické. Zo strany vodiča sa nepreukázalo porušenie právnych\npredpisov týkajúcich sa prevádzky motorového vozidla. Na konkrétnu situáciu (keď\nsťažovateľ pod vplyvom alkoholu neustále vstupoval do jazdnej dráhy motorového vozidla,\na to aj počas plynulého úkonu vyhýbania sa sťažovateľovi) nemohol reagovať predvídavo,\nnemohol predpokladať, že sťažovateľ ako chodec bude neustále meniť smer chôdze, a to\nvždy v ústrety motorovému vozidlu i napriek tomu, že toto vošlo už do protismerného\njazdného pruhu, do ktorého vstúpil aj sťažovateľ a kde došlo ku zrážke. Práve táto aktívna\na nepredvídateľná činnosť sťažovateľa bola základom pre vznik dopravnej nehody, pri\nktorej došlo k poškodeniu zdravia sťažovateľa. Došlo tak síce ku škode vyvolanej osobitnou\npovahou prevádzky motorového vozidla, avšak táto škoda nebola spôsobená konkrétnymi\nokolnosťami majúcimi pôvod v samotnej prevádzke motorového vozidla. Sťažovateľ si\nškodu spôsobil výlučne sám nezodpovedným a nepredvídateľným konaním pod vplyvom\nalkoholu, a preto okresný súd správne rozhodol, keď žalobu v plnom rozsahu zamietol.\nK subjektívnemu hodnoteniu konania vodiča sťažovateľom je potrebné uviesť, že\nvodič (tak ako to uvádzal aj znalec) pohyb sťažovateľa oproti vozidlu nehodnotil ako\nnebezpečný a ohrozujúci. Preto síce teoreticky pri zastavení motorového vozidla by nedošlo\nk zrážke, ale vodič reagoval primerane, snažil sa obísť vzniknutú prekážku, pričom práve\nobjekt tvoriaci prekážku (bez ohľadu na to, či ide o človeka, zviera, prípadne pohybujúce sa\nteleso) vybočil zo svojho koridoru pohybu a vošiel do jazdnej dráhy motorového vozidla,\n\n27\n\nktoré sa dostalo až do protismeru v úmysle vyhnúť sa, kde došlo k zrážke. Práve túto\nobjektívnu skutočnosť je možné považovať za náhodnú a nepredvídateľnú, pretože vodič\nani pri vyvinutí všetkého úsilia nemohol predpokladať, že sťažovateľ sa zachová tak\niracionálne a nepredvídateľne a že napriek úsiliu vyhnúť sa mu vojde do jeho jazdnej dráhy.\nV žiadnom prípade tiež nie je možné uvažovať tým smerom, ako to naznačoval sťažovateľ\nv odvolaní, a to že u vodiča došlo k skratovému konaniu a k úmyselnému zrazeniu. Tejto\ndomnienke\n\nnesvedčí\n\nžiaden\n\nz vykonaných\n\ndôkazov\n\nvrátane\n\nvýsluchov\n\nsvedkov\n\na znaleckého dokazovania. Zahučanie motorového vozidla, ktoré vo svojej výpovedi uviedla\nsvedkyňa V\n\n, nepreukazuje túto skutočnosť a spochybnil ju aj znalec pri svojom\n\nvýsluchu na pojednávaní. Pokiaľ sťažovateľ v odvolaní poukazoval na to, že obdobný\nincident sa stal 15 ‒ 20 minút pred dopravnou nehodou, práve uvedená skutočnosť\npreukazuje, že zo strany sťažovateľa nedochádzalo k dôvodnému zastavovaniu motorového\nvozidla, preto vodič nemal ani dôvod predpokladať, že je potrebné zastať vzhľadom\nna konanie sťažovateľa na ceste. Pokiaľ vodič aj mal vedomosť o tom, že sťažovateľ je\nopitý, nemohol predpokladať, že sa bude chovať tak nevyspytateľne a napriek úsiliu ho\nobísť v dostatočnej vzdialenosti prechodom až do protismeru, mu sťažovateľ vstúpi\ndo jazdnej dráhy. Vznik škody si sťažovateľ svojím konaním zavinil výlučne sám, pričom\núvaha okresného súdu a jeho hodnotenie dôkazov, podľa ktorých sa vodič na spôsobenej\nškode nepodieľal, sú dostatočne presvedčivé. Preto krajský súd rozsudok okresného súdu\nako vecne správny potvrdil.\nIII.\nRelevantná právna úprava\n57. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n58. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\n\n28\n\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n59. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIV.