{"guid": "ussr:e3ae434c-a4dd-4c9c-83dd-f14744ea28ce", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.109.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 109/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 109/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.109.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e3ae434c-a4dd-4c9c-83dd-f14744ea28ce", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.109.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.109.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.109.2020.2/text", "citacie_n": 41, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 109/2020-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov Ivana\nFiačana a Petra Straku prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Allianz Slovenská poisťovňa, a. s., IČO 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava, právne\nzastúpenej advokátskou kanceláriou Majerník & Miháliková, s. r. o., IČO 47 232 200,\nCukrová 14, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Andrej Majerník,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 11 C 121/2011-522\nzo 14. mája 2019 a jeho postupom a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo obchodnej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.,\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jej právo na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\na jej právo na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\n\nľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Michalovce č. k. 11 C\n121/2011-522 zo 14. mája 2019 a jeho postupom p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Okresného súdu Michalovce č. k. 11 C 121/2011-522 zo 14. mája 2019\nz r u š u j e a v e c mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Michalovce j e p o v i n n ý nahradiť obchodnej spoločnosti Allianz\n- Slovenská poisťovňa, a. s., trovy právneho zastúpenia v sume 415,51 € (slovom\nštyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu, obchodnej\nspoločnosti Majerník & Miháliková, s. r. o., IČO 47 232 200, Cukrová 14, Bratislava,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia a priebeh konania po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\n1. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 144/2020-12 z 15. apríla 2020 prijal na ďalšie\nkonanie ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.,\nIČO 00 151 700, Dostojevského rad 4, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením\nOkresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) č. k. 11 C 121/2011-522 zo 14. mája\n2019 a jeho postupom.\n2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu č. k. 11 C\n121/2011-388 z 2. marca 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.\n9 Co 237/2017 z 27. júna 2018 bol žalobkyni\nškody na zdraví v sume 107 261,50 € voči\n\npriznaný nárok na náhradu\nako žalovanému\n\nv 1. rade a sťažovateľke ako žalovanej v 2. rade, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá\n\n2\n\na žalobkyni bol voči žalovanému v 1. rade a sťažovateľke ako žalovanej v 2. rade priznaný\nnárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu. Náhrada trov\nodvolacieho konania nebola stranám sporu priznaná.\n3. O výške náhrady trov konania rozhodol okresný súd uznesením č. k. 11 C\n121/2011-492 z 11. októbra 2018, ktoré vydal vyšší súdny úradník (ďalej len „uznesenie\nvyššieho súdneho úradníka“), tak, že žalovaného v 1. rade a sťažovateľku zaviazal spoločne\na nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 10 688,42 €. V odôvodnení\nokrem iného konštatoval, že právny zástupca žalobkyne vyčíslil náhradu trov konania\nza 22 úkonov právnej služby vrátane režijného paušálu, celkovo v sume 16 570,56 €.\nTiež uviedol: „... Súd posúdil účelnosť a správnosť vyčíslených trov zohľadňujúc\nustanovenie § 251 CSP a uložil neúspešným žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne\nnahradiť žalobkyni trovy konania v celkovej sume 10.688,42 €, keďže žalobkyni\nbola priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu z prisúdenej sumy, t.j. zo sumy\n107.261,50 €. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia pri základnej sadzbe\ntarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby 639,01 € (z prisúdenej sumy)...“ Náhradu trov\nkonania súd priznal za 18 úkonov právnej služby vrátane režijného paušálu. Náhradu trov\nkonania za zvyšné štyri žalobkyňou špecifikované úkony právnej služby nepriznal, a to ani\nk nim prináležiaci režijný paušál.\n4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podala sťažovateľka sťažnosť.\nNamietala, že súd čiastočne nesprávne určil tarifnú odmenu advokáta pri 8 úkonoch právnej\nslužby, pretože až do pripustenia zmeny žaloby rozhodnutím konajúceho súdu, t. j.\ndo 18. septembra 2013, bola predmetom konania suma pôvodne žalovaná, t. j. uplatnená\nžalobou 1. decembra 2005, a to 91 849,23 € (2 767 050 Sk). Preto okresným súdom určená\ntarifná odmena advokáta v sume 639,01 € za jeden úkon právnej služby vykonaný\nod prevzatia veci do 18. septembra 2013 (úkony v napadnutom uznesení na strane 5\noznačené poradovým číslom 1 až 8) nie je správna, keďže je určená z prisúdenej sumy\n107 261,50 €. Vytýkala tiež neúčelnosť trov spojených s určitými úkonmi právnej služby\n(prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom z 1. marca 2011, účasť\nna pojednávaní 23. septembra 2011, účasť na pojednávaní 8. marca 2013, porady s klientom\n20. marca 2012, 8. marca 2013, 21. januára 2014, 29. apríla 2014, 31. januára 2017, podanie\n3\n\nna súde ‒ vyjadrenie k znaleckému posudku 18. januára 2016, podanie na súde ‒ vyjadrenie\nk doplneniu znaleckého posudku 3. októbra 2016 vrátane režijných paušálov súvisiacich\ns týmito úkonmi). Z uvedených dôvodov sa domáhala zrušenia alternatívne zmeny\nuznesenia vyššieho súdneho úradníka.\n5. Okresný súd uznesením č. k. 11 C 121/2011-522 zo 14. mája 2019 vydaným\nsudkyňou (ďalej len „napadnuté uznesenie“) zmenil uznesenie vyššieho súdneho úradníka\ntak, že žalovaný v 1. rade a sťažovateľka ako žalovaná v 2. rade sú povinní spoločne\na nerozdielne nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 10 346,81 €. Okresný súd námietky\nsťažovateľky týkajúce sa nesprávneho určenia tarifnej odmeny nepovažoval za dôvodné.