{"guid": "ussr:8a0e3cc3-54a1-4a72-9159-74d656fda126", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.153.2019.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 153/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/2019 z 17. 12. 2019", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. decembra 2019, sp. zn. III. ÚS 153/2019, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.153.2019.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2019-12-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8a0e3cc3-54a1-4a72-9159-74d656fda126", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.153.2019.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.153.2019.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.153.2019.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 153/2019-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019\nv senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku (sudca\nspravodajca) a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17\n\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s porušením práva\npodľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 56/2017, základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a uznesením Krajského\nsúdu v Prešove sp. zn. 10 To 42/2017 z 23. januára 2018 a základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a slobôd postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Tdo 70/2018 z 27. novembra 2018 a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nObsah ústavnej sťažnosti, skutkový stav a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n22. februára 2019 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n(ďalej aj\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení\ns porušením práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Poprad (ďalej aj\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 56/2017, základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy postupom a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 10 To 42/2017 z 23. januára 2018 a základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tdo 70/2018 z 27. novembra 2018 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenia“).\n2. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola v zmysle čl. X ods. 5 písm. c) Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019\nv znení dodatku č. 1 zo 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh“) s účinnosťou\nod 17. októbra 2019\n\nprerozdelená\n\na\n\nnáhodným\n\nvýberom\n\npomocou\n\ntechnických\n\na programových prostriedkov pridelená sudcovi spravodajcovi Petrovi Strakovi a v zmysle\nčl. II bodu 3 rozvrhu prejednaná a rozhodnutá v treťom senáte ústavného súdu v zložení\nMojmír Mamojka (predseda senátu), Martin Vernarský a Peter Straka (sudca spravodajca).\n3. Z obsahu sťažnosti, no najmä z príloh, ktoré sťažovateľ dodatočne ústavnému súdu\ndoručil podaním z 15. marca 2019, vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu\nPoprad sp. zn. 5 T 56/2017 z 10. augusta 2017 uznaný vinným zo zločinu krádeže\na z prečinu porušovania domovej slobody, keď sa nezisteným spôsobom vlámal do suterénu\n2\n\nrodinného domu v obci Spišské Bystré a ukradol alkohol, náradie, peňažnú hotovosť\na ďalšie predmety, čím spôsobil poškodenému škodu krádežou v hodnote 2 151,34 €\na škodu poškodením vetracieho okna v hodnote 30 €, pričom skutku sa dopustil, hoci bol\nv posledných 24 mesiacoch odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Čadca\nsp. zn. 3 T 98/2013 z 23. augusta 2013 za prečin krádeže a prečin porušovania domovej\nslobody.\nRozsudkom okresného súdu z 10. augusta 2017 bol sťažovateľovi uložený súhrnný\ntrest odňatia slobody vo výmere 4 rokov a 8 mesiacov a ďalšími výrokmi boli zrušené\npredchádzajúce výroky v iných trestných veciach sťažovateľa o uložení súhrnných trestov\n(Okresný súd Žiar nad Hronom sp. zn. 1 T 78/2012 a Okresný súd Čadca\nsp. zn. 1 T 5/2014).\n4. Sťažovateľ sa podaním z 21. augusta 2017 odvolal proti výroku o treste,\nktorý považoval za neprimeraný, napriek tomu, že sa práva odvolania vzdal, no tvrdil,\nže bol nesprávne poučený a poučeniu neporozumel. Prostredníctvom obhajcu sa sťažovateľ\nodvolal podaním z 25. augusta 2017 proti výroku o vine aj proti výroku o treste.\nKrajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 10 To 42/2017 z 23. januára 2018\nodvolanie sťažovateľa zamietol podľa § 316 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný\nporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), keďže sťažovateľ\npodal odvolanie, hoci sa ho predtým výslovne vzdal, teda nemal oprávnenie preskúmavať\nsprávnosť akéhokoľvek výroku rozsudku.\n5. O podanom dovolaní sťažovateľa rozhodol najvyšší súd namietaným uznesením\nsp. zn. 5 Tdo 70/2018 z 27. novembra 2018 tak, že ho odmietol podľa § 382 písm. d)\nTrestného poriadku, keďže sťažovateľ síce proti odsudzujúcemu rozsudku podal odvolanie,\nale predtým sa tohto práva výslovne vzdal a z toho dôvodu o ňom nemohlo a ani nebolo\nmeritórne rozhodnuté, teda nesplnil jednu z podmienok dovolania podľa § 372 ods. 1\nTrestného poriadku.