{"guid": "ussr:7a3019be-0723-454d-95f0-d2186ca3bbf6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.9.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/2020 z 16. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. januára 2020, sp. zn. II. ÚS 9/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.9.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7a3019be-0723-454d-95f0-d2186ca3bbf6", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.9.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.9.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.9.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 9/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho a zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra\nMolnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, a\n\n,\n\n,\n\n, zastúpených advokátkou\n\nMgr. Ivanou Hodálovou, Dunajská 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4 C 219/2008\nz 25. mája 2018, sp. zn. 4 C 219/2008 z 25. septembra 2018 a sp. zn. 4 C 219/2008\nz 1. marca 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavná sťažnosť a skutkový stav veci\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n15. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť\n,\n,\n\n,a\n\n,\n,\n\n, (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou\n\nMgr. Ivanou Hodálovou, Dunajská 48, Bratislava, vo veci namietaného porušenia\nich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami\nOkresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 4 C 219/2008 z 25. mája 2018,\nsp. zn. 4 C 219/2008 z 25. septembra 2018 a sp. zn. 4 C 219/2008 z 1. marca 2019.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia v procesnom\npostavení žalobcov sú stranou v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 4 C 219/2008\no určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,\no určenie spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o určenie povinnosti vyplatiť ostatných\ndedičov a o určenie predmetu dedičstva. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 219/2008\nz 5. februára 2018 žalobu zamietol. Sťažovatelia podali 10. mája 2018 proti rozsudku\nvo veci samej odvolanie, ktoré doručili okresnému súdu spolu s potvrdením o zaplatení\nsúdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 €. Uznesením sp. zn. 4 C 219/2008\nz 25. mája 2018 okresný súd uložil sťažovateľom povinnosť zaplatiť súdny poplatok\nza odvolanie v sume 298,50 € podľa ustanovenia § 2 ods. 3, položky 1, písm. b) Sadzobníka\nsúdnych poplatkov zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no súdnych poplatkoch“). Proti uzneseniu sp. zn. 4 C 219/2008 z 25. mája 2018 podali\nsťažovatelia sťažnosť, ktorú odôvodnili tým, že okresný súd vyrubil súdny poplatok\nv nesprávnej výške, pričom nijak neodôvodnil, ako dospel k sume 298,50 €, a tiež vyjadrili\n\n2\n\nnázor, že okresný súd mal aplikovať poznámku 1 položky 1 sadzobníka, v zmysle ktorej\n„... zo žaloby na určenie, či tu právo je, alebo nie je, a zo žaloby na vypratanie\nnehnuteľnosti, bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie\npodľa písmena b) tejto položky. Ak je predmetom konania viac hnuteľných vecí alebo\nnehnuteľných vecí, poplatok sa vyberie iba za jednu z nich“. Uznesenie vydané vyšším\nsúdnym úradníkom 25. mája 2018 považujú za nepreskúmateľné. Pred rozhodnutím\no sťažnosti vydal okresný súd opravné uznesenie sp. zn. 4 C 219/2008 z 25. septembra\n2018, ktorým doplnil pôvodné rozhodnutie vyššieho súdneho sp. zn. 4 C 219/2008\nz 25. septembra 2018 takto: „Odvolanie smeruje proti celému zamietajúcemu výroku\nrozsudku zo dňa 5. 2. 2018, t. j. voči zamietnutiu žaloby vo všetkých 4 žalobných nárokoch,\nktoré sú neoceniteľné peniazmi, a to 1.) o určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní\nbezpodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nmanželov,\n\n2.)