{"guid": "ussr:3fc263c0-3f65-496a-89fb-8556f0bd442b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 143/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 143/2020 z 4. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 4. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 143/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-04", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3fc263c0-3f65-496a-89fb-8556f0bd442b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.143.2020.2/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nIII. ÚS 143/2020-26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského a sudcov Ivana Fiačana\na Petra Straku\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\nprerokoval\n\n,\n\nprijatú\n\nústavnú\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátkou JUDr. Michaelou Pagáčikovou, Radlinského 47, Dolný Kubín,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov\n\npodľa\n\nčl.\n\n48\n\nods.\n\n2\n\nÚstavy\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\na jej\n\npráva\n\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní\nvedenom pod sp. zn. 11 C 10/2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 C 10/2018 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 C 10/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom\n\npäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právnej\nzástupkyne JUDr. Michaely Pagáčikovej, Radlinského 47, Dolný Kubín, do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri centov) na účet\njej právnej zástupkyne JUDr. Michaely Pagáčikovej, Radlinského 47, Dolný Kubín,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania okresného súdu a argumentácia sťažovateľky\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 143/2020-10 z 15. apríla 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\nOkresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 C 10/2018 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\n2. Napadnuté a konanie bolo začaté 8. marca 2018, keď sťažovateľka podala žalobu\no vyporiadanie\n\nbezpodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nmanželov.\n\nSťažovateľka\n\nzaslala\n\n3. septembra 2018 k vyjadreniu žalovaného – bývalého manžela písomné vyjadrenie a tento\núkon bol posledným úkonom v konaní. Zo strany súdu nenasledovali žiadne úkony\nsmerujúce k prejednaniu veci, resp. k meritórnemu rozhodnutiu.\nSťažovateľka v ústavne sťažnosti podanej na ústavnom súde 16. marca 2020 uvádza,\nže „pristúpila k podaniu žaloby po zrelej úvahe, nakoľko sa s bývalým manželom dlhšiu\ndobu od zániku manželstva nedokázali dohodnúť na vyporiadaní bsm, pričom pre fyzické\nnásilie zo strany manžela bola sťažovateľka nútená opustiť spolu s troma mal. deťmi\nspoločnú domácnosť – spoločný rodinný dom.\nOd momentu opustenia spoločnej domácnosti žalovaný (bývalý manžel sťažovateľky)\nbezdôvodne prestal participovať na uhrádzaní nákladov na spoločný hypotekárny úver,\nprestal prispievať na úhradu nákladov za energie a ďalšie služby spojené s užívaním\nspoločného rodinného domu a dokonca prestal uhrádzať riadne a včas výživné pre všetky tri\nspoločné mal. deti, na základe čoho sa sťažovateľka dostala do nezávideniahodnej situácie,\nkedy s troma mal. deťmi prakticky nemá vyriešenú bytovú otázku, do spoločného rodinného\ndomu sa odmieta vrátiť pre násilné správanie bývalého manžela, avšak ako solidárny\nspoludlžník je neustále povinná hradiť 100 % nákladov hypotekárneho úveru a tiež náklady\nsúvisiacich so spoločným rodinným domom, keďže bývalý manžel tieto svoje povinnosti\nodmieta plniť.\nPre neúnosnosť celej situácie sťažovateľka opakovane zasielala písomné urgencie\nOkresnému súdu Námestovo, aby vo veci začal konať – sťažovateľka písomne opakovane\nžiadala Okresný súd Námestovo o informácie o stave konania o vytýčenie pojednávania\ndňa 16. 9. 2019 a dňa 10. 1. 2020.\nOpakované žiadosti sťažovateľky však ostali bez odozvy a cca 2 roky od podania\nžaloby (8.3.2018) prvostupňový súd ani len nevytýčil termín prvého pojednávania, resp.\nod podania žaloby bol prvostupňový súd vo veci absolútne pasívny... sťažovateľka sa\ndňa 3. 2. 