{"guid": "ussr:ad287665-eab7-4a74-9806-11078b9f9771", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.95.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 95/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 95/2020 z 20. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 95/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.95.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ad287665-eab7-4a74-9806-11078b9f9771", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.95.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.95.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.95.2020.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 95/2020-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť Albína\nLancza,\n\n, podnikajúceho pod obchodným menom Albín Lancz\n\n- Alinex, IČO 32 356 412, Mierová 33, Galanta, zastúpeného advokátom JUDr. Albínom\nLanczom, advokátska kancelária, Mierová 33, Galanta, vo veci namietaného porušenia\npráva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Galanta sp. zn. 23 C 137/2012 zo 14. júna 2019 a uznesením Okresného\nsúdu Galanta sp. zn. 23 C 137/2012 z 27. novembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť Albína Lancza - Alinex o d m i e t a .\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n19. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n, podnikajúceho pod obchodným menom Albín Lancz - Alinex, IČO 32 356 412,\nMierová 33, Galanta (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\n\nuznesením Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 23 C 137/2012\nzo 14. júna 2019 (ďalej aj „prvé napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením\nokresného súdu sp. zn. 23 C 137/2012 z 27. novembra 2019 (ďalej aj „druhé napadnuté\nuznesenie okresného súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca žalobou\ndomáhal, aby okresný súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 4 500 eur s 20 % ročným\núrokom z omeškania od 1. júna 2011 do zaplatenia z titulu zmluvy o úvere. Žalobca vzal\nžalobu v časti o zaplatenie 250 eur s 20 % ročným úrokom z omeškania zo 4 500 eur\nod 1. júna 2011 do 30. novembra 2011 späť, na čo okresný súd uznesením č. k.\n23 C 137/2012-92 z 30. septembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave\n(ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 406/2013-121 z 30. septembra 2014 konanie v tejto časti\nprávoplatne zastavil. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 23 C 137/2012-191\nz 1. decembra 2015, ktorým žalobu v plnom rozsahu zamietol, o trovách konania rozhodol\npodľa v tom čase platného a účinného ustanovenia § 151 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, a to tak, že o nich rozhodne\nsamostatným uznesením. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote\nodvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil rozsudkom č. k. 25 Co 82/2016-217 z 26. júla 2017.\n2.1 Okresný súd uznesením č. k. 23 C 137/2012-240 z 5. decembra 2017 priznal\nžalovanému voči sťažovateľovi ako žalobcovi náhradu trov konania pred súdom prvej\ninštancie a pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie\npodal odvolanie sťažovateľ ako žalobca. Krajský súd uznesením č. k. 24 Co 223/2018-291\nz 5. marca 2019 napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal\nnárok voči sťažovateľovi ako žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom\nrozsahu.\n2.2 Okresný súd následne prvým napadnutým uznesením uložil sťažovateľovi ako\nžalobcovi povinnosť do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia zaplatiť žalovanému\nk rukám právneho zástupcu žalovaného náhradu trov právneho zastúpenia vo výške\n\n2\n\n3 106,04 eur. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ ako žalobca sťažnosť. Okresný\nsúd druhým napadnutým uznesením sťažnosť zamietol s odôvodnením:\n„Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti\ns jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné\npresadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému\nnároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou\nvynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom na právnu pomoc v zmysle čl. 47\nods. 2 Ústavy SR a trovy právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené\ntrovy považujú. Trovy potrebné na účelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu\nposudzovať ako celok, a to aj keď má účastník nárok na náhradu trov konania, pretože mal\nvo veci plný úspech, každý úkon alebo každé platenie trov treba posudzovať samostatne; to\nplatí aj pre trovy právnej služby. (Uznesenie Ústavného súdu SR zo 6. októbra 2015, sp. zn.