\nStotožnil sa s námietkou sťažovateľky, pokiaľ ide o neúčelnosť trov súvisiacich s úkonom\nprávnej služby (vrátane režijného paušálu), a to prevzatím a prípravou zastúpenia vrátane\nprvej porady s klientom z 1. marca 2011, za sčasti dôvodnú vyhodnotil aj námietku týkajúcu\nsa náhrady za úkon právnej služby ‒ účasť na pojednávaní konanom 23. septembra 2011,\na to tak, že za tento úkon neprináleží žalobkyni odmena vo výške celej základnej sadzby\ntarifnej odmeny, ale vo výške jednej štvrtiny z tejto základnej sadzby tarifnej odmeny.\nZa sčasti dôvodnú považoval tiež námietku týkajúcu sa náhrady za úkon právnej služby –\núčasť na pojednávaní 8. marca 2013 (vrátane režijného paušálu), keďže žalobkyni\nneprináleží za tento úkon odmena vo výške celej základnej sadzby tarifnej odmeny, ale\nvo výške jednej štvrtiny. Ostatné námietky vyhodnotil ako nedôvodné. Náhradu trov\nprávneho zastúpenia tak priznal za celkovo 17 úkonov právnej služby, ktoré exaktne\nzrekapituloval.\n6. Okresný súd tiež uviedol, že „právny zástupca žalobkyne potom čo mu súd zaslal\nsťažnosť žalovaného v 2. rade na vyjadrenie podaním doručeným súdu 3.12.2018 vyčíslil\nnáhradu za cestovné a stratu času v celkovej sume 1.800,93 €...\nSúd po preskúmaní priznal žalobkyni náhradu za cestovné a stratu času spolu v sume\n1.263,33 € v súvislosti s účasťou právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaniach na súde\nprvej inštancie v dňoch 23.09.2011, 20.03.2012, 4.05.2012, 8.03.2013, 21.01.2014,\n29.04.2014, 13.12.2016 a 31.01.2017...\nSpolu odmena advokáta predstavuje sumu 9.083,48 € (8.946,13 + 137,35).\nPo pripočítaní sumy cestovného a náhrady za stratu času v celkovej sume 1.263,33 €\n4\n\nžalobkyni priznal súd trovy konania v celkovej sume 10.346,81 € (oproti pôvodne priznanej\nsume 10.688,42 €, menej o 341,61 €).“\n7.\n\nSťažovateľka\n\nv\n\nústavnej\n\nsťažnosti\n\nargumentuje:\n\n«Žalobkyňa\n\nsťažnosť\n\nproti Uzneseniu o výške náhrady trov konania nepodala. Okresný súd Michalovce prípisom\nzo dňa 13.12.2018 doručil žalobkyni sťažnosť Sťažovateľky spolu s výzvou, aby sa\nk sťažnosti vyjadrila. Žalobkyňa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu k sťažnosti\nSťažovateľky nevyjadrila. Jej právny zástupca však doručil súdu dňa 31.12.2018 podanie\noznačené ako Vyčíslenie trov konania, v ktorom uviedol, že „[...] si dodatočne uplatňujem\nnáhradu cestovných výdavkov a stratu času“, a to v celkovej výške 1 800,93 EUR.\nŽalobkyňa si tieto trovy pred vydaním Uznesenia o výške náhrady trov konania nikdy\nnevyčíslila.\nSúd... žiadnym spôsobom nevzal do úvahy a v odôvodnení Napadnutého uznesenia sa\nnevysporiadal s tým, že výška týchto trov bola uplatnená a preukázaná dodatočne\naž po tom, ako o výške náhrady trov konania už bolo vyšším súdnym úradníkom rozhodnuté.\nCSP expressis verbis nestanovuje stranám povinnosť špecifikovať a preukázať\nuplatňované trovy (ďalej tiež „vyčísliť trovy“). Z tohto dôvodu nestanovuje ani žiadnu\nlehotu na vyčíslenie trov ani následok nevyčíslenia trov. Je vo vlastnom záujme strany,\nktorá si uplatňuje náhradu trov konania, a je len vecou jej procesnej aktivity a iniciatívy,\naby vyčíslila súdu najmä tie trovy konania, ktoré nevyplývajú zo súdneho spisu; typicky sú\nto najmä cestovné výdavky, strata času alebo úkony právnej služby, ktoré nevyplývajú\nzo spisu (napr. porady s klientom).\nZ § 262 ods. 2 CSP v spojení s čl. 8, čl. 11 ods. 4 a čl.17 CSP spoľahlivo vyplýva,\nže sa nahrádzajú len tie trovy konania, ktoré sú sudu známe do momentu, keď o výške\nnáhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník uznesením.\nSúd teda nemá prihliadať na tie trovy konania, ktoré si strana vyčísli až vo fáze\nrozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka podľa § 262 ods. 2\nCSP, a ich náhradu nemá priznať. Sťažnosť proti uzneseniu o výške náhrady trov konania\nslúži ako prostriedok procesnej obrany (viď bod 47. nižšie) strany, ktorá ho využila,\nna nápravu nesprávne (nezákonne) priznanej výšky náhrad trov konania. Sťažnosť by\n\n5\n\nnemala slúžiť na to, aby strana opomenuvšia vyčísliť trovy konania do uznesenia\npodľa § 262 ods. 2 CSP, napravila svoj nedostatok aktivity...\n... spravodlivému usporiadaniu procesného vzťahu zodpovedá jedine taký výklad,\npodľa ktorého nie je v zásade možné uvádzať nové skutočnosti ohľadom trov konania\nv konaní o sťažnosti proti uzneseniu podľa 262 ods. 2 CSP, ibaže by išlo o trovy konania tej\nstrany, ktorá podala sťažnosť, a v predchádzajúcom konaní by ich bez svojej viny nemohla\nvyčísliť.\nAk Okresný súd Michalovce v Napadnutom uznesení priznal žalobkyni náhradu\ncestovných výdavkov a náhradu za stratu času v celkovej výške 1 263,33 EUR v situácii,\nkeď (i) žalobkyňa si tieto trovy nevyčíslila do vydania Uznesenia o výške náhrady trov\nkonania, (ii) žalobkyňa sama nepodala sťažnosť voči Uzneseniu o výške náhrady trov\nkonania, (iii) žalobkyňa ich vyčíslila len ako reakciu na súdom zaslanú sťažnosť, priznanie\nnáhrady týchto trov konania v Napadnutom uznesení sa opiera o svojvoľný výklad § 262\nods. 2 CSP v spojení ustanoveniami § 239 CSP a nasl. o konaní o sťažnosti, ktorý zásadne\npopiera účel a význam týchto ustanovení (vid' body 45. a 46. vyššie). Týmto došlo\nk porušeniu základného práva Sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. I Ústavy.\nSťažovateľka má za to, že pokiaľ by aj nebola v ústavnom napätí taká interpretácia\n§ 262 ods. 2 CSP a ustanovení § 239 CSP o sťažnosti, podľa ktorej by všeobecný súd mohol\npriznať náhradu trov konania nevyčíslenú pred momentom vydania uznesenia podľa § 262\nods. 2 vyšším súdnym úradníkom ale vyčíslenú až dodatočne, Okresný súd Michalovce bol\npovinný takúto svoju interpretáciu uvedených ustanovení riadne odôvodniť. Okresný súd\nMichalovce však žiadnym spôsobom nevzal do úvahy a v odôvodnení Napadnutého\nuznesenia sa nijako nevysporiadal s tým, že výška týchto trov bola síce vyčíslená\na zdokladovaná, ale až dodatočne, po tom, ako o výške náhrady trov konania už bolo vyšším\nsúdnym úradníkom rozhodnuté; týmto došlo k zásahu do práva Sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.