{"guid": "ussr:2187e475-ae5a-45a9-a69f-7ea3262f7d51", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.239.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 239/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 239/2020 z 23. 6. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. júna 2020, sp. zn. III. ÚS 239/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.239.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-06-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "nazov": "čl. 11 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-11.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "nazov": "čl. 36 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 11 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-11", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2187e475-ae5a-45a9-a69f-7ea3262f7d51", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.239.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.239.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.239.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 239/2020-18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Martina Vernarského (sudca spravodajca) a sudcov\nIvana Fiačana a Petra Straku predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti\nRAVIL s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, IČO 36 790 869, zastúpenej advokátskou\nkanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ\na advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd upovedomeniami o zastavení\nstarých exekúcií súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Špičku sp. zn. EX 149/2002\nzo 17. marca 2020 a sp. zn. EX 163/2002 zo 17. marca 2020 v časti výziev na úhradu trov\nstarej exekúcie a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o. o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nSkutkový stav veci a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n11. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti RAVIL s. r. o.,\nGrösslingová 4, Bratislava, IČO 36 790 869 (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci\nnamietaného porušenia jej základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“), základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\nlistiny, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku podľa čl. 1\nods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dodatkový protokol“) upovedomeniami o zastavení starých exekúcií\nsúdneho exekútora JUDr. Jaroslava Špičku sp. zn. EX 149/2002 zo 17. marca 2020\na sp. zn. EX 163/2002 zo 17. marca 2020 v časti výziev na úhradu trov starej exekúcie\n(ďalej len „napadnuté upovedomenia“).\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola\nv predmetných exekučných konaniach vedených súdnym exekútorom v procesnom\npostavení oprávnenej. Exekučné konania boli začaté a vedené podľa zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti\n(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „Exekučný poriadok“). Národná rada Slovenskej republiky v snahe riešiť\ndlhotrvajúce bezúspešné exekúcie prijala zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých\nexekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 233/2019\nZ. z.“), ktorým v ustanovení § 1 ods. 2 zaviedla legálny pojem „stará exekúcia“ na exekúcie\nzačaté pred 1. aprílom 2017. Zároveň za splnenia ustanovených podmienok (§ 2 zákona\nč. 233/2019 Z. z.) stanovila ex lege zastavenie starých exekúcií. Súdny exekútor, aplikujúc\nzákon č. 233/2019 Z. z., napadnutými upovedomeniami oboznámil sťažovateľku o zastavení\nstarých exekúcií. Súčasťou napadnutých upovedomení bola aj výzva adresovaná\n2\n\nsťažovateľke na zaplatenie trov starej exekúcie v sume 42 € určenej podľa § 6 zákona\nč. 233/2019 Z. z. (tzv. paušálnych trov exekúcie).\n3. Sťažovateľka namieta, že napadnutými upovedomeniami o zastavení exekúcií\nv časti výziev na zaplatenie paušálnych trov starej exekúcie adresovaných sťažovateľke bolo\nzasiahnuté do jej označených práv. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti kritizuje predmetnú\nprávnu úpravu § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z., v zmysle ktorej paušálne trovy znáša\noprávnený. Túto zákonnú konštrukciu zavedenú zákonodarcom považuje za protiústavnú.