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti s poukazom na konštantnú judikatúru\nústavného súdu\nA. Vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP29/DI-ZH-2008 a jeho uzneseniu z 9. januára 2009 a postupu krajskej prokuratúry\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 KPt 448/14/6600\n60. Na prerokovanie tých častí ústavnej sťažnosti, ktoré pre porušenie čl. 19 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru smerujú proti postupu\nvyšetrovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-29/DI-ZH-2008 a jeho uzneseniu\nz 9. januára 2009, resp. pre namietané porušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj\nčl. 6 ods. 1 dohovoru smerujú proti postupu krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod\nsp. zn. 3 KPt 448/14/6600, nie je daná právomoc ústavného súdu.\n61. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných\npráv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať\niný súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n29\n\n62. Ako to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj § 132 ods. 1 zákona\no ústavnom súde, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam\na slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto základných práv\na slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\n63. V danom prípade proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania\nbola prípustná jednak sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, ale aj podnet príslušnému\nprokurátorovi podľa zákona o prokuratúre, aby postup a rozhodnutie vyšetrovateľa\npreskúmal a nariadil vykonanie potrebnej nápravy. Tým je v časti týkajúcej sa postupu\na uznesenia vyšetrovateľa vylúčená právomoc ústavného súdu. I keď je pravdou, že\nv danom prípade právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vo vzťahu\nvoči postupu a uzneseniu vyšetrovateľa nemal všeobecný súd, ale prokurátor (ktorého za\nnezávislý orgán súdnej moci považovať nemožno), je potrebné ustanovenie čl. 127 ods. 1\nústavy, ako aj ustanovenie § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde aj tak aplikovať, keďže\njasne a jednoznačne zakotvuje princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu, a to v tom\nzmysle, že právomoc ústavného súdu vzniká iba potom, čo iné zákonné prostriedky nápravy\nporušenia označených práv už boli dotknutým subjektom neúspešne využité.\n64. Treba dodať, že hoci sťažovateľ proti uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení\ntrestného stíhania sťažnosť ako riadny opravný prostriedok nepodal (vzhľadom na\nzdravotný stav na to nebol podľa všetkého spôsobilý), neskôr využil možnosť podania\npodnetu príslušnému prokurátorovi.\n65. Obdobne proti postupu krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 KPt 448/14/6600 sa sťažovateľ mohol brániť podnetom na preskúmanie správnosti\npostupu krajskej prokuratúry, o ktorom bola príslušná rozhodnúť generálna prokuratúra.\nSťažovateľ tak aj postupoval, čím je dané, že právomoc poskytnúť ochranu označeným\nprávam sťažovateľa vo vzťahu k postupu krajskej prokuratúry mala generálna prokuratúra\nv rámci konania o podnete.\n\n30\n\nB. Vo vzťahu k postupu generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.\nIV/4 GPt 80/11, resp. v konaní vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt 91/18/1000\n66. Odlišná je situácia vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom generálnej prokuratúry\nv konaní vedenom pod sp. zn. IV/4 GPt 80/11, resp. v konaní vedenom pod sp. zn.\nIV/4 GPt 91/18/1000.\n\nTúto časť\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\ntreba\n\npovažovať\n\nza\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].\n67. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n68. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\n\n31\n\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis\nmutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 352/06).