{"guid": "ussr:cc442516-780a-4c39-aa81-e4ce01fbfe35", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.223.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 223/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 223/2020 z 8. 10. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 8. októbra 2020, sp. zn. III. ÚS 223/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.223.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Martin Vernarský", "sudca_id": 1083, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/martin-vernarsky-1083", "datum_vydania": "2020-10-08", "forma": "Nález", "povaha": ["prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cc442516-780a-4c39-aa81-e4ce01fbfe35", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.223.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.223.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.223.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 223/2020-35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 8. októbra 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nPetra Straku a Roberta Šorla prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Jolanou Fuchsovou,\n\nŠtúrova 20, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom\npod sp. zn. 21 P 72/2018 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P\n72/2018 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P\n72/2018 konal bez zbytočných prieťahov.\n\n3. Okresný súd Košice I\n\nj e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 562,86 € (slovom päťstošesťdesiatdva eur a osemdesiatšesť\ncentov) na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jolany Fuchsovej, Štúrova 20, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.\nIII. ÚS 223/2020-13 zo 16. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľ“), podľa § 56 ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na\nprejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nKošice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 21 P 72/2018 (ďalej len\n„napadnuté konanie“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ 24. mája 2018 podal\nna okresnom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností\nk maloletým deťom\n\n,\n\nnadobudol plnoletosť, pozn.), a\n\n(ktorý medzičasom\n,\n\n. V napadnutom\n\nkonaní sa sťažovateľ spočiatku domáhal zverenia oboch maloletých detí (toho času už len\nmaloletej\n\n) do striedavej osobnej starostlivosti, avšak v dôsledku „manipulácie\n\ndcéry matkou, výsledkom ktorej je nerealizácia styku dcéry so mnou od 19. januára 2019“\nsa sťažovateľ aktuálne domáha zverenia maloletej dcéry do jeho výlučnej starostlivosti.\n\n2\n\n3. K priebehu napadnutého konania sťažovateľ najmä uviedol:\n„Prvé pojednávanie vo veci okresný súd nariadil na 5. marca 2019. Na tomto\npojednávaní boli vykonané účastnícke výsluchy...\nPojednávanie určené na 13. mája 2019 bolo bez prejednania veci odročené\nna neurčito...\nOkresný súd teda vo veci rozvodu vôbec nepojednával, pojednávanie ani len\nneotvoril a termín pojednávania teda určil celkom zbytočne a neefektívne.\nVo veci sa tiež uskutočnili dva informatívne Cochemské výsluchy... Na prvom\nvýsluchu konanom dňa 4. novembra 2019 sme uzavreli dočasnú rodičovskú dohodu\nna obdobie 1 mesiaca, ktorá upravovala môj styk s dcérou a synom v zásade identicky ako\njestvujúce neodkladné opatrenie a navyše sme dohodli v tejto dohode... výživné v sume\n450 € na každé z detí. Ja som moju povinnosť plynúcu z dohody splnil - uhradil som\ndohodnuté výživné. Moje právo styku žiaľ naplnené nebolo, nakoľko matka dcéru na styk\nnepripravila.\nDruhý cochemský výsluch sa konal 5. decembra 2019. Na tomto som súd informoval\no tom, že styk dcéry so mnou sa nerealizoval. Súd ukončil pokus o zmierlivé vyriešenie\nsporu.\nJe potrebné uviesť, že vzhľadom na konštatovanie súdu v závere zápisnice\nz pojednávania konaného 13. mája 2019 o tom, že dohoda medzi nami možná nie je, bolo aj\nnariaďovania zmierovacieho cochemského výsluchu v zásade neefektívne (o to viac, že\ndočasná 1 mesačná dohoda tam uzavretá kopírovala neodkladné opatrenie, ktoré už v tom\nčase bolo vykonateľné a nebolo matkou rešpektované).