{"guid": "ussr:3f45769c-6aaa-46c0-ab3a-b3804a1eb376", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 135/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/2020 z 19. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 135/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "nevyhovuje"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "nazov": "čl. 47 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3f45769c-6aaa-46c0-ab3a-b3804a1eb376", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.135.2020.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 135/2020-50\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana\na Petra Straku\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\n,\n\nprerokoval\n,\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej\n\nadvokátkou JUDr. Frederikou Birkovou, Strojárenská 11/C, Košice, vo veci namietaného\nporušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 516/2015\nz 12. októbra 2016 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, základné právo na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na účinný právny prostriedok\nnápravy podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom\nKrajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 516/2015 z 12. októbra 2016 a jeho postupom\nporušené boli.\n\n2. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1 Co 516/2015 z 12. októbra 2016\ns a z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nSťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 135/2020-17 z 15. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), podanú\n\nna ústavnom súde 26. februára 2019 v časti namietaného porušenia základných práv\npodľa čl. 19 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 516/2015 z 12. októbra 2016 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok krajského súdu“).\n2. Pôvodne sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 19\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru\nnielen napadnutým rozsudkom krajského súdu, ale aj uznesením krajského súdu\nsp. zn. 1 Co 517/2015 z 12. októbra 2016 (ďalej len „napadnuté uznesenie krajského súdu“)\na uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nsp. zn. 5 Cdo 104/2017, 5 Cdo 191/2018 z 29. októbra 2018 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu“).\n\nV tejto\n\nčasti\n\nbola\n\nústavná\n\nsťažnosť\n\nodmietnutá\n\npri predbežnom prerokovaní návrhu na začatie konania.\n3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Košice II\n(ďalej len „okresný\n\nsúd“)\n\nbolo\n\nvedené\n\nkonanie\n\no vyporiadanie\n\nbezpodielového\n\nspoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), a to sťažovateľky a jej bývalého manžela\n2\n\n,\n\n(ďalej len „žalovaný“), ktoré bolo vedené\n\npod sp. zn. 41 C 173/2007 (ďalej len „napadnuté konanie“).\n4. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 41 C 173/2007 z 18. mája 2015 (ďalej len\n„rozsudok okresného súdu“) prvým výrokom z vecí patriacich do BSM prikázal\ndo výlučného vlastníctva sťažovateľky zostatky na účtoch, investičné životné poistenie\na nehnuteľnosť špecifikované v tomto výroku, druhým výrokom z vecí patriacich do BSM\nprikázal do výlučného vlastníctva žalovaného nehnuteľnosť, podielové listy, životné\npoistenie, vklady na účtoch a zostatok na doplnkovom dôchodkovom sporení bližšie\nšpecifikované v tomto výroku. Tretím výrokom okresný súd zaviazal sťažovateľku zaplatiť\nžalovanému na vyrovnanie jeho podielu sumu 15 305,25 €, a to do 90 dní od právoplatnosti\nrozsudku. Posledným výrokom určil, že o trovách konania bude rozhodnuté osobitným\nuznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n5. Sťažovateľka podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu. Krajský súd\nnapadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým bolo vyporiadané BSM\nmedzi sťažovateľkou a žalovaným, a zároveň žalovanému priznal plnú náhradu trov\nodvolacieho konania.\n6. Sťažovateľka 16. januára 2017 podala proti napadnutému rozsudku krajského súdu\ndovolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol tak, že dovolanie odmietol a žalovanému priznal\nnárok na náhradu trov dovolacieho konania.\n7. Sťažovateľka po podrobnom opise skutkových okolností v ústavnej sťažnosti\nuvádza: „Sťažovateľka fakt, že jej procesná obrana v podstatných skutočnostiach, ktorá\npodľa názoru sťažovateľky mala potenciál zvrátiť prvostupňový rozsudok bola úplne\nopomenutá v prvostupňovom konaní, pričom sťažovateľka sa nedovolala nápravy ani\nv druhostupňovom konaní a ani v dovolacom konaní, pokladá za zásah do jej základného\nústavného práva zaručeného čl. 46 ods.1 ústavy, ako aj do jej práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\n\n3\n\nNakoľko ani v odôvodnení rozhodnutia druhostupňového súdu, ani dovolacieho súdu\nnie je zdôvodnené, prečo prvostupňový súd v rozpore s § 132 vtedy platného OSP\nneprihliadol starostlivo na všetko, čo v konaní vyšlo najavo a prečo bola v konaní\nopomenutá podľa sťažovateľky podstatná a dôležitá časť jej procesnej obrany ohľadom\nvýberu spoločných úspor jej bývalým manželom a okolnostiam odchodu sťažovateľkinho\nmanžela a následne ich detí zo spoločnej domácnosti, ako aj jej procesnej obrany ohľadom\npôžičky, pokladá sťažovateľka rozhodnutie druhostupňového súdu a dovolacieho súdu\nza nedostatočne odôvodnené a to v ústavne významnej miere. Sťažovateľka pokladá\nnapadnuté\n\nrozhodnutie druhostupňového\n\nsúdu\n\na\n\ndovolacieho súdu za\n\nústavne\n\nnetolerovateľné aj z hľadiska kvality ich odôvodnenia.“\n8. Sťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením základného práva na rovnosť\núčastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3 ústavy v ústavnej sťažnosti uvádza: „Sťažovateľka\nmá za to, že postupom a rozhodnutím druhostupňového súdu a dovolacieho súdu bolo\nporušené aj jej základné právo na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, nakoľko prvostupňový súd svoje rozhodnutie o oprávnenosti\nvýberu spoločných úspor\n\na okolnostiam odchodu sťažovateľkinho\n\nmanžela a následne ich detí zo spoločnej domácnosti, ako aj o okolnosti, za ktorých\nuzavrela zmluvu o pôžičke oprel výlučne o tvrdenia, ktoré svedčili v prospech protistrany,\npričom opomenul tvrdenia a dôkazy, ktoré svedčili v prospech sťažovateľky, a v rozsudku\nnezdôvodnil, prečo tak urobil.“\n9. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti poukazuje na skutočnosť, že „Najvyšší súd\nsa pri odôvodnení neprípustnosti sťažovateľkinho dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP\nodvolal práve na zápisnicu o pojednávaní zo dňa 16.02.2015 /bod 24 uznesenia NS/, pritom\npodstatou sťažovateľkinho dovolania bolo práve to, že zákonná sudkyňa jednak\nnezaznamenala jej námietky vznesené priamo na pojednávaní, následne ešte zápisnicu\nskreslila, a keď toto sťažovateľka písomným podaním zo dňa 23.3.2015 namietala,\nprvostupňový súd sa k jej námietke vyjadril až po ukončení prvostupňového konania tak,\nže jej námietku uznesením zamietol.