{"guid": "ussr:cdb5ba78-ed15-4abd-b216-3a35fb5ac393", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.7.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 7/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 7/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 7/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.7.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "nazov": "čl. 10 ods. 3 zákona č. 357/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/357/#clanok-10.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/357-2004/clanok-10"}, {"iri": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "nazov": "ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/357#clanok-10"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cdb5ba78-ed15-4abd-b216-3a35fb5ac393", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.7.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.7.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.7.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 7/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa\nspravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval návrh\n, zastúpeného advokátom\ndoc. JUDr. Jozefom Sotolářom, PhD., Južná trieda 1, Košice, na preskúmanie rozhodnutia\nObecného zastupiteľstva obce Trnovec nad Váhom prijatého na zasadnutí obecného\nzastupiteľstva 14. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nNávrh\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a argumentácia v návrhu\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 3. decembra\n2019 doručený návrh\n(ďalej len „navrhovateľ“), na preskúmanie rozhodnutia Obecného\nzastupiteľstva obce\n\n(ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) prijatého\n\nna zasadnutí obecného zastupiteľstva 14. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté\nrozhodnutie“).\n\n2. Navrhovateľ je bývalým starostom obce\n\n. Obecné\n\nzastupiteľstvo prijalo na svojom zasadnutí napadnuté rozhodnutie v rámci konania\no ochrane verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov proti navrhovateľovi\nv dôsledku porušenia čl. 7 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu\npri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ústavný\nzákon“).\nObecné zastupiteľstvo v napadnutom rozhodnutí konštatovalo porušenie ústavného\nzákona navrhovateľom v tom zmysle, že nesplnil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 a 2 [týka sa\npodmienok a náležitostí oznámenia funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov,\npozn. (ďalej len „oznámenie“)] ústavného zákona za roky 2013 až 2018, a navrhovateľovi\nuložilo pokutu za porušenie uvedených povinností vo vzťahu k oznámeniu za rok 2018.\n3. Navrhovateľ tvrdí, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces tým,\nže vo výroku napadnutého rozhodnutia sú uvedené porušenia za roky 2013 – 2017,\nale z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tieto nie sú predmetom konania,\nkeďže za uvedené nebola uložená sankcia. Navrhovateľ zároveň tvrdí, že k porušeniu jeho\npráv došlo aj tým, že výrok napadnutého rozhodnutia neobsahuje konkrétny skutok, za ktorý\nmá byť navrhovateľ zodpovedný, ani z neho nevyplýva, v čom konkrétne obecné\nzastupiteľstvo videlo porušenie ústavného zákona.\nNavrhovateľ v návrhu uviedol: „Máme za to, že výrok rozhodnutia, tak ako ho\nprijalo obecné zastupiteľstvo v obci\n\nje nepreskúmateľný a arbitrárny,\n\npretože k vytýkaným porušeniam zákona nepriradilo označenie konkrétneho skutku, za ktorý\nby mal byť\n\nzodpovedný.“ Podľa názoru navrhovateľa výrok napadnutého\n\nrozhodnutia obsahuje iba citáciu právnej úpravy, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n4. Navrhovateľ tiež namieta, že obecné zastupiteľstvo si nesplnilo povinnosť náležite\nzistiť skutkový stav, čo odôvodnil tak, že suma uloženej pokuty je vyrátaná z príjmu,\nktorého sumu spochybnilo samo obecné zastupiteľstvo.\n\n2\n\n5. Navrhovateľ poukázal aj na svoju dlhodobú práceneschopnosť a uviedol, že táto\n„zakladá objektívnu nemožnosť rešpektovania formálnych lehôt na splnenie zákonných\npovinností – na doplnenie k tomu uvádzame, že ihneď ako bol navrhovateľ zdravotne ako\ntak spôsobilý vyplniť a zosumarizovať podklady vo veci majetkového priznania tak to urobil\n– a pritom omeškanie tvorí len 6 pracovných dní.“.\n6. Napokon navrhovateľ tvrdil, že obecné zastupiteľstvo nedodržalo povinnosť\nuloženú zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“). V tejto súvislosti navrhovateľ\nuviedol: „... zápisnice rovnako ako uznesenia a nariadenia obecného zastupiteľstva je\nnevyhnutné zverejniť do 10 dní od ich schválenia obecným zastupiteľstvom.