{"guid": "ussr:fae2033d-8a4c-4f91-985c-e6c1f31e1f1b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.224.2020.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 224/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 224/2020 z 19. 8. 2020", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 19. augusta 2020, sp. zn. III. ÚS 224/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.224.2020.2", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-08-19", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fae2033d-8a4c-4f91-985c-e6c1f31e1f1b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.224.2020.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.224.2020.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.224.2020.2/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nIII. ÚS 224/2020-29\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. augusta 2020\nv senáte zloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Ľubomírom Kaščákom, Horná 35, Banská Bystrica, pre namietané porušenie jeho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nOkresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 158/2015 a takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných\n\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Levice v konaní vedenom pod sp. zn.\n15 C 158/2015 p o r u š e n é b o l i .\n2. Okresnému\n\nsúdu\n\nLevice\n\nprikazuje,\n\npod sp. zn. 15 C 158/2015 konal bez zbytočných prieťahov.\n\naby\n\nv\n\nkonaní\n\nvedenom\n\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 €\n\n(slovom tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Levice p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Levice j e\n\np o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nprávneho zastúpenia v sume 375,24 € (slovom tristosedemdesiatpäť eur a dvadsaťštyri\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Ľubomíra Kaščáka, Horná 35,\nBanská Bystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nOdôvodnenie:\nI.\nVymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. III. ÚS 224/2020-10 zo 16. júna 2020 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ), podľa § 56 ods. 5 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde\nSlovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 413/2019\nZ. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 15 C 158/2015 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom\nna okresnom súde, v ktorom vystupuje v procesnej pozícii žalobcu o zaplatenie peňažnej\nsumy, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že žalobu podal 7. marca 2014,\npopísal priebeh napadnutého konania, ktoré trvá už viac ako 6 rokov a 2 mesiace, pričom\nvytkol neefektívnosť postupu okresného súdu v napadnutom konaní a dlho trvajúci stav\nprávnej neistoty. Sťažovateľ poukázal aj na vyhlásenie rozsudku v napadnutom konaní\n\n2\n\nna pojednávaní konanom 12. marca 2018, ktorý bol napokon odvolacím súdom zrušený\na vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľ konštatoval, že vec nie je po skutkovej ani právnej stránke zložitá\na svojím konaním neprispel k prieťahom v konaní, keďže sa správa aktívne a je súčinný.\n4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom\nrozhodol, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby prikázal okresnému súdu vo veci\nkonať\n\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\na\n\nzaplatiť\n\nsťažovateľovi\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 7 400 €, ako aj náhradu trov konania.\nII.\nVyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľa\n5. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 494/20 z 10. júla 2020\ndoručeným ústavnému súdu 13. júla 2020 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda okresného\nsúdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného súdu\na konštatoval:\n„Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť sporu tak chcem uviesť, že zákonný sudca\nsa musel vysporiadať s rozsiahlejším spisovým materiálom a to vrátane pripojeného\nsúdneho spisu 7C/142/2015 (v tomto konaní si sťažovateľ uplatňoval nárok na odmenu\nadvokáta z titulu inej zmluvy o poskytovaní právnych služieb) ako aj vyšetrovacieho spisu\nČVS:ORP-197/OVK-LV-2011 týkajúceho sa trestného konania, v ktorom žalobca\nzastupoval žalovaného v 1. rade a z ktorého si aj uplatňoval v tomto súdnom konaní nárok\nna odmenu za poskytnuté právne služby. Tiež bolo potrebné ozrejmiť sporné skutkové\ntvrdenia strán sporu a to ich výsluchom ako aj výsluchom svedka. Pokiaľ ide o právnu\nzložitosť predmetného sporu ide o spotrebiteľský právny vzťah s tým, že súd sa musel\nzaoberať otázkou posúdenia neprimeraných zmluvných podmienok (prvoinštančný ako aj\nodvolací súd dospeli k názoru, že dohodnutá zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou\npodmienkou) ako aj otázkou dohodnutej zmluvnej odmeny za jednotlivé úkony právnej\nslužby s prihliadnutím na vyhlášku č. 655/2004 Z. z. ako aj jej súlad s dobrými mravmi\n\n3\n\npodľa § 2 ods. 1 takejto vyhlášky. Súd tiež musel právne vyhodnotiť právny úkon žalovaných\nv 2. a v 3. rade, ktorí pristúpili k dlhu žalovaného v 1. rade...