{"guid": "ussr:8cef0350-5b98-4635-b6dd-a005188a2630", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.80.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 80/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 80/2020 z 13. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 13. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 80/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.80.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľuboš Szigeti", "sudca_id": 1087, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lubos-szigeti-1087", "datum_vydania": "2020-02-13", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8cef0350-5b98-4635-b6dd-a005188a2630", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.80.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.80.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.80.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 80/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020\npredbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti D.A. PRESS, spol. s r. o.,\nCesta mládeže 2025, Malacky, IČO 34 115 595, zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Petrom\nSlávikom, PhD., advokátska kancelária, Břeclavská 3, Malacky, vo veci namietaného\nporušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obdo 58/2019 a jeho uznesením z 22. októbra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti D.A. PRESS, spol. s r. o., o d m i e t a pre\nnedostatok náležitostí ustanovených zákonom.\nOdôvodnenie:\nI.\nArgumentácia ústavnej sťažnosti\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára\n2020 elektronicky a 28. januára 2020 poštou doručená ústavná sťažnosť obchodnej\nspoločnosti D.A. PRESS, spol. s r. o., Cesta mládeže 2025, Malacky, IČO 34 115 595 (ďalej\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Obdo 58/2019 a jeho\nuznesením z 22. októbra 2019.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Obdo 58/2019 z 22. októbra 2019 bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľky podané\n13. januára 2019. K odmietnutiu dovolania došlo bez toho, aby najvyšší súd riadne skúmal\ndovolacie dôvody podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového\nporiadku.\n3. Sťažovateľka v podanom dovolaní výslovne uviedla, že ho odôvodňuje\nnesprávnym procesným postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“).\nKrajský súd rozhodnutím sp. zn. 1 Cob 174/2017 z 27. septembra 2018 porušil princíp\npreferencie obsahu procesných úkonov sporových strán, „a to najmä a nie bezvýhradne\nods. 4, keďže súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto\nkonaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom“.\nRovnako sťažovateľka v podanom dovolaní namietala aj porušenie čl. 16 Civilného\nsporového poriadku (princípu použiteľnosti nezákonného dôkazu), podľa ktorého súd\npostupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení\nvzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.\n4. Najvyšší súd v dovolacom uznesení konštatuje, že sťažovateľka neoznačila\nv dovolaní potrebné náležitosti, resp. neoznačila procesný postup, ktorým bolo porušené jej\nprávo na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového\nporiadku. Obsah práva na spravodlivý proces zahŕňa viaceré čiastkové práva a porušenie\nktoréhokoľvek z nich predstavuje pochybenie súdu.\n5. Krajský súd v rozhodnutí o odvolaní konštatoval, že prvostupňový súd zistil\nskutkový stav v potrebnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym\nskutkovým zisteniam, vec správne posúdil a svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky\nzdôvodnil.