\n\n4\n\nNásledne sťažovateľkino odvolanie zamietol ako neprípustné aj druhostupňový\na potom dovolací súd. Z posledného pojednávania konaného dňa 18.05.2015 je zrejmé,\nže prvostupňový súd sa k námietkam voči zneniu zápisnice o pojednávaní nevyjadril\nani na poslednom pojednávaní konanom dňa 18.05.2015, na ktorom vyhlásil prvostupňový\nrozsudok.\nTúto skutočnosť uviedla sťažovateľka aj vo svojom dovolaní, ako aj to, že jej\nna poslednom pojednávaní konanom dňa 18.05.2015 súd neumožnil ukončiť jej záverečnú\nreč, čo sťažovateľka taktiež pokladá za porušenie jej základného práva na spravodlivé\nkonanie. Toto je zaznamenané jednak v zápisnici o pojednávaní konanom dňa 18.05.2015,\njednak v zvukovom zázname o pojednávaní zhotovenom súdom. Sťažovateľka namietala\naj to, že v zvukovom zázname zhotovenom prvostupňovým súdom chýba samotné vyhlásenie\nprvostupňového rozsudku. Kompletný zvukový záznam aj s vyhlásením rozsudku\nsťažovateľke nebol doručený doteraz a to napriek jej urgenciám.“.\n10. Sťažovateľka napadnuté konanie ako celok vníma tak, že „... prvostupňový súd\nopomenutím dôkazov a skresľovaním zápisníc, ktoré odmietol opraviť, vydal neobjektívny\na nespravodlivý rozsudok, ktorý druhostupňový súd bez náležitého odôvodnenia potvrdil,\nnásledne dovolací súd oprúc sa o ňou namietanú skreslenú zápisnicu o pojednávaní\nkonanom dňa 16.02.2015 a o podľa sťažovateľky nepravdivé údaje uvedené v napadnutom\nprvostupňovom rozsudku dovolanie odmietol ako neprípustné.\nToto sťažovateľka pokladá za porušenie práva na účinný prostriedok nápravy\nzaručený čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\n11. K namietanému porušeniu základného práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti a na ochranu mena zaručeného v čl. 19 ods. 1 ústavy sťažovateľka poukazuje\nna skutočnosť, že v rozhodnutiach je nepravdivo uvedené, že všeobecné súdy považovali\nza preukázané, že vyhodila z bytu svojho manžela a obe deti, čo sťažovateľku uráža,\npociťuje to ako krivdu a poníženie.\n\n5\n\n12. Sťažovateľka v závere ústavnej sťažnosti poukazuje na hodnotenie zákonnej\nsudkyne, ktorá bola podľa jej informácií hodnotená ako jedna z najhoršie umiestnených\nsudcov za obdobie roku 2017.\n13. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej\nsťažnosti na ďalšie konanie vydal nález:\n„Základné práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladné právo na rovnosť účastníkov konania zaručeného čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, právo na účinný prostriedok nápravy zaručeného čl. 13\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na zachovanie\nľudskej dôstojnosti, osobnej cti a na ochranu mena zaručeného čl. 19 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nbolo\n\nporušené\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nKošiciach\n\nč. k. 1Co/516/2015 zo dňa 12.10.2016 a uznesením Krajského súdu v Košiciach\nč. k. 1 Co/517/2015 zo dňa 12.10.2016 ako aj uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 5Cdo/104/2017 a 5Cdo/191/2018 zo dňa 29.10.2018, právoplatným\na vykonateľným dňom 03.01.2019.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 5Cdo/104/2017 a 5Cdo/191/2018 zo dňa 29.10.2018, a vec vracia\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky, resp. Krajskému súdu v Košiciach na nové konanie\na rozhodnutie.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume\n20.000 €. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ukladá povinnosť vyplatiť sťažovateľke\nfinančné zadosťučinenie a uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 326,60 € do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu, pričom trovy je povinný poukázať na účet\nprávneho zástupcu sťažovateľky - JUDr. Frederiky Birkovej, vedený\n.“\n\n6\n\nII.\nVyjadrenie krajského súdu, zúčastnenej osoby a replika sťažovateľky\nII.1 Vyjadrenie krajského súdu\n14. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprV 356/2020 z 21. mája 2020\nvyjadril k ústavnej sťažnosti podpredseda krajského súdu, ktorý uviedol:\n„V konkrétnej rovine je sťažovateľka nespokojná so spôsobom, akým sa krajský súd\nvysporiadal s jej odvolacími námietkami, ktorými vytkla prvoinštančnému súdu,\nže pri formovaní rozhodnutia nevzal do úvahy jej tvrdenia a dôkazy ohľadne skutočnosti,\nže\n\npočas rozvodového konania vybral z bankového účtu a výlučne\n\npre seba (nie v prospech detí ako to tvrdil) spotreboval spoločné peňažné prostriedky,\nktorými ďalej namietala, že súd prvej inštancie pri vysporiadaní bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov nezohľadnil existenciu spoločného záväzku bývalých manželov,\nktorý vznikol na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 17. 01. 2005 a ktorými napokon vyjadrila\nnesúhlas tiež so skutkovým záverom prvoinštančného súdu, že sťažovateľka\na ich dve deti vyhodila zo spoločného bytu.“\n15. Krajský súd, vychádzajúc z doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu, je\ntoho názoru, že „... skutkové nálezy, na ktorých je podľa odôvodnenia jeho rozsudok\nsp. zn. 1Co/516/2015 z 12. októbra 2016 vystavaný, majú dostatočnú pravdivostnú a logickú\noporu vo vykonaných dôkazoch a právne závery z nich vyvodené rozhodne nie sú s nimi\nv rozpore, už vôbec nie v extrémnom nesúlade a nemožno ich považovať ani za celkom\nzrejme svojvoľné ani vymykajúce sa obvyklosti rozhodovacej praxe. Uvedené sa bezo zvyšku\nvzťahuje tiež na sťažovateľkou ťažiskovo diskutovanú právnu otázku majetkovej podstaty\nvysporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá ako už bolo zmienené\nvyššie, jednak bola tunajším súdom podrobne zodpovedaná a jednak vychádzajúc z dôvodov\nuznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 104/2017, 5 Cdo 191/2018\nz 29. októbra 2018, možno mať za to, že v jej riešení sa tunajší súd neodklonil\nod rozhodovacej praxe. Krajský súd v Košiciach v tejto spojitosti upriamuje pozornosť\n7\n\nna to, že ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. III. ÚS 399/2015 z 23. júna 2015 výslovne\nodmietol\n\nústavnoprávne\n\ndôsledky\n\nriešenia\n\nprávnej\n\notázky\n\nzaradenia/nezaradenia\n\nkonkrétneho majetku do masy vysporiadavaného bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov.“.\n16. Podľa názoru krajského súdu nemožno „za dôvodnú považovať ani sťažnostnú\nnámietku, ktorou\n\nvytýka jeho rozhodnutiu, že nereflektovalo na jej\n\nvýhrady k skutkovému záveru ohľadne okolností, za ktorých došlo k opusteniu spoločnej\ndomácnosti členmi jej rodiny. Ako už bolo vysvetlené na inom mieste tohto vyjadrenia,\nvzhľadom na spôsob posúdenia otázky rozsahu vysporiadavanej masy bezpodielového\nspoluvlastníctva manželov, boli účel použitia spoločných prostriedkov a skrz neho\ni argumentácia sťažovateľky o okolnostiach skončenia spoločného súžitia bývalých\nmanželov pre rozhodnutie nepodstatnými.“.