2020 obrátila so sťažnosťou pre nečinnosť súdu a nedôvodné prieťahy v konaní\naj na predsedníčku súdu, sťažovateľke vzniká ťažko napraviteľná ujma súvisiaca\ns prežívaním dlhodobého stavu právnej neistoty a zvýšenej miery stresu, ako aj zvýšenej\nmiery sklamania a nedôvery v právny systém, kedy už sťažovateľka prestáva veriť že sa jej\n3\n\npodarí docieliť spravodlivosť a dočká sa ochrany svojich práv. Sťažovateľka už prestáva\nveriť, že sa jej podarí docieliť spravodlivosť a v dohľadnej doby sa dočká ochrany svojich\nporušených práv. Považujeme za neprípustné, aby v právnom štáte, kde by mal platiť\nprincíp právnej istoty a právo na spravodlivý proces bez zbytočných prieťahov, súd\nnedokáže právoplatným rozhodnutím definitívne ukončiť konanie začaté ešte marci 2018\nresp. súd v tomto konaní nedokázal ani len vytýčiť prvý termín pojednávania...“.\n3. Sťažovateľka na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd vydal\nnález, ktorým by deklaroval porušenie jej základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 10/2018, prikázal okresnému súdu konať\nbez zbytočných prieťahov a uložil mu zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie\nv celkovej výške 3 000 € a nahradiť trovy konania 375,24 eur všetko na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľky JUDr. Michaely Pagáčikovej do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nnálezu.\nII.\nVyjadrenie odporcu a replika sťažovateľky\n4. Ústavný súd 7. mája 2020 vyzval predsedníčku okresného súdu na vyjadrenie\nk podanej ústavnej sťažnosti. Vo vyjadrení okresného súdu sp. zn. Spr 197/20\nzo 14. mája 2020 (ďalej aj „vyjadrenie predsedníčky súdu“) predsedníčka súdu potvrdzuje\ntvrdenia sťažovateľky, že okresný súd od septembra 2018 do marca 2020 nevykonal vo veci\nžiaden procesný úkon, ktorý by smeroval k meritórnemu rozhodnutiu . Dopĺňa, že uvedené\nbolo zapríčinené najmä odchodom zákonnej sudkyne na materskú dovolenku a následnou\nzmenou zákonného sudcu. Pojednávanie bolo nariadené na 28. apríl 2020, avšak\nneuskutočnilo sa v dôsledku prijatých epidemiologických opatrení príslušných správnych\norgánov. Predsedníčka súdu uvádza, že „V súčasnosti nie je vo veci nariadené pojednávanie\nz dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie...\n\n4\n\n... Na základe sťažnosti žalobkyne doručenej súdu dňa 10. 2. 2020 (1SprS/11/2020)\nsom po zistení, že vo veci sa nekoná plynulo a bezprieťahovo, nariadila dňa 3. 3. 2020\ndohľad v pravidelných trojmesačných lehotách, ktorého cieľom je zabezpečiť plynulosť\nkonania, kde tento dohľad je pravidelne vykonaný...“.\nPredsedníčka súdu súhlasila s upustením od ústneho pojednávania.\n5. Ústavný súd listom z 2. júna 2020 zaslal právnej zástupkyni sťažovateľky\nvyjadrenie predsedníčky okresného súdu na vedomie s možnosťou vyjadriť sa. Právna\nzástupkyňa sťažovateľky v replike uviedla, že sťažovateľka zotrváva na obsahu ústavnej\nsťažnosti. Vo vzťahu k argumentom zahrnutým vo vyjadrení predsedníčky súdu uviedla, že\nz ľudského hľadiska chápe objektívne okolnosti, ktoré zapríčinili prieťahy v konaní,\nno podľa jej tvrdení dochádza k prieťahom na okresnom súde: «... dlhodobo a vo väčšom\npočte... Samotný argument, že na súde sú personálne problémy sám o sebe nevysvetľuje\nobdobie viac ako dva roky trvajúcej nečinnosti súdu, či nekonzistentnú až nesystematickú\nčinnosť súdu. Zároveň nám nie je jasné, pokiaľ súd má vedomosť, že vo viacerých\nkonaniach dochádza k prieťahom, nakoľko na súde sú možno stovky živých spisov, ktoré\n„čakajú“ na vybavenie, prečo neboli vykonané primerané opatrenia aby sa takémuto\nnežiaducemu stavu zabránilo resp. predchádzalo. V rámci zefektívnenia fungovania\nsúdnictva je potrebné takýto stav riešiť a nie mu dlhé roky nečinne prihliadať...\n... Skutočnosť, že bol termín pojednávania zrušený, nám však porušovateľ Okresný\nsúd Námestovo nijakým spôsobom neoznámil...\n... vieme pochopiť argument súdu, že pre pandémiu COVID 19 došlo k zrušeniu\ntermínu pojednávania, resp. že pojednávanie bolo nutné zrušiť pre ochranu verejného\nzdravia a že sa jednalo o „vis maior“ avšak nedokážeme pochopiť, ako môže súd konať tak\nnesystematicky, že najskôr poučí strany sporu o vytýčení termínu pojednávania avšak\nnásledne „zabudne“ poučiť strany sporu o jeho zrušení...\n... Zároveň však nemožno konštatovať, že by celé obdobie cca 2 rokov trvajúcej\nnečinnosti súdu bolo možné vysvetliť v súvislosti s pandémiou COVID 19, ktorá nastala\nod polovice marca 2020 a teda aj keby sme zohľadnili, že v období od vyhlásenia núdzového\nstavu súd objektívne nemohol vo veci konať, nemožno pandémiou COVID 19 vysvetliť celé\nobdobie nečinnosti súdu...\n5\n\n... Zároveň poukazujeme, že v danom prípade sťažovateľka ako účastníčka konania\nnijakým\n\nspôsobom\n\nneprispela\n\nk prieťahom v konaní\n\nsvojim\n\nkonaním\n\nči svojou\n\nnečinnosťou...»