\n6. Sťažovateľka namieta (rovnako ako v dovolaní) porušenie práva na spravodlivý\nproces spočívajúce aj v zákaze ľubovôle súdu, pričom tento zákaz bol prelomený už\n2\n\nrozhodnutím krajského súdu v tomto konaní, ako aj rozhodnutím najvyššieho súdu už\npo tejto konštatácii. Porušenie zákazu ľubovôle vidí sťažovateľka najmä v tom, že najvyšší\nsúd sa nezaoberal rozporom medzi uvedenou konštatáciou krajského súdu a odôvodnením\nprvostupňového rozsudku. Podľa tohto konštatovania bola žaloba zamietnutá v celom\nrozsahu a nevykonalo sa žiadne ďalšie dokazovanie týkajúce sa namietanej spornosti\nzákladu nároku, ako aj jeho výšky, keďže by takýto postup bol s ohľadom na prijaté závery\nnehospodárny. Rovnako nevykonal dokazovanie v prípade uplatneného príslušenstva, keďže\nžalobca nárok v tejto časti nijako skutkovo neodôvodnil, neoznačil žiadne dôkazy, a to ani\nčo sa týka výšky istiny, z ktorej sa príslušenstvo uplatňuje, ale ani čo sa týka okamihu\nvzniku omeškania žalovaného so zaplatením jednotlivých peňažných záväzkov.\n7. Rozpor, a teda porušenie zákazu ľubovôle zo strany najvyššieho súdu, spočíva\nv skutočnosti, že hoci prvostupňový súd priznáva nevykonanie dokazovania v plnom\nrozsahu a neskúmanie skutkových a právnych okolností, zatiaľ krajský súd toto tvrdenie\nvyhodnotil úplne nesprávne, keď uviedol, že prvostupňový súd dokazovanie vykonal.\nSťažovateľka túto skutočnosť namietala v dovolaní, ale najvyšší súd sa touto námietkou\nnezaoberal. Konštatoval len, že námietku nevykonania určitých dôkazov nemožno\npreskúmavať v dovolacom konaní, keďže obsahovo nejde o vadu zmätočnosti v zmysle\nustanovenia § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku.\n8. Najvyšší súd ďalej poukázal na to, že odvolací súd je pri viazanosti odvolacími\ndôvodmi oprávnený posudzovať len tie odvolateľom uplatnené odvolacie dôvody,\nvo vzťahu ku ktorým uviedol odvolaciu argumentáciu, nie teda aj tie, ktoré síce v úvode\nodvolania označil odkazom na znenie ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového\nporiadku, avšak z obsahu podaného odvolania nevyplývajú.\n9. Sťažovateľka je presvedčená, že všetky náležitosti odvolania boli výslovne\nsplnené. Krajský súd sa nijako nevysporiadal s dôvodmi odvolania, a tým odoprel žalobcovi\nprávo na súdnu ochranu. Sťažovateľka už v odvolaní namietala, že vzťah medzi žalobcom\na žalovaným je obchodnoprávny (teda nie občianskoprávny). Podľa názoru prvostupňového\nsúdu žalobca ako objednávateľ a žalovaný ako vykonávateľ uzatvorili 1. júna 2000 zmluvu,\npredmetom ktorej je ochrana objektu a majetku žalobcu pred poškodením, zničením, stratou\n\n3\n\nalebo zneužitím, a to prostredníctvom nepretržitého monitorovania poplachového systému\nna hlásenie narušenia pultom centrálnej ochrany vykonávateľa umiestneným na oddelení\nMestskej polície Malacky, ako aj prípadný zásah hliadky Mestskej polície Malacky\nv zmysle platných právnych predpisov, ak dôjde k zaregistrovaniu poplachovej informácie\no narušení objektu. Ďalej podľa názoru prvostupňového súdu ustanovením § 261 ods. 2\nObchodného zákonníka sa spravujú aj záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva,\nak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky, a podnikateľmi pri\nich podnikateľskej činnosti. Podľa sťažovateľky je zrejmé a nepochybné, že ide o vzťah\nspravujúci sa Obchodným zákonníkom a jeho kategorizácia v občianskom práve nemá\noporu v zákone. Na túto okolnosť poukazovala sťažovateľka aj v dovolaní, keďže podľa\nkonštatovania krajského súdu nemožno tento vzťah kategorizovať podľa ustanovenia § 261\nods. 1 a 2 Obchodného zákonníka. Krajský súd pritom neurčil, o aký vzťah ide, čím\nsťažovateľku ponechal v právnom vákuu. S touto otázkou sa nevysporiadal ani najvyšší súd.\n10. Je povinnosťou súdu prihliadať na zákonné ustanovenia ex offo, pričom strany\nkonania nemajú povinnosť dokazovať obsah právnych noriem. Už krajský súd nebral\nna zreteľ povahu právneho vzťahu. Ďalej sťažovateľka doslovne uvádza: „Ak teda ani súd\nprvej inštancie ani súd odvolací konštatuje, že sa nejedná o obchodnoprávny vzťah, mal by\npresne určiť, podľa akého zákona bola zmluva uzatvorená, pretože zmluva na základe ktorej\nvznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným podľa občianskeho práva neodporuje\nobsahu ani účelu zákona (§ 51 OZ) a podľa obchodného práva má presne vymedzený\nobsah. (§ 269 ods. 2 OpZ).