\n\n3\n\n6. Vo vzťahu k namietanému postupu okresného súdu sťažovateľ uvádza, že počas\nhlavného pojednávania nesedel pri svojom ustanovenom obhajcovi, a teda nemal žiadnu\nreálnu možnosť sa s obhajcom radiť a došlo k porušeniu jeho základného práva\nna obhajobu. Zároveň namieta, že zo strany súdu došlo k účelovej manipulácii pri nahrávaní\nzvukového záznamu hlavného pojednávania v takom rozsahu, že zápisnica nekorešponduje\nso zvukovým záznamom. Sťažovateľ uvádza, že po prečítaní rozsudku nebol riadne\na dostatočne poučený o práve na odvolanie, preto sa ho vzdal, ale len v dôsledku tohto\nnedostatočného poučenia a z dôvodu neefektívnej obhajoby zo strany obhajcu, keďže\nopakovane nemal reálnu možnosť porady so svojím obhajcom. Sťažovateľ uvádza,\nže z uvedených dôvodov je aj jeho vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku\npotrebné považovať za dôkaz získaný nezákonným spôsobom. Trest uložený odsudzujúcim\nrozsudkom okresného súdu považuje sťažovateľ za neprimerane prísny. Sťažovateľ ďalej\nnamieta aj ďalšie pochybenia okresného súdu, ktorých sa vo svojom postupe dopustil, ako\nsú nedostatky zápisnice z hlavného pojednávania, ktorá nekorešponduje so zvukovým\nzáznamom, nedostatky pri podpisovaní zápisnice z hlavného pojednávania, okresný súd sa\nnepresvedčil, či je obhajoba sťažovateľa v trestnom konaní účinná, a ignoroval požiadavky\nsťažovateľa na poradu s obhajcom.\n7. Krajský súd, ktorý v trestnej veci sťažovateľa rozhodoval ako súd odvolací, mal\npodľa sťažovateľa porušiť oznamovaciu povinnosť súdu podľa § 369 ods. 1, 2 a 3 Trestného\nporiadku a § 396 ods. 4 Trestného poriadku, keď nepodal podnet ministrovi spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len ,,minister spravodlivosti“) pre porušenie zákonov.\nNajvyšší súd zas odmietnutím dovolania podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku\nporušil a poprel základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.\n8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci\nna ďalšie konanie vo veci samej takto nálezom rozhodol:\n„1. Postupom a konaním OS Poprad boli porušené základné práva a slobody\nna spravodlivý súdny proces odsúdenému\n\n, podľa čl. 46 ods. 1\n\n4\n\nÚstavy SR, čl. 17 ods. 2 (vety prvej) (ďalej len Ústava SR), podľa čl. 50 ods. 3 v spojení\naj s porušením práv Dohovoru podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c).\n2. Postupom a uznesením Krajského súdu Prešov pod sp. zn. 10 To 42/2017\nz 23.01.2018, bolo porušené základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nSR, aj s porušením oznamovacej povinnosti súdu podľa § 369 ods. 1,2,3 Tr. por., aj § 396\nods. 4 Tr. por., nepodaním podnetu Ministrovi spravodlivosti pre porušenie zákonov...\n3. Postupom a uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5 Tdo 70/2018 zo dňa\n27. novembra 2018, odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. d) Tr. por. Dovolací súd\nporušil a poprel základné právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie.\n4. Okresnému súdu Poprad – ukladá:\n-\n\naby vo veci znovu konal a rozhodol\n\n-\n\naby uhradil trovy právneho zastupovania pred Ústavným súdom tak, ako budú\n\npriznané rozhodnutím Ústavného súdu SR.“\nSťažovateľ zároveň požiadal, aby mu ústavný súd v tomto konaní ustanovil advokáta.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava\n9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n11. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n5\n\n12. Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej\n\nrepubliky a\n\no zmene a\n\ndoplnení niektorých\n\nzákonov (ďalej len\n\n„zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\nV zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania\nzačaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali\ndo 28. februára 2019, zostávajú zachované.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh na začatie konania\npredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nv § 9 neustanovuje inak.\n14. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Podľa § 124 zákona o ústavnom súde ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch\nmesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo\nupovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa,\nkeď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Ak rozhodnutie\nnadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa podľa osobitných predpisov\nzároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota plynúť dňom doručenia tohto\npísomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie doručuje len jeho zástupcovi,\nzačína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia tomuto\nzástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie\n\n6\n\nústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym opravným\nprostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom\nopravnom prostriedku.