\nTiež, vo vyššie uvedenom prípade bol Okresný súd Michalovce povinný zaslať\npodanie právneho zástupcu žalobkyne, ktorým si dodatočne vyčíslil cestovné náklady\na náhradu za stratu času, na vyjadrenie Sťažovateľke, aby sa k nemu mohla vyjadriť. Pokiaľ\ntak Okresný súd Michalovce neurobil, svojím postupom a Napadnutým uznesením porušil\n\n6\n\nzásadu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti a tým základné právo Sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.\nV\n\ndôsledku\n\nNapadnutého\n\nuznesenia\n\nbola\n\nSťažovateľka\n\npovinná\n\nzaplatiť\n\n1 263,33 EUR, čím došlo k zníženiu jej majetku, a teda došlo k zásahu aj do jej práva\nna ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru.»\n8. Z uvedených dôvodov sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom vyslovil\nporušenie jej práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na ochranu majetku\npodľa čl. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením a postupom okresného súdu,\nnapadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a sťažovateľke\npriznal náhradu trov konania.\n9. K prijatej sťažnosti sa vyjadril predseda okresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV\n250/2020 z 11. mája 2020, v ktorom okrem iného uviedol: „Poukazujeme na skutočnosť, že\nv danom prípade ide o častý aplikačný problém v súdnej praxi, keď sa v rámci sťažnostného\nkonania žiadajú ďalšie trovy konania nevyčíslené do rozhodnutia súdu. Je nepochybné, že\nžalobkyňa vo veci 11C/121/2011 sťažnosť proti uzneseniu o priznanej výške trov konania\nnepodala, a že až v rámci sťažnostného konania si uplatnila ďalšie trovy, ktoré jej boli\npriznané. Išlo však o trovy konania, na ktoré má žalobkyňa právo, pretože cestovné výdavky\na strata času jej právneho zástupcu sú súčasťou práva na náhradu trov právneho\nzastúpenia (§15 písm. a),b, § 16, § 17 vyhl. č 644/2004 Z.z.).\nJe iba v kompetencii Ústavného súdu Slovenskej republiky posúdiť, či namietaným\npostupom súdu prvej inštancie došlo k tak závažnému zásahu do práv žalovaného v 2. rade\n(sťažovateľa), že bolo porušené jeho základné právo...“\n10. Zúčastnené osoby (\n\na\n\n) sa k ústavnej sťažnosti\n\nv lehote určenej ústavným súdom nevyjadrili.\n11. Ústavný súd vyjadrenie okresného súdu zaslal 27. mája 2020 sťažovateľke\na umožnil jej zaujať k nemu stanovisko. Zároveň ju požiadal o oznámenie, či súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania s tým, že ak sa v stanovenej lehote ku konaniu\n\n7\n\nústneho pojednávania nevyjadrí, ústavný súd bude toho názoru, že v danej veci\nsťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.\n12. Sťažovateľka v replike k vyjadreniu okresného súdu z 15. júna 2020 uviedla:\n„Vychádzajúc zo zaslaného vyjadrenia má Sťažovateľka za to, že aj Okresný súd\nMichalovce pripúšťa, že napadnutým rozhodnutím mohlo dôjsť k porušeniu základných práv\na slobôd Sťažovateľky. Posúdenie, či k nemu skutočne došlo, necháva výlučne na Ústavný\nsúd SR. Sťažovateľka však osobitne poukazuje na tvrdenie Okresného súdu Michalovce,\npodľa ktorého návrhy na priznanie náhrady trov konania, ktoré boli vyčíslené následne\npo vydaní rozhodnutia súdu o výške náhrady trov konania, predstavujú v praxi všeobecných\nsúdov častý aplikačný problém. S ohľadom na toto tvrdenie Okresného súdu Michalovce má\nSťažovateľka za to, že rozhodnutie o tejto ústavnej sťažnosti presahuje rámec\nindividuálneho sporu a je spôsobilé ovplyvniť rozhodovaciu prax všeobecných súdov.“\nZároveň vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.\n13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s vyjadrením účastníkov\ndospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n14. Vec napadla ústavnému súdu 2. júla 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania\nvecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 neboli sudcom spravodajcom\npridelené, vec sťažovateľky spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť\nprerozdeľované po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších\nsudcov ústavného súdu (10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola vec sťažovateľky prerozdelená\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená\nsudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nv znení dodatku č. 1 schváleného 27. mája 2020 je na konanie vo veci príslušný senát\n\n8\n\nústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Ivan Fiačan\na Peter Straka.\nII.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n16. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n17. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n18. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n19. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\n20. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n21. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba\nmá právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\n9\n\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\n22. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n23. Podľa § 133 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n24. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n25. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“ alebo „Civilný sporový poriadok“)\nproti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je\nprípustná sťažnosť.\n26. Podľa § 245 CSP v sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to\nso zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.\n27. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne\nvynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením\npráva.\n28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník.\n\n10\n\n30. Podľa čl. 2 ods. 1 CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom\nchránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej\nistoty.\n31. Podľa čl. 9 CSP strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi\na dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n32. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že ide o svojvoľný výklad\n§ 262 ods. 2 CSP v spojení s § 239 a nasledujúcich CSP, ak okresný súd priznal žalobkyni\nnáhradu cestovných výdavkov a náhradu za stratu času v celkovej sume 1 263,33 €\nv situácii, keď si žalobkyňa tieto trovy nevyčíslila do vydania uznesenia vyššieho súdneho\núradníka, žalobkyňa sama nepodala sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\na predmetné trovy vyčíslila len ako reakciu na súdom zaslanú sťažnosť sťažovateľky.