\nOkrem vyššie uvedených úkonov súd vo veci vykonal prípravu na pojednávanie\nspočívajúcu v zisťovaní majetkových pomerov a šetrenia prostredníctvom Úradu práce\nsociálnych vecí a rodiny, kde gro týchto úkonov bolo vykonaných pred nariadením prvého\npojednávania, v priebehu roku 2018.\n... Dňa 11. februára 2020 som podal sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní.\nPredseda okresného súdu na moju sťažnosť odpovedal prípisom sp. zn. Spr 38/2020\nz 12. marca 2020 pričom konštatoval odôvodnenosť mojej sťažnosti a nesústredenosť\n\n3\n\na neefektívnosť postupu okresného súdu, avšak bez špecifikácie prijatia konkrétnych\nopatrení na nápravu situácie.“\n4. Sťažovateľ na základe prehľadu úkonov v napadnutom konaní konštatuje, že\npostup okresného súdu v ňom je neefektívny a nesústredený, pričom v niektorých\nobdobiach bol okresný súd aj úplne nečinný. Okresný súd za takmer dva roky trvania\nkonania vo veci vykonal jediné meritórne pojednávanie (5. marca 2019). Podľa názoru\nsťažovateľa:\n„Konanie s takýmto predmetom si vyžaduje promptný postup okresného súdu.\nSkutočnosť, že konanie v čase doručenia sťažnosti prebiehalo bezmála dva roky\nbez rozhodnutia súdu prvého stupňa bez toho, aby existovala zákonná prekážka postupu\nsúdu v napadnutom konaní, je dostatočným dôvodom na vyslovenie porušenia označených\npráv (mutatis mutandis III. ÚS 610/2015).\n... nečinnosťou súdu v poručenských veciach dochádza k nenapraviteľným škodám\nna vzťahu dieťa - nepreferenčný rodič za situácie, kedy je dieťa preferenčným rodičom\novplyvňované a je týmto rodičom bránené v styku dieťaťa s nepreferenčným rodičom. Tento\nstav môže viesť k zavrhnutiu nepreferenčného rodiča dieťaťom.\nPráve tak je tomu aj v mojej právnej veci, čo napokon potvrdili aj závery znaleckého\nposudku PhDr. Ĺ. Beleša č 23/2019 zo dňa 14.11.2019 vypracovaného v konaní o úpravu\nrodičovských práv a povinnosti k maloletej dcére do rozvodu manželstva...\nZávery v konaní vypracovaného znaleckého posudku sú natoľko alarmujúce, že\nzvýrazňujú potrebu urýchleného konania súdu, nakoľko škody spôsobené prieťahovým,\nneefektívnym konaním súdu môžu byť fatálne a neodstrániteľné.\nS maloletou dcérou\n\nsom nerealizoval styk od 19. januára 2019.“\n\n5. Z ústavnej sťažnosti ďalej vyplynulo, že súbežne s napadnutým konaním prebieha\nna okresnom súde aj konanie o návrhu matky maloletých detí na úpravu rodičovských práv\na povinností na čas do rozvodu vedené pod sp. zn. 21 P 110/2018, ako aj konanie o výkon\nrozhodnutia – neodkladného opatrenia, ktorým bol dočasne upravený styk sťažovateľa\ns maloletou dcérou, vedené pod sp. zn. 41 Em 1/2019. V súvislosti s týmito konaniami\nsťažovateľ uviedol:\n\n4\n\n„V oboch súvisiacich konaniach nie je okresný súd a teda štát schopný zabezpečiť\nrealizáciu mojich rodičovských práv a v oboch týchto konaniach koná okresný súd vysoko\nneefektívne (prvé neodkladné opatrenie vydané v konaní sp. zn. 21 P 110/2018 z 12. apríla\n2019 upravujúce môj styk s dcérou bolo ako nevykonateľné odvolacím súdom zrušené a vec\nbola okresnému súdu vrátená na nové rozhodnutie a následne bolo okresným súdom vydané\nnové neodkladné opatrenie z 23. augusta 2019, v konaní o výkon rozhodnutia štát nie je\nschopný primäť matku, aby rešpektovala vykonateľné neodkladné opatrenie z 23. augusta\n2019 o úprave styku a rovnako nie je štát – okresný súd schopný primäť matku, aby sa\ns maloletou dcérou podrobila znaleckému vyšetreniu u súdom ustanoveného znalca\nPhDr. Ľ. Beleša).\n... Pokiaľ ide o ochranu najlepšieho záujmu mojej mal. dcéry ako aj o ochranu\nmojich rodičovských práv, štát tu zlyháva v plnej miere.\nTiež považujem za potrebné uviesť, že znalecký posudok znalca PhDr. Ľ. Beleša,\nktorý je jedným z podstatných dôkazov pre rozhodnutie súdu o úprave našich rodičovských\npráv a povinností, a to tak v konaní do rozvodu ako aj v rozvodovom konaní, bol súdu\nv konaní do rozvodu doručený 21. novembra 2019.\nSúdu teda nič nebráni v tom, aby vo veci konal a rozhodol.