\n16. Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n17. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n18. Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy má obvinený právo, aby mu bol poskytnutý čas\na možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu.\n19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený\nverejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu\nv záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej\nspoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života\núčastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,\nvzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom\nspravodlivosti.\n20. Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu\nmá tieto minimálne práva:\nb) mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby;\n\n7\n\nc) obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu, alebo\npokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne, ak to záujmy\nspravodlivosti vyžadujú.\n21. Podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo\npodané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne\nvzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť\nalebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.\n22. Podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie z dôvodov uvedených v § 371\npodá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon\nnepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania\nuvedenú v § 372 ods. 1.\nPodľa § 369 ods. 2 Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu\ndruhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1\na) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,\nb) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.\nPodľa § 369 ods. 3 Trestného poriadku osoba oprávnená podať dovolanie proti\nniektorému výroku napadnutého rozhodnutia môže podať dovolanie aj preto, že taký výrok\nnebol urobený.\n23. Podľa § 396 ods. 4 Trestného poriadku ak sa dozvie súd alebo iný štátny orgán\no okolnosti, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie obnovy konania, je povinný\noznámiť ju prokurátorovi. Ak ide o okolnosť, ktorá by mohla odôvodniť návrh na povolenie\nobnovy konania v prospech obvineného, je prokurátor povinný upovedomiť o nej\nbez odkladu obvineného, alebo ak to nie je možné, inú osobu oprávnenú na podanie návrhu,\nak taký návrh nepodá sám.\n\n8\n\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n24. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je tvrdené porušenie jeho základného\npráva na súdnu ochranu, práva na osobnú slobodu, práva na obhajobu a spravodlivé súdne\nkonanie v konaní pred okresným súdom, kde podľa vlastných tvrdení z dôvodu neefektívnej\nobhajoby a na základe nesprávneho poučenia zo strany konajúceho súdu poskytol svoje\nvyhlásenie o vine a vzdal sa práva na odvolanie. Zo strany okresného súdu podľa\nsťažovateľa došlo k manipulácii so zvukovou nahrávkou hlavného pojednávania, ktorá\nnekorešponduje so zápisnicou, a zároveň tvrdí, že odsudzujúcim rozsudkom mal byť\nsťažovateľovi uložený neprimerane prísny trest.\n25. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa sťažnosť vykazovala\nviaceré nedostatky obsahových náležitostí, avšak ústavný súd nepovažoval za potrebné\nvyzývať sťažovateľa na doplnenie jeho podania, keďže obsahovo bola sťažnosť do tej miery\nzrozumiteľná, aby umožnila ústavnému súdu realizovať ústavný prieskum (m. m.\nIII. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015).\nIII.A K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 17 ods. 2 prvej\nvety, čl. 46. ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru\npostupom okresného súdu v konaní sp. zn. 5 T 56/2017\n26. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde je ústavná sťažnosť neprípustná,\nak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho\nzákladných práv a slobôd.\n27. Zo zápisnice z hlavného pojednávania, ktoré sa konalo na okresnom súde\nv trestnej veci sťažovateľa 10. augusta 2017, ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol podľa\n§ 257 ods. 1 Trestného poriadku predsedom senátu poučený o svojich právach a možnosti\nurobiť niektoré z vyhlásení, že je nevinný, že je vinný zo spáchania skutkov alebo\nže namiesto vyhlásenia, že je vinný, môže urobiť vyhlásenie, že nepopiera spáchanie\n9\n\nskutkov a že súd bude pre potreby ďalšieho konania a rozhodnutia považovať toto\nvyhlásenie za priznanie spáchania skutkov. Sťažovateľ podľa obsahu zápisnice vyhlásil,\nže poučeniu porozumel a požiadal o poradu s obhajcom, na čo predseda senátu vyhlásil\nopatrenie, ktorým umožnil sťažovateľovi poradu s obhajcom. Sťažovateľ bol poučený podľa\n§ 257 ods. 5 Trestného poriadku, že vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku,\nje neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem\ndovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c). Sťažovateľ vyhlásil, že poučeniu rozumie\na dobrovoľne sa k spáchaniu skutku priznal. Okresný súd vyhlásenie sťažovateľa podľa\n§ 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu,\nv akom sa sťažovateľ priznal zo spáchania skutku, sa nevykonajú a vykonajú sa len dôkazy\nsúvisiace s výrokom o treste.