{"guid": "ussr:0f67a7dd-c955-4100-8468-33804f34c442", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.87.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 87/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 87/2020 z 20. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 87/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.87.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Jana Laššáková", "sudca_id": 1100, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/jana-lassakova-1100", "datum_vydania": "2020-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0f67a7dd-c955-4100-8468-33804f34c442", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.87.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.87.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.87.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 87/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudkyne Jany Laššákovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\nSlovenskej\n\nasociácie\n\nproducentov\n\nv audiovízii,\n\nGrösslingová\n\n32,\n\nBratislava,\n\nIČO 36 061 182, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou AK MS s. r. o., Galandova 3,\nBratislava, v mene ktorej koná JUDr. Miloslav Šimkovič, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva\npodľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Banská Bystrica\nč. k. 16 Ca 9/2019-532 zo 4. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Slovenskej asociácie producentov v audiovízii o d m i e t a\nako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n16. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť Slovenskej asociácie producentov v audiovízii,\nGrösslingová 32, Bratislava, IČO 36 061 182 (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách len\n„sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý súdny\nproces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 16 Ca 9/2019-532 zo 4. novembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že okresný súd vedie šesť súdnych konaní,\npredmetom ktorých je zaplatenie konkrétnej sumy vzniknutej z titulu bezdôvodného\nobohatenia a v ktorých sťažovateľka vystupuje ako žalobkyňa proti šiestim rôznym\nžalovaným. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla: „Z dôvodu, že medzi sťažovateľom\nako organizáciou kolektívnej správy a niektorými prevádzkovateľmi káblovej retransmisie\nnedošlo k uzavretiu hromadných licenčných zmlúv podľa § 78 a nasl. AZ, ktorými by boli\nvysporiadané majetkové práva nositeľov, ktorí sa obrátili na žalobcu ako OKS a tým\nk vzniku bezdôvodného obohatenia na strane prevádzkovateľov káblovej retransmisie, bol\nsťažovateľ povinný v zmysle § 169 ods. 4 AZ v spojení s § 458a OZ a § 442a OZ uplatniť\nnárok na vydanie bezdôvodného obohatenia súdnou cestou.“\n3. Podľa názoru sťažovateľky okresný súd porušil jej práva tým, že spojil šesť\nrôznych konaní v rozličnom procesnom štádiu a s rôznymi žalovanými, čím nerešpektoval\nzmysel a účel § 166 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Navyše,\nsťažovateľka považuje napadnuté uznesenie za nedostatočne odôvodnené, pokiaľ okresný\nsúd „... bližšie nezdôvodnil o akú údajnú skutkovú súvislosť umožňujúcu mu procesný\npostup podľa ust. § 166 ods. 1 CSP sa má jednať t. j. ktoré sú tie isté rozhodujúce\n\n2\n\nskutočnosti, ktoré je potrebné posúdiť v súdnom konaní... Sťažovateľ považuje len strohé\nodcitovanie ustanovenia právneho prepisu v bode 4 odôvodnenia Uznesenia bez uvedenia\nčo i len stručného odôvodnenia a konkrétnej právnej úvahy o tom, ako ho súd v konkrétnej\nveci aplikuje za absolútne nepreskúmateľné rozhodnutie v rozpore s § 220 ods. 2 CSP ako\naj ustálenou rozhodovacou praxou v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP. Sťažovateľ má za to, že práve\npri rozhodnutiach, voči ktorým nie je prípustný žiadny opravný prostriedok si dôvera\nv princípy výslovne zakotvené do CSP (viď. čl. 2 ods. 1 a 2 CSP) ako je spravodlivé súdne\nkonanie, princíp právnej istoty a legitímneho očakávania ešte viac vyžaduje zachovanie\nštandardov odôvodnenia súdneho rozhodnutia v záujme jeho preskúmateľnosti.“.\n4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:\n„Uznesením a postupom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Ca/9/2019-532 zo dňa\n4.11.2019 boli porušené sťažovateľove základné práva a slobody podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, základné práva a slobody podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd.\nUznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16Ca/9/2019-532 zo dňa 4.11.2019\nsa zrušuje a vec sa vracia Okresnému súd Banská Bystrica na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\n\n3\n\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o ústavnom súde“).\n7. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obdobne podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže\ndomáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde\na v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom.\n9. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sú obdobné\nzáruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n10. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n11. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\n\n4\n\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n12. Sťažovateľka porušenie práv zdôvodnila najmä arbitrárnosťou napadnutého\nuznesenia, tvrdením, že spojením niekoľkých konaní jej okresný súd odňal možnosť\npredniesť argumenty proti jednotlivým žalovaným samostatne, a napokon tým, že spojením\nvecí nie je zachovaná hospodárnosť konania.\n13. Ústavnú sťažnosť je potrebné považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten,\npri prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie\nkonanie (m. m. II. ÚS 56/2019, II. ÚS 386/2017, I. ÚS 88/07).\n14. Aj napriek tomu, že predmetom preskúmavania v konaní o ústavnej sťažnosti je\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, proti ktorému nie je odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok prípustné (§ 357 CSP a contrario), ústavný súd zdôrazňuje, že v konkrétnych\nokolnostiach sťažovateľkinej veci nemá postavenie opravnej inštancie všeobecných súdov\n(napr. I. ÚS 31/05), a preto mu nepatrí právomoc preskúmavať rozhodnutie vydané\nvšeobecným súdom z pohľadu zákonnosti, ale iba z pohľadu ústavnosti. V konkrétnych\nokolnostiach veci by preto ingerencia ústavného súdu do výkonu právomoci súdu prvej\ninštancie bola opodstatnená len v prípade nezlučiteľnosti jeho postupu pri rozhodovaní\no spojení vecí na spoločné konanie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou\nzmluvou.\n\n5\n\n15. V súlade s § 166 ods. 1 a 2 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí\nna spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo\nsa týkajú tých istých strán. Ak boli také konania pridelené viacerým sudcom toho istého\nsúdu, rozhodne o spojení konaní ten sudca, u ktorého sa začalo konanie skôr (odsek 1).\nAk sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody,\npre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie\n(odsek 2).\n16. Podľa § 236 CSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie označenie súdu,\nktorý ho vydal, označenie strán a ich zástupcov, označenie prejednávaného sporu, výrok,\nstručné odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.\n17. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca\ndomáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku\npoužil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil.\nKonajúci súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne\nargumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy\nvykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie\nnavrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu\nprax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n18. Sťažovateľka tvrdí, že v jej veci bolo na mieste aplikovať požiadavky\nvyplývajúce z § 220 ods. 2 CSP, ktorý upravuje formálne a obsahové náležitosti rozsudku.\n19. Ústavný súd sa s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prejednávanej veci\ns názorom sťažovateľky nestotožňuje. Podporné použitie § 220 ods. 2 CSP aj pre skupinu\nuznesení, ktorými sa rozhoduje vo veci samej a ktoré majú obdobne ako rozsudok účinky\nmeritórneho rozhodnutia, nemožno v zásade vylúčiť. Formálne a obsahové požiadavky\nostatných uznesení, teda uznesení nemajúcich povahu meritórneho rozhodnutia však\nvyplývajú z § 236 CSP, ktorý príslušnému všeobecnému súdu ukladá povinnosť vydané\nuznesenie odôvodniť stručne.