\n69. Sťažovateľ predovšetkým namieta, že v priebehu trestného konania nebol vôbec\nvyšetrovateľom vypočutý s tým, že jeho zdravotný stav to neumožňuje a že nebude schopný\nvýsluchu ani v budúcnosti. Pritom zo stanoviska ošetrujúcej lekárky MUDr.\ntlmočeného vyšetrovateľovi iba telefonicky vyplývalo len to, že v blízkej budúcnosti nie je\nperspektíva zlepšenia jeho zdravotného stavu. V skutočnosti po čase došlo k zlepšeniu jeho\nzdravotného stavu, ale napriek tomu sa jeho výsluch neuskutočnil. Zároveň, hoci\nvyšetrovateľ vedel, že sťažovateľov zdravotný stav mu znemožňuje vyjadriť sa vecne\nk priebehu skutkového deja a riadne uplatňovať procesné práva poškodeného, nedal podnet,\naby postupom podľa ustanovenia § 48 ods. 3 Trestného poriadku bol sťažovateľovi\nustanovený opatrovník na výkon jeho procesných práv (pozri bod 4 až 9).\n70. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné konštatovať ako nespornú skutočnosť, že\nsťažovateľ v priebehu trestného konania vyšetrovateľom vypočutý nebol, lebo v tom čase\nvzhľadom na zdravotný stav nebol spôsobilý vypovedať.\n71. Nepochybne dôvodná je námietka sťažovateľa vytýkajúca vyšetrovateľovi, že\nnedal podnet na postup podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku.\n72. Podľa § 48 ods. 3 Trestného poriadku ak poškodený, ktorý je fyzickou osobou\nalebo štatutárnym orgánom poškodeného, ktorý je právnickou osobou, nemôže vykonávať\npráva poškodeného podľa tohto zákona alebo je nebezpečenstvo z omeškania, predseda\nsenátu a v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie ustanoví na\nvýkon týchto práv poškodenému opatrovníka. Proti rozhodnutiu o ustanovení opatrovníka je\nprípustná sťažnosť.\n73. Z citovaného ustanovenia je jednoznačné, že pri takom zdravotnom stave, v akom\nsa sťažovateľ podľa konštatovania vyšetrovateľa nachádzal, mal vyšetrovateľ dať podnet\nprokurátorovi na to, aby tento navrhol príslušnému sudcovi pre prípravné konanie vydať\n\n32\n\nuznesenie o ustanovení opatrovníka sťažovateľovi ako poškodenému. Vyšetrovateľ takto\nnepostupoval, sťažovateľovi opatrovník ustanovený nebol a sťažovateľ takto prišiel\nprinajmenej o možnosť uplatniť procesné právo podať proti uzneseniu vyšetrovateľa\no zastavení trestného stíhania sťažnosť ako riadny opravný prostriedok. O právo uplatniť si\nnárok na náhradu škody v konečnom dôsledku neprišiel, lebo hoci nemohol právo\nna náhradu škody uplatniť cestou opatrovníka v rámci adhézneho konania, urobil tak\nv civilnom konaní, a to v zákonnej premlčacej dobe.\n74. V uvedených súvislostiach treba poznamenať aj to, že námietku neustanovenia\nopatrovníka sťažovateľ uplatnil až v podanej ústavnej sťažnosti, keďže v žiadnom z jeho\nskorších podaní adresovaných orgánom prokuratúry sa táto námietka neuvádza.\n75. Sťažovateľ ďalej namieta správnosť niektorých rozhodujúcich skutkových zistení\nvyšetrovateľa. Uznáva síce, že v čase nehody bol spolu s priateľmi (svedkami V\naG\n\n) na vozovke a gestikuláciou sa snažil vodičovi naznačiť, aby vozidlo pri ňom\n\nzastavil, avšak nezodpovedá skutočnosti, že by svojím konaním vytvoril vodičovi prekážku,\na to dokonca náhleho charakteru a v tejto súvislosti konkrétne popisuje, ako sa skutkový dej\npodľa neho v skutočnosti odohral. Zaujíma stanovisko aj k otázke, ako mal v danej situácii\nvodič správne na jeho prítomnosť reagovať. Vytýka vyšetrovateľovi nielen skutočnosť, že\njeho nevypočul, ale aj to, že potrebné stopy v rámci obhliadky miesta dopravnej nehody\nnezabezpečil. Poukazuje na znalecké posudky Ing. H\nK\n\na Ing. M\n\n, ale aj Ing.\n\n, z ktorých treba podľa jeho názoru vyvodiť odlišné závery, než k akým dospel\n\nvyšetrovateľ. Poukazuje ďalej aj na výsledky dokazovania v rámci občianskoprávneho\nkonania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 4 C 221/2009 (pozri bod 10 až 19).