\n17. Krajský súd sa vo svojom vyjadrení ďalej venoval najmä zhrnutiu a obhájeniu\njeho rozhodnutia, odôvodneniu vydaného rozsudku, ako aj jeho postupu pri hodnotení\nskutkového a právneho stavu predmetnej veci. Krajský súd poukázal na judikatúru\nústavného súdu a uviedol, že námietky sťažovateľky nemajú ústavnoprávny rozmer.\nII.2 Vyjadrenie zúčastnenej osoby\n18. K ústavnej sťažnosti sa vyjadrila aj zúčastnená osoba (žalovaný)\n. Ten považuje všetky sťažnostné námietky sťažovateľky za nepravdivé a klamlivé.\nK podstate predmetnej veci uviedol: „Je objektívne preukázateľné, že v súdnom konaní súdy\nveľmi podrobne skúmali IBA moje príjmy a IBA moje výdavky, na čo som opakovane\npoukazoval v priebehu konania. Súd prvého stupňa a to napriek mojím opakovaným\nnávrhom, zisťoval skutkový stav len na MOJICH účtoch a majetku. A za tejto situácie\npo riadnom preštudovaní si súdneho spisu dospel ústavný súd k záveru, že vo veci bolo\npostupované arbitrárnym spôsobom ?!“\n\n8\n\n19. K otázke spotrebovaných spoločných úspor manželov uviedol: «Zabezpečovanie\npotrieb detí vo veku blízkom dospelosti, kedy obe deti študovali v zahraničí, kedy\nsťažovateľka v decembri 2004 „vyčistila“ môj účet prakticky skoro na nulu a pre svoju\npotrebu si ponechala 50 000,- Sk atď atď - to všetko preukazným spôsobom osvedčilo\nnakladanie s prostriedkami patriacimi do BSM na mojej strane.» Ďalej sa vyjadril, že podľa\njeho názoru bol rozsudok okresného súdu, ako aj krajského súdu dostatočne odôvodnený\na zrozumiteľný.\nII.3 Replika sťažovateľky\n20. Právna zástupkyňa sťažovateľky na základe výzvy ústavného súdu oznámila, že\nsťažovateľka súhlasí s upustením od ústneho pojednávania. Následne vo vyjadrení\nv podstatnom sťažovateľka uviedla, že sa nestotožňuje s argumentáciou podpredsedu\nkrajského súdu v časti, v ktorej spochybňuje právomoc zásahu ústavného súdu, a ďalej\nuviedla: «... v napadnutom konaní súd na oboch stupňoch postupoval v rozpore\nso zákonným príkazom vyjadreným v § 132 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“) v takom rozsahu, že bol vydaný a následne potvrdený ústavne netolerovateľný\nnespravodlivý, neobjektívny a jednostranný rozsudok v neprospech sťažovateľky, ktorého\nrozsiahle časti jeho odôvodnenia sú preukázateľne nepravdivé, pričom dôvodom tohto stavu\nje opomenutie podstatnej časti jej procesnej obrany selektívnym prístupom súdu\nk dokazovaniu a svojvôľou zo strany súdu.\nPodpredseda krajského súdu sa vo vyjadrení na tieto nepravdivé časti odvoláva,\nvydávajúc ich za pravdivé a preukázané, pričom podstatou sťažovateľkinho odvolania,\nako aj ústavnej sťažnosti bolo práve to, že podľa názoru sťažovateľky súd k týmto\nnepravdivým, neobjektívnym a jednostranným záverom mohol dospieť jedine tak, že\nv rozpore so zákonným príkazom vyjadreným v § 132 OSP opomenul zobrať do úvahy jej\nprocesnú obranu práve v tých podstatných častiach, ktoré mali potenciál diametrálne\nzvrátiť rozsudok v jej prospech.»\n21. Sťažovateľka ďalej vo svojom vyjadrení podstatnú časť venovala objasňovaniu\nskutkových okolností spornej pôžičky, ktorá bola okrem iného predmetom sporu v rámci\n9\n\nkonania\n\no BSM.\n\nTaktiež\n\nsťažovateľka\n\npoukázala\n\nna\n\nnedostatočné\n\nodôvodnenie\n\na vysporiadanie sa s jej argumentmi týkajúcimi sa spotrebovania úspor žalovaným\na poukázala aj na právne názory krajského súdu a okresného súdu, ktoré vyjadrili vo svojich\nrozhodnutiach v konaní o určenie manželského výživného pre sťažovateľku.\n22. V druhej časti vyjadrenia sa sťažovateľka venovala vyjadreniu zúčastnenej osoby\nz 20. mája 2020, pričom sťažovateľka považuje predmetné vyjadrenie za nepravdivé.\nPoukázala na skutočnosť, že sa zúčastnená osoba nevyjadrila k meritu veci a ani\nnepreukázala, na aký účel boli spotrebované spoločné úspory manželov. Sťažovateľka\nsúčasne poukázala, že nepravdivosť tvrdení zúčastnenej osoby už boli preukázané dôkazmi,\nktoré predložila už v rámci prvostupňového konania.\n23. V tretej časti vyjadrenia sťažovateľka rozšírila sťažnostný petit vo vzťahu\nk úhrade trov konania a finančného zadosťučinenia.\nIII.\nPriebeh konania po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\n24. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa s vyjadrením účastníkov\ndospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n25. V zmysle Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie\nod 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 v znení dodatku č. 1 účinného od 1. júna 2020\n(ďalej len „rozvrh práce“) veci, na prerokovanie ktorých sú príslušné prvý a tretí senát\nústavného súdu v zloženiach platných v obdobiach od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019,\nod 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 a od 17. októbra 2019 do 31. mája 2020, ak bol ich\nčlenom sudca Mojmír Mamojka, prerokuje ten senát ústavného súdu, ktorého členom je\nsudca spravodajca v danej veci podľa súčasného rozvrhu práce. Tretí senát ústavného súdu\n10\n\npracuje v novom zložení: Martin Vernarský (predseda senátu), sudca Ivan Fiačan\na Peter Straka (sudca spravodajca).\nIV.\nRelevantná právna úprava\n26. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n27. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n28. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah.\n29. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon o ústavnom súde.\n30. Podľa čl. 19 ods. 1 ústavy každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,\nosobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.\n31. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n11\n\n32. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa čl. 47 ods. 2\nústavy rovní.\n33. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť\nbola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n34. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom\nboli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,\naj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.\n35. Podľa § 62 zákona o ústavnom súde ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej\nčasti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným\nsúdom podľa povahy veci primerane Civilný sporový poriadok (ďalej aj ,,CSP“).\n36. Podľa § 133 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré ustanovenia\nústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva a slobody.\n37. Podľa § 133 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n38. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n39. Podľa čl. 6 ods. 1 základných zásad Civilného sporového poriadku majú strany\nsporu v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať\nprostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha\n\n12\n\nprejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene\nnerovnovážne postavenie strán sporu.\n40. Podľa čl. 8 základných zásad Civilného sporového poriadku sú strany sporu\npovinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje\ntvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.