{"guid": "ussr:584f1368-d654-4970-a8f1-f919f1b33d99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:2.US.99.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2020 z 11. 3. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. marca 2020, sp. zn. II. ÚS 99/2020, ECLI:SK:USSR:2020:2.US.99.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-03-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "nazov": "čl. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "nazov": "čl. 37 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "nazov": "čl. 14 ods. 1 zákona č. 120/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/120/#clanok-14.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/120-1976/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 37 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "nazov": "Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyMedzinárodný pakt o občianskych a politických právach (uverejnený v zbierke vyhláškou ministra zahraničných vecí č. 120/1976 Zb.) čl. 14 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-37", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1976/120#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/584f1368-d654-4970-a8f1-f919f1b33d99", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.99.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.99.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:2.US.99.2020.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 99/2020-10\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. marca 2020 v senáte\nzloženom z predsedu\n\nsenátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne\n\nJany Laššákovej\n\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom JUDr. Igorom Horanským, advokátska kancelária, Staničná 1, Piešťany,\na\n\n,\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 spojení s čl. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky, základných práv podľa čl. 36 ods. 1, čl. 37 ods. 3, čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 ods. 1 a podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, ako aj práva podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného\npaktu o občianskych a politických právach uznesením Okresného súdu Košice II\nsp. zn. 41 Cpr 21/2018 z 19. septembra 2019 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. decembra 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ I“),\n,\n\n,\n,\n\n(ďalej aj „sťažovateľ II“ alebo spolu\n\nďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení\ns čl. 1 ústavy, základného práva na rovnosť v konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy, základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), základného práva na rovnosť\nv konaní podľa čl. 37 ods. 3 listiny, základného práva podľa čl. 38 ods. 2 listiny, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na účinný prostriedok nápravy podľa\nčl. 13 dohovoru, ako aj práva na spravodlivý súd podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu\no občianskych a politických právach (ďalej len „medzinárodný pakt“) uznesením Okresného\nsúdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 41 Cpr 21/2018 z 19. septembra 2019\n(ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“).\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ I (žalobca)\nsa svojou žalobou domáha proti spoločnosti\n,\n\n(ďalej len „žalovaná“), zaplatenia sumy 1 812,07 €\n\ns príslušenstvom. V danej právnej veci je na okresnom súde konanie vedené\npod sp. zn. 41 Cpr 21/2018.\n\n2\n\n3. Napadnutým uznesením okresného súdu bola sťažovateľom a žalovanej uložená\nporiadková pokuta, a to každému z nich v sume po 200 €. Podľa zistenia ústavného súdu\nnapadnuté uznesenie okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 11. októbra 2019.\n4. Sťažovatelia vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedli:\n„... Okresný súd Košice II vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 06. 09. 2019.\nBol to súdom vytýčený v poradí už 3. termín pojednávania, pričom v predchádzajúcich\ndvoch termínoch pojednávania sa vo veci nepojednávalo, súd tieto pojednávania na základe\nodôvodnených žiadostí sťažovateľa v 1. a 2. rade odročil.\nSťažovateľ v 1. rade svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06. 09. 2019 ospravedlnil\npodaním zo dňa 17.08. 2019 z dôvodov, ktoré neznesú odklad a sťažovateľ v 2. rade\ntiež podaním zo dňa 17. 08. 2019, doručeným súdu dňa 21.08.2019, v ktorom žiadal\no odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávania pred Okresným súdom Žilina,\nč. k. 19Cb/152/2016. Žalovaná svoju neúčasť na pojednávaní dňa 06. 09. 2019\nneospravedlnila.\nOkresný súd Košice II. s poukazom na skutočnosti, že predvolanie na pojednávanie\npred súdom bolo sťažovateľovi v1. rade doručené 11. 05. 2019 a sťažovateľovi v 2. rade\ndňa 10. 05. 2019, oznámil sťažovateľom, že ich žiadosti o odročenie pojednávania\nnevyhovuje a pojednávanie vytýčené na termín 06. 09. 2019 nebude odročené.\nPísomné oznámenie súdu o tejto skutočnosti však bolo elektronicky doručené sťažovateľovi\naž 07.09. 2019...