{"guid": "ussr:115cff9d-7a96-4058-8c83-f6a859aeeb99", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:3.US.26.2020.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 26/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/2020 z 28. 1. 2020", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. III. ÚS 26/2020, ECLI:SK:USSR:2020:3.US.26.2020.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2020-01-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "III.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Charta základných práv Európskej únie čl. 6", "nazov": "Charta základných práv Európskej únie čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyCharta základných práv Európskej únie čl. 6", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/115cff9d-7a96-4058-8c83-f6a859aeeb99", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.26.2020.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.26.2020.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2020:3.US.26.2020.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nIII. ÚS 26/2020-17\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte\nzloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra\nStraku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť\n,\nväzby\n\n,\n\n, t. č. v Ústave na výkon\n\n, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká\n\n5, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Michal Mandzák, vo veci\nnamietaného porušenia jeho práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 6 Charty základných práv Európskej\núnie uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 77/2019 z 26. septembra 2019\na konaním, ktoré mu predchádzalo, a takto\nrozhodol:\nÚstavnú sťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nVymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. októbra\n2019 doručená ústavná sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nt. č. v Ústave na výkon väzby\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5\nods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 6\nCharty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“) uznesením Krajského súdu\nv Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 77/2019 z 26. septembra 2019 (ďalej len\n„namietané uznesenie“) a konaním, ktoré mu predchádzalo.\n2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že proti sťažovateľovi je vedené\nväzobné trestné stíhanie v štádiu po podaní obžaloby, a to pre obzvlášť závažný zločin\nnedovolanej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držanie alebo obchodovanie s nimi podľa ustanovení § 172 ods. 1 písm. b), c) a d)\na ods. 2 písm. c) a ods. 3 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení\nneskorších predpisov.\n3. Sťažovateľ sa nachádza vo väzbe z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. a), b)\na c) Trestného poriadku [tzv. kolúzny dôvod väzby podľa písm. b) bol ustálený uznesením\nkrajského súdu sp. zn. 3 Tos 43/2019]. Sťažovateľ prostredníctvom obhajcu podal žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu 6. septembra 2019 podľa § 79 ods. 3 Trestného poriadku,\nktorú odôvodnil takto: „Obhajobe bol súdom doručený list obžalovaného\nurčený obhajcovi, pričom tento list bol prelepený páskou, čo svedčí o otvorení\ndanej zásielky. Na dôkaz uvedenej skutočnosti prikladáme obálky (obálku zaslanú súdom\nobhajcovi a obálku obžalovaného). Už len to, že list obžalovaného\ndoručovaný\n\nprostredníctvom\n\nsúdu\n\n(hoci\n\nbol\n\nurčený\n\npriamo\n\nobhajcovi)\n\nbol\na\n\nto\n\nbez sprievodného listu svedčí o tom, že bola narušená dôverná komunikácia medzi\nobhajcom (advokátom) a obžalovaným (klientom).“\n4. O žiadosti sťažovateľa o prepustení z väzby bolo rozhodnuté 19. septembra 2019\nOkresným súdom Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) č. k. 3 T 15/2019-5328,\na to vo vzťahu k sťažovateľovi tak, že (i) žiadosť o jeho prepustenie z väzby a (ii) návrh\nsťažovateľa na zmenu dôvodu väzby zamietol a súčasne okresný súd rozhodol, že (iii) väzba\nsťažovateľa sa nenahrádza dohľadom probačného a mediačného úradníka.\n\n2\n\n5. Okresný súd na neverejnom zasadnutí v nadväznosti na uvedené dôvody\noboznámil úradné záznamy súdnej tajomníčky vykonávajúcej kontrolu pošty (č. l. 5314, č. l.