{"guid": "ussr:246e5f98-2af9-4a65-8867-27d1d9c86746", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.6.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 6/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 6/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 6/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.6.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "nazov": "čl. 13 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 13 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/246e5f98-2af9-4a65-8867-27d1d9c86746", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.6.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.6.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.6.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 6/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom\n\nz predsedu\n\nsenátu\n\nĽuboša\n\nSzigetiho,\n\nzo\n\nsudkyne\n\nJany\n\nLaššákovej\n\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nobchodnej spoločnosti M. S. Group, a. s., Zvolenská cesta 15, Banská Bystrica,\nIČO 31586791, právne zastúpenej advokátom JUDr. Petrom Petríkom, Ruttkaya\nNedeckého 12, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2 a základných\npráv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej\n\nrepubliky\n\nuznesením\n\nNajvyššieho\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. 6 Cdo 133/2018 z 23. apríla 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti M. S. Group, a. s., o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n3. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti M. S. Group, a. s.,\nZvolenská cesta 15, Banská Bystrica, IČO 31586791 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou\n\nnamietala porušenie čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 20 ods. 1 a 4, čl.\n35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\nuznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo\n133/2018 z 23. apríla 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že je výlučným vlastníkom nebytového\npriestoru v bytovom dome so súpisným číslom\n\nevidovanom na liste vlastníctva č.\n\nvedenom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálnym odborom (ďalej len „bytový\ndom“). V bytovom dome je zriadené Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových\npriestorov\n\n(ďalej len „spoločenstvo“) v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej\n\nrepubliky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o bytoch“). Sťažovateľka ďalej uviedla, že 1. júna 2007\nspoločenstvo znemožnilo napojenie vykurovacieho systému na centrálny zdroj tepla\nv bytovom dome, čím fakticky došlo k odpojeniu sťažovateľky od vykurovacieho systému.\nSťažovateľka napojila vykurovací systém svojho nebytového priestoru na samostatný zdroj\ntepla – elektrický kotol, ktorým si zabezpečuje teplo aj teplú vodu.\nSťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „... spoločenstvo nedodáva našej\nspoločnosti dodávky SÚV, TÚV ani tepla, napriek tomu vyhotovuje a doručuje našej\nspoločnosti vyúčtovania za jednotlivé roky, v ktorých nedodanie plnenia nezohľadňuje,\nresp. spoločenstvo napriek vykonanému dokazovaniu formou znaleckých posudkov\nv civilných konaniach tvrdí, že nám média dodáva a účtuje nám ich dodávky. Vzhľadom\nna absenciu skutočných dodávok médií, nie sme konečným spotrebiteľom.\nNa podklade nezákonných vyúčtovaní (voči ktorým všetkým sme podali námietky a sú\npredmetom civilných konaní pred príslušným súdom) sa uskutočnilo v dňoch 07. 03. 2014\ndo 09. 03. 2014 písomné hlasovanie vlastníkov bytov a nebytových priestorov\nv spoločenstve, ktorého predmetom bolo udelenie súhlasu na vykonanie dobrovoľnej dražby\nna nebytový priestor našej spoločnosti. Dražbou sa má uspokojiť pohľadávka z nárokov,\nktoré nie sú právoplatne rozhodnuté, o výške a zákonnosti ktorých sú vedené súdne\nkonania.“\n\n2\n\n3. Sťažovateľka podala na Okresnom súde Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)\nnávrh prehlasovaného vlastníka podľa § 14 ods. 6 zákona o bytoch a ako žalovanú\nstranu označila\n\nspoločenstvo,\n\nnie\n\njednotlivých\n\nvlastníkov\n\nbytov\n\na\n\nnebytových\n\npriestorov v bytovom dome. Okresný súd rozhodol v prospech sťažovateľky rozsudkom\nsp. zn. 15 C 1/2014 z 9. októbra 2014 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“). Krajský súd\nv Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. 13 Co 125/2015\nz 20. decembra 2016 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 13 Co 125/2015 z 10. apríla\n2017 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“) rozsudok okresného súdu potvrdil. Rozhodnutie\nkrajského súdu napadla dovolaním na najvyššom súde žalovaná strana, teda spoločenstvo.