\nIII. ÚS 481/2015, uverejnený v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky pod č. 68/2015).\nPostup súdu smerujúci k tomu, že z nákladov na právne zastúpenie dochádza\nk vylúčeniu náhrad cestovného a náhrad za stratu času len preto, že sídlo advokátskej\nkancelárie sa nenachádza v obvode (okrese) sídla konajúceho súdu alebo bydliska\núčastníka konania, nezodpovedá sledovanému cieľu tak, ako to má na mysli § 142 až 150\nOSP a právne úpravy o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci.\n(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 3. februára 2010, sp. zn. 5 M Cdo 7/2008).\nSúd v sťažnosťou napadnutom uznesení priznal žalovanému náhradu trov konania,\nktoré podľa názoru súdu boli preukázané odôvodnené a účelne vynaložené a vznikli\nžalovanému v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Súd sa stotožnil\ns vyjadrením žalovaného k sťažnosti žalobcu voči uzneseniu o výške náhrady trov konania,\npričom má za to, že žalovaný si náhradu trov konania prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu uplatnil a vyčíslil v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb. Pokiaľ žalobca v sťažnosti odkazuje na ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku, takéto právne posúdenie neprichádza do úvahy, nakoľko v čase vydania vyššie\nuvedených rozhodnutí už tento právny predpis nebol účinný. Žalobca ďalej v sťažnosti\npoukazuje na ust. § 150 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd nemusí\n\n3\n\nvýnimočne priznať náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto\núvahy žalobcu už boli predmetom skúmania odvolacím súdom, pričom totožnú\nargumentáciu uviedol žalobca v odvolaní voči uzneseniu zo dňa 05.12.2017, ktorým súd\nrozhodol o náhrade trov konania. Odvolací súd toto uznesenie potvrdil, a teda námietky\nžalobcu v tejto súvislosti sú už v tomto štádiu rozhodovania o trovách bez právneho\nvýznamu. Pri rozhodovaní o sťažnosti sú pre súd rozhodujúce len tvrdenia vzťahujúce sa\nk výške priznaných trov konania, pričom rozhodnutie o výške trov konania nadväzuje\na súvisí s rozhodnutím o priznaní nároku na náhradu trov konania, o ktorom už právoplatne\nrozhodnuté bolo, a to vo vyššie citovanom rozsahu. V rámci konania o sťažnosti je možné\nzaoberať sa a meniť len výšku trov konania, a nie samotný nárok. Prvostupňový, ako\ni odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania nevzhliadol dôvody\nhodné osobitného zreteľa, teda dôvody na nepriznanie nároku na náhradu trov konania\nžiadnej zo sporových strán.\nPo preskúmaní obsahu včas podanej sťažnosti súd dospel k záveru, že neobsahuje\nžiadne relevantné odôvodnenie v zmysle ustanovenia § 243 CSP, a preto sťažnosť ako\nnedôvodnú v celom rozsahu zamietol.“\n3. V úvode ústavnej sťažnosti sťažovateľ uvádza svoje hodnotenie účelnosti\na dôvodnosti nárokovanej náhrady trov zo strany právneho zástupcu žalovaného pred\nokresným súdom a namieta a spochybňuje aj ich oprávnenosť vo vzťahu ku konkrétnym\npoložkám napadnutých uznesení okresného súdu.\n3.1 Podľa sťažovateľa v danom prípade došlo k absolútne arbitrárnemu rozhodnutiu\nokresného súdu, ktorý sa v rámci odôvodnenia napadnutých uznesení žiadnym spôsobom\nnevysporiadal s početnými námietkami sťažovateľa a obmedzil sa iba na ich zamietnutie.\nNiektoré body obrany sťažovateľa preto zostali podľa jeho slov úplne bez reflexie\nokresného súdu. Ako príklad sťažovateľ uvádza moment priznania plnej tarify za vyjadrenie\nk odvolaniu sťažovateľa len proti trovám konania ‒ táto okolnosť nebola podľa sťažovateľa\nreflektovaná ani zo strany žalovaného cestou jeho vyjadrenia ani okresným súdom. Podľa\nslov sťažovateľa podobných momentov absentujúceho vysporiadania sa s podnetmi\nsťažovateľa vzhliada tento v danom prípade viac, čo má podľa názoru sťažovateľa\nza následok úplnú nepreskúmateľnosť napadnutých uznesení okresného súdu.\n4\n\n3.2 Na základe uvedených skutočností preto sťažovateľ dospel k záveru, že okresný\nsúd v napadnutých uzneseniach aplikoval nesprávnu právnu normu napríklad aj v podobe\nnesprávneho použitia § 13a ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) namiesto § 13a ods. 2 písm. b)\nvyhlášky, čím podľa mienky sťažovateľa poprel podstatu a účel relevantných,\nna posudzovanú vec sa vzťahujúcich právnych noriem, v dôsledku čoho došlo k porušeniu\npráva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie garantovaného prostredníctvom čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, ktorým vysloví:\n„Právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn.\n23 C 137/2012 z 14. júna 2019 a uznesením Okresného súdu Galanta sp. zn. 23 C 137/2012\nz 27. novembra 2019 porušené bolo.\nUznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 23 C 137/2012 z 14. júna 2019\na uznesenie Okresného súdu Galanta sp. zn. 23 C 137/2012 z 27. novembra 2019 sa zrušujú\na vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nPorušovateľ Okresný súd Galanta je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\n5\n\nkaždý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.1 K napadnutému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 23 C 137/2012\nzo 14. júna 2019\n6. Ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nsp. zn. 23 C 137/2012 zo 14. júna 2019 je potrebné odmietnuť pre nedostatok právomoci\nústavného súdu na jej prerokovanie.\n6.1 Z čl. 127 ods. 1 ústavy pramení, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n6.2 Z ústavnej sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 23 C 137/2012 zo 14. júna 2019 sťažnosť,\no ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť okresný súd v sťažnostnom konaní.\n6\n\nPrávomoc okresného súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade nepripúšťa\nmožnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení okresného súdu sp. zn.\n23 C 137/2012 zo 14. júna 2019, keďže sťažnosť v tomto prípade predstavuje účinný\nopravný prostriedok ochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu\nokresného súdu sp. zn. 23 C 137/2012 zo 14. júna 2019.\n6.3 Princíp subsidiarity nás poučuje, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o ústavnej sťažnosti riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o ústavnej sťažnosti subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov. mutatis\nmutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n6.4 Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nIII.2 K napadnutému uzneseniu okresného súdu sp. zn. 23 C 137/2012\nz 27. novembra 2019\n7. Ústavný súd opakovane (z najnovšej judikatúry porov. napr . II. ÚS 303/2017,\nII. ÚS 383/2017) dáva na známosť, že považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách\nkonania za integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu.\nV rámci tohto rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže\nústavný súd rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne,\na to v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom\nz požiadaviek kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie\nz princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda\ni do práv účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané,\nproblematika náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade\n\n7\n\nextrémneho vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä\nna základe takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho\npredpisu, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj\nv I. ÚS 40/2012, II. ÚS 364/2014, II. ÚS 64/09, III. ÚS 92/09, IV. ÚS 248/08, z novšej\njudikatúry pozri II. ÚS 153/2016, II. ÚS 357/2016, II. ÚS 681/2016, II. ÚS 506/2018,\nII. ÚS 494/2018, II. ÚS 566/2018).\n7.1 Ďalej ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že ak Civilný sporový poriadok (ďalej\naj „CSP“), predtým Občiansky súdny poriadok, v spojení s aktuálnou a ustálenou\njudikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vylučujú\nuplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) proti rozhodnutiu o trovách\nkonania (pozri § 419, § 420, § 421 a § 422 CSP), bolo by proti logike pripustiť, aby ich\nprieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva.\n7.1.1 Pre ilustráciu ústavný súd odkazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo Gp 2/2016 zo 14. júna 2017 (Zo súdnej praxe č. 44/2017), v ktorom najvyšší súd\nk dovolaniu proti rozhodnutiam o trovách konania uviedol: „Na bližšie vysvetlenie podstaty\nsvojej úvahy dovolací súd poukazuje na § 419 až § 421 CSP, ktoré nepripúšťajú dovolanie\nproti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania. Obdobne dovolací súd poukazuje\nna ustanovenie § 422 CSP, ktoré na základe zásady ratione valoris vyjadruje tzv. majetkový\ncenzus a upravuje (ne)prípustnosť dovolania v tzv. bagateľných veciach.“\nRovnako ústavný súd odkazuje na závery najvyššieho súdu z uznesenia najvyššieho\nsúdu sp. zn. 3 Obdo 42/2018 z 21. augusta 2018 (publikované v Zbierke stanovísk\nnajvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 83/2018): „Dovolateľka\nnapadla dovolaním aj výrok o trovách konania. V tejto časti dovolací súd uvádza, že medzi\njeho úlohy nepatrí rozhodovanie o trovách konania, keďže trovy konania predstavujú\nvo vzťahu k predmetu konania len vedľajšiu problematiku (rovnako viď aj uznesenie\nnajvyššieho súdu z 22. mája 2018, sp. zn. 3Obdo/19/2018). Pokiaľ ide o otázku\n(ne)prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu o trovách konania podaného za účinnosti\nnovej právnej úpravy (t.j. od 1. júla 2016), najvyšší súd už v uznesení zo 14. júna 2017,\nsp. zn. 3CdoGp/2/2016 poukázal na ustanovenia § 419 až § 421 CSP, ktoré nepripúšťajú\ndovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o trovách konania.