\n28. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zároveň vyplýva, že po vyhlásení\nodsudzujúceho rozsudku sa sťažovateľ výslovne vzdal práva podať odvolanie proti výroku\no treste a nežiadal, aby odvolanie podávali iné oprávnené osoby.\n29. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ aj po vyhlásení o svojej vine podľa § 257\nods. 5 Trestného poriadku mal k dispozícii účinný opravný prostriedok proti výroku o treste,\nktorého sa však v súlade s ustanovením § 312 Trestného poriadku výslovne vzdal. Túto\nprocesnú situáciu možno prirovnať k situácii, kedy by sťažovateľ účinný opravný\nprostriedok, ktorý mu priznáva zákon, nevyužil, a preto ústavný súd dospel k záveru,\nže vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 56/2017 je potrebné túto časť ústavnej sťažnosti\nodmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde\npre neprípustnosť.\n30. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že sťažovateľ napokon rozsudok okresného\nsúdu z 10. augusta 2017 napadol odvolaním, avšak v tom čase (po vzdaní sa odvolania) už\ntento opravný prostriedok nemal k dispozícii.\n\n10\n\nIII.B K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46. ods. 1 ústavy\npostupom a uznesením krajského súdu sp. zn. 10 To 42/2017 z 23. januára 2018\n31. Napadnutým uznesením sp. zn. 10 To 42/2017 z 23. januára 2018 krajský súd\nrozhodol tak, že odvolanie sťažovateľa proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu\nzamietol podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku, teda z dôvodu, že sťažovateľ sa vzdal\npráva odvolania.\n32. Vo vzťahu k namietanému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ nevyjadril\nkonkrétne námietky. Z obsahu sťažnosti možno vyvodiť, že porušenie svojho práva\nna súdnu ochranu dáva sťažovateľ do súvislosti s neodstránením pochybení v postupe\nokresného súdu (neefektívna obhajoba a nedostatočné poučenie o možných dôsledkoch\nvzdania sa práva podať odvolanie) a s porušením oznamovacej povinnosti „súdu podľa\n§ 369 ods. 1, 2, 3 Tr. por., aj § 396 ods. 4 Tr. por., nepodaním podnetu Ministrovi\nspravodlivosti pre porušenie zákonov“, ktorú však sťažovateľ bližšie nevysvetlil.\n33. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane vyslovil názor (zdôrazňujúc pritom\nzávery rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský\na Zvolská v. Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, najmä jeho body 51, 53 a 54), podľa\nktorého, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1\nústavy, v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní je sťažovateľovi\nlehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu\nk predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (t. j. napadnutému uzneseniu) odvolacieho\nsúdu (porov. napr. III. ÚS 114/2010, I. ÚS 165/2010).\n34. Uvedená zásada sa premietla aj do novej právnej úpravy zákona o ústavnom\nsúde, ktorý v poslednej vete ustanovenia § 124 uvádza, že ak bol vo veci podaný\nmimoriadny opravný prostriedok, lehota na podanie sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu,\nktoré bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia\nrozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.\n\n11\n\n35. Princíp zachovania lehoty po podaní dovolania aj vo vzťahu k predchádzajúcemu\nprávoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ako aj zákonná úprava počítajúca plynutie\nlehoty dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku\nvšak v každom prípade predpokladá riadne využitie mimoriadneho opravného prostriedku.\nO riadnom využití mimoriadneho opravného prostriedku pritom nemožno hovoriť napríklad\nv prípade, že je podaný neoprávnenou osobou, je podaný oneskorene, neboli splnené\npodmienky dovolania podľa Trestného poriadku [§ 382 písm. d) Trestného poriadku],\nprípadne bol podaný proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné [§ 382\npísm. f) Trestného poriadku].\n36. V zmysle už citovaného ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku je súdom\nprijaté vyhlásenie obžalovaného o vine neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné\nodvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\n37. Podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku oprávnené osoby okrem ministra\nspravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať\nriadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369\nods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor\nalebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor\nmôže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací\nsúd rozhodol v jeho prospech.