\nSúd v odôvodnení vyššie uvedeného napadnutého uznesenia poukázal na dva dôvody\nuloženia poriadkovej pokuty, a to na marenie uplatnenia základného práva inej strany\na hrubého sťaženia postupu konania súdu, neuvedomujúc si, že nová právna úprava\ninštitútu poriadkovej pokuty podľa CSP vypustila ako dôvod jej uloženia marenie\nuplatnenia základného práva iného účastníka a rovnako sa nevyžaduje, aby došlo k\nhrubému sťaženiu postupu konania - stačí akékoľvek sťaženie postupu konania.\nNapriek tomu, že marenie uplatnenia základného práva inej strany už nie je dôvodom\nna uloženie poriadkovej pokuty, súd ho na odôvodnenie svojho rozhodnutia použil,\npričom sťažovatelia sa oprávnene domnievajú, že ich konaním nemohlo dôjsť k mareniu\nuplatnenia základného práva žalovanej spoločnosti\n\n, pretože žalovaná\n\nsa na pojednávanie dňa 06.09. 2019 bez akéhokoľvek ospravedlnenia nedostavila.\n\n3\n\nSťažovatelia\n\nani\n\nnesťažili\n\npostup\n\nkonania,\n\npretože\n\nsvoju\n\nneprítomnosť\n\nna pojednávaní dňa 06. 09. 2019 ospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami písomným\npodaním zo dňa 17. 08. 2019, doručeným súdu 21. 08. 2019. Sťažovateľ v 1. rade\nospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodov, ktoré neznesú odklad a sťažovateľ v 2. rade\nospravedlnil svoju neprítomnosť z dôvodu kolízie pojednávania pred Okresným súdom\nŽilina. Vzhľadom na skutočnosť, že predvolanie na pojednávanie pred Okresným súdom\nŽilina bolo sťažovateľovi v 2. rade doručené 11. 08. 2019, nemohol svoju neprítomnosť\nna pojednávaní pred Okresným súdom Košice II ospravedlniť skôr. Sťažovatelia\nsú presvedčení, že svojim konaním nenaplnili skutkovú podstatu ust. § 102 ods. 1 CSP,\nv dôsledku čoho by im mala byť uložená poriadková pokuta...\nSťažovatelia... sú na základe všetkých uvedených skutočností hlboko presvedčení,\nže uznesenie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 41 Cpr/21/2018-367 je nedostatočne\nodôvodnené, dôkazné nepodložené, spisové podklady nezohľadňujúce, formalistické,\nnepreskúmateľné a zároveň arbitrárne, nezákonné a ústavne neakceptovateľné. Súd nielen\nže presvedčivo neodôvodnil svoje rozhodnutie ale rovnako nevysvetlil svoje ignorovanie\nstabilnej súdnej judikatúry vnútroštátnych súdov a medzinárodných súdov vrátane\njudikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky... Najvyššieho súdu Slovenskej republiky...\na Európskeho súdneho dvora pre ľudské...“\n5. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa v 1. rade\nv 2. rade\n\n... a sťažovateľa\n\n... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení\n\ns čl. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36\nods. 1 v spojení s čl. 38 ods. 2 a čl. 37 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd (ústavného\nzákona č. 23/1991 Zb.) a zároveň právo sťažovateľov na spravodlivé konanie a účinný\nprostriedok nápravy a právo na nestranný súd podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 13\nčl. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (vyhláseného oznámením\nč. 209/1992 Zb.) a podľa čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických\nprávach (vyhláseného oznámením č. 120/1976 Zb.) Okresným súdom Košice II pri svojom\nkonaní a rozhodovaní o uznesení sp. zn. 41 Cpr 21/2018-367 z 19. 09. 2019 bolo porušené.\n\n4\n\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Košice II,\nsp. zn. 41 Cpr 21/2018- 367 z 19.09.2019 s tým, že celú vec vracia všeobecnému súdu\nna ďalšie konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi v 1. rade náhradu trov\nprávneho zastúpenia, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky (alt.: Okresný súd Košice\nII) povinný do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť na účet jej právneho\nzástupcu...“\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou\nod 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\n\n5\n\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n9. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický\na právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.\n10. Podľa čl. 1 ods. 2 ústavy Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné\npravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje\nďalšie medzinárodné záväzky.\n11. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n12. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\n13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n14. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\n15. Podľa čl. 37 ods. 3 listiny všetci účastníci sú si v konaní rovní.\n16. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\n\n6\n\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.\n18. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n19. Podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu všetky osoby sú si pred súdom rovné.\nKaždý má úplne rovnaké právo, aby bol spravodlivo a verejne vypočutý nezávislým\na nestranným\n\nsúdom,\n\nktorý\n\nrozhoduje\n\nbuď\n\no\n\njeho\n\nprávach\n\na\n\npovinnostiach,\n\nalebo o akomkoľvek trestnom obvinení vznesenom proti nemu.\nIII.\nÚstavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci\nústavným súdom\n20. Podstatou ústavnej sťažnosti je namietané porušenie označených základných práv\npodľa ústavy, listiny, práv podľa dohovoru a práva podľa medzinárodného paktu\nnapadnutým uznesením okresného súdu.\n21. Sťažovatelia ústavnú sťažnosť odôvodňujú najmä tým, že okresný súd v zmysle\n§ 102 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „CSP“) rozhodol o uložení poriadkovej pokuty sťažovateľom (vrátane\nžalovanej, pozn.), a to každému z nich v sume po 200 €, bez splnenia zákonných\npodmienok.\n22. Sťažovatelia okresnému súdu vytýkajú, že „marenie uplatnenia základného\npráva inej strany“ nie je (explicitne vyjadreným) zákonným dôvodom na uloženie\nporiadkovej pokuty, a to aj preto, lebo svoju neúčasť na pojednávaní konanom\n6. septembra 2019 ospravedlnili riadne a včas vážnymi okolnosťami a navyše oznámenie\n\n7\n\n(upovedomenie) okresného súdu o tom, že ich návrhu na odročenie pojednávania\nnevyhovuje, im bolo doručené až 7. septembra 2019., t. j. deň po pojednávaní.\n23. Sťažovatelia vyslovujú svoje presvedčenie, že napadnuté uznesenie okresného\nsúdu je pre nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia arbitrárne.\nIII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení\ns čl. 1 ústavy, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny, práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru a práva podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu\n24. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny, ďalej práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ako aj práva podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu sú obdobné záruky,\nže vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom\nustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú\nodlišnosť (II. ÚS 27/07).\n25. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru,\npodľa ktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06),\npreto k vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru,\nže namietané a relevantné procesné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci\numožňujú prijať záver, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom\nna to aj jeho výsledok môže vyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje\nk vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému\npochybeniu mohlo dôjsť, avšak jeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi\nnamietaným porušením ústavou garantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť\nprocesu ako celku nemala podstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011, IV. ÚS 104/2012).\nV tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona zo strany orgánu\nverejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou garantovaného základného\npráva, v danom prípade základného práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne\nkonanie, resp. práva na spravodlivý súd.\n\n8\n\n26. Odpoveď na zodpovedanie námietok sťažovateľov je podľa názoru ústavného\nsúdu potrebné hľadať v samotnej právnej úprave poriadkových opatrení.\n27. V zmysle § 102 ods. 1 CSP môže súd uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje\npostup konania najmä tým, že a) nesplní povinnosť uloženú súdom a svoju nečinnosť\nv konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, b) sa nedostaví na súd, hoci naň\nbol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi\nokolnosťami, c) neuposlúchne príkaz súdu, d) ruší poriadok alebo dôstojný priebeh\npojednávania alebo e) urobí hrubo urážlivé podanie.\n28. Z uvedeného vyplýva, že zákonná úprava poriadkovej pokuty nerozlišuje medzi\nsubjektmi, stranami sporu, resp. inými osobami, ktorým možno či nemožno poriadkovú\npokutu uložiť. Slovným spojením „tomu, kto“ vyjadruje, že ju možno uložiť komukoľvek,\nkto sťaží postup konania, a to „najmä“ formami, ktoré ako príklad (demonštratívne) uvádza.\nZákonodarca v tomto smere zvolil neurčitý právny pojem „kto sťaží postup konania“,\naby so zreteľom na osobitosti toho-ktorého prípadu bolo možné jeho obsah flexibilne\nprispôsobiť konkrétnej situácii. Vzhľadom na zákonnú definíciu poriadkovej pokuty\nzahrňujúcej „iba“ demonštratívny (príkladný) výpočet foriem sťaženia postupu súdu\nje možné, ako to uviedol okresný súd, okrem sťaženia postupu súdu nedostavením\nsa na pojednávanie zahrnúť tu aj „marenie uplatnenia základného práva inej strany“\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\n29. Ústavný súd tu v záujme preskúmateľnosti vlastnej rozhodovacej činnosti\npovažoval za potrebné poukázať na podstatnú časť odôvodnenia napadnutého uznesenia\nokresného súdu, v rámci ktorého okrem iného uviedol:\n„... 2. Súd vytýčil vo veci termín pojednávania na deň 6.9.2019. Na pojednávanie\nsa však nedostavili strany sporu.\n3. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním zo dňa 17.8.2019 z dôvodov,\nktoré neznesú odklad, z pracovných dôvodov.\nPrávny zástupca žalobcu svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu\ndňa 21.8.2019, v ktorom žiadal odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie pojednávaní\n\n9\n\npred Okresným\n\nsúdom\n\nŽilina\n\nsp.