\n\n6\n\n20. Rozhodnutie všeobecného súdu o spojení vecí na spoločné konanie napadnuté\ntouto ústavnou sťažnosťou nie je obdobne ako rozhodnutie o vylúčení veci na samostatné\nkonanie rozhodnutím, ktorým by sa rozhodovalo o právach a povinnostiach strán v spore\nvo veci samej, ale ide o procesné rozhodnutie, ktorým sa upravuje vedenie konania\n(m. m. I. ÚS 116/09, III. ÚS 588/2012, IV. ÚS 6/2020). Z uvedených dôvodov je podporné\npoužitie § 220 ods. 2 CSP upravujúceho formálne a obsahové náležitosti rozsudku aj\nvo veci napadnutého uznesenia okresného súdu nedôvodné.\n21. V súlade s už citovaným § 166 ods. 1 CSP dôvodom na procesné spojenie vecí\nna spoločné konanie je buď skutková súvislosť prejednávaných vecí, alebo existencia\ntotožnosti strán sporu prejednávaných vecí, a pritom postačí splnenie aj len niektorej\nz týchto podmienok.\n22. Z relevantnej časti napadnutého uznesenia okresného súdu vyplýva ako dôvod\nspojenia vecí na spoločné konanie v záujme zabezpečenia hospodárnosti konania skutková\nsúvislosť všetkých prejednávaných vecí (existencia totožných nárokov vyplývajúcich\nz totožného právneho dôvodu a uplatnenie nárokov totožným žalobcom).\n23. Odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu, aj keď stručné, je,\nprihliadajúc na jeho povahu (procesnoprávny charakter rozhodnutia o spojení vecí\nna spoločné konanie) a relevantnú právnu úpravu týkajúcu sa požiadaviek na písomné\nvyhotovenie uznesení (§ 236 CSP) a berúc do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci\na relevantnú judikatúru ústavného súdu, ako aj judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva, podľa názoru ústavného súdu dostatočné, zrozumiteľné a ústavne akceptovateľným\nspôsobom odôvodňuje prijatý právny záver o splnení podmienok na spojenie vecí\nna spoločné konanie. Z napadnutého uznesenia okresného súdu zároveň jednoznačne\nvyplýva, ktorý zo zákonom stanovených dôvodov bol dôvodom na spojenie predmetných\nvecí na spoločné konanie.\n24. Prihliadajúc na dosiaľ uvedené, nie je argumentácia sťažovateľky v kontexte\npostupu okresného súdu v napadnutom konaní a ním vydaného napadnutého uznesenia\n\n7\n\nspôsobilá ovplyvniť postavenie sťažovateľky ako žalobkyne v predmetných veciach takým\nspôsobom, ktorý by si vyžadoval zásah zo strany ústavného súdu.\n25. V súvislosti s námietkami sťažovateľky, ktorými spochybňuje hospodárnosť\nspojenia jednotlivých konaní, ústavný súd zdôrazňuje, že samotné spojenie vecí na spoločné\nkonanie nie je prekážkou pre ďalšie uplatňovanie základného práva sťažovateľky ako strany\nv spore na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže jej v ďalšom konaní nebráni tak, ako sa mylne\ndomnieva, predniesť konkrétne argumenty ku každému z uplatňovaných nárokov proti\nrôznym žalovaným a ani použiť rozdielne prostriedky procesnej obrany a útoku proti nim.\nNaviac, v súlade s § 237 ods. 2 CSP súd nie je viazaný uznesením, ktorým sa\nupravuje vedenie konania, čo znamená, že už vydané uznesenie o vedení konania (spojenie\nvecí na spoločné konanie alebo vylúčenie veci na samostatné konanie) môže zmeniť,\nprípadne vydať nové uznesenie, ktorým bude otázka vedenia konania upravená inak.\n26. Vzhľadom na všetky už uvedené skutočnosti ústavný súd nezistil zo strany\nokresného súdu také vybočenie zo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ktoré môže mať za následok porušenie základného práva na súdnu\nochranu či práva na spravodlivé súdne konanie. Napadnuté uznesenie okresného súdu je\nprimeraným spôsobom odôvodnené a je výsledkom rozhodovania okresného súdu\nvykonaného v súlade s príslušnými ustanoveniami Civilného sporového poriadku, teda\nspôsobom, ktorý mu príslušné procesno-právne ustanovenia upravujúce vedenie konania\numožňujú (§ 166 ods. 1 CSP), a preto aj z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné.\n27. Iba na okraj ústavný súd uvádza, že jeho pozornosti neuniklo, že právny zástupca\nsťažovateľky v texte ústavnej sťažnosti (doručenej ústavnému súdu 16. januára 2020)\nopakovane poukazuje na znenie už neplatného a neúčinného zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.\nÚstavný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti právnemu zástupcovi sťažovateľky,\nže od 1. marca 2019 sa konanie pred ústavným súdom spravuje novou právnou úpravou –\n\n8\n\nzákonom č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov.\nRovnako tak ústavný súd poukazuje na splnomocnenie sťažovateľky, ktoré je\nprílohou ústavnej sťažnosti a ktoré bolo ústavnému predložené vo fotokópii. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje na ustálenú súdnu prax podľa judikatúry Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (napr. sp. zn. 4 Sži 35/2014), podľa ktorej je zastúpený povinný\npredložiť splnomocnenie v jeho originálnej verzii, a nie fotokópiu, pretože iba originál\nsplnomocnenia disponuje právnou silou, ktorá spočíva v tom, že jednoznačne preukazuje\nprejavenú vôľu zastúpeného. Z uvedeného ústavný súd vyvodil, že pri posudzovaní\nprávnych účinkov fotokópie splnomocnenia je súdna prax jednotná, keďže fotokópii\nsplnomocnenia nepriznala žiadne právne účinky, preto je potrebné predkladať konajúcemu\nsúdu originál splnomocnenia (m. m. III. ÚS 129/2017, II. ÚS 231/2018, II. ÚS 363/2018).\nV záujme hospodárnosti konania v spojení s odmietnutím ústavnej sťažnosti ako zjavne\nneopodstatnenej však ústavný súd sťažovateľku k odstráneniu uvedeného nedostatku\nnevyzýval.\n28. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia\nsťažovateľkou označených práv, dospel k záveru, že je potrebné ústavnú sťažnosť\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n9", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "uznesenie-o spojení veci", "vec (v procesnom zmysle)", "rozhodnutie-odôvodnenie", "konanie-hospodárnosť, procesná ekonómia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6864fc12-549d-45bf-b180-20424a71ab50", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.6.2020.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 6/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 6/2020 z 16. 1. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-01-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.6.2020.1"}, {"guid": "ussr:0037ca2e-752d-4ffa-aa81-1671896f0690", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.56.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 56/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/2019 z 30. 4. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-04-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.56.2019.1"}, {"guid": "ussr:25eb3d3a-b5d2-4964-adec-53b65f6e595a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.363.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 363/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 363/2018 z 11. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-11", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.363.2018.1"}, {"guid": "ussr:8c389954-aadb-4c49-a24e-e8eeb7afe92c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.231.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 231/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 231/2018 z 10. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-10", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.231.2018.1"}, {"guid": "ussr:68430b56-758a-4c59-85cd-affc5c939ec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 386/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 386/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.386.2017.1"}, {"guid": "ussr:6b32470c-6569-44f6-918d-cc11f5f0dcfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.129.2017.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2017 z 21. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-21", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.129.2017.1"}, {"guid": "ussr:bb2ed7dd-bd86-4b7c-865b-f7afb31fe3e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 588/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 588/2012 z 11. 12. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-12-11", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2ed7dd-bd86-4b7c-865b-f7afb31fe3e7"}, {"guid": "ussr:9f1dfff2-6f19-4024-ae40-ccb9a11d7649", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/09 z 23. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-23", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9f1dfff2-6f19-4024-ae40-ccb9a11d7649"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:68628801-33b7-41ab-a977-ec9985299390", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.697.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 697/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 697/2024 z 19. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.697.2024.1"}]}