\nPrieťahy, ktoré podľa nášho názoru spôsoboval sťažovateľ spočívali v tom, že ten\ntakmer pravidelne predkladal nové listinné dôkazy resp. vyjadrenia krátko pred\npojednávaním, pričom súd ich musel doručovať žalovaným buď priamo na pojednávaní\nresp. žalovanému v 1. rade do väznice v\n\n. Súd zároveň poukazuje\n\nna skutočnosť, že už od 10.10.2015 bol žalovaný v 1. rade vo výkone trestu odňatia slobody,\npričom sa osobne zúčastnil len pojednávania dňa 12.03.2018, a preto mu nemohli byť\ntakéto vyjadrenia resp. iné dôkazy doručené priamo na pojednávaní. Okrem toho žalobca\npočas súdneho konania viackrát disponoval s predmetom konania keď zobral žalobu\nčiastočne späť. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že dňa 30.05.2017 mu bolo doručené\nzmätočné uznesenie zo dňa 15.05.2017 (čl. 68), ktorým súd vyzval žalovaných v zmysle\n§ 167 ods. 4 CSP, aby sa vyjadrili k vyjadreniu žalobcu tak takéto uznesenie mu bolo\ndoručené omylom a v rozpore s pokynom sudcu (čl. 66). Zároveň napriek tvrdeniu\nsťažovateľa o tom, že mu dňa 18.08.2017 malo byť doručené ďalšie zmätočné podanie\nzo strany súdu poukazujem na skutočnosť, že z doručenky (čl. 77) vyplýva, že právnemu\nzástupcovi žalobcu bolo v zmysle pokynu sudcu (čl. 76) doručené vyjadrenie žalovaných\nzo dňa 06.06.2017 (čl. 74 až 75) a nie iné podanie na ktoré poukazuje v podanej sťažnosti.\nPrípadné prieťahy, ktoré mohli byť spôsobené súdom I. stupňa sa mohli vyskytnúť\nv období od 15.07.2015 do 02.05.2017, kedy bola predmetná vec opakovane\nprerozdeľovaná Dodatkami k Rozvrhu práce Okresného súdu Levice novým zákonným\nsudcom v dôsledku práceneschopnosti, resp. nástupu na materskú dovolenku zákonnej\nsudkyni.\nÚstavnú sťažnosť, ktorú podal žalobca tak považujem za nedôvodnú, pretože\nv súdnom konaní síce existovalo určité obdobie nečinnosti súdu, ktoré vzniklo v dôsledku\nopakovaného prerozdeľovania predmetnej veci novým zákonným sudcom, avšak zákonný\nsudca Mgr. Daniel Koneracký v predmetnom spore v súčasnosti koná plynulo a v súlade\ns právnymi predpismi, pričom časť nároku vo výške 549,53 Eur s príslušenstvom bola\nsťažovateľovi už priznaná a to rozsudkom zo dňa 12.03.2018, ktorého výrok č. II nadobudol\nprávoplatnosť dňa 02.06.2018. Sťažovateľ tak namieta porušenie jeho práv aj vo vzťahu\nk nároku, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté pred podaním ústavnej sťažnosti.\n4\n\nZároveň chceme podotknúť, že sťažovateľ počas celého súdneho konania nepodal žiadnu\nsťažnosť na prieťahy súdneho konania k rukám predsedu súdu v zmysle § 62 a nasl. zákona\nč. 757/2004 Z. z., pričom ním tvrdené skutočnosti o tom, že u neho existujú dôvody hodné\nosobitného zreteľa spočívajúce v doterajšej dĺžke konania v trvaní 74 mesiacov sú\nzavádzajúce, pretože prvoinštančný súd nemôže ovplyvniť dĺžku konania odvolacieho súdu.\nIné okolnosti, ktoré ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho konania spočívajú v tom, že\npočas súdneho konania žalobca – sťažovateľ využil svoje právo podať odvolanie proti\nrozhodnutiu prvoinštančného súdu v dôsledku čoho sa súdny spis v období od 11.10.2018\ndo 24.04.2020 nachádzal na Krajskom súde v Nitre.“\n6. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas s upustením\nod ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n7. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko\naj sťažovateľ. Tento vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu 23. júla 2020 vo vzťahu\nk argumentácii okresného súdu o tom, že zákonný sudca sa musel vysporiadať\ns rozsiahlejším spisovým materiálom vrátane pripojeného súdneho spisu, ako aj\nvyšetrovacieho spisu, uviedol, že tieto skutočnosti nemožno hodnotiť ani ako právnu, ani\nako faktickú zložitosť veci. Sťažovateľ tiež nesúhlasil s názorom okresného súdu\no prieťahoch spôsobených tým, že takmer pravidelne predkladal nové listinné dôkazy,\nani tým, že žalovaný v 1. rade bol vo výkone trestu odňatia slobody, keďže tento\nuž 8. novembra 2017 dal súhlas na konanie v jeho neprítomnosti. Sťažovateľ uviedol,\nže ako žalobca, súc zastúpený kvalifikovaným advokátom, postupoval v spore lege artis\na doručil súdu všetky relevantné dôkazy už k podanej žalobe 7. marca 2014, ktoré stačili\nna rozhodnutie súdu. Ďalšie dôkazy predkladal v konaní len na popretie tvrdení protistrany\na na základe neefektívneho postupu súdu. Skutočnosť, že sťažovateľ ako žalobca odpustil\nžalovaným časť ich dlhu, a preto vzal svoju žalobu čiastočne späť, taktiež nemožno podľa\njeho názoru hodnotiť ako ním zavinené prieťahy v konaní, ale ako jeho ústretový krok\nsmerujúci k uzavretiu zmieru.