“\n6. Sťažovateľ v závere konštatuje, že „v dôsledku neefektívneho postupu súdu\nv konaní, ako aj v dôsledku úplnej nečinnosti súdu sa nielenže nachádzam v právnej neistote\na môj osobný status je nezmenený (stále som ženatý), najmä však nie je dosiaľ meritórne,\ndo budúcna rozhodnuté o úprave mojich rodičovských práv a povinností a moja maloletá\ndcéra nemá možnosť byť so mnou a ja s ňou. Pritom postup matky, ktorá úmyselne\nmanipuluje maloletú by mal vniesť súd k čo najrýchlejšiemu rozhodnutiu v prospech\nmaloletej, pre ktorú výlučná starostlivosť matky (v ktorej fakticky i keď bez rozhodnutia\nsúdu dcéra je) rozhodne nie je v najlepšom záujme maloletej.“. Sťažovateľ napriek tomu\nnepožaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, keďže „prioritou je\ndosiahnutie rozhodnutia vo veci samej a tým aj právnej istoty“.\n7. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol\no porušení jeho v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní,\n\n5\n\naby prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov\na priznal sťažovateľovi náhradu trov konania.\n8. Vec napadla ústavnému súdu 30. apríla 2020 a bola pridelená sudcovi\nspravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce\nÚstavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020\nv znení dodatku č. 2 schváleného 1. októbra 2020 je na konanie vo veci príslušný tretí senát\nústavného súdu v zložení Martin Vernarský (predseda senátu) a sudcovia Robert Šorl\na Peter Straka.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa\n9. Na základe výzvy ústavného súdu sa k ústavnej sťažnosti vyjadril predseda\nokresného súdu podaním sp. zn. 1 SprV 424/2020 z 9. júla 2020 doručeným ústavnému\nsúdu 10. júla 2020, ktorý okrem prehľadu úkonov súdu a sťažovateľa v napadnutom konaní\nvo svojom vyjadrení k veci uviedol:\n„Po právnej stránke predmetné konanie nejaví známky zložitosti. Skutkové okolnosti,\nhlavne rozdielne názory rodičov na úpravu práv a povinností k mal. dcére\na komplikované zisťovanie finančných a majetkových pomerov účastníkov konania,\nprispievajú k predlžovaniu konania.\nKonanie vo veci rozvodu a úpravy práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu trvá už\nviac ako dva roky. V priebehu doterajšieho konania súd nepostupoval bez zbytočných\nprieťahov (nariadil iba jedno pojednávanie na deň 5.3.2019), pokúsil sa o dohodu rodičov\no úprave práv a povinností k mal. dcére a skúmal finančné a majetkové pomery účastníkov\nkonania.\nBezdôvodné predloženie spisu nadriadenému súdu za účelom rozhodnutia o námietke\nzaujatosti, ktorá sa v spise nenachádza nasvedčuje o nesústredenom postupe.\nNa základe vyššie uvedeného sa javí sťažnosť\n\nako dôvodná.“\n\nPredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedol, že súhlasí\ns upustením od ústneho pojednávania v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti.\n\n6\n\n10. K vyjadreniu okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu\nstanovisko právna zástupkyňa sťažovateľa, ktorá vo svojom podaní doručenom ústavnému\nsúdu 16. júla 2020 poukázala na skutočnosť, že «napriek vedomosti okresného súdu o\nprijatí sťažnosti sťažovateľa Ústavným súdom SR na ďalšie konanie, okresný súd nielenže\npokračuje vo svojej nečinnosti a teda v porušovaní namietaného základného práva podľa\nÚstavy SR a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ale toto\nešte „znásobuje“», a ďalej uviedla:\n«Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 21 P 72/2018 zo 7. júla 2020 bolo\nkonanie o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností prerušené\ndo rozhodnutia vo veci 21/P 110/2018 (konanie o úpravu rodičovských práv a povinností\ndo rozvodu).\nZ odôvodnenia uznesenia o prerušení konania vyplýva, že „Súd uznesením číslo\n21P/110/2018- 949 zo dňa 20.5.2020 nariadil matke maloletej dostaviť sa k znalcovi\nna jeho výzvu spoločne s maloletou dcérou. Znalec dňa 3.7.2020 oznámil súdu, že je\ndlhodobo práceneschopný a že nie je isté, či bude môcť vo vyšetrení maloletej a jej rodičov\npokračovať. Keďže rozhodnutie vo veci rozvodu manželov\n\nje závislé\n\nna vykonávaných dôkazoch v konaní 21P/110/2018, súd považoval za potrebné konanie\nvo veci 21P/72/2018 prerušiť do času, kým nebude dokazovanie vo veci 21P/110/2018\nukončené.