\n41. Podľa § 191 ods. 1 CSP súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz\njednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada\nna všetko, čo vyšlo počas konania najavo.\n42. Podľa §196 ods. 2 CSP ak súd nariadi výsluch svedka, každá fyzická osoba\nje povinná dostaviť sa na predvolanie na súd a vypovedať ako svedok. Súd svedka poučí\no jeho povinnosti vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, o trestnoprávnych následkoch\nkrivej výpovede a o jeho práve odoprieť výpoveď.\n43. Podľa § 201 CSP môže svedok odoprieť výpoveď len vtedy, ak by výpoveďou\nspôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkym osobám alebo ak by\nvýpoveďou porušil spovedné tajomstvo alebo tajomstvo informácie, ktorá mu bola zverená\nako osobe poverenej pastoračnou starostlivosťou ústne alebo písomne pod podmienkou\nzachovať mlčanlivosť. Svedok je povinný oznámiť odopretie výpovede bezodkladne\npo tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel. Dôvody odopretia výpovede musí preukázať;\no dôvodnosti odopretia výpovede rozhoduje súd.\n44. Podľa § 203 CSP je svedok pri svojej výpovedi povinný zachovávať mlčanlivosť\no údajoch chránených podľa osobitného predpisu a inú zákonom ustanovenú alebo štátom\nuznanú povinnosť mlčanlivosti. Svedok je povinný oznámiť zákaz výpovede bezodkladne\npo tom, ako sa o povinnosti svedčiť dozvedel. Dôvody zákazu výpovede musí preukázať;\no dôvodnosti zákazu výpovede rozhoduje súd. Výsluch svedka, ktorý je pri svojej výpovedi\npovinný zachovávať mlčanlivosť, možno vykonať len vtedy, ak svedka na podnet súdu\n\n13\n\noslobodil od povinnosti mlčanlivosti príslušný orgán alebo ten, v koho záujme má túto\npovinnosť. To platí primerane i tam, kde sa vykonáva dôkaz inak ako výsluchom.\n45. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí Civilný sporový poriadok\naj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n46. Podľa §150 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) sa pri vyporiadaní BSM vychádza z toho,\nže podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa\nmu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť,\nčo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne\npredovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu,\na na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery\npričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej\ndomácnosti.\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nV.1 K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 46 ods.\n1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 1 Co 516/2015 z 12. októbra 2016\n47. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97). Z tohto vyplýva, že právne východiská,\nna základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu, sú vo vzťahu k obom\noznačeným právam v zásade identické (III. ÚS 147/2020).\n48. Z rozsiahlo predloženého sťažnostného návrhu ústavný súd vyselektoval\nuž v rámci predbežného prerokovania návrhu časť, ktorá dosiahla ústavnoprávne dimenzie,\n14\n\npokiaľ ide o označených porušovateľov práva, ako aj rozhodnutí, ktorými sa malo zasiahnuť\ndo práv sťažovateľky. Po meritórnom prieskume ústavný súd priznal relevanciu otázke\nriadneho\n\nvedenia\n\ndokazovania,\n\nči\n\nnedošlo\n\nzo\n\nstrany\n\nodporcu\n\nk\n\narbitrárnym\n\nzáverom a k zásahu až do práva na rovnosť zbraní. Sporným bolo to, či krajský súd riadne\na ústavno-konformne reagoval na odvolacie námietky sťažovateľky a v prípade potreby\nodstránil pochybenia okresného súdu pri posudzovaní veci.\n49. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva len v tom, že osobám\nnemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.\nJeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov.\n50. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách,\n\nktoré\n\nSlovenská\n\nrepublika\n\nratifikovala\n\na\n\nboli\n\nvyhlásené\n\nspôsobom,\n\nktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci\nvykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie\nústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n51. Je potrebné už úvodom tejto naratívnej časti rozhodnutia konštatovať,\nže účastníci konania a zúčastnená osoba svojimi podaniami ústavnému súdu prácu\nústavnému súdu nezjednodušili a sebe neprospeli. Svoje podania adresované ústavnému\nsúdu venovali primárne skutkovým otázkam, pričom ústavnému súdu chýbala relevantná\nústavnoprávna argumentácia.\n\n15\n\n52. V konaní podľa čl. 127 ústavy je úlohou ústavného súdu analyzovať výlučne\nústavnoprávny rozmer veci. Podľa § 34 zákona o ústavnom súde musí byť sťažovateľka\nv celom konaní zastúpená advokátom. Ide o patričnú potrebu zastúpenia účastníka konania,\nktoré bude profesionálne zvládnuté. Právna veda hovorí o akomsi spoločenskom filtri,\nktorým by nemali prejsť zjavne neopodstatnené a neprípustné návrhy (k tomu pozri Čič, M.,\nMazák, J., Ogurčák, Š. Konanie pred Ústavným súdom SR, Košice 1993, s. 66), no súčasne\nplatí, že by podania adresované ústavnému súdu mali byť zamerané na ústavnoprávnu\nargumentáciu, a nie výlučne sumarizáciu skutkových detailov konkrétnej veci. Dalo by sa\nkonštatovať, že úlohou sťažovateľa je vyabstrahovať ústavnoprávny problém, a nie ukryť ho\nv spleti rôznych, pre konanie nie úplne podstatných detailov.\n53. Ústavný súd po vyabstrahovaní ústavne relevantného predmetu konania\nanalyzoval, či rozhodnutím krajského súdu došlo k takému selektívnemu prístupu v rámci\ndokazovania, ktoré by vykazovalo známky arbitrárnosti. Podľa ustálenej judikatúry\nústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na\nspravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať\na rozhodnúť (porov. II. ÚS 88/01).\n54. V súvislosti so svojím ústavným postavením ústavný súd vo svojej\nstabilizovanej judikatúre zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, alebo hodnotiť, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený\nskutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.\nDo sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by\nich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n16\n\n55. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru\nústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených\nv čl. 127 ods. 1 ústavy.\n56. Predmetom posudzovaného konania pred všeobecnými súdmi bolo vyporiadanie\nBSM, pričom kľúčovou otázkou bolo využívanie spoločných finančných prostriedkov\nna vlastnú potrebu žalovaného exmanžela sťažovateľky a jeho priateľky v nezanedbateľnej\nvýške. Ide teda o posúdenie hospodárenia bývalého manžela sťažovateľky po odchode\nzo spoločnej domácnosti so spoločne nadobudnutými prostriedkami.\n57. Z dokazovania pred všeobecnými súdmi bezpochyby vyplynulo, že v okolí\nžalovaného došlo k nadobudnutiu dvoch bytov, konkrétne garzónky na\na bytu na\n\n, pričom vlastníkom jedného bytu bol otec žalovaného a druhý byt\n\nvlastnila priateľka žalovaného\n\n. Pokiaľ by boli tieto dva byty posúdené\n\nako súčasť masy BSM, došlo by k zásadne inej procesnej situácii, ktorá by musela logicky\nvyústiť do úplne iného rozhodnutia vo veci samej. Nejde totiž o veci bagateľnej hodnoty.