\nOkresný súd nezaslal dodatočné vyčíslenie trov žalobkyne sťažovateľke na vyjadrenie, čím\nporušil zásadu rovnosti zbraní a zásadu kontradiktórnosti.\n33. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (IV. ÚS 147/08).\n34. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho\nobsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n35. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\n11\n\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n36. Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,\na preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže\nrozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade\nso zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania\nna súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05). Obsahom základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania,\nresp. o náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9.\n1997).\n37. V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich ústavou\ngarantovaných práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je\nústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania má\nvo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto\nk zrušeniu napadnutého výroku o trovách konania pristupuje iba výnimočne, napr. keď zistí,\nže v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu\nochranu (spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu\naj do iného základného práva (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06,\nI. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011).\n38. Na druhej strane ústavný súd pripomína judikatúru Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) definujúcu obsah princípu rovnosti zbraní požiadavkou,\naby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť\nza podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než v ktorej je\n\n12\n\nprotistrana. Právo na kontradiktórne konanie znamená, že procesné strany musia dostať\npríležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel,\nale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené\ns cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (rozsudok ESĽP zo 4. 6. 2002\nvo veci Komanický proti Slovenskej republike, body 45 a 46, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015\nvo veci Trančíková proti Slovenskej republiky). Inými slovami, z princípu kontradiktórnosti\nkonania vyplýva, že samotný účastník konania musí mať možnosť posúdiť, či a do akej\nmiery je písomné vyjadrenie odporcu (protistrany v súdnom konaní) právne významné,\nči obsahuje také skutkové a právne dôvody, na ktoré je potrebné z jeho strany reagovať\nalebo inak je vhodné sa k nemu vyjadriť, v dôsledku čoho je teda len na účastníkovi\nkonania, aby sám posúdil, či určité stanovisko k vyjadreniu protistrany vyžaduje komentár\nz jeho strany (rozsudok ESĽP z 18. 2. 1997 vo veci Niderost-Huber proti Švajčiarsku,\nsťažnosť č. 18990/91, body 27 a 29, rozsudok ESĽP z 13. 1. 2015 vo veci Trančíková\nproti Slovenskej republike), a pritom nezáleží, aký je jeho skutočný účinok na súdne\nrozhodnutie (rozsudok ESĽP z 31. 5. 2001 vo veci K. S. proti Fínsku, rozsudok ESĽP\nz 28. 6. 2001 vo veci F. R. proti Švajčiarsku). Inak povedané, požiadavka „kontradiktórnosti\nkonania“ sa v judikatúre ESĽP chápe skôr formálne, t. j. z jej hľadiska v podstate nezáleží\nalebo len málo záleží na skutočnom obsahu a význame informácie alebo argumentov\npredložených súdu vrátane ich samotného dopadu na rozhodnutie súdu/orgánu verejnej\nmoci.\n39. Osobitne vo vzťahu k súdenej veci sťažovateľky ústavný súd konštatuje, že ESĽP\nuž v minulosti riešil obdobné prípady, kde bolo namietané porušenie zásady\nkontradiktórnosti z dôvodu, že odvolací súd neposlal odvolanie (v našom právnom poriadku\nsťažnosť, pozn.) proti výroku o trovách konania protistrane (rozsudok ESĽP zo 6. 2. 2001\nvo veci Beer proti Rakúsku, č. 30428/96, body 18 – 21, rozsudok ESĽP zo 7. 1. 2005\nvo veci Baumann proti Rakúsku, č. 76809/01, bod 48), pričom dospel k záveru o porušení\ntejto zásady a zároveň aj k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n40. K sťažnostnej námietke o nedoručení podania žalobkyne z 28. decembra 2018,\nktorým táto dodatočne vyčíslila svoje trovy pozostávajúce z cestovného a náhrady straty\nčasu, sťažovateľke, ústavný súd pripomína svoje skoršie rozhodnutie vo veci sp. zn.\n13\n\nIII. ÚS 220/2018. V ňom práve na podklade rekapitulovanej judikatúry ESĽP konštatoval,\nže princíp kontradiktórnosti nachádza uplatnenie aj v konaní o sťažnosti podľa § 239\na nasledujúcich CSP, pričom pristúpil k vysloveniu porušenia práv, ku ktorému došlo tým\nspôsobom, že všeobecný súd takúto sťažnosť nedoručil na vyjadrenie protistrane.\n41. Ustanovenia § 239 a nasledujúce CSP o sťažnosti explicitne nezakotvujú\npovinnosť súdu doručiť sťažnosť, prípadné vyjadrenie k sťažnosti alebo iné podanie učinené\nv priebehu konania o sťažnosti sťažovateľovi či protistrane, ani povinnosť umožniť stranám\nvyjadriť sa k takýmto podaniam. Absencia výslovnej právnej úpravy týkajúcej sa potreby\nvytvorenia priestoru sporovým stranám na oboznámenie sa s podaniami protistrany\na možnosti vyjadriť sa však automaticky neznamená, že v sťažnostnom konaní sa princíp\nkontradiktórnosti neuplatňuje.\n42. Pokiaľ ide o dôsledky opomenutia súdu doručiť vyjadrenie k sťažnosti, prípadne\niné podanie učinené v priebehu konania o sťažnosti, sťažovateľovi či protistrane,\nz ústavnoprávneho hľadiska tu ústavný súd poukazuje na to, že takéto pochybenie v postupe\nsúdu nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie dosahujúce ústavnoprávny rozmer,\nale je potrebné vyhodnotiť ho s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu.\n43. Pri tomto závere ústavný súd vychádza z povahy sťažnosti ako prostriedku\nprocesnej obrany proti uzneseniam súdu prvej inštancie vydaným súdnym úradníkom.