{"guid": "ussr:a1a1010e-5a0e-408d-a43a-819ac451423c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.149.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 149/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. III. ÚS 149/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.149.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1a1010e-5a0e-408d-a43a-819ac451423c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.149.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.149.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.149.2019.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 149/2019-9\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu\nMartina Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Jánom Garajom, MBA, Hlavná 137, Prešov, vo veci namietaného porušenia\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\npostupom a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 20 C 93/2007 z 30. mája 2018\na postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21 Co 131/2018 z 11. decembra\n2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\npostupom a uznesením Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 C\n93/2007 z 30. mája 2018 a postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 21 Co 131/2018 z 11. decembra 2018.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ sa žalobou\ndoručenou okresnému súdu 25. apríla 2007 domáhal uloženia povinnosti Prešovskému\nsamosprávnemu kraju (ďalej len „žalovaný“) zaplatiť mu sumu 48 008,70 € z titulu\nbezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť v období od 1. novembra 2005\ndo 31. decembra 2006 z dôvodu, že žalovaný užíval pozemky vo vlastníctve sťažovateľa\na za ich užívanie neplatil nájomné. Žalovaný 5. júna 2017 vyzval sťažovateľa na rokovanie\no mimosúdnom vyrovnaní a za tým účelom ho pozval na osobné stretnutie. Sťažovateľ\nreagoval kladne a 2. augusta 2017 zaslal svoj súhlas s mimosúdnou dohodou na emailovú\nadresu zástupkyne žalovaného. Z uvedeného dôvodu žalovaný 8. augusta 2017 podal\nna okresnom súde návrh na prerušenie konania za účelom mimosúdnych rokovaní\nsporových strán, s čím sťažovateľ prejavil svoj súhlas podaním z 21. augusta 2017. Okresný\nsúd uznesením z 27. septembra 2017 návrhu žalovaného vyhovel a konanie prerušil.\nVzhľadom na to, že žalovaný úmyselne odďaľoval mimosúdne rokovania, sťažovateľ\npísomným podaním z 13. októbra 2017 oznámil okresnému súdu, že z dôvodov úmyselných\nprieťahov zo strany žalovaného svoj predchádzajúci súhlas s prerušením konania berie späť.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 20 C 93/2007 z 30. mája 2018 konanie zastavil podľa § 163\nods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) z dôvodu, že žiadna zo strán\nnepodala v lehote šiestich mesiacov odo dňa právoplatnosti uznesenia o zastavení konania\nnávrh na pokračovanie v konaní. Krajský súd na odvolanie sťažovateľa uznesením sp. zn.\n21 Co 131/2018 z 11. decembra 2018 rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania\nako vecne správne potvrdil.\n3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti ďalej uviedol:\n„Porušovateľ v odôvodnení svojho potvrdzovacieho uznesenia zo dňa 11.12.2018\nokrem iného dôvodil tým, že pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že súdu podaním zo dňa\n13.10.2017 oznámil späťvzatie svojho súhlasu s prerušením konania, a to z dôvodu\númyselných prieťahov zo strany žalovaného, k tomuto porušovateľ uviedol, že takéto\n2\n\npodanie nie je obsahom spisu a sťažovateľ ani k odvolaniu nepripojil potvrdenie\npreukazujúce zaslanie danej písomnosti súdu, kópiu samotného podania, na ktoré sa\nodvoláva.\nPorušovateľ v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 30.05.2018 ďalej mylne\na v rozpore so skutočnosťou a teda aj v rozpore s právom sťažovateľa na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR uvádza, že nakoľko\nv predmetnom prípade došlo k prerušeniu konania v zmysle § 163 ods. 1 CSP uznesením\nsúdu prvej inštancie č.k. 20C/93/2007 zo dňa 27.09.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť\ndňa 07.11.2017, pričom v lehote 6 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia\no prerušení konania žiadna zo strán nenavrhla v konaní pokračovať, súd postupoval\nsprávne, keď konanie s poukazom na ust. § 163 ods. 2 CSP zastavil.\nMáme zato, že nakoľko sa na späťvzatie súhlasu sťažovateľa s prerušením konania\nzo dňa 13.10.2017 vôbec neprihliadalo, ba dokonca jeho podanie bolo zo strany ako\nOkresného súdu Prešov, tak aj zo strany porušovateľa popierané a spochybňované, takýmto\npostupom došlo k vážnemu zásahu do práv sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé\nsúdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nVzhľadom na vyššie uvedené sa domnievame, že arbitrárnym postupom\na rozhodnutím porušovateľa bolo porušené právo sťažovateľa na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.“\n4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:\n„1. Sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR na súdnu ochranu\na spravodlivé súdne konanie porušené boli.\n3. Zrušuje sa uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.12.2018, sp.zn.:\n21Co/131/2018, ako aj uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 30.05.2018, sp.zn.:\n20C/93/2007 a vec sa vracia na ďalšie konanie.“\n5. Vec napadla ústavnému súdu 11. marca 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania\nvecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom\npridelené, sťažovateľkina vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu\nSlovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 spadala\n3\n\ndo kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších\nsudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019)\nv súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky\nna obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného\n16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa prerozdelená náhodným\nvýberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi\nspravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 rozvrhu práce je\nna konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka\n(predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.\nII.\nRelevantná právna úprava\n6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n9. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí\nbez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom\nprerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n4\n\n10. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv\na slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný\nsúd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej\nprerokovanie.\n12. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná, ak\nsťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n13. Podľa § 132 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie\nústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne\nprostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov\nhodných osobitného zreteľa.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Aby mohol ústavný súd pristúpiť k vecnému posúdeniu ústavnej sťažnosti, je\nnajskôr povinný skúmať, či sú naplnené všetky zákonom požadované náležitosti a či sú\nvôbec dané podmienky na jej prerokovanie ustanovené zákonom o ústavnom súde.\nV prerokovávanom prípade k takému záveru nedospel. Obsah ústavnej sťažnosti, ako\n\n5\n\ni rozhodnutí ňou napadnutých tak nebolo potrebné bližšie reprodukovať, pretože z dôvodov\nďalej vyložených bolo nutné sťažnosť odmietnuť.