{"guid": "ussr:29248324-54ed-4fcb-9bba-af3159494819", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.193.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 193/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 193/2020 z 19. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 193/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.193.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/29248324-54ed-4fcb-9bba-af3159494819", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.193.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.193.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.193.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 193/2020-40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku prerokoval ústavnú sťažnosť Horskej služby Malá Fatra,\nDom Horskej služby, Vrátna 514, Terchová, IČO 42 222 184, zastúpenej obchodnou\nspoločnosťou GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, v mene ktorej\nkoná konateľ a advokát JUDr. Martin Dočár, pre namietané porušenie jej základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina\nv konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 24/2017 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo Horskej služby Malá Fatra na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 C 24/2017 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému\n\nsúdu\n\nŽilina\n\nprikazuje,\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\npod sp. zn. 4 C 24/2017 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Horskej službe Malá Fatra p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 €\n(slovom päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť Horskej službe Malá Fatra trovy\nprávneho zastúpenia v sume 450,29 € (slovom štyristopäťdesiat eur a dvadsaťdeväť centov)\nna účet jej právneho zástupcu ‒ obchodnej spoločnosti GARANT PARTNER legal s. r. o.,\nEinsteinova 21, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 193/2020-10 z 27. mája 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\nHorskej služby Malá Fatra, Dom Horskej služby, Vrátna 514, Terchová, IČO 42 222 184\n(ďalej len „sťažovateľka), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietala porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 C 24/2017 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom pred\nokresným súdom, v ktorom je sťažovateľka v procesnej pozícii žalobcu „o vypratanie\nnehnuteľností“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázala na to, že žaloba bola\ndoručená okresnému súdu 24. júla 2017 a v predmetnej právnej veci okresný súd vyhlásil\n2\n\nrozsudok 5. júna 2019, pričom rozsudok nebol vyhotovený a odoslaný do 30 dní odo dňa\njeho vyhlásenia v zmysle § 223 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).\n3. Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní\ndatovanú na 3. december 2019, pretože ani k uvedenému dátumu jej nebol\npredmetný rozsudok doručený. Sťažnosť bola v odpovedi podpredsedu okresného súdu\nz 13.\n\njanuára\n\n2020\n\nvyhodnotená\n\nako\n\ndôvodná\n\na\n\nzároveň\n\nbolo\n\nuvedené,\n\nže ani po opakovanom predĺžení lehoty na vyhotovenie a expedovanie rozsudku, a to až\ndo 4. októbra 2019, nebol rozsudok vyhotovený. Tým došlo podľa podpredsedu okresného\nsúdu k porušeniu povinností sudcu a ku vzniku prieťahov v konaní, ktoré konajúca sudkyňa\nneodstránila ani počas konania o sťažnosti.\n4. Písomným podaním doručeným ústavnému súdu 31. marca 2020 sťažovateľka\noznámila, že po podaní ústavnej sťažnosti došlo k doručeniu rozsudku vyhláseného\n5. júna 2019.\n5. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že rozsudok okresného súdu\nvyhlásený v napadnutom konaní 5. júna 2019 bol sťažovateľke doručený 28. februára 2020\na expedovaný bol 14. februára 2020.\n6. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd v náleze\nvyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2\nústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a aby prikázal okresnému súdu zaplatiť\nsťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj náhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky\n7. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. 1 SprS 258/2020 z 2. júla 2020\ndoručeným ústavnému súdu 24. júla 2020 vyjadrila k ústavnej sťažnosti podpredsedníčka\nokresného súdu, ktorá popísala priebeh napadnutého konania a uviedla, že napriek zákonom\nustanovenej lehote podľa § 223 CSP a opatreniami predsedu okresného súdu predĺženej\n3\n\nlehote na doručenie rozsudku zákonný sudca rozsudok ani v dodatočne stanovenej lehote\nnevyhotovil a neodoslal procesným stranám. Konštatovala prieťahy v konaní a porušenie\npovinností zákonného sudcu, pre ktoré je aktuálne proti nemu vedené disciplinárne konanie.\nZároveň uviedla, že k vypracovaniu predmetného rozsudku a k jeho odoslaniu procesným\nstranám napokon došlo 14. februára 2020. V danom prípade podľa nej došlo k prieťahom\nprimáme zapríčineným nevhodnou organizáciou práce sudcu.\n8. Podpredsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu priložila chronologický\nprehľad jednotlivých úkonov okresného súdu v napadnutom konaní, ako aj stanovisko\nzákonnej sudkyne, a tiež vyslovila súhlas s upustením od ústneho pojednávania v danej veci\nv zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n9. Z priloženého stanoviska zákonnej sudkyne vyplýva, že príčinu vzniknutého stavu\nvidí predovšetkým v preťaženosti jej súdneho oddelenia, v dlhodobom neobsadení miesta\nvyššieho súdneho úradníka na súdnom oddelení a v organizácii práce okresného súdu.\n10. K vyjadreniu okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu\nstanovisko aj sťažovateľka. Táto vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 30. júla\n2020 uviedla, že okresný súd neposkytol ochranu jej ústavných práv, a odôvodnila\nopodstatnenosť ňou požadovaného finančného zadosťučinenia.\n11. Sťažovateľka už v podanej ústavnej sťažnosti vyslovila súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n\n4\n\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n18. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom\nk porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní.\n19. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno\n\n5\n\nvidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n20. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n21. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľky.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n22. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n\n6\n\n23. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 CSP, ktorý určuje, že súd postupuje\nv konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným\nprieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu\na iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa\nmohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím\nna povahu konania.\n24. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalobkyňou\nv konaní o vypratanie nehnuteľností, ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno\nzaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá\nod skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.\n25. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom\nkonaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej\nťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom.\n26. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a z vyjadrenia podpredsedníčky\nokresného\n\nsúdu\n\na\n\nchronologického\n\nprehľadu\n\njednotlivých\n\núkonov\n\nsúdu\n\nzistil,\n\nže v napadnutom konaní sa nečinnosťou súdu vyznačovalo predovšetkým obdobie\nod 5. júna 2019, keď bol na pojednávaní vyhlásený rozsudok, do 14. februára 2020,\nkeď bolo písomné vyhotovenie rozsudku zaslané stranám sporu, čo je vyše 8 mesiacov.\n27. Sťažovateľka vo svojej ústavnej sťažnosti namietala uvedené obdobie nečinnosti\nokresného súdu. V tejto súvislosti bola podaná aj sťažnosť predsedovi okresného súdu\nna prieťahy v konaní. Uvedená sťažnosť bola vyhodnotená ako dôvodná, pričom bolo\npoukázané na to, že „došlo k porušeniu povinností sudcu podľa § 30 ods. 4 zákona\nč. 385/2000 Z. z. v spojení s ust. § 223 ods. 3 CSP, a tým vzniku prieťahov v konaní, ktoré\nsudkyňa neodstránila ani počas konania o sťažnosti“.\n\n7\n\n28. V súvislosti s uvedeným ústavný súd zdôrazňuje, že podľa § 223 ods. 3 CSP\nplatného a účinného v čase vyhlásenia rozsudku okresného súdu rozsudok sa mal vyhotoviť\na odoslať do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, pričom predseda súdu môže rozhodnúť inak\n(lehotu predĺžiť) len zo závažných dôvodov. Napriek viacnásobným žiadostiam zákonnej\nsudkyne o predĺženie lehoty na vyhotovenie rozsudku, ktorým bolo aj vyhovené, okresný\nsúd nevyhotovil rozsudok ani v naposledy predĺženej lehote do 4. októbra 2019. Rozsudok\nbol napokon vyhotovený a odoslaný až 14. februára 2020, teda po vyše 8 mesiacoch od jeho\nvyhlásenia.\n29. Okresný súd prieťahy v konaní v súvislosti s vyhotovením a odoslaním rozsudku\nuznal. Pokiaľ ide o obranu zákonnej sudkyne spočívajúcu predovšetkým v argumentácii\no preťaženosti jej súdneho oddelenia, o dlhodobom neobsadení miesta vyššieho súdneho\núradníka na súdnom oddelení a o organizácii práce okresného súdu, ústavný súd tu\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých\nštát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo\nnemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n30. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n\n8\n\n32. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľky, mu prikázal, aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 4 C 24/2017 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola\nv čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľky právoplatne\nskončená.\n33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n34. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n35. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n36. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n37. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 1 500 €, čo odôvodnila osemnásobným prekročením zákonnej lehoty\nna doručenie vyhláseného rozsudku, nemožnosťou oboznámiť sa s rozsudkom a nedôverou\nk právnemu prostrediu v Slovenskej republike v oblasti reálnej vymožiteľnosti práva.\n38. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\n\n9\n\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n39. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n40.\n\nVzhľadom\n\nna\n\ndoterajšiu\n\ndĺžku\n\nkonania\n\nvedeného\n\nokresným\n\nsúdom\n\na predovšetkým na jeho neodôvodnenú nečinnosť v trvaní vyše 8 mesiacov, berúc do úvahy\npredmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného\nprípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € pre sťažovateľku za primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.\nVI.\nTrovy konania\n41. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n42. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n43. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania\nv sume 450,29 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)\nv hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €. Uvedené sumy\nsa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca sťažovateľky je\nplatiteľom tejto dane.\n\n10\n\n44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. augusta 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n11", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "rozhodnutie-vyhotovenie rozhodnutia", "prieťahy v konaní", "prieťahy v konaní", "rozhodnutie-vyhotovenie rozhodnutia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/24/2017", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "8ef6aefb-ddae-4531-a8c5-6cb653434e34:05831bc4-4b19-4a5b-9838-5c3d9546f304", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200077.6", "spisova_znacka": "31D/9/2021", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 31D/9/2021 z 3. 5. 2022", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2022-05-03", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2022:9621200077.6"}]}