{"guid": "ussr:3daa21ea-8669-42c1-b87c-0bb5f42eab56", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 146/2019", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 146/2019 z 2. 4. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 2. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 146/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-04-02", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3daa21ea-8669-42c1-b87c-0bb5f42eab56", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.146.2019.2/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 146/2019-34\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina\nVernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, zastúpeného\n\nobchodnou spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o., Námestie SNP 3, Trnava, v mene\nktorej koná konateľ a advokát JUDr. Ing. Peter Pacalaj, substitučne zastúpenou advokátom\nMgr. Pavlom Gavorníkom, pre namietané porušenie jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 27/2018 z 29. júna 2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu\nv Nitre sp. zn. 11 S 27/2018 z 29. júna 2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11 S 27/2018 z 29. júna 2018\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.\n\n3. Krajský súd v Nitre j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov)\nna účet jeho právneho zástupcu ‒ obchodnej spoločnosti Pacalaj, Palla a partneri, s. r. o.,\nNámestie SNP 3, Trnava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého uznesenia a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 146/2019-16 zo 17. decembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom\nsúde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n11 S 27/2018 z 29. júna 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).\n2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že meritórnym predmetom konania na krajskom\nsúde je preskúmanie a zrušenie rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky\nč. 100039938/2018 z 5. januára 2018, ako aj predošlého a nadväzného rozhodnutia\no vyrubení dane Daňového úradu Nitra, pobočky Komárno č. 101964261/2017\nzo 14. septembra 2017, ktorým správca dane určuje platiteľovi dane z pridanej hodnoty\nrozdiel v sume 43 498,93 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2012,\nv ktorom Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno, nepriznáva nadmerný odpočet v sume\n9 124,39 € a vyrubuje vlastnú daňovú povinnosť v sume 34 374,54 €. Uvedené súdne\nkonanie bolo uznesením krajského súdu sp. zn. 11 S 27/2018 z 2. mája 2018 zastavené\npre nezaplatenie súdneho poplatku. Proti tomuto uzneseniu o zastavení konania podal\n2\n\nsťažovateľ sťažnosť. Krajský súd napadnutým uznesením sťažnosť sťažovateľa zamietol\nako nedôvodnú.\n3. Sťažovateľ je toho názoru, že krajský súd v napadnutom uznesení vychádzal\nz nesprávne zisteného skutkového stavu a nezohľadnil, že vyzval sťažovateľa ako žalobcu\nna úhradu súdneho poplatku vo výške odporujúcej zákonu Slovenskej národnej rady\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a tiež nesprávne právne\nposúdil vec. Súd výzvou z 3. apríla 2018 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku\nvo výške 70 € vyrubeného podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov,\nktorý je prílohou zákona o súdnych poplatkoch. Krajský súd však podľa sťažovateľa\nopomenul zohľadniť, že sadzba súdneho poplatku má byť nižšia o 50 % s poukazom\nna ustanovenie § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, pretože sťažovateľ podal správnu\nžalobu elektronickými prostriedkami.\n4. Na základe uvedených skutočností je sťažovateľ toho názoru, že vo veci boli\nsplnené zákonné podmienky pre zrušenie uznesenia o zastavení konania s poukazom\nna § 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. Keďže tak krajský súd neurobil\na nepokračoval v konaní, ale naopak, vydal napadnuté uznesenie, „konal v rozpore s § 10\nods. 3 Zákona o SP, čím súčasne porušil právo Sťažovateľa na spravodlivý súdny proces\n(konanie) a odňal právo Sťažovateľovi konať pred súdom“.\n5. Krajský súd k výške vyrubeného súdneho poplatku v napadnutom uznesení\nvo vzťahu k argumentácii sťažovateľa uviedol:\n«K výške súdneho poplatku (70,- eur) súd uvádza, že ustanovenie (§ 6 ods. 3 zákona\no súdnych poplatkoch), na ktoré poukazuje žalobca vo svojej sťažnosti, nie je možné\naplikovať na platenie súdneho poplatku za správnu žalobu. Citované ustanovenie vyslovene\npoukazuje na „úkony“ a „konania“, ktoré sa vykonávajú na základe podania podaného\nelektronickými prostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo\nintegrovaného obslužného miesta. Tunajší súd má za to, že správnu žalobu (podľa položky\n10 Sadzobníka súdnych poplatkov) nie je možné subsumovať pod pojem „úkon“ alebo\n„konanie“...»\n\n3\n\n6. Sťažovateľ nesúhlasí s uvedeným odôvodnením krajského súdu, ktoré považuje\nv kontexte zákona o súdnych poplatkoch za svojvoľné, arbitrárne a nepreskúmateľné.