\n\nurčenie\n\nspoluvlastníckeho\n\npráva\n\nk nehnuteľnosti, 3.) o určenie povinnosti vyplatiť ostatných dedičov a 4.) o určenie\npredmetu dedičstva. Preto sú žalobcovia povinní zaplatiť súdny poplatok za odvolanie\nv sume vypočítanej ako: 99,50 eura x 4 (odvolanie proti výroku rozsudku o 4 nárokoch)\nmínus zaplatená časť súdneho poplatku za odvolanie v sume 99,50 eura, t. j. 298,50 eura.“\n3. Sťažovatelia podali proti opravnému uzneseniu sp. zn. 4 C 219/2008\nz 25. septembra 2018 sťažnosť, v ktorej namietali jeho zmätočnosť v súvislosti s výpočtom\nvýšky súdneho poplatku, poukázali znova na poznámku 1 položky 1 sadzobníka, ktorú mal\npodľa nich okresný súd aplikovať, a na posudzovanie závislých výrokov v súvislosti\ns podaným odvolaním a zdôraznili, že „nenapadnutý výrok súdu nemôže byť spoplatnený\nako samostatný nárok..., keďže nie je predmetom odvolacieho konania“ a odvolací súd\nby podľa ich názoru o nároku na určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM\nmusel rozhodnúť bez toho, že by proti nemu smerovalo odvolanie, keďže nárok o určenie,\nže vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, s ním súvisí. Okresný súd uznesením\nsp. zn. 4 C 219/2008 z 1. marca 2019 obe sťažnosti proti uzneseniam sp. zn. 4 C 219/2018\nvydaným vyšším súdnym úradníkom 25. mája 2018 a 25. septembra 2018 zamietol.\n4. Sťažovatelia považujú uznesenia okresného súdu sp. zn. 4 C 219/2018 z 25. mája\n2018, 25. septembra 2018 a 1. marca 2019 za „arbitrárne a zjavne neodôvodnené, pretože\n\n3\n\nOkresný súd Piešťany prekročil rozumné medze výkladu právnej normy (zákona o súdnych\npoplatkoch)...“. O svojvoľnosti okresného súdu pri rozhodovaní o výške súdneho poplatku\nsvedčí podľa názoru sťažovateľov tá časť uznesenia okresného súdu sp. zn. 4 C 219/2018\nz 1. marca 2019, v ktorej uvádza, že „nie je podstatné v akej výške bude súdny poplatok\nvyrubený, ale dôležité je, či žaloba sťažovateľov bude dôvodná, pretože potom podľa\nokresného súdu nimi zaplatené súdne poplatky by sa im mali vrátiť v rámci náhrady trov\nkonania od protistrany...“. Sťažovatelia vytýkajú okresnému súdu vo vzťahu k uzneseniu\nsp. zn. 4 C 219/2018 z 1. marca 2019 i jeho zmätočnosť v súvislosti výpočtom výšky\nsúdneho poplatku, avšak ťažiskovým problém je posúdenie základu pre výpočet súdneho\npoplatku za odvolanie, keďže sťažovatelia sú presvedčení, že sa žalobou domáhali určenia,\nže dve nehnuteľnosti patria do dedičstva, a preto by im za odvolanie mal byť vyrubený\nsúdny poplatok podľa poznámky 1 položky 1 sadzobníka (ak je predmetom konania viac\nhnuteľných vecí alebo nehnuteľných vecí, poplatok vyberie iba za jednu z nich).\nSťažovatelia argumentujú, že okresný súd nesprávne interpretoval príslušné ustanovenia\nzákona o súdnych poplatkoch, keď za základ pre vyrubenie súdneho poplatku považoval\nkaždý samostatný žalobný nárok (určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, určenie\nspoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, určenie povinnosti vyplatiť ostatných dedičov\na určenie predmetu dedičstva), pričom otázkou určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní\nBSM by sa odvolací súd musel zaoberať aj v prípade, že by nebola napadnutá odvolaním,\nkeďže od jej vyriešenia závisí, či špecifikovaná nehnuteľnosť patrí do dedičstva\npo poručiteľovi, a opomenul skutočnosť, že proti rozhodnutiu o povinnosti vyplatiť\nostatným dedičom finančnú náhradu odvolanie nepodali, preto ho nemožno zahrnúť spolu\ns ostatnými nárokmi uplatnenými v žalobe do základu pre určenie súdneho poplatku\nza odvolanie.\n5. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby\nústavný súd po jej prijatí na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nPiešťany č. k.: 4 C/219/2008-544 zo dňa 25. mája 2018; opravným uznesením\n\n4\n\nOkresného súdu Piešťany č. k.: 4 C/219/2008-580 zo dňa 25. septembra 2018 a Uznesením\nOkresného súdu Piešťany sp. zn.: 4 C/219/2008, IČS: 2107225335, ECLI:SK:OSPN:\n2019:2107225335.27 zo dňa 1. marca 2019 porušené boli.\nZákladné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu\nPiešťany č. k.: 4 C/219/2008-544 zo dňa 25. mája 2018; opravným uznesením Okresného\nsúdu Piešťany č. k.: 4 C/219/2008-580 zo dňa 25. septembra 2018 a Uznesením Okresného\nsúdu\n\nPiešťany\n\nsp.\n\nzn.:\n\n4\n\nC/219/2008,\n\nIČS:\n\n2107225335,\n\nECLI:SK:OSPN:\n\n2019:2107225335.27 zo dňa 1. marca 2019 porušené boli.\nUznesenie Okresného súdu Piešťany č. k.: 4 C/219/2008-544 zo dňa 25. mája 2018;\nOpravné uznesenie Okresného súdu Piešťany č. k.: 4 C/219/2008-580 zo dňa 25. septembra\n2018 a Uznesenie Okresného súdu Piešťany sp. zn.: 4 C/219/2008, IČS: 2107225335,\nECLI:SK:OSPN: 2019:2107225335.27 zo dňa 01. marca 2019 sa zrušujú a vec sa vracia\nOkresnému súdu Piešťany na ďalšie konanie.\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume\n500,00 EUR (slovom päťsto eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť jej\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nsa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 500,00 EUR\n(slovom päťsto eur), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOkresný súd Piešťany je povinný nahradiť sťažovateľom trovy konania za 3 úkony\nprávnej služby (príprava a prevzatie, podanie sťažnosti, písomné stanovisko), čo pri\n2 sťažovateľoch spolu s režijným paušálom predstavuje sumu 519,39 € (slovom\npäťstodeväťnásť eur a tridsaťdeväť centov), a to na účet Mgr. Ivany Hodálovej, advokátky.“\n\n5\n\nII.\nVýchodiskové ústavnoprávne normy, posúdenie veci ústavným súdom a jeho závery\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho\nprijatiu na ďalšie konanie.\n9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n\n6\n\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uzneseniami okresného súdu sp. zn.\n4 C 219/2008 z 25. mája 2018 a sp. zn. 4 C 219/2008 z 25. septembra 2018\n10. Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n11. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci vychádza\nzo zásady, že ústava ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPrávomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní ústavnej sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv\nalebo slobôd môže domôcť a aj domáhal využitím jemu dostupných a účinných\nprostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť\npre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\n12. V danom prípade mali sťažovatelia k dispozícii opravný prostriedok, ktorý im\nzákon na ochranu ich základných práv účinne poskytuje. Proti uzneseniam okresného súdu\nsp. zn. 4 C 219/2008 z 25. mája 2018 a 25. septembra 2018 mohli podať sťažovatelia\nsťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť sudca. Z obsahu ústavnej sťažnosti\nvyplýva, že proti napadnutým uzneseniam okresného súdu vydaným vyšším súdnym\núradníkom sp. zn. 4 C 219/2008 z 25. mája 2018 a 25. septembra 2018 podali sťažovatelia\nsťažnosti, o ktorých rozhodol sudca uznesením sp. zn. 4 C 219/2008 z 1. marca 2019.\nPrávomoc sudcu rozhodnúť o sťažnostiach sťažovateľov v danom prípade vylučuje\nprávomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti\nuzneseniam vydaným vyšším súdnym úradníkom sp. zn. 4 C 219/2008 z 25. mája 2018\n\n7\n\na 25. septembra 2018 odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde\npre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením okresného súdu\nsp. zn. 4 C 219/2008 z 1. marca 2019\n13. Ústavný súd považuje za potrebné poukázať na svoju konštantnú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou\nani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je\nzásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej ani preskúmavať,\nresp. či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n14. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (ako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému\nprávu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01,\nIII. ÚS 362/04), ako aj zabezpečiť konkrétne procesné garancie v súdnom konaní.\nK porušeniu tohto základného práva by mohlo dôjsť predovšetkým vtedy, ak by bola\nkomukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom\nsúde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby\nalebo právnickej osoby (II. ÚS 216/06).\n\n8\n\n15. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\n16. Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,\nale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku,\nči súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nmožno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;\nHiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n17. Ústavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na\nposkytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy ústavy\n(čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy treba\nmať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky a podrobnosti\no súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa možno\n\n9\n\ndomáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré toto\nustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\n18. Podľa názoru sťažovateľov k porušeniu ich označených základných práv podľa\nústavy, ako aj práva podľa dohovoru malo dôjsť napadnutým uznesením vydaným sudcom\nsp. zn. 4 C 2019/2008 z 1. marca 2019, ktoré považujú za „veľmi nepresvedčivé, vnútorne\nrozporné a protirečivé“.\n19. Ťažiskom argumentácie sťažovateľov uplatnenej v ústavnej sťažnosti je ich\npresvedčenie, že okresný súd pri rozhodovaní o vyrubení súdneho poplatku za odvolanie\nproti rozsudku vo veci samej „prekročil rozumné medze výkladu právnej normy“, vykonal\nteda ústavne nesúladný výklad použitých právnych noriem.\n20. Vo vzťahu k námietke sťažovateľov týkajúcej sa posudzovania základu\npre výpočet súdneho poplatku za odvolanie ústavný súd poukazuje na odôvodnenie\nuznesenia okresného súdu z 1. marca 2019, kde okrem iného uvádza:\n„Skutočnosť, že súd rozhodol rozsudkom o štyroch samostatných žalobných\nnárokoch, vyplýva nielen z obsahu spisu, ale aj priamo z rozsudku, proti ktorému\nžalobcovia podali odvolanie. Počet žalobných nárokov je vyjadrený už v samotnom záhlaví\nrozsudku, z ktorého je nepochybné, že predmetom konania sú štyri žalobné nároky\nneoceniteľné peniazmi, a to; 1) určenie neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM, 2) určenie\nspoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti, 3) určenie povinnosti vyplatiť ostatných dedičov\na 4) určenie predmetu dedičstva. Aj z obsahu odôvodnenia rozsudku je jednoznačné, že súd\nžalobu zamietol vo všetkých jej štyroch častiach...\nArgumentácia žalobcov, podľa ktorej by mali byť povinní zaplatiť iba jeden poplatok,\nkeďže odvolaním napadli iba jediný výrok rozsudku, ktorým súd žalobu zamietol, neobstojí,\npretože Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje formálne a obsahové náležitosti rozsudku,\nani Spravovací poriadok pre súdy, neukladajú súdu povinnosť rozhodnúť o žalobe\nsamostatnými zamietajúcimi výrokmi o každom zo žalobných nárokov, pokiaľ súd zamieta\nžalobu ako celok, vo všetkých jej častiach a vo všetkých žalobných nárokoch. Súd nebol\npovinný rozhodnúť o žalobe štyrmi samostatnými zamietajúcimi výrokmi...