{"guid": "ussr:3936af21-0d3e-48a6-bceb-adf7ec44c2f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.133.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 133/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 133/2019 z 26. 11. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. novembra 2019, sp. zn. III. ÚS 133/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.133.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-11-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3936af21-0d3e-48a6-bceb-adf7ec44c2f1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.133.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.133.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.133.2019.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 133/2019-13\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. novembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\n,a\n\nBystrica,\n\n‒\n,\n\n,\n\n‒\n,\n\n,\n\nzastúpených obchodnou spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r. o.,\nŠoltésovej 346/1, Považská Bystrica, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Dušan\nDivko, pre namietané porušenie ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Cdo 174/2017 a jeho uznesením z 18. decembra 2018 v tomto konaní\na takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\n,\n\na\n\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n8. apríla 2019\n\ndoručená\n\nústavná\n\n,\n\nsťažnosť\n\n,\n,\n\n‒\n,\n\n‒\n\n,\n\n,\n,a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), pre\n\nnamietané porušenie ich základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cdo 174/2017 a jeho uznesením z 18. decembra 2018\nv tomto konaní.\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v právnom postavení žalobcov\nv konaní pred Okresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn.\n25 C 250/2008 o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného\nnárodného výboru v Žiline, následne nesprávnym úradným postupom Miestneho národného\nvýboru v Rajeckých Tepliciach a následne aj Štátneho notárstva v Žiline podľa zákona\nč. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom. Okresný súd rozsudkom č. k. 25 C 250/2008-331\nzo 14. októbra 2015 žalobu sťažovateľov zamietol v spojení s opravným uznesením\nč. k. 25 C 250/2008-560 z 3. marca 2016. Následne Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský\nsúd“) ako súd odvolací rozsudkom č. k. 8 Co 193/2016-580 z 29. decembra 2016 uvedený\nrozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. Proti uvedenému rozsudku krajského\nsúdu podali sťažovatelia dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovali z § 420 písm. f)\nzákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „CSP“) a § 421 ods. 1 písm. a) CSP.\n\n2\n\n3. Najvyšší súd ako súd dovolací napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľov\nodmietol ako procesne neprípustné. Dovolací súd zaujal názor, že rozsudok odvolacieho\nsúdu nebol postihnutý vadou podľa § 420 písm. f) CSP a taktiež nezistil dôvod dovolania\nani podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Podľa názoru sťažovateľov proti rozsudku\nodvolacieho súdu bolo dovolanie prípustné, keďže skutkové a právne závery odvolacieho\nsúdu sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne.\n4.\n\nMeritórna\n\nkritika\n\nsťažovateľov\n\nsa\n\nv odôvodnení\n\nsťažnosti\n\nkoncentruje\n\ndo vyslovenia ich presvedčenia, že „napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Žiline\n8Co 193/2016-580 zo dňa 29.12.2016, proti ktorému dovolanie bolo prípustné v zmysle\nzákona č. 160/2015 Z. z. boli porušené naše základné práva na súdnu ochranu a to čl. 1\nods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb. – Listiny základných práv a slobôd...“. Citujúc\nčl. 20 ods. 1 ústavy ďalej dôvodia, že „naša vec mala byť spravodlivo prejednaná s tým,\nže nikoho nemožno zbaviť majetku bez náhrady, ktorú zákonným spôsobom nadobudol.\nNamietali sme, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu Žilina 8Co 193/2016\nzo dňa 29.12.2016 bolo porušené naše základné právo, keď skutkové a právne závery tohto\nodvolacieho súdu by mali byť predmetom kontroly zo strany NS SR, lebo vyvodené závery\nodvolacieho súdu sú zjavne neodôvodnené, arbitrárne.“.\n5. V závere ústavnej sťažnosti sťažovatelia vyslovujú názor, podľa ktorého „keď\nnám v rámci súdnych konaní bolo odňaté vlastníctvo, ktoré my, sťažovatelia 1. a 2. sme\nnadobudli riadnou registrovanou zmluvou na ŠN od fyzickej osoby a nie od štátu\na aj napriek tomu, po dlhoročných súdnych sporoch nám doteraz nebola priznaná žiadna\nmajetková ujma, hoci vlastníctvo nám bolo odňaté na základe súdneho rozhodnutia, mala\nby nám preto náhrada všeobecnej hodnoty patriť. Žiadame preto Ústavný súd SR, aby bola\ntáto naša sťažnosť preskúmaná a rozhodnutie – Uznesenie NS SR 1Cdo 174/2017 zo dňa\n18. 12. 2018, aby bolo zrušené a vec vrátená na nové konanie a rozhodnutie.“.\n\n3\n\nII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.\n10. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa § 123 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť musí okrem\nvšeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať\n\n4\n\na) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,\nb) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa\nsťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,\nc) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,\nd) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť\nk porušeniu jeho základných práv a slobôd.\n12. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n13. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\n14. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,\npri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05, II. ÚS 172/2011, I. ÚS 143/2014).\n15. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov.\nÚloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\n\n5\n\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n16. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n17. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže\nuskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu,\nt. j. najvyššieho súdu, nie do právomoci ústavného súdu. Z rozdelenia súdnej moci v ústave\nmedzi ústavný súd a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je\nalternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci\nvšeobecných súdov, ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96).\nIII.\nPrávne posúdenie veci ústavným súdom\n18. Ústavný súd najprv považuje za potrebné zdôrazniť a sťažovateľov upozorniť,\nže ich ústavná sťažnosť napriek tomu, že sú zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom,\npôsobí po obsahovej stránke disharmonicky. V podstate dominantná časť dôvodov sťažnosti\nje sústredená na implicitnú kritiku odvolacieho rozsudku krajského súdu, kým formálne\nnáležitosti (jednak prvá strana sťažnosti explicitne označujúca za porušovateľa najvyšší súd\na za zásah do základných práv sťažovateľov postup najvyššieho súdu v konaní\nsp. zn. 1 Cdo 174/2017 a jeho uznesenie v tomto konaní z 18. decembra 2018, ale aj\nzáverečný návrh tak, ako je citovaný v bode 5 odôvodnenia tohto uznesenia ústavného súdu)\nzrozumiteľne cielia na kritiku najvyššieho súdu v označenom konaní.\n\n6\n\n19. Napriek popísaným zisteniam ústavný súd nevyzýval právneho zástupcu\nsťažovateľov na odstránenie vnútorných rozporov sťažnosti ako celku, keďže z formálneho\nhľadiska sú náležitosti predpísané v § 123 ods. 1 a) až c) zákona o ústavnom súde\nv predloženej sťažnosti jednoznačne identifikovateľné, a pokiaľ ide o dôvody sťažnosti\n[§ 123 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde], ich konfrontácia s referenčnými normami\nústavného práva v spojení so sťažovateľom identifikovaným zásahom a porušovateľom\nuž predstavuje skôr otázku právneho posúdenia sťažnosti a rozhodnutia o nej (čo patrí\nvýlučne ústavnému súdu), než problém ustálenia rozsahu a dôvodov návrhu sťažovateľov\nna začatie konania, ktorými je ústavný súd podľa § 45 zákona o ústavnom súde viazaný.\n20. Na báze vlastného rekapitulovaného uvažovania ustálil ústavný súd\nbez predchádzajúcej výzvy sťažovateľom (ich právnemu zástupcovi) ako predmet svojho\nprieskumu postup a rozhodnutie najvyššieho súdu ako súdu dovolacieho tak, ako to je\nuvedené v záhlaví tohto uznesenia.\n21. Ústavný súd z už uvedených hľadísk preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho\nsúdu, pričom nezistil takú skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho\nsúdu nemajúci oporu v zákone. Najvyšší súd vo svojom uznesení uviedol:\n„10. Za zmätočnú vadu v zmysle uvedeného ustanovenia označili dovolatelia\narbitrárnosť a zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia všeobecného súdu, ktorá spočíva\nv rozpore súvislostí, ich právnych argumentov a skutkových okolností s pravidlami\nformálnej logiky alebo v absencii jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.\n11. Podľa názoru vec prejednávajúceho senátu najvyššieho súdu konanie vadou\npodľa § 420 písm. f/ CSP postihnuté nebolo. Dovolací súd v súvislosti s namietanou\nnepreskúmateľnosťou rozsudkov súdov nižšej inštancie konštatuje, že dovolaním napádaný\nrozsudok uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje\nprávne názory vysvetlené v odôvodnení. Treba mať na pamäti, že konanie pred súdom prvej\ninštancie a pred odvolacím súdom tvorí jeden celok. Ak odvolací súd v plnom rozsahu\nodkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba\npoukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci;\n7\n\nrozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie\nrozsudku súdu prvej inštancie. Jeho odôvodnenie spĺňa kritéria podľa § 393 ods. 2 CSP.\n12. Prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia\nodvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade do úvahy\nneprichádza, preto najvyšší súd dovolanie podané podľa § 420 písm. f/ CSP pre jeho\nprocesnú neprípustnosť odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.\n13. Pretože konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté dovolateľmi tvrdenou\nvadou vyplývajúcou z § 420 písm. f/ CSP, vec prejednávajúci senát pristúpil k posúdeniu\ndovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 1\nCSP, podľa ktorého dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým,\nže rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí\ntak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP ods. 2 CSP).