\nPrávna zástupkyňa takisto vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania\nvo veci prijatej sťažnosti.\n6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil\nod ústneho pojednávania, pretože s ohľadom na predmet konania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\na Európskeho súdu pre ľudské práva\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa § 122 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť môže podať osoba, ktorá\ntvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené jej\nzákladné práva a slobody.\n9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho\nzáležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejedaná nezávislým\n\n6\n\na nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n10. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a obsahom\npráva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno\nvidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto vyplýva, že právne\nvýchodiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,\nsú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\n11. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je účelom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote) v jeho všeobecnom\npoňatí odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia príslušného štátneho orgánu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, I. ÚS 55/97,\nI. ÚS 57/97, I. ÚS 10/98, I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 12/01, I. ÚS 89/02, I. ÚS 47/03,\nIV. ÚS 59/03, IV. ÚS 205/03). Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna\nneistota osoby neodstráni. Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n(v primeranej lehote) sa splní až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa\nosoba domáha odstránenia právnej neistoty týkajúcej sa svojich práv (pozri napr.\nII. ÚS 26/95, I. ÚS 47/96, II. ÚS 22/96, II. ÚS 48/96, I. ÚS 55/97, I. ÚS 57/97, I. ÚS 92/97\na I. ÚS 10/98). Ústavný súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil, že čl. 48 ods. 2 ústavy\nv relevantnej časti ustanovuje imperatív, ktorý platí pre všetky súdne konania a ktorý\nvyjadruje predovšetkým záujem o to, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,\nv ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu, pretože jeho predlžovanie sa\nmôže\n\nv\n\nkonečnom\n\ndôsledku\n\nprejaviť\n\nako\n\nodmietnutie\n\nvýkonu\n\nspravodlivosti\n\n(PL. ÚS 25/01).\n12. Ústavný súd teda akcentuje, že pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich\nporušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nvychádza zo svojej konštantnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej\nneistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných\n7\n\nprieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne\ndosiahnuť právoplatným rozhodnutím“ (III. ÚS 127/03). Základnou povinnosťou súdu\na sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr\nodstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho\nrozhodnutie.\n13. Základné právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a v primeranej\nlehote patrí k tým právam, ktoré zásadným spôsobom spolupodmieňujú spoločnosťou\nvnímaný stupeň právnej istoty a jeho dodržiavanie je jednou zo záruk posilňovania dôvery\nobčanov v právo a justíciu. Obsah právneho poriadku musí byť rovnako záväzný\npre občanov aj pre štát, a to nielen vo svojej abstraktnej podobe, ale predovšetkým\nkonkrétne\n\npri\n\nvýkone\n\nsúdnej\n\nmoci\n\n(nález\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nČeskej\n\nrepubliky\n\nsp. zn. IV. ÚS 193/03 z 15. 10. 2003).\n14. Ústavný súd nie je súčasťou súdnej sústavy a neprislúcha mu právo dozoru nad\nrozhodovacou činnosťou všeobecných súdov. Do rozhodovacej činnosti súdov je v konaní\no sťažnosti podľa čl. 127 ústavy ústavný súd oprávnený zasiahnuť iba vtedy, ak boli ich\nkonaním alebo nadväzujúcim rozhodnutím porušené ústavou zaručené základné práva\na slobody sťažovateľa.\n15. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade\nbolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu\npodľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup\nsúdu (I. ÚS 41/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03, III. ÚS 247/03,\nIV. ÚS 272/04). Teda záver o tom, či dĺžka konania je ešte primeraná a či už nie je, možno\nformulovať vždy s ohľadom na faktory, ktorými bolo konanie bezprostredne ovplyvnené,\npričom pri posudzovaní dôvodnosti tvrdenia o porušení základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (rovnako tak aj pri práve\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) je nutné\n8\n\nku každej veci pristupovať individuálne a zvažovať, či s ohľadom na okolnosti prípadu ide\no prieťahy neodôvodnené, t. j. či sú pričítateľné súdu. Toto právo totiž nie je dotknuté,\nak sú prieťahy spôsobené výlučne konaním účastníka, prípadne ak ide o vec, keď dĺžka\nkonania zodpovedá jej zložitosti. V takých prípadoch trvanie konania istú dobu spravidla\nnie je nedôvodné a potreba zásahu ústavného súdu nie je daná. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ,,ESĽP“) ústavný súd prihliada aj na predmet\nsporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa [Comingersoll\nS.A. (Veľká komora), Sürmeli proti Nemecku (Veľká komora), Záborský a Šmáriková proti\nSlovenskej republike, rovnako tak aj I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02,\nIV. ÚS 187/07)]. Naostatok aj ESĽP vo svojich rozhodnutiach (rozsudok ESĽP vo veci\nH. proti Francúzsku z 24. 10. 1989, rozsudok ESĽP vo veci Katte Klitsche de la Grange\nproti Taliansku z 27. 10. 1994 a rozsudok ESĽP vo veci Scordino proti Taliansku č. 1\nz 29. 3. 2006) viackrát vyzdvihol dôležitosť správy súdnictva bez prieťahov, ktoré môžu\nohroziť jeho účinnosť a dôveryhodnosť.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\nIV.1 Právna a faktická zložitosť veci\n16. Pokiaľ ide o zložitosť prípadu, môžeme hovoriť o skutkovej alebo právnej\nzložitosti. Môže ísť napríklad o vec, v ktorej vystupuje viacero strán (rozsudok ESĽP\nvo veci H. proti Spojenému kráľovstvu z 8. 7. 1987) alebo v ktorej je potrebné zabezpečiť\nrôzne dôkazy [rozsudok ESĽP vo veci Humen proti Poľsku (Veľká komora) z 15. 10. 1999].\nZložitosť prípadu môže taktiež súvisieť s prítomnosťou medzinárodného prvku (rozsudok\nESĽP vo veci Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968). Z judikatúry ústavného súdu ďalej\nvyplýva, že skutkovo a právne zložité je iba také konanie, ktoré si na posúdenie skutočností,\nna ktoré treba odborné znalosti, vyžaduje ustanovenie znalca s osobitnými odbornými\nznalosťami, resp. spoluprácu znalca s inými odborníkmi – konzultantmi (IV. ÚS 28/05).\n\n9\n\n17. Predmetné konanie sa týka vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva\nbývalých manželov. Takéto spory možno spoľahlivo zaradiť pod bežnú rozhodovaciu\nagendu. Napadnuté konanie nepredstavuje zložitú vec po právnej ani skutkovej stránke.\nIV.2 Správanie účastníka konania\n18. Správanie strany v konaní je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní\npred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd, vychádzajúc\nz ústavnej sťažnosti a jej príloh, nezistil pochybenia na strane sťažovateľky, ktoré by mohli\nzapríčiniť prieťahy v napadnutom konaní okresného súdu.\nIV.3 Postup okresného súdu v napadnutých konaniach\n19.1 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, je postup súdu v napadnutom konaní.\n19.2 Prehľad vo veci vykonaných úkonov podľa vyjadrenia predsedníčky okresného\nsúdu:\n- 12. marca 2018 – doručená žaloba o vyporiadanie BSM,\n- 13. júna 2018 – okresný súd zaslal žalovanému žalobu na vyjadrenie,\n- 17. júla 2018 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného ,\n- 3. septembra 2018 – súdu bolo doručené vyjadrenie žalobkyne,\n- 17. októbra 2018 – súdu bolo doručené vyjadrenie žalovaného,\n- 2. apríla 2019 – vec bola pridelená zastupujúcemu sudcovi z dôvodu odchodu\nzákonnej sudkyne na materskú dovolenku,\n- 28. apríla 2020 – malo sa konať pojednávanie, ktoré bolo zrušené z dôvodu\nepidemiologických opatrení príslušných správnych orgánov.\n\n10\n\n19.3 Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh a súdneho spisu zistil,\nže okresný súd, ktorý vo veci koná od 12. marca 2018, dosiaľ konanie právoplatne\nneukončil. Ústavný súd zistil v napadnutom konaní nečinnosť zo strany okresného súdu\nod 17. októbra 2018, keď bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, do 2. apríla 2019,\nkeď bola vec pridelená zastupujúcemu sudcovi v súvislosti s odchodom zákonnej sudkyne\nna materskú dovolenku. Okresný súd bol nečinný aj od 2. apríla 2019 do 28. apríla 2020,\nkeď sa malo konať prvé pojednávanie, no z objektívnych dôvodov bolo zrušené. Nečinnosť\nokresného súdu predstavuje spolu približne 1 rok a 6 mesiacov, a to je už časový úsek,\nktorý má povahu zbytočného prieťahu.\n19.4 Napadnuté konanie sa síce týka bežnej rozhodovacej praxe súdov,\nno pre sťažovateľku je jeho význam umocnený tým, že jej boli po právoplatnosti rozsudku\no rozvode manželstva zverené do starostlivosti tri maloleté deti. Predmetné konanie pre ňu\nz uvedeného dôvodu nadobúda charakter osobitosti s ohľadom na okolnosti prezentované\nv jej žalobe o vyporiadanie BSM.