\nNajvyšší súd napadnutým uznesením rozsudky okresného súdu a krajského súdu zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie okresnému súdu.\nNajvyšší súd odôvodnil napadnuté uznesenie v podstate tým, že žalovanému\nspoločenstvu chýbala pasívna vecná legitimácia, a svoje rozhodnutie oprel aj o uznesenie\nústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 194/2012 z 12. apríla 2012 (ďalej len „uznesenie ústavného\nsúdu“).\n4. Sťažovateľka porušenie práva na súdnu ochranu vidí v tom, že najvyšší súd\nnezohľadnil skutočnosť, že spoločenstvo bolo v bytovom dome zriadené na základe zákona\no bytoch. V tejto súvislosti sťažovateľka tvrdí, že najvyšší súd aplikoval závery z uznesenia\nústavného súdu v procesne odlišnej situácii. Sťažovateľka uviedla: „... na uvedené\nskutočnosti dovolací súd nereflektoval, nevysporiadal sa s nimi, v čoho dôsledku je\nrozhodnutie nepreskúmateľné minimálne v tom, prečo aplikoval ustanovenia upravujúce\npomery v bytovom dome bez zriadeného spoločenstva na prejednávanú vec, v rámci ktorej\nje v bytovom dome zriadené spoločenstvo. Týmto sa i názorovo (nepreskúmateľne\na nesprávne) odchýlil od znenia príslušných ustanovení zákona a zásadne poprel ich účel\na význam, resp. takéto rozhodovanie nie je dôvodné.“\nV súvislosti s porušením základného práva vlastniť majetok sťažovateľka v ústavnej\nsťažnosti uviedla: «Postupom odvolacieho súdu bolo okrem práva na súdnu ochranu\nporušené aj naše právo vlastniť majetok, nakoľko v dôsledku porušenia práva na súdnu\nochranu “získava” spoločenstvo reálnu možnosť vykonať dražbu nášho nebytového\npriestoru na základe nedôvodných nárokov z vyúčtovania preddavkov na služby\n\n3\n\nspojené s užívaním nebytového priestore v spoločenstve, ktoré mu neboli počas celej doby\n(t. j. od roku 2007 až do súčasnosti) priznané.»\n5. V závere ústavnej sťažnosti navrhovala sťažovateľka rozhodnúť o odložení\nvykonateľnosti napadnutého uznesenia a odôvodnila to tým, že je stranou sporu aj v iných,\nna seba nadväzujúcich konaniach, ktoré závisia od rozhodnutia v teraz prejednávanej veci.\nSťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol týmto\nnálezom: „1. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1, čl. 20 ods. 4, čl. 35 ods. 1,\nčl. 46 ods. 1 a 2, čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 13 ods. 1 v spojení s čl. 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 23. apríla 2019 vo veci vedenej pod sp. zn. 6Cdo 133/2018 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23. apríla 2019 vo veci\nvedenej pod sp. zn. 6Cdo 133/2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n\n4\n\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľkou označené referenčné normy\n10. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n11. Podľa čl. 13 ods. 1 ústavy povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo\nna základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.\n12. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva\nje možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona\na za primeranú náhradu.\n\n5\n\n13. Podľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania\na prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého\nrozhodnutia, ak zákon nestanoví inak.\n15. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n16. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že k porušeniu sťažovateľkou označených práv\nmalo dôjsť zrušujúcim uznesením najvyššieho súdu v dôsledku nesprávneho posúdenia\npasívnej vecnej legitimácie, v čom sťažovateľka vníma nepreskúmateľnosť napadnutého\nuznesenia.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nnapadnutým uznesením\n17. Najvyšší súd posudzoval hlavne dovolací dôvod žalovanej strany, ktorá trvala\nna tom, že základná právna otázka, od posúdenia ktorej závisí predmetná vec, ešte v praxi\ndovolacieho súdu rozhodovaná nebola, a konštatoval prípustnosť podaného dovolania.\nNajvyšší súd teda pristúpil k meritórnemu dovolaciemu prieskumu, a teda k právnemu\nposúdeniu veci odvolacím súdom. Najvyšší súd v podstatnej časti odôvodnenia napadnutého\n\n6\n\nuznesenia uviedol: „Právne úkony týkajúce sa domu, jeho spoločných častí, spoločných\nzariadení domu a príslušenstva sú spravidla právne úkony, ktoré v mene a na účet\nvlastníkov bytov realizuje správca alebo spoločenstvo vlastníkov vo vlastnom mene\na na účet vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov. Vlastníci bytov a nebytových\npriestorov v dome sa na uspokojenie svojich pohľadávok môžu dohodnúť prijatím\nrozhodnutia v zmysle (vyššie citovaného) ustanovenia § 14 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z.