{"guid": "ussr:f63c55d7-d1ce-462f-96fa-d9bbe3e6b967", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.98.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 98/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/2020 z 20. 2. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 98/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.98.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-02-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f63c55d7-d1ce-462f-96fa-d9bbe3e6b967", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.98.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.98.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.98.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 98/2020-11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne\nJany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n, t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátska kancelária,\n\nNárodná 679/17, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Žilina v konaní sp. zn.\n36 Nt 23/2016 z 5. januára 2018, postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline v konaní\nsp. zn. 1 Tos 10/2018 z 27. februára 2018 a postupom a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní sp. zn. 4 Tdo 59/2019 z 10. decembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nSkutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára\n2020 doručená ústavná sťažnosť\nÚstav na výkon trestu odňatia slobody\n\n,\n\n, t. č.\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Žilina\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 36 Nt 23/2016 z 5. januára 2018 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie okresného súdu“), postupom a uznesením Krajského súdu v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní sp. zn. 1 Tos 10/2018 z 27. februára 2018 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní sp. zn. 4 Tdo 59/2019\nz 10. decembra 2019 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že najvyšší súd napadnutým uznesením\nodmietol podľa § 382 písm. f) Trestného poriadku dovolanie obvineného sťažovateľa proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol ako nedôvodnú\nsťažnosť obvineného sťažovateľa proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ktorým\nokresný súd podľa § 399 ods. 2 a § 402 ods. 2 Trestného poriadku odmietol návrh\nobvineného sťažovateľa na povolenie obnovy konania vedeného na okresnom súde pod\nsp. zn. 35 T 147/2010 pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2 písm. a)\nTrestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu\nso zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 a 2\nTrestného zákona.\n2.1 Najvyšší súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:\n„Z citovaných ustanovení je zrejmé, že konanie o dovolaní v zmysle ôsmej hlavy\nTrestného poriadku je jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov, ktoré možno podať\niba proti takzvaným meritórnym rozhodnutiam, teda rozhodnutiam vo veci samej, ktorými\nsa trestné stíhanie končí, a ktoré sú výslovne vymenované v ustanovení § 368 ods. 2\nTrestného poriadku. Prípustnosť dovolania teda nie je možné vyvodzovať len z izolovaného\nznenia ustanovenia § 368 ods. 1 Trestného poriadku, bez súčasného použitia jeho odseku 2,\npretože naposledy spomínané ustanovenie (§ 368 ods. 2 Trestného poriadku), na odsek 1\nvýslovne odkazuje.\n\n2\n\nDovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným a záväzným\nrozhodnutiam súdov predstavuje výrazný zásah do právnej istoty a stability právnych\nvzťahov v právnom štáte, a preto je použiteľné len mimoriadne a výnimočne a je obmedzené\nna nápravu len tých najzásadnejších vád, ktoré by svojimi dôsledkami mohli zásadne\novplyvniť trestné konanie. Preto dovolanie nie je prípustné voči všetkým rozhodnutiam\nvydávaným v priebehu celého konania, ale len, ako to už bolo vyššie uvedené, proti\nmeritórnym rozhodnutiam výslovne vymenovaným v § 368 ods. 2 Trestného poriadku.\nS ohľadom na už spomínanú mimoriadnosť a výnimočnosť dovolania ako\nmimoriadneho opravného prostriedku, vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia\nbráni predchádzajúce zistenie, že dovolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému\ntento mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný.\nV posudzovanom prípade podal obvinený\n\ndovolanie proti\n\nuzneseniu krajského súdu, ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o jeho návrhu na povolenie\nobnovy konania. Z ustanovenia § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ani z iných ustanovení\nTrestného poriadku však nevyplýva prípustnosť podania dovolania proti uzneseniu\no zamietnutí návrhu obvineného na povolenie obnovy konania, ani proti uzneseniu\no zamietnutí sťažnosti obvineného proti takémuto uzneseniu.\nVzhľadom na to, že rozhodovanie o prípustnosti dovolania patrí do pôsobnosti\ndovolacieho súdu, je bez akejkoľvek relevancie námietka dovolateľa, že okresný súd mal\npovažovať podané dovolanie za prípustné...\nKeďže dovolanie obvineného\n\nbolo podané proti rozhodnutiu\n\nsúdu, proti ktorému jeho podanie nie je prípustné, najvyššiemu súdu nezostávalo nič iné, len\npodané dovolanie na neverejnom zasadnutí, bez preskúmania veci podľa § 382 písm. f)\nTrestného poriadku odmietnuť.“\n3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti uvádza, že napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže\nsťažovateľovo dovolanie nebolo podľa jeho slov vôbec posúdené a bolo odmietnuté, hoci\nide o veľmi vážnu vec. Dovolací súd podľa mienky sťažovateľa nedostatočne vyhodnotil\nrelevantné dovolacie námietky, ktoré sa nepremietli do rozhodnutia najvyššieho súdu,\n\n3\n\nv dôsledku čoho najvyšší súd neposkytol sťažovateľovi podľa jeho presvedčenia právnu\nochranu. Najvyšší súd v napadnutom uznesení podľa sťažovateľa neodôvodnil, prečo nebral\ndo úvahy jeho dovolacie námietky.\n3.1 Podľa názoru sťažovateľa odôvodnenie napadnutého uznesenia najvyššieho súdu\nje neurčité a nepresvedčivé, keďže dovolanie bolo odmietnuté a najvyšší súd sa podľa\nnázoru sťažovateľa vôbec nezaoberal dovolacími dôvodmi a námietkami.\n3.2 Sťažovateľ ďalej prezentuje názor, že i keď existujú rozhodnutia najvyššieho\nsúdu o odmietnutí dovolania proti rozhodnutiu, ktorým sa zamietol návrh na povolenie\nobnovy konania, sťažovateľ je toho názoru, že v jeho veci prípustnosť dovolania vyplýva\nz dvoch podstatných skutočností:\n- pri napadnutých uzneseniach okresného súdu a krajského súdu ide o rozhodnutia,\nktorými bol porušený zákon ‒ napadnutými uzneseniami bol podľa presvedčenia\nsťažovateľa porušený zákon, a to právo na obhajobu a riadny právny proces uskutočnením\nneverejného zasadnutia;\n- okresný súd svojím opatrením ustanovil sťažovateľovi obhajcu v dovolacom\nkonaní, z čoho sťažovateľ usudzuje, že ak by bolo dovolanie neprípustné, resp. nedôvodné,\nobhajcu by mu okresný súd neustanovil a neurčil by mu lehotu 30 dní na podanie dovolania.\n3.3 Sťažovateľ ďalej poukazuje na základnú zásadu trestného konania „in dubio pro\nreo“, pričom podľa výkladu sťažovateľa nepreukázaná vina má rovnaké dôsledky ako\npreukázaná nevina. Sťažovateľ zastáva názor, že v jeho návrhu na povolenie obnovy\nkonania boli splnené všetky podmienky, nebol daný postup na jeho odmietnutie\nna neverejnom zasadnutí a v celom rozsahu trvá na podanom návrhu na povolenie obnovy\nkonania. Žiadal dovolaniu vyhovieť z dôvodu, že skutok, ktorý sa mu kladie za vinu, podľa\njeho slov nespáchal, bol v stave nepríčetnosti a vôbec si nepamätá, čo a ako sa stalo.\n3.4 Podľa sťažovateľa všeobecné súdy nedôvodne neprihliadli na nové skutočnosti,\na to rozhodnutia iných súdov v obdobných veciach, kde podľa odkazu sťažovateľa v oveľa\nzávažnejších prípadoch boli uložené neporovnateľne menšie tresty. Podľa dôvodenia\n\n4\n\nsťažovateľa k spáchaniu skutku došlo pod vplyvom alkoholu, pričom podľa názoru\nsťažovateľa alkohol významným spôsobom ovplyvňuje a znižuje ovládacie a rozpoznávacie\nschopnosti, pričom týmto aspektom veci sa podľa sťažovateľa súdy dostatočným spôsobom\nnezaoberali.\n4. Sťažovateľ navrhol vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil:\n„Základné právo\n\nna súdnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a na spravodlivé súdne konanie upravené v čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Najvyšším súdom SR postupom\nv konaní vedenom pod č. 4 Tdo 59/2019, Krajským súdom v Žiline postupom v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Tos 10/2018 a Okresným súdom Žilina postupom v konaní vedenom\npod č. 36 Nt 23/2016 porušené bolo.