{"guid": "ussr:4d1e9a53-00e2-4007-9265-76aee5f5d7d8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.59.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2020 z 6. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 59/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.59.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-02-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/4d1e9a53-00e2-4007-9265-76aee5f5d7d8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.59.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.59.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.59.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 59/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. februára 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s. r. o.,\n\nKadnárova 83, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Ivan Syrový, PhD., vo veci\nnamietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tdo 13/2019 a jeho uznesením zo 6. novembra\n2019, ale aj postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 67/2018\na jeho rozsudkom z 25. septembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1\n\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 6 Tdo 13/2019 a jeho uznesením zo 6. novembra 2019, ale aj postupom Krajského\nsúdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 To 67/2018 a jeho\nuznesením z 25. septembra 2018.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 1 T 86/2014 z 20. marca 2018 bol sťažovateľ uznaný za vinného\nz prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že\n19. februára 2014 o 20.53 h. viedol v\n\npo\n\nulici v smere od Kyneku do centra\n\nmesta osobné motorové vozidlo Honda FR-V rýchlosťou 49 ‒ 55 km/h, pričom pred\nobchodným domom Mercury Market neskoro reagoval a zrazil chodca\nprechádzajúceho cez vozovku zľava doprava v tme, za dažďa, pod vplyvom alkoholických\nnápojov (1,97 promile alkoholu v krvi) a bez reflexných prvkov na tmavom oblečení, ktorý\nv dôsledku zrážky zomrel toho istého dňa v nemocnici. Za tento skutok mu bol uložený trest\nodňatia slobody v trvaní 1 roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2\nrokov.\n3. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal tak prokurátor, ako aj sťažovateľ, ktorý\nnamietal svoju vinu s tým, že sa neprihliadlo na znalecký posudok z oblasti oftalmológie.\nNamietal tiež, že sa prihliadlo iba na znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva, aj to\nlen v neprospech sťažovateľa, hoci v ňom bol určený práve pohyb chodca po ceste ako\ntechnická príčina nehody. Odvolanie prokurátora smerovalo proti neuznaniu porušenia\ndôležitej povinnosti ustanovenej zákonom a proti neuloženiu trestu zákazu činnosti viesť\nmotorové vozidlá.\n4. Rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 To 67/2018 z 25. septembra 2018 bol\nrozsudok okresného súdu zrušený, pričom krajský súd sám posúdil skutok tak, že ho\nsťažovateľ spáchal porušením dôležitej povinnosti uloženej podľa zákona a vymeral mu\nza to trest odňatia slobody vo výške 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu\n2 roky, ako aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 4 roky.\n\n2\n\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie, ktoré odôvodnil\nporušením práva na obhajobu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c) Trestného\nporiadku. Porušenie práva na obhajobu videl v prvom rade v tom, že podľa jeho názoru\ndošlo k porušeniu zásady zákazu reformationis in peius, ďalej k opakovanému\nneprihliadnutiu na znalecký posudok z oblasti oftalmológie, k rozporu uloženého trestu\nso zásadami na ukladanie trestov nad rámec návrhu prokurátora a k porušeniu zásady ne bis\nin idem.\n6. Uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 13/2019 zo 6. novembra 2019 bolo\ndovolanie\n\nsťažovateľa\n\nodmietnuté, keďže\n\nvymedzené dovolacie\n\ndôvody\n\nnemali\n\nopodstatnenie. Podľa názoru sťažovateľa však uznesením najvyššieho súdu v spojení\ns rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jeho označených práv podľa ústavy\na dohovoru.\n7.\n\nSťažovateľ\n\npovažuje\n\npredovšetkým\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nza\n\nnepreskúmateľné. Hoci rozsudky okresného súdu a krajského súdu napádal v tom smere, že\nsa tieto nevysporiadali so znaleckým posudkom z oblasti oftalmológie, najvyšší súd sa\ns námietkou vysporiadal len stručne s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 7 Trestného\nporiadku, podľa ktorého dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.\nV skutočnosti však nešlo o dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia. Aplikácia\nustanovenia § 371 ods. 7 Trestného poriadku predpokladá, že dovolateľ nenapáda výrok\nrozhodnutia (teda s týmto sa stotožňuje) a nesúhlasí len s odôvodnením. Pritom sťažovateľ\nnapádal konkrétne výroky o vine a treste, čo je z obsahu jeho podaní zjavné. Neobstojí ani\nargumentácia najvyššieho súdu, ktorý uviedol, že neakceptovanie znaleckého posudku\nz oblasti oftalmológie spadá výlučne do voľného hodnotenia dôkazov súdom. V rámci práva\nna spravodlivý proces je súd povinný zaoberať sa všetkými otázkami majúcimi pre vec\npodstatný význam. Práve otázka, či sťažovateľ mohol dostatočne zavčasu chodca vidieť a či\nto za daných okolností bolo možné po ňom požadovať, je rozhodujúca pre posúdenie jeho\nviny, no všeobecné súdy sa ňou napriek tomu vôbec nezaoberali.