\nSťažovateľovi nie je zrejmé, na základe čoho dospel krajský súd k záveru, že správnu\nžalobu nemožno považovať za „úkon“ ani „konanie“. Je toho názoru, že krajský súd\nv napadnutom uznesení dospel v rámci úvah k nesprávnym skutkovým zisteniam,\nresp. nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne interpretoval ustanovenie § 6 ods. 3,\n§ 10 ods. 3 a § 10 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch, čím odňal sťažovateľovi\nprávo na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n7. Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že krajský súd sa v rámci vyrubenia súdneho\npoplatku (vo výške 70 € bez jeho zníženia o 50 % v zmysle § 6 ods. 3 zákona o súdnych\npoplatkoch) odchýlil od ustálenej praxe iných krajských súdov v obdobných veciach.\nKrajské súdy v rámci správneho súdnictva konajú v súlade s názorom sťažovateľa\nna predmetnú vec, keď, pokiaľ ide o predmet konania, v povahovo totožných konaniach\nvyzvali žalobcu na úhradu súdneho poplatku zníženého o 50 % v zmysle § 6 ods. 3 zákona\no súdnych poplatkoch v spojení s položkou 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov\nzákona o súdnych poplatkoch.\n8. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti argumentoval aj tým, že súdny poplatok v plnej\nvýške zaplatil súdu v čase pred vydaním uznesenia o zastavení konania, čím podľa neho\ndošlo k naplneniu podmienok pre pokračovanie v súdnom konaní.\n9. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\n,\n\n, na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením\nKrajského súdu v Nitre sp. zn. 11S/27/2018 z 29.06.2018 porušené boli.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn.11S/27/2018 z 29.06.2018 zrušuje a vec\nvracia Krajskému súdu v Nitre na ďalšie konanie.\n\n4\n\n3. Krajský súd v Nitre je povinný nahradiť pánovi\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 390,50 eur, a to do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti\nnálezu.“\n10. Vec napadla ústavnému súdu 18. októbra 2018 a bola pôvodne pridelená sudkyni\nspravodajkyni Ľudmile Gajdošíkovej, ktorej 16. februára 2019 uplynulo funkčné obdobie\nsudkyne ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku\nč. 1 schváleného 16. októbra 2019 bola táto vec prerozdelená náhodným výberom pomocou\ntechnických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi\nVernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola vec prerokovaná\nv treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda senátu) a sudcovia\nPeter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nVyjadrenie krajského súdu a ďalšie podania sťažovateľa\n11. Na výzvu ústavného súdu sa podaním doručeným ústavnému súdu 17. februára\n2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda krajského súdu, ktorý poukázal na viazanosť\nústavného súdu petitom ústavnej sťažnosti a k namietanému porušeniu práv sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru uviedol:\n„... napadnuté uznesenie bolo vydané v správnom súdnom konaní. Právo na prístup\nk súdu vo veci, o ktorej rozhodol orgán verejnej správy a právo na súdnu ochranu v oblasti\nsprávneho súdnictva je však predmetom základného práva podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy a nie\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Základné právo upravené v ústavnej norme obsiahnutej v čl. 46\nods. 2 Ústavy je špeciálnym ustanovením vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 Ústavy, a preto má aj\nv zmysle základných zásad interpretácie práva aplikačnú prednosť pred čl. 46 ods. 1 Ústavy\na vylučuje jeho aplikáciu vo veciach patriacich do správneho súdnictva. Z týchto dôvodov\nkrajský súd napadnutým uznesením nemohol porušiť právo sťažovateľa na prístup k súdu,\nresp. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, keďže tento článok je v prejednávanej\nveci sťažovateľa neaplikovateľný...\n\n5\n\nK sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 6 ods. 1 Dohovoru krajský súd poukazuje\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, a to najmä na rozsudok Veľkej komory\nvo veci Jussila proti Fínsku z 23. novembra 2006, bod 45., rozsudok Veľkej komory vo veci\nFerrazzini proti Taliansku z 12. júla 2001, body 24 až 31 a uznesenia ústavného súdu sp.\nzn. IV. ÚS 43/2019 z 24. januára 2019 a sp. zn. I. ÚS 233/2018 - 33 z 18. júla 2018, z\nktorých záverov vyplýva, že ustanovenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, upravujúce právo na\nspravodlivé súdne konanie, nie je aplikovateľné na rozhodovanie vo veciach daňových, a to\nani vtedy, keď je v nich vydané rozhodnutie preskúmavané v správnom súdnom konaní,\npretože tieto tvoria súčasť jadra výsad verejnej moci. Výnimku tvoria konania v takých\ndaňových veciach, ktoré je možné považovať za trestné (ide o prípady, kde má uložená\ndaňová povinnosť sankčný charakter - napr. vo forme sankčného navýšenia dane).