\n\nzn.\n\n19Cb/152/2016.\n\nŽalovaný\n\nsvoju\n\nneúčasť\n\nna pojednávaní dňa 6.9.2019 neospravedlnil.\n4. S poukazom na žiadosť žalobcu a jeho právneho zástupcu o odročenie\npojednávania, súd oznámil žalobcovi, ako aj jeho právnemu zástupcovi, že súd nesúhlasí\ns odročením pojednávania...\nZ obsahu súdneho spisu súd poukázal na skutočnosť, že žalobca dňa 25.1.2019\nžiadal o odročenie pojednávania z dôvodov neodkladných pracovných povinností, v\ndôsledku čoho sa vo veci nepojednávalo a súd odročil pojednávanie na 10.4.2019.\nPojednávanie vytýčené na 10.4.2019 bolo opätovne odročené, nakoľko právny\nzástupca žalobcu požiadal súd podaním zo dňa 27.3.2019 o odročenie pojednávania\nz dôvodu kolízii pojednávania (OS Piešťany, ako aj z dôvodu pracovných povinností\nžalobcu).\nPojednávanie vytýčené na 10.4.2019 bolo odročené na 6.9.2019.\nZ obsahu spisu ďalej vyplýva, že podaním zo dňa 21.8.2019 právny zástupca žalobcu\npožiadal opätovne o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s pojednávaním na Okresnom\nsúde Žilina. Predvolanie na pojednávanie pred Okresným súdom Košice II však bolo\nzástupcovi žalobcu doručené dňa 10.5.2019, žalovanému 11.5.2019 a žalobcovi 11.5.2019.\nS poukazom na uvedené skutočnosti súd oznámil právnemu zástupcovu žalobcu,\nako aj žalobcovi že ich žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovuje a pojednávanie\nvytýčené na 6.9.2019 nebude odročené...\n6. S poukazom na uvedené skutočnosti, mal súd za to, že sú splnené podmienky\nna uloženie poriadkovej pokuty, pričom prvým zákonným dôvodom na uloženie poriadkovej\npokuty je marenie uplatnenia základného práva inej strany sporu (t .j. jedná sa o základné\npráva procesnoprávneho charakteru tak ako vyplývajú z čl. 46 až 48 Ústavy Slovenskej\nrepubliky alebo z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách.),\npri ktorom strana sporu, iný subjekt konania alebo aj tretie osoby svojím postupom,\nnečinnosťou alebo opomenutím zasahujú do základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy. Rovnako možno postupovať\nv prípadoch, ak sa stranám sporu, iným subjektom konania alebo treťou osobou zmarí\nuplatnenie základných práv na verejné prerokovanie veci, na poskytnutie právnej pomoci\na pod. Ďalším zákonným predpokladom na uloženie poriadkovej pokuty je záver o hrubom\n\n10\n\nsťažení postupu konania súdu exemplifikatívne uvedenými správaniami strán sporu\nalebo iných subjektov súdneho konania vyplývajúcimi z ust. § 102 ods. 1 C. s. p.\n7. Súd mal za to, že na uloženie poriadkovej pokuty sú v dôsledku správania žalobcu,\nprávneho zástupcu žalobcu, ako aj žalovaného v tomto konaní dostatočné a relevantné\ndôvody, keďže každý svojím spôsobom správania hrubo sťažil postup konania. Žalobca\na jeho zástupca tým, že hoci žalobcovi bolo predvolanie na pojednávanie na deň 6.9.2019\ndoručené ešte 11.5.2019 a jeho zástupcovi dňa 10.5.2019, tak zástupca požiadal\no odročenie pojednávania podaním zo dňa 21.8.2019, pričom približne štyri mesiace\npred samotným pojednávaním, mu predvolanie na pojednávanie bolo doručené. Vzhľadom\nna uplynutie dostatočne dlhej doby, t. j. od oznámenia nového termínu, jeho vzatia\nna vedomie žalobcom a jeho zástupcom dostatočným spôsobom a v predstihu\nneospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Iba žalobca oznámil, že sa jedná o pracovné\nneodkladné dôvody a zástupca uviedol, že sa jedná o kolíziu s pojednávaním pred OS Žilina\nbez predloženia dôkazu o tom, kedy mu bolo predvolanie doručené. Žalovaný svoju neúčasť\nneospravedlnil nijakým spôsobom, ani nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitých\ndôvodov.\n8. Súd má za to, že aj pri vytýčení nového termínu pojednávania musí byť zachovaná\naspoň 5 dňová lehota pred pojednávaním potrebná jednak na prípravu pojednávania strán\nsporu, ako aj na prípravu pojednávania tak, aby bolo možné rozhodnúť vo veci spravidla\nna jednom pojednávaní, preto mal súd za to, že dôsledku správania tak žalobcu,\njeho zástupcu, ako aj samotného žalovaného bola zmarená možnosť súdu rozhodnúť vec\nbez zbytočných prieťahov. Naviac mal súd za to, že strany sporu mali teda dostatok času\n(cca štyri mesiace) na to, aby túto skutočnosť, t. j. neustanovenie sa na pojednávanie,\noznámili súdu v dostatočnom časovom predstihu, a tieto skutočnosti náležíte zdokladovali\ntak, aby tento mohol urobiť potrebné opatrenia súvisiace s odročením pojednávania.\n9. Zohľadňujúc uvedené skutočnosti a v súlade s vyššie cit. zák. ustanoveniami, súd\nrozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a uložil žalobcovi,\njeho zástupcovi a žalovanému poriadkovú pokutu každému vo výške 200,- eur poriadkovú\npokutu v súlade s ust. § 102 C.s.p...