\n38. V tejto súvislosti ústavný súd upriamuje pozornosť aj na judikatúru najvyššieho\nsúdu, v zmysle ktorej „Ustanovenie § 257 ods. 5 a ustanovenie § 334 ods. 4 TP nemožno\nvykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní\no dovolaní, a to ustanoveniami § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 372 ods. 1 (prvá veta) TP. V zmysle\nuvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní\nviny (§ 257 ods. 5 TP), a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334\nods. 4 TP), dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného\nalebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1, § 371 ods. 1 písm. c), § 372 ods. 1 TP].\n\n12\n\nObmedzenie uvedené v § 371 ods. 4 druhá veta TP sa týka len podnetu na dovolanie\nministra spravodlivosti podané podľa odseku 3 naposledy označeného ustanovenia\na na prípad uvedený v predchádzajúcej vete nedopadá.“ (R 9/2017).\n39. Z uvedeného teda vyplýva, že keď sťažovateľ nevyužil riadne svoje zákonné\nprávo podať proti odsudzujúcemu rozsudku okresného súdu odvolanie (výrok o vine\nz dôvodu súdom prijatého vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku\nnemožno napadnúť odvolaním a vo vzťahu k výroku o treste sa práva podať odvolanie\nvzdal) a nebolo o ňom rozhodnuté, nebolo možné zo strany sťažovateľa podľa § 372 ods. 1\nTrestného poriadku napadnúť namietané uznesenie krajského súdu z 23. januára 2018\ndovolaním.\n40. Ako z už uvedenej právnej úpravy a judikatúry najvyššieho súdu vyplýva,\noprávneným subjektom na podanie dovolania v prípade odsudzujúceho rozsudku po súdom\nprijatom vyhlásení o vine podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku je len minister\nspravodlivosti na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby. V prípade sťažovateľa\nvšak minister spravodlivosti tento mimoriadny opravný prostriedok nepodal a z obsahu\nsťažnosti sťažovateľa ani nevyplynulo, že by podanie tohto opravného prostriedku\nsťažovateľ podnetom inicioval.\n41. Inými slovami, sťažovateľ podal dovolanie proti namietanému uzneseniu\nkrajského súdu, no v zmysle právnej úpravy Trestného poriadku nemal tento mimoriadny\nopravný prostriedok k dispozícii a nemožno ho v jeho prípade považovať za účinný\nprostriedok nápravy.\n42. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie\nodvolacieho súdu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, nemožno\nprihliadať na rozhodnutie najvyššieho súdu o jeho odmietnutí v súvislosti s plynutím\ndvojmesačnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti (predtým § 53 ods. 3 zákona Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov; teraz\n\n13\n\n§ 124 zákona o ústavnom súde) (m. m. II. ÚS 103/09, I. ÚS 49/02, I. ÚS 134/03,\nI. ÚS 209/03). Neprípustné dovolanie nemožno totiž z hľadiska čl. 127 ods. 1 ústavy\npovažovať za účinný a dostupný právny prostriedok nápravy, ktorý je predpokladom\n(podmienkou) podania sťažnosti na ústavnom súde podľa tohto článku ústavy, a na jeho\npodanie nie je preto z hľadiska plynutia uvedenej lehoty na podanie sťažnosti na ústavnom\nsúde možné prihliadať (IV. ÚS 163/2018).\n43. Vzhľadom na uvedené nebolo možné v prípade sťažovateľa aplikovať právnu\núpravu § 124 poslednej vety zákona o ústavnom súde a nebolo možné lehotu na podanie\nústavnej sťažnosti počítať od momentu doručenia rozhodnutia o mimoriadnom opravnom\nprostriedku, keďže v prípade sťažovateľa nešlo o účinný a riadne uplatnený prostriedok\nnápravy. Namietané uznesenie krajského súdu sp. zn. 10 To 42/2017 z 23. januára 2018,\nako vyplýva z príloh k sťažnosti (doplnenie dovolania odsúdeného\nzo 6. septembra 2018), nadobudlo právoplatnosť 23. januára 2018. Ústavná sťažnosť\nsťažovateľa bola ústavnému súdu doručená 22. februára 2019, teda celkom zjavne\npo uplynutí zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov.\n44. Ústavný súd preto dospel k záveru, že túto časť ústavnej sťažnosti, v ktorej\nsťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nje potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde ako podanú\noneskorene.\n45. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že krajský súd sa v uznesení sp. zn.\n10 To 42/2017 z 23. januára 2018 vysporiadal aj s námietkami sťažovateľa týkajúcimi sa\nporušenia jeho práva na obhajobu, ktoré mali spočívať v nesprávnom poučení sťažovateľa\no vzdaní sa odvolania proti výroku o treste. Námietky, ktoré sťažovateľ uplatňoval pred\nkrajským súdom, sú obdobnej povahy ako tie, ktoré podáva v ústavnej sťažnosti. Vo vzťahu\nk týmto námietkam krajský súd preskúmal obsah zápisnice o hlavnom pojednávaní, z ktorej\nzistil, že rozsudok bol vyhlásený v prítomnosti sťažovateľa, jeho obhajcu a okresného\nprokurátora. Po vyhlásení rozsudku poučil okresný súd sťažovateľa o opravnom prostriedku\nvrátane poučenia o práve podať odvolanie len proti výroku o treste z dôvodu prijatia jeho\n\n14\n\nvyhlásenia o vine súdom. Po tomto obžalovaný výslovne vyhlásil, že sa práva podať\nopravný prostriedok vzdáva a že nežiada, aby odvolanie podávali iné oprávnené osoby.