\n58. Ústavný súd si uvedomuje, že boli to práve samotné sporové strany, ktoré celkom\nurčite dopomohli k procesnému chaosu, ktorý mohol sťažiť procesnú orientáciu\nvšeobecných súdov v konaní. Uvedené ústavný súd vzal do úvahy pri rozhodovaní o nároku\nna primerané finančné zadosťučinenie a náhrade trov konania (VI. časť odôvodnenia).\nStále však platí, že súd pozná právo (aj to procesné), a tak sa v procesnej situácii, ktorej\nprehľadnosti sporové strany nenapomohli (naopak, ju zapríčinili), mal zorientovať\na v súlade s uvedeným by mal aj postupovať.\n\n17\n\n59. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal\nzo svojho ustáleného právneho názoru, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 320/2012), pretože prvostupňové a odvolacie\nkonanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa\naj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov\n(prvostupňového aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho\nkonania (IV. ÚS 350/09).\n60. K otázke sporných bytov poukazuje ústavný súd na sumár výsluchu pani\nna strane 15 rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 41 C 173/2007\nz 18. mája 2015: „Svedkyňa\n\nvo svojej výpovedi súdu uviedla, že presne\n\nsi nepamätá kedy ale kúpila z vlastných finančných prostriedkov garzónku na\n. V súčasnosti už tento byt nevlastní, nevedela súdu uviesť presný dátum kedy\npredmetný byt predala. Na opätovnú otázku uviedla, že garzónku kupovala z vlastných\nprostriedkov, v garzónke nebývala ale ju používala. Ona už v tom čase mala vyriešenú\nbytovú otázku. Na otázku, odkiaľ mala finančné prostriedky uviedla, že to je jej súkromná\nvec, odkiaľ mala. Na otázku, kto platil nájomné uviedla, že to nie je predmetom, kto za ňu\nplatil. Ona i keď bola vlastníčkou garzónky na\nnebývala, keďže bývala v byte na\n\n, v garzónke\n. V garzónke prebývalo množstvo ľudí,\n\nčo myslí tak, že mali tam nejakú oslavu, boli tam mládežníci. Bol to jej byt a si myslí, že\nza služby spojené s užívaním tohto bytu hradila ona. Uviedla, že v žiadnom prípade jej\nodporca neposkytol žiadne finančné prostriedky na kúpu tohto bytu, ona mala dostatok\nfinančných prostriedkov keďže bola zamestnaná. Finančné prostriedky boli jej, a to je\nvšetko, čo chce k veci uviesť a nebude sa vyjadrovať k pôvodu finančných prostriedkov.\nBol to byt v jej vlastníctve a už si ani nepamätá za koľko predmetný byt predala. Na otázku\nsplnomoc. zást. navrhovateľky svedkyňa uviedla, že garzónku kúpila, keďže má dve deti\na mala finančné prostriedky a chcela deti zabezpečiť a na otázku, prečo garzónku predala\na na čo použila peniaze uviedla, že toto je jej osobná vec. Garzónku predala\nmožno 2,3 roky, a nevie z akého dôvodu má uviesť meno kupujúceho.“ Čo sa týka druhého\nbytu (pôvodne vlastnený otcom žalovaného), tam súdu postačovalo len písomné podanie\n18\n\nmatky žalovaného, ktorá bola pôvodne predvolaná na pojednávanie, no zo zdravotných\ndôvodov sa ho nezúčastnila.\n61. Krajský súd v bode 60 napadnutého rozsudku krajského súdu konštatoval,\nže sťažovateľka neuniesla dôkazné bremeno týkajúce sa tvrdenia, že uvedené byty mali byť\nnadobudnuté za ich spoločné peňažné prostriedky. Uvedené vyznieva vcelku paradoxne,\nkeďže sťažovateľka bola zo strany súdu procesne sankcionovaná za obštrukčný prístup\nosoby, ktorá preukázateľne sympatizovala so sporovou protistranou.\n62. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd, popierajúc princíp kontradiktórnosti\ncivilného sporového procesu (čl. 9 základných princípov CSP) a princíp rovnosti sporových\nstrán (čl. 6 základných princípov CSP), úplne rezignoval na svoju úlohu a žiadnym\nspôsobom nezisťoval, aké finančné prostriedky boli vynaložené na predmetné dva byty.\nŽiadnym spôsobom teda nerevidoval závery okresného súdu a ani nepoukázal na porušenie\nprincípu rovnosti zbraní.\n63.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nkonštantne\n\njudikuje,\n\nže\n\nsúčasťou\n\nobsahu\n\nzákladného\n\npráva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede\nna všetky právne\n\na\n\nskutkovo\n\nrelevantné\n\notázky súvisiace\n\ns\n\npredmetom\n\nsúdnej\n\nochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré\nmajú\n\npre vec\n\npodstatný\n\nvýznam,\n\nprípadne\n\ndostatočne\n\nobjasňujú\n\nskutkový\n\na právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je vždy\nposudzované so zreteľom na konkrétny prípad (porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko\nz 29. 5. 1997, Recueil III/1997).\n64. Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rámci svojej\nrozhodovacej činnosti okrem iného konštatoval, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje,\naby každej\n\nprocesnej strane\n\nbola\n\ndaná\n19\n\nprimeraná\n\nmožnosť\n\npredniesť\n\nsvoju\n\nzáležitosť za podmienok,\n\nktoré ju\n\nnestavajú\n\ndo\n\npodstatne\n\nnevýhodnejšej\n\nsituácie,\n\nnež v ktorej je jej odporca (Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002,\n§ 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať\npríležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel,\nale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené\ns cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu, a vyjadriť sa k nim. Za kontradiktórny proces možno\npovažovať len taký proces, v ktorom je rešpektovaná zásada rovnosti zbraní, t. j. ktorý\nstranám garantuje rovnaký prístup k akýmkoľvek dôkazom a argumentom, ktoré boli\npredložené súdu a ktoré by mohli mať vplyv na prejednanie a súdne rozhodnutie. Takýto\nrovnaký prístup má stranám konania zabezpečiť možnosť spochybňovať a vyvracať\nargumenty protistrany (konfrontačná zásada) s cieľom súperenia strán a aj s cieľom\novplyvniť výsledok konania.\n65. Tu je potrebné pripomenúť, že kontradiktórnosť a tzv. spor o právo boli typické\npre civilné sporové konanie aj za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“). Uvedené akcentuje ústavný súd\nz dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo rámcované ešte právnou úpravou\nObčianskeho súdneho poriadku, no odvolací rozsudok krajského súdu bol vyhotovený\nuž podľa Civilného sporového poriadku. Mazák k právnej úprave Občianskeho súdneho\nporiadku uvádza: „Podstatou zásady kontradiktórnosti je však nielen tento spor o právo,\nale aj to, že tento spor je procesne regulovaný prostredníctvom procesných úkonov súdu,\nktorý dbá na to, aby sa poskytla ochrana skutočným subjektívnym právam, t.j. právam,\nktoré vznikli a ku dňu rozhodovania existujú.“ (Mazák, J. et al. Základy občianskeho\nprocesného práva. IURA Edition, spol. s r. o., Bratislava : 2009, s. 38).