\nArgumentuje tým, že v zmysle § 199c ods. 1 Exekučného poriadku účinného od 1. apríla\n2017 a zodpovedajúcich ustanovení právnej úpravy trov exekútora účinných predtým trovy\nexekútora platí v zásade povinný a oprávnený platí trovy exekútora len vo vymedzených\nprípadoch, ak ich vznik možno oprávnenému pričítať. Tvrdí, že ustanovenie § 6 ods. 2\nzákona č. 233/2019 Z. z. je potrebné vykladať ústavnokonformne, a to tak, že oprávnený\nje povinný hradiť paušálne trovy starej exekúcie len vtedy, ak vznik týchto paušálnych trov\nby bolo možné pričítať oprávnenému. Domnieva sa a tvrdí, že ona zastavenie exekúcií\nnezapríčinila a nemohla ani predvídať nemajetnosť povinných ani pri náležitej opatrnosti.\nPredmetnú úpravu považuje za protiústavnú a nesúcu znaky retroaktivity, v rozpore s jej\nlegitímnymi očakávaniami ako oprávnenej. V závere svojej argumentácie sťažovateľka\nv súhrne tvrdí, že „porušovateľ svojím opatrením, ktorým aplikoval § 6 ods. 2 zákona\nč. 233/2019 Z. z. bez nadväznosti na § 203 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom\ndo 31.1.2002 resp. bez nadväznosti na § 203 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení\núčinnom od 1.2.2002 do 31.3.2017 a požaduje od sťažovateľky ako oprávnenej znášať\npaušálne trovy exekútora bez posúdenia miery zavinenia sťažovateľky - oprávnenej\nna zastavení exekúcie, porušil“ označené práva sťažovateľky.\n4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej\nsťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:\n„1. Súdny exekútor JUDr. Jaroslav Špička porušil upovedomeniami o zastavení\nstarých exekúcií vydaných dňa (podľa tabuľky vyššie) sp.zn. (podľa tabuľky vyššie) začatých\nna základe poverení vydaných okresnými súdmi (podľa tabuľky vyššie) č. (podľa tabuľky\nvyššie) doručených dňa (podľa tabuľky vyššie) na vymoženie peňažných nárokov\nsťažovateľky-oprávnenej voči zúčastneným osobám-povinným v časti výzva na úhradu trov\n3\n\nstarej exekúcie vo výške 42 eur základné právo sťažovateľky vlastniť majetok zaručené\nčlánkom 20 ods. I Ústavy Slovenskej republiky a článkom 11 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd, právo sťažovateľky na pokojné užívanie majetku zaručené článkom 1 ods. 1 prvá\nveta Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nzákladné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. I Ústavy\nSlovenskej republiky a článkom 36 Listiny základných práv a slobôd a právo sťažovateľky\nna spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovor o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje upovedomenia o zastavení starých\nexekúcií vydaných súdnym exekútorom JUDr. Jaroslav Špička dňa (podľa tabuľky vyššie)\nsp. zn. (podľa tabuľky vyššie) začatých na základe poverení vydaných okresnými súdmi\n(podľa tabuľky vyššie) č. (podľa tabuľky vyššie) doručených dňa (podľa tabuľky vyššie)\nna vymoženie peňažných nárokov sťažovateľky-oprávnenej voči zúčastneným osobámpovinným v časti výzva na úhradu trov starej exekúcie vo výške 42 eur a vecí vracia\nsúdnemu exekútorovi JUDr. Jaroslav Špička na ďalšie konanie.\n3. Súdny exekútor JUDr. Jaroslav Špička je povinný poskytnúť sťažovateľke\nprimerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000 eur.\n4. Súdny exekútor JUDr. Jaroslav Špička je povinný uhradiť sťažovateľke trovy\nkonania tak, ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu na účet jej právneho\nzástupcu Fridrich Paľko, s. r. o. Grӧsslingova 4, 81 í 09 Bratislava, do troch dní\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nRelevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\n\n4\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon\nč. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení zákona č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).\n8. Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok.\nVlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu...\n9. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne...\n10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch\nalebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\n11. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok.\n12. Ústavný súd k vzťahu medzi čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nuž judikoval, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom\nprávnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu\nochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (II. ÚS 71/97). Z uvedeného\ndôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (IV. ÚS 195/07).\nUvedený záver platí rovnako aj pre čl. 36 ods. 1 listiny, ktorého znenie je takmer identické\nso znením čl. 46 ods. 1 ústavy.\n13. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\n\n5\n\nak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd\nzisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie.\n14. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom\nprerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\n15. Zjavne neopodstatneným je návrh, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n16. Ústavný súd pripomína, že vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti\nposkytovanej ústavným súdom napokon nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi\nvšeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01). V súvislosti so sťažnosťami\nnamietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami všeobecných súdov\nuž ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní o sťažnosti pre porušenie\nzákladného práva na súdnu alebo inú ochranu, resp. práva na spravodlivé súdne konanie\nrozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie\nzákonných predpisov s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných súdov sú dostatočne\nodôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré zo základných\nľudských práv (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05, I. ÚS 241/07, I. ÚS 272/09).\n6\n\n17. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom\nmá za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna\naplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,\nprípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia\nústavných princípov, ako aj prípady svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva. Pojem\nsvojvôle možno interpretovať ako prípady, keď všeobecný súd urobí záver v inom\nnež zákonom ustanovenom a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame\nči bez bližších nerozpoznateľných kritérií (I. ÚS 533/2016). O svojvôli (arbitrárnosti)\npri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len\nv prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (III. ÚS 264/05, Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, č. 100/2005).\n18. Tieto východiská, hoci formulované vo vzťahu k rozhodovaniu všeobecných\nsúdov, sú podľa názoru ústavného súdu plne aplikovateľné a aktuálne aj vo vzťahu\nk rozhodovaniu súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci pri výkone jemu zverenej\nkompetencie v rámci súdnej moci. Exekučné konanie je osobitným druhom civilného\nsúdneho konania, a nie podnikateľskou činnosťou súdneho exekútora, ako by sa mohlo javiť\nz podanej ústavnej sťažnosti.\nIII.\nPredbežné prerokovanie návrhu\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36\nods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami\nsúdneho exekútora\n19. Predmetom ústavnej sťažnosti je predovšetkým námietka porušenia základného\npráva sťažovateľky zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nzaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami o zastavení starých\nexekúcií v časti výziev na úhradu paušálnych trov exekúcie v sume 42 €,\n\n7\n\nktorým sťažovateľka vytýka, že sú arbitrárne a že súdny exekútor ústavne nesúladným\nvýkladom a aplikáciou § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. zasiahol do jej označených práv.\n20. Ústavný súd posudzuje problematiku náhrady trov konania zásadne iba\nv ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia o náhrade trov\nkonania pristupuje len za celkom výnimočných okolností (IV. ÚS 248/08, IV. ÚS 182/09,\nIV. ÚS 481/2013), ak zistí, že rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu,\nktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania.\n21. Otázka náhrady trov konania dosahuje ústavnoprávnu dimenziu vtedy, pokiaľ by\nbol v procese interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení všeobecne záväzného\nprávneho predpisu zo strany všeobecného súdu obsiahnutý prvok svojvôle alebo extrémny\nrozpor s princípom spravodlivosti (napr. v dôsledku prílišného formalizmu) či celkom\nnedostatočného odôvodnenia vydaného rozhodnutia (I. ÚS 156/2010, IV. ÚS 40/2011,\nIII. ÚS 47/2013, III. ÚS 457/2014, III. ÚS 609/2014).\n22. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už opakovane konštatoval, že základné\nprávo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy všeobecný súd nemôže\nporušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy\nv civilnom súdnom konaní (II. ÚS 122/05, III. ÚS 591/2013). Podľa judikovaného názoru\nústavného súdu „o ústavne významnej neprimeranosti pri právno-aplikačnej činnosti možno\nuvažovať len vtedy, ak aplikovaná právna norma dáva konajúcemu orgánu verejnej moci\npriestor na úvahu pri skúmaní splnenia podmienok hypotézy, dispozície alebo sankcie.