\nKrajský súd si pre overenie týchto tvrdení prehral aj zvukovú nahrávku z hlavného\npojednávania a zistil, že sťažovateľ (obžalovaný) za prítomnosti svojho obhajcu bol súdom\nsprávne poučený o práve podať odvolanie proti výroku o treste. Z nahrávky vyplýva, že zo\nstrany súdu bolo zistené, že sťažovateľ rozsudku, odôvodneniu a poučeniu porozumel\na následne sa odvolania proti výroku o treste vzdal.\nIII.C K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46. ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn.\n5 Tdo 70/2018 z 27. novembra 2018\n46. Namietaným uznesením sp. zn. 5 Tdo 70/2018 z 27. novembra 2018 najvyšší súd\nodmietol dovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. d) Trestného poriadku, keďže sťažovateľ\nsíce proti odsudzujúcemu rozsudku podal odvolanie, ale predtým sa tohto práva výslovne\nvzdal a z toho dôvodu o ňom nemohlo a ani nebolo meritórne rozhodnuté, a preto nesplnil\njednu z podmienok dovolania podľa § 372 ods. 1 Trestného poriadku.\n47. V zmysle už citovaného ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku je súdom\nprijaté vyhlásenie obžalovaného o vine neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné\nodvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nAko však tiež vyplýva z právnej úpravy už citovaného § 372 ods. 1 Trestného poriadku\na judikatúry najvyššieho súdu (R 9/2017) proti odsudzujúcemu rozsudku, ktorý bol\nvyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Trestného\nporiadku), dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to len na základe podnetu\nobvineného alebo inej oprávnenej osoby.\n48. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľa odmietol, keďže nespĺňalo jednu\nzo základných podmienok dovolania, teda sťažovateľ (oprávnená osoba) síce podal proti\nodsudzujúcemu rozsudku opravný prostriedok, ale predtým sa práva podať odvolanie\nvýslovne vzdal, a preto o ňom nebolo rozhodnuté. Tento právny záver a odôvodnenie\n\n15\n\nnamietaného uznesenia najvyššieho súdu nepovažuje ústavný súd za arbitrárne alebo také,\nktoré by vybočovalo z ústavnoprávnych medzí, a teda by bolo spôsobilé porušiť\nsťažovateľom označené základné práva a slobody. K predmetnému právnemu záveru možno\ndospieť aplikáciou a výkladom príslušného ustanovenia Trestného poriadku.\n49. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, v ktorej konštatoval,\nže postup súdneho orgánu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať\nza porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru (I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97).\n50. Ústavný súd preto dospel k záveru, že túto časť ústavnej sťažnosti, v ktorej\nsťažovateľ namietal postup najvyššieho súdu a jeho uznesenie z 27. novembra 2018, je\npotrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\nIII.D K žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred\nústavným súdom\n51. Z ustanovenia § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažovateľovi,\nktorý požiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd\nmôže ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú jeho majetkové pomery a nejde\no zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Všetky tri uvedené\npodmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak po preskúmaní obsahu sťažnosti dospeje\nústavný súd k záveru, že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu, sťažnosť\nnie je prípustná, je podaná oneskorene alebo zistí, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne\nneopodstatnená, znamená to, že ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu\nústavnosti a nie je splnený jeden z predpokladov na ustanovenie právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom. V takom prípade nemožno žiadosti o ustanovenie právneho\nzástupcu vyhovieť.\n\n16\n\n52. Vzhľadom na uvedené závery ústavný súd konštatuje, že pokiaľ ide o žiadosť\nsťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, vo veci\nsťažovateľa nie je splnená jedna z podmienok upravená v ustanovení § 37 ods. 1 zákona\no ústavnom súde. Po preskúmaní sťažnostných námietok sťažovateľa dospel ústavný súd\nk záveru, že sťažnosť sťažovateľa je potrebné odmietnuť (z dôvodu neprípustnosti,\nz dôvodu oneskorenosti a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti), a teda v prípade sťažovateľa\nide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti a ústavný súd uzatvára,\nže v danom prípade u sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho\nzástupcu v konaní pred ústavným súdom.\n53. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu\nv konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu\nústavný súd nevyhovel.\n54. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už\nbez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými\nv sťažnostnom petite.\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný\n\nprostriedok.