\nvykonať záložné právo formou dobrovoľnej dražby. Hoci oni sami (vlastníci bytov)\nnerealizujú výkon záložného práva, záložnými veriteľmi sú vždy len oni. Totiž, ak je\nzriadené spoločenstvo, vykonanie dobrovoľnej dražby bytu a nebytového priestoru navrhuje\npredseda po prerokovaní v rade zhromaždeniu na schválenie (§ 7c ods. 2 písm. c/\nzák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov) a ak správu domu vykonáva správca,\npotom on je oprávnený podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo\nnebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený\nnadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov alebo nebytových priestorov (§ 8b\nods. 2 písm. i/ zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov). Ak sa teda vlastníci\nbytov a nebytových priestorov rozhodnú podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby\nna byt alebo nebytový priestor vlastníka (neplatiča) na uspokojenie splatnej pohľadávky,\nsprávca, resp. predseda spoločenstva sú povinní realizovať ich vôľu, čiže sú navrhovateľmi\ndražby, ktorí ale konajú v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome\nna zabezpečenie ich pohľadávok. Záložnými veriteľmi sú vlastníci bytov a nebytových\npriestorov.\nV preskúmavanej veci dovolateľ opodstatnene namietal nesprávne právne posúdenie\nveci odvolacím súdom. Táto nesprávnosť bola daná predovšetkým nesprávnou\ninterpretáciou a aplikáciou právnej normy - viacerých ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z.\no vlastníctve bytov a nebytových priestorov.“\nIba na podporu svojho záveru najvyšší súd odkázal aj na uznesenie ústavného súdu\na ďalej svoj právny názor vyvodil aj z citovanej odbornej literatúry (bod 21), podľa ktorej\n„... Tvorcom prejavu vôle, ktorý sa transformuje do podoby uznesení prijatých\nna schôdzach vlastníkov, sú totiž samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov prítomní\nna schôdzi alebo zhromaždení vlastníkov. Len oni teda môžu byť žalovanými subjektmi\n\n7\n\nv spore podľa ust. § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., lebo len ich rozhodnutia ich právne\nzaväzujú, t. j. vyplývajú z nich práva a povinnosti.“.\n18. Ústavný súd uvádza, že osobitosťou prerokúvanej veci je skutočnosť, že jej\npredmetom je (podľa obsahu ústavnej sťažnosti) zrušujúce rozhodnutie, čo znamená,\nže konanie v sťažovateľkinej veci (i keď dovolanie bolo podané žalovanou stranou)\nďalej pokračuje pred okresným súdom. Sťažovateľka teda usiluje o kasáciu kasácie.\nÚstavný súd v obdobnej veci už vyslovil uznesením sp. zn. I. ÚS 246/2012\nzo 6. júna 2012 názor na odmietnutie ústavnej sťažnosti proti kasačnému rozhodnutiu\ndovolacieho súdu, podľa ktorého ústavná sťažnosť bola podaná predčasne, keďže\n„sťažovateľka bude mať možnosť v ďalšom štádiu konania pred okresným súdom uplatniť\nochranu označeného práva aj svoju argumentáciu týkajúcu sa skutkovej a právnej stránky\npredmetnej veci, z čoho vyplýva, že má ešte k dispozícii iný prostriedok ochrany tohto\npráva, ktorého porušenie namieta vo svojej sťažnosti. V danej veci sa súdne konanie\nnachádza v štádiu konania na okresnom súde, ktorý bude vo veci opätovne konať v súlade\ns názorom dovolacieho súdu“. Podobne ústavný súd odôvodnil odmietnutie ústavných\nsťažností aj v ďalších svojich rozhodnutiach v obdobných veciach (pozri III. ÚS 38/2013,\nI. ÚS 167/2012, I. ÚS 214/2014, II. ÚS 44/2019).\n19. Ústavný súd stabilne vychádza z názoru, že jeho hlavnou úlohou je ochrana\nspravodlivosti a ústavnosti konania ako celku. Vzhľadom na to, že sťažovateľka sa môže\nza istých okolností domáhať ochrany svojich práv v konaní pred všeobecnými súdmi,\nje ústavná sťažnosť v tejto fáze konania predčasná. Takto formulovaný a postupne sa\nstabilizujúci názor (napr. aj vo veciach sp. zn. II. ÚS 285/2010, II. ÚS 387/2010,\nIII. ÚS 508/2011, III. ÚS 686/2017, II. ÚS 101/2019) si pri rozhodovaní o ústavnej\nsťažnosti sťažovateľky v tejto veci vyžaduje, aby ústavný súd skúmal, či právny názor\nvyslovený dovolacím súdom v napadnutom uznesení kladie v celej svojej šírke na ďalšie\nrozhodovanie v sťažovateľkinej veci záväzné požiadavky vedúce k porušeniu označených\npráv sťažovateľky, ktoré by pri prípadnom neskoršom ústavno-súdnom prieskume\nmeritórneho rozhodnutia už neboli odstrániteľné.