{"guid": "ussr:fab3f73d-12c6-4bc1-9586-6e66888d69f4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 8/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 8/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fab3f73d-12c6-4bc1-9586-6e66888d69f4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.8.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 8/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu\nPetra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nadvokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,\nBratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Juraj Bizoň, PhD., LL.M., vo veci\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cb 108/2013\nz 18. februára 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. apríla\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátskou\n\nkanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava,\nv mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Juraj Bizoň, PhD., LL.M., vo veci namietaného\nporušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného\nsúdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 21 Cb 108/2013 z 18. februára 2019\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom\npostavení žalobkyne sa v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 21 Cb 108/2013\ndomáha proti žalovanému\n\nurčenia vlastníckeho práva k motorovému\n\nvozidlu. Keďže sťažovateľka zistila, že predmetné motorové vozidlo «sa naposledy\nnachádzalo vo vlastníctve rakúskej spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG, so sídlom\nEdelsinnstrasse 7-11, 1120 Viedeň», 15. júna 2015 podala návrh na pripustenie vstupu\nHDI VERSICHERUNG AG do konania na strane žalovaného. Okresný súd uznesením\nsp. zn. 21 Cb 108/2013 zo 7. decembra 2017 nepripustil, aby do konania na strane\nžalovaného v 2. rade vstúpila spoločnosť HDI VERSICHERUNG AG a II. výrokom tohto\nuznesenia priznal spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG náhradu trov konania voči\nsťažovateľke (žalobkyni) v plnej výške. Žalobkyňu zároveň poučil, že o ich výške rozhodne\nvyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.\n3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. 21 Cb 108/2013 z 20. septembra 2018\nrozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť spoločnosti HDI VERSICHERUNG AG\nnáhradu trov konania v sume 276,62 € k rukám jej právneho zástupcu do 15 dní od\ndoručenia uznesenia. Proti tomuto rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podala\nsťažovateľka sťažnosť, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením tak, že ho\nzmenil a žalobkyňu zaviazal povinnosťou zaplatiť „obchodnej spoločnosti HDI\nVERSICHERUNG AG, Edelsinnstrasse 7-11, 1120 Wien, Rakúska republika, zapísanej v\nregistri Obchodného súdu Viedeň (Firmenbuch Handelsgericht Wien) pod č. 91142h, UDI:\nATU15364102, DVR: 0433438 náhradu trov konania vo výške 276,62 Eur, a to na účet jej\n\n2\n\nprávneho zástupcu: advokátskej kancelárie\n,\n\n,\n, vedený v\n\nčíslo účtu:\n\n,\n,\n\ndo 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia“.\n4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na ustanovenie § 255 ods. 1 zákona\nč. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“),\npodľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.\n5. Podľa názoru sťažovateľky „náhradu trov konania je možné priznať výlučne\njednej zo strán sporu, a to podľa pomeru jej úspechu vo veci. Náhrada trov konania ako\ntaká je totiž nerozlučne spojená so sporovým konaním a vyplýva z jeho povahy, keď strany\nsporu stoja proti sebe a je namieste, aby strana, ktorá v spore so svojim nárokom zvíťazila,\ndostala ňou vynaložené trovy nahradené od protistrany. Úspech vo veci, ktorá je\npredmetom sporu, je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov. CSP vo svojich\nustanoveniach § 258 a § 259 síce upravuje špecifické prípady, kedy je náhradu trov konania\nmožné priznať aj osobám, ktoré nemajú postavenie strany sporu, pristupujúca osoba však\nv rámci týchto ustanovení nie je uvedená... Okresný súd jeho napadnutým uznesením priznal\ntrovy konania osobe (t. j. spoločnosti HDI), ktorá nemala postavenie strany sporu v Súdnom\nkonaní, a ktorej zákon priznať tieto trovy jednoducho neumožňuje. Zdôrazňujem, že\nspoločnosť HDI ani nemohla mať v rámci Súdneho konania žiaden úspech vo veci, ktorá je\npredmetom sporu, čo je v zmysle zákona výlučný dôvod pre priznanie trov konania.\nSpoločnosť HDI sa totiž nikdy nestala stranou Súdneho konania a predmet sporu preto vo\nvzťahu k tejto spoločnosti nikdy nebol riešený...“.\n6. Sťažovateľka uvádza, že okresný súd konal nad rámec príslušných zákonných\nustanovení bez akéhokoľvek relevantného dôvodu a v dôsledku tohto konania pritom došlo\nk nedôvodnému a neústavnému zásahu do jej majetkovej sféry.