\nV prejednávanej veci správne orgány sťažovateľovi neuložili sankciu za porušenie\nprávnej povinnosti, ale vyrubili jej rozdiel na dani z pridanej hodnoty, ktorú bol povinný\nplatiť na základe platných právnych predpisov. Nedošlo teda k uloženiu sankcie\npreventívno-represívneho charakteru, v dôsledku čoho nie je naplnená požiadavka druhého\nz troch tzv. Engelovských kritérií, ktorých naplnenie umožňuje charakterizovať vnútroštátne\nkonanie ako konanie trestného charakteru a konštatovať aplikáciu čl. 6 ods. 1 Dohovoru.\nZ týchto dôvodov krajský súd napadnutým uznesením nemohol porušiť ani právo\nsťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pretože táto norma\nje neaplikovateľná v prejednávanej veci.“\n12. Predseda krajského súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas\ns upustením od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde.\n13. K vyjadreniu predsedu krajského súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu\nstanovisko aj právny zástupca sťažovateľa. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému\nsúdu 4. marca 2020 uviedol, že správne označil porušenie svojich práv podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda krajský súd porušil jeho právo na prístup k súdu,\nresp. na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie, pretože, ako uviedol už\nv podanej ústavnej sťažnosti:\n\n6\n\n«... táto sťažnosť v uvedenej veci je prípustná, nakoľko Sťažovateľ vyčerpal všetky\ndostupné opravné a iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných\npráv a slobôd účinne poskytuje, či už z pohľadu poplatkového konania v zmysle zákona\nč. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkov a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Zákon o SP“), alebo v zmysle správneho súdneho konania v zmysle\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“),\nalebo súdneho konania v zmysle zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „CSP“), nakoľko proti Napádanému uzneseniu nie je\nprípustné odvolanie, resp. riadny opravný ani mimoriadny opravný prostriedok s výnimkou\npodania tejto ústavnej sťažnosti pretože:\na) V zmysle § 14 ods. 1 Zákona o SP, „Ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie\nvo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku\nokrem § 357 písm. a).“;\nb) v zmysle § 357 písm. a) CSP, „Odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej\ninštancie o zastavení konania“, t.j. s poukazom na § 14 ods. 1 Zákona o SP, odvolanie proti\nuzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania v poplatkových veciach (konaniach)\nmožné nie je.“»\n14. Sťažovateľ v uvedenom kontexte dáva do pozornosti, že k ním namietanému\nporušeniu práv došlo v poplatkovom konaní krajského súdu, ktoré sa riadi zákonom\no súdnych poplatkoch, preto nebol žiadny dôvod označiť porušenie základného práva podľa\nčl. 46 ods. 2 ústavy. Tiež sa nestotožňuje s tým, že právo na súdnu ochranu v oblasti\nsprávneho súdnictva je predmetom základného práva výlučne podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.\nDefiničným znakom odlišnosti čl. 46 ods. 2 od čl. 46 ods. l ústavy je podľa sťažovateľa\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom. Sťažovateľ však\nústavnou sťažnosťou nenamieta ukrátenie svojich práv nezákonným rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, na základe ktorého by došlo k porušeniu ústavného práva sťažovateľa, ale\nústavnou sťažnosťou namieta skutočnosť, že mu bolo odňaté všeobecné právo na prístup\nk súdu v rámci súdneho konania vedeného na krajskom súde, t. j. nezákonným postupom\npriamo zo strany krajského súdu. Skutočnosť, že k porušenia práva došlo pri prebiehajúcom\n\n7\n\nsprávnom súdnom konaní, a teda má byť údajne vylúčená aplikácia čl. 46 ods. 1 ústavy, tak\nako to uvádza krajský súd, je podľa sťažovateľa právne irelevantná k prejednávanej veci.\n15. Sťažovateľ tiež uviedol, že z rovnakých dôvodov sa nemožno stotožniť\ns názorom krajského súdu, že čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je aplikovateľný.\n16. Sťažovateľ zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania\nv konaní o prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n17. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n18. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n19. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n20. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n21. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n\n8\n\n22. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n23. Ústavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru už\njudikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\n24. Podľa § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch platného a účinného v rozhodnom\nčase ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými\nprostriedkami alebo prostredníctvom jednotného kontaktného miesta alebo integrovaného\nobslužného miesta a ak tento zákon pri jednotlivých položkách sadzobníka neustanovuje\ninak, sadzba poplatku vo veciach týkajúcich sa obchodného registra je 50 % z pevnej sumy\nustanovenej v sadzobníku a sadzba poplatku v iných veciach je 50 % zo sadzby poplatku\nustanovenej v sadzobníku, znížená najviac o 70 eur. Ak sú súčasťou podania prílohy, ktoré\nsa podľa osobitného predpisu prikladajú k návrhu, uplatní sa prvá veta len vtedy, ak sú tieto\nprílohy v elektronickej podobe; na zníženie sadzby poplatku nemá vplyv skutočnosť, že\nnávrh na zápis nie je predložený spolu s prílohami, k vydaniu ktorých dôjde až po doručení\npodania jednotnému kontaktnému miestu alebo integrovanému obslužnému miestu.