“\n\n11\n\n30. Dôvodnosť uloženia pokuty sťažovateľom ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť\nani spochybňovať. Ako už bolo načrtnuté, právomoc ústavného súdu nenahrádza postupy\na rozhodnutia všeobecných súdov a nepoužíva sa na skúmanie namietanej vecnej\nnesprávnosti, pretože ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo vzťahu k všeobecným\nsúdom. Úlohou ústavného súdu nie je ani náprava prípadných pochybení všeobecných\nsúdov pri vydávaní procesných rozhodnutí. Rozhodovanie o poriadkových pokutách\n(procesné rozhodnutia) pred všeobecnými súdmi patrí jednoznačne do výlučnej\nkompetencie všeobecných súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho\nrozhodovania. V posudzovanom prípade sťažovatelia sťažili postup okresného súdu tým,\nže sa nedostavili na nariadené pojednávanie, hoci boli naň riadne a včas predvolaní.\n31. Podľa § 100 ods. 1 CSP súd dbá, aby strany a ostatné predvolávané osoby boli\nprocesnými úkonmi súdu čo najmenej zaťažované, najmä dbá, aby boli predvolávané na čas,\nkedy pravdepodobne bude ich účasť na procesnom úkone potrebná.\n32. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.\n33. Podľa § 178 ods. 1 CSP ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd\nna pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné\nvykonať jej výsluch.\n34. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.\nPojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca\nz dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno\nspravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.\n35. Podľa § 183 ods. 2 CSP od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko\npred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,\nodôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať,\naby sa dal zastúpiť iným advokátom.\n\n12\n\n36. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi\nsúdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť,\nalebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.\n37. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie\npojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.\nStrana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo\nalebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu\nna odročenie pojednávania.\n38. Ako to z odôvodnenia napadnutého uznesenia okresného súdu zjavne vyplýva\nokresný súd predvolal na pojednávanie nariadené na 9. september 2019 obidvoch\nsťažovateľov, ktorým bolo predvolanie doručené ešte 10., resp. 11. mája 2019,\nt. j. štyri mesiace pred termínom jeho konania. Sťažovateľ I s odvolaním sa na neodkladné\npracovné povinnosti požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti a odročenie tohto\npojednávania až podaním zo 17. augusta 2019. Sťažovateľ II s poukazom na kolíziu\ns pojednávaním vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 19 Cb 52/2016,\n, bez uvedenia a preukázania času\ndoručenia predvolania na toto pojednávanie (to, že mu toto predvolanie bolo doručené\n11. augusta 2019, uvádza až v ústavnej sťažnosti, pozn.) a s poukazom tiež\nna to, že sťažovateľ I trvá na svojom osobnom zastúpení\n\npožiadal\n\no ospravedlnenie svojej neúčasti a odročenie pojednávania podaním doručeným okresnému\nsúdu 21. augusta 2019. Pri interpretácii § 183 CSP treba mať na pamäti, že samotné\ndoručenie žiadosti o odročenie pojednávania ešte neznamená, že pojednávanie sa tým\nmomentom považuje za odročené až do momentu, kým súd nedoručí opačné rozhodnutie.\nNaopak,\n\nkým\n\nsúd\n\nnedoručí\n\nžiadateľovi\n\no\n\nodročenie\n\npojednávania\n\noznámenie\n\n(upovedomenie), že mu vyhovie, je pojednávanie naďalej riadne nariadené a sporové strany\nsa podľa toho majú zariadiť. Odročenie pojednávania je totiž výnimočný postup,\nktorý je aktivovaný až vtedy, keď súd rozhodne o tom, že žiadosti vyhovie a pojednávanie\nodročí. Kým tento výnimočný postup nenastane, platí, že ak boli sporové strany riadne\npredvolané na pojednávanie, toto sa môže uskutočniť. Okresný súd je v záujme právnej\nistoty síce povinný bezodkladne upovedomiť žiadateľa o tom, že dôvod na odročenie\n\n13\n\npojednávania nepovažuje za dôležitý, avšak toto oznámenie nie je predpokladom vykonania\npojednávania, ako napríklad riadne vykázanie predvolania na pojednávanie. Za určitých\nokolností by nesplnenie tejto povinnosti súdu mohlo viesť k procesnému porušeniu práv\nnavrhovateľa, avšak takéto okolnosti v preskúmavanej veci nenastali. Podľa zistenia\nústavného súdu bolo oznámenie (upovedomenie) o nevyhovení žiadosti sťažovateľov\no odročenie pojednávania okresným súdom odoslané sťažovateľovi II\nelektronickou formou ešte 22. augusta 2019. Okresný súd doručoval oznámenie\n(upovedomenie) o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania sťažovateľovi II\ndo vlastných rúk, keďže si však sťažovateľ II toto oznámenie v úložnej 15dňovej lehote neprevzal, okresný súd v zmysle § 32 ods. 5 písm. b) zákona č. 305/2013 Z. z.