\n... obec... zjavne porušuje platnú právnu úpravu a účelovo znemožňuje identifikáciu\nrozhodnutiu a skutočného priebehu rokovania obecného zastupiteľstva a potenciálne je tým\nspochybnený obsah rozhodnutia z dôvodu, že nemožno posúdiť, akým spôsobom bola\npredmetné rozhodnutie prijaté a či je v súlade vyhlásené rozhodnutie s obsahom zápisnice\nz rokovania obecného zastupiteľstva zo dňa 14. 11. 2019.“\n7. Navrhovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho návrhu rozhodol nálezom tak,\nže napadnuté rozhodnutie zruší a vráti na ďalšie konanie.\nII.\nRelevantná právna úprava\n8. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona verejný funkcionár je povinný do 30 dní\nodo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu do 30. apríla každého\nkalendárneho roka podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom\nuvedie,\na) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionára\ns výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 až 3,\n\n3\n\nb) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu\nalebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone\nfunkcie verejného funkcionára,\nc) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch\nprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických\nosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky\na dátum, od ktorého sa ujal výkonu takej funkcie,\nd) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcie\nverejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorých\nvykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejného\nfunkcionára,\ne) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktoré\ns ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa\ntrvalého pobytu, podľa stavu k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka,\nf) popis daru alebo iných výhod, ktoré verejný funkcionár prijal v kalendárnom roku,\nza ktorý podáva oznámenie, ak hodnota darov alebo iných výhod od jedného darcu alebo\nhodnota jedného daru presiahne 10-násobok minimálnej mzdy, vrátane druhu daru a dátum\njeho prijatia.\n9. Podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona k písomnému oznámeniu podľa odseku 1\nverejný funkcionár priloží kópiu\na) podaného daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za predchádzajúci\nkalendárny rok alebo\nb) iný doklad vydávaný na daňové účely obsahujúci sumu príjmov, ktoré verejný\nfunkcionár získal za predchádzajúci kalendárny rok.\n10. Podľa čl. 140 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) podrobnosti\no organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov\nustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z.\no Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon o ústavnom súde“).\n\n4\n\n11. Podľa § 42 ods. 2 písm. w) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov podľa osobitného zákona.\n12. Podľa § 234 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd preskúma,\nči rozhodnutie orgánu verejnej moci príslušného na konanie a rozhodovanie vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je v súlade s ústavou a príslušnými\nprávnymi prepismi vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\n15. Ústavný súd vo veciach týkajúcich sa konania vo veci ochrany verejného záujmu\na zamedzenia rozporu záujmov judikoval, že zmyslom a účelom ústavného zákona je\nzabezpečiť právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií\n\n5\n\nspočívajúci v zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov\ns uvedeným verejným záujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať\nzneužívaniu verejnej funkcie, prípadne zneužívaniu postavenia s ňou spojeného na osobný\nprospech. Zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia\nrozporu záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona (IV. ÚS 177/07, III. ÚS 141/2010,\nII. ÚS 188/2014).\n16. Konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov je\nkonaním sui generis upraveným ústavným zákonom, v rámci ktorého oprávnený orgán\nv konečnom dôsledku rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach\nverejných funkcionárov vyplývajúcich verejným funkcionárom predovšetkým z čl. 4 až čl. 8\nústavného zákona (III. ÚS 229/2017, II. ÚS 315/2018). V takomto konaní musí byť\nbez akýchkoľvek pochybností preukázané, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil\npovinnosť alebo obmedzenie ustanovené ústavným zákonom alebo zákonom (čl. 9 ods. 6\nústavného zákona).