“.\nUznesenie o prerušení konania sťažovateľovi zatiaľ doručené nebolo, s jeho\nobsahom sa oboznámil nahliadnutím do elektronického súdneho spisu. Po jeho doručení\nsťažovateľ proti nemu podá v zákonnej lehote odvolanie.\nPrerušenie rozvodového konania je (s výnimkou prerušenia na základe žiadosti\noboch manželov) celkom neobvyklým a zriedkavým.\nJe celkom bežnou praxou, že medzi tými istými účastníkmi – rodičmi mal. dieťaťa\nprebiehajú súbežne dve konania – o úpravu rodičovských práv a povinností do rozvodu\na o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností po rozvode.\nKonanie vo veci „do rozvodu“ nie je a nemôže byť dôvodom pre prerušenie\nrozvodového konania. Navyše, znalecký posudok (bez vyšetrenia maloletej, keďže ju matka\nna vyšetrenie odmietla priniesť) vypracovaný bol a súdu nič nebráni vo veci rozhodnúť\nna základe jestvujúcich dôkazov.\n\n7\n\nUž len nad rámec vyššie uvedeného sa k otázke znaleckého dokazovania žiada dodať,\nže súd nariadil znalecké dokazovanie 8.7.2019. Za rok súd nedokázal zabezpečiť účasť mal.\ndcéry na znaleckom dokazovaní (súd sa do 20.5.2020 o to ani len nepokúsil). Ak by súd bol\nkonal bez zbytočných prieťahov, mohol zabezpečiť účasť dcéry na znaleckom vyšetrení skôr,\nako znalec ochorel. O tom, že matka odmieta maloletú priniesť na znalecké vyšetrenie sa\nsúd dozvedel v novembri 2019 z prípisu znalca.\nOkresný súd nedôvodným prerušením konania spôsobil len ďalšie zbytočné prieťahy\n(potreba podať odvolanie, následné predloženie veci odvolaciemu súdu a samotné\nodvolacie konanie).\nPostup okresného súdu je neakceptovateľný.\nVyššie uvedené žiaľ len zvýrazňuje dôvodnosť podanej sťažnosti a dôvodnosť\npriznania nároku na náhradu trov konania.\nPokiaľ predseda okresného súdu poukazuje na komplikované zisťovanie finančných a\nmajetkových pomerov účastníkov konania, je potrebné uviesť, že v konaní o úpravu\nrodičovských práv a povinností do rozvodu sa nachádzajú všetky potrebné dôkazy (súd si\nvyžiadal príjmy oboch rodičov a daňové priznania. Sťažovateľ doložil do spisu 7.5.2020\nznalecký posudok o príjmoch aj nefinančných príjmoch oboch rodičov zo spoločností,\nv ktorých figurujú, a to za obdobie 4 rokov spätne.\nV konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností po rozvode\nsúd síce dokazovanie potrebné k zisteniu majetkových pomerov účastníkov konania\nnevykonal, avšak nič mu nebráni vykonať a oboznámiť predmetné listinné dôkazy\nz pripojeného spisu sp. zn. 21/P 110/2018.»\n10.1 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku zároveň oznámila, že\n„súhlasí s upustením od ústneho pojednávania“.\n11. Ústavný súd preto so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\n\n8\n\nIII.\nPriebeh a stav napadnutého konania\n12. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu\nsúdneho spisu vzťahujúceho sa na vec sťažovateľa ústavný súd zistil tento priebeh a stav\nnapadnutého konania:\nDňa 24. mája 2018 navrhovateľ doručil okresnému súdu návrh na začatie konania.\nDňa 13. júna 2018 okresný súd vyzval odporkyňu, aby sa vyjadrila k návrhu\na ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice (ďalej len „úrad práce“)\nza opatrovníka pre maloleté deti. Vyzval tiež zamestnávateľa sťažovateľa a odporkyne\nna oznámenie ich priemerných zárobkov.\nDňa 25. júna 2018 zamestnávateľ doručil potvrdenie o príjme navrhovateľa\na odporkyne.\nDňa 10. júla 2018 sa odporkyňa vyjadrila k návrhu na rozvod manželstva.\nDňa 18. júla 2018 okresný súd zaslal vyjadrenie odporkyne sťažovateľovi\na kolíznemu opatrovníkovi.\nDňa 6. augusta 2018 sťažovateľ doručil stanovisko k vyjadreniu odporkyne.\nDňa 31. augusta 2018 úrad práce doručil správu z prešetrenia pomerov v rodine\nmaloletých.\nDňa 27. septembra 2018 sťažovateľ doručil stanovisko k výpovedi odporkyne\nna úrade práce.\nDňa 13. decembra 2018 okresný súd vyžiadal z Daňového úradu Košice (ďalej len\n„daňový úrad“) opis daňových priznaní sťažovateľa za rok 2017.