\n\n3\n\n8. Ďalej sťažovateľ namieta porušenie zásady zákazu zmeny k horšiemu\n(reformationis in peius). Zmena spočívala v sprísnení trestu v odvolacom konaní. Predtým\nbol okresným súdom vydaný trestný rozkaz, ktorým bol sťažovateľovi uložený trest odňatia\nslobody na 1 rok so skúšobnou dobou na 2 roky, pričom proti trestnému rozkazu podal\nodpor iba sťažovateľ (nie teda aj prokurátor). Po zrušení trestného rozkazu rozhodol\nokresný súd rozsudkom o treste rovnako a až proti tomuto rozsudku podal prokurátor\nodvolanie a na základe jeho odvolania došlo v odvolacom konaní k zvýšeniu trestu až nad\nrámec návrhu prokurátora. Sťažovateľ si je vedomý, že výnimku zo zásady predstavuje\npráve situácia, keď proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podá prokurátor odvolanie, no je\npodstatné, že proti trestnému rozkazu prokurátor odpor nepodal a po nariadení hlavného\npojednávania obžaloba nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli viesť k tomu,\naby okresný súd posúdil nehodu prísnejšie ako v trestnom rozkaze. Skôr opak je pravdou.\n9. Najvyšší súd sa s touto námietkou vysporiadal tak, že poukázal na svoje iné\nrozhodnutie sp. zn. 5 To 2/2015 z 18. júla 2015, ako aj na to, že na hlavnom pojednávaní\nboli vykonané nové dôkazy, ktoré napokon viedli ku korekcii skutkových zistení vo výroku,\nk zmene právnej kvalifikácie a tiež k uloženiu novej sankcie. Poukázal tiež na ustanovenia\n§ 335 ods. 3 Trestného poriadku, podľa ktorého samosudca nie je viazaný po podaní odporu\nprávnou kvalifikáciou, ale ani druhom a výmerou trestu v trestnom rozkaze. Práve\nv rozhodnutí najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 2/2015 z 18. júla 2015 je uvedené, že zmena\nk horšiemu nie je možná, „pokiaľ by skutočne išlo o totožnú situáciu... pri absolútne\nnezmenených skutkových zisteniach a právnej kvalifikácii skutku, ale i nijako nezmenených\nskutočnostiach významných z hľadiska ukladania trestu“.\n10. Tu je potrebné uviesť, že v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní sa\nneobjavili žiadne nové dôkazy v neprospech sťažovateľa. Boli síce vykonané nové dôkazy,\nale tieto nemohli svojím obsahom viesť k zmene skutkových zistení, právnej kvalifikácie\na trestu k horšiemu.\n11. Napokon došlo k porušeniu zásady prezumpcie neviny, keďže vzhľadom\nna skutkové okolnosti a konštatovanie viny sťažovateľa všeobecné súdy aplikovali právny\n\n4\n\nporiadok takým spôsobom, že povinnosť sťažovateľa predvídať vznik trestnoprávneho\nnásledku a zachovávať potrebnú mieru opatrnosti určili ako absolútnu povinnosť.\nSťažovateľ nemôže mať absolútnu povinnosť predvídať, že pri dodržaní maximálnej\npovolenej rýchlosti pôjde cez cestu (hoci aj cez prechod pre chodcov) opitý chodec\nv tmavom oblečení, ktorý vôbec nevenuje pozornosť cestnej premávke. Sťažovateľovi preto\nnemožno klásť za vinu porušenie dôležitej povinnosti v cestnej premávke. Zo znaleckého\nposudku Ústavu súdneho inžinierstva je zrejmé, že chodec bol veľmi zle viditeľný.\n12. Sťažovateľ požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa:\n\n..., na súdnu ochranu zaručené\n\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu SR\nv konaní so sp.zn. 6Tdo/13/2019 a postupom Krajského súdu v Nitre v konaní so sp.zn.\n1To/67/2018 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu SR\n6Tdo/13/2019 zo dňa 6.11.2019 a rozsudok Krajského súdu v Nitre 1To/67/2018 zo dňa\n25.9.2018 a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd SR je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\n\n5\n\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nA. Vo vzťahu k napadnutému postupu a rozsudku krajského súdu\n16. Na prerokovanie tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre namietané porušenie čl. 46\nods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti postupu krajského súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 To 67/2018 a jeho rozsudku z 25. septembra 2018, nie je daná\nprávomoc ústavného súdu.\n17. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane zákonných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n18. Proti rozsudku krajského súdu bolo prípustné dovolanie ako mimoriadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa\n\n6\n\nústavy a dohovoru mal najvyšší súd v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň\nv uvedenom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu. Treba tiež poznamenať, že\nmožnosť podania dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku sťažovateľ aj využil.\nB. Vo vzťahu k napadnutému postupu a uzneseniu najvyššieho súdu\n19. Odlišná je situácia vo vzťahu k tej časti ústavnej sťažnosti, ktorá pre porušenie\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru smeruje proti postupu najvyššieho súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 6 Tdo 13/2019 a jeho uzneseniu zo 6. novembra 2019. Táto časť\nústavnej sťažnosti nemá všetky náležitosti ustanovené zákonom, preto je potrebné ju\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde.\n20. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí\npripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým\nmalo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n21. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania\nuvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže\nústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.\nAk účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie\nkonania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2\npísm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n22. Hoci podaná ústavná sťažnosť smeruje proti dvom rozhodnutiam všeobecných\nsúdov, sťažovateľ v priamom rozpore s ustanovením § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde\nk ústavnej sťažnosti nepripojil ani jedno z uvedených ním napádaných rozhodnutí, pričom\ntak urobil bez akéhokoľvek vysvetlenia (netvrdil napríklad, že mu tieto rozhodnutia neboli\nriadne doručené, prípadne že nimi nedisponuje z iných, od neho nezávislých, dôvodov atď.).\nK ústavnej sťažnosti pripojil len plnú moc pre právneho zástupcu.\n\n7\n\n23. Z § 56 ods. 3 v spojení s ustanovením § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom\nsúde vyplýva, že v prípade odstrániteľných nedostatkov ústavnej sťažnosti môže (teda\nnemusí) ústavný súd vyzvať navrhovateľa (v danom prípade sťažovateľa), aby v určenej\nlehote tieto nedostatky odstránil. Inými slovami, za daného stavu bolo na zvážení ústavného\nsúdu, či na doplnenie odstrániteľnej chýbajúcej zákonnej náležitosti (minimálne uznesenia\nnajvyššieho súdu, keďže vo vzťahu k nemu by bola v zásade daná právomoc ústavného\nsúdu) sťažovateľa vyzve.\n24. Pri skúmaní rozsahu práva uváženia ústavného súdu podľa § 56 ods. 3 zákona\no ústavnom súde (teda či sťažovateľa vyzve alebo nevyzve, aby v určenej lehote nedostatok\nústavnej sťažnosti odstránil) treba zásadne zdôrazniť, že nejde o voľnú úvahu, ktorá by\nvlastne znamenala svojvôľu pri posudzovaní takejto otázky. Rozhodovanie v týchto\nsúvislostiach sa musí riadiť určitými zásadami tak, aby bolo dostatočne predvídateľné\na transparentné.\n25. Podľa názoru ústavného súdu treba vychádzať zo skutočnosti, že v konaní\no sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy sťažovateľ musí byť\nv celom konaní zastúpený advokátom (§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Advokáta ako\nosobu práva znalú a oprávnenú na zastupovanie v súdnych konaniach treba nepochybne\npovažovať za osobu odborne kvalifikovanú, od ktorej sa dá právom očakávať, inter alia,\ndostatočná znalosť procesnoprávnych predpisov, ktorými sa riadi konanie, v ktorom klienta\nprávne zastupuje. Vychádzajúc z tejto premisy možno dôjsť k záveru, že k postupu podľa\n§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde by malo zo strany ústavného súdu dochádzať skôr len\nvýnimočne, keď to odôvodňujú konkrétne okolnosti daného prípadu. Inými slovami, výklad\ntohto ustanovenia má byť v zásade reštriktívny. Je zrejmé už na prvý pohľad, že\nv prípadoch, keď sťažovateľ (v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde)\npodá ústavnú sťažnosť bez toho, aby k nej pripojil splnomocnenie pre advokáta\na s prípadnými ďalšími chýbajúcimi náležitosťami, je postup ústavného súdu v zmysle § 56\nods. 3 zákona o ústavnom súde aj v rámci jeho reštriktívneho výkladu v zásade a spravidla\nna mieste (II. ÚS 238/2019).\n\n8\n\n26. V danom prípade je sťažovateľ zastúpený advokátom ako kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, no napriek tomu zákonná náležitosť ústavnej sťažnosti vyplývajúca\nz § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde absentuje. Z podanej ústavnej sťažnosti nevyplýva\nvôbec nijaké vysvetlenie, prečo sa tak stalo. Takúto situáciu nemožno pri spomínanom\nreštriktívnom výklade § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde považovať za takú výnimočnú či\nosobitú, ktorá by odôvodňovala, aby ústavný súd postupom podľa § 56 ods. 3 zákona\no ústavnom súde vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatku podania.\n27. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "trestné konanie-zásady trestného konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b96ad18-6fac-47ab-8eb2-d912c225d7c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.238.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.238.2019.1"}, {"guid": "4b16de59-9203-4845-890e-a6295be5851e:5fa4533e-9bdd-4330-9124-7eb41bb0e29e", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1517010278.3", "spisova_znacka": "1To/67/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1To/67/2018 z 4. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-09-04", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1517010278.3"}, {"guid": "455719a8-f1b9-4b1e-9cd6-327a360898a5:ca8eabdf-c44d-4585-8e0d-96a16f2612f2", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7614010274.1", "spisova_znacka": "5To/2/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 5To/2/2015 z 26. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-01-26", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7614010274.1"}], "citovane_v": []}