\n66. Ústavný súd teda v dokazovaní indikoval také závažné pochybenie týkajúce sa\ndokazovania, ktoré dosahuje ústavnoprávny rozmer. Je ústavne neakceptovateľné, aby sa\nkľúčové otázky, ktoré môžu mať zásadný vplyv na výsledok konania o vyporiadanie BSM,\nboli riešené jednostranne alebo neriešené vôbec. Rovnako je potrebné pripomenúť,\nže úlohou všeobecného súdu je svedkov vypočuť riadne a k všetkým relevantným\nsúvislostiam. Možnosti svedka nevypovedať sú limitované podmienkami § 201 a § 203\n20\n\nCSP, pričom za žiadnych okolností by sa nemal súd uspokojiť s vyjadreniami typu\n„je to moja súkromná vec“ alebo „nebudem sa vyjadrovať k pôvodu finančných\nprostriedkov“. V opačnom prípade totiž dôjde k popretiu snahy o náležité objasnenie veci,\nčo môže vyústiť až do porušenia už spomenutých princípov civilného procesu.\n67. Všeobecný súd musí vychádzať z toho, že súdy majú poskytovať\nv civilnom súdnom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená\nspravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov. Civilné súdne konanie sa\nmusí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej\nupevňovanie a rozvíjanie (napr. IV. ÚS 1/02). V civilnom súdnom konaní súd rozhodne\nna základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe\nskutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá\ndôvodné a závažné pochybnosti. Rozhodnutiu súdu vo veci samej musí teda predchádzať\nčinnosť\n\nsúdu\n\nzameraná\n\nna\n\nspoľahlivé\n\nzistenie\n\nskutkového\n\nstavu\n\n–\n\ndokazovanie zodpovedajúce garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle čl. 6\nods. 1 dohovoru, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti zbraní a práve\nna kontradiktórne konanie (m. m. I. ÚS 52/03).\n68. Ústavný súd teda od krajského súdu očakával, že sa v súlade s judikatúrou\nústavného súdu a ESĽP postaví k záverom okresného súdu a zásadné nedostatky bude\nrevidovať. Okrem toho, že odvolací krajský súd konštatoval pochybenie v neprospech\nodvolateľa, čo nemohol reparovať, uviedol aj to, že dokazovanie bolo zákonne vykonané\na vyhodnotené. Excesne vyznieva práve konštatovanie krajského súdu v bode 60\nnapadnutého rozsudku krajského súdu: „Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu\nnámietku žalobkyne, pokiaľ sa táto domáhala do BSM zahrnúť aj ďalšie byty, ktoré boli\nnadobudnuté do vlastníctva iných osôb (rodičov žalovaného). Žalobkyňa v tomto smere\nneuniesla dôkazné bremeno na svoje tvrdenia o tom, že uvedené byty mali byť\nnadobudnuté za ich spoločné peňažné prostriedky.“\n69. Nie je možné považovať za ústavne konformný taký záver súdu, keď na jednej\nstrane súd rezignuje na svoju povinnosť riadneho vedenia výsluchu svedka a fortiori\n21\n\ndokazovania a následne sankcionuje tú sporovú stranu, ktorá daný dôkaz navrhla\nza neunesenie dôkazného bremena. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že existuje\nviacero procesných možností, ktoré mohli byť zo strany všeobecného súdnictva využité\nna to, aby konkrétna svedecká výpoveď bola realizovaná v súlade s legitímnymi\nočakávaniami právneho poriadku. Bolo možné využiť uloženie poriadkovej pokuty (§ 53\nOSP, § 102 CSP) alebo v extrémnom prípade uvažovať aj o podaní trestného oznámenia\npre podozrenie zo spáchania trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346\nzákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nzákon“) alebo trestného činu pohŕdania súdom podľa § 343 Trestného zákona.\n70. K argumentu odporcu, odkazujúc na uznesenie ústavného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. III. ÚS 399/2015, tam ústavný súd v uznesení z 18. augusta 2015\nskutočne riešil otázku BSM, no uvedené rozhodnutie nie je možné aplikovať na prípad\nsťažovateľky. V predmetnom konaní ústavný súd uviedol: „Ústavný súd v tejto súvislosti\npoukazuje na primárnu úlohu všeobecných súdov vykladať a aplikovať právne predpisy\nvrátane predpisov Občianskeho zákonníka týkajúcich sa bezpodielového spoluvlastníctva\nmanželov a na úlohu najvyššieho súdu zabezpečovať v rámci procesne prípustných možností\njednotnosť rozhodovacej činnosti. Ústavný súd nemá právomoc nahradzovať činnosť\nvšeobecných súdov pri výklade a aplikácii inštitútov súkromného práva, ak tieto nemajú\nústavnoprávne dôsledky. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľky ústavný súd\npreto neposudzoval, či je správny výklad, podľa ktorého je obchodný podiel ako predmet\nprávnych vzťahov súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ani to, v akom\nrozsahu môže jeden z manželov napádať námietkou relatívnej neplatnosti právne úkony\ndruhého manžela, ktorý uskutočnil ako spoločník v obchodnej spoločnosti. Ústavný súd\nmohol pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmať iba to, či napadnutým rozsudkom\nkrajského súdu mohli byť porušené základné práva označené v petite sťažnosti, a v súvislosti\ns tým najmä to, či výklad použitý krajským súdom nie je zjavne neodôvodnený alebo\narbitrárny, a teda či je ešte z ústavného hľadiska udržateľný.“ K týmto záverom sa,\nsamozrejme, ústavný súd v plnom rozsahu hlási, no v prípade sťažovateľky ústavný súd\nnevidí pochybenie v nesprávnej aplikácii hmotnoprávnej normy, ale v zásadných\nprocesných pochybeniach, ktoré mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej.\n22\n\n71. Rovnako ústavný súd nesúhlasí so záverom krajského súdu o tom, že utratené\npeniaze za trvania manželstva en bloc nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM.\nZ dokazovania jednoznačne vyplynulo, že žalovaný žil so svojou novou partnerkou\na aj spoločne hospodárili. V zmysle § 150 Občianskeho zákonníka platí, že každý\nz manželov je okrem iného povinný nahradiť to, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo\nna jeho ostatný majetok. V tejto súvislosti by sa situácia mohla reálne zmeniť v prípade,\nak by sa zistilo, že na zakúpenie niektorého zo sporných bytov sa použili spoločne\nnadobudnuté prostriedky pochádzajúce z BSM, prípadne ich časť. Uvedenému ale v rámci\ndokazovania pozornosť venovaná nebola a ako už ústavný súd uviedol, ide v pomere k mase\nBSM o nezanedbateľné prostriedky, o ktorých sťažovateľka tvrdí, že ich bývalý manžel\npo odchode zo spoločnej domácnosti minul s novou partnerkou na vlastné potreby.\n72. Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.\nV zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu platí, že zásada rovnosti strán v procese\nsa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného\npostavenia subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje občianskoprávny súd\n(PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02, IV. ÚS 35/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno\nrozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka\nspravodlivého procesu v sebe obsahuje aj zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať\nrovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej\nvýhody voči protistrane (m. m. IV. ÚS 35/02). Obsah práva rovnosti ako jedného\nz určujúcich ústavnoprávnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom,\nže všetci účastníci občianskeho súdneho konania majú rovnaké procesné práva a povinnosti,\nktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok bez zvýhodnenia alebo\ndiskriminácie niektorej z procesných strán (IV. ÚS 159/05).