\nDňa 3. januára 2019 daňový úrad doručil odpoveď na dožiadanie (neeviduje podanie\ndaňového priznania k dani z príjmov FO za rok 2017, pozn.).\nDňa 21. januára 2019 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. marec 2019.\nDňa 1. marca 2019 odporkyňa predložila súkromný znalecký posudok č. 4/2019\nMUDr. Ackermanovej.\nDňa 4. marca 2019 úrad práce doručil doplňujúcu správu o realizácii\npsychologického poradenstva.\n\n9\n\nDňa 5. marca 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré po vypočutí účastníkov bolo\nodročené na 14. máj 2019.\nDňa 1. apríla 2019 sťažovateľ doručil stanovisko k znaleckému posudku\nMUDr. Ackermanovej.\nDňa 2. apríla 2019 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na 13. máj 2019.\nZároveň zaslal stanovisko k znaleckému posudku odporkyni na vyjadrenie.\nDňa 11. apríla 2019 sťažovateľ doručil doplňujúce stanovisko ku znaleckému\nposudku č. 4/2019. Zároveň požiadal okresný súd, aby vyžiadal znalecký posudok znalkyne\n(z odboru psychológie) Mgr. Lipanovej vypracovaný v trestnom konaní vedenom pod ČVS:\nORP-1365/1-VYS-KE vedeným Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach\nz podnetu odporkyne.\nDňa\n\n9.\n\nmája\n\n2019\n\nodporkyňa\n\nnavrhla\n\nvykonať\n\nvýsluch\n\nznalkyne\n\nMUDr. Ackermanovej.\nDňa 13. mája 2019 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré súd bez prejednania veci\nodročil na neurčito.\nDňa 26. júna 2019 úrad práce doručil doplňujúcu správu o realizácii psychologického\nporadenstva.\nDňa 27. júna 2019 úrad práce doručil doplňujúcu správu z pohovoru s maloletou\na odporkyňou.\nDňa 22. júla 2019 úrad práce doručil správu z prešetrenia bytových pomerov\nu sťažovateľa.\nDňa 12. augusta 2019 sťažovateľ predložil znalecký posudok Mgr. Lipanovej.\nDňa 9. októbra 2019 okresný súd predvolal účastníkov konania na výsluch v rámci\naplikácie modelu Cochemskej praxe na 30. október 2019.\nDňa 29. októbra 2019 okresný súd odročil výsluch účastníkov na 4. november 2019.\nDňa 4. novembra 2019 sa účastníci na realizovanom stretnutí dohodli na čiastočnej\núprave výkonu rodičovských práv a povinností na obdobie 1 mesiaca, t. j. do 5. decembra\n2019.\nDňa 8. novembra 2019 odporkyňa doručila návrh na doplnenie dokazovania.\nDňa 5. decembra 2019 sa uskutočnilo druhé stretnutie rodičov, na ktorom k uzavretiu\ndohody nedošlo.\n\n10\n\nDňa 27. decembra 2019 sťažovateľ doručil zmenu návrhu, v ktorej navrhol zveriť\nmaloletú po rozvode do jeho osobnej starostlivosti.\nDňa 9. januára 2020 odporkyňa doručila vyjadrenie spolu s poskytnutím dôkazov.\nDňa 20. januára 2020 sťažovateľ doručil stanovisko k vyjadreniu odporkyne.\nDňa 27. januára 2020 sťažovateľ doručil dôkazy vo veci.\nDňa 14. apríla 2020 sťažovateľ doručil informáciu o nerealizovaní styku s maloletou\nna základe súdom vydaného neodkladného opatrenia (výkon tohto súdneho rozhodnutia\nprebieha pod sp. zn. 41 Em 3/2019).\nDňa 20. apríla 2020 sťažovateľ urgoval nariadenie termínu pojednávania.\nDňa 23. apríla 2020 sťažovateľ doručil prípis ku znaleckému posudku\nMUDr. Ackermanovej, vypracovaním ktorého došlo ku spáchaniu iného správneho deliktu.\nDňa 6. mája 2020\n\n, podala správu na základe elektronickej žiadosti súdu\n\n(transakcie z účtu sťažovateľa).\nDňa 7. mája 2020 sťažovateľ doručil znalecký posudok č. 23/2020 pre účel zistenia\nfinančných príjmov a majetkových výhod účastníkov zo spoločností\na\n\n,\n\nZároveň doručil námietku zaujatosti vo veci konajúcej zákonnej\n\nsudkyne.\nDňa 15. mája 2020 úrad práce doručil správu o realizácii styku sťažovateľa\ns maloletou 14. januára 2020.\nDňa 27. mája 2020 okresný súd zaslal sťažovateľom predložený znalecký posudok\nodporkyni.\nDňa 2. júna 2020 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach pre účel\nrozhodnutia o námietke zaujatosti.\nDňa 8. júna 2020 bol spis vrátený okresnému súdu s tým, že v spise sa námietka\nzaujatosti sťažovateľa nenachádza.\nDňa 7. júla 2020 okresný súd uznesením prerušil konanie do rozhodnutia vo veci\nsp. zn. 21 P 110/2018.