\no elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov považoval\noznámenie za doručené márnym uplynutím úložnej lehoty, t. j. 7. septembra 2019. Ústavný\nsúd tu pre úplnosť veci dodáva, že Civilný sporový poriadok neukladá súdu povinnosť\ndoručovať oznámenie (upovedomenie) o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania\ndo vlastných rúk a v zmysle § 105 ods. 2 CSP ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných\nrúk, písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania\nna elektronickú adresu, aj keď si ju adresát neprečítal. Neprevzatie oznámenia okresného\nsúdu sťažovateľom II\n\nbezodkladne nepredstavuje porušenie povinnosti\n\nokresného súdu. Navyše sťažovateľovi II\n\n, inak povinnému konať s odbornou\n\nstarostlivosťou, nič nebránilo v tom, aby sám vyvinul iniciatívu a okresný súd kontaktoval\nna účely zistenia, či žiadosti o odročenie pojednávania bolo vyhovené. V preskúmavanej\nveci tiež nemožno prehliadnuť, že zo strany sťažovateľov išlo už o opakovanú (tretiu)\nžiadosť o odročenie pojednávania a okresný súd ich obidvom predchádzajúcim žiadostiam\npodaným z tých istých dôvodov (neodkladné pracovné povinnosti u sťažovateľa I a kolízia\ntermínov pojednávania u sťažovateľa II) o odročenie pojednávania vyhovel. Z pohľadu\nzákonnej definície poriadkovej pokuty aj preto s prihliadnutím na konkrétne okolnosti\nprípadu\n\nnemožno\n\nv\n\nnapadnutom\n\nuznesení\n\nči nezákonnosť.\n\n14\n\nokresného\n\nsúdu\n\nvidieť\n\narbitrárnosť\n\n39. Ústavný súd v danej súvislosti uvádza, že nie je jeho úlohou prehodnocovať\nsprávnosť poriadkového opatrenia všeobecného súdu, a to ani v prípade, ak by s takým\nrozhodnutím nesúhlasil. Také rozhodnutie by v zásade malo byť nepreskúmateľné nielen\nnadriadeným súdom, pretože uvedený zákon takúto možnosť výslovne nepripúšťa\n(čl. 2 ods. 2 ústavy), ale malo by byť vzhľadom na bagateľnú povahu a ústavnoprávny\nrozmer vylúčené aj z prieskumu vecí ústavným súdom. Opodstatnenosť ústavnej sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia\nzo štandardov uplatňovaných v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať\nza následok porušenie ústavou garantovaných základných práv a slobôd, alebo tiež\nv prípadoch absencie primeraného zdôvodnenia tohto rozhodnutia všeobecným súdom.\nTakéto vybočenie, resp. neodôvodnenosť rozhodnutia však ústavný súd v prípade\nsťažovateľov nevzhliadol. Ich ústavná sťažnosť je v podstate len nesúhlasom s rozhodnutím\nvšeobecného súdu. Z prednesených argumentov nevyplýva nič, čo by posunulo\nprejednávanú vec do ústavnoprávnej roviny. Z uvedených dôvodov sa ústavnému súdu javí\ntvrdenie sťažovateľov o porušení označených základných a iných práv ako zjavne\nneopodstatnené, o to viac, ak prihliadne na skutočnosť, že celú situáciu primárne vyvolali\nsami jednako predchádzajúcimi opakovaným žiadosťami o odročenie pojednávania\na jednako tým, že bez istoty v tom, či ich tretej žiadosti o odročenie pojednávania okresný\nsúd vyhovel, sa na pojednávanie bez ďalšieho nedostavili.\n40. Navyše ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že ak sťažnosť\nsmeruje proti rozhodnutiu, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytnutie\nústavnoprávnej ochrany sťažovateľovi prichádza do úvahy len v celkom výnimočných\nprípadoch, v ktorých došlo k porušeniu základných práv alebo slobôd v mimoriadne\nzávažnom rozsahu [intenzite (IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011)].\nPosudzovaná vec takúto intenzitu zjavne nedosahuje, čo taktiež zakladá dôvod\nna jej odmietnutie z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (m. m. II. ÚS 297/2013,\nIV. ÚS 94/2014). Pokiaľ ide o vylúčenie rozhodnutia o uložení poriadkového opatrenia\nz jeho preskúmania súdom vyššej inštancie, ústavný súd v prvom rade uvádza,\nže taký postup musí byť výsledkom rozumnej úvahy zákonodarcu, ktorá bude vychádzať\nz toho, že nejde o svojvoľný postup zákonodarcu a súčasne je jeho zákonná úprava\n\n15\n\nprimeraná\n\nvýznamu\n\nvylučovaného\n\nrozhodnutia,\n\nktoré\n\nnevyžaduje\n\npreskúmanie\n\nv inštančnom postupe, a o to viac ho neprináleží/nepatrí preskúmať ani ústavným súdom.\nPokiaľ ide o charakter poriadkovej pokuty, také rozhodnutie je procesnou sankciou,\nktorou možno vynútiť si splnenie tých procesných povinností, ktoré napriek tomu, že došlo\nk ich účinnému uloženiu, splnené neboli. Základným predpokladom na vydanie takéhoto\nrozhodnutia je to, že konaním alebo opomenutím dôjde k sťaženiu postupu konania,\nt. j. nesplnením takej povinnosti dôjde k predĺženiu súdneho konania. Svojou podstatou\ntak uvedené poriadkové opatrenie umožňuje zabezpečiť nerušený priebeh konania\na súčinnosť strán sporu, resp. ich zástupcov a iných subjektov v prípade, ak títo nemajú\nzáujem podieľať sa na prebiehajúcom konaní spôsobom, ktorý zákon upravuje,\nalebo ak by priebeh konania iným spôsobom sťažovali, predlžovali, či dokonca marili.\nSúčasne je rozhodnutie súdu o poriadkovom opatrení svojou povahou procesným\nrozhodnutím s procesnoprávnymi dôsledkami len pre určité štádium civilného konania;\nnestáva sa samo osebe predmetom konania, a tak nejde o rozhodnutie vo veci samej,\nktoré by do práv a povinností strán sporu zasahovalo konečným spôsobom. Pokiaľ ide\no sumu poriadkovej pokuty, tú určuje súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti,\nčo znamená, že pri stanovení sumy každej pokuty disponuje súd voľnou úvahou. Miera\nvoľnej úvahy súdu však nie je absolútna, ale je obmedzená maximálnou možnou hranicou\nvo výške 500 €. Pôjde teda zväčša o pokuty v zanedbateľnej alebo bagateľnej sume\n(I. ÚS 389/2017).