{"guid": "ussr:9e5f3fb4-8ad5-4c5a-a6e5-13346936064c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.74.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 74/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 74/2020 z 13. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 74/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.74.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Peter Molnár", "sudca_id": 1084, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/peter-molnar-1084", "datum_vydania": "2020-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "nevyhovuje žiadosti o ustanovenie PZ"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-9", "nazov": "čl. 9 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-24.odsek-1", "nazov": "čl. 24 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 9", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 9", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 9", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 24 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 24 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 24 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-9", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-24", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9e5f3fb4-8ad5-4c5a-a6e5-13346936064c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.74.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.74.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.74.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 74/2020-7\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej\na sudcu Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, vo veci\n\nnamietaného porušenia jeho slobody náboženského vyznania a viery podľa čl. 24 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a slobody myslenia, svedomia a náboženstva podľa čl. 9 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd oznámením Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky sp. zn. 46982/2019/152 z 30. decembra 2019 o odložení\npodania a takto\nrozhodol:\n1. Žiadosti\n\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní\n\no jeho ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\n2. Ústavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako neprípustnú.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. februára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie slobody\nnáboženského vyznania a viery podľa čl. 24 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a slobody myslenia, svedomia a náboženstva podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) oznámením\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sp. zn.\n46982/2019/152 z 30. decembra 2019 o odložení podania (ďalej len „oznámenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ požiadal ministerstvo o prešetrenie\nvybavenia svojej opakovanej sťažnosti Slovenskou komorou exekútorov podľa § 218b\nods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov po tom, čo sa Slovenská komora exekútorov stotožnila so svojím\npôvodným stanoviskom z 30. mája 2007 sp. zn. 94-3413/07 a sťažnosť vybavila\nstanoviskom sp. zn. 590-13889/19 z 27. novembra 2019. Sťažovateľ sa svojou pôvodnou\nsťažnosťou adresovanou Slovenskej komore exekútorov domáhal výroku, že označený\nsúdny exekútor, v exekúcii vedenej pod sp. zn. EX 432/2006 proti sťažovateľovi ako\npovinnému, nemal oprávnenie na vykonanie núteného výkonu exekučného titulu –\ncirkevného rozhodnutia, čím malo dôjsť k porušeniu označených práv sťažovateľa.\nMinisterstvo na sťažovateľovu žiadosť o prešetrenie vybavenia jeho opakovanej sťažnosti\nreagovalo oznámením, ktorým žiadosť odložilo podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 9/2010\nZ. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“)\n\n2\n\ns odôvodnením, že od udalosti, ktorej sa predmet sťažnosti týka, uplynulo v deň jej\ndoručenia viac ako päť rokov.\n3. Podľa názoru sťažovateľa ministerstvo „bolo povinné sa ku veci vyjadriť\nk rozhodnutiu Slovenskej komory exekútorov, a vec riešiť, keďže ide o závažné porušenie“\noznačených práv, preto sťažovateľ v sťažnosti namieta, že došlo k porušeniu jeho\noznačených práv oznámením ministerstva z 30. decembra 2019 o odložení podania.\n4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol\nnálezom v tomto znení:\n„Základné ústavné právo\n\nbytom\n\nprávo garantované Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v hlave I\nčlánok 9, ako sloboda náboženstva, a právo podľa článku 42, Ústavy Slovenskej republiky,\nako sloboda náboženského vyznania a viery, bolo rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vec vracia Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky na ďalšie konanie.“\n\nII.\nRelevantné ustanovenia právnych predpisov\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n3\n\n7. Podľa čl. 24 ods. 1 ústavy sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania\na viery sa zaručujú. Toto právo zahŕňa aj možnosť zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru.\nKaždý má právo byť bez náboženského vyznania...\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 9 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu myslenia, svedomia\na náboženského vyznania; toto právo zahŕňa slobodu zmeniť svoje náboženské vyznanie\nalebo presvedčenie, ako aj slobodu prejavovať svoje náboženské vyznanie alebo\npresvedčenie sám alebo spoločne s inými, či už verejne alebo súkromne, bohoslužbou,\nvyučovaním, vykonávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon č. 314/2018\nZ. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\n4\n\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n10. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n11. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\n\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n12. Sťažovateľ sa v sťažnosti, ktorá trpela viacerými nedostatkami (povinné\nzastúpenie, nedostatočné odôvodnenie, nevykonateľný petit, pozn.), domáhal vyslovenia\nporušenia svojich označených práv oznámením ministerstva, ktorou ministerstvo\nodpovedalo na sťažovateľovu žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti Slovenskou\nkomorou exekútorov.\n13. Ústavný súd v záujme hospodárnosti konania upustil od štandardnej výzvy\nadresovanej sťažovateľovi na odstránenie nedostatkov sťažnosti, keďže dospel k záveru, že\nani prípadné odstránenie nedostatkov sťažnosti by za žiadnych okolností neviedlo k inému\nrozhodnutiu o nej. Vychádzajúc z celého obsahu sťažnosti, ústavný súd ustálil predmet\ntohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.\n\n5\n\n14. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 128/04).\n15. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa\npovahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov\nverejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti\nultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti\nvšetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú.\n16. Za situácie, ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti ochrany práv alebo\nprávom chránených záujmov fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy\npodľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „SSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.\n17. Jedným zo základných princípov, na ktorých je vystavaná nová procesná úprava\nsprávneho súdnictva, je princíp uvedený v § 5 ods. 2 SSP, a to princíp ochrany základných\nľudských práv a iných subjektívnych práv. V zmysle § 2 ods. 1 a § 5 ods. 2 SSP je\nzákladným účelom správneho súdnictva poskytovanie ochrany subjektívnym právam\núčastníkov administratívneho konania (pozri k tomu napr. BARICOVÁ, J., FEČÍK, M.,\nŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava :\nC. H. Beck, 2018. s. 68.).\n18. Ústavný súd, vychádzajúc z námietky porušenia označených práv sťažovateľa\noznámením ministerstva, s poukazom na generálnu klauzulu vyjadrenú v čl. 46 ods. 2\nústavy, ktorá ustanovuje, že z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie\nrozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd, konštatuje, že v okolnostiach\n\n6\n\nsťažovateľovej veci aj vzhľadom na jeho tvrdenie (že došlo k neprípustnému zásahu do jeho\nzákladných práv, pozn.) existoval účinný prostriedok nápravy, a to správna žaloba.\n19. Nevyužitie zákonnej možnosti podať správnu žalobu nemožno preto nahradzovať\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej\naž vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť\núčinnej ochrany svojich práv. Túto možnosť sťažovateľ v posudzovanej právnej veci mal.\n20. Keďže sťažovateľ právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\npráv, nevyčerpal a nepreukázal, že sa tak stalo z dôvodov hodných osobitného zreteľa,\nústavný súd sa meritórne nezaoberal podanou ústavnou sťažnosťou, ale túto pri predbežnom\nprerokovaní podľa zásady ratio temporis odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2\npísm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nK žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o tejto\nsťažnosti\n21. Podľa § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde navrhovateľovi, ktorý požiada\no ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže\nustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.\n22. Vzhľadom na sťažovateľom formulovanú žiadosť o ustanovenie právneho\nzástupcu pre konanie o tejto ústavnej sťažnosti bolo potrebné rozhodnúť aj o tomto\nprocesnom návrhu. Ústavný súd pri rozhodovaní o tejto žiadosti vychádzal zo svojho\nzáveru, že sťažovateľ sťažnosťou napádal oznámenie ministerstva, proti ktorému nevyužil\njemu dostupný a účinný právny prostriedok ochrany svojich označených práv (správna\nžaloba, pozn.), čo viedlo ústavný súd nevyhnutne k záveru, že v okolnostiach posudzovanej\nveci ide o zjavne bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, preto o žiadosti\nsťažovateľa na ustanovenie právneho zástupcu pre toto konanie rozhodol tak, že jej\nnevyhovel (bod 1 výroku tohto rozhodnutia).\n7\n\n23. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez právneho\ndôvodu zaoberať sa ďalšími uplatnenými návrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "subsidiarita", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "minister, ministerstvo", "sťažnosť", "správne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:6f209bdc-3b73-4468-8836-5af138584cd9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.371.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 371/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 371/2020 z 27. 8. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-08-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.371.2020.1"}]}