\n73. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené skutočnosti dospel k záveru o porušení\nzákladných práv sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a na rovnosť\npodľa čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu.\n23\n\nV.2 K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 19\nods. 1 ústavy rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 Co 516/2015 z 12. októbra 2016\n74. Rozsudok krajského súdu sp. zn. 1 Co 516/2015 z 12. októbra 2016 sa týkal vo\nsvojom predmete konania o vyporiadanie BSM. Ústavný súd konštatuje, že jazyk a prístup\nsporových strán (vrátane sťažovateľky) v konaní pred všeobecnými súdmi bol vcelku ostrý\na aj neprimeraný. V tejto súvislosti bolo namietanie práva na zachovanie ľudskej\ndôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena zo strany sťažovateľky\nneadekvátne.\n75. Ústavný súd sa ani z replík po prijatí veci na ďalšie konanie relevantne\nnedozvedel, akým ústavne nekonformným spôsobom malo dôjsť k porušeniu čl. 19 ods. 1\nústavy. Ústavný súd má síce vedomosť, že medzi sťažovateľkou, jej blízkymi osobami\na žalovaným prebiehalo viacero súdnych a správnych konaní a niektoré sa týkali aj ochrany\nosobnosti, porušenie čl. 19 ods. 1 ústavy napadnutým rozsudkom krajského súdu\nnezaznamenal.\n76. Z uvedených dôvodov v tejto časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.\nV.3\n\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\npráva\n\nsťažovateľky\n\npodľa\n\nčl.\n\n13\n\ndohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 Co 516/2015 z 12. októbra 2016\n77. Napadnutý rozsudok krajského súdu implikuje aj porušenie práva sťažovateľky\nna účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru. V súvislosti s namietaným porušením\nčl. 13 dohovoru ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej z čl. 13\ndohovoru vyplýva pre fyzické osoby a právnické osoby procesné právo akcesorickej povahy\nmať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom v prípade porušenia\nostatných ľudských práv chránených dohovorom (III. ÚS 38/05, II. ÚS 99/2011,\nI. ÚS 431/2019).\n\n24\n\n78. Článok 13 dohovoru teda zakotvuje povinnosť samotnej existencie opravného\nprostriedku a jeho dostupnosť pre sťažovateľku na vnútroštátnej úrovni pre prípad porušenia\nzákladných práv. Uplatňovanie práva vyplývajúceho z čl. 13 dohovoru musí nadväzovať\nna aspoň obhájiteľné tvrdenie (arguable claim) o porušení iného práva chráneného\ndohovorom (napr. rozhodnutie vo veci Silver a ostatní proti Spojenému kráľovstvu\nz 25. 3. 1983). Článok 13 dohovoru sa tak vzťahuje iba na prípady, v ktorých sa\njednotlivcovi podarí preukázať pravdepodobnosť tvrdenia, že sa stal obeťou porušenia\npráv garantovaných dohovorom (Boyle a Rice proti Spojenému kráľovstvu, rozsudok\nz 27. 4. 1988, séria A, č. 131).\n79. Sťažovateľka nielen tvrdila porušenie práva, ale jeho porušenie aj úspešne\npreukázala (bod V.3), a preto ústavný súd vzhľadom na judikatúru spomenutú\nv predchádzajúcom bode vyhovel ústavnej sťažnosti sťažovateľky vo vzťahu k porušeniu\nčl. 13 dohovoru.\nVI.\nZáver\nVI.1 K bodu 1 výrokovej časti nálezu\n80. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd\nv napadnutom rozsudku nezohľadnil citované východiská ochrany základných práv\na slobôd, preto jeho prístup pri rozhodovaní o podanom odvolaní sťažovateľky proti\nrozsudku okresného súdu nemožno hodnotiť inak ako taký, ktorý odporuje obsahu\nzákladných práv zaručených čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva na zaručeného čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n81. Napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu základných práv\nsťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\npreto ústavný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu\n\n25\n\nzodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nnajvyššiemu súdu na ďalšie konanie (body 1 a 2 výroku tohto nálezu).\nVI.2 K bodu 2 výrokovej časti nálezu\n82. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah.\n83. V súlade s § 133 ods. 2 prvou vetou zákona o ústavnom súde ústavný súd zruší\nrozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa.\n84. Podľa § 133 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.\n85. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n86. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n87. Úlohou krajského súdu preto bude opätovne rozhodnúť o odvolaní sťažovateľky,\nmajúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nje kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním\nprejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel\npríslušných zákonných ustanovení.\n\n26\n\nVI.3 K bodu 3 výrokovej časti nálezu\n88. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa\nporušili, aj primerané finančné zadosťučinenie (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 135 zákona\no ústavnom súde).\n89.\n\nSťažovateľka\n\nv\n\nsťažnosti\n\nžiadala\n\no\n\npriznanie\n\nprimeraného\n\nfinančného zadosťučinenia v sume 20 000 €. Požadovaná suma finančného zadosťučinenia\napriórne evokuje záujem sťažovateľky kompenzovať prostredníctvom konania na ústavnom\nsúde svoju povinnosť plniť uloženú zo strany všeobecných súdov.\n90. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína aj to, že v konaní vedenom\npod sp. zn. II. ÚS 829/2014 bolo sťažovateľke nálezom z 20. mája 2015 priznané finančné\nzadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur).\n91. Ústavný súd uvádza, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané finančné\nzadosťučinenie\n\npodľa\n\nčl.\n\n127\n\nods.\n\n3\n\nústavy\n\nv\n\nžiadnom\n\nrozsahu\n\nnijakým\n\nspôsobom nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje\nv konaní o namietanom porušení práva. V súvislosti s uvedeným považuje ústavný súd\nza dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať primerané finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 127 ods. 3 ústavy sťažovateľovi, ktorého sťažnosti vyhovie v merite veci,\nnie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési odškodnenie, ale má len akcesorickú\npovahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je autonómnym prvkom\nním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom pre domáhanie sa tejto ochrany.\nTakýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne základné právo sťažovateľa\na prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty (I. ÚS 235/03, I. ÚS 112/07,\nI. ÚS 203/09, I. ÚS 496/2013).\n92. Sťažovateľka ďalej v ústavnej sťažnosti požiadala ústavný súd o priznanie\nnáhrady trov konania.\n93. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže\nv odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému\n27\n\núčastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu\ntrovy konania.