\n41. Vzhľadom na uvedené niet takej príčinnej súvislosti medzi napadnutým\nuznesením\n\nokresného\n\nsúdu\n\na\n\noznačenými\n\nzákladnými\n\na\n\ninými\n\nprávami,\n\nktorá by po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne umožňovala\ndospieť k záveru o ich porušení, a preto ústavný súd ústavnú sťažnosť v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nIII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48\nods. 2 ústavy, podľa čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 13 dohovoru\n\n16\n\n42. Podľa § 42 ods. 1 zákona o ústavnom súde podanie, ktorým sa začína konanie\npred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.\n43. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania\nje sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.\n44. Podľa § 43 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania okrem\nvšeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia\nnavrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú\nosobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,\nakého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.\n45. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb)\n\noznačenie\n\nprávoplatného\n\nrozhodnutia,\n\nopatrenia\n\nalebo\n\niného\n\nzásahu,\n\nktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n46. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek právnemu\nzastúpeniu sťažovateľa I a tomu,\n\nsťažovateľ II\n\n, táto v časti\n\nnamietaného porušenia základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj základných práv podľa čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny a tiež práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu\nna začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 123 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde.\n47. Sťažovatelia sa v časti petitu ústavnej sťažnosti síce domáhajú vyslovenia\nporušenia nimi označených základných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38\n\n17\n\nods. 2 listiny napadnutým uznesením okresného súdu, avšak bez ich slovného pomenovania.\nVzhľadom na to, že uvedené ustanovenia v sebe zahŕňajú viacero základných práv,\nt. j. základné právo na verejné prerokovanie veci, základné právo na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov, základné právo každého na prerokovanie veci v jeho prítomnosti,\nzákladné právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, pre ústavný súd kvôli\nneurčitosti\n\npetitu\n\nv\n\ntejto\n\nčasti\n\nnie\n\nje\n\npoznateľné,\n\nvyslovenia\n\nporušenia\n\nktorého/ktorých z týchto základných práv sa sťažovatelia domáhajú. Navyše vo vzťahu\nk namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy,\nako aj základných práv podľa čl. 37 ods. 3 a čl. 38 ods. 2 listiny, resp. iba tu (v tomto\nuznesení, pozn.) aj slovným pomenovaním označených základných práv absentuje\nakékoľvek odôvodnenie ústavnej sťažnosti.\n48. Pokiaľ ide o petitom ústavnej sťažnosti namietané porušenie čl. 13 dohovoru,\nnapriek tomu, že sťažovatelia toto právo v petite slovným pomenovaním neoznačili,\nkeďže označené ustanovenie zaručuje iba jedno právo, nie je pre ústavný súd pochybné,\nže ide o právo na účinný prostriedok nápravy. Sťažovatelia síce v ústavnej sťažnosti\nna účely splnenia podmienky podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde, v zmysle\nktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky,\nktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, konštatujú,\nže proti napadnutému uzneseniu okresného súdu odvolanie (riadny opravný prostriedok)\nnie je prípustné, avšak v rámci argumentácie ústavnej sťažnosti nijako nenamietajú,\nže by o možnosť využitia účinného právneho prostriedku nápravy boli pripravení.\nA teda aj vo vzťahu k v petite ústavnej sťažnosti namietanému porušeniu práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru absentuje akékoľvek odôvodnenie ústavnej\nsťažnosti.\n49. Uvedené nedostatky ústavnej sťažnosti v tejto časti bránia jej meritórnemu\npreskúmaniu.\n50. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení\nzákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení\n\n18\n\nneskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou\nstarostlivosťou, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať\npráva a záujmy klienta. A tak ústavný súd nie je povinný nedostatky zákonom predpísaných\nnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľov z úradnej povinnosti odstraňovať. Na taký\npostup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom,\nak samotný sťažovateľ nie je advokátom (§ 34 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom\nna to, že nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí sa netýkalo iba formálnych\nnáležitostí, ale obsahových náležitostí (neurčitý či nezrozumiteľný petit, absencia\nakéhokoľvek odôvodnenia v tejto časti), ústavný súd nevyzýval na odstránenie nedostatkov\ntejto ústavnej sťažnosti.\n51. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa\nI a na to,\n\nsťažovateľ II\n\n, ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol\n\npodľa § 56 ods. 2 písm. c) zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom ustanovených\nnáležitostí.