\nNaopak, ak konajúci orgán verejnej moci nemá právnou normou vytvorený žiaden\ndiskrečný priestor a pri zistení splnenia podmienok jej hypotézy je povinný vyvodiť jediný\nmožný právny následok, potom možno hovoriť už len o neproporcionalite právnej úpravy\ntvoriacej právny základ na konanie orgánu verejnej moci, a nie o neproporcionalite aplikácie\npráva.“ (uznesenie sp. zn. III. ÚS 575/2012 z 20. 11. 2012 uverejnené v Zbierke nálezov\na uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 80/2012).\n\n8\n\n23. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. paušálne trovy znáša oprávnený.\nExekútor vyzve oprávneného na zaplatenie paušálnych trov v upovedomení o zastavení\nstarej exekúcie, ak exekútor paušálne trovy uplatňuje.\n24. Ústavný súd, reagujúc na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky, si v prvom rade\ndovolí objasniť niektoré právne a procesné súvislosti danej problematiky tzv. starých\nexekúcií v kontexte namietaných výziev na úhradu paušálnych trov starej exekúcie.\nZmyslom a účelom prijatia zákona č. 233/2019 Z. z. bolo riešiť neúnosnú situáciu\nna exekučných súdoch, kde sa v státisícoch exekučných konaní viedla exekúcia\nproti povinným dlhodobo neúspešne a v konečnom dôsledku tento stav vyúsťoval\naž do kolízie s princípom právnej istoty subjektov exekučného konania. Zákonodarca túto\nsituáciu neriešil novelou Exekučného poriadku, ale samostatným zákonom, ktorým,\nako už bolo uvedené, zaviedol okrem iného aj pojem stará exekúcia. Za splnenia zákonných\npredpokladov súdny exekútor vo svojom upovedomení má povinnosť oznámiť oprávneným,\nže ex lege došlo k zastaveniu týchto starých exekúcií. V rámci svojho včasného\nupovedomenia má súdny exekútor možnosť si uplatniť u oprávneného tzv. paušálne trovy\nzastavenej exekúcie v presne stanovenej výške. Vychádzajúc z uvedeného, je potrebné\nkonštatovať, že zákon č. 233/2019 Z. z. je vo vzťahu k Exekučnému poriadku úpravou lex\nspecialis, ktorá osobitne upravuje tam stanovené situácie, a to tak vo vzťahu k ďalšiemu\ntrvaniu exekučného konania, ako aj vo vzťahu k otázke náhrady trov exekútora, ktorú rieši\nv porovnaní s Exekučným poriadkom osobitným spôsobom – na jednej strane povinnosť má\noprávnený, na druhej strane neuspokojuje sa skutočná výška trov exekútora, ale len\nzákonom ustanovená paušálna suma. Zákon č. 233/2019 Z. z. zároveň upravuje, čo treba\nv tomto prípade a pre účel zastavenia starej exekúcie považovať za nemajetnosť povinného.\nPre úplnosť je potrebné dodať, že povinnosť oprávneného znášať trovy exekúcie\npri zastavení konania pre nemajetnosť povinného alebo v iných predpokladaných\nprípadoch obsahuje aj „generálna“ právna úprava (§ 203 Exekučného poriadku v znení\nod 1. februára 2002 do 31. marca 2017; v znení Exekučného poriadku od 1. apríla 2017 je to\n§ 199c ods. 1, pozn.).\n\n9\n\n25. Ústavný súd, vychádzajúc zo znenia právnej úpravy zákona č. 233/2019 Z. z.,\nkonštatuje, že nárok na paušálnu náhradu vzniká ex lege, a to čo sa týka základu aj výšky.\nProcesný postup exekútora určuje priamo lex specialis. Preto nie je možné uvažovať\no porušení základných práv sťažovateľky nezohľadnením výkladu úpravy lex generalis\na judikatúry z nej vychádzajúcej, keďže jej aplikácia je vylúčená existenciou a povinnosťou\nuplatnenia úpravy lex specialis. Na základe uvedeného ústavný súd považoval túto časť\nargumentácie sťažovateľky za nenáležitú a právne bez významu.\n26. Taktiež je potrebné si uvedomiť, že právna úprava zákona č. 233/2019 Z. z.\nnedáva možnosť úvahy o vzniku a rozsahu nároku na zaplatenie paušálnych trov starej\nexekúcie, upravuje ho jednoznačným spôsobom, v zásade nepripúšťajúcim úvahu o rôznych\nvýkladoch či iný záver. Jedinou úvahou súdneho exekútora je úvaha o tom, či zákonný\ninštitút „zastavenia starej exekúcie“ na konkrétne konanie dopadá alebo\n\nnie.\n\nKeď na konkrétne exekučné konanie dopadne táto procesnoprávna úprava, exekučné\nkonanie sa zastavuje ex lege. Procesné úkony súdneho exekútora, ktoré na túto skutočnosť\nnadviažu, sú kvázi technickej povahy − administrujú dve zákonné skutočnosti: konanie sa\nex lege zastavilo a priamo ex lege vzniká nárok súdneho exekútora na náhradu trov\na v stanovenej výške. V kontexte týchto skutočností a s poukazom na svoju judikatúru,\ncitovanú v bode 22 ústavný súd považoval argumentáciu sťažovateľky, ktorou sa domáhala\nústavne konformného výkladu a aplikácie § 6 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z.,\nza nedôvodnú, pretože súdny exekútor nemal diskréciu pri vzniku a rozsahu nároku na\nnáhradu paušálnych trov zastavených exekúcií a tento si uplatnil v súlade s platným právom.