\n7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľka navrhuje,\naby ústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n\n3\n\n„I. Základné právo Sťažovateľky na:\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd: a\nspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd:\nuznesením Okresného súdu Bratislava V zo dňa 18. 02. 2019, č. k. 21 Cb/108/2013384, porušené boli.\nII.\n\nUznesenie\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nV\n\nzo\n\ndňa\n\n18.\n\n02.\n\n2019,\n\nč. k. 21 Cb/108/2013-384, sa zrušuje a vec sa vracia tomuto súdu na ďalšie konanie a nové\nrozhodnutie.\nIII. Okresný súd Bratislava V je povinný Sťažovateľke uhradiť trovy konania na účet\nobchodnej spoločnosti BIZOŇ & PARTNERS. s. r. o., a to do dvoch mesiacov od\nprávoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy, posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n8. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n4\n\n11. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n12. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n13. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj čl. 36 ods. 1 listiny) a obsahom práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva,\nže právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich\nporušeniu, sú vo vzťahu k obom označeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08),\na preto ich namietané porušenie možno preskúmavať spoločne.\n14. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n15. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\n\n5\n\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n16. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nV súlade\n\ns\n\nkonštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\no\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za\nzjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n17. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd porušil jej základné právo podľa ústavy\na listiny, ako i právo podľa dohovoru tým, že v jej právnej veci nevykonal ústavne súladný\nvýklad použitých právnych noriem, čím poprel ich účel a význam.\n18. Ťažiskom argumentácie sťažovateľky uplatnenej v ústavnej sťažnosti je\nnámietka, že okresný súd nemohol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznať náhradu\ntrov konania subjektu, ktorý nemal v konaní postavenie strany proti nej ako žalobkyni,\nkeďže tento subjekt nikdy do konania nevstúpil, a teda nemožno posúdiť ani mieru jeho\núspechu vo veci.\n19. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania veci podrobne\npreskúmal sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, ako aj konanie okresného súdu, ktoré\npredchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, a dospel k záveru, že ústavná sťažnosť je\nzjavne neopodstatnená. Ústavný súd považuje argumentáciu sťažovateľky za logickú\na relevantnú, avšak viažucu sa svojou podstatou na uznesenie, ktorým okresný súd rozhodol\no priznaní náhrady trov konania, nie na napadnuté uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté už\n\n6\n\nlen o výške náhrady trov konania. Ak teda považuje, resp. považovala sťažovateľka výklad\nustanovenia § 255 ods. 1 CSP o priznaní náhrady trov konania v posudzovanom konaní\nvedenom pod sp. zn. 21 Cb 108/2013 za ústavne nesúladný, popierajúci účel a význam\npoužitých právnych noriem, mala sa obrátiť s ústavnou sťažnosťou na ústavný súd už\nv čase, keď okresný súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania, teda po vydaní\nuznesenia sp. zn. 21 Cb 108/2013 zo 7. decembra 2017, a domáhať sa vyslovenia porušenia\noznačeného základného práva podľa ústavy a listiny, ako aj práva podľa dohovoru práve vo\nvzťahu k tomuto rozhodnutiu.\n20. Ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu,\nktorým rozhodol o výške trov konania, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nčl. 36 ods. listiny a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka\nnamieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom\nprijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56\nods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n21. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo\nuž bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n7", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "0827b8df-6234-4acb-8af0-ffcf8a417dc6:2b8f14f7-be5e-41e6-bed6-f2620f29be3e", "ecli": null, "spisova_znacka": "21Cb/108/2013", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21Cb/108/2013 z 21. 11. 2019", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2019-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0827b8df-6234-4acb-8af0-ffcf8a417dc6:2b8f14f7-be5e-41e6-bed6-f2620f29be3e"}], "citovane_v": []}