“\n8\n\nMožno citovať aj z nedávno prijatého uznesenia najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Obdo 81/2019 z 27. novembra 2019: „Pokiaľ ide o namietanú nesprávnosť výroku\nrozhodnutia o trovách konania, dovolací uvádza, že dovolanie proti rozhodnutiu o trovách\nkonania nie je prípustné podľa ustanovenia § 420 C.s.p. a ani podľa § 421 C.s.p. (k tomu\nv podrobnostiach viď 3CdoGp/2/2016 a 3Obdo/19/2018).“\nV závere ústavný súd upriamuje pozornosť na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n3 Cdo 221/2016 z 26. októbra 2017 (Zo súdnej praxe č. 32/2019), podľa ktorého:\n„Prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania, ktorú\ndovolateľ vyvodzuje z § 421 ods. 1 CSP, je vylúčená ustanovením § 421 ods. 2 CSP.“\n7.2 Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vo veci trov\nkonania tak prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho rozporu s princípmi\nspravodlivého súdneho konania (identický záver porov. medzi mnohými v I. ÚS 56/2017,\nI. ÚS 188/2018, II. ÚS 420/2017, II. ÚS 566/2018, IV. ÚS 588/2018).\n7.3 Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti nezistil v\nskutkových a právnych záveroch druhého napadnutého uznesenia okresného súdu nič\nústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo jeho extrémnu arbitrárnosť alebo absolútnu\nústavnú neakceptovateľnosť.\n7.4 V rámci rozhodovania o výške priznanej náhrady trov konania (resp. priznania\nnáhrady trov za jednotlivé úkony právneho zastúpenia a ďalšie úkony) okresný súd\nv druhom napadnutom uznesení v spojení s prvým napadnutým uznesením a závermi\nokresného súdu v ňom uvedenými ústavne udržateľným spôsobom (i) interpretoval\npríslušné zákonné ustanovenia (Civilného sporového poriadku a vyhlášky) a (ii) tieto\nautonómne aplikoval na ustálený skutkový a právny stav vo veci, do interpretácie\na aplikácie ktorej ústavný súd nie je zásadne oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté\nprávne závery okresného súdu.\n7.5 Závery okresného súdu týkajúce sa výšky (konkrétnej sumy) priznanej náhrady\ntrov konania a týkajúce sa aplikácie príslušných zákonných a podzákonných právnych\nnoriem v druhom napadnutom uznesení navyše netrpia ani absenciou logiky.\n\n9\n\n7.6 Ústavný súd tak nie je v tejto veci oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté\nprávne závery všeobecných súdov, čo sa výkladu a aplikácie jednoduchého (podústavného,\neinfaches Recht) práva týka.\n7.7 Vzhľadom na prezentované závery ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trovy konania", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:8bb5deb9-1d06-47ce-9a06-936d6d01007c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 566/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 566/2018 z 28. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-28", "citacie_n": 74, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.566.2018.1"}, {"guid": "ussr:48d6dc8c-f7af-4dcb-a0d3-14c51c1d54e2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.588.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 588/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 588/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.588.2018.1"}, {"guid": "ussr:c1062b6d-4eb1-4cd0-8a6f-045828a67635", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 506/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 506/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.506.2018.1"}, {"guid": "ussr:f210e611-c8dd-45a3-a380-ddb2f7d4e35c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.494.2018.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 494/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 494/2018 z 11. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-11", "citacie_n": 66, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.494.2018.1"}, {"guid": "ussr:01c00a4a-167c-42c8-86e4-4d5ff13a1e05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.188.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 188/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/2018 z 30. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-30", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.188.2018.1"}, {"guid": "ussr:bb50d558-cc56-4a16-a8f4-009f28cb2f2d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.420.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 420/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 420/2017 z 29. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-29", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.420.2017.1"}, {"guid": "ussr:0913defc-b115-455e-8921-bec93ffe8777", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.383.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 383/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 383/2017 z 22. 6. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-06-22", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.383.2017.1"}, {"guid": "ussr:606fc829-884c-4dbc-9871-23bf374e1848", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.303.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 303/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 303/2017 z 9. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-09", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.303.2017.1"}, {"guid": "ussr:4e4dd85e-3c84-4a18-a487-5de06d24d4ec", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 56/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 z 8. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-08", "citacie_n": 424, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.56.2017.1"}, {"guid": "ussr:8c807b44-9bde-4c71-90a4-b33829b8dec2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 681/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 681/2016 z 8. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-08", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.681.2016.1"}, {"guid": "ussr:6cc6a83e-2c06-41c7-8c82-9f8f7ccf6abc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 357/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 357/2016 z 26. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-26", "citacie_n": 142, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.357.2016.1"}, {"guid": "ussr:1fc1bba9-02ea-4b60-bd2d-bffc39f474de", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2016 z 18. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-18", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.153.2016.1"}, {"guid": "ussr:0139f1ee-00d2-48f7-9f34-c41aa07705f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 481/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 481/2015 z 6. 10. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-10-06", "citacie_n": 157, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.481.2015.1"}, {"guid": "ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 364/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 364/2014 z 9. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-09", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0920547-891e-4b33-96e3-7a3b86d9699a"}, {"guid": "ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 40/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0b7ba757-3eb5-4b74-9081-869cc8f05353"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 92/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 92/09 z 1. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-01", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1d36d848-26d9-4d19-ab49-442f0494f4e6"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}, {"guid": "b89b7c18-a2d8-4f56-9624-0aad340b84f9:5764e574-7cb5-450b-a527-c7c3758f645a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:8709206074.1", "spisova_znacka": "3Obdo/81/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/81/2019 z 26. 11. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:8709206074.1"}, {"guid": "db6e4cfe-a6a8-404e-bd5a-4f47efb2dfe0:95bc1adf-98ad-4888-9967-45b78e81d10a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:8408203494.1", "spisova_znacka": "3CdoGp/2/2016", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3CdoGp/2/2016 z 13. 6. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-06-13", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:8408203494.1"}, {"guid": "6092bbfe-c459-481c-b2a5-e8baa309a168:cf272a17-3f20-4448-8fde-97567f9c8014", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2016:4413208874.1", "spisova_znacka": "25Co/82/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/82/2016 z 20. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2016-12-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2016:4413208874.1"}, {"guid": "b11f899a-d2fa-45bd-9cba-7c35d8df4e90:acd71856-8e69-4b63-bbce-ea20331f2190", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1312207562.1", "spisova_znacka": "9Co/406/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/406/2013 z 25. 7. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-07-25", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1312207562.1"}], "citovane_v": []}