\nSťažnosť je v Civilnom sporovom poriadku koncipovaná ako prostriedok nápravy, ktorým\nsa nepochybne okrem iného sleduje aj naplnenie zásady efektívnosti, hospodárnosti,\nrýchlosti konania (o sťažnosti rozhoduje sudca toho istého súdu, sťažnosť nemá devolutívny\núčinok, je možné ňou napadnúť len vymedzenú úzku skupinu rozhodnutí, u ktorých\nzákonodarca nevzhliadol potrebu umožniť ich preskúmanie vyššou inštanciou). Tento záver\npodporuje i dôvodová správa k Civilnému sporovému poriadku. Sťažnosť nepredstavuje\nopravný prostriedok (aj keď medzi sťažnosťou a opravnými prostriedkami možno badať\nurčité spoločné črty), akým je odvolanie či dovolanie (ktorými je možné napadnúť\nrozhodnutia vo veci samej). Preto je namieste pre účely vyslovenia porušenia práv\nústavným súdom vyžadovať pri sťažnostnom konaní podľa Civilného sporového poriadku\n\n14\n\nvyššiu mieru intenzity pochybení, nedostatkov spočívajúcich v konaní či opomenutí\nporušovateľa (III. ÚS 191/2020).\n44. Z obsahu pripojeného spisu okresného súdu sp. zn. 11 C 121/2011 je zrejmé,\nže vyšší súdny úradník v čase rozhodovania o výške náhrady trov konania nemal\nk dispozícii vyčíslenie, doklady preukazujúce výšku trov právneho zastúpenia žalobkyne\npozostávajúcich z cestovného a náhrady za stratu času. Keďže cestovné a náhrada za stratu\nčasu predstavujú také zložky trov konania, ktorých konkrétnu výšku súd nemá možnosť\nurčiť bez aktivity strany, ktorej takéto trovy vznikli, vyšší súdny úradník uznesením\nžalobkyni priznal náhradu len tých trov konania, ktorých existencia a výška bola zo spisu\nv čase jeho rozhodovania zrejmá, jednoznačne zistiteľná. Žalobkyňa vyčíslenie trov\npozostávajúcich z cestovného a náhrady za stratu času a doklady preukazujúce ich výšku\npredložila okresnému súdu až 31. decembra 2018, teda až po podaní sťažnosti\nproti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sťažovateľkou (24. októbra 2018), pričom toto\nvyčíslenie nebolo sťažovateľke pred rozhodnutím okresného súdu o jej sťažnosti doručené.\nSťažovateľka sa tak nemohla oboznámiť so skutočnosťou, že protistrana si uplatňuje\nnáhradu trov vo väčšom rozsahu, než jej priznal okresný súd uznesením vyššieho súdneho\núradníka, pričom toto navýšenie pozostáva z ďalších v uznesení vyššieho súdneho úradníka\nneuvedených položiek. Okresný súd napadnutým uznesením dodatočne vyčíslené trovy\npozostávajúce z cestovného a náhrady za stratu času protistrane aj priznal (aj keď nie v plnej\nvýške požadovanej žalobkyňou), je preto nepochybné, že okresný súd pri rozhodovaní\no sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka vychádzal aj z podania, o existencii\nktorého sťažovateľka pred rozhodnutím o jej sťažnosti nemala vedomosť, ku ktorému\nnemala možnosť zaujať stanovisko a ktoré v konečnom dôsledku malo na napadnuté\nuznesenie podstatný vplyv. Takýmto postupom bol okresným súdom porušený princíp\nkontradiktórnosti vyplývajúci z čl. 9 CSP. Berúc do úvahy popísané okolnosti predmetnej\nveci, ako aj argumentáciu sťažovateľky obsiahnutú v ústavnej sťažnosti, ústavný súd dospel\nk záveru, že nesprávnym postupom okresného súdu, ktorý pred rozhodnutím o sťažnosti\nsťažovateľky tejto nedoručil vyčíslenie cestovného a náhrady za stratu času, ktoré\nžalobkyňa okresnému súdu predložila v priebehu konania o sťažnosti, došlo k porušeniu\nsťažovateľkinho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, práva\n\n15\n\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v miere dosahujúcej\nústavnoprávnu intenzitu.\n45. Vo vzťahu k námietke o nemožnosti priznať náhradu dodatočne uplatnených trov\nkonania ústavný súd uvádza, že súd podľa Civilného sporového poriadku rozhoduje\no náhrade trov konania z úradnej povinnosti, na druhej strane je však potrebné dodať, že\nuvedené nemožno interpretovať tak, že táto povinnosť súdu je absolútna. Nie je možné\nv tomto smere opomenúť dispozičnú zásadu, ktorou je ovládané civilné sporové konanie,\nkeď je na strane sporu, aby sama vyvíjala potrebnú aktivitu v záujme docielenia ochrany\npráv, priznania jej práv súdom v rozsahu, ktorý jej prináleží. Sťažnosť proti rozhodnutiu\nsúdneho úradníka nemôže slúžiť ako prostriedok, ktorým sa má docieliť náprava,\nresp. zvrátenie následku skoršej procesnej pasivity strany sporu (III. ÚS 191/2020).\n46. Ako už ústavný súd uviedol, cestovné a náhrada za stratu času predstavujú také\nzložky trov konania, ktorých konkrétnu výšku súd nemá možnosť určiť bez adekvátnej\nprocesnej aktivity strany sporu, ktorej takéto trovy vznikli. Za daného stavu je potrebné,\naby strana, ktorá sa domáha priznania náhrady trov konania vo výške, ktorá jej prináleží,\nriadne a včas, teda ešte pred rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov\nkonania podľa § 262 ods. 2 CSP, predložila súdu všetky potrebné doklady preukazujúce\nvznik a výšku trov, ktoré nevyplývajú z obsahu spisu.\n47. V predmetnom prípade žalobkyňa proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka\nsťažnosť ani nepodala a k dodatočnému vyčísleniu trov pozostávajúcich z cestovného\na náhrady za stratu času pristúpila až v priebehu konania o sťažnosti sťažovateľky, pričom\nje zrejmé, že nebyť iniciovania konania o sťažnosti proti uzneseniu vyššieho súdneho\núradníka sťažovateľkou, márnym uplynutím lehoty na podanie sťažnosti stranám sporu by\nuznesenie vyššieho súdneho úradníka nadobudlo právoplatnosť a nebolo by už procesného\npriestoru pre priznanie dodatočne uplatnenej náhrady trov konania žalobkyni.\n48. Ústavný súd konštatuje, že princípu spravodlivosti i v súčasnosti aktuálnym\nzákonom, v medziach ktorých sa možno domáhať základného práva zaručeného čl. 46\nods. 1 ústavy, sa prieči, aby v dôsledku procesnej aktivity sporovej strany, ktorá sa\n\n16\n\nsťažnosťou podľa § 239 a nasledujúcich CSP domáha nápravy rozhodnutia vyššieho\nsúdneho úradníka, bola dodatočne na základe podania učineného až v rámci konania o takto\npodanej sťažnosti priznaná protistrane náhrada trov konania, ktorých výšku táto protistrana\nopomenula preukázať, a náležite vyčísliť pred rozhodovaním vyššieho súdneho úradníka\npodľa § 262 ods. 2 CSP, a to za stavu, keď okolnosti veci neindikujú, že by protistrane\nvo včasnom preukázaní a vyčíslení trov bránila objektívna prekážka. Žalobkyňa mala\ndostatočný časový priestor na preukázanie a vyčíslenie cestovného, náhrady za stratu času,\nkeďže od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej (30. augusta 2018),\nktorým bol žalobkyni okrem iného priznaný nárok na náhradu trov konania,\ndo rozhodovania vyššieho súdneho úradníka o výške náhrady trov, uplynul viac ako mesiac.