“\n11. Najvyšší súd konštatuje, že je povinnosťou dovolateľa výslovne uviesť právne\nposúdenie odvolacieho súdu pri vyriešení otázky kľúčovej pre rozhodnutie vo veci, ktoré\npovažuje za nesprávne, a konkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne\nvyriešiť. Sťažovateľka je toho názoru, že sa v každom jednom prostriedku ochrany svojich\npráv domáhala náhrady škody spôsobenej nesplnením zmluvnej povinnosti, na čo poskytla\ndostatočnú právnu argumentáciu a relevantné dôkazy, ktoré však prvostupňový súd\nnevykonal. Najvyšší súd sa napriek tomu jej podloženou argumentáciou nezaoberal\na poskytol len akési všeobecné odôvodnenie, ktorým jej absolútne znemožnil uplatnenie\npráva na prístup k spravodlivému a nestrannému súdu.\n4\n\n12. Podľa názoru sťažovateľky uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 a nasl. ústavy a základného\npráva na rovnaké zaobchádzanie podľa čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Civilného\nsporového poriadku. Ďalej bolo porušené základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a s ním\nspojené právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže najvyšší súd\nsa na základe už uvedeného nezaoberal v dostatočnom rozsahu podaným dovolaním, nebol\nschopný dostatočného odôvodnenia svojho rozhodnutia, a tým sťažovateľku ukrátil aj na jej\npráve na presvedčivé a dostatočné odôvodnenie rozhodnutia podľa ustanovenia § 220 ods. 2\nCivilného sporového poriadku.\n13. Sťažovateľka požaduje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. októbra 2019, sp. zn.\n3 Obdo/58/2019 bolo porušené právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, a to\nprávo na nezávislý a nestranný súd a porušené právo na spravodlivý súdny proces podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\nÚstavný súd Slovenskej republiky ruší rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 22. októbra 2019, sp. zn. 3Obdo/58/2019 a vec vracia na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia v plnom rozsahu.“\nII.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\n\n5\n\nústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n16. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPredbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti\n17. Podaná ústavná sťažnosť nemá všetky náležitosti ustanovené zákonom, preto ju\nbolo potrebné odmietnuť [§ 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde].\n18. Podľa § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažovateľ k ústavnej sťažnosti musí\npripojiť aj kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu, ktorým\nmalo dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n19. Podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak má návrh na začatie konania\nuvedený v § 42 ods. 2 písm. f), g), i) až l), n), q), r) a w) odstrániteľné nedostatky, môže\nústavný súd vyzvať navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil.\nAk účastník konania v určenej lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie\nkonania odmietne. Na nedostatky návrhu na začatie konania uvedeného v § 42 ods. 2\npísm. a) až e), h), m), o), p) a s) až v) ústavný súd navrhovateľa neupozorňuje.\n20. Hoci podaná ústavná sťažnosť smeruje proti dovolaciemu uzneseniu najvyššieho\nsúdu, sťažovateľka v priamom rozpore s ustanovením § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde\n\n6\n\nk ústavnej sťažnosti nepripojila uvedené dovolacie uznesenie najvyššieho súdu, pričom tak\nurobila bez akéhokoľvek vysvetlenia (netvrdila napríklad, že jej toto uznesenie nebolo\nriadne doručené, prípadne že ním nedisponuje z iných, od nej nezávislých dôvodov atď.).\nK ústavnej sťažnosti pripojila len plnú moc pre právneho zástupcu.\n21. Z ustanovenia § 56 ods. 3 v spojení s ustanovením § 42 ods. 2 písm. f) zákona\no ústavnom súde vyplýva, že v prípade odstrániteľných nedostatkov ústavnej sťažnosti\nmôže (teda nemusí) ústavný súd vyzvať navrhovateľa (v danom prípade sťažovateľku), aby\nv určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Inými slovami, za daného stavu bolo na zvážení\nústavného súdu, či na doplnenie odstrániteľnej chýbajúcej zákonnej náležitosti (dovolacieho\nuznesenia najvyššieho súdu) sťažovateľku vyzve.