\n\n11\n\nIV.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n14. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n16. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n18. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.\n19. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\n\n12\n\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až\nprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.\nIV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n21. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej\nod 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového\nkonania v čl. 17 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a v čl. 12 Civilného\nmimosporového poriadku (ďalej aj „CMP“), podľa ktorých súd postupuje v konaní tak, aby\nvec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná\nhospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu (podľa Civilného\nsporového poriadku), resp. účastníkov konania (podľa Civilného mimosporového poriadku)\na iných osôb. Tento základný princíp konania je premietnutý do ďalších ustanovení\nCivilného sporového poriadku (§ 157 ods. 1) a Civilného mimosporového poriadku\nso zohľadnením osobitostí jednotlivých druhov konaní tvoriacich predmet úpravy týchto\nporiadkov.\n22. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona (civilné mimosporové\nkonania) sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon\nneustanovuje inak. Povinnosť súdu konať v civilnom mimosporovom konaní bez prieťahov\nje vyjadrená napr. aj v § 30 CMP, podľa ktorého po začatí konania postupuje súd\nv súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase\nprejednaná a rozhodnutá, ďalej v § 31 CMP, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď\nsú účastníci nečinní, ale aj v ustanovení § 34 CMP, ktorým je vylúčená aplikácia ustanovení\nCivilného sporového poriadku o koncentrácii konania (vrátane sudcovskej koncentrácie\nkonania).\n\n13\n\nV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj\n„ESĽP“) v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)\nv posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa\nuvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľa.\n24. Európsky súd pre ľudské práva pri poskytovaní ochrany práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého obsahové\nkomponenty sú v zásade identické s obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,\nuplatňuje kritérium významu veci z pohľadu sťažovateľa a v tejto súvislosti diferencuje\nposudzovanie primeranosti plynulosti konania do troch skupín; ide o konania vyžadujúce\nprimeranú rýchlosť, osobitnú rýchlosť alebo výnimočnú rýchlosť (m. m. III. ÚS 254/2015,\nIII. ÚS 181/2011).\n25. Ak ide o konania týkajúce sa rodičovských práv, ESĽP požaduje\nod vnútroštátnych súdnych orgánov výnimočnú rýchlosť konania (m. m. I. ÚS 304/2011).\nAj ústavný súd pri posudzovaní napadnutého konania vychádzal z kritéria výnimočnej\nrýchlosti požadovanej v prípadoch konaní o rodičovských právach, medzi ktoré nepochybne\npatrí aj konanie o rozvod a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas\npo rozvode.\n26. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd\nkonštatuje, že konanie o rozvod a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom\nna čas po rozvode tvorí štandardnú a pomerne frekventovanú súčasť rozhodovacej činnosti\nsúdov, pričom napriek špecifickej povahe takéhoto konania ho v zásade nemožno\n\n14\n\npovažovať za právne zložité. Pokiaľ ide o hľadisko skutkovej zložitosti veci, ústavný súd\nkonštatuje, že s prihliadnutím na charakter konania, v ktorom súd vykonáva dokazovanie\npre účel zistenia finančných a majetkových pomerov manželov a tiež ich spôsobilosti\nvykonávať rodičovské práva a povinnosti (najmä znaleckým dokazovaním), je takéto\nkonanie v zásade skutkovo zložitejšie, keďže aj v dôsledku princípu materiálnej pravdy,\nktorý sa uplatňuje v civilných mimosporových konaniach, sa kladú zvýšené nároky\nna vo veci konajúci všeobecný súd v kontexte jeho povinnosti zisťovať skutočný stav veci,\nnielen skutkový, teda účastníkmi tvrdený (čl. 6 CMP). Okolnosti prípadu sťažovateľa však\nnenasvedčujú skutkovej zložitosti veci, keďže okresný súd v napadnutom konaní žiadne\nznalecké dokazovanie nevykonával (znalecký posudok bol vypracovaný v konaní sp. zn.