\n\n8\n\n20. Vychádzajúc z týchto úvah, ústavný súd posudzoval napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu predovšetkým z hľadiska ústavnej akceptovateľnosti jeho odôvodnenia,\npretože i uznesenie dovolacieho súdu, ktorým sa konanie vo veci samej právoplatne\nnekončí, musí spĺňať požiadavky plynúce z viacerých čiastkových aspektov základného\npráva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie. Aj rozhodnutie dovolacieho\nsúdu, ktorým sa druhoinštančné rozhodnutie zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie, musí dosahovať takú kvalitu odôvodnenia, aká preň vyplýva z čl. 46\nods. 1 ústavy, ako aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\na tiež jeho výrok musí mať potrebný právny základ v ustanoveniach nielen procesného,\nale i hmotného práva, ako aj náležitú oporu v odôvodnení. Nerešpektovanie najmä týchto\npožiadaviek by pri neskoršom ústavno-súdnom prieskume meritórnych rozhodnutí\nvšeobecných súdov vo veci samej už nebolo napraviteľné. Ústavný súd skúmal i to,\nči postup dovolacieho súdu má pre sťažovateľku v budúcnosti z hľadiska prípadného\nneskoršieho\n\nústavno-súdneho\n\nprieskumu\n\nmeritórneho\n\nrozhodnutia\n\nneodstrániteľné\n\nnásledky.\n21. Je pravdou, že najvyšší súd vyslovil záväzný právny názor, že „žalovanému\nspoločenstvu v predmetnom spore chýbala pasívna vecná legitimácia“, čo má nepochybne\ndopad na sťažovateľkou podanú žalobu, avšak je potrebné zdôrazniť, že sťažovateľka má aj\nv rámci pokračujúceho konania na okresnom súde možnosť v zmysle ustanovení Civilného\nsporového poriadku obhajovať a brániť svoje v žalobe prednesené tvrdenia.\nPokiaľ\n\nsťažovateľka\n\npovažuje\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nza nepreskúmateľné z dôvodu, že najvyšší súd aplikoval na daný prípad závery uznesenia\nústavného súdu, ktoré sa týkalo procesne odlišnej situácie, ústavný súd uvádza,\nže z citovanej časti napadnutého uznesenia vyplýva, že najvyšší súd oprel svoj právny názor\no samostatnú úvahu (body 16, 17) a iba na jeho podporu uviedol závery plynúce z uznesenia\nústavného súdu (bod 18), ale aj z odbornej literatúry (bod 21).\n22. Z už uvedeného a s poukazom na citované časti napadnutého uznesenia ústavný\nsúd konštatuje, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu z hľadiska svojho odôvodnenia\nspĺňa ústavnoprávne požiadavky, ktoré sú naň kladené. Najvyšší súd jasne a zrozumiteľne\n\n9\n\nvysvetlil dôvody, pre ktoré považoval dovolanie žalovanej strany za prípustné, ako aj\ndôvody, ktoré ho viedli k zrušeniu rozhodnutí krajského súdu a okresného súdu. Rovnako\ntak výklad najvyšším súdom aplikovaných ustanovení nepopiera ich účel a zmysel a je\npotrebné ho považovať za ústavne konformný.\n23. Pretože ústavný súd nezistil príčinnú súvislosť medzi namietaným porušením\nzákladného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a postupom najvyššieho súdu\npri rozhodovaní o podanom dovolaní, odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2 písm. g)\nzákona o ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nIII.2 K namietanému porušeniu čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy napadnutým uznesením\n24. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4\nústavy ústavný súd konštatuje, že ich porušenie sťažovateľka namieta v priamej príčinnej\nsúvislosti s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy.\nKeďže ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nv konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci nemohlo dôjsť ani k porušeniu práv\nhmotného charakteru podľa čl. 20 ods. 1 a 4 ústavy.\n25. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol pri predbežnom\nprerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K namietanému porušeniu čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením\n26. Pokiaľ ide o namietané porušenie čl. 2 ods. 2 a čl. 13 ods. 1 ústavy napadnutým\nuznesením najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že označené články ústavy neobsahujú\nžiadne základné práva alebo slobody. O ich prípadnom porušení by ústavný súd v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy mohol rozhodnúť len v spojení s porušením\n\n10\n\nniektorého zo základných práv alebo slobôd. Keďže ústavný súd dospel k záveru, že žiadne\nzo sťažovateľkou označených práv nemohlo byť porušené, neprichádzalo do úvahy\nani vyslovenie porušenia označených ustanovení ústavy.\n27. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť ústavnej sťažnosti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nIII.4 K namietanému porušeniu čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy\nnapadnutým uznesením\n28. Sťažovateľka v podanej ústavnej sťažnosti zároveň namietala porušenie\nzákladných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy. V ústavnej sťažnosti\nvšak absentuje odôvodnenie toho, v čom malo spočívať porušenie týchto základných práv\npodľa ústavy vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu.\n29. Ústavný súd v tejto časti za závažný nedostatok ústavnej sťažnosti pokladá\nabsenciu ústavnoprávne relevantného odôvodnenia, t. j. logického, kompaktného\na dostatočne určitého odôvodnenia vo vzťahu k základným právam, vyslovenia porušenia\nktorých sa sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti domáhala. Inak povedané, v tejto časti sa\nústavná\n\nsťažnosť\n\nvyznačuje\n\nabsenciou\n\nzmysluplného\n\na\n\nzároveň\n\njednoznačného\n\nústavnoprávne relevantného odôvodnenia opierajúceho sa o ústavnoprávne relevantné\na logické súvislosti.