“\n\n10\n\n21. V súvislosti s námietkou sťažovateľov, že odvolací súd by sa musel zaoberať\nv odvolacom konaní i otázkou určenia neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM aj v prípade,\nže by nebola napadnutá odvolaním, pretože od jej vyriešenia závisí, či špecifikovaná\nnehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi, a preto tento nárok nemožno posudzovať\nako samostatný základ pre vyrubenie súdneho poplatku, okresný súd v uznesení\nz 1. marca 2019 uvádza:\n«Tvrdenie žalobcov, podľa ktorého rozhodnutie o určení, že nehnuteľnosť patrí\ndo dedičstva, priamo závisí na rozhodnutí o tom, či dohoda o vyporiadaní BSM je platným\nalebo neplatným právnym úkonom, konajúci súd nespochybňuje. Na druhej strane, pokiaľ\nžalobcovia nechceli z určenia neplatnosti dohody, o vyporiadaní BSM vytvoriť samotný\nžalobný nárok, nemali sa žalobou domáhať, aby súd rozsudkom, samostatným výrokom\nurčil, že dohoda o vyporiadaní BSM je neplatná. Pokiaľ by na tom žalobcovia netrvali,\nurčenie neplatnosti dohody o BSM by potom nebolo samostatným žalobným nárokom,\na otázkou platnosti či neplatnosti dohody o vyporiadaní BSM by súd musel skúmať „iba“\nako predbežnú otázku, aby mohol posúdiť dôvodnosť žalobného nároku o určenie,\nže nehnuteľnosti paria do dedičstva po poručiteľovi. Iba žalobca sám nesie zodpovednosť\nza to, čo je predmetom sporu, ktorým môže byť podľa Civilného sporového poriadku iba to,\nčoho sa žalobca žalobou výslovne domáha, pričom v danom prípade sa žalobcovia výslovne\ndomáhali, aby súd 4-mi samostatnými výrokmi 1.) určil, že dohoda o vyporiadaní BSM\nje neplatná, 2.) určil spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti, 3.) určil žalovanej v 1. rade\npovinnosť vyplatiť ostatných dedičov a 4.) určil predmet dedičstva (do ktorého mala podľa\nžaloby patriť nielen časť nehnuteľnosti, ale aj hodnota členského podielu v bytovom\ndružstve). Žalobné nároky sa považujú za samostatné vtedy, ak by každý z nich mohol byť\npredmetom inej, samostatnej žaloby, čo je práve daný prípad.»\n22. V relevantnej časti odôvodnenia uznesenia okresného súdu z 1. marca 2019\nje vo vzťahu k námietke spočívajúcej v „neodôvodnení“ uznesenia z 25. mája 2019\nvyjadrený názor zákonného sudcu, že «uznesenie odôvodnenie obsahuje, iba nie je\noznačené slovom „odôvodnenie.“ Povahu odôvodnenia obsahuje text „podľa § 2 ods. 3\npoložky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.“ Uznesenie\n\n11\n\no súdnom poplatku nemusí spĺňať prísne formálne štandardy rozsudku. Uznesenie\no poplatku bolo vyhotovené s takým obsahom, s akým bežne vyrubujú súdne poplatky súdy\nv Slovenskej republike. Uznesenie o poplatkovej povinnosti nie je rozsudkom, a nie je ani\nkonečným rozhodnutím, a preto nemusí obsahovať podrobné odôvodnenie, ktoré je typické\npre odôvodnenie rozsudku.».\n23. Ústavný súd napokon poukazuje i na argumentáciu okresného súdu v odôvodnení\nuznesenia z 1. marca 2019 týkajúcu sa výhrad sťažovateľov v súvislosti s výpočtom výšky\nsúdneho poplatku za odvolanie, kde okresný súd predovšetkým konštatuje, že sa stotožnil\ns opravným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom 25. septembra 2018, a ďalej\nuvádza:\n«Keďže súd jediným výrokom rozsudku zamietol žalobu vo všetkých jej 4 žalobných\nnárokoch neoceniteľných peniazmi, vyšší súdny úradník vypočítal súdny poplatok ako\n99,50 eura za predmet neoceniteľný peniazmi x 4 nároky, čo je spolu 398,- eur, od ktorej\nsumy odpočítal žalobcami už zaplatenú časť súdneho poplatku za odvolanie v sume\n99,50 eura. Uznesenia o súdnych poplatkoch bežne obsahujú iba položku sadzobníka\na výslednú sumu, a neobsahujú už výpočet poplatku.\nSúd nemôže vyrubiť poplatok v časti, v ktorej až bol zaplatený, a preto vyšší súdny\núradník správne odpočítal žalobcami už zaplatenú časť súdneho poplatku za odvolanie.