\n17. Ústavný súd vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov\nopakovane zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej moci majúcich právomoc rozhodovať\nv konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi predpismi o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb zistiť správne\na v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej\nprípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie (a teda\nzároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia dôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého\ndôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými\nnávrhmi a námietkami účastníkov), obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom\nprípade spojené s právom na inú právnu ochranu), sú jedny zo základných znakov\nústavne aprobovaného postupu konajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov\nkonania pred svojvôľou konajúceho orgánu verejnej moci (II. ÚS 188/2014, I. ÚS\n414/2016, II. ÚS 542/2017).\n\n6\n\n18. Navrhovateľ namieta, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné v dôsledku\nznenia výroku, že obecné zastupiteľstvo nezistilo dostatočne skutkový stav, z čoho vyplýva\nnesprávne uložená suma pokuty a porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona\no slobodnom prístupe k informáciám.\nIII.1 K námietke týkajúcej sa znenia výroku napadnutého rozhodnutia\n19. Vo všeobecnosti enunciát (výrok) tvorí jadro a najpodstatnejšiu časť rozhodnutia\nakéhokoľvek orgánu verejnej moci rozhodujúceho o právach, právom chránených záujmoch\na povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb. Výrok je konštitutívnou a esenciálnou\nsúčasťou rozhodnutia, v ňom konajúci orgán vyjadruje svoj záväzný úsudok o predmete\nkonania. Výrok musí byť formulovaný tak, aby z neho bolo jednoznačne zrejmé, ako orgán\nverejnej moci rozhodol. Po obsahovej stránke musí výrok spĺňať atribúty jasnosti,\nzrozumiteľnosti, presnosti a určitosti.\n20. Zodpovednosť podľa ústavného zákona je zodpovednosťou verejnoprávnou\n(III. ÚS 132/2015), čo sa okrem iného prejavuje aj v požiadavke takej formulácie výroku\nmeritórneho rozhodnutia, ktorá bráni zameniteľnosti sankcionovaného skutku. Nejde\no požiadavku samoúčelnú či akademickú. Naopak, má významné procesné a v konečnom\ndôsledku i hmotnoprávne dopady na páchateľa skutku (napr. pri skúmaní procesnej\nprekážky rei iudicatae brániacej dvojitému potrestaniu za ten istý skutok; III. ÚS 34/2016).\nPodľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár\nnesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom\nalebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 uviedol neúplné alebo nepravdivé\núdaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie\nverejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie\na poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu\npodľa odseku 10.\n\n7\n\n21. Výrok napadnutého rozhodnutia bol definovaný: „Bývalý starosta obce\n,\n\n...\n\n vo vzťahu k oznámeniu za rok 2013 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1\nústavného zákona do 30 dní odo dňa začatia výkonu funkcie, teda\ndo 14.01.2015, čím sa dopustil porušenia povinnosti podať oznámenie\nza rok 2013 v súlade s čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,\n vo vzťahu k oznámeniu za rok 2014 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1\nústavného zákona do 31.03.2015, čím sa dopustil porušenia povinnosti podať\noznámenie za rok 2014 v súlade s čl. 7 ods. 1 ústavného zákona,\n vo vzťahu k oznámeniu za rok 2015 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1\nústavného zákona do 30.04.2016, a nebolo k nemu v súlade s čl. 7 ods. 1\nústavného zákona priložené potvrdenie podľa čl. 7 ods. 2 ústavného zákona,\nčím sa dopustil porušenia povinnosti podať oznámenie... a porušenia\npovinnosti podať úplné a pravdivé údaje v súlade s čl. 7 ods. 1 a 7 ods. 2\nústavného zákona\n vo vzťahu k oznámeniu za rok 2016 podanému v zákonnej lehote neuviedol\nv oznámení úplné údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov v súlade...\na nepriložil k nemu potvrdenie v lehote podľa... čím sa dopustil porušenia\npovinnosti uviesť v oznámení úplné údaje podľa...\n vo vzťahu k oznámeniu za rok 2017 podanému v zákonnej lehote neuviedol\nv oznámení úplné údaje týkajúce sa jeho majetkových pomerov a nepriložil\nk nemu potvrdenie v lehote podľa... čím sa dopustil porušenia povinnosti\nuviesť v oznámení úplné a pravdivé údaje v súlade...\n vo vzťahu k oznámeniu za rok 2018 nepodal oznámenie v súlade s čl. 7 ods. 1\nústavného zákona do 31.03.2019, neuviedol v oznámení údaje a nepriložil\nk oznámeniu potvrdenie podľa... najneskôr do 30.apríla 2019, čím sa dopustil\nporušenia povinnosti podať oznámenie... a povinnosti uviesť v oznámení úplné\na pravdivé údaje...