\n76. Podľa názoru ústavného súdu závery vyšetrovateľa v spojení so závermi,\nku ktorým dospeli okresný súd a krajský súd v občianskoprávnom konaní o náhradu škody,\nsa javia ako dostatočné, úplné a presvedčivé. Nejavia známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej\nneodôvodnenosti. Skutočnosť, že sťažovateľ má na posúdenie veci odlišný názor, sama\nosebe bez ďalšieho porušenie jeho označených práv neznamená. Ústavný súd odkazuje\nv tomto smere najmä na veľmi podrobnú argumentáciu okresného súdu (pozri bod 54).\n\n33\n\n77. Napokon sťažovateľ namieta, že z prepúšťacej správy nemocnice z 18. mája 2008\n(ktorú získal na základe písomnej žiadosti z 24. júla 2018 z Registratúrneho strediska\nFakultnej nemocnice s poliklinikou\n\n, kde bol\n\nhospitalizovaný po prevoze z anesteziologicko-resuscitačného oddelenia nemocnice) zistil,\nže v deň dopravnej nehody mal v krvi etylalkohol v množstve 0,38 promile, teda\nv množstve výrazne menšom, než to ustálil vyšetrovateľ na základe inej lekárskej správy\n(pozri bod 20 až 24).\n78. Na základe tohto nového dôkazu o množstve alkoholu v krvi v čase dopravnej\nnehody požiadal sťažovateľ jednak prostredníctvom právneho zástupcu, ale aj osobitne\nvlastným podaním (obe podania sú z 11. septembra 2019) generálnu prokuratúru o opätovné\npreskúmanie správnosti záverov, ku ktorým dospel vyšetrovateľ. Evidentne pritom označil\nprepúšťaciu správu ako takú novú skutočnosť, o ktorej sa predtým nevedelo a ktorá môže\nmať podstatný vplyv na konečné závery vyšetrovania. Treba v tejto súvislosti uviesť, že\ngenerálna prokuratúra vo svojom stanovisku č. k. IV/4 GPt 91/18/1000-9 z 8. októbra 2019\nadresovanom právnemu zástupcovi sťažovateľa, ale ani krajská prokuratúra v prípise č. k.\n3 KPt 448/14/6600-17 z 25. októbra 2019 adresovanom sťažovateľovi sa týmto novým\ndôkazom nijako konkrétne nezaoberajú a žiadne stanovisko k nemu nezaujímajú.\n79. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné v uvedených súvislostiach zdôrazniť, že\ntak v uznesení vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania, ako aj v rozsudkoch okresného\nsúdu a krajského súdu v občianskoprávnom konaní o náhradu škody sa akcentuje\nskutočnosť, že sťažovateľ bol v čase dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu (2,4\npromile), pričom „motiváciou“ jeho iracionálneho správania mal byť práve stav pomerne\nvysokého stupňa opitosti. Ak sa za tohto stavu vynorila závažná pochybnosť o stupni\nalkoholického opojenia sťažovateľa (vyplývajúca z prepúšťacej správy nemocnice\nuschovanej v archíve, ktorú sťažovateľ po dlhšom časovom odstupe získal a o obsahu ktorej\norgány činné v trestnom konaní, ale ani súdy vôbec nevedeli), bolo celkom nepochybne\nopodstatnené týmto novým dôkazom sa zaoberať a pokúsiť sa vyjasniť, aký bol skutočný\nobsah alkoholu v krvi sťažovateľa v inkriminovanom čase dopravnej nehody. Rozhodne\n\n34\n\nnešlo o takú okolnosť, ktorá by (prípadne aj vo svetle ďalších dôkazov) nemala podstatný\nvýznam pre konečné závery vo veci.\n80. Možno dospieť k záveru, že postup generálnej prokuratúry, resp. krajskej\nprokuratúry, ktoré uvedenej novej skutočnosti, resp. listinnému dôkazu nijakú pozornosť\nnevenovali a nové vyšetrovanie nenariadili, zo zásadného hľadiska vzaté nebol správny.\nNapriek tomu treba konštatovať, že vzhľadom na konkrétne časové súvislosti tejto veci boli\nstanoviská generálnej prokuratúry a krajskej prokuratúry vecne správne, i keď z dôvodov,\nktoré z ich prípisov z 8. októbra 2019 a 25. októbra 2019 vôbec nevyplývajú.\n81. Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona kto inému z nedbanlivosti spôsobí ťažkú\nujmu na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.\n82. Podľa § 157 ods. 2 Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov\nsa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1\na) závažnejším spôsobom konania, alebo\nb) na chránenej osobe.