\n94. Vzhľadom na právne závery ústavného súdu uvedené v bodoch 51, 52 a 58\ntohto nálezu, prihliadajúc aj na neúspešnú časť návrhu [bod V.2, bod 2 výroku uznesenia\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 135/2020 z 15. 4. 2020], ústavný súd sťažovateľke náhradu\ntrov konania nepriznal (bod 3 výroku nálezu) napriek tomu, že vyslovil porušenie jej\nzákladných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 3 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu, napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n95. Ústavný súd po zohľadnení prevažného neúspechu sťažovateľky, čo sa týka\nuplatnených práv a ich porušovateľov, pristúpil k tomu, že náhradu trov konania\nsťažovateľke nepriznal.\nVII.\n96. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného\nsúdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. augusta 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania", "prostriedky procesnej obrany", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "konanie-procesný postup", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "konanie-rovnosť účastníkov súdneho konania", "prostriedky procesnej obrany", "dokazovanie-opomenutie dôkazov (nevykonanie dôkazov)", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces", "spoluvlastníctvo-bezpodielové spoluvlastníctvo manželov", "konanie-procesný postup", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "1Co/516/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4fd78cde-766a-47fc-917f-f44a8b4b5131", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.147.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 147/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 147/2020 z 30. 6. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-06-30", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.147.2020.2"}, {"guid": "ussr:c3c9434f-f8a7-4b89-a06b-a94306c3ada5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 431/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 431/2019 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.431.2019.2"}, {"guid": "ussr:a4a6d583-3b5a-42e0-a530-9571f1d951dd", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.399.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2015 z 18. 8. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-08-18", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.399.2015.1"}, {"guid": "ussr:6dbfe069-637d-4e85-a1b9-7a86091994ba", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.829.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 829/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 829/2014 z 20. 5. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-05-20", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.829.2014.1"}, {"guid": "ussr:483d1f6b-c7dd-4029-941b-39d73d9ea190", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 496/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 496/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:483d1f6b-c7dd-4029-941b-39d73d9ea190"}, {"guid": "ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2012 z 14. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-14", "citacie_n": 173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9e7e44bf-3cd8-40f4-8473-ecff08c725df"}, {"guid": "ussr:1b91bb72-a86a-4f77-b06b-c9f71caafbd8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 99/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 99/2011 z 24. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-24", "citacie_n": 42, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1b91bb72-a86a-4f77-b06b-c9f71caafbd8"}, {"guid": "ussr:c2cd5ad1-67b1-45b9-9ba6-806456c71388", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 203/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 203/09 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 45, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2cd5ad1-67b1-45b9-9ba6-806456c71388"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:93617687-b2cf-47ca-a699-2f2483a23068", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 112/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/07 z 22. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-22", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:93617687-b2cf-47ca-a699-2f2483a23068"}, {"guid": "ussr:accd59cd-40a0-46e7-bb5a-59b271d02507", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:accd59cd-40a0-46e7-bb5a-59b271d02507"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 38/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 38/05 z 16. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-16", "citacie_n": 216, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a26c92fb-40a3-48f2-a4ed-26a09e84f358"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 235/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 235/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 181, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b70788e6-08fa-4a80-be48-57044d9e7c73"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 52/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 52/03 z 12. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-12", "citacie_n": 1125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89b37383-be9c-4e73-a70e-9ca9cb110320"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/02 z 26. 9. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-09-26", "citacie_n": 1024, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49009b12-3a39-4f1c-a4d9-91902c5fb3da"}, {"guid": "ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 121/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 121/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6a779e2a-cd69-4c7e-b485-c9951e68a844"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:329dfe7d-e8c0-4f1d-905e-7dfad57b9d0a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.423.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 423/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 423/2025 z 6. 8. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-08-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.423.2025.1"}, {"guid": "ussr:b711202d-02bb-4428-9c64-000f621fb252", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:2.US.188.2024.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 188/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 188/2024 z 11. 6. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-06-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:2.US.188.2024.2"}, {"guid": "dc8cbfe2-d381-4abd-9c06-f36ce06d364f:b4874765-d3d4-40cd-805e-f65487e9088d", "ecli": "ECLI:SK:OSPP:2025:8720203198.27", "spisova_znacka": "9C/43/2020", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Poprad sp. zn. 9C/43/2020 z 10. 10. 2025", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2025-10-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSPP:2025:8720203198.27"}]}