\n30. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že v zmysle § 123 ods. 1 písm. d)\nzákona o ústavnom súde musí ústavná sťažnosť okrem iného obsahovať konkrétne skutkové\na právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľky dôjsť k porušeniu jej základných práv\na slobôd.\n31. Ústavný súd preto v tejto časti odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2\npísm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.\n\n11\n\n32. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako celok z dôvodov\npodľa § 56 ods. 2 písm. c) a g) zákona o ústavnom súde, nezaoberal sa ďalšími návrhmi\n(odloženie vykonateľnosti) v nej uvedenými.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "legitimácia-pasívna", "rozhodnutie-nepreskúmateľnosť", "byt-správa bytu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:867c594a-ab8a-4706-b207-a15eaf5b6cfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 101/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/2019 z 29. 5. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-05-29", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.101.2019.1"}, {"guid": "ussr:01e7e344-d7ef-415c-b8b8-93550b557dc1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.44.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 44/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/2019 z 6. 2. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-02-06", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.44.2019.1"}, {"guid": "ussr:81e16131-9337-4b3b-acb5-57e317a3c28c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 686/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 686/2017 z 7. 11. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-11-07", "citacie_n": 24, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.686.2017.1"}, {"guid": "ussr:9ffa0caa-98bb-4590-ab89-b57b863ca0b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 214/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 214/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 30, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9ffa0caa-98bb-4590-ab89-b57b863ca0b8"}, {"guid": "ussr:ef959727-3cd0-4d9a-9add-019663df9258", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/2013 z 22. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-22", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ef959727-3cd0-4d9a-9add-019663df9258"}, {"guid": "ussr:fe0a0d60-89ac-4cf1-a031-056557ddaa4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 246/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 246/2012 z 6. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-06", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe0a0d60-89ac-4cf1-a031-056557ddaa4c"}, {"guid": "ussr:480b5caf-1bf9-4533-b79a-ff4d5279c488", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 167/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 167/2012 z 18. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-18", "citacie_n": 28, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:480b5caf-1bf9-4533-b79a-ff4d5279c488"}, {"guid": "ussr:40fcc1a1-8fdc-4988-97a9-6461c5c543e3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 194/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 194/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40fcc1a1-8fdc-4988-97a9-6461c5c543e3"}, {"guid": "ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 508/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 508/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 59, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c1f51ba-308d-4d99-a1af-12dc851d92d1"}, {"guid": "ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/2010 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 79, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:234ffb90-5f39-48d5-8925-312c0d4c572a"}, {"guid": "ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 285/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 285/2010 z 15. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-15", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:508c90bb-c54d-4cc1-a692-a867a83764ee"}, {"guid": "2c22d632-aace-47db-91be-878881f14a53:842e4d90-ea6e-43a0-8524-ed12db71f633", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8114218457.1", "spisova_znacka": "13Co/125/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Co/125/2015 z 3. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-04-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114218457.1"}], "citovane_v": []}