\nŽalobkyňa si trovy konania vyčíslila do času rozhodovania vyššieho súdneho úradníka\no výške náhrady trov dvakrát, a to podaním z 22. marca 2017 a 11. septembra 2018,\npričom však v týchto podaniach si náhradu cestovného a náhradu za stratu času neuplatnila\nani nepredložila doklady preukazujúce ich výšku. Navyše, žalobkyňa bola v konaní\npred všeobecnými súdmi právne zastúpená advokátom, pričom dodatočne uplatnené trovy\npozostávali\n\npráve\n\nz trov\n\nprávneho\n\nzastúpenia.\n\nU\n\nadvokáta\n\nniet\n\ndôvodu\n\nneuplatniť prezumpciu znalosti právnej úpravy týkajúcej sa náhrady trov konania a odmeny,\nktorá mu za poskytnuté služby právnej pomoci prináleží, pričom pri zastupovaní klienta je\nadvokát povinný postupovať s odbornou starostlivosťou, pod ktorou sa okrem iného\nrozumie to, že dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta\nvšetko, čo podľa svojho presvedčenia považuje za prospešné [§ 18 zákona č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].\n49. Civilný sporový poriadok síce v súvislosti so sťažnosťou proti uzneseniu súdneho\núradníka ráta s uplatnením nových skutočností a dôkazov, avšak len v samotnej sťažnosti\n(§ 245 CSP), nie v iných, následných podaniach strán sporu. Zároveň vo vzťahu k danej\nveci je potrebné uviesť, že dodatočne si trovy v priebehu konania o sťažnosti uplatnil\nsubjekt, ktorý sťažnosť proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka ani nepodal, pričom\ntrovy pozostávajúce z cestovného a náhrady za stratu času vznikli pred vydaním uznesenia\nvyššieho súdneho úradníka a o ich existencii i o okolnostiach determinujúcich ich výšku\n\n17\n\nmala žalobkyňa (resp. jej právny zástupca) vedomosť už pred vydaním uznesenia vyššieho\nsúdneho úradníka. Napriek tomu však konkretizované trovy pred rozhodovaním vyššieho\nsúdneho úradníka podľa § 262 ods. 2 CSP nepreukázala ani nevyčíslila. Za tohto stavu preto\nskutočnosti uvádzané v podaní žalobkyne z 28. decembra 2018 ani nemožno považovať\nza nové, v dôsledku čoho podmienky pre prípadnú aplikáciu § 245 CSP neboli v danej veci\nzjavne splnené.\n50. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že ak okresný súd\nnapadnutým uznesením zaviazal sťažovateľku na náhradu trov konania žalobkyne\npozostávajúcich z cestovného a náhrady za stratu času za stavu, keď si žalobkyňa tieto trovy\nuplatnila až po vydaní uznesenia vyššieho súdneho úradníka v štádiu konania o sťažnosti\nsťažovateľky, pričom žalobkyňa netvrdila a obsah pripojeného spisu okresného súdu\nneindikuje, že včasnému a riadnemu preukázaniu, ako aj uplatneniu náhrady trov jej bránila\nobjektívna prekážka, v rozpore s § 245 CSP, ako aj v rozpore s dispozičnou zásadou zaťažil\nsťažovateľku povinnosťou náhrady trov konania, čím došlo k porušeniu jej práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n51. Ústavný súd preto vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením (bod 1 výroku\nnálezu).\n52. Sťažovateľka tiež namietala, že napadnutým uznesením došlo k zásahu do jej\npráva na ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu.\n53. Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité ústavnom zakotvení\nzákladného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1 ústavy), implikuje v sebe podľa stabilnej\nrozhodovacej praxe ústavného súdu aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy,\nktoré sú ustanovené priamo v čl. 20 ods. 1 ústavy a ktorých nedodržanie môže mať\nza následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú ochranu podľa čl. 46\na nasledujúcich ústavy (I. ÚS 23/01, III. ÚS 328/05, III. ÚS 260/07, PL. ÚS 6/2016,\nI. ÚS 395/2016). Rovnako ESĽP pri rozhodovaní o porušení čl. 1 dodatkového protokolu\n\n18\n\nhovorí o „inherent procedural requirements“ (základných procesných požiadavkách)\noznačeného ustanovenia (napr. rozsudok z 21. 5. 2002 vo veci Jokela v. Fínsko, sťažnosť\nč. 28856/95).\n54. Napadnutým uznesením bolo rozhodnuté o sťažovateľkinej povinnosti hradiť\ntrovy konania, čo nepochybne malo dopad na jej majetok. Vzhľadom na to, že ústavný súd\ndospel k záveru o porušení procesných práv v dôsledku porušenia princípu rovností zbraní\na kontradiktórnosti, ako aj na skutočnosť, že napadnuté zmeňujúce uznesenie malo\nnegatívny dopad na jej majetok, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením\nbolo porušené aj právo sťažovateľky na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového\nprotokolu (bod 1 výroku rozhodnutia).\n55. Vychádzajúc z čl. 127 ods. 2 ústavy, vzhľadom na vyhovenie sťažnosti ústavný\nsúd napadnuté uznesenie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\n56. Po vrátení veci na ďalšie konanie bude úlohou okresného súdu, riadiac sa\nprávnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v tomto náleze (§ 134 ods. 1 zákona\no ústavnom súde), opätovne rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky podanej proti uzneseniu\nvyššieho súdneho úradníka, rešpektujúc obsah a zmysel práv, ktorých porušenie bolo\nústavným súdom zistené.\nIV.\nTrovy konania\n57. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n58. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n59. Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z § 1 ods. 3, § 11\nods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva\n\n19\n\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Ústavný súd konštatuje,\nže v zmysle už uvedených ustanovení vyhlášky sťažovateľke patrí náhrada trov konania\nv sume 415,51 €, a to za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (príprava\na prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch\nrežijných paušálov v hodnote po 9,80 €, zvýšené o 20 % dane z pridanej hodnoty (69,25 €).\nÚstavný súd preto priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 415,51 €,\nktorú je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona\no ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu). Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko\nk vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému súdu 15. júna 2020, ústavný súd\nsťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by\nprispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n60. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vyšší súdny úradník", "trovy konania-náklady konania", "sťažnosť", "advokát, advokácia-náhrada trov právneho zastúpenia", "trovy konania-náklady konania", "vyšší súdny úradník", "sťažnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/121/2011", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7423a5fc-dfc8-4366-bf2b-71512d41440b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.144.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 144/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 144/2020 z 16. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-16", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.144.2020.2"}, {"guid": "ussr:898746d1-1e59-4a67-9eed-1804b8e8f201", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.191.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 191/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 191/2020 z 27. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-27", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.191.2020.1"}, {"guid": "ussr:4bdf272d-6c1f-4ae2-8062-aac61611fba8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 220/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 220/2018 z 11. 9. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-09-11", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.220.2018.2"}, {"guid": "ussr:9e35f76f-2c13-49b6-8d58-3bd3a627d23c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 395/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 395/2016 z 14. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-14", "citacie_n": 116, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.395.2016.2"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 260/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 260/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5363c5e5-2505-4dc6-9656-43effd872afa"}, {"guid": "ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 45/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 45/06 z 20. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-20", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2f78974f-ac62-474c-ad7d-55aee57f47db"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/01 z 15. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-15", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f6f846b1-7865-4b1b-ae4d-95579734fa9d"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "0fed9d4a-2b82-447e-a6cc-9182d44f64fe:8655ac5c-3cf2-4840-8e6d-e060fba3c2d1", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4616205881.1", "spisova_znacka": "9Co/237/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/237/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4616205881.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:5c5f1d80-f9de-416e-bac2-ee59bba2cef8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.332.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.332.2026.1"}, {"guid": "ussr:2529775c-952a-4d0e-b8b6-f5b455c226ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.76.2026.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 76/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 76/2026 z 12. 2. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-02-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.76.2026.1"}, {"guid": "ussr:7f328943-bc58-4553-b1e9-0be550f1358a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.575.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 575/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 575/2025 z 16. 10. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-10-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.575.2025.1"}, {"guid": "ussr:244f3bfa-7b48-4014-acf0-ad95fd37890c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.513.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 513/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 513/2025 z 24. 9. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-09-24", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.513.2025.1"}, {"guid": "ussr:fa186e35-5c9e-4e47-868e-5042d1c64d9c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.280.2025.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 280/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 280/2025 z 26. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.280.2025.2"}, {"guid": "ussr:38aa7b92-e9f7-461a-b2e5-563ff08293df", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.204.2025.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 204/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 204/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.204.2025.2"}, {"guid": "ussr:75e795bf-a6dd-4094-bb47-c7c2551fc101", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.218.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.218.2025.1"}, {"guid": "ussr:8db2ffef-7d56-4699-9b8a-f9dd1fd91120", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:4.US.52.2025.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 52/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 52/2025 z 11. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:4.US.52.2025.1"}, {"guid": "ussr:91ba1cb2-e41e-4682-8826-70fb44b1c595", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.663.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 663/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 663/2024 z 18. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.663.2024.1"}, {"guid": "ussr:af93a39d-f3af-4b4c-8f44-991994c5baaf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.630.2024.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 630/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 630/2024 z 11. 12. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-12-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.630.2024.1"}, {"guid": "ussr:9835d1fd-38e9-47ff-9baf-8cf8f432997f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.628.