\na\nza porušenie povinnosti podať oznámenie za rok 2018 podľa čl. 7 ods. 1 ústavného\nzákona... v lehote ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona a za porušenie uviesť\n8\n\nv oznámení za rok 2018 podľa čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného zákona úplné a pravdivé údaje, sa\nukladá\n\nbývalému\n\nstarostovi\n\nobce...\n\npokuta\n\npodľa\n\nčl.\n\n9\n\nods.\n\n10\n\npísm.\n\nb)\n\nv sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného platu verejného funkcionára, t. j. vo výške\n8.803,11 €, ktorú je povinný uhradiť...“\n22. Podľa ústavného súdu výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa požiadavky kladené\nna výrok napadnutého uznesenia podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona i judikatúry ústavného\nsúdu. Ústavný súd hodnotí, že výrok napadnutého rozhodnutia obsahuje skutkovú vetu,\nt. j. opis konkrétneho konania alebo opomenutia (nepodanie oznámenia v lehote,\nnepriloženie potvrdenia, neuvedenie údajov), ktorým sa mal navrhovateľ dopustiť porušenia\nkonkrétnych povinností upravených ústavným zákonom.\nVo výroku napadnutého rozhodnutia je uvedené obdobie, v ktorom sa navrhovateľ\ndopustil porušenia ústavného zákona, je uvedené konanie (resp. opomenutie), ktorým\nnavrhovateľ porušil povinnosti ustanovené ústavným zákonom, je uvedené ustanovenie\nústavného zákona, ktoré bolo týmto konaním navrhovateľa porušené, je exaktne uvedená\nsankcia, ktorá sa navrhovateľovi ukladá za toto porušenie ústavného zákona, a aj právna\nnorma, podľa ktorej sa táto sankcia ukladá.\n23. Vo všeobecnosti pri rozhodovaní orgánov verejnej moci o právach, právom\nchránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb platí, že enunciát\nrozhodnutia nemožno interpretovať oddelene od odôvodnenia rozhodnutia. Podľa judikatúry\nNajvyššieho správneho súdu Československa „není... žádného všeobecného, a ani\npro případ, o jaký jde, žádného speciálního ustanovení, které by předpisovalo\npro rozhodnutí vydávaná... přesné formální rozlišování mezi enunciátem rozhodnutí a jeho\ndůvody s tím účinkem, že výrok... obsažené formálně v části označené jako odůvodnění\nnebyly by schopny právní moci. Co úřad vysloviti chtěl a vyslovil, vlastní tenor jeho\nrozhodnutí, dlužno zjistiti pečlivou interpretací celého rozhodnutí včetně důvodů\nrozhodovacích, aniž možno omezovati se pouze na tu jeho část, která formálně prezentuje se\njako enunciát“ [Boh. A 4808/1925 (sp. zn. 12271/25)].\nArtikulované závery sú i po desaťročiach rovnako aktuálne, čoho potvrdením\nje i uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\n\n9\n\nsp. zn. 3 Tost 23/2013 z 24. júla 2013, v ktorom, vychádzajúc z nálezu ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. mája 2013, najvyšší súd potvrdil, že pri formovaní právneho\nnázoru musí najvyšší súd akcentovať celý kontext nálezu ústavného súdu, t. j. jeho výrok\ni odôvodnenie v ich vzájomnej súvislosti. V neposlednom rade možno v tejto súvislosti\nodkázať aj na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny\ndvor“), podľa ktorej výrok súdneho rozhodnutia musí byť interpretovaný v rámci\nodôvodnenia tohto rozhodnutia (pozri rozsudok Súdneho dvora vo veci Robert Bosch\nGmbH v. Hauptzollamt Hildesheim zo 16. 3. 1978, č. 135/77, European Court Reports\n1978-00855).\n24. Ústavný súd vo veci sp. zn. II. ÚS 188/2014 týkajúcej sa konania vo veci ochrany\nverejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov zdôraznil, že povinnosť orgánov verejnej\nmoci majúcich právomoc rozhodovať v konaní upravenom všeobecne záväznými právnymi\npredpismi o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb\na právnických osôb zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi\nrozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie (a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení rozhodnutia\ndôkazy, ktoré vykonal, zdroj toho-ktorého dôkazu, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov a ako sa vyrovnal s ťažiskovými návrhmi a námietkami účastníkov),\nobe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy (v prerokúvanom prípade spojené s právom na inú\nprávnu ochranu), sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu\nkonajúceho orgánu verejnej moci a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou\nkonajúceho orgánu verejnej moci.\n25. Vychádzajúc z uvedeného, poukázaním na konkrétne znenie výroku napadnutého\nrozhodnutia je možné konštatovať, že návrh v tejto časti je možné odmietnuť z dôvodu jeho\nzjavnej neopodstatnenosti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n\n10\n\nIII.2 K námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu\n26. Navrhovateľ napadnutému rozhodnutiu vytýkal, že obecné zastupiteľstvo\nnedostatočne zistilo skutkový stav, pokiaľ sumu udelenej pokuty vyrátalo z príjmu\nnavrhovateľa, ktorý bol samotným obecným zastupiteľstvom spochybnený.