\n5315), z ktorých vyplynulo, že niektoré listy od obžalovaného prichádzali ako otvorené,\npričom súdna tajomníčka sa nevedela vyjadriť k inkriminovanému listu, či bol otvorený\nalebo nie, ale nevylúčila to, že uvedený list pre obhajcu bol možno otvorený. Rovnako\nsúdna tajomníčka uviedla, že tento list mal byť priamo zaslaný obhajcovi (a nie na kontrolu\nsúdu). Okresný súd bez akýchkoľvek logických úvah uviedol, že išlo o obyčajné\npochybenie, ktoré nemá vplyv na záver o dôvodnosti väzby. Súd prvého stupňa\nsa s hlavným argumentom uplatňovaným sťažovateľom v žiadosti o prepustenie z väzby\nvysporiadal tak, že na vyslovenie záveru o porušení čl. 5 ods. 4 dohovoru je ,,príslušný\nvysloviť ústavný súd“ (strana 8 ‒ 9 uznesenia). Vzhľadom na to, že voči uzneseniu súdu\nprvého stupňa podal obžalovaný na neverejnom zasadnutí sťažnosť vo vzťahu k výrokom\n(ktoré sa ho týkali), tak o tejto sťažnosti rozhodol napadnutým uznesením krajský súd tak,\nže ju zamietol.\n6. Sťažovateľ ako bližšie dôvody porušenia označených práv uvádza:\n„i) všeobecné súdy odmietli rozhodnúť o zákonnosti ďalšieho trvania väzby z dôvodu\nporušenia čl. 5 ods. 4 dohovoru, že toto prináleží ústavnému súdu\nii)všeobecné súdy nezohľadnili porušenie čl. 5 ods. 4 z dôvodov uvedených vyššie\nv bode 5\niii) všeobecné súdy nevykonali výsluch sťažovateľa.“\n7. Na podporu svojich argumentov uvádza, že nezákonné monitorovanie\nkomunikácie obhajoby s obžalovaným má podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP“) za následok nezákonnosť väzby a v tomto smere poukazuje\nna judikatúru ESĽP, konkrétne na prípad Istrati a ďalší proti Moldavsku, rozsudok z 27. 3.\n2007, č. 8721/05 (ďalej len „prípad Istrati a ďalší proti Moldavsku“). Jedným z kľúčových\nprvkov účinného zastupovania záujmov klienta jeho advokátom je princíp, podľa ktorého\ndôvernosť informácií vymenených medzi nimi musí byť chránená dohovorom ako dôležitá\nzáruka práva na obhajobu). Pokiaľ by sa advokát nemohol radiť so svojím klientom\na prijímať od neho dôverné informácie, stratila by jeho pomoc zmysel a nenapĺňala by účel.\n\n3\n\nV už uvádzanom Rozsudku ESĽP z 27. 3. 2007, č. 8721/05, 8705/05 a č. 8742/05, ISTRATI\na iní proti Moldavsku ESĽP využil svoju právomoc posúdiť charakter namietaného\nporušenia práva (bez ohľadu na právnu kvalifikáciu uplatnenú samotným sťažovateľom\nv konaní pred ESĽP); aj napriek tomu, že sťažovatelia namietali porušenie práva podľa čl. 8\ndohovoru, tak ESĽP judikoval, že takéto skutkové situácie sú potrebné posudzovať\nako porušenie práva na osobnú slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru (§ 85\nuvedeného rozsudku).\n8. Sťažovateľ svoju argumentáciu dopĺňa aj o námietku, že práve prokurátor v štádiu\npo podaní obžaloby navrhoval vykonať dokazovanie oboznámením dochádzky z práce\nvo Volkswagene, na ktorú upozorňoval práve obžalovaný obhajcu v inkriminovanom liste.\nJe teda dôvodné podozrenie, že orgány činné v trestnom konaní po oboznámení\nsa s obsahom inkriminovaného listu zabezpečili dochádzku obžalovaného\n(ako i iných obžalovaných), a tak vychádzali z komunikácie medzi obžalovaným a jeho\nobhajcom, ktorá mala zostať dôverná.\n9. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v jeho veci\nrozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho práva na osobnú slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru namietaným uznesením krajského súdu a jeho\npredchádzajúcim postupom, predmetné uznesenie vo vzťahu k sťažovateľovi zrušil a vrátil\nvec krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, prikázal krajskému súdu prepustiť\nho na slobodu a priznal mu tiež náhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nPrávomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu\n10. Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti.\n11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\n\n4\n\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n12. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe\nkonania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom\nje s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nv čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.\n13. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh na začatie\nkonania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,\nak tento zákon v ustanovení § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu\nústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v ustanovení § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde ústavný súd môže na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením\nodmietnuť návrh na začatie konania:\na) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,\nb) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný\nsúd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,\nc) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,\nd) ktorý je neprípustný,\ne) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,\nf) ktorý je podaný oneskorene,\ng) ktorý je zjavne neopodstatnený.\nIII.\nPosúdenie veci ústavným súdom\n14. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta porušenie svojho práva na slobodu\na bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a čl. 6 charty druhostupňovým rozhodnutím\n\n5\n\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá jeho sťažnosť proti väzobnému rozhodnutiu\na ktorým boli potvrdené dôvody trvania útekovej, kolúznej a preventívnej väzby\nsťažovateľa a odmietnuté alternatívne opatrenia nahradzujúce sťažovateľovu väzbu.\nPodstatu ústavnej sťažnosti tvoria jeho námietky uvedené v bodoch 5 až 8.\n15. Podľa čl. 6 charty každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Podľa čl. 5\nods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,\nmá právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho\npozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n16. V zmysle judikatúry ústavného súdu za zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy,\nak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného súdu pri predbežnom\nprerokovaní návrhu nespočíva v tom, aby určil, či preskúmanie veci predloženej\nnavrhovateľom odhalí existenciu porušenia niektorého z práv alebo slobôd zaručených\nústavou, ale spočíva len v tom, aby určil, či toto preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť\nexistencie takéhoto porušenia. Ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť\ntaký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený\n(I. ÚS 4/00). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti\nsťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita\nnamietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09,\nm. m. IV. ÚS 62/08).\n17. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti\nmedzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe\nsubsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany\nzákladným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1\nústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,\n\n6\n\nale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 152 ods. 4\nústavy) (IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 214/04, II. ÚS 249/2011, IV. ÚS 295/2012).\n18. Súčasťou konštantnej judikatúry ústavného súdu je aj doktrína možných zásahov\nústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vo veciach patriacich do ich\nprávomoci. Ústavný súd predovšetkým pripomína, že je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy). Vo vzťahu k všeobecným súdom nie je prieskumným\nsúdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. I. ÚS 19/02, I. ÚS 31/05)\na nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol\nalebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil (m. m. II. ÚS 21/96, II. ÚS 134/09). Úloha ústavného súdu\nsa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nÚstavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli\nriadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.\n19. Úlohou ústavného súdu bolo teda posúdiť, či krajský súd rozhodol o zákonnosti\nväzby sťažovateľa ústavne akceptovateľným spôsobom a či jeho námietky v ústavnej\nsťažnosti sú takého závažného charakteru, že by mohli viesť k záveru o možnom porušení\njeho označených práv. Ústavný súd mal k dispozícii v prílohách k ústavnej sťažnosti\naj namietané uznesenie krajského súdu a odôvodnenie jeho sťažnosti z 19. septembra 2019\nproti uzneseniu okresného súdu v bode 4, ktorú podal prostredníctvom svojho obhajcu\n(ide o jeho právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, pozn.).\n20. Na základe preskúmania všetkých potrebných podkladov a námietok sťažovateľa\nústavný súd konštatuje, že nie je žiadny relevantný dôvod na zásah ústavného súdu\ndo namietaného\n\nuznesenia\n\nkrajského\n\nsúdu,\n\n7\n\npretože\n\nje\n\nlogické,\n\nzrozumiteľné\n\na vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnené na 28 stranách i vo vzťahu k sťažovateľovi\n(ústavná sťažnosť inej obžalovanej osoby týkajúca sa namietaného uznesenia s iným\nprávnym zástupcom je vedená na ústavnom súde pod sp. zn. Rvp 2000/2019, pozn.)\nbez ohľadu na naozaj nesprávny a nevhodný „dodatok“ jeho prezentovaného názoru v bode\n25, že „Ak je obžalovaný presvedčený, že postup súdu v danom konaní nespĺňa požiadavku\nčl. 5 ods. 4 Dohovoru..., tak podľa názoru konajúceho senátu tunajšieho súdu, záver\no prípadnom porušení ústavných práv v tejto otázke (monitorovaná komunikácia medzi\nobhajcom a obžalovaným) je príslušný vysloviť ústavný súd“.