\nK namietanému porušeniu označeného základného práva postupom\na uznesením okresného súdu sp. zn. 20 C 93/2007 z 30. mája 2018\n15. Ústava nezakotvuje ústavný súd ako jediný a výlučný orgán ochrany základných\npráv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle princípu subsidiarity\nformulovaného v čl. 127 ods. 1 ústavy (ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd) nemal ústavný súd právomoc preskúmavať namietaný postup a uznesenie okresného\nsúdu, keďže právomoc rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa, ktoré ním údajne mali byť\nporušené, mal v rámci riadneho inštančného postupu a prostredníctvom odvolania krajský\nsúd, pričom podanie odvolania sťažovateľ aj využil, hoci s nie priaznivým výsledkom.\n16. Vzhľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nústavnej sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. a) v spojení s § 132 ods. 1 zákona\no ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.\nK\n\nnamietanému\n\nporušeniu\n\noznačeného\n\nzákladného\n\npráva\n\npostupom\n\na uznesením krajského súdu sp. zn. 21 Co 131/2018 z 11. decembra 2018\n17. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje na svoje\nrozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie\nzákladných práv a slobôd, ktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým\nosobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,\nak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porov. I. ÚS 9/00, II. ÚS 592/2013,\nIII. ÚS 375/2010, IV. ÚS 26/04). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti\nzistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím\njemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (porov.\nI. ÚS 22/03, II. ÚS 349/08, II. ÚS 421/2013, III. ÚS 152/03, IV. ÚS 177/05). Za situácie, ak\nprávny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych\n\n6\n\nopravných prostriedkov podľa Civilného sporového poriadku, nemožno sa domáhať\nochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.\n18. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten\norgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu\n(IV. ÚS 128/04).\n19. Podľa § 420 písm. f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n20. Z obsahu napadnutého uznesenia krajského súdu a z jeho poučenia je zrejmé, že\nsťažovateľ sa ochrany svojich práv mohol domôcť prostredníctvom inštitútu dovolania.\nV danom prípade prichádzala do úvahy prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) CSP,\nkeďže dovolanie podľa tohto ustanovenia je prípustné proti každému rozhodnutiu\nodvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak je daný niektorý\nz dôvodov zmätočnosti definovaný v tomto ustanovení (v danom prípade ide o tvrdenie\nsťažovateľa o arbitrárnom postupe krajského súdu, ktorý neprihliadol na späťvzatie súhlasu\nsťažovateľa s prerušením konania, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne\nkonanie). V zásadnej rovine totiž nemožno pochybovať o tom, že zastavenie konania (teda\nskončenie konania), pokiaľ k nemu nedošlo v súlade so zákonom, rozhodne znamená\nporušenie práva žalujúcej strany na spravodlivý proces, keďže sa jej tým odníma súdna\nochrana.\n21. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ možnosť\npodania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) nevyužil, dovolanie nepodal.\nNevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať ústavnou\nsťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej\n\n7\n\naž vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej\nochrany svojich práv; a túto možnosť sťažovateľ v tomto prípade mal.\n22. Keďže sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval, že dovolanie nepodal\nz dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu ani neprichádzal\ndo úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 132 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde.\n23. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132\nods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ústavnú sťažnosť v tejto časti ako neprípustnú,\npričom sa argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu ním označeného základného\npráva bližšie nezaoberal.\n24. Ústavný súd sledujúc hľadiská hospodárnosti konania nepristúpil k výzve\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa na odstránenie nedostatkov v zákonom ustanovených\nnáležitostiach ústavnej sťažnosti, ktoré spočívali v nejasnom návrhu rozhodnutia (petite),\nkeďže ani prípadné odstránenie tohto nedostatku by nebolo spôsobilé privodiť iné\nrozhodnutie o jeho ústavnej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\n\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-nepodanie", "konanie-zastavenie", "konanie pred ústavným súdom-vyčerpanie prostriedkov nápravy"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 592/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 592/2013 z 5. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-05", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1615d8b1-2fed-4871-93d0-a47266645cca"}, {"guid": "ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 421/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 421/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fee35cd8-c1a2-4d05-9cbd-42b5823d1f38"}, {"guid": "ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 375/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 375/2010 z 5. 10. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-10-05", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c54c126b-6d74-411e-9d78-3e5e4a4467ed"}, {"guid": "ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 349/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 349/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 121, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d337682-8ef4-419f-aa00-4f211ee108e0"}, {"guid": "ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/05 z 21. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-21", "citacie_n": 566, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6655553a-1635-4bae-b878-4d96121840c6"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 26/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 26/04 z 5. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-05", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3213bbf9-c928-48a0-8702-890a0b8c6bf6"}, {"guid": "ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 152/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 152/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 363, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fa17029a-969e-490a-bb16-395f6a574f00"}, {"guid": "ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/03 z 5. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-05", "citacie_n": 350, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d78a7b79-5374-48c9-aaf4-6726432ccc41"}, {"guid": "ad9b47c0-4aee-4c9e-b395-db7c25142526:60bcd3f1-dab4-4067-b482-2a177d6895f5", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8107209632.3", "spisova_znacka": "21Co/131/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 21Co/131/2018 z 10. 12. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-12-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8107209632.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:80e50ace-ff79-42e6-ab7b-9138c3c25735", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.5.2021.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 5/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 5/2021 z 27. 1. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.5.2021.1"}]}