\nV tejto súvislosti sa v relevantnej časti napadnutého rozhodnutia uvádza: „Bývalý\nstarosta týmto porušil vo vzťahu k oznámeniu za rok 2018 povinnosť uviesť úplné údaje...\na povinnosť podať oznámenie...\n... za porušenie povinnosti podať oznámenie... v sume zodpovedajúcej mesačnému\nplatu verejného funkcionára...\n... ak uvedie v oznámení podľa čl. 7 neúplné alebo nepravdivé údaje týkajúce sa jeho\nmajetkových pomerov, sa ukladá pokuta v sume zodpovedajúcej trojnásobku mesačného\nplatu... Základom pre stanovenie výšky sankcie je aj v danom prípade kalendárny rok, ktorý\npredchádzal roku, v ktorom došlo k porušeniu povinnosti... V danom prípade je preto\nrelevantný ročný príjem podľa oznámenia za rok 2018...\nZ hľadiska počtu porušení ústavného zákona ide o kumuláciu konaní v rámci toho\nistého funkčného obdobia účastníka konania ako verejného funkcionára v rôznych časových\nobdobiach...\n... kumulatívne uloženie pokuty za všetky porušenia ústavného zákona, ku ktorým\ndošlo počas funkčného obdobia, ex post po skončení funkčného obdobia účastníka konania\nneplní preto preventívny účel sankcie a nenapĺňa ciele sledované ústavnou úpravou\nochrany verejného záujmu. Obecné zastupiteľstvo... preto ustálilo, že ústavne konformným\nje iba sankcionovanie účastníka konania za porušenie povinností podľa čl. 7 za rok 2018.“\n27. Podľa názoru ústavného súdu odporca určil sumu sankcie za porušenie povinností\nsprávne, vo výroku napadnutého rozhodnutia ju celkom jasne uviedol a v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia zrozumiteľne, dostatočne a ústavne udržateľne odôvodnil.\nV súvislosti s argumentáciou navrhovateľa smerujúcou proti sume pokuty ústavný súd\npoukazuje na tú skutočnosť, že navrhovateľ bol vyzvaný, aby sa k predmetu konania\nvyjadril (na jeho žiadosť mu bola lehota na vyjadrenie predĺžená), avšak toto právo\n\n11\n\nnevyužil. Obecné zastupiteľstvo teda nemalo inú možnosť ako pre potreby určenia sumy\npokuty využiť ako podklad oznámenie za rok 2018 podané samotným navrhovateľom.\n28. Ústavný súd tiež judikoval, že v konaní o preskúmanie rozhodnutia vo veci\nochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov leží dôkazné bremeno primárne\nna dotknutom verejnom funkcionárovi (navrhovateľovi), ktorý k tomu, aby bol v konaní\npred ústavným súdom úspešný, musí preukázať, že jeho konanie ako verejného funkcionára\nnebolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného\nzáujmu, teda že povinnosti verejného funkcionára vyplývajúce z tohto ústavného zákona\nneporušil, a preto nebol dôvod na to, aby bol sankcionovaný napadnutým rozhodnutím,\nktorého súčasťou je spravidla aj pokuta (II. ÚS 125/2016, II. ÚS 787/2016,\nIII. ÚS 632/2017).\n29. Na tomto mieste ústavný súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že navrhovateľ\nani v konaní pred ústavným súdom neuviedol žiadne relevantné informácie, ktoré by boli\nschopné sumu uloženej pokuty spochybniť.\nÚstavný súd preto aj túto časť návrhu považuje za zjavne neopodstatnenú.\nIII.3 K námietke nezohľadnenia zdravotného stavu\n30. Ústavný súd považuje návrh vo vzťahu k uvedenej námietke tiež za zjavne\nneopodstatnený.\nPokiaľ navrhovateľ poukázal na svoju dlhodobú práceneschopnosť s tým, že odporcu\nna túto skutočnosť upozornil aj v žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie, ústavný súd\nuvádza, že z jeho hľadiska je kľúčové, že zlý zdravotný stav ako prekážka nesplnenia\noznamovacej povinnosti podľa ústavného zákona nie je relevantným argumentom\na ospravedlnením nesplnenia tejto povinnosti. Ľudsky je pochopiteľné, že navrhovateľ\nzažíval v čase rozhodnom pre splnenie oznamovacej povinnosti podľa čl. 7 ústavného\nzákona zdravotné ťažkosti, avšak ústavnoprávne ide o argument irelevantný a dôvod, ktorý\nnezbavoval navrhovateľa povinnosti podať včasne oznámenie, prípadne potvrdenie\nv zmysle čl. 7 ods. 1 a 2 ústavného zákona.\n\n12\n\nIII.4 K námietke o porušení zákona o slobodnom prístupe k informáciám\n31. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu argumentuje porušením povinností vyplývajúcich\nzo zákona o slobodnom prístupe k informáciám spočívajúcim v nezverejnení obsahu\nzápisnice z rokovania obecného zastupiteľstva, na ktorom bolo uznesením prijaté napadnuté\nrozhodnutie (v čase rozhodovania ústavného súdu je zápisnica na webovej stránke obce\nzverejnená, pozn.), ústavný súd uvádza, že vo vzťahu ku konaniu podľa § 234 zákona\no ústavnom súde je táto argumentácia irelevantná. Navrhovateľ má možnosť využiť\nargumentáciu o porušení zákona o slobodnom prístupe k informáciám v rámci správneho\nsúdnictva a poskytnúť ochranu právam navrhovateľa je povinný príslušný krajský súd. Túto\nčasť návrhu je teda potrebné odmietnuť na predbežnom prerokovaní návrhu z dôvodu\nnedostatku právomoci ústavného súdu podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde.\n32. Ústavný súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že argumentácia navrhovateľa\nsmerujúca proti napadnutému rozhodnutiu nie je dôvodná, teda nezakladá také dôvody\nna spochybňovanie napadnutého rozhodnutia obecného zastupiteľstva, ktoré by bolo\npotrebné posúdiť po prípadnom prijatí návrhu na ďalšie konanie. Ústavný súd preto návrh\nnavrhovateľa ako celok odmietol už pri predbežnom prerokovaní podľa § 56 ods. 2 písm. a)\na g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu", "obec-obecné zastupiteľstvo", "obec-starosta", "pokuta"], "ustanovenia": ["čl. 10 ods. 3 úst. zák. č. 357/2004 Z. z."]}, "cituje": [{"guid": "ussr:162f9f54-86a3-4beb-aa76-659854a2929c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 315/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 315/2018 z 13. 12. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-12-13", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.315.2018.1"}, {"guid": "ussr:bd2cd49d-5ff2-48c1-b108-58d303fe8fa7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.542.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 542/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 542/2017 z 20. 12. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-12-20", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.542.2017.1"}, {"guid": "ussr:a5fe5928-1ef7-40bb-b24b-a6bdc7c41e4c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 632/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 632/2017 z 10. 10. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-10-10", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.632.2017.1"}, {"guid": "ussr:383c1297-fa2c-4b17-9802-4022f61b65c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 229/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 229/2017 z 16. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-16", "citacie_n": 64, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.229.2017.2"}, {"guid": "ussr:278630a9-d026-4a4a-b829-d6e5c8b69a70", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 787/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 787/2016 z 27. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-27", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.787.2016.1"}, {"guid": "ussr:f854f713-8c23-41cb-af1c-07d4d76ff98a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.414.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 414/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 414/2016 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.414.2016.1"}, {"guid": "ussr:11228862-0ad3-4c8d-ae27-4c3db1330972", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 34/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/2016 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.34.2016.2"}, {"guid": "ussr:8acca789-2c46-4bb4-9741-d251dc2f07ee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 125/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 125/2016 z 11. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.125.2016.1"}, {"guid": "ussr:5b465010-a0d6-4b8b-9f03-3f255742526a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.132.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 132/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 132/2015 z 30. 6. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-06-30", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.132.2015.2"}, {"guid": "ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2014 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:624df043-ea17-4cb8-8198-1257f1209dab"}, {"guid": "ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 18/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 18/2013 z 22. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-22", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c14dcf60-7b04-48b8-8e86-8dad80fe8b93"}, {"guid": "ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 141/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 141/2010 z 4. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-04", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:46ccb925-6bf0-41d0-bfba-d24970f87938"}, {"guid": "ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04bd8ccd-276c-47d7-88d7-be557437093d"}], "citovane_v": []}