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 628/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 628/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.628.2024.1"}, {"guid": "ussr:cfc309f3-84cb-4dac-ac09-bac0ead473be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.553.2024.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 553/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 553/2024 z 2. 10. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-10-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.553.2024.1"}, {"guid": "ussr:59b54dfe-e4ee-4e26-bc38-af5617bec5d0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.250.2024.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 250/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 250/2024 z 6. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.250.2024.1"}, {"guid": "ussr:172049d3-708d-4be8-b4b9-6fb89799b159", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.80.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 80/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/2024 z 10. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-10", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.80.2024.2"}, {"guid": "ussr:2e326c4a-132f-48ad-a2c9-d1fd3be39e14", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.57.2024.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 57/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 57/2024 z 3. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-03", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.57.2024.2"}, {"guid": "ussr:2966a0b6-fe2b-4b47-8323-8af7d575ddee", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.24.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 24/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 24/2024 z 2. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.24.2024.2"}, {"guid": "ussr:c324fc15-732a-41a4-bdd5-c7551c5186a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.82.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2024 z 20. 2. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-02-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.82.2024.1"}, {"guid": "ussr:11100d6c-9bb4-4348-92bc-e35c33d75f5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.354.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 354/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 354/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.354.2023.1"}, {"guid": "ussr:33a2197e-043b-4798-9f68-f96191d06460", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.284.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 284/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 284/2023 z 18. 5. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-05-18", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.284.2023.1"}, {"guid": "ussr:a9781d00-ce56-4e2f-accc-3eb8b3e15150", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.166.2023.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 166/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 166/2023 z 30. 3. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-03-30", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.166.2023.1"}, {"guid": "ussr:585bc1e3-95f9-4df1-a437-97185215dcfa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:4.US.579.2022.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 579/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 579/2022 z 14. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:4.US.579.2022.1"}, {"guid": "ussr:7f9e2fef-8564-4770-94db-e8feee770bfb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.624.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 624/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 624/2022 z 9. 2. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-02-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.624.2022.1"}, {"guid": "ussr:fd036bd4-25bd-43fb-a677-e873ce133406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.33.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.33.2023.1"}, {"guid": "ussr:9b0f1e4d-2e0f-4f64-8b23-9aa2acc1d965", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:2.US.615.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 615/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 615/2021 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:2.US.615.2021.1"}, {"guid": "ussr:a9b07192-66cd-44dd-958d-2ebdc2796632", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.535.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 535/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 535/2022 z 15. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.535.2022.1"}, {"guid": "ussr:642a327a-4c52-4040-aac0-a886a7a33d88", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.549.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 549/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2022 z 19. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.549.2022.1"}, {"guid": "ussr:527cc8b8-9ed7-4919-b6d3-a72c2ad3a263", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.560.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 560/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 560/2021 z 13. 4. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-04-13", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.560.2021.1"}, {"guid": "ussr:474fe439-0b59-4da9-abc8-4f7a6403a1cd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.50.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 50/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2022 z 26. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-26", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.50.2022.1"}, {"guid": "ussr:2f4a6808-6bf5-4290-97de-2d364142799c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.8.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 8/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 8/2022 z 13. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.8.2022.1"}, {"guid": "ussr:059888aa-8212-4cd1-89d0-e7e2c3e4ecd4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.394.2021.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 394/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 394/2021 z 12. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-12", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.394.2021.1"}]}