\n...\n16. Ak dovolatelia odôvodnili prípustnosť dovolania odklonom od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, sú v dovolaní\npovinní výslovne uviesť právne posúdenie odvolacieho súdu, ktoré považujú za nesprávne,\nkonkretizovať, ako mal odvolací súd právnu otázku správne vyriešiť a zároveň špecifikovať\nustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa mal podľa ich názoru odvolací\nsúd pri svojom rozhodovaní odkloniť. Ak takáto konkretizácia uplatneného dovolacieho\nsúdu chýba, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého\nnie sú vymedzené a založiť svoje rozhodnutie na domnienke o tom, ktorú právnu otázku mali\ndovolatelia na mysli a v tejto súvislosti vyhľadávať všetky (do úvahy prichádzajúce)\nrozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky. Sama polemika\ndovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho\nrozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky\nvýznamovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 CSP.\n17. Vzhľadom na to, že žalobcami 1/ až 3/ podané dovolanie nezodpovedá kritériám\nuvedeným v § 432 ods. 2 CSP v spojení s § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, najvyšší súd dovolanie\npre jeho procesnú neprípustnosť odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.“\n\n8\n\n22. Závery najvyššieho súdu sú v napadnutom uznesení riadne zdôvodnené,\nuznesenie nevykazuje znaky zjavnej neodôvodnenosti ani arbitrárnosti. Ústavný súd tak\nnezistil také zásahy do práv sťažovateľov, ktoré by boli z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné. Rovnako nemožno dospieť ani k záveru, že by bol\nvýklad najvyššieho súdu z ústavného hľadiska neospravedlniteľný a neudržateľný v takej\nmiere, aby v dôsledku toho mohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľmi označených práv. Právne\nposúdenie veci sťažovateľov zo strany najvyššieho súdu je ústavne akceptovateľné a nemá\nznaky svojvôle alebo arbitrárnosti.\n23. Najvyšší súd vyčerpávajúcim spôsobom a v súlade s príslušnými zákonnými\nustanoveniami odôvodnil, prečo dovolanie sťažovateľov odmietol, pričom argumentáciu\nsťažovateľov odôvodňujúcu namietané porušenie ich označených práv ústavný súd\nvyhodnotil ako nedostatočnú na to, aby na jej základe bolo možné v prípade prijatia\nústavnej sťažnosti na ďalšie konanie zistiť spojitosť medzi napadnutým uznesením\nnajvyššieho súdu a namietaným porušením označených práv.\n24. Skutočnosť, že najvyšší súd v napadnutom uznesení zaujal právny názor,\ns ktorým sa sťažovatelia nestotožňujú, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného\nsúdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa\ntento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel\na význam (II. ÚS 122/05). Podľa názoru ústavného súdu sa najvyšší súd v napadnutom\nuznesení takéhoto výkladu či aplikácie zákonného predpisu nedopustil.\n25. Na základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n26. Vec sťažovateľov bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená\nnáhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená\n\n9\n\nsudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce\nbola predbežne prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka\n(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. novembra 2019\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "náhrada škody (ujma)", "nesprávny úradný postup", "dovolanie-prípustnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 143/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 143/2014 z 26. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-26", "citacie_n": 206, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6e6ef605-5ae1-41bb-b642-591b25224599"}, {"guid": "ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 172/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 172/2011 z 20. 4. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-04-20", "citacie_n": 559, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49f67771-2bd2-4db1-a522-54d0c56c4516"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 168/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 168/05 z 9. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-09", "citacie_n": 1886, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b0d780f-6628-41eb-a3b0-adbad48e400c"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 92/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 92/04 z 1. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-01", "citacie_n": 1285, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d4335051-93b3-45f5-aac4-1ad984a09c36"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "78179592-9e11-4d3c-9f39-22aa4fee5714:b4a89e20-504e-4811-ac98-db870865ec35", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5108231899.3", "spisova_znacka": "8Co/193/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8Co/193/2016 z 28. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2016-12-28", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5108231899.3"}], "citovane_v": []}