\n19.5 Vzhľadom na tento záver ústavný súd konštatuje, že okresný súd v napadnutom\nkonaní porušil základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru.\n20. V kontexte okolností veci ústavný súd dôrazne akcentuje, že otázka množstva\nvecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre\nposúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00,\nI. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 55/02, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03, III. ÚS 399/2011).\nNadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť,\nže Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet\nsudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie\nsvojej právnej neistoty, nemôžu byť\n\ndôvodom\n\nna zmarenie uplatnenia práva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát\nzodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní\n11\n\n(I. ÚS 127/04, II. ÚS 311/06, rovnako tak aj ÚS ČR IV. ÚS 392/2005, IV. ÚS 358/1998).\nJe úlohou štátu nastaviť si svoj právny systém takým spôsobom, aby boli súdy schopné\nzaručiť každému právo rozhodnutie v primeranej lehote (rozsudok Veľkej komory vo veci\nSürmeli proti Nemecku z 8. 6. 2006, sťažnosť č. 75529/01, bod 129). Chronické,\nresp. dlhotrvajúce preťaženie súdov nemôže ospravedlniť neprimeranú dĺžku konania\n(rozsudok ESĽP vo veci Probstmeier proti Nemecku z 1. 6. 1997, sťažnosť č. 20950/92,\nbod 64).\nV.\nZáver\nV.1 K bodu 1 výroku nálezu\n21.1 V zmysle § 133 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré\nustanovenia ústavy, ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým\nprávoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva\na slobody.\n21.2 Ústavný súd na základe vykonaného posúdenia (bod IV odôvodnenia) dospel\nk záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlo k porušeniu základného\npráva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV.2 K bodu 2 výroku nálezu\n22.1 V zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím\nrozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli\nporušené práva alebo slobody podľa odseku 1 a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný\nzásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd\nmôže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n12\n\n22.2 Podľa § 133 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej sťažnosti\nvyhovie môže a) prikázať, aby ten kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou\nnečinnosťou, vo veci konal.\n22.3 Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd v napadnutom konaní dosiaľ\nprávoplatne nerozhodol, ba ani neuskutočnil pojednávanie, prikázal ústavný súd podľa\nčl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému\nsúdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov.\nV.3 K bodu 3 výroku nálezu\n23.1 Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n23.2 Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(I. ÚS 15/02, III. ÚS 10/02, III. ÚS 17/02, I. ÚS 257/08, III. ÚS 45/2012, IV. ÚS 132/2012,\nI. ÚS 70/2012).\n23.3 Sťažovateľka požiadala o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške\n3 000 €. V napadnutom konaní vykazoval okresný súd nečinnosť približne 1 rok\na 6 mesiacov. Ústavný súd však zobral do úvahy opatrenia predsedníčky súdu, ktorými sa\nmala zabezpečiť plynulosť a efektívnosť napadnutého konania.\n23.4 Vzhľadom na dĺžku prieťahu v napadnutom konaní a vychádzajúc zo svojej\njudikatúry (IV. ÚS 535/2013, I. ÚS 582/2015, I. ÚS 54/2016, I. ÚS 760/2016,\nI. ÚS 611/2017, IV. ÚS 21/2018, I. ÚS 44/2018, IV. ÚS 95/2018, I. ÚS 341/2018,\nIII. ÚS 187/2018, IV. ÚS 64/2020) priznal ústavný súd v popísanej situácii sťažovateľke\n13\n\nsumu primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 €, ktorú považoval vzhľadom\nna okolnosti veci a význam meritórneho rozhodnutia okresného súdu pre sťažovateľku\nza primeranú, a vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (výrok 5).\nV.4 K bodu 4 výroku nálezu\n24.1 Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n24.2 Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia\nadvokátom, pozostávajúce z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby vykonané\nv roku 2020, pozostávajúce z prevzatia a prípravy zastupovania vrátane prvej porady\na z písomného podania sťažnosti ústavnému súdu. Vychádzal pritom z vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“). Podľa § 11 ods. 2 v spojení s § 3 ods. 1 vyhlášky je odmena advokáta\n(základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby vykonaný\nv roku 2020 1/6 z výpočtového základu (1 062 €), čo predstavuje za jeden úkon právnej\nslužby odmenu v sume 177 € a 10,62 € režijný paušál, v celkovej súhrnnej sume 187,62 €.