{"guid": "ussr:f61617c2-ce52-4dcd-9b92-8ccda6c0d972", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.72.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 72/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 72/2020 z 13. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 72/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.72.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 47", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 47", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f61617c2-ce52-4dcd-9b92-8ccda6c0d972", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.72.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.72.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.72.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 72/2020-21\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Petrom Troščákom, Hlavná 50, Prešov, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý\nproces podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica sp. zn. 27 Ek 1090/2018 z 26. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n9. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\na práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uznesením Okresného súdu\nBanská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 27 Ek 1090/2018 z 26. septembra 2019\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ\nv prebiehajúcom exekučnom konaní vedenom pred okresným súdom pod sp. zn.\n27 Ek 1090/2018 v procesnom postavení povinného podal návrh na zastavenie exekúcie,\no ktorom rozhodol okresný súd uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom\nz 26. apríla 2019 tak, že návrh sťažovateľa na zastavenie exekúcie zamietol. Sťažovateľ\npodal proti označenému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom sťažnosť, o ktorej\nrozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ju zamietol.\n3. Sťažovateľ v sťažnosti označené porušenie svojich základných práv napadnutým\nuznesením okresného súdu odôvodňuje tým, že došlo k chybnému a nezákonnému postupu\npri doručovaní platobného rozkazu, ktorý má byť v okolnostiach veci exekučným titulom.\nKonkrétne namieta, že ide o platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní podľa zákona\nč. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len\n„zákon č. 307/2016 Z. z.“), kde platia špeciálne pravidlá pre doručovanie platobných\nrozkazov (§ 9 zákona č. 307/2016 Z. z., pozn.). Vychádzajúc zo svojej argumentácie,\n2\n\nje toho názoru, že exekučný titul ako podklad exekúcie v napadnutom konaní nie je\nprávoplatným a vykonateľným exekučným titulom a okresný súd pochybil, ak jeho návrh\nna zastavenie exekúcie zamietol. Sťažovateľ tvrdí, že mu v prebiehajúcom exekučnom\nkonaní pri rozhodovaní o jeho návrhu na zastavenie exekúcie nebola poskytnutá súdna\nochrana v požadovanej kvalite, teda namieta, že došlo k porušeniu jeho označených práv\nnapadnutým uznesením okresného súdu.\n4. Na základe uvedeného a v sťažnosti použitej argumentácie sťažovateľ navrhol,\naby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Právo sťažovateľa - na spravodlivé súdne konanie garantované v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, - na\núčinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces podľa čl. 47 Charty základných práv\nEÚ uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27 Ek/1090/2018 zo dňa 26. 9. 2019\nporušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Banská\nBystrica sp. zn. 27 Ek/1090/2018 zo dňa 26. 9. 2019 a vec vracia Okresnému súdu Banská\nBystrica na ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Okresnému súdu Banská Bystrica\npokračovať v porušovaní namietaných práv sťažovateľa.\n4. Odporca je povinný nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.“\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n3\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\nPodľa čl. 47 charty každý, koho práva a slobody zaručené právom Únie sú porušené,\nmá za podmienok ustanovených v tomto článku právo na účinný prostriedok nápravy pred\nsúdom.\nKaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej\nlehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\n4\n\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n11. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom, ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol,\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\nV súvislosti so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd\nrozhodnutiami všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha\npri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov súdnej interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s ústavou alebo\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere,\nči závery všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne\ns priamym dopadom na niektoré zo základných ľudských práv (napr. I. ÚS 19/02,\nI. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n12. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania\nv rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho\n5\n\nrezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky\núčastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd\npripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom\nkonania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva\npripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje,\naby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide\no argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nZ práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne\nnámietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú\nvýznam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06).\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\nK namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1\nústavy) a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým\nuznesením okresného súdu\n13. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne\nprerokoval, pričom dospel k záveru, že námietky, ktoré viedli sťažovateľa k podaniu tejto\nsťažnosti sú nedôvodné.\n\n6\n\n14. V konaní bolo nesporné, že exekučným titulom v napadnutom exekučnom konaní\nbol platobný rozkaz okresného súdu sp. zn. 11 Up 157/2018 z 23. marca 2018, ktorý bol\ndoručovaný sťažovateľovi ako fyzickej osobe. Označený platobný rozkaz za sťažovateľa\nprevzal jeho splnomocnenec, ktorý bol oprávnený prevziať písomnosti doručované\ndo vlastných rúk sťažovateľa ako podnikateľa – živnostníka. Sťažovateľ v tejto súvislosti\nnamietal, že platobný rozkaz vydaný v upomínacom konaní mal byť doručovaný prednostne\nelektronicky do elektronickej schránky a až následne, ak nemožno doručiť adresátovi\nelektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu, mohol byť doručovaný\nv listinnej podobe na adresu sťažovateľa prostredníctvom služby poštového podniku (§ 9\nzákona č. 307/2016 Z. z.). V súvislosti s uvedeným sťažovateľ tvrdil, že mal zriadené\n2 rôzne elektronické schránky, jednak ako fyzická osoba nepodnikateľ a tiež ako fyzická\nosoba podnikateľ. Podľa názoru sťažovateľa sporným bolo aj to, či v okolnostiach veci\ndošlo k účinnému prevzatiu zásielky doručovanej do vlastných rúk adresátovi fyzickej\nosobe,\n\nak\n\nzásielku\n\nprevzal\n\nsplnomocnenec\n\noprávnený\n\nna\n\npreberanie\n\nzásielok\n\n(aj do vlastných rúk, pozn.) za osobu sťažovateľa ako podnikateľa.\n15. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia v súvislosti s účinkami\nprevzatia zásielky (platobného rozkazu, pozn.) splnomocnencom konštatoval, že ide\no účelovú obranu, keďže ide stále o ten istý subjekt, pričom poukázal na závery uvedené\nv uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Obo 377/98 zo 14. apríla 1999\na konštatoval, že právna úprava obsiahnutá v Civilnom sporovom poriadku nerozlišuje\nmedzi fyzickou osobou podnikateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom. Okresný súd\npovažoval za preukázané, že sťažovateľ udelil splnomocnenie na preberanie zásielok\nurčených aj do vlastných rúk (bod 19 odôvodnenia napadnutého uznesenia).\n16. Pokiaľ však ide o ďalšiu námietku sťažovateľa, že okresný súd nedoručoval\nzásielku elektronicky do jeho elektronickej schránky, ktorú mal zriadenú, ústavný súd\nkonštatuje, že okresný súd na ňu v napadnutom uznesení ani nemohol reagovať, keďže táto\nnámietka v rámci argumentácie sťažovateľa v sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším\nsúdnym úradníkom vznesená nebola (kópiu sťažnosti mal ústavný súd k dispozícii, pozn.),\nčo ústavný súd vedie k záveru, že táto námietka je v princípe neprípustná.