\n8. Z chronologického prehľadu jednotlivých úkonov uvedeného okresným súdom\nvyplývajú podľa sťažovateľa viaceré obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného\n5\n\nsúdu, pričom celkové obdobie prieťahov na jeho strane je podľa sťažovateľa v dĺžke\n66 mesiacov. K argumentácii okresného súdu sťažovateľ tiež uviedol, že konanie na súde\ntvorí jeden celok, a to aj vrátane odvolacieho konania. Podaním (dôvodného) odvolania\nstrana sporu nikdy nemôže spôsobiť zbytočné prieťahy v konaní, lebo sa tým domáha\nnápravy pochybení okresného súdu. Sťažovateľ poukázal aj na konštantnú judikatúru\nústavného súdu, podľa ktorej organizačné, personálne či technické problémy všeobecných\nsúdov nemôžu byť na úkor práv účastníkov konania a nezbavujú štát zodpovednosti\nza prieťahy v konaní.\n9. Sťažovateľ zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania v konaní\no prijatej ústavnej sťažnosti v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom súde.\n10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona\no ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa\ns ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie\nobjasnenie veci.\nIII.\nRelevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu\n11. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n12. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n13. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n6\n\n14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\n15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\n16. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pričom\nk namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného\nsúdu v napadnutom konaní.\n17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide\no právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv\nnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,\nIV. ÚS 90/2010).\n18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej\nustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je\nodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia\nvšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby\ndomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,\nktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu\n(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).\n\n7\n\n19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým\naj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup\nsamotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada\naj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa\n(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú\nsťažnosť sťažovateľa.\nIV.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n21. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný\nsporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd\npostupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza\nzbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania\nstrán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní\ntak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní\ns prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).\n22. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľ žalobcom\nv konaní o zaplatenie peňažnej sumy z titulu poskytnutia právnej pomoci, ústavný súd\nkonštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného\nsúdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti\nprerokovávanej veci.\n\n8\n\n23. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v napadnutom\nkonaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní\nk zbytočným prieťahom.\n24. Pokiaľ okresný súd poukazuje na prieťahy spôsobené sťažovateľom tým,\nže ten takmer pravidelne predkladal nové listinné dôkazy, resp. vyjadrenia krátko\npred pojednávaním, ústavný súd uvádza, že tieto argumenty neobstoja a poukazuje tiež\nna to, že využitie možností daných sťažovateľovi procesnými predpismi na presadzovanie\na uplatňovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu konania,\nnemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy\n(m. m. I. ÚS 31/01).\n25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie\nzbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania a z vyjadrenia okresného súdu,\nchronologického prehľadu jednotlivých úkonov súdu a z predloženého súdneho spisu zistil,\nže okresný súd bol v napadnutom konaní nečinný v období od 30. júna 2014, keď bol\npodaný odpor proti vydanému platobnému rozkazu, do 12. marca 2015, keď bol sťažovateľ\nvyzvaný na vyjadrenie k podanému odporu. Okresný súd bol tak nečinný 8 a pol mesiaca.\nNečinnosťou v dĺžke 2 rokov sa vyznačovalo aj obdobie od mája 2015 do mája 2017,\nkedy bola\n\nvec\n\nopakovane\n\nprerozdeľovaná\n\nnovým\n\nzákonným\n\nsudcom\n\nz dôvodu\n\npráceneschopnosti a nástupu na materskú dovolenku zákonnej sudkyne. Uvedenú\nskutočnosť uznal vo svojom vyjadrení aj okresný súd.\n26. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti\nokresného súdu približne 2 roky a 8 a pol mesiaca.\n27. Pokiaľ ide o okresným súdom uvádzanú dlhodobú práceneschopnosť zákonnej\nsudkyne a jej následný nástup na materskú dovolenku, v dôsledku čoho došlo\nk opakovanému prerozdeľovaniu veci novým zákonným sudcom a vzniku prieťahov,\nústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí,\nv ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie\n\n9\n\nalebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov\nna súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu\nbyť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\na v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce\nzbytočné prieťahy v súdnom konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).