\nV Košiciach 17. decembra 2019\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poučenie, poučovacia povinnosť-poučovacia povinnosť súdu", "dovolanie-prípustnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "obhajoba, obhajca", "trestné konanie-rozhodnutie o treste"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5ec4de1a-9ea5-4f0f-a19e-56df03be638e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.163.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/2018 z 6. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-06", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.163.2018.1"}, {"guid": "ussr:c04e0a88-34c2-4fd5-aa56-462caca2f347", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.588.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 588/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 588/2015 z 25. 11. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-11-25", "citacie_n": 195, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.588.2015.1"}, {"guid": "ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 265/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 265/2014 z 24. 4. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-04-24", "citacie_n": 462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:730224cc-a281-4035-8dc9-95c9333715f1"}, {"guid": "ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 165/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 165/2010 z 28. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-28", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:72ac7b03-8563-44d6-b977-b709b2bc2733"}, {"guid": "ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 114/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 114/2010 z 23. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-23", "citacie_n": 362, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e974dfe8-ac03-40e0-9a9f-a0884e85468f"}, {"guid": "ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 103/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 103/09 z 3. 3. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-03-03", "citacie_n": 60, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b8b282cf-f584-4169-b548-72209c4abb07"}, {"guid": "ussr:b386752a-14b3-4f65-8466-e6f29f2596e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 209/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 209/03 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b386752a-14b3-4f65-8466-e6f29f2596e9"}, {"guid": "ussr:a6fc6472-04eb-4261-835f-ce6ed93e49d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 134/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 134/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 111, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6fc6472-04eb-4261-835f-ce6ed93e49d2"}, {"guid": "ussr:52c9ae06-2c0b-42ed-8873-e837a52cc621", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 49/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 49/02 z 30. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-30", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:52c9ae06-2c0b-42ed-8873-e837a52cc621"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "197f19b1-d849-41f0-8bfe-1e0e56dd938d:b7042fc1-7b11-45f0-b9c7-d622b5be0c48", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8717010498.1", "spisova_znacka": "5Tdo/70/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Tdo/70/2018 z 26. 11. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-11-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8717010498.1"}, {"guid": "dbd46aa5-bde1-4514-a791-03e1a60004dc:2e5d0cfd-4c58-4301-8435-21d0ad371cc0", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2018:8717010498.1", "spisova_znacka": "10To/42/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10To/42/2017 z 22. 1. 2018", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2018-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8717010498.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d1cf5ebc-10fb-4108-9a81-cc325d66df07", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.171.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 171/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 171/2025 z 26. 3. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-03-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.171.2025.1"}, {"guid": "ussr:1c63f521-1c49-4409-8b82-fe494d4ced36", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:1.US.374.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 374/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 374/2020 z 14. 7. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-07-14", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:1.US.374.2020.1"}, {"guid": "ussr:e0ab35e8-b2ad-4cf3-bbb9-2f98b82d68ed", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:4.US.191.2021.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 191/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 191/2021 z 13. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:4.US.191.2021.1"}]}