\nÚstavný súd SR zrušuje Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 05.01.2018,\nč. 36 Nt 23/2016, Uznesenie Krajského súdu Žilina zo dňa 27.02.2018, č. 1 Tos 10/2018,\nUznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.12.2019, č. 4 Tdo 59/2019.\nNajvyšší súd SR je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľa...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nkaždý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez\nprítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\n\n5\n\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIII.A K namietanému porušeniu označených ústavných práv sťažovateľa\npostupom v konaní a napadnutým uznesením okresného súdu\n6. Ústavný súd v úvode konštatuje, že ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti\npostupu v konaní a napadnutému uzneseniu okresného súdu je potrebné odmietnuť pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\n6.1 Z čl. 127 ods. 1 ústavy pramení, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných\npráv a slobôd poskytuje v zmysle ústavy primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.\n6.2 Z ústavnej sťažnosti je nepochybné, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť, o ktorej bol oprávnený a aj povinný\nrozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa\n\n6\n\nv danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu rozhodovať o napadnutom uznesení\nokresného súdu, keďže sťažnosť v tomto prípade predstavuje účinný opravný prostriedok\nochrany práv sťažovateľa vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu.\n6.3 Princíp subsidiarity nás poučuje, že ústavný súd poskytuje ochranu základným\nprávam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné\nsúdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o ústavnej sťažnosti riadi zásadou, že\nvšeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je\nochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom ústavou\na zákonom o ústavnom súde upraveného konania o ústavnej sťažnosti subsidiárna\na nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (porov.\nmutatis mutandis II. ÚS 13/01, IV. ÚS 102/09).\n6.4 Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnú\nsťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom súde pre\nnedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.\nIII.B K namietanému porušeniu označených ústavných práv sťažovateľa\npostupom v konaní a napadnutým uznesením krajského súdu\n7. K napadnutému postupu v konaní a uzneseniu krajského súdu ústavný súd\npoukazuje, že podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\n\n7\n\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n7.1 Napadnuté uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť, a tým aj\nvykonateľnosť v zmysle § 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku 27. februára 2018.\nÚstavná sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 4. februára 2020 (podaná na poštovú\nprepravu 31. januára 2020).\n7.2 Ústavný súd sa na tomto mieste musí vysporiadať s relevantnou otázkou, či\nústavná sťažnosť smerujúca proti napadnutému uzneseniu krajského súdu nie je podaná\noneskorene.\n7.3 Ústavný súd si je vedomý právneho názoru, ktorý opakovane vo svojej judikatúre\nvyslovil (akcentujúc pritom závery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11.\n2002 vo veci Zvolský a Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body\n51, 53 a 54), a podľa ktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu\nzaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu\no dovolaní, bude sťažovateľovi lehota na podanie ústavnej sťažnosti ústavnému súdu\npovažovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu\nkrajského súdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010). Tieto závery sa však\nnemôžu vzťahovať na situáciu, (i) keď právny poriadok explicitne vylučuje podanie\nmimoriadneho opravného prostriedku (napr. dovolania) proti určitému rozhodnutiu, resp.\n(ii) keď jasne stanovuje formálne podmienky pre podanie takéhoto opravného prostriedku\n(napr. lehota, oprávnené osoby a pod.) alebo (iii) keď je vylúčená možnosť, aby najvyšší\nsúd posúdil prípustnosť dovolania s ohľadom na dovolacie dôvody, keďže jeho\nneprípustnosť je daná ex lege bez ohľadu na prítomnosť dovolacích dôvodov.