\n28. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru.\nV.\nPrikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia\n29. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,\nústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\n30. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo\nk porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom\npod sp. zn. 15 C 158/2015 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola\nv čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.\n31. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým\nvyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané\nfinančné zadosťučinenie.\n32. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej\nsťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie, ak o to\npožiadal.\n\n10\n\n33. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha\nprimeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý požaduje,\na z akých dôvodov sa ho domáha.\n34. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva\na slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\n35. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného\nzadosťučinenia v sume 7 400 €, čo odôvodnil dovŕšením ochrany porušeného základného\npráva, ku ktorému došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany,\nnielen deklaráciu jeho porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez prieťahov.\n36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany\nporušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo\nspôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu\nporušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva\n(IV. ÚS 210/04).\n37. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie\npodľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n38. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho\nneodôvodnenú nečinnosť v trvaní spolu približne 2 roky a 8 a pol mesiaca, berúc do úvahy\npredmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľa, ako aj všetky okolnosti daného\nprípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 1 000 € pre sťažovateľa za primerané\nfinančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.\n\n11\n\nVI.\nTrovy konania\n39. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu\nvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.\n40. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.\n41. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania\nv sume 375,24 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2020 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)\nv hodnote po 177 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 10,62 €.\n42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť\nna účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263\nods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 19. augusta 2020\n\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n12", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "platobný rozkaz", "prieťahy v konaní", "platobný rozkaz", "prieťahy v konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/158/2015", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 90/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d16ff1c4-d222-4bf0-ae53-71a25eac4769"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 365/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 365/04 z 23. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-23", "citacie_n": 800, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9dfeb45d-2c35-4905-9a8f-e22debfe3e33"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 35/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/03 z 2. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-02", "citacie_n": 187, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6555e0d0-bdd2-4e96-8c09-afe167d15415"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:526b277f-09b6-40e5-96e6-7bd986ca445a"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "ussr:d5bed51b-fced-45cb-8363-1fc57a55991a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 52/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 52/99 z 8. 9. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-09-08", "citacie_n": 469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.52.1999.1"}], "citovane_v": [{"guid": "c1398ae1-e441-472e-803a-41b2ff5be4c8:48a0f9e4-a009-45de-ba28-21e8bed1d436", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2025:2125207723.2", "spisova_znacka": "15CoP/214/2025", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 15CoP/214/2025 z 17. 12. 2025", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2025-12-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2025:2125207723.2"}]}