\n27. V okolnostiach posudzovaného prípadu sťažovateľka, vychádzajúc zo znenia § 6\nods. 4 písm. b) zákona č. 233/2019 Z. z., ďalej namietala, že nemá vedomosť o tom, či v jej\noznačených exekučných veciach boli exekúcie zapísané v Centrálnom registri exekúcií,\npretože preverenie tejto skutočnosti ako predpoklad vzniku nároku na náhradu trov exekúcie\nje spoplatňované. Sťažovateľka podľa vlastných slov „nie je v stave pri niekoľko tisíc\nex lega zastavených exekúciách zisťovať, či táto podmienka je splnená a preto jej splnenie\nspochybňuje“. Ústavný súd na základe citovanej formulácie sťažovateľky dospel k záveru,\nže sťažovateľka netvrdí, že v posudzovaných prípadoch exekúcie neboli zapísané\nv centrálnom registri, a preto konštatuje, že za daných okolností (absencia výslovného\n10\n\ntvrdenia porušenia povinnosti súdneho exekútora) ústavný súd takéto spochybnenie nemá\npovinnosť preverovať v konaniach podľa čl. 127 ústavy, kde nepôsobí ako skutkový súd.\n28.\n\nÚstavný\n\nsúd\n\nďalej\n\nkonštatuje,\n\nže\n\npodstatná\n\na\n\nnajrozsiahlejšia\n\nargumentácia sťažovateľky smerovala k námietke protiústavnosti samotnej úpravy zákona\nč. 233/2019 Z. z. najmä v časti úpravy povinnosti oprávneného hradiť paušálne trovy starej\nexekúcie v prípade jej zastavenia, pričom poukazovala a analyzovala právnu úpravu\nv okolitých štátoch, citovala viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky,\nÚstavného súdu Českej republiky, Ústavného tribunálu Poľskej republiky, Ústavného súdu\nLotyšska, ako aj konkrétnu rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva – vec\nVan der Muselle proti Belgicku (rozsudok z 23. 11. 1983, séria A, č. 70). Ústavný súd\nv tomto smere poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej v konaní o sťažnosti\nfyzickej alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy senát ústavného súdu nie je\noprávnený preskúmavať súlad právnych predpisov s ústavou, pretože takýto prieskum je\nvyhradený plénu ústavného súdu v konaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už\nviackrát zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom\ntype konania (napr. III. ÚS 18/02, III. ÚS 244/04, IV. ÚS 54/08). Argumentácia\nsťažovateľky o protiústavnosti právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej\nsťažnosti právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nedôvodná.\n29. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že napadnuté upovedomenia v časti výziev\nna úhradu paušálnych trov starých exekúcií sú ústavne udržateľné, rešpektujú a primeraným\nspôsobom interpretujú do úvahy prichádzajúce aplikované právne normy. Ústavný súd\ndospel k záveru, že ústavná sťažnosť sťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie\nsvojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov\nstarých exekúcií, je zjavne neopodstatnená, preto ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.\n\n11\n\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11\nods. 1 listiny a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu napadnutými\nupovedomeniami súdneho exekútora\n30. K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj v súvislosti s námietkou porušenia\nzákladného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, čl. 11 ods. 1 listiny\na analogického práva na ochranu vlastníctva podľa čl. 1 dodatkového protokolu\nnapadnutými upovedomeniami v časti výziev na úhradu paušálnych trov starých exekúcií.\nIde o práva hmotnoprávnej povahy. Sťažovateľka ich porušenie argumentačne odvíjala\nod namietaného porušenia jej práv procesnej povahy. Vychádzajúc z argumentácie\nsťažovateľky, nevyhnutným predpokladom porušenia jej hmotných práv by bol záver o tom,\nže došlo k porušeniu jej procesných práv (namietaná arbitrárnosť výzvy na náhradu\npaušálnych trov starých exekúcií, pozn.). Keďže ústavný súd vylúčil možnosť porušenia\noznačených procesných práv sťažovateľky napadnutými upovedomeniami súdneho\nexekútora, rovnako dospel k záveru o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti v časti,\nktorým sťažovateľka namietala porušenie svojich označených hmotných práv napadnutými\nupovedomeniami súdneho exekútora.\n31. Ústavný súd je toho názoru, že niet relevantnej spojitosti medzi napadnutými\nupovedomeniami súdneho exekútora a namietaným porušením základného práva\nsťažovateľky podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, podľa čl. 11 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 1\ndodatkového protokolu. S prihliadnutím na zákonnosť upovedomení súdneho exekútora,\nako aj s poukazom na to, že obsahom základného práva na súdnu ochranu nie je právo\nna rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp.\nprávo na úspech v konaní (obdobne napr. II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07, II. ÚS 229/07,\nI. ÚS 265/07, III. ÚS 139/08), ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky aj v tejto časti\npodľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\n32. V súvislosti s úvahou sťažovateľky, že sťažovateľka procesne nezavinila\nzastavenie starých exekúcií, ústavný súd dáva sťažovateľke do pozornosti, vychádzajúc\nz informácií obsiahnutých v ústavnej sťažnosti a jej prílohách, že v okolnostiach\n12\n\nposudzovaných vecí exekučnými titulmi boli právoplatné a vykonateľné rozhodnutia\nSociálnej poisťovne, ktoré Sociálna poisťovňa zmluvne previedla na sťažovateľku\nako subjekt súkromného práva na základe zmluvy. Tento samotný fakt, že Sociálna\npoisťovňa sa rozhodla tieto pohľadávky nevymáhať od povinných a radšej ich zmluvne\npreviedla na sťažovateľku za odplatu, indikuje, že Sociálna poisťovňa disponovala\ninformáciami o ich sťaženej vymáhateľnosti vzhľadom na finančnú situáciu povinných.\nSťažovateľka pri odplatnom prevode týchto pohľadávok vzniknutých zo sociálneho\npoistenia za zlomkovú hodnotu si musela byť vedomá rizika, že vymožiteľnosť týchto\npohľadávok je neistá. Napriek tomu išla do podnikateľského rizika a podala návrhy\nna súdne vymoženie týchto pohľadávok, resp. nastúpila do procesného postavenia\noprávneného v prebiehajúcich exekučných konaniach, iniciovaných jej právnou\npredchodkyňou. Predmetné exekúcie majú tú spojitosť, že boli dlhodobo (v danom prípade\nviac ako desať rokov, pozn.) vykonávané bez úspechu, preto existuje dôvodná pochybnosť\no tom, že sťažovateľka postupovala pri zachovaní primeranej opatrnosti, tak ako to\nv ústavnej sťažnosti tvrdila. Aj v režime podľa predchádzajúcej právnej úpravy, teda v čase\npodania návrhu pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie, existovala „hrozba“\nznášania trov pri nemajetnosti povinného, dokonca vo výške skutočných trov súdneho\nexekútora. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že potenciálny\nnegatívny dopad na majetkové práva sťažovateľky ako oprávnenej nesúvisí s aplikáciou\nzákona č. 233/2019 Z. z. a napadnutými upovedomeniami súdneho exekútora, ale skôr\ns rozhodnutím sťažovateľky znášať podnikateľské riziko, spojené s vymáhaním\npostúpených pohľadávok. Ústavný súd tak v závere konštatuje, že neexistuje relevantná\nsúvislosť medzi označenými právami hmotnej povahy a napadnutými upovedomeniami\nsúdneho exekútora ani v tejto argumentačnej rovine. Navyše, je potrebné dodať,\nže sťažovateľke nič nebráni podať opätovne návrhy na vykonanie týchto exekúcií podľa § 9\nzákona č. 233/2019 Z. z., v rámci ktorých si môže uplatniť aj náhradu paušálnych trov starej\nexekúcie ako náklad spojený s uplatnením pohľadávky.\n33. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o zrušení napadnutých\nupovedomení súdneho exekútora v časti výziev na úhradu trov starej exekúcie,\nako aj rozhodnutie o priznaní sťažovateľke primeraného finančného zadosťučinenia\n\n13\n\na úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia jej práv alebo slobôd (čl. 127\nods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o týchto častiach sťažnosti už nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. júna 2020\nMartin Vernarský\npredseda senátu\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "exekúcia-trovy exekúcie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:105dea71-2ec3-4056-b056-f92eaccc14b4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 533/2016", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 533/2016 z 9. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-09", "citacie_n": 245, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.533.2016.2"}, {"guid": "ussr:51b49df5-6486-4430-8bda-8c74da19b353", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 609/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 609/2014 z 17. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-17", "citacie_n": 103, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:3.US.609.2014.1"}, {"guid": "ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 457/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 457/2014 z 15. 10. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-10-15", "citacie_n": 281, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fde17fdd-6fe3-43ab-b247-ac6080c6eca9"}, {"guid": "ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2013 z 11. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-11", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd3671e4-6b26-482f-b7a5-c2077fc57656"}, {"guid": "ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 591/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 591/2013 z 10. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-10", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb365f76-feb9-43da-a794-5779fc1b2774"}, {"guid": "ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 47/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 47/2013 z 22. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-22", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab87fd0c-4c4f-4347-82ff-084a69b31de9"}, {"guid": "ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 575/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 575/2012 z 20. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-20", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8886422e-8bd7-414d-98fa-02e58770b1a3"}, {"guid": "ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 40/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 40/2011 z 17. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-17", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ed3685f7-1da1-481f-b43f-988b5f5e240e"}, {"guid": "ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/2010 z 27. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-27", "citacie_n": 602, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0fd2f7dd-aec1-4755-bc1a-2bb3f7567bc1"}, {"guid": "ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 272/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 272/09 z 29. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-29", "citacie_n": 174, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6cb86467-c637-4e24-b796-aed8df1d9a56"}, {"guid": "ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 179, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f00960f7-cdcb-4e3b-bb3d-9d16c741fc6f"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 248/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 248/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 621, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:48b56799-422f-43c8-a36c-9031d628929f"}, {"guid": "ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 139/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 139/08 z 29. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-29", "citacie_n": 1218, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:05db828b-63d2-4901-b31d-5f01100e0558"}, {"guid": "ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 54/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 54/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54082fb-cdcb-4463-9fdf-bdac3f3d72a7"}, {"guid": "ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 1207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17a82aa6-7f0c-4e1a-95f8-cba07ba7941f"}, {"guid": "ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 229/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 229/07 z 20. 11. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-11-20", "citacie_n": 536, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ea9b363-a5f2-45b5-ac14-c9ab308833db"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 122/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/05 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 1152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4f084ded-c26c-466d-93a7-fe00fdf79b9c"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 244/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 244/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 95, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcdd941f-49f5-4b69-86ab-62505e8b5b6f"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/02 z 13. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-13", "citacie_n": 1576, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:caacb035-758e-405e-9948-22e1d16b5169"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 18/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 18/02 z 13. 2. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-02-13", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9c050c69-2c11-4d48-89bd-3d6669a2b999"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b642a0e6-a94f-4d07-87a6-1552c74be479", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:2.US.15.2022.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 15/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 15/2022 z 20. 1. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-01-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:2.US.15.2022.1"}]}