\n25. Podľa § 10 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch ak nebol zaplatený poplatok\nsplatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd\npodľa § 9 vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote\ndesiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote,\nsúd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve\npoučený.\n26. Podľa § 10 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch pre nezaplatenie\npoplatku súd podľa § 9 konanie nezastaví, ak žiada zaplatenie poplatku vo výške\nodporujúcej úprave podľa tohto zákona.\n\n9\n\n27. Podľa § 10 ods. 3 prvej vety zákona o súdnych poplatkoch prvoinštančný súd\nzruší uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, ak bol súdny\npoplatok zaplatený v lehote určenej súdom podľa odseku 1 alebo ak sú na to dôvody podľa\nodseku 2.\n28. Podľa položky č. 10 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou\nzákona o súdnych poplatkoch, súdny poplatok zo správnej žaloby proti rozhodnutiu orgánu\nverejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy je 70 €.\n29. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia má podať jasne a zrozumiteľne odpovede\nna všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 78/07, IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (napr. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05).\n30. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy)\n(napr. I. ÚS 13/00, I. ÚS 49/01).\n31. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy\n10\n\no základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n32. Podľa svojej konštantnej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie\npreskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké\nprávne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, III. ÚS 151/05).\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon\nnie je ani chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho\npred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov. Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5 ústavy\n(I. ÚS 13/01, I. ÚS 120/04).\n33. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\n\n11\n\n34. Arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných súdov je\nnajčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností\nprejednávaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných\na zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(napr. IV. ÚS 115/03). Pritom uvedené nedostatky musia dosahovať mieru ústavnej\nrelevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl.\n127 ods. 1 ústavy. Okrem toho však arbitrárnosť rozhodnutia všeobecného súdu môže\nvyplývať aj z ústavne nekonformného výkladu ustanovení právnych predpisov\naplikovaných na prerokúvaný skutkový prípad. Právomoc ústavného súdu konštatovať\nporušenie základného práva účastníka konania pred všeobecným súdom na súdnu ochranu\nje založená v prípade, ak dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie všeobecného súdu je v\nrozpore s požiadavkou ústavne konformného výkladu právnych predpisov.\n35. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\n36. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich\nzákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou\na výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom\nzasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade\na aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu\npri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania\n(obdobne napr. III. ÚS 271/05, III. ÚS 78/07). Princíp spravodlivosti a požiadavka\n\n12\n\nmateriálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej\nochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n37. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a k namietanému porušeniu sťažovateľom\noznačených práv malo dôjsť napadnutým uznesením krajského súdu.\n38. Uvedené zásady týkajúce sa odôvodnenia súdneho rozhodnutia a vzťahu\nústavného súdu a všeobecných súdov pri ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť\nz doterajšej konštantnej judikatúry ústavného súdu, boli relevantné aj v danej veci. Preto\nz týchto hľadísk posudzoval ústavný súd aj sťažovateľom napadnuté uznesenie krajského\nsúdu.\n39. Úlohou ústavného súdu bolo preskúmať, či požadované limity spravodlivého\nsúdneho konania boli v prípade sťažovateľa dodržané a či sa náležité posúdenie veci\nsťažovateľa odrazilo v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo\nrelevantných otázok, teda aj v náležitom odôvodnení namietaného rozhodnutia.