\n\n7\n\n17. Ústavný súd sa tak z odôvodnenia napadnutého uznesenia presvedčil o tom,\nže sťažovateľ dostal na svoje výhrady a námietky týkajúce sa údajných nedostatkov\nexekučného titulu (prezentované v návrhu na zastavenie exekúcie a v sťažnosti proti\nuzneseniu vyššieho súdneho úradníka) ústavne konformné odpovede. Preto záver okresného\nsúdu, že návrh sťažovateľa na zastavenie prebiehajúcej exekúcie je nedôvodný, v kontexte\nrozhodných skutočností a argumentov okresného je súdu aj náležite zdôvodnený. Vzhľadom\nna uvedené ústavný súd sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom\nsúde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nK namietanému porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 47 charty napadnutým uznesením okresného\nsúdu\n18. Vzhľadom na namietané porušenie práv podľa charty sa ústavný súd zaoberal\npovahou charty z hľadiska rozsahu jej pôsobnosti a jej aplikovateľnosťou v posudzovanom\nprípade. Je nepochybné, že na základe tzv. Lisabonskej zmluvy (ako jej súčasť, pozn.)\nsa charta stala právne záväznou súčasťou primárneho práva Európskej únie (ďalej len\n„únia“) s rovnakou právnou silou, ako sú zakladajúce zmluvy.\n19. Podľa čl. 51 ods. 1 charty ustanovenia tejto charty sú pri dodržaní zásady\nsubsidiarity určené pre inštitúcie, orgány, úrady a agentúry únie, a tiež pre členské štáty\nvýlučne vtedy, ak vykonávajú právo únie.\n20. Podľa čl. 52 ods. 7 charty súdy únie a členských štátov náležite prihliadajú\nna vysvetlivky vypracované s cieľom poskytnúť usmernenia pri výklade tejto charty.\n21. Z citovaných článkov charty vyplýva, že čl. 47 charty je potrebné interpretovať\nv súlade s čl. 51 ods. 1 charty s prihliadnutím na vysvetlivky k charte, ktoré boli\n14. decembra 2007 publikované pod 2007/C303/02, ako aj na existujúcu judikatúru\nSúdneho dvora Európskej únie (rozsudok z 13. 6. 1989 vo veci 5/88 Wachauf, Zb. 1989,\ns. 2609; rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925; rozsudok z 18. 12. 1997\nvo veci C-309/96 Annibaldi, Zb. 1997, s. I-7493). Súdny dvor Európskej únie potvrdil túto\n\n8\n\njudikatúru týmto spôsobom: „Navyše, je potrebné si uvedomiť, že požiadavky vyplývajúce\nz ochrany základných práv v právnom poriadku Spoločenstva sú rovnako záväzné\npre členské štáty, pokiaľ vykonávajú právne akty Spoločenstva...“ (rozsudok z 13. 4. 2000\nvo veci C-292/97, Zb. 2000, s. I-2737, bod 37).\n22. Podľa názoru ústavného súdu, prihliadajúc na citované ustanovenia charty, ako aj\nna vysvetlivky k charte ako nástroja výkladu, je aplikácia charty v posudzovanej veci\nvylúčená. Z citovaných ustanovení charty totiž vyplýva, že charta sa v prvom rade vzťahuje\nna inštitúcie a orgány únie. V prípade členských štátov, teda aj Slovenskej republiky je\nzáväzná výlučne vtedy, ak konajú v rámci rozsahu pôsobnosti práva únie.\n23. Z uvedeného vyplýva, že v prípade sťažovateľa, ktorý sa obrátil na všeobecný\nsúd, aby rozhodol o jeho návrhu na zastavenie exekúcie na základe vnútroštátneho práva,\nktoré nepatrí do pôsobnosti práva únie, teda nejde o žiaden z prípadov, v ktorých dochádza\nk implementácii právneho aktu únie (rozsudok z 13. 7. 1989 vo veci Wachauf, Zb. 1989,\ns. 2609) alebo k tomu, že by sa Slovenská republika chcela odchýliť od práva únie\n(rozsudok z 18. 6. 1991 vo veci ERT, Zb. 1991 s. I-2925), alebo že by tu existovalo\nmateriálne pravidlo práva únie, ktoré by sa malo v posudzovanom prípade aplikovať\n(rozsudok z 25. 3. 2004, Karner, C-71/02, Zb. s. I-3025).\n24. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť aj v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n25. Na základe uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2020\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "doručenie, doručovanie-doručenka", "konanie-upomínacie", "exekúcia-neprípustnosť exekúcie", "arbitrárnosť", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "exekúcia-exekučný titul"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "081f8ae3-5f4f-41d9-806f-399198654abf:ae2594ac-d932-4b28-b747-8655c05a9606", "ecli": null, "spisova_znacka": "27Ek/1090/2018", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 27Ek/1090/2018 z 26. 4. 2019", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/081f8ae3-5f4f-41d9-806f-399198654abf:ae2594ac-d932-4b28-b747-8655c05a9606"}], "citovane_v": []}