\nZ týchto dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto\nnálezu.\n25. S poukazom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, sa pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumie jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. augusta 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n14", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/10/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5548292e-9efe-4667-b239-743f2348b06c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.64.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 64/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 64/2020 z 26. 5. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-05-26", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.64.2020.2"}, {"guid": "ussr:b0f46369-13ed-44bb-9c6a-00efc3acf9d6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.341.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 341/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 341/2018 z 14. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-14", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.341.2018.2"}, {"guid": "ussr:b17961e8-30a6-4f33-a998-d40db03df6e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 187/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 187/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 101, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.187.2018.2"}, {"guid": "ussr:63e4051a-e67c-4c41-b886-18bc2c9f58fc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.44.2018.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 44/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/2018 z 25. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-25", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.44.2018.2"}, {"guid": "ussr:47e77397-124e-4928-9a7a-346f61910ee7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.95.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 95/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 95/2018 z 19. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-19", "citacie_n": 94, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.95.2018.2"}, {"guid": "ussr:57a20b5e-2de8-498b-8ca8-6d146d011072", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.611.2017.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 611/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 611/2017 z 18. 4. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-04-18", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.611.2017.2"}, {"guid": "ussr:bbafe588-ebb2-4dd9-97cd-b459711ddd53", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 21/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 21/2018 z 22. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.21.2018.2"}, {"guid": "ussr:71378a4a-faf9-4850-b5b0-ed605e3d44aa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.760.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 760/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 760/2016 z 22. 3. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-03-22", "citacie_n": 158, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.760.2016.2"}, {"guid": "ussr:034e885d-003d-4b6d-bc70-32a35c3bcca0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 54/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 54/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.54.2016.2"}, {"guid": "ussr:5e19df1c-fdc9-483c-b698-ef4d1365a191", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 582/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 582/2015 z 9. 3. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-03-09", "citacie_n": 256, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.582.2015.2"}, {"guid": "ussr:e9f1f203-edcd-4adf-aa78-f92b438ff82a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 535/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 535/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 182, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f1f203-edcd-4adf-aa78-f92b438ff82a"}, {"guid": "ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 45/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 45/2012 z 1. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-01", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59d9f3c3-3017-4f19-9006-14cccaf2951a"}, {"guid": "ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 132/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 132/2012 z 7. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-07", "citacie_n": 189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386df40d-edd7-4293-8d7e-74a392d1152f"}, {"guid": "ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/2012 z 25. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-25", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc4ee353-7d80-434c-877b-ee196cafe9f8"}, {"guid": "ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 399/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 399/2011 z 22. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-22", "citacie_n": 57, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab82c6df-8c71-4ad8-bd05-43b798e6117b"}, {"guid": "ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 257/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 257/08 z 29. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-29", "citacie_n": 343, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4d6c5968-de80-4f88-9bcb-976283e40cb0"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 311/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 311/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 252, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24248dc2-b655-4a52-afc1-b9b633dfbaff"}, {"guid": "ussr:c678bab1-b476-41ab-8fc4-b71df4d3e087", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/05 z 30. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-30", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c678bab1-b476-41ab-8fc4-b71df4d3e087"}, {"guid": "ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 272/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 272/04 z 12. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-12", "citacie_n": 709, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:235198e1-00b1-4ea9-9c7a-e086c51d0ded"}, {"guid": "ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 127/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 127/04 z 4. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-04", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f9847ef-041a-4600-af99-069b8b8b492b"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 205/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 205/03 z 18. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-18", "citacie_n": 396, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3690c65e-b9af-44f9-8c93-1d978063b7a7"}, {"guid": "ussr:bdcffd1f-4309-4e1a-b219-a04684881706", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 193/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 193/03 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bdcffd1f-4309-4e1a-b219-a04684881706"}, {"guid": "ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 47/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 47/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f382b3bc-f651-4800-af16-2b012738bbce"}, {"guid": "ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 247/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 247/03 z 6. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-06", "citacie_n": 708, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:76553a32-8fe9-4329-9907-2ceb6fc5f1d1"}, {"guid": "ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 89/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/02 z 15. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-15", "citacie_n": 159, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10bdd5b1-c672-40ee-96bb-79b0c1a83edb"}, {"guid": "ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 127/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 127/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 433, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f1468bb-5974-4ed4-a9a8-fa9f68b07eef"}, {"guid": "ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 38/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 38/03 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8076be87-149e-4510-b18d-e69d04603e59"}, {"guid": "ussr:c1037da0-cb00-46fb-806e-d8c6bf182fff", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 300, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c1037da0-cb00-46fb-806e-d8c6bf182fff"}], "citovane_v": []}