\n7.4 V prípade komunikovanom v predchádzajúcom bode pod alternatívou (iii) pôjde\no situáciu upravenú napr. aj Trestným poriadkom v § 368 ods. 1 a 2 v spojení s § 382\npísm. f), kde Trestný poriadok taxatívne (v § 368 ods. 2) vypočítava rozhodnutia\n(ak Trestný poriadok neustanovuje inak), proti ktorým je prípustné dovolanie (za splnenia\n\n8\n\npodmienok ustanovených v § 368 ods. 1 v spojení s § 371 Trestného poriadku). A contrario\nje teda proti iným rozhodnutiam krajského súdu dovolanie neprípustné (ak Trestný zákon\nneustanovuje inak) bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú naplnené dovolacie dôvody\nupravené v § 371 Trestného poriadku a dovolací súd je povinný odmietnuť dovolanie bez\npreskúmania veci a ohľadu na prítomnosť dovolacích dôvodov.\n7.5 Sťažovateľ podal dovolanie proti napadnutému uzneseniu krajského súdu\no zamietnutí sťažnosti proti napadnutému uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu\nna povolenie obnovy konania. Proti tomuto rozhodnutiu (napadnutému uzneseniu)\nkrajského súdu nie je v zmysle § 368 ods. 2 Trestného poriadku dovolanie prípustné.\nPre úplnosť ústavný súd dopĺňa, že Trestný poriadok neupravuje odlišne uvedené závery ani\nv treťom oddiele ôsmej hlavy tretej časti Trestného poriadku (§ 393 až § 405a) upravujúcom\nobnovu konania. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mohol a mal vedieť, že dovolanie\nproti napadnutému uzneseniu krajského súdu nie je prípustné a podané dovolanie bude\nodmietnuté pre neprípustnosť (vyplývajúcu z Trestného poriadku), a teda bol oprávnený\npodať ústavnú sťažnosť ústavnému súdu priamo proti napadnutému uzneseniu krajského\nsúdu v lehote predpokladanej § 124 zákona o ústavnom súde.\n7.6 Ústavný súd preto nemôže považovať lehotu na podanie ústavnej sťažnosti proti\nnapadnutému uzneseniu krajského súdu za zachovanú s ohľadom na napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu o dovolaní a musí ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 56\nods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde pre oneskorenosť.\nIII.C K namietanému porušeniu označených ústavných práv sťažovateľa\npostupom v konaní a napadnutým uznesením najvyššieho súdu\n8. K postupu v konaní a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu ústavný súd\nuvádza, že najvyšší súd postupoval správne podľa platného a účinného právneho poriadku\n(Trestného poriadku) upravujúceho dovolacie konanie v čase podania dovolania a správne\nvyhodnotil dovolanie ako podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie\nprípustné.\n\n9\n\n8.1 Najvyšší súd podľa názoru ústavného súdu jasne a zrozumiteľne odôvodnil\naplikáciu konkrétnych ustanovení Trestného poriadku upravujúcich dovolacie konanie\na nemožnosť podať dovolanie proti uzneseniu druhostupňového súdu o zamietnutí sťažnosti\nproti uzneseniu prvostupňového súdu o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania.\n8.2 Najvyššiemu súdu a jeho právnym záverom dôvodeným v napadnutom uznesení\ntak nie je z ústavného hľadisko čo vytknúť a ústavný súd je povinný v tomto prípade\nodmietnuť ústavnú sťažnosť v tejto podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. februára 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestný čin", "obnova konania-obnova konania v trestnom konaní", "dovolanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 102/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 102/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 335, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0b164e-51ec-4b03-a737-6acf262cc55d"}, {"guid": "ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 13/01 z 14. 2. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-02-14", "citacie_n": 1105, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4365ea3f-7810-4806-a09b-888aded6bf64"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9b85c638-ac14-46f6-9cf7-654a8a9873ab", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.484.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 484/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 484/2024 z 1. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.484.2024.1"}]}