\n21 P 110/2018), obmedzil sa len na skúmanie finančných a majetkových pomerov\núčastníkov a pokúšal sa o dohodu rodičov o úprave pomerov k ich maloletej dcére. Zdĺhavý\npriebeh rozhodovania okresného súdu v napadnutom konaní preto nemožno ospravedlniť\nfaktickou či právnou zložitosťou veci.\n27. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom\nkonaní, ústavný súd nezistil takú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho\nťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom. Sťažovateľ iniciatívne súdu predkladal dôkazy, aktívne sa\ndožadoval pokračovania v konaní, podal sťažnosť na prieťahy v napadnutom konaní\npredsedovi okresného súdu.\n28. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v napadnutom konaní, pričom zistil v postupe okresného súdu\njednak nečinnosť, ale aj neefektívnu a nesústredenú činnosť, ktorá tiež môže zapríčiniť\nporušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (napr.\nIV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).\n29. Z predloženého súvisiaceho spisu okresného súdu vyplýva, že napadnuté konanie\nprebiehalo ku dňu podania ústavnej sťažnosti takmer dva roky, pričom prvé (a v podstate aj\njediné) pojednávanie sa uskutočnilo až po viac ako 10 mesiacoch od začatia konania. Ďalšie\nnariadené pojednávanie bolo bez prejednania veci odročené na neurčito, teda v rozpore\n\n15\n\ns ustanovením § 184 ods. 1 CSP. Okresný súd bol nečinný v období od 31. augusta 2018,\nkeď úrad práce doručil správu z prešetrenia pomerov v rodine, do 13. decembra 2018, keď\nokresný súd požiadal o súčinnosť daňový úrad. Nečinnosť okresného súdu bez vykonania\nrelevantného úkonu ústavný súd zistil aj v období od 5. marca 2019, keď sa uskutočnilo\npojednávanie, do 4. novembra 2019, keď sa účastníci stretli pre účel uzavretia rodičovskej\ndohody. Okresný súd zostal pasívnym aj po tom, čo zlyhal pokus o konsenzuálne riešenie\nkonfliktu rodičov, teda v období od 20. januára 2020, keď sťažovateľ doručil stanovisko\nk vyjadreniu odporkyne, do 27. mája 2020, keď okresný súd zaslal odporkyni sťažovateľom\npredložený znalecký posudok. O nesústredenom postupe okresného súdu svedčí predloženie\nspisu odvolaciemu súdu pre účel rozhodnutia o námietke zaujatosti, ktorá sa v spise\nnenachádzala.\n30. V okolnostiach prípadu sťažovateľa sa podľa ústavného súdu javí neefektívnym\naj spôsob, akým a v akom štádiu konania (po 17 mesiacoch od jeho začatia, pozn.) okresný\nsúd pristúpil ku konsenzuálnemu riešeniu rodičovského konfliktu v rámci Cochemského\nmodelu. V tejto súvislosti možno len súhlasiť so sťažovateľom, že vzhľadom\nna konštatovanie súdu v zápisnici z pojednávania konaného 13. mája 2019 o tom, že\ndohoda medzi účastníkmi nie je možná, bolo nariaďovanie zmierovacieho Cochemského\nvýsluchu v zásade neefektívne o to viac, ak dočasná jednomesačná dohoda uzavretá v rámci\ntohto modelu kopírovala neodkladné opatrenie, ktoré už v tom čase bolo vykonateľné a\nnebolo matkou rešpektované. Záver, že dohoda rodičov je málo pravdepodobná, vyplynul\ntiež z doplňujúcej správy úradu práce o realizácii psychologického poradenstva doručenej\nokresnému súdu 26. júna 2019. Uvedený postup okresného súdu uprednostňujúci\ndosiahnutie dohody rodičov pred autoritatívnym rozhodnutím ústavný súd hodnotí ako\nneefektívny a spôsobujúci zbytočné prieťahy v napadnutom konaní.\n31. Vychádzajúc z posúdenia uvedených kritérií, dospel ústavný súd k záveru, že\nv napadnutom konaní došlo k prieťahom, ktoré boli spôsobené nečinnosťou, ako aj\nneefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu. Skutočnosť, že okresný súd\nrozhodoval o návrhu sťažovateľa ku dňu podania ústavnej sťažnosti takmer dva roky,\npričom ani v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti nie je vo veci\nsťažovateľa meritórne rozhodnuté, je samo osebe neprimerané a z ústavnoprávneho\n16\n\nhľadiska neakceptovateľné. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní tak, ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto nálezu.\nVI.\nPrikázanie vo veci konať\n32. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n33. Podľa § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa\nsvojou nečinnosťou, vo veci konal.\n34. V nadväznosti na výrok o porušení označených práv a v záujme efektívnosti\nposkytnutej ochrany sťažovateľovi ústavný súd bez toho, aby prejudikoval výsledok\nodvolacieho konania (vo veci prerušenia konania, pozn.), postupoval podľa čl. 127 ods. 2\nústavy a § 133 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde a prikázal okresnému súdu konať\nv napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).\nVII.\nTrovy konania\n35. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. Jolanou\nFuchsovou.\n\n17\n\n37. Keďže sťažovateľ trovy konania do dňa rozhodnutia ústavného súdu nevyčíslil,\nústavný súd mu priznal náhradu trov konania, ktoré vyplývajú z obsahu spisu. Úhradu\npriznal za tri úkony právnej služby vykonané v roku 2020 (prevzatie a prípravu zastúpenia,\npísomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v súlade\ns § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 177 €, t. j. spolu\n531 €, čo spolu s režijným paušálom za tri úkony [3 x 10,62 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t. j.\n31,86 €] predstavuje sumu 562,86 €. Trovy právneho zastúpenia boli preto priznané\nv celkovej sume 562,86 €.\n38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n39. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie\nje prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 8. októbra 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n18", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "21P/72/2018", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:591c02b0-e2e8-4a8b-b204-92b658eaa609", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2015.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 610/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 610/2015 z 12. 4. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-04-12", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.610.2015.2"}, {"guid": "ussr:645d8c7f-153e-475b-8a37-4dc4e842e05c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 254/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 254/2015 z 22. 9. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-09-22", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.254.2015.1"}, {"guid": "ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 181/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 181/2011 z 2. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-02", "citacie_n": 71, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8d38c351-97f6-4611-9751-93319733c2a8"}, {"guid": "ussr:48d8c1c3-88d4-495d-8a38-d0f1513fc97b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 304/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 304/2011 z 19. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-19", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48d8c1c3-88d4-495d-8a38-d0f1513fc97b"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "13898f86-c147-4f71-a994-35c76f936629:d80553f3-4ee7-44af-8241-8293a0fc2d33", "ecli": null, "spisova_znacka": "41Em/3/2019", "nazov": "Uznesenie Mestského súdu Bratislava II sp. zn. 41Em/3/2019 z 10. 9. 2020", "sud": "Mestský súd Bratislava II", "datum_vydania": "2020-09-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/13898f86-c147-4f71-a994-35c76f936629:d80553f3-4ee7-44af-8241-8293a0fc2d33"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:9584f0eb-bf3e-423b-af75-875978e95cf9", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:1.US.470.2024.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 470/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 470/2024 z 21. 11. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-11-21", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:1.US.470.2024.2"}]}