\n83. Podľa § 87 ods. 1 písm. d) Trestného zákona trestnosť činu zaniká uplynutím\npremlčacej doby, ktorá je päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti\ndovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej tri roky.\n84. Z citovaných ustanovení vyplýva, že v danom prípade bola premlčacia doba päť\nrokov. Keďže skutok sa stal ešte 18. mája 2008, možno dospieť k nepochybnému záveru,\npodľa ktorého je trestné stíhanie v danej veci už dávno premlčané, čo bráni vedeniu\nakéhokoľvek ďalšieho vyšetrovania. Inými slovami, hoci v zásade boli dané dôvody na to,\naby sa vyšetrovanie obnovilo v dôsledku novej skutočnosti, na ktorú sťažovateľ poukázal,\nvzhľadom na uplynutie premlčacej doby už nebolo možné takto postupovať.\n85. Sťažovateľ v podstate tvrdí, že vodič konal úmyselne. Mal byť vedený snahou\n„potrestať“ sťažovateľa za to, že ho na ceste opakovane zastavoval. Inými slovami, podľa\n\n35\n\nsťažovateľa došlo k spáchaniu trestného činu úmyselného ťažkého ublíženia na zdraví\npodľa § 155 Trestného zákona. Pri tomto trestnom čine by premlčacia doba bola\ndvadsaťročná a trestné stíhanie by v takomto prípade premlčané nebolo.\n86. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje najmä na podrobné a presvedčivé úvahy\nokresného súdu (pozri bod 54), s ktorými sa v plnej miere stotožňuje. Tvrdenie sťažovateľa\no úmyselnom konaní vodiča nemá vo vykonaných dôkazoch dostatočnú oporu.\n87. Napokon, obiter dictum, treba poznamenať, že získanie prepúšťacej správy\nz nemocnice mohlo byť v zásade aj dôvodom na obnovu občianskoprávneho konania\no náhradu škody postupom podľa § 397 písm. a) Civilného sporového poriadku.\n88. Podľa § 403 ods. 1 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa\npodáva v lehote troch mesiacov, od kedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol\ndozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa, keď ho mohol uplatniť.\n89. Podľa § 403 ods. 2 Civilného sporového poriadku žaloba na obnovu konania sa\npodáva najneskôr v lehote troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia.\n90. Potvrdzujúci rozsudok krajského súdu č. k. 15 Co 228/2011-160 z 18. januára\n2012 bol podľa dátumovej pečiatky doručený právnemu zástupcovi sťažovateľa 27. januára\n2012, a preto možno predpokladať, že vtedy, resp. približne v tom čase sa stal\nprávoplatným. Znamená to zároveň, že zákonná trojročná objektívna lehota na podanie\nžaloby na obnovu konania v čase získania prepúšťacej správy už dávno uplynula,\nv dôsledku čoho už nebolo možné úspešne sa domáhať obnovy konania.\n91. Možno poukázať ešte aj na to, že hoci sťažovateľ v dodatku k ústavnej sťažnosti\nuviedol, že v čase občianskoprávneho konania už bol schopný s okresným súdom písomne\nkomunikovať a svoju písomnú výpoveď mu aj predložil, čo však tento neakceptoval (pozri\nbod 35), nenamietal túto skutočnosť v odvolaní a nepodal z tohto dôvodu ani dovolanie,\n\n36\n\nhoci by mohlo ísť o dôvod prípustnosti dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f)\nObčianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v inkriminovanom čase.\n92. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. februára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n37", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena", "poškodený", "trestné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c404cd19-7901-4f83-8ef1-7ee88c65c43d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.278.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 278/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 278/2023 z 25. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-25", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.278.2023.1"}]}