\n52.\n\nKeďže\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nbola\n\nodmietnutá\n\nako\n\ncelok,\n\nrozhodovanie\n\no ďalších procesných návrhoch sťažovateľov v uvedenej veci stratilo opodstatnenie,\npreto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. marca 2020\n\nĽuboš Szigeti\npredseda senátu\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "pojednávanie-súdne", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na rovnosť účastníkov v konaní", "doručenie, doručovanie", "pokuta-uloženie", "pojednávanie-odročenie", "arbitrárnosť", "pokuta-poriadková", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d4c33427-3750-48ad-9518-6d0a6f4d1049", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.389.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 389/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 389/2017 z 31. 8. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-08-31", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.389.2017.1"}, {"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:f028869b-b1bc-407d-b1d0-4439b080376c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 297/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 297/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f028869b-b1bc-407d-b1d0-4439b080376c"}, {"guid": "ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 322, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03682140-32fd-4771-8f9b-27de78798eec"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 251/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 251/2011 z 16. 6. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-06-16", "citacie_n": 167, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0f495cd1-7302-49d8-91b4-3fe9a11c8754"}, {"guid": "ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 79/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 79/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40a4eea4-bd09-4fcd-bcbd-7230b0b59024"}, {"guid": "ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 414/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 414/2010 z 9. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-09", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02fb581c-e288-4b3a-9a62-27798c266aa5"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "8f87fee4-f7de-483b-bb8f-6e1eedada1f3:855f72d1-7e4a-43f8-934d-7247f0734fd8", "ecli": null, "spisova_znacka": "19Cb/152/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Žilina sp. zn. 19Cb/152/2016 z 6. 9. 2019", "sud": "Okresný súd Žilina", "datum_vydania": "2019-09-06", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/8f87fee4-f7de-483b-bb8f-6e1eedada1f3:855f72d1-7e4a-43f8-934d-7247f0734fd8"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:98eac9cd-9e24-410f-8b64-b477d095e8d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.77.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 77/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 77/2024 z 29. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.77.2024.1"}, {"guid": "ussr:782449d8-a57d-45f9-b34e-78b1e5d64835", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.317.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 317/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 317/2023 z 14. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.317.2023.1"}, {"guid": "ussr:791f4000-423e-4e8e-98d3-2ecb4530fc0e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.185.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 185/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 185/2023 z 13. 4. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-04-13", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.185.2023.1"}, {"guid": "ussr:7d7dd5af-af78-4d33-b3f9-bcd16ccabae1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.293.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 293/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 293/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.293.2022.1"}, {"guid": "ussr:6129555a-c5d7-4d72-bfc8-f2614d4079af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.296.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 296/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 296/2022 z 29. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.296.2022.1"}, {"guid": "ussr:e4d602e6-35da-4bda-97e3-70c592b44bd8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.180.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 180/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 180/2022 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.180.2022.1"}, {"guid": "ussr:dbce31f7-0fd8-44e3-9d46-174d178821d3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.545.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 545/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 545/2021 z 11. 11. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-11-11", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.545.2021.1"}]}