\nNapadnutý rozsudok vo viacerých častiach opakovane uvádza, že žalobcovia si uplatnili\n4 nároky, pričom žalobcovia veľmi dobre vedeli, aký súdny poplatok za odvolanie zaplatili,\na k sume 298,50 eura sa z obsahu uznesenia o poplatku museli vedieť aj sami\n„dopracovať“. Opravným uznesením vyšší súdny úradník doplnil iba tú časť uznesenia\no poplatkovej povinnosti, ktorú nemusel síce opraviť, ale urobil tak „iba“ pre zvýšenie\nprehľadnosti a správnosti výšky vyrubeného súdneho poplatku z pohľadu poplatníkov\n(a nie z pohľadu súdu), a z toho dôvodu aj napadnuté opravné uznesenie je správne.»\n24. Ústavný súd pripomína, že obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania,\n\n12\n\nresp. právo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, I. ÚS 265/07,\nIII. ÚS 139/08).\n25. Vychádzajúc z citovaného, ústavný súd konštatuje, že okresný súd sa\nv posudzovanom uznesení z 1.\n\nmarca\n\n2019 podrobne,\n\nzrozumiteľne\n\na\n\nústavne\n\nakceptovateľným spôsobom vysporiadal so sťažnosťami sťažovateľov proti jeho\nuzneseniam z 25. mája 2018 a 25. septembra 2018. Okresný súd podrobne vysvetlil, prečo\npovažoval každý zo žalobných nárokov za samostatný základ pre vyrubenie súdneho\npoplatku za odvolanie a objasnil závery, ktoré ho viedli k posudzovaniu vzájomnej\nsúvislosti a previazanosti uplatnených žalobných nárokov s dopadom na ich význam\npre vyrubenie súdneho poplatku. V súvislosti s námietkou sťažovateľov, že jeden z výrokov\nnenapadli odvolaním (určenie povinnosti vyplatiť ostatných dedičov), a napriek tomu im bol\nvyrubený súdny poplatok, i z toho nároku ústavný súd konštatuje, že túto argumentáciu\nuplatnili sťažovatelia v ústavnej sťažnosti, nie však v sťažnostiach proti uzneseniam\nz 25. mája 2018 a 25. septembra 2018, preto sa ňou okresný súd v posudzovanom uznesení\nnezaoberal. Podľa názoru ústavného súdu okresný súd tiež náležite vysvetlil, prečo sa\nstotožnil s opravným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom 25. septembra 2018,\npokiaľ ide o upresnenie výpočtu výšky súdneho poplatku.\n26. Ústavný súd považuje argumentáciu okresného súdu za dostatočnú, jasnú\na zrozumiteľnú, založenú na právnych záveroch, ktoré majú oporu v zákone,\nresp. nepopierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení zákona o súdnych\npoplatkoch a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov vo vzťahu k vyrubenému súdnemu poplatku za odvolanie v konaní, predmetom\nktorého boli štyri samostatné neoceniteľné nároky.\n27. Z uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým uznesením okresného súdu\nz 1. marca 2019 a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú, neexistuje taká príčinná súvislosť,\nna základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí ústavnej sťažností na ďalšie konanie\nreálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom\n\n13\n\nprerokovaní odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n28. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo\nuž bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. januára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-sadzobník", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 216/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 216/06 z 7. 7. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-07-07", "citacie_n": 123, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:91011c52-b996-41ed-974f-1d55bebc9b3f"}, {"guid": "ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 362/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 362/04 z 8. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-08", "citacie_n": 215, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e4805ca-f3ab-4ff0-a6a4-d27fe1ddd38f"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}