\n40. Ústavný súd tak v medziach svojej právomoci preskúmal napadnuté uznesenie\nkrajského súdu z hľadísk, ktoré pripúšťa ústavný prieskum súdnych rozhodnutí\nna základe sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie nie je\nústavne udržateľné a sťažovateľom formulované námietky týkajúce sa nesprávnej výšky\nvyrubeného súdneho poplatku svojou relevanciou odôvodňujú zásah ústavného súdu\ndo uvedeného súdneho rozhodnutia.\n41. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého uznesenia krajského\nsúdu, sťažnostnou argumentáciou, ako aj obsahom vyjadrenia krajského súdu k ústavnej\nsťažnosti a stanoviskom sťažovateľa k tomuto vyjadreniu konštatuje nesprávnosť\na arbitrárnosť záveru krajského súdu k výške súdneho poplatku, keď podľa neho\n\n13\n\nustanovenie § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch nie je možné aplikovať na platenie\nsúdneho poplatku za správnu žalobu. Nie je zrejmé, na základe čoho dospel krajský súd\nk presvedčeniu, že správnu žalobu podľa položky č. 10 Sadzobníka súdnych poplatkov\nzákona o súdnych poplatkoch «nie je možné subsumovať pod pojem „úkon“ alebo\n„konanie“» v zmysle § 6 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch. V predmetnom ustanovení sa\nuvádza: „Ak sa úkony a konania vykonávajú na základe podania podaného elektronickými\nprostriedkami...“. Správna žaloba ako podanie bola podaná elektronickými prostriedkami\na na jej základe jej doručením súdu sa začalo konanie v zmysle § 31 ods. 1 zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 6\nods. 3 zákona o súdnych poplatkoch je teda v danej veci plne aplikovateľné a súdny\npoplatok bol vyrubený vo výške odporujúcej úprave podľa zákona o súdnych poplatkoch.\nKrajský súd tak nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne interpretoval ustanovenie § 6\nods. 3, § 10 ods. 3 a § 10 ods. 2 písm. c) zákona o súdnych poplatkoch, čím odňal\nsťažovateľovi právo na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n42. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46\nods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou\nzaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu\nposkytuje ústava každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky\nupravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo\ninom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva\nlen v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho\nuplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných\norgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je\nporušením ústavou zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/94).\n43. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo na prístup k súdu.\nSlovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci, má pozitívny záväzok\naktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej právnym poriadkom\nneboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne garantované, ale aby tieto\npráva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné (II. ÚS 153/2018).\n14\n\n44. Právo na prístup k súdu je nevyhnutnou, imanentnou súčasťou práva\nna spravodlivý proces (III. ÚS 875/2016).\n45. Pokiaľ ide o námietku krajského súdu v jeho vyjadrení k ústavnej sťažnosti\no neaplikovateľnosti čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v prejednávanej veci,\nústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv\nnapadnutým uznesením vydaným v poplatkovom konaní podľa zákona o súdnych\npoplatkoch, teda namieta odňatie všeobecného práva na prístup k súdu, hoci rozhodnutie\ntýkajúce sa súdneho poplatku bolo vydané v rámci prebiehajúceho správneho súdneho\nkonania.\n46. Vychádzajúc z uvedených skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že\nnapadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV.\nZrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci na ďalšie konanie\n47. Napadnutým uznesením krajského súdu došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto ústavný\nsúd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a jemu\nzodpovedajúcemu § 133 ods. 2 a ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n48. Podľa § 134 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd zruší právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal\nrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať\na rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.\n\n15\n\n49. Podľa § 134 ods. 2 zákona o ústavnom súde ten, kto vo veci vydal rozhodnutie,\nrozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa\n§ 133 ods. 3 písm. a) až d); toto rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.\n50. Úlohou krajského súdu bude opätovne konať a rozhodnúť v danej veci,\nrešpektujúc právny názor ústavného súdu vyslovený v tomto rozhodnutí a majúc na zreteli,\nže spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v čl. 6 ods. 1 dohovoru, je kritériom\nukladajúcim každému všeobecnému súdu povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej\nveci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných\nustanovení.\nVI.\nTrovy konania\n51. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n52. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n53. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 390,50 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)\nv hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,21 €. Uvedené\nsumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca\nsťažovateľa je platiteľom tejto dane. Náhradu za tretí úkon právnej služby – stanovisko\nk vyjadreniu krajského súdu doručené ústavnému súdu 4. marca 2020, ústavný súd\nsťažovateľovi nepriznal, pretože obsah doručeného stanoviska nepovažoval za taký, ktorý\nby prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.\n\n16\n\n54. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov)\nv lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n55. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. apríla 2020\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "konanie-zastavenie", "poplatok-súdny", "poplatok-nezaplatenie", "poplatok-sadzobník", "poplatok-súdny", "poplatok-sadzobník", "poplatok-nezaplatenie", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "konanie-zastavenie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "11S/27/2018", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a8501edb-d492-4cd6-bba8-30d6abba95a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.43.2019.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 43/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 43/2019 z 24. 1. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-01-24", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.43.2019.1"}, {"guid": "ussr:c7fc7816-9d03-4daa-a185-a898dd301856", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:1.US.233.2018.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 233/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 233/2018 z 18. 7. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-07-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:1.US.233.2018.1"}, {"guid": "ussr:b2812102-c020-4257-bd7f-1aa7111b76da", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 153/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 153/2018 z 12. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-12", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.153.2018.2"}, {"guid": "ussr:e9115716-034d-4ddf-9137-3d029dff46cb", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 875/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 875/2016 z 28. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-28", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:3.US.875.2016.2"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 151/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 151/05 z 18. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-18", "citacie_n": 997, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0af974cc-4bf7-40fa-b0fd-d6198b03f88b"}, {"guid": "ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 120/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 120/04 z 30. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-30", "citacie_n": 554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:273b091d-1fc9-4107-915a-d6682e12a23d"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 1384, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:984e00ee-3845-4311-98e6-178d1e27ef15"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/01 z 19. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-19", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e2a9f6f4-76d1-41c6-8ba1-b44c538409bb"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/01 z 14. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ff44017-7b03-4f36-a715-9b791b5982b4"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:ee98ae3f-dc93-4f8e-8766-3f372395cb3d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 26/94", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/94 z 10. 5. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-05-10", "citacie_n": 1929, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.26.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:f9cc7e49-8d91-43ff-8f74-a1f4e22853c2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.312.2022.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2022 z 13. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.312.2022.2"}, {"guid": "ussr:cebeec11-77d6-4eac-a7ed-e9d2b532a51a", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 2/2021", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 2/2021 z 31. 3. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-03-31", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cebeec11-77d6-4eac-a7ed-e9d2b532a51a"}, {"guid": "ussr:87a21b28-aba5-44b0-87c9-0f9d5ee07e12", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.281.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 281/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 281/2020 z 20. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.281.2020.2"}]}