{"guid": "ussr:5e91898f-dfd1-48bb-95d5-5a58274e9419", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.77.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 77/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/2020 z 13. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 77/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.77.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5e91898f-dfd1-48bb-95d5-5a58274e9419", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.77.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.77.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.77.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 77/2020-14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátskou\n\nkanceláriou URBÁNI & Partners, s. r. o., Skuteckého 17, Banská Bystrica, v mene ktorej\nkoná advokát JUDr. Ing. Michal Šefčík, PhD., ktorou namieta porušenie základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. 16 Co 470/2016 z 18. januára 2018, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSťažnostná argumentácia a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n27. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného\n\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n16 Co 470/2016 z 18. januára 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom v konaní\nvedenom Okresným súdom Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn.\n7 C 192/2010, v ktorom si uplatnil nárok na náhradu škody voči prevádzkovateľovi čerpacej\nstanice z dôvodu načerpania pohonných hmôt, ktoré nespĺňali technickú normu a viedli\nk poškodeniu vstrekovacieho čerpadla. Okresný súd rozsudkom (v poradí druhým, pozn.)\nsp. zn. 7 C 192/2010 zo 7. júna 2016 zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu\n1 896,31 € s úrokom z omeškania od 20. júla 2010 do zaplatenia.\n3. Proti tomuto rozsudku žalovaný podal odvolanie, namietajúce, že súd prvej\ninštancie sa neriadil právnym názorom krajského súdu vyjadreným v predošlom zrušujúcom\nuznesení, neodstránil nedostatky vytknuté odvolacím súdom a žalobca neuniesol dôkazné\nbremeno v tom, že závadu na čerpadle spôsobili pohonné hmoty načerpané u žalovaného.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu\nzamietol\n\ns odôvodnením,\n\nže\n\nneboli\n\npreukázané\n\nvšetky\n\nskutočnosti\n\nzakladajúce\n\nzodpovednosť žalovaného za uplatnenú škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.\nV relevantnej časti odôvodnenia krajský súd uvádza:\n„17. Skutkové zistenia odvolacieho súdu, týkajúce sa rozdielnych vzoriek nafty,\nvýsledkov ich skúmania, ako aj skutočnosť, že znalec nemal možnosť skúmať pôvodné\npoškodené čerpadlo, zaťažujú žalobcu, ktorý tak nepreukázal príčinnú súvislosť, medzi\ntvrdenou škodou a konaním žalovaného. Žalobcom predložené dôkazy neposkytujú\njednoznačný záver o tom, že žalovaný predal žalobcovi pohonné hmoty, ktoré nespĺňali\npredpísané normy a že táto nekvalitná nafta mala spôsobiť žalobcovi tvrdenú škodu.\nOpačné závery okresného súdu nemali oporu v tvrdeniach žalobcu a predložených\ndôkazoch,\n\nnezodpovedali\n\nlogickému\n\nvyhodnoteniu\n\nskutkových tvrdení žalobcu.“\n\n2\n\nneúplnosti\n\na nejednoznačnosti\n\n4. Sťažovateľ proti tomuto rozsudku podal dovolanie z dôvodu podľa § 421 ods. 1\npísm. b) Civilného sporového poriadku, keďže za nesprávne riešenú právnu otázku\npovažoval otázku unesenia dôkazného bremena žalobcu v postavení spotrebiteľa\na posúdenie povinností žalobcu a žalovaného v reklamačnom konaní. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky dovolanie sťažovateľa odmietol ako procesne neprípustné podľa § 447\npísm. c) a f) Civilného sporového poriadku, pretože sťažovateľ nevymedzil dovolacie\ndôvody spôsobom ustanoveným zákonom.\n5. Ústavnou sťažnosťou sťažovateľ vytýka napadnutému rozsudku krajského súdu\nnajmä nesprávne ustálenie rozsahu dôkaznej povinnosti sporových strán, ako aj hodnotenie\njednotlivých predložených dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. K tomu uvádza:\n„V tomto prípade súd I. inštancie vyhodnotil dôkazné bremeno správne; žalobca\npredložil doklad o kúpe pohonných hmôt na CS žalovaného v Radvani, predložil odpoveď\nžalovaného na reklamáciu (tým je zrejmé, že u žalovaného tankoval a toto ani nebolo\nsporné, a aj výpovede svedkov toto potvrdili), následne žalobca predložil závery\nautorizovaného servisu, ktorý konštatuje poruchu čerpadla z dôvodu vadných pohonných\nhmôt, servis vykonáva odber pohonných hmôt a tieto v rámci súdneho konania sú\npodrobované znaleckému dokazovaniu.