\n21. V prvom rade je potrebné uviesť, že krajský súd reagoval na námietky\nsťažovateľa stručne, ale jasne a zrozumiteľne, keď uviedol, že „K výtke, že obhajobe bol\nzo strany súdu doručený list od obžalovaného (bez sprievodného prípisu), ktorý bol\nprelepený lepiacou páskou, čo má nasvedčovať tomu, že tento bol otvorený, čo podľa\nobhajcu znamená, že bola narušená dôverná komunikácia medzi obhajcom a obžalovaným,\ntj. došlo k nezákonnému monitorovaniu komunikácie obhajoby s obžalovaným, pričom\npoukázal na judikatúru ESĽP (Istrati a ďalší c/a Moldavsko) a tiež Smernicu Európskeho\nparlamentu a Rady 2013/EÚ z 22.10.2013 s tým, že týmto konaním došlo k porušeniu čl. 5\nods. 4 Dohovoru, na podklade čoho prichádza do úvahy prepustenie obžalovaného\nna slobodu, krajský súd akceptuje úvahy, ktoré k naznačenému predostrel prvostupňový súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia (str. 8-9)...\nV prejednávanej veci však nemal za preukázané, že by „komunikácia“ (čl. 5316)\nbola odhalená súdom prvého stupňa a jej obsah mal mať k dispozícii senát prvostupňového\nsúdu rozhodujúci o obžalobe (k tomu viď čl. 5315 a 5316).“.\n22. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem toho predostretú námietku nezákonnosti\njeho väzby spôsobenej zásahom do jeho označených práv vôbec presvedčivo neodôvodnil,\nsú to len jeho dohady na základe neistých a neurčitých domnienok súdnej tajomníčky (nie\nčlenov senátov okresného súdu a krajského súdu, ktorí sa s tým nestotožnili). Je potrebné\ntiež zvýrazniť, že uvádzanú judikatúru ESĽP predovšetkým nemožno aplikovať na prípad\nsťažovateľa, pretože spomínaný príklad porušenia „práva na obhajobu“ a zákonnosti väzby\nv bode 7 má oproti sťažovateľom predostretej situácii neporovnateľne intenzívnejší a aj iný\n\n8\n\nreálny skutkový kontext. V spomenutom prípade Istrati a ďalší proti Moldavsku bola totiž\nopodstatnenosť obáv viacerých sťažovateľov z narušenia dôvernosti ich komunikácie\ns obhajcami podporená niekoľkými veľmi závažnými signálmi, a síce: išlo o podozrenie,\nktoré bolo všeobecne zdieľané medzi moldavskými advokátmi a viedlo až k štrajku\nadvokátskej komory; toto podozrenie vyplývalo zo skutočnosti, že sa návštevy advokátov\ns klientmi mohli uskutočňovať iba v miestnostiach, v ktorých boli väznené osoby oddelené\nod návštevy, a teda i od advokátov sklenenou priečkou, ktorá jednak znemožňovala výmenu\npísomných materiálov počas porád, a takisto nekvalitná akustika nútila aktérov návštev\nmedzi sebou kričať, čo zvyšovalo riziko, že si obsah rozhovorov vypočujú prítomní\ndozorcovia, pričom pre použitie týchto priečok neexistoval rozumný dôvod. Okrem toho\nsťažovatelia neboli stíhaní za násilnú trestnú činnosť a súčasne boli dosiaľ netrestaní.\nNavyše, namietané podozrenia z inštalácie odpočúvacích zariadení v predmetných\nsklenených priečkach odmietli kompetentné orgány preveriť (o tejto judikatúre ESĽP\nbol už právny zástupca sťažovateľa informovaný v inom prípade, v ktorom bola ústavná\nsťažnosť iného sťažovateľa odmietnutá uznesením ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 219/2019\nz 5. septembra 2019, keď uznesenie prevzal 18. septembra 2019, pozn.). Preto všeobecné\nsúdy podľa názoru ústavného súdu správne vyhodnotili námietku sťažovateľa v bode 6 ii).\nNavyše v rámci väzobného rozhodovania týkajúceho sa osoby sťažovateľa konajúce súdy\nrozšírili väzobné dôvody o tzv. kolúznu väzbu a okresný súd dal tiež zrozumiteľnú\na akceptovateľnú odpoveď aj na jeho námietky spochybňujúce túto väzbu (pozri s. 18\na s. 19 namietaného uznesenia krajského súdu, pozn.).\n23. Ústavný súd preto konštatuje ústavnú konformnosť odôvodnenia namietaného\nuznesenia a je toho názoru, že sa v ňom krajský súd náležite vysporiadal s podstatnou\nargumentáciou sťažnosti sťažovateľa a riadne vysvetlil dôvody na zamietnutie jeho\nsťažnosti. Obdobne ústavný súd nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi namietaným\nprávom podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a namietaným uznesením krajského súdu v súvislosti\ns nevyjadrením\n\nsa\n\nsťažovateľa\n\nk vyjadreniu\n\nprokurátora,\n\nkeďže\n\ntoto\n\nvyjadrenie\n\nneobsahovalo také skutočnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na dôvody väzby konštatované\nkrajským súdom. V tomto smere ústavný súd poukazuje aj na odôvodnenie iného\n\n9\n\nrozhodnutia ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 599/2018 z 20. marca 2019, ktorým už raz nebolo\nvyhovené sťažovateľovi pri jeho obdobnej argumentácii.\n24. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta aj porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 6 charty. Bez potreby podrobenejšej analýzy ústavný súd konštatuje, že vo veci\nsťažovateľa sa už na prvý pohľad neaplikuje právo Európskej únie, a preto charta nie je\nna vec sťažovateľa aplikovateľná.