\n22. Pri skúmaní rozsahu práva uváženia ústavného súdu podľa § 56 ods. 3 zákona\no ústavnom súde (teda či sťažovateľku vyzve alebo nevyzve, aby v určenej lehote\nnedostatok ústavnej sťažnosti odstránila) treba zásadne zdôrazniť, že nejde o voľnú úvahu,\nktorá by vlastne znamenala svojvôľu pri posudzovaní takejto otázky. Rozhodovanie\nv týchto súvislostiach sa musí riadiť určitými zásadami tak, aby bolo dostatočne\npredvídateľné a transparentné.\n23. Podľa názoru ústavného súdu treba vychádzať zo skutočnosti, že v konaní\no sťažnosti fyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy sťažovateľ musí byť\nv celom konaní zastúpený advokátom (§ 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde). Advokáta ako\nosobu práva znalú a oprávnenú na zastupovanie v súdnych konaniach treba nepochybne\npovažovať za osobu odborne kvalifikovanú, od ktorej sa dá právom očakávať, inter alia,\ndostatočná znalosť procesnoprávnych predpisov, ktorými sa riadi konanie, v ktorom klienta\nprávne zastupuje. Vychádzajúc z tejto premisy možno dôjsť k záveru, že k postupu podľa\n§ 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde by malo zo strany ústavného súdu dochádzať skôr len\nvýnimočne, keď to odôvodňujú konkrétne okolnosti daného prípadu. Inými slovami, výklad\ntohto ustanovenia má byť v zásade reštriktívny. Je zrejmé už na prvý pohľad, že\nv prípadoch, keď sťažovateľ (v rozpore s ustanovením § 34 ods. 1 zákona o ústavnom súde)\npodá ústavnú sťažnosť bez toho, aby k nej pripojil plnomocenstvo pre advokáta\na s prípadnými ďalšími chýbajúcimi náležitosťami, je postup ústavného súdu v zmysle § 56\n\n7\n\nods. 3 zákona o ústavnom súde aj v rámci jeho reštriktívneho výkladu v zásade a spravidla\nna mieste (II. ÚS 238/2019).\n24. V danom prípade je sťažovateľka zastúpená advokátom ako kvalifikovaným\nprávnym zástupcom, no napriek tomu zákonná náležitosť ústavnej sťažnosti vyplývajúca\nz ustanovenia § 123 ods. 3 zákona o ústavnom súde absentuje. Z podanej ústavnej sťažnosti\nnevyplýva vôbec nijaké vysvetlenie, prečo sa tak stalo. Takúto situáciu nemožno pri\nspomínanom reštriktívnom výklade ustanovenia § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde\npovažovať za takú výnimočnú či osobitú, ktorá by odôvodňovala, aby ústavný súd\npostupom podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde vyzval sťažovateľku na odstránenie\nnedostatku podania.\n25. Nad rámec dosiaľ uvedeného považuje ústavný súd za potrebné poznamenať, že\nz podanej ústavnej sťažnosti nie je možné utvoriť si ani len najzákladnejší obraz\no skutkovom a právnom stave súdneho sporu, ktorý v právnej veci sťažovateľky prebiehal\nna všeobecných súdoch. Nie je možné spoľahlivo zistiť, o čo konkrétne v súdnom konaní\no náhradu škody išlo, akého plnenia a na akom skutkovom základe sa žalobca domáhal\na ako konkrétne rozhodli prvostupňový súd a krajský súd. Napokon nie je zrejmé, ktorý\nprvostupňový súd vo veci konal a rozhodol, a nie je jednoznačne jasné ani to, v akom\nprocesnom postavení sa nachádzala sťažovateľka v konaní vedenom všeobecnými súdmi.\n26. Berúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva\nz výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 13. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "sťažnosť-odmietnutie", "dovolanie-dovolacie dôvody", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4b96ad18-6fac-47ab-8eb2-d912c225d7c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.238.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 238/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 238/2019 z 12. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-12", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.238.2019.1"}, {"guid": "a4cf6456-bd36-4e7a-a283-ee37c6f6f793:e719ebb8-0881-41fe-8502-2f52cdfda0ef", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1615201794.1", "spisova_znacka": "1Cob/174/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1Cob/174/2017 z 26. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-09-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1615201794.1"}], "citovane_v": []}