\nZnalec tak potvrdil, že pohonné hmoty nezodpovedali kvalite vyžadovanej normou,\na taktiež aj závery autorizovaného servisu, že poruchu čerpadla je takáto nekvalitná nafta\nspôsobilá privodiť tak, ako to popísal žalobca i mechanici servisu.\nTakže táto reťaz dôkazov je nepretržitá, logická a svojimi závermi jasne\nkonštatujúca, že nárok žalobcu je daný.\n... dokazovanie bolo vykonávané len dôkazmi zabezpečenými žalobcom, ktorý\nsprávnym spôsobom nechal vykonať odber pohonných hmôt zo svojho vozidla, zatiaľ čo\nžalovaný tak neučinil a dôkaz k tomu, že žalovaný predával pohonné hmoty v zmysle platnej\nnormy nemal - kontrolný odber pri reklamácii neučinil.\nKonštrukcia\n\nodôvodnenia\n\nrozsudku\n\nodvolacieho\n\nsúdu\n\nje\n\nnesprávna,\n\nprotispotrebiteľská, kedy nereflektuje na fakty dokázané žalobcom a bez právneho\nzdôvodnenia ponecháva absenciu splnenia povinnosti žalovaného vykonaním kontrolného\n\n3\n\nodberu pri reklamácii paliva žalobcom ako i ostatné informačné povinnosti, ktoré neboli\nsplnené.“\n6. Sťažovateľ ďalej namieta arbitrárnosť posudzovania jeho postavenia ako\nspotrebiteľa v napadnutom konaní:\n„Záver odvolacieho súdu o tom, že žalobca nebol spotrebiteľom, je arbitrárny.\nŽalobca nie je podnikateľ ani nepodnikal, ale svoje vozidlo (tak ako vyplýva aj\nz technického preukazu - vozidlo fyzickej osoby nepodnikateľa) využíval pri činnosti\nvo svojej obchodnej spoločnosti\n\ns.r.o. Avšak, táto okolnosť nemá vôbec žiaden\n\nvplyv na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa, pretože pri tankovaní nafty je žalobca\nspotrebiteľom, pretože nekoná v rámci podnikania....“\n7. Sťažovateľ v závere svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd po jej prijatí\nna ďalšie konanie takto nálezom rozhodol:\n„... Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 16Co/470/2016-542 z 18.01.2018,\nktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 7C/192/2010-484 vo veci\nsamej a žalobu zamietol, porušil základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a zároveň navrhuje zrušenie tohto\nrozsudku a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie.\nSťažovateľ požaduje náhradu trov konania pred Ústavným súdom SR voči\nporušovateľovi.“\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúra\n8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač\na verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého alebo časti procesu v záujme mravnosti,\nverejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, keď to\nvyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu\npovažovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by vzhľadom na osobitné okolnosti\nmohla byť verejnosť konania na ujmu záujmom spoločnosti.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je\ns účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n12. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie.\n13. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n\n5\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n14. Ústavný súd vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96).\nZ ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov a ústavného súdu\nv Slovenskej republike vyplýva, že ústavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim\no opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je\noprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov všeobecného súdu, ktoré\nho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne\nnapr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov (II. ÚS 193/2010).\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie\na aplikácie práva vykonanej všeobecnými súdmi s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02,\nIII. ÚS 180/02).