\n25. Vzhľadom na všetky čiastkové závery uvedené v predchádzajúcich bodoch\nodôvodnenia tohto uznesenia ústavný súd kvalifikoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa\nako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde\nodmietol (obdobne II. ÚS 123/2017, I. ÚS 232/2017, IV. ÚS 610/2018).\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. januára 2020\nMojmír Mamojka\npredseda senátu\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-kolúzna", "trestné konanie", "domnienka", "advokát, advokácia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na spravodlivý proces"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:0de70422-2f72-4d70-a1ea-bc81bae5d6f8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.219.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 219/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 219/2019 z 5. 9. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-09-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.219.2019.1"}, {"guid": "ussr:4b1b627a-1c37-4c0c-b74c-a912f4def713", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.599.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 599/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 599/2018 z 20. 3. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-03-20", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.599.2018.2"}, {"guid": "ussr:69f15b50-7880-4ce7-a645-28b975753951", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 610/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 610/2018 z 15. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:4.US.610.2018.1"}, {"guid": "ussr:6870a8cd-7665-44dd-ae2c-281e8ecc8778", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:1.US.232.2017.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 232/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 232/2017 z 3. 5. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-05-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:1.US.232.2017.1"}, {"guid": "ussr:3bab9fc4-7311-4db1-bf4a-7becffdd6d90", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.123.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 123/2017", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 123/2017 z 14. 2. 2017", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2017-02-14", "citacie_n": 8, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.123.2017.1"}, {"guid": "ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 295/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 295/2012 z 28. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-28", "citacie_n": 501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82175c26-54b4-4b3a-a90d-96a8623575f4"}, {"guid": "ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 249/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 249/2011 z 29. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-29", "citacie_n": 587, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bbd43ac4-55a4-4b65-9b2d-8861a9c19cc5"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 214/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 214/04 z 30. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-30", "citacie_n": 476, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30502b65-8156-4299-b4ef-7eed7bcbebfc"}, {"guid": "ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 31/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 31/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 1062, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e646382-f770-4cca-bf55-8923a2f809f6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "75d82391-2c8a-41b7-83a0-58833e5bc023:0e99c6cd-28bd-4c14-af3c-45d38e4c7a5a", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2118012226.1", "spisova_znacka": "3Tos/77/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/77/2019 z 3. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-04-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2118012226.1"}, {"guid": "282599d3-4c7c-4fb7-990e-e3ce6f38a3ff:22bb9000-00fa-49f1-8533-288cd62ec52c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2118012480.1", "spisova_znacka": "3Tos/43/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/43/2019 z 27. 2. 2019", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2019-02-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2118012480.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:dfb0c976-ca38-4326-809f-25712ac18311", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 708/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 708/2022 z 20. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-20", "citacie_n": 35, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.708.2022.1"}]}