\n15. Súčasťou minimálnych garancií procesnej povahy je (okrem iných) právo\nna odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne\na skutkovo relevantné (ťažiskové) otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého\nmusí byť zrejmé, bez ohľadu na to, či sa odvolací (prípadne dovolací) súd stotožní\na inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne nižších súdov, že sa zaoberal a vyjadril\nk esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez\nďalšieho so závermi inštančne nižších súdov [porovnaj napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92,\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) z 19. 12. 1997, bod 60;\nRajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99, rozhodnutie ESĽP o prijateľnosti z 3. 5. 2001, bod 2].\n\n6\n\nIII.\nPrávne posúdenie veci\n16. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu, proti ktorému tento opravný prostriedok je prípustný, možno prihliadať\nna rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím dvojmesačnej\nlehoty na podanie ústavnej sťažnosti. Teda podľa § 124 štvrtej vety zákona o ústavnom súde\nak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej\nsťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom\nnapadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\nV predmetnom prípade lehotu na podanie ústavnej sťažnosti sťažovateľom proti\nnapadnutému rozsudku krajského súdu ústavný súd považoval za zachovanú, preto pristúpil\nk jej prieskumu.\n17. Podstatou sťažnostnej argumentácie sťažovateľa je nesprávne posúdenie miery\nzaťaženia jednotlivých sporových strán dôkazným bremenom a vyhodnotenie vykonaných\ndôkazov krajským súdom, s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje. Zároveň sťažovateľ vytýka\nnapadnutému rozsudku nezohľadnenie postavenia spotrebiteľa.\n18. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého rozsudku popísaného v bode 3 tohto\nuznesenia presvedčil o tom, že jeho odôvodnenie nie je arbitrárne, je ústavne\nakceptovateľné a procesný postup je zlučiteľný s požiadavkami základného práva na súdnu\nochranu. Nie je úlohou ústavného súdu nahrádzať hodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré\npatrí všeobecným súdom, ktoré sú so skutkovou situáciou vyplývajúcou z procesu\ndokazovania bezprostredne oboznámené. Ústavný súd ani pri posudzovaní zaťaženia\nsporových strán dôkazným bremenom nezistil taký procesný exces, ktorý by vykazoval\nústavnoprávnu relevanciu, resp. by bol spôsobilý zasiahnuť do podstaty a zmyslu\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy či práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n19. Pokiaľ ide o vytýkanú arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku\nvo vzťahu k posudzovaniu postavenia spotrebiteľa, ústavný súd upriamuje pozornosť\n\n7\n\nna fakt, že dôvodom zamietnutia žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena sťažovateľa\nako žalobcu vo vzťahu k priamej príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti\nžalovaného a vznikom škody. Preto ani ústavný súd nepovažuje za právne významné\n(rovnako ako dovolací súd ‒ bod 17 uznesenia sp. zn. 8 Cdo 140/2018 z 11. septembra\n2019, pozn.), či vystupoval žalobca v pozícii spotrebiteľa alebo nie. Keďže nejde o kľúčový\naspekt sporu, nie je ani prípadný nedostatok dôvodov v tomto bode spôsobilý privodiť\nvyslovenie porušenia označených práv sťažovateľa.\n20. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol pre jej\nzjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n21. V závere ústavný súd dodáva, že vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku\nbolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "dokazovanie-dôkazné bremeno"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "5f7c6601-8c51-4686-95b9-23fa16c37201:9e87fb66-8d86-4f61-82a1-822655f57ab9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:6110222413.1", "spisova_znacka": "8Cdo/140/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/140/2018 z 10. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-10", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:6110222413.1"}, {"guid": "de0c334f-0a11-4b3f-a3f4-b33b1951ff74:640acad3-3